< Otázka týkajúca sa 1. listu Petra

Otázka: Kde sa nachádza Ázia v 1. liste Petrovom 1:1?

Odpoveď: Ázia tu neznamená kontinent Ázia. Ide skôr o rímsku provinciu s názvom Ázia, ktorá sa nachádzala v západnej tretine dnešného Turecka. Bol to grécky termín, ktorý Herodotos v roku 440 pred n. l. používal pre celý anatólsky polostrov. Pôvod tohto názvu pravdepodobne pochádza z chetitskej provincie Assuwa.

Otázka: Prečo Peter v 1. liste Petrovom 1:1 spomína tieto provincie práve v tomto poradí?

Odpoveď: Hoci to Písmo výslovne neuvádza, poradie týchto provincií tvorí kruh v smere hodinových ručičiek, čo mohlo zodpovedať spôsobu, akým mal byť list distribuovaný. „Bithýnia a Pontus“ tvorili jednu rímsku provinciu. Z historického hľadiska spomenutie Galácie aj Kapadócie datuje tento list do obdobia pred rokom 72 n. l., pretože práve vtedy rímsky cisár Vespasián zjednotil tieto dve provincie do jednej, kde zostali zjednotené, kým ich cisár Hadrián v roku 137 n. l. opäť nerozdelil.

Zoznam začína a končí Bithýniou-Pontom, primitívnejšou oblasťou, a zahŕňa Áziu, veľmi kultivovanú oblasť. V starovekej Grécku miestni obyvatelia obetovali bohom námorníkov, ktorí stroskotali na brehoch Pontu. V gréckej mytológii bol Prometeus spútaný v Pontuse a Herkules odtiaľ odišiel do podsvetia. Na druhej strane sa približne polovica veľkých miest v Malej Ázii nachádzala v provincii Ázia. Efez bol obrovské mesto, hoci nie také veľké ako Rím.

Otázka: Mali by sme sa v 1. liste Petrovom 1:1, 17 a 2:11 cítiť ako cudzinci a prisťahovalci?

Odpoveď: Ak ste veriaci a nikdy ste sa tu necítili ako cudzinci alebo prisťahovalci, potom niečo nie je v poriadku. Sme cudzinci v tomto svete. Sme občania neba a tam skutočne patríme. Dočasne sa však stále nachádzame na zemi a kresťania na to niekedy zabúdajú.

Otázka: V 1. liste Petrovom 1:2 nás posväcuje Duch, alebo Božia pravda, ako hovorí Ján17:17 ?

Odpoveď: Vzniká oheň tým, že človek zapáli zápalkou, alebo samotnou zápalkou? Obe tvrdenia sú pravdivé. Podobne Duch je ten, kto nás posväcuje, a robí to prostredníctvom Božej pravdy.

Otázka: Ako spolu súvisí v 1. Petrovom liste 1:2a to, že sme boli vyvolení Otcom, posvätení Duchom a určení k poslušnosti voči Kristovi?

Odpoveď: Táto narážka na Trojicu poukazuje na to, ako Trojica pôsobí. Kedykoľvek sa spomína predvedomie alebo predurčenie, súvisia s Otcom. Je to Duch Svätý, kto posväcuje, t. j. oddeľuje nás, aby nás urobil svätými. Sme spasení, aby sme poslúchali nášho Pána Ježiša, ktorý je Božím Slovom. Ide o komplementárny pohľad na veci v porovnaní s Pavlom v Efezanom. V Efezským 2,8–10 sme spasení milosťou skrze vieru, aby sme konali dobré skutky. V 1. liste Petrovom sme spasení predznalosťou Otca skrze posväcujúce pôsobenie Ducha, aby sme boli poslušní Kristovi. Sú to odlišné pohľady na spasenie, ale obidva sú pravdivé.

Otázka: Keďže my veriaci už máme milosť a pokoj podľa 1. listu Petra 1:2b, aký je rozdiel medzi tým a tým, že ich máme v hojnosti?

Odpoveď: Už sme boli ospravedlnení, čiže vyhlásení za spravodlivých, a už nám bola udelená Božia milosť a pokoj, ktoré nás zmierujú skrze Krista. Konečné naplnenie týchto darov uvidíme v nebi, ale nie skôr. Avšak už teraz máme rásť v hojnosti Božej milosti a pokoja ( ). V porovnaní s nebom možno na zemi nezostaneme dlho, ale kým tu sme, Boh má v nás veľa práce. V 1. liste Petrovom však chýba myšlienka, že keď sme raz spasení, pasívne čakáme, kým Boh urobí všetko. Podieľame sa na uskutočňovaní nášho spasenia tým, že zotrvávame v Kristovi a poslúchame Ho.

Otázka: Ako je Otec v 1. liste Petrovom 1:3 a v Efezským 1:17 Bohom Ježiša Krista aj teraz?

Odpoveď: Keď bol Ježiš na zemi, podriaďoval sa Otcovi, naučil sa poslušnosti a nepoznal hodinu svojho návratu. List Židom 13,8 hovorí, že Ježiš je ten istý včera, dnes i naveky, takže sa Ježiš „nespojil späť“ s Bohom Otcom. Ale aj teraz je Ježiš stále poslušný ako Syn a Otec je stále Otcom. Keď bude všetko vo stvorení podrobené pod nohy Krista podľa 1 Korinťanom 15:27–28, Kristus bude stále podriadený Bohu Otcovi.

Otázka: Aký je v 1. liste Petrovom 1:4 rozdiel medzi niečím, čo zaniká, niečím, čo sa kazí, a niečím, čo bledne? Aké sú príklady týchto vecí a v čom sa líšia od nášho spasenia?

Odpoveď: Niečo, čo zaniká, môže zmiznúť, alebo môže naďalej existovať, ako napríklad vyhorený dom, avšak v úplne zničenom stave. Niečo, čo sa kazí, už nie je také dobré ako kedysi, napríklad oblečenie, alebo sa pokazí a potom ešte viac kazí, ako napríklad staré jedlo. Vône a farby blednú a s pribúdajúcim vekom ľudí môže slabnúť aj náš čuch a zrak. Keby ste mali milión rádioaktívnych atómov s polčasom rozpadu päť rokov, po piatich rokoch by zostalo len 500 000 rádioaktívnych atómov. Po desiatich rokoch by zostalo len 250 000 rádioaktívnych atómov. Rádioaktívne atómy nikdy úplne nezmiznú, ale ubúdajú podľa exponenciálnej krivky. Ale chvála Bohu, že naša spása sa vôbec nepodobá žiadnej z týchto vecí. Predstavte si, že by Boh niekomu povedal, že môže byť v nebi 500 rokov (zjednodušene predpokladajme, že čas v nebi je ako na zemi). Neustále by sa obzeral cez plece a premýšľal, kedy mu vyprší čas, a nebo by nebolo také dobré, keby nebolo nezničiteľné. Náš čas v nebi sa nikdy nepokazí a keď budeme v nebi už milión rokov, bude to rovnako svieže a vzrušujúce ako vtedy, keď sme tam prvýkrát prišli.

Otázka: V 1. Petrovom 1:4, 7, 23–25 je dôležité rozlíšenie medzi pominuteľným a nepominuteľným, rovnako ako „nevyblednuté“ v 1. Petrovom 3:4; 5:5b. Ako môžeme rozoznať, čo je nepominuteľné a nevyblednuté?

Odpoveď: Niekedy je to pre ľudí ťažké, pretože väčšina toho, čo vidíme, je pominuteľná. Niektorí ľudia, najmä tínedžeri, môžu zbožňovať určitú hudobnú hviezdu alebo filmovú hviezdu. Ale o desať rokov neskôr na nich možno takmer zabudnú. Zaujímavá pieseň skupiny z roku 2005 sa volala „1985“. Bola o matke jedného chlapca, ktorá navždy uviazla v hudbe, osobnostiach a americkej kultúre roku 1985, a o tom, ako zvláštne a podivne vyzerala a správala sa. Tri veci, o ktorých Biblia hovorí, že sú večné, sú Boh, Božie slovo a ľudské duše. Zameriavajte sa teda na ne a pamätajte, že vaše úspechy, ostatné vedomosti a ciele všetko pominú.

Otázka: Keďže sme podľa 1. listu Petrovho 1:4, 23 zrodení z neporušiteľného semena a podľa 1. listu Petrovho 1:5 sme zachovávaní Božou mocou, môže kresťan stratiť svoju spásu?

Odpoveď: Skutoční kresťania sa v tejto otázke nezhodujú. Kresťania ako John Wesley veria, že hoci Boh kresťanov „chráni“, kresťania sami sa môžu rozhodnúť, že sa z tejto „ochrany“ vyňmú. Iní, ako napríklad ja, veria, že tí, ktorí sa skutočne zaviazali Kristovi, nikdy neodpadnú.

Všetci by sa mali zhodnúť na tom, že a) tí, ktorí sa javia ako kresťania, môžu odpadnúť navždy (2. Petrov 2:20–22), b) Boh chráni kresťanov, ktorí sú vyvolení (Efezským 1:13), c) Boh vie, kto sú vyvolení, d) môžeme mať istotu o našej spáse (1. Jánova 5:13, 19), e) ľudia sa môžu klamať sami seba a prežiť falošné obrátenie (Matúš 7:22–23) a f) máme príkaz neustále skúmať sami seba, aby sme zistili, či sme vo viere (2. Korinťanom 13:5).

Otázka: Ako nás v 1. Petrovom 1:5a chráni Božia moc skrze vieru?

Odpoveď: Nie sme spasení len skrze Ducha Svätého, ale naša spása je aj zachovávaná Duchom Svätým. Duch Svätý je pečaťou, ktorá zaručuje našu spásu (Efezským 1:13–14).

Otázka: Ako je v 1. Petrovom 1:5b naša spása pripravená na zjavenie, ak ju už máme, alebo ju práve teraz prijímame podľa 1. Petrovho 1:9? V akom zmysle je to dedičstvo v 1. Petrovom 1:4?

Odpoveď: Naša spása bola zasľúbená v Božom predvedomí ešte pred začiatkom sveta. Našu spásu sme prijali, keď sme uverili. Ale naša úplná spása, keď budeme žiť v bezhriešnej sláve v nebi s Ježišom, sa naplní až po našej smrti alebo po vytrhnutí.

Otázka: Ako v 1. Petrovom liste 1:6,11 odzrkadľujú naše utrpenia a následná sláva Kristove utrpenia a slávu?

Odpoveď: Veľmi trpezlivo a bez sťažovania sa Kristus nespravodlivo trpel pre Božiu slávu, pre našu spásu. Veľmi trpezlivo a bez sťažovania by sme aj my mali byť ochotní nespravodlivo trpieť pre Božiu slávu a ako svedectvo pre druhých. Ťažkosti sú tiež dôležité pre náš rast. George Müller povedal: „ “ („Ťažkosti sú potravou, ktorou sa živí viera.“) The Believer’s Bible Commentary, s. 2195.

Otázka: Kedy sa v 1. Petrovom liste 1:7 zjavuje Ježiš Kristus?

Odpoveď: Ide o druhý príchod Krista v sláve na nebeských oblakoch, ako je to opísané v Zjavení 1:7; 19:11–17; Matúšovi 24:27–28 a Lukášovi 21:27–28.

Otázka: Aké sú tri zdroje nevýslovnej a slávnej radosti v 1. Petrovom liste 1:8?

Odpoveď: Môžeme sa radovať, lebo Boh nás spasil, keď sme mu po prvýkrát zverili svoje životy. Môžeme sa tiež radovať, lebo Duch Kristov prebýva v nás každý deň. A napokon sa môžeme radovať z budúceho naplnenia nášho spasenia v nebi.

Otázka: Máme už v 1. liste Petrovom 1:9 spásu?

Odpoveď: Upozorňujeme, že táto odpoveď je duplicitná s diskusiou k Efezským 1:13.

Biblia naznačuje, že Boh je nadčasový. Pre nadčasového Boha je odpoveďou všetko: minulosť, prítomnosť aj budúcnosť.

Chuck Swindoll napísal vynikajúcu brožúru o štúdiu Biblie venovanú spáse, v ktorej rozoberá tieto aspekty.

Aspekty predchádzajúceho poznania a predurčenia v minulosti: Ešte pred začiatkom času Boh poznal koniec od začiatku a všetky naše dni (Žalm 139:16; Izaiáš 44:7; Efezským 1:4; Títovi 1:2).

Aspekty súčasných udalostí: Keď sme počuli slovo pravdy a volali k Pánovi (Rímskym 10:9-10), stali sme sa novým stvorením (2. Korinťanom5:17 ). Hebrejom 4:2 a Skutky apoštolov 10:44 tiež poukazujú na súčasné aspekty.

Aspekty prítomného trvania: Keď vo svojom živote rozvíjame spasenie, ktoré je v nás, Boh práve premenuje naše životy (Filipským 2:12–13; 1. Petrov 2:2; Hebrejom3:14 ;4:11 ; 6:11).

Aspekty budúcej nádeje: Túžime po dovŕšení nášho spasenia (Hebrejom 9:15,28; Rímskym 8:23-25; 1. Petrov 1:4-5,9,13; 1. Korinťanom 15:50-53; 2. Korinťanom 5:5).

Otázka: Ako v 1. Petrovom 1:12a proroci kázali evanjelium prostredníctvom Ducha Svätého?

Odpoveď: Keď proroci hovorili o budúcnosti, neslúžili len ľuďom, ktorí ich v tom čase počúvali, ale aj budúcim generáciám. Napríklad v Danielovi 12:8–10 Daniel povedal, že tomu nerozumie, a Boh mu povedal, že tie slová nie sú určené jemu, ale majú byť zapečatené (urobené nepochopiteľnými) až do času konca.

Otázka: Ako v 1. Petrovom liste 1:12b túžia anjeli nahliadnuť do „týchto vecí“? Aké veci to sú? List Židom 2:9, 16 by mohol poskytnúť nejaké vodítka.

Odpoveď: Ide o spasenie veriacich. Ježiš zabezpečil spasenie pre ľudí, nie pre anjelov, takže anjeli nezažijú to, čo my zažívame v súvislosti so spasení. Anjeli sú však duchovia, ktorí nám slúžia. Na toto spasenie skrze Krista sa v Starom zákone hojne narážalo, ale podľa Efezským 3:9–11 nebolo úplne zjavené až do príchodu Krista a doby cirkvi.

Otázka: Ako v 1. liste Petrovom 1:13 máme „plne“ upierať svoju nádej na milosť, ktorá sa má zjaviť?

Odpoveď: Niekedy môžu kresťania upadať do zúfalstva a nemajú dosť nádeje v náš budúci domov v nebi; ale to nie je to, čo sa tu myslelo. Častejšie majú kresťania príliš veľa nádeje – príliš veľa nádeje v nadbytočné veci, na ktoré sa neoplatí spoliehať. Nádej v naše bohatstvo, kariéru, zdravie, rodinu a vzťahy tu na zemi sa môže kedykoľvek rozplynúť. Je to úbohé, keď človek vkladá nádej do týchto vecí a jeho nádeje sa rozplynú. My však máme vkladať nádej do vecí, ktoré nezaniknú – do nášho spasenia a do nášho večného domova.

Otázka: Prečo nám 1. list Petrov 1:13 a ďalšie pasáže hovoria, aby sme boli sebakontrolovaní? Existujú v Biblii nejaké pasáže, ktoré nám hovoria, aby sme boli ovládaní Kristom, keďže Ježiš je náš Pán?

Odpoveď: Neexistujú žiadne pasáže, ktoré by nám hovorili, aby sme boli podriadený Kristovi; sú len pasáže, ktoré nám prikazujú (ale nenútia nás), aby sme sa podriadili Ježišovi ako nášmu Pánovi. Na rozdiel od posadnutosti démonom, pri ktorej posadnutá osoba stráca aj tú malú slobodu, ktorú mala, aby nehrešila, v Kristovi je dokonalá sloboda. Dobrou správou je, že človek, ktorý je pod Pánovou vládou Ježiša, je v skutočnosti slobodnejší než človek, ktorý nie je spasený a je v otroctve hriechu. Zlou správou je, že žiadny kresťan na zemi nikdy nedosiahne stav, v ktorom by sa už nemusel obávať pokušení alebo toho, že sa nepáči Pánovi.

Existujú veci týkajúce sa poslušnosti voči Kristovi a sebaovládania, ale na rozdiel od démonov a hriechu je v Kristovi sloboda. Boh prikazuje, ale na zemi sa (zvyčajne) nerozhoduje nútiť.

Otázka: Aké sú v 1. Petrovom liste 1:13 rôzne aspekty sebaovládania? Aké sú rôzne dôvody, prečo kresťania nedokážu mať sebaovládanie v určitých oblastiach?

Odpoveď: Niekedy môže mať človek veľkú sebaovládanosť v jednej oblasti, ale nie v inej. Boh však chce, aby sme mali sebaovládanosť vo všetkých oblastiach. Pokiaľ ide o hriešne veci, mali by sme mať sebaovládanosť a vôbec ich nechcieť robiť. Ale aj v prípade vecí, ktoré nie sú hriešne, ako je jedlo a (nedostatok) cvičenia, máme mať tiež sebaovládanosť. Niekedy sa snažíme ospravedlniť náš nedostatok sebaovládania v jednej oblasti tým, že poukazujeme na naše sebaovládanie v inej oblasti. Niektorí kresťania, ktorí sú veľmi zapojení do služby „ “, si niekedy môžu myslieť, že to môže ospravedlniť nedostatok sebaovládania v inej oblasti. Peter však nehovorí o „určitom sebaovládaní“ alebo „čiastočnom sebaovládaní“, ale máme mať sebaovládanie vo všetkých oblastiach, aby sme sa mohli predstaviť Kristovi ako ľudia, ktorí majú seba pod kontrolou.

Otázka: Ako sa niektorí kresťania v 1. Petrovom liste 1:14, možno nevedome, prispôsobujú zlým túžbam sveta?

Odpoveď: Takmer v každej dobe a kultúre existujú veci, ktoré sú jednoznačne hriešne, no kultúrne prijateľné. Či už ide o týždenné opíjanie sa, súboje v 16. a 17. storočí, vykorisťovanie otrokov v 17. až 19. storočí, predsudky voči rôznym národom alebo heterosexuálnu nemorálnosť a homosexualitu v 20. a 21. storočí.

Otázka: V 1. liste Petrovom 1:15 sa píše, že Boh bol vždy dokonale svätý. My však nie sme a v tomto živote nikdy nemôžeme byť dokonale svätí. Ako sme teda povolaní byť svätí, tak ako je svätý Boh? (1. list Petrov 1:16 cituje z Levitiku 11:44; 11:45; 19:2. Podobná myšlienka sa nachádza aj v Levitiku 20:7.)

Odpoveď: Sú tu dva aspekty.

Mier na hviezdy: Hoci človek, ktorý mieria na hviezdy, ich nedosiahne, môže sa dostať oveľa ďalej než ten, kto mieria na zem. Hoci v tomto živote nikdy nedosiahneme dokonalú svätosť, máme sa o ňu usilovať už teraz.

Relatívna dokonalosť/zrelosť: Hneď potom, čo Pavol vo Filipským 3:12 hovorí, že ani on sám ešte nie je dokonalý, vo Filipským 3:15 hovorí, že bol dokonalý v zmysle zrelosti. Takže hoci sme dnes v tomto tele, môžeme očakávať, že dosiahneme zrelosť a zvíťazíme nad nástrahami hriechov a závislostí.

Otázka: Keďže v 1. Petrovom liste 1:14–16 nemôžeme byť bezhriešne dokonalí a takí svätí ako Boh, žiada od nás Boh niečo nemožné?

Odpoveď: Nie, ale sú tu tri body.

Z hľadiska postavenia je možné, aby sme boli v Božích očiach vyhlásení za svätých.

Z hľadiska skúsenosti však v tomto pozemskom živote nie sme a nikdy nebudeme bezhriešne dokonalí.

V nebi dosiahneme náš cieľ a naša skúsenosť bude zodpovedať nášmu postaveniu.

Veriaci síce nemusia byť dokonalí, ale žiadny veriaci by v konečnom dôsledku nechcel byť nedokonalý.

Q: Ako máme my, kresťania, podľa 1. listu Petrovho 1:17 žiť svoj život tu v strachu? V gréčtine je to všeobecné slovo pre strach, phobos/phobou. Rôzne preklady Biblie uvádzajú „strach“, „úctivý strach“ (BSB), „úcta“ alebo „zdravá, vážna opatrnosť“?

Odpoveď: Máme stáť v úctivom obdive pred naším Stvoriteľom a Vykupiteľom. Boh je najmilujúcejšia bytosť vo vesmíre, ale je aj najhnevavejší. Pavol sa nebál, že stratí svoje spasenie, ale bál sa straty odmeny, ak by sa odvrátil. Môžeme sa tiež báť pekla pre našich blízkych, ktorí nepoznajú Pána.

Otázka: V 1. Petrovom liste 1:18–19 sme boli vykúpení niečím vzácnejším ako striebro alebo zlato, a to Kristovou krvou. V 1. Petrovom liste 1:7 má naša viera väčšiu hodnotu ako zlato. Naozaj veríte, že vaša spása a vaša viera majú väčšiu hodnotu ako zlato? Ako by mal žiť a reagovať v tomto svete kresťan, ktorý to berie vážne, v porovnaní s kresťanom, ktorý to tak neberie?

Odpoveď: Kresťan by sa mal viac starať o svoj vzťah s Kristom a o spásu druhých než o finančnú istotu alebo úspech. Kresťanova peňaženka aj kalendár by mali odrážať väčší záujem o Božie kráľovstvo než len o zarábanie peňazí.

Otázka: Je v 1. Petrovom liste 1:18 a v Matúšovi 15:9 tradícia vždy zlá?

Odpoveď: Nie. Tradícia sama osebe môže byť dobrá alebo zlá, v závislosti od toho, či je v rozpore s Božím slovom, alebo nie. Avšak aj zbožné tradície, ak sa pre človeka stanú dôležitejšími ako Boh, sa pre neho stávajú zlým modlárstvom.

Otázka: Je v 1. Petrovom liste 1:19 spása založená na Ježišovej krvi na kríži, alebo na tom, že Ježiš strávil tri dni v pekle, ako tvrdil Kenneth Copeland?

Odpoveď: Podľa knihy *When Cultists Ask* (str. 292) Copeland povedal: „Ježiš zostúpil do pekla, aby oslobodil ľudstvo od trestu za Adamovu vlastizradu... keď sa vyliala Jeho krv, neospravedlnila...“. Toto bolo uvedené v osobnom liste citovanom v knihe D. R. McConnella *A Different Gospel* (vydavateľstvo Hendrickson Publishers, 1988).

Tu je päť z mnohých dôvodov, prečo je tento názor nesprávny.

Efezským 1:7 hovorí, že máme vykúpenie skrze Jeho krv.

Zjavenie 1:5 tiež hovorí: „jeho krvou“.

V Jánovi 19:30 Ježiš povedal tetelestai, čo je grécky účtovný termín znamenajúci „v plnej miere splatené“.

List Židom 10:14–20 hovorí, že bola len jedna obeť. List Židom 10:19–20 hovorí, že to bolo krvou Ježiša, cez záves, ktorým je Jeho telo.

V Skutkoch 20:28 Ježiš vykúpil cirkev svojou vlastnou krvou.

Zhrnuté, kresťanstvo bez krvi nie je v súlade s Božím Slovom v Biblii.

Otázka: V 1. Petrovom liste 1:20, Efezským 1:4, Skutkoch apoštolov 2:23 a Títovi 1:2 – bol Kristus vyvolený, aby zomrel za naše hriechy a vykúpil nás svojou krvou až po tom, čo Adam a Eva zhrešili, alebo už predtým? Prečo?

Odpoveď: Kristus bol vyvolený ako baránok ešte pred založením sveta. Vo svojej predzvedomosti Boh vedel, že Adam a Eva zhrešia a že budeme potrebovať Spasiteľa, a to už dávno predtým, ako Adam a Eva vôbec existovali. Božie vedomie však neviedlo k nátlaku; vina a zodpovednosť za hriechy Adama a Evy, ako aj za naše hriechy, spočíva na Adamovi a Eve a na nás, nie na Bohu.

Otázka: Čo podľa 1. listu Petrovho 1:20–21 hovorí o dôležitosti božskej podstaty Krista?

Odpoveď: Naša spása je výlučne Božím dielom a nie je ani celkom, ani čiastočne dielom niekoho, kto nie je Boh. Ak by bol Ježiš iba človekom, naša viera a nádej by spočívali v človeku, ktorý nie je Boh. Keďže Ježiš je Cesta, Pravda a Život, táto cesta, pravda a život by boli iba dielom človeka, a nie Boha. Spása je Božím dielom, pretože Ježiš je Boh. Ježiš je tiež plne človekom, ale keby nebol Bohom, naša spása by nebola od Boha.

Otázka: 1 Pet 2,1 hovorí: „každý druh ohovárania“. Aké sú rôzne druhy ohovárania? Pozri Jak 4,11–12.

Odpoveď: Ohováranie znamená hovoriť negatívne, nepravdivé veci o niekom alebo o niečom, zatiaľ čo lichotenie znamená hovoriť pozitívne, nepravdivé veci o niekom alebo o niečom. Existuje otvorené ohováranie, keď jednoducho hovoríte nepravdivé, zlé veci o niekom, ale existuje aj skryté ohováranie, keď poviete niečo, čo na prvý pohľad znie dobre, ale v skutočnosti podkopáva dôveryhodnosť danej osoby. Jeden typ sa nazýva „komplementy s dvojitým dnom“, ako napríklad: „Naozaj to vyzerá, že odvádza dobrú prácu, na niekoho, kto je taký neskúsený a nevie, čo sa deje.“ Ohováranie môže byť verejné, ale niekedy je najhoršie ohováranie to, čo sa hovorí za chrbtom danej osoby. Pomluva sa často používa na to, aby sa človek vyzdvihol na úkor niekoho iného, alebo len na to, aby sa diskreditovala jeho povesť. Môže sa tiež použiť na diskreditáciu jeho úsudku, morálky alebo na útok na jeho dôveryhodnosť pri hovorení či vedení. Akým druhom pomluvy sa majú kresťania vyhýbať? – Všetkým.

Niekedy existuje vhodný čas a miesto na to, aby sme povedali negatívne veci, ktoré sú pravdivé. Ak je to pravda, nejde o ohováranie. Avšak aj keď je niečo pravda, nemusí to nutne znamenať, že Boh chce, aby sme to povedali všetkým. Keď hovoríme negatívne veci, mali by sme sa uistiť, že sú pravdivé, užitočné, potrebné a že je to to, čo Boh chce, aby sme povedali.

Otázka: V 1. Petrovom liste 2:2 sa píše, ako veľmi má dieťa rado mlieko. Čo je Božie duchovné mlieko? Máme Božie duchovné mlieko rovnako radi?

Odpoveď: Mlieko je pre dieťa všetkým, pretože dieťa nepozná žiadne iné jedlo. Deti vnímajú mlieko ako jedinú vec, ktorá môže uspokojiť ich hlad. Podobne by sme mali uvedomiť si, že priblíženie sa k Bohu a čítanie Jeho Slova je jediný spôsob, ako môžeme uspokojiť náš duchovný hlad.

Otázka: Máme v 1. Petrovom liste 2:2 túžiť po mlieku Slova, alebo po pevnej strave namiesto mlieka, ako nás učí Hebrejom 5:12–14?

Odpoveď: Rovnako ako v prípade fyzického jedla, všetci by mali túžiť po mlieku, najmä novonarodení kresťania. Mlieko však nestačí starším deťom na to, aby vyrástli v dospelých, a nemali by sme sa uspokojiť len s mliekom, ale mali by sme prijímať aj pevnú stravu.

Otázka: Ide v 1. Petrovom liste 2:3 každý, kto okúsi, že Pán je dobrý, do neba? Pozri Hebrejom 6:4–6.

Odpoveď: Nie. Rovnako ako niektorí ľudia môžu ochutnať, ale neprehltnúť, aj ľudia môžu mať takúto skúsenosť a napriek tomu byť odsúdení na peklo. Sme spasení milosťou skrze vieru. Ak evanjelium, ktoré niekto počuje, nie je spojené s vierou, potom nie je spasený a nemá to pre neho žiadnu hodnotu, ako hovorí Hebrejom 4:2. Ďalšie verše, ktoré ukazujú, že aj ľudia, ktorí chodia do kostola, môžu natrvalo odpadnúť, sú Hebrejom 6:4-6; 10:26-31 a 2. Petrov 2:20-22.

Otázka: 1. list Petrov 2:5 hovorí, že Boží dom nie je budova, ale my, Jeho cirkev. Ako by kresťania v USA mohli zanedbávať budovanie Božieho domu? Odhadnite, aké percento v priemere cirkvi venujú na zahraničné misie.

Odpoveď: Možno sa viac staráme o svoje vlastné financie a čas ako o Božiu slávu. Podľa čísel, ktoré som čítal pred niekoľkými rokmi, evanjelické cirkvi venujú v priemere asi 10 až 13 percent na zahraničné misie. Liberálne cirkvi venujú len niekoľko percent.

Otázka: Čo sú všetky tie „kamene“, na ktorých je postavená cirkev, uvedené v 1. Petrovom liste 2:5–8? Pozri Efezským 2:19–22 a Zjavenie 21:12–14.

Odpoveď: Ježiš je kameňom uholným, najdôležitejším kameňom, na ktorom je cirkev postavená. Po ňom nasledujú základné kamene – apoštoli a proroci.

Otázka: V 1. Petrovom liste 2:5–8 sa na stavbu múru dajú použiť podlhovasté kamene rôznych veľkostí. Malta môže vyplniť malé medzery. Ak však kameň má dlhý, úzky výčnelok alebo dieru uprostred, nedá sa použiť. Ako Boh rieši diery a dlhé výčnelky v našich životoch?

Odpoveď: Hriechy, ktorých sa v našom živote nechceme zbaviť, môžu byť ako dlhé, nevhodné výčnelky, ktoré trčia von. Ak ich nechceme odstrániť, Boh ich môže odstrániť, a niekedy môže byť táto disciplína bolestivá. Podobne, ak máme zásadnú, nekresťanskú charakterovú chybu, ktorá je analogická k veľkej diere uprostred kameňa, ktorá zabráni tomu, aby kameň plnil svoj účel – chrániť pred dažďom alebo udržiavať chladný vzduch vnútri. Duch Svätý nás musí pretvoriť, zapchať diery a obrúsiť naše výčnelky.

Otázka: Ako je Ježiš v 1. liste Petrovom 2,6–8 zároveň základným kameňom aj vrcholovým kameňom?

Odpoveď: Uholný kameň je jediným referenčným bodom pre všetky ostatné časti budovy. Uholným kameňom je Ježiš Kristus a nikto iný. Zároveň je Ježiš aj vrcholovým kameňom, ktorý je najvyšším kameňom v oblúku. Ak sa vrcholový kameň odstráni, oblúk sa môže zrútiť.

Otázka: Prečo v 1. liste Petrovom 2:8 milujúci Boh určil niektorých, aby zakopli?

Odpoveď: Písmo ani raz nehovorí, že by Boh niekoho prinútil hrešiť. V skutočnosti Jakub v1:13 hovorí, že Boh nikoho nepokúša. Avšak tých, o ktorých Boh vie, že sa rozhodnú Ho úplne odmietnuť, určil, aby zakopli rôznymi spôsobmi.

Otázka: Aký je v 1. Petrovom liste 2:9 rozdiel medzi svätým národom a kráľovským kňazstvom?

Odpoveď: Kým prorok zastupoval Boha pred ľuďmi, kňaz zastupoval ľudí pred Bohom. Kráľ viedol ľud. Hoci sú všetci kresťania kňazmi, nepotrebujeme nikoho iného, kto by nás zastupoval pred Bohom, pretože náš Prostredník je zároveň Bohom aj človekom: Ježiš Kristus. Uziáš sa pokúsil spojiť úlohu kráľa a veľkňaza, ale Boh ho potrestal malomocenstvom na celý zvyšok života za to, že kadil na kadidlovom oltári, hoci na to nemal oprávnenie. Izraeliti boli svätým národom; kresťania zo všetkých etnických skupín v každej krajine sú dnes svätým národom.

Otázka: Čo sa v Starom zákone spomína v 1. Petrovom liste 2:10 o tom, že sme neboli Božím ľudom a teraz ním sme?

Odpoveď: Peter pravdepodobne naráža na Ozeáša 1,9–10, kde Ozeáš vo verši 9 nazval svojho syna Lo-Ammi, čo znamená „nie môj ľud“. Avšak vo verši 10 Ozeáš hovorí, že tí, ktorí boli nazývaní „nie môj ľud“, budú teraz nazývaní „synmi živého Boha“.

Otázka: Neukazuje Boh v 1. liste Petrovom 2:10 milosrdenstvo všetkým, keďže v Žalme 145:8,18 je milosrdný voči všetkým, ktorých stvoril?

Odpoveď: Boh preukazuje všeobecné milosrdenstvo voči všetkým, ktorých stvoril. Dáva im život, vzduch a obživu. Boh má však výsadu preukázať osobitné milosrdenstvo komukoľvek, komu si zaumieni. Boh preukázal osobitné milosrdenstvo Izraelitom, a to aj napriek tomu, že Ho nespočetnekrát neposlúchli. Boh preukázal osobitné milosrdenstvo Saulovi z Tarsu ( ) a mnohým ľuďom aj dnes. Božie milosrdenstvo však neberte ako samozrejmosť. Boh je spravodlivý voči všetkým, ale preukázal osobitné milosrdenstvo Jakubovi a jeho potomkom, ktoré nepreukázal Ezavovi a jeho potomkom, ako to ukazuje Rímskym 9:11–15.

Otázka: V akom zmysle sme podľa 1. listu Petrovho 2:11 cudzincami a prisťahovalcami na tomto svete? V akom zmysle nimi nie sme? Pozri Ján 17:9, 11, 13–19, List Filipským 3:18–20 a List Kolosenským 3:1–4; 2. list Korinťanom 5:16; a List Rímskym 12:2.

Odpoveď: Toto nie je náš domov a nie sme tu občanmi. Túžime dostať sa do nášho domova v nebi. Nepatríme sem navždy; sme tu len na prechode.

Henry C. Morrison, ktorý 40 rokov pôsobil ako misionár v Afrike, ochorel a musel sa vrátiť loďou do Ameriky. Keď sa oceánska loď pristála, usporiadali veľkú slávnostnú prehliadku. Na lodi bol aj bývalý prezident Theodore Roosevelt a veľký orchester hral pre neho po jeho safari. Misionár pochmúrne premýšľal, že Roosevelt dostal takú veľkú oslavu, hoci všetko, čo urobil, bolo strieľať slony, a hoci on zachraňoval duše, prečo nebola žiadna oslava na jeho privítanie? Boh k nemu prehovoril a povedal: „Ale ty ešte nie si doma.“ Náš domov nie je tu, takže sa tu príliš neusadzuj. Náš domov a naše občianstvo je v nebi. Nemáme byť „z tohto sveta“. Na druhej strane však máme byť v súčasnosti „vo svete“ a stýkať sa tu so všetkými druhmi ľudí, namiesto toho, aby sme sa izolovali. Nachádzame sa na nepriateľskom území, lebo Satan je ten, kto ovláda tento svet, hoci Boh ho môže prekonať.

Otázka: Aké sú v 1. Petrovom liste 2:12 päť spôsobov, ktorými pohania vtedy obviňovali kresťanov z nesprávneho konania? Aké sú aspoň päť spôsobov, ktorými nekresťania dnes obviňujú kresťanov z nesprávneho konania?

Odpoveď: Tu je päť spôsobov.

1. Dnes to znie zvláštne, ale rímski pohania obviňovali kresťanov, že sú „ateisti“. Nazývali ich ateistami, lebo neverili v rímskych bohov.

2. Kresťania hovorili o Večeri Pánovej a pohania ich obviňovali z kanibalizmu.

3. Kresťania hovorili, že sa navzájom milujú, a pohania ich obviňovali z promiskuity a incestu.

4. Keď došlo k prírodným katastrofám a vojnám, obviňovali kresťanov, lebo sa hovorilo, že ich nedostatok úcty voči grécko-rímskym bohom rozhneval bohov. Samozrejme, ako poukázal jeden z prvých kresťanov, katastrofy a vojny sa vyskytovali aj predtým, než Kristus prišiel na zem.

5. Kresťania odmietali uctievať rímskeho cisára alebo mu prinášať obete, a preto boli považovaní za nevlasteneckých a nelojálnych voči ríši.

Otázka: Ako sa mohli kresťania v 1. liste Petrovom 2:13, 17 podriadiť zlému cisárovi, akým bol Nero? Myslíte si, že bolo ťažšie podriadiť sa a ctiť vládcov vtedy alebo dnes?

Odpoveď: Grécky hovoriaci raní kresťania používali slovnú hračku na rozlíšenie medzi „zákonnými zákonmi“, ktoré neboli v rozpore s Božími prikázaniami, a „nezákonnými zákonmi“, ktoré s nimi v rozpore boli. Svedomití ľudia dodržiavali zákonné zákony, ale ticho porušovali tie nezákonné, ako napríklad prinášanie obetí cisárovi.

Otázka: Ak v demokratickej krajine, o ktorej hovorí 1. list Petrov 2:13,17, vládne vládca a poslanci parlamentu alebo kongresu, ktorí sa správajú nepriateľsky voči kresťanským hodnotám, ako ich máme aj tak rešpektovať? Ako sa im máme postaviť na odpor?

Odpoveď: Máme rešpektovať ich úrad a nemáme ich znevažovať ani urážať. Môžeme sa však tiež snažiť chrániť tých, ktorých prenasledujú, a vynaložiť úsilie, čas a peniaze na to, aby sa už znovu nedostali do úradu.

Otázka: V 1. Petrovom liste 2:17 sa píše, že máme naozaj ctiť všetkých, ktorí majú autoritu, dokonca aj vodcov falošných náboženstiev, zločineckých gangov a represívnych vlád?

Odpoveď: 1. list Petrov2:17 hovorí, že máme preukazovať náležitú úctu každému, a tento príkaz máme uplatňovať aspoň štyrmi spôsobmi.

1. Konkrétne máme ctiť vládcov v autoritárskych pozíciách. Nie preto, že by táto osoba bola nevyhnutne hodná tejto cti (niekedy nie je), ale máme ctiť jej vládnu pozíciu. Napríklad v demokratickej spoločnosti, ak nemáme vysokú mienku o premiérovi alebo prezidentovi, môžeme sa usilovne snažiť zabrániť jeho alebo jej znovuzvoleniu a povzbudzovať ostatných, aby za neho nehlasovali. Napriek tomu si musíme uvedomiť, že táto osoba je v súčasnosti naším vládnym vodcom. Nemali by sme sa vyjadrovať tak, aby sme znevažovali autoritu jej alebo jeho pozície.

2. Preukazujte náležitú úctu každému. Boh stvoril každého, každý nesie Boží obraz (hoci v padlej podobe) a Kristus zomrel ako výkupné za každého (1. Timoteovi 2:6). Dokonca aj niekto taký bezbožný ako Saul z Tarsu môže prísť ku Kristovi.

3. Naša úcta voči všetkým by mala byť nezávislá od bohatstva (Jakub 2:1–7), rasy alebo pohlavia (Galaťanom3:28 –29) či veku (1. Timoteovi4:12 ), s výnimkou toho, že máme preukazovať osobitnú úctu starším ľuďom (Levitikus19:32 ).

4. Mali by sme tiež ctiť našich bratov a sestry v Kristovi ako súčasť našej večnej rodiny.

Konkrétne príklady toho, ako ctiť ľudí, nájdete v 1. Timoteovi 5:1–8.

Otázka: Prečo by sa mal otrok podľa 1. Petrovho listu 2:18 podriadiť svojmu pánovi, najmä ak je to krutý pán? Aká odmena je sľúbená?

Odpoveď: Otroci v rímskej spoločnosti, rovnako ako otroci v iných dobách a v dnešnej východnej Afrike, mali len málo možností brániť sa proti krutému pánovi. Podriadiť sa im bolo v mnohých prípadoch pravdepodobne najrozumnejším riešením. Znášať nespravodlivé utrpenie bolo jedným zo spôsobov, ako mohli byť svedkami a oslavovať Boha. A napokon, z praktického hľadiska, väčšina obyvateľov Rímskej ríše boli otroci a oslobodení otroci nemali veľa miest, kam by mohli odísť.

Otázka: Aké sú v 1. Petrovom liste 2,21–25 aspoň dve súvislosti medzi Kristovým utrpením a naším utrpením?

Odpoveď: Ježišovo utrpenie je pre nás príkladom. Tak ako Kristus trpel nespravodlivo, aj my by sme mali byť ochotní trpieť nespravodlivo. Hoci Kristova smrť na kríži za naše hriechy bola jedinečnou udalosťou, naše utrpenie môže slúžiť na to, aby sme priniesli evanjelium iným a svedčili o pravde evanjelia v našich vlastných životoch.

Otázka: Ako môže manželka v 1. Petrovom liste 3:1 získať svojho manžela pre Krista bez toho, aby povedala jediné slovo?

Odpoveď: Peter nehovorí, že manželky by nemali povedať ani slovo; skôr potvrdzuje, že svedectvo ich života by malo byť také, aby manželia mohli byť získaní pre Krista, bez toho, aby od nich vôbec počuli evanjelium.

Otázka: Prečo je v 1. Petrovom liste 3:1–7 nesprávne tvrdiť, že tento text nás učí, že máme kázať iba bez slov?

Odpoveď: Keď som raz mal letnú brigádu v technologickej spoločnosti, bola tam veľká jedáleň, kde ľudia jedli. Rozprával som sa s jedným mužom a hovorili sme o tom, že dúfam, že budem misionárom, a ten muž povedal: „Vedel som to, myslel som si, že si mormon!“ Hoci som rýchlo vysvetlil, že som kresťan a nie mormon, ak hovoríte o duchovných veciach, ale neukazujete, že ste kresťan, pre koho vlastne svedčíte?

Počul som o mužovi stredného veku, ktorý sa stal kresťanom a povedal to svojim kolegom v kancelárii. Jeden kresťan, ktorý tam pracoval, mu zablahoželal, a ten nový kresťan sa na neho pozrel trochu divne. Povedal: „Vieš, že si bol dôvodom, prečo som odkladal to, že sa stanem kresťanom, celé roky?“ Ten starší kresťan bol šokovaný a spýtal sa, prečo. Mladší kresťan povedal, že predtým, ako prišiel ku Kristovi, vedel, že jeho život je v troskách. Keď však videl toho staršieho kresťana, ktorý vyžaroval pokoj, spokojnosť a mal svoj život pod kontrolou, nevedel, že je kresťan, a myslel si, že ak ten starší kresťan môže mať svoj život pod kontrolou a nemusí byť kresťan, potom ani on nemusí byť.

Manžel by určite vedel, že jeho manželka je kresťanka (a naopak). Ale manžel, a aj iní ľudia, môžu byť tak ďaleko od Krista, že odmietajú počúvať čokoľvek o Kristovi. Ak však vedia, že ste kresťan, , potom môže byť váš život pre nich svedectvom, aj keď nebudú počúvať vaše slová. Je lepšie mať aj slová, ale aj bez slov môže byť váš život svedectvom.

Otázka: Ako sa v 1. Petrovom liste 3:1–7 dajú bez slov získať neveriaci manželia alebo iní ľudia?

Odpoveď: Ak človek vie, že ste kresťan, ale neprijíma vaše slová, stále môže vidieť, ako vaše svetlo žiari prostredníctvom vášho života. V rímskych časoch bola situácia dosť temná. Keď boli manželia preč, bolo bežné, že sa dopúšťali nemorálneho správania. V skutočnosti, aj keď boli doma, ak otrokyňa odmietla návrhy svojho pána, bola potrestaná odrezaním nosa. Keď však manželia boli preč, manželky mohli páchať cudzoložstvo s mužskými otrokmi. Situácia Jozefa a Potifarovej ženy nebola v rímskych časoch vôbec nezvyčajná. Rímska ríša mala odhadovanú populáciu 70 miliónov, z čoho 40 až 50 miliónov boli otroci.

Otázka: V 1. Petrovom liste 3:3, mali by si ženy zapletať vlasy, nosiť zlato alebo nosiť honosné šaty?

Odpoveď: To by nemalo byť zdrojom vašej krásy, pretože skutočná a trvalá krása z toho skutočne nemôže pochádzať. Ak si myslíte, že to „potrebujete“ robiť, aby ste vyzerali pekne, alebo ak chcete vyzerať veľmi pekne v porovnaní s inými ženami, mali by ste si to ešte raz premyslieť. Vaša krása by mala vychádzať z vášho charakteru, nie z obchodov ako Sears alebo Macy’s.

Všetko pekné oblečenie a šperky však nie sú zlé. Pán v Ezechielovi 16:10–13 alegoricky obliekol Jeruzalem do krásneho oblečenia a šperkov.

Otázka: Aké sú podľa vás v 1. liste Petrovom 3:3–4 hranice toho, ako by sa mali ženy v našej kultúre zdobiť? – A čo muži?

Odpoveď: Vtedy ženy nosili drahé zlaté náušnice a náramky, aby ukázali svoj spoločenský status. 1. list Petrov 3:3–4 platí aj dnes, pre mužov aj ženy, a to aspoň tromi spôsobmi.

Okázalosť: Muži si môžu kúpiť hodinky za 2 000 dolárov (alebo lacnejšie za 1 500 dolárov) len preto, aby potenciálnym klientom ukázali, akí sú bohatí. Počul som o inžinierskom konzultantovi, ktorý si z inej krajiny kúpil niekoľko falošných hodín Rolex, z ktorých každé stálo len pár dolárov. Na výletnej plavbe s klientom si poklepal po zápästí, sťažoval sa, že tieto Rolexy neukazujú čas správne, a potom si ich zložil a hodil cez palubu do oceánu. Klient samozrejme netušil, že išlo o falzifikát. Bohatí ľudia niekedy minú veľa peňazí na šperky, oblečenie, autá a domy, aby ukázali svoj status. Na druhej strane, Izákov sluha daroval Izákovmu budúcemu manželke Rebeke dva zlaté náramky a nosný krúžok. Keďže nosenie zlatého nosného krúžku bolo v tej kultúre pre Boží ľud prijateľné, nosenie zlatej náušnice je prijateľné aj dnes. Ide však o to, aby sme na šperky neminuli veľké sumy peňazí.

Byť sexy: Ženy si často kupujú odhaľujúce a neslušné oblečenie, aby boli atraktívnejšie. Samozrejme, pravdepodobne neuvažujú nad tým, ako verný bude muž, ktorého priťahuje práve kvôli ich oblečeniu. Podobne som počul o chlapcovi, ktorý mal na strednej škole luxusné auto, a jeho priateľka rada jazdila v jeho peknom aute. Keď však havaroval, jeho priateľka sa s ním rozišla. Niektorí muži posilňujú nielen kvôli zdraviu alebo aby dosahovali dobré športové výkony, ale aj preto, aby boli pre ženy atraktívnejší. Venovať čas zdraviu je v poriadku, ale vybudovanie veľkého množstva svalov, ak sa o ne nestaráte, sa neskôr premení na tuk. Iní užívajú steroidy, ktoré sú veľmi účinné pri budovaní svalovej hmoty, ale môžu viesť k zdravotným problémom, vrátane infarktov.

Neistota ohľadom vzhľadu: Ľudia sa často príliš zaoberajú tým, ako vyzerajú. Pred niekoľkými rokmi ma môj tamilský indický šéf (a priateľ) vzal na obed a medzi inými témami rozhovoru spomenul, že Indovia používajú krémy pred svadbou, aby ich pokožka vyzerala svetlejšia. Chcel sa ma opýtať, prečo bieli Američania chodia do solárií, aby ich pokožka vyzerala tmavšia. Nevedel som, ako mu na to odpovedať. UV žiarenie starnie pokožku a môže spôsobiť rakovinu kože, pričom tento účinok je najsilnejší u ľudí so svetlou pokožkou. V skutočnosti, ak sa človek so svetlou pokožkou viac ako dvakrát silno spáli na tom istom mieste, má zvýšené riziko, že tam dostane rakovinu kože. Predpokladám, že odpoveďou je, že ľudia prirodzene nie sú spokojní s tým, čo majú, ale majú sklon si myslieť, že to, čo má niekto iný, je lepšie. Povedali mi, že medzi chlapcami je teraz v móde sťažovať sa, že ich čeľuste nie sú dostatočne výrazné alebo „hrubé“, a chcieť podstúpiť operáciu čeľuste, aby to zmenili. Nízki ľudia by si priali byť vyšší, vysokí ľudia, najmä niektoré dievčatá, by si priali byť nižšie. Správny kresťanský postoj nespočíva v tom, že by sme mali skĺznuť do opačného extrému a toľko sa starať o svoj vzhľad, že by sme chceli byť čo najškaredší, ale skôr v tom, aby sme sa o seba toľko nestarali. Ak vám chýbajú zuby a chcete si ich nechať nahradiť, alebo ste mali nehodu a potrebujete rekonštrukčnú operáciu, je to v poriadku, ale človek nemusí zachádzať do extrémov.

Otázka: 1. list Petrov 3:6 hovorí manželkám, aby nepodľahli strachu. V 1. liste Petrovom 3:14b sa píše, že nikto z nás by sa nemal báť toho, čoho sa boja ostatní. Vzhľadom na dobu a kontext tohto listu, o akom druhu strachu si myslíte, že Peter hovoril predovšetkým?

Odpoveď: Bezprostredným strachom bolo prenasledovanie za vlády Nera a neskorších cisárov. Nero kresťanov nielen zabíjal, ale nechával ich zabíjať divokými zvieratami na verejných predstaveniach, upaľoval ich na smrť a ukladal im ďalšie mučenia. Človek musel byť nielen sám odvážny, ale aj vedieť, že aj jeho blízki budú mučení.

Otázka: V 1. liste Petrovom 3:6 a v knihe Genezis 18:12, mala by manželka oslovovať svojho manžela „pán“?

Odpoveď: Peter spomína Sáry slová ako pochvalu, nie ako príkaz. Peter však používa Sáry slová na ilustráciu príkazu v 1. liste Petrovom 3:5, aby manželky boli poslušné svojim manželom ako hlave rodiny. Prečítajte si Efezským 5:22–23, kde nájdete ďalšie poučenie na túto tému.

Otázka: Sú ženy v 1. liste Petrovom 3:7 naozaj slabšie nádoby?

Odpoveď: Manželky sú vo všeobecnosti (hoci nie vždy) fyzicky slabšie ako ich manželia. (Niektorí by mohli namietať, že jemná porcelánová šálka je krehkejšia ako plechový pohár.) Písmo však v Liste Galaťanom 3:28–29 potvrdzuje, že muži aj ženy sú v Božích očiach rovnako cenní. Zaujímavé je, že List Galaťanom 3:28–29 je zrejme najstarším známym starovekým textom, ktorý hovorí o rovnosti mužov a žien. Inú odpoveď nájdete v knihe „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie) na s. 712–714.

Otázka: Ako môže v 1. liste Petrovom 3:7 neohľaduplnosť voči našim manželkám brániť našim modlitbám?

Odpoveď: Mohlo by to byť jednak všeobecné konštatovanie, jednak konkrétny sľub (v negatívnom zmysle).

Všeobecná poznámka: Ježiš v Matúšovi 5:23–24 povedal, že ak prinášate obetu a spomeniete si, že váš brat má niečo proti vám, nepriťahujte svoju obetu. Nechajte obetu pri oltári, zmierte sa so svojím bratom a až potom choďte priniesť svoju obetu. To by samozrejme platilo aj v prípade, keby mala niečo proti vám vaša sestra.

Konkrétny sľub: Boh povedal, že nebude počúvať naše modlitby, ak si v srdci chováme hriech (Žalm 66, 18–19), ak zatvárame uši pred chudobnými (Príslovia 21, 13) alebo ak sme bezbožní (Príslovia 15, 29; Izaiáš 59, 1–3). Boh nás nepočuje, ak sa rozhodneme nepočúvať Boha (Zachariáš 7:11–13 a vyplýva to aj z Prísloví 28:9). Podobne, ak sa správame nesprávne voči našim manželkám a rozhodneme sa ich nepočúvať, Boh nás možno nebude počúvať, kým sa z našich hriechov nepokajeme.

Otázka: V 1. Petrovom 3:8 sa píše, že máme byť vždy zdvorilí? Ježiš, Ján Krstiteľ, Pavol a Peter neboli vždy takí zdvorilí, ako by mohli byť.

Odpoveď: Tento verš hovorí, že máme byť zdvorilí, nie že máme byť vždy zdvorilí. Ježiš, Ján Krstiteľ a Pavol boli často zdvorilí. Ježiš a Ján Krstiteľ však nazvali farizejov „plemenom zmijí“ v Matúšovi23:33 ; Matúš 3:7. Pavol nebol voči Elymasovi v Skutkoch13:11 zvlášť zdvorilý. Ani sám Peter nebol príliš zdvorilý voči Šimonovi Magovi v Skutkoch 8:20,22. Namiesto toho, aby sme 1. list Petrov 3:8 brali izolovane, máme každý verš chápať v súvislosti so zvyškom Biblie a byť vo všeobecnosti zdvorilí, ale zároveň napomínať a byť vytrvalí, keď je to najvhodnejšie.

Otázka: Čo znamená v 1. liste Petrovom 3:8 žiť v harmónii medzi sebou?

Odpoveď: Sú tu tri aspekty.

Negatívny: Zistite, čím dráždite ostatných, a prestaňte s tým. Čokoľvek vás na niekom dráždí, buď sa s tým naučte žiť, alebo mu to slušne dajte najavo, aby s tým prestal. Znamená to vychádzať s ostatnými bez treníc.

Pozitívny aspekt: Harmónia však nekončí len tým. Páči sa ostatným ľuďom, keď sú s vami? Páči sa vám byť s ostatnými? Rôzni ľudia majú rôzne „jazyky lásky“, ktorými im vyjadrujú, že sú milovaní, cenení a prijatí. Pre niektorých to môžu byť drobné darčeky; pre iných objatie, pre ďalších spoločne strávený čas pri nejakej činnosti. Keby som zavolal tvojmu partnerovi, povedal by mi, že sa s tebou naozaj rád stretáva, alebo nie? Tešia sa tvoje deti z tvojej prítomnosti a ty z ich prítomnosti? Tešia sa z tvojej prítomnosti tvoji duchovní príbuzní (ostatní kresťania)? Ak nie, čo môžeš urobiť, aby si to zlepšil?

Základ: Bude viac harmónie – a to tak, že odstránite negatívne aspekty a posilníte tie pozitívne –, ak vy aj oni budete čítať a nasledovať Božie slovo. Ak sú vaše vôle zosúladené s Bohom, potom sú zosúladené aj medzi sebou.

Otázka: Ako je v 1. Petrovom liste 3:9–11 bežné vo svete oplácať zlo zlom a urážku urážkou? Prečo by sme to nemali robiť?

Odpoveď: Svet uvažuje v kategóriách „zákona“, odplaty a trestania tých, ktorí vám ublížili. Kresťania by mali žehnať tým, ktorí ich prenasledujú a urážajú, ako to prikazuje Ježiš v Lukášovi 6:27-36.

Otázka: Znamená 1. list Petrov3:13 , že ľuďom, ktorí „nasledujú dobro“, sa nikdy nestane nič zlé?

Odpoveď: Hoci veriaci z večného hľadiska nikdy neutrpia významnú ujmu, pravdepodobne to nie je to, na čo sa tento verš tu odvoláva.

Ľudia, ktorí konajú dobro, nikdy oprávnene neutrpia ujmu za to, že konajú dobro, a Boží ľud by nikdy nemal trestať druhých za to, že konajú dobro. Nasledujúci verš, 1. list Petrov3:14 , však uznáva, že ľudia v tomto živote často trpia nespravodlivo práve preto, že konajú dobro.

Otázka: Prečo by mali kresťania v 1. liste Petrovom 3:15 obhajovať svoju vieru, alebo či Ján3:16 a Skutky apoštolov16:31 naznačujú, že máme jednoducho veriť?

Odpoveď: Ako ukazuje 1. list Petrov3:15 , máme k dispozícii aj rozum, aj nádej. Známy výrok hovorí, že pravá viera „presahuje rozum, ale nie je s ním v rozpore“. Nemôžeme nič dokázať s absolútnou istotou, ani to, či zajtra vyjde slnko. Máme vysvetľovať ostatným ľuďom dôvody, prečo je kresťanstvo racionálne, a snažiť sa presvedčiť ostatných, aby sa stali kresťanmi, ako hovorí 2. list Korinťanom 5:11.

Musíme si však uvedomiť, že nemôžeme obrátiť ani jedného človeka ku Kristovi. Je to Duch Svätý, kto obráti ľudí, a bez pôsobenia Ducha Svätého by nebola žiadna nádej, že niekto príde ku Kristovi. Rozsiahlejšie odpovede nájdete v knihe When Critics Ask, s. 531–532, a v knihe When Cultists Ask, s. 293.

Otázka: Ako máme podľa 1. listu Petrovho 3:15 mať vždy pripravenú odpoveď, a to s miernosťou a úctou?

Odpoveď: Mali by sme mať odpoveď na každú úprimnú otázku alebo námietku, ktorú má neveriaci. Je však v poriadku odpovedať: „Neviem, ale ozvem sa vám.“ A potom nájsť odpoveď a vrátiť sa k nim. Je dosť pravdepodobné, že otázka, ktorú kladú, patrí medzi viac ako 8 200 otázok, na ktoré sa odpovedalo na stránke www.BibleQuery.org. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť ešte tri body.

Ako to nerobiť: Jedna nekresťanská webová stránka v diskusii o New Age uviedla: „Ľudia [z hnutia New Age] používajú kryštály na nadviazanie kontaktu s vyššími inteligenciami. Ľudia, ktorí za kamene platia také peniaze, zrejme potrebujú kontakt s vyššími inteligenciami.“ Problémom, ak by to povedal kresťan, nie je to, že kritizuje hnutie New Age, ale že ponižuje ľudí, ktorých toto hnutie oklamal.

Ako na to: Vnútorne by náš postoj mal byť postojom nesebeckej lásky voči druhej osobe. Mali by sme chcieť, aby prišli ku Kristovi a žili v radosti s Bohom a s nami navždy. Namiesto toho, aby sme sa snažili byť veľmi opatrní vo svojich slovách a zabrániť tomu, aby sa prejavil zlý postoj, je lepšie vôbec nemať zlý postoj voči druhým a jednoducho povedať to, čo máme na srdci.

Konkrétne by ste mohli odpovedať na otázku spôsobom, ktorý ich znevažuje, a oni už nebudú chcieť o kresťanstve viac ani uvažovať. Vašou hlavnou myšlienkou pri odpovedi na ich úprimnú námietku nie je „treba ich obviňovať, lebo sa mýlia“, ale „toto je nesprávne z týchto dôvodov a pravda je taká a taká z týchto dôvodov“.

Kedy to nerobiť: Ako zistíte, či je ich námietka úprimná, alebo nie? Jedným zo spôsobov je opýtať sa ich: „Keby ste dostali odpoveď na svoju otázku, priblížilo by vás to k tomu, aby ste prijali Ježiša za svojho osobného Pána a Spasiteľa?“ Ak je ich odpoveď „áno“, nájdite tú odpoveď. Ak je však odpoveď „nie“, nejde o úprimnú námietku a mali by ste sa ich opýtať: „Čo by vás potom priblížilo k tomu, aby ste prijali Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa?“, a namiesto toho sa sústreďte na to.

Rešpektujte ľudí, ale nepodporujte rešpekt voči falošnému náboženstvu: 1. Korinťanom 10:20 hovorí, že obety pohanov sú prinášané démonom. Eliáš sa voči Baalovi v 1. Knihe kráľov 18:27 rozhodne nesprával rešpektívne. Ježiš nerešpektoval doktrínu saduceov v Matúšovi 22:29–32. Ježišov postoj voči farizejom a ich učeniu nebol o nič ústretovejší v Matúšovi 23:13–33, kde ich nazval obielenými hrobmi a plemenom zmijí. Na druhej strane bol Ježiš milostivý voči Nikodémovi, farizejovi, v Jánovi 3:3–10.

Otázka: Ako súvisia naše utrpenia za konanie dobra s Kristovými utrpeniami v 1. Petrovom liste 3:16–17?

Odpoveď: Na jednej strane naše životy a utrpenia nemôžu nič pridať ani ubrať z utrpenia, ktoré Kristus pre nás podstúpil, keď zomrel na kríži za naše hriechy. Na druhej strane však naše utrpenia môžu otvoriť cestu pre šírenie evanjelia, ukázať neveriacim skutočnosť Kristovho pokoja a sily v našich životoch a osláviť Boha, keď nasledujeme Kristove stopy. Všetky naše utrpenia sú malé a krátkodobé v porovnaní s veľkou radosťou, ktorú budeme mať večne v nebi.

Otázka: Keďže v 1. Petrovom liste 3:18b sa píše, že Ježiš bol vzkriesený v Duchu, znamená to, že nebol vzkriesený aj fyzicky? (Svedkovia Jehovovi a Cirkev zjednotenia reverenda Moona popierajú Ježišovo fyzické vzkriesenie)

Odpoveď: Nie. Tento verš hovorí, že Ježiš bol oživený Duchom Svätým. Ani tento verš, ani žiadny iný nepoužíva slovo „len“, aby naznačil, že Ježiš bol vzkriesený iba v Duchu. Ježišovo mŕtve telo bolo vzkriesené k životu podľa Skutkov apoštolov 2:30–32; 13:35–37; 10:39–41; Skutky apoštolov 1:3; 1. Korinťanom 15:1–7.

Niekedy ľudia dostanú odlišné odpovede, keď kladú odlišné otázky. Ak je otázka „môžem tento verš vyložiť tak, ako chcem“, môžu dostať jednu odpoveď. Ak sa však spýtate „čo mal Peter naozaj na mysli“, dostanete inú odpoveď. Niektorí by sa pokúsili argumentovať, že keďže bol Kristus oživený Duchom, Ježiš nebol nažive aj v tele. Kristus však bol vzkriesený Duchom tak v tele, ako aj v Duchu. Peter hovoril o vzkriesení Ježiša Krista z mŕtvych v 1. liste Petrovom 1:3. Hoci Židia verili v posmrtný život, saduceovia popierali fyzické vzkriesenie z mŕtvych, zatiaľ čo farizeji to potvrdzovali. Keď Peter použil pojem „vzkriesenie“, jeho židovskí čitatelia vedeli, čo tým myslel. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by niekto v starovekej histórii povedal: „Nie, saduceovia sa mýlia, keď popierajú vzkriesenie, ale ide len o duchovné vzkriesenie.“ 1. list Petrov 1:21 hovorí o „Bohu, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a oslávil ho, a tak vaša viera a nádej sú v Bohu.“

Otázka: Ako si, stručne povedané, predstavujete, že Kristus v 1. Petrovom liste 3:18b–20 kázal duchom vo väzení?

Odpoveď: Kresťania sa v tejto otázke nezhodujú. Patrí sem aj ľudí, ktorí žili v Noemových časoch a zahynuli v potope. Niektorí si myslia, že po svojej smrti a pred svojím vzkriesením Kristus zvestoval svoje posolstvo (bez možnosti pokánia) tým, ktorí zomreli. Druhý názor, ktorý siaha až do čias rannej cirkvi k Irenejovi z Lyona, Klementovi z Alexandrie a Hippolytovi, všetkým pred rokom 235 n. l., je, že Kristus kázal tým, ktorí nikdy nemali príležitosť počuť evanjelium, nie aby dal niekomu druhú šancu, ale aby dal ľuďom „prvú šancu“.

Otázka: V 1. liste Petrovom 3,19–20, kam presne išiel Ježiš, keď zomrel?

Odpoveď: Najprv stručná odpoveď a potom podrobnejšia odpoveď.

Krátka odpoveď: Ježiš odišiel s mŕtvymi veriacimi do raja. Nie je ani dokázané, ani vyvrátené, že Ježiš mohol byť aj s mŕtvymi neveriacimi a démonmi.

Dlhá odpoveď: Ak by sme boli v neistote bez akéhokoľvek biblického textu, ktorý by nám v tejto veci pomohol, tu sú všetky možné možnosti:

a) Neexistencia,

b) Nebo s Otcom, Duchom a všetkými anjelmi

c) miesto zosnulých svätých,

d) miesto mŕtvych neveriacich,

e) miesto démonov,

f) miesto všetkých mŕtvych ľudí,

g) zosnulí svätí už boli v nebi,

h) miesto démonov a zosnulých neveriacich spoločne,

i) miesto všetkých mŕtvych ľudí a démonov. (Jedno miesto môže mať rôzne oddiely)

Tu sú verše, ktoré zúžia možnosti

Lukáš 23:43: Zlodejovi na kríži Ježiš povedal: „Dnes budeš so mnou v raji.“ Dnes by bolo pred zmŕtvychvstaním. To vylučuje všetky možnosti okrem b), c), f), g) a i). (Všimnite si, že Ježiš nepovedal „nebo“, ale „raj“)

Skutky apoštolov 2:27, citujúc Žalm16:10 , hovorí, že Ježiš odišiel na miesto zvané Hádes (grécky) a Šeol (hebrejský). Toto slovo sa v moderných prekladoch prekladá ako „hrob“ a v King Jamesovej verzii ako „peklo“; BSB zachováva „Hádes“. V Šeole však boli mŕtvi veriaci a boli tam aj neveriaci. Ježiš teda nešiel priamo z kríža do neba. Zo zostávajúcich piatich možností to vylučuje všetky okrem c), f) a i). Ježiš bol buď s mŕtvymi svätými, so všetkými mŕtvymi ľuďmi, alebo možno s démonmi.

Mnohí tvrdia, že s tým súvisia aj 1. list Petrov 3:19–20 a 1. list Petrov 4:6. Pozri tiež nasledujúcu otázku a rozbor 1. listu Petrovho 4:6.

Otázka: Komu tu Kristus kázal po svojej smrti v 1. liste Petrovom 3:19–20?

Odpoveď: Najprv si pozrite predchádzajúcu otázku. Skutoční kresťania sa v odpovedi na túto otázku nezhodujú.

1) Niektorí tvrdia, že Kristus kázal ľuďom, ktorí zomreli pred Kristovým ukrižovaním.

1a) Niektorí tvrdia, že Kristus kázal tým, ktorí nikdy nemali príležitosť rozhodnúť sa ohľadom evanjelia, aby mohli urobiť to isté rozhodnutie, aké by urobili, keby boli nažive.

Jedným z učiteľov tohto názoru bol Klement Alexandrijský v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 6, kap. 6, s. 490–492. Klement povedal, že tým, ktorí boli spravodliví podľa Božieho zákona, chýbala len viera. Tí, ktorí nemali zákon, ale boli spravodliví podľa svojej filozofie, potrebovali vieru aj pokánie z modlárstva. „Hneď po zjavení pravdy sa tiež kajali zo svojho predchádzajúceho [modlárskeho] správania.“ Ante-Nicene Fathers 2, s. 490.

Irenej (182–188 n. l.) napísal: „Aj z tohto dôvodu Pán zostúpil do oblastí pod zemou, kde tiež hlásal svoj príchod a [vyhlasoval] odpustenie hriechov pre tých, ktorí v Neho veria. Všetci tí, ktorí v Neho verili a vkladali do Neho nádej, to znamená tí, ktorí hlásali Jeho príchod a podriaďovali sa Jeho usporiadaniu – spravodliví muži, proroci a patriarchovia, ktorým odpustil hriechy rovnako ako nám,... Lebo ‚všetci ľudia nedosahujú slávu Božiu‘ a nie sú ospravedlnení sami zo seba, ale príchodom Pána,“ Irenej, Proti herézam, kniha 4, kap. 27.1, ANF, zväzok 1, s. 499

Napísal tiež: „A z tohto dôvodu boli všetky veci [všeobecným súhlasom] podriadené vláde Toho, ktorý je nazývaný Najvyšší a Všemohúci. Vyzývaním Jeho mena, ešte pred príchodom nášho Pána, boli ľudia zachránení tak od najzlejších duchov, ako aj od všetkých druhov démonov a od každej moci odpadlíkov.“ Irenej, Proti herézam, kniha 2, kap. 6.2, s. 365

Hippolyt (222–235/6 n. l.): „On [Ježiš], ktorý sa stal hlásateľom evanjelia mŕtvym, vykupiteľom duší a vzkriesením pochovaných;“ Fragment z Komentára k žalmu 19 alebo 20, s. 170. Pozri tiež kap. 7.14, s. 189

Origenes (225–254 n. l.) sa podobne vyjadril aj v diele Origenes: Proti Celsovi, kniha 2, kap. 43, s. 448 (225–254 n. l.).

1b) Niektorí sa domnievajú, že Kristus kázal iba veriacim zo Starého zákona (prevažne Židom).

2) Iní tvrdia, že Kristus kázal padlým anjelom a/alebo zatrateným mŕtvym, pričom ich informoval o evanjeliu, bez toho, aby ich evanjelizoval. Pozri tiež 1. list Petrov 4:6. Mnohí luteráni veria tomuto názoru.

3) Tretí názor je, že Kristus kázal „prostredníctvom Noaha“ tým, ktorí sú „teraz“ mŕtvi. Viac o tomto názore nájdete v knihe Christian Theology od Millarda Ericksona (Baker), s. 773–776, a v knihe NIV: The Making of a Contemporary Translation, s. 59–60. 1. list Petrov1:11 hovorí, že „Duch Kristov“ hovoril prostredníctvom starozákonných prorokov.

Žiaden z uvedených názorov však neznamená, že ľudia dostanú po smrti druhú šancu.

Ako poznámka na okraj, výraz „zostúpil do pekla“ nebol v pôvodnom Apoštolskom vyznaní viery, ale bol vložený do akvilejského znenia Apoštolského vyznania viery okolo roku 390 n. l.

Otázka: Podporuje 1. list Petrov3:19 názor, že neveriaci dostanú po smrti druhú šancu?

Odpoveď: Nie. Pozri predchádzajúcu otázku a 1. list Petrov 4:6. Hoci sa to pravdepodobne týka mŕtvych ľudí, nič nenasvedčuje tomu, že by ľudia dostali druhú šancu. Písmo je plné naliehavých výziev pre všetkých, ktorí počuli posolstvo, aby sa rozhodli v tomto živote ešte pred smrťou. List Židom 3:13–15 zdôrazňuje, že je potrebné volať k Pánovi dnes, kým sa ešte hovorí „dnes“.

Otázka: V 1. liste Petrovom 3:21, v akom zmysle nás krst vodou zachraňuje?

Odpoveď: Voda okolo archy je metaforou nášho krstu. Voda Noaha nezachránila, ale Noaha a tých sedem ďalších ľudí zachránil Boh prostredníctvom vody. Fyzické umytie vodou nás nezachraňuje, ale náš sľub dobrého svedomia voči Bohu prostredníctvom krstu ukazuje, že sme zachránení vzkriesením Ježiša Krista.

Je zrejmé, že Peter nepoužil druhú polovicu 1. listu Petrovho 3:21 na to, aby si protirečil s prvou polovicou 1. listu Petrovho 3:21. Je to Ježiš, kto nás zachraňuje, nie voda. Keďže voda nemôže nahradiť Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych za nás, čo tým Peter myslel? Samotný 1. list Petrovho3:21 nám dáva odpoveď v dvoch častiach.

A. Z nášho pohľadu nemá vodný krst žiadnu hodnotu ako obradné umývanie. Naopak, vodný krst má veľkú hodnotu ako „záruka dobrého svedomia voči Bohu“.

B. Z Božieho hľadiska nemá vodný krst žiadnu spasiteľnú hodnotu. Vodný krst má skôr veľkú hodnotu ako vaše stotožnenie sa s tým, čo „vás zachraňuje vzkriesením Ježiša Krista“ (pozri aj Kolosenským 2:12).

Rovnako ako bol Noe zachránený „skrze vodu“, nie „vodou“, aj my sme zachránení „skrze vodu“. Okrem toho tu sú štyri ďalšie kľúčové doktríny o vodnom krste.

1. Všetkým veriacim bez výnimky je prikázané, aby sa dali pokrstiť (Skutky2:38 ).

2. Prikázanie dať sa pokrstiť nebolo nikdy zrušené. (Pozri Matúš 28:19-20).

3. Ak skutočný veriaci zomrie pred krstom, Boh ho môže aj tak poslať k Ježišovi. Veď všetci, ktorí majú Ducha Svätého, sú Božími synmi (Rímskym 8:14).

4. Boh môže zachrániť ľudí a dať im Ducha Svätého ešte predtým, ako sa dajú pokrstiť (Skutky10:44 –48).

Krst je akýmsi symbolom obriezky a ako ukazuje Rímskym 4:10–11, Abrahámova viera mu bola započítaná za spravodlivosť ešte predtým, ako bol obrezaný, a táto obriezka bola pečaťou spravodlivosti.

Zhrnuté, krst nie je príčinou nového života v Kristovi. Je to sľub veriaceho Bohu o novom živote v Kristovi.

Otázka: Ako môže byť Ježiš v 1. Petrovom liste 3:22 po pravici Boha, keď je Ježiš Bohom?

Odpoveď: Otec je Boh, Ježiš je Boh a Duch je Boh; a je len jeden Boh. Tí traja sú odlišní, ale neoddeliteľní. Teraz je Ježiš v nebi po pravici Boha Otca. Ďalšie pasáže, ktoré ukazujú Ježiša po pravici Boha [Otca], sú: Matúš 22:44; 26:64; Marek 13:26; 14:62; 16:19; Lukáš 20:42; 22:69; Skutky apoštolov 2:34; 7:56; Rímskym 8:34; Efezským 1:20; a Hebrejom 1:3; 10:12.

Slovo „Boh“ má v súvislosti s Trojicou štyri významy. Niekedy Boh znamená:

Otec: 1. list Petrov 1:2,3; Efezským 1:3,17; 3:14; 5:20; 1. list Tesalonickým 1:1; 3:11; 2. list Tesalonickým 1:1-2; 2:16; List Títovi 1:4

Ježiš: Ján 1:3; Kolosenským 1:16–17; Hebrejom 1:6–9; Ján 9:38; 2 Korinťanom 11:3; Ján 20:28–29; Zjavenie 5:8–9; Zjavenie 22:20

Duch: Rímskym 8:9-16; Lukáš1:35 ; 1. Jánova4:12 -16; 1. Korinťanom3:16 oproti 1. Korinťanom6:19 ; Skutky apoštolov 5:4

Boh v Trojici je naznačený v Matúšovi 3:16-17; 28:19; 2. Korinťanom 13:14; 1. Petrovom 1:2; Efezanom 2:18; 3:14-17; 1. Tesalonickým 1:3-5; Zjavení 4:8; 1. Korinťanom 12:4-6; Rímskym 15:16; Hebrejom 9:14; Júdovi 20,21; 2. Tesalonickým 2:13-14; Jánovi 15:26.

Dva výskyty slova „Boh“ v Liste Židom 1:8–9 jasne označujú v prvom prípade Ježiša a v druhom prípade Otca. V 1. liste Petrovom 3:22 slovo „Boh“ označuje Otca. Ďalšie informácie nájdete aj v diskusii o Efezským 1:3, 17.

Otázka: Sú v 1. Petrovom 4:1-2 tí, ktorí trpeli pre Krista, teraz bez hriechu?

Odpoveď: Tí, ktorí zomreli pre Krista, sú bez hriechu, ale to nie je hlavným zmyslom týchto veršov. Pre tých, ktorí trpeli pre Krista, sa pokušenia hriechu často javia ako vzdialenejšie a menej lákavé.

Otázka: Ako nám utrpenie v 1. Petrovom liste 4:1–2 pomáha skoncovať s hriechom?

Odpoveď: 1. list Petrov 4:2 naznačuje, že keď človek znášal utrpenie pre Krista, nevážil si potešenia z hriechu. Utrpenie môže človeka sústrediť a pripomenúť mu dlhodobú, večnú perspektívu.

Otázka: V 1. Petrovom liste 4:3, cítili by ste sa pohodlne vedľa kresťana, ktorý robil tieto veci, než sa pokánil a prišiel ku Kristovi? A čo niekto, kto zabil iných kresťanov – ako napríklad Pavol? Aký postoj by sme mali mať voči takýmto kresťanom?

Odpoveď: Mali by sme sa cítiť pohodlne, pretože v Božích očiach nemáme o nič väčšiu zásluhu ako oni. Keď dokonalý, svätý Boh skutočne odpustí niekomu hriechy, naše odpustenie by nemalo byť ťažšie dosiahnuť ako Božie.

Otázka: Ako podľa 1. listu Petrovho 4:3–4 dnešná hriešna spoločnosť vysiela signál, že ak nepáchate tieto hriechy, nie ste normálni?

Odpoveď: Niekedy sú ľudia pod tlakom, aby pili alkohol a opíjali sa. Ak to nerobia, nepovažujú ich za mužných, kultivovaných alebo „cool“. Niekedy existuje tlak rovesníkov, aby si poškodili telo inými spôsobmi, napríklad fajčením alebo drogami. Niekedy má dievča sex so svojím priateľom, hoci to nechcela, ale zo strachu, že ju inak opustí. Zostaň čistá, tak pre Boha, ako aj pre svojho budúceho manžela.

Otázka: Ako bolo v 1. Petrovom 4:6 zvestované evanjelium mŕtvym?

Odpoveď: Ako sa uvádza v 1. Petrovom liste 3:19b–20, kresťania sa v tejto otázke nezhodujú. Jeden názor odráža preklad NIV, v ktorom sa nachádza slovo „teraz“ (rovnako ako v preklade BSB), čo znamená, že týmto ľuďom bolo zvestované Kristovo evanjelium, keď ešte žili. To sa musí týkať ľudí, nie padlých anjelov, pretože padlí anjeli sa nepovažujú za „mŕtvych“. Existujú štyri možné interpretácie.

1. Títo ľudia sú teraz mŕtvi, ale keď im bolo zvestované evanjelium, boli nažive na zemi. Viac o tomto pohľade nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 296.

2. Títo ľudia počuli evanjelium po svojej smrti a konečne mali príležitosť urobiť to isté rozhodnutie pre Krista, aké by urobili, keby boli nažive.

3. Títo veriaci zo Starého zákona počuli evanjelium po svojej smrti a všetci boli spasení.

4. Neveriaci zo starozákonného obdobia boli informovaní o evanjeliu, ktoré by aj tak odmietli. Hoci kniha „Difficulties in the Bible“ (s. 183–189) nesprávne predpokladá, že 1. list Petrov 4:6 sa vzťahuje na padlých anjelov, správne poukazuje na to, že v gréčtine existujú dve slová pre „kázať“. Jedno slovo znamená „kázať evanjelium“, druhé slovo znamená „vyhlasovať niečo“, a práve druhé slovo sa tu používa.

Posledná časť verša 6 však hovorí: „súdení podľa ľudí, čo sa týka tela, ale žijú podľa Boha, čo sa týka ducha.“ To naznačuje, že výklady 1 a 4 sú nesprávne.

Raná cirkev učila, že niektorým bolo evanjelium kázané až po ich smrti.

Pastier Hermas (cca 115–155 n. l.), kniha 3, podobenstvo 9, kap. 16, s. 49 (čiastočný citát), sa odvoláva na tých, ktorí zomreli pred Kristom a pred krstom. Píše sa tam, že apoštoli a učitelia [bez zmienky o Kristovi] ho kázali tým, ktorí už zosnuli.

Irenej, Proti herézam (182–188 n. l.), kniha 4, kap. 27.1, s. 499: „Aj z tohto dôvodu Pán zostúpil do oblastí pod zemou, kde tiež kázal o svojom príchode a [vyhlasoval] odpustenie hriechov pre tých, ktorí v Neho veria. V neho verili všetci, ktorí v neho vkladali nádej , to znamená tí, ktorí hlásali jeho príchod a podriadili sa jeho usporiadaniu – spravodliví muži, proroci a patriarchovia... Lebo ‚všetci ľudia nedosahujú slávu Božiu‘ a nie sú ospravedlnení sami zo seba, ale príchodom Pána,“

Irenej, Proti herézam (182–188 n. l.), kniha 2, kap. 6.2, s. 365 „A z tohto dôvodu boli všetky veci [všeobecným súhlasom] podriadené vláde Toho, ktorý je nazývaný Najvyšší a Všemohúci. Tým, že sa k Nemu modlili ešte pred príchodom nášho Pána, boli ľudia zachránení tak pred najzlejšie duchmi, ako aj pred všetkými druhmi démonov a pred každým druhom odpadlíckej moci.“ Irenej, Proti herézam, kniha 2, kap. 6.2, s. 365

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) uviedol, že Kristus kázal tým, ktorí opustili tento život pred jeho príchodom. Stromata, kniha 6, kap. 6, s. 492.

Tertulián (198–220 n. l.) spomína, že Kristus zostúpil do Hádesa, „aby tam patriarchov a prorokov urobil účastníkmi seba samého.“ (Toto však tento argument podporuje len čiastočne, pretože neuvádza, či im Ježiš kázal, alebo nie.) Traktát o duši, kap. 55, s. 231.

Hippolyt (222–235/6 n. l.): „On [Ježiš], ktorý sa stal kazateľom evanjelia mŕtvym, vykupiteľom duší a vzkriesením pochovaných;“ Fragment z Komentára k žalmu 19 alebo 20, s. 170. Pozri tiež kap. 7.14, s. 189

Origenes (225–254 n. l.) „ale aj vtedy, keď sa stal dušou bez telesného obalu, prebýval medzi tými dušami, ktoré boli bez telesného obalu, a obracal k sebe tých z nich, ktorí boli ochotní, alebo tých, o ktorých sa domnieval – z dôvodov známych len jemu samému –, že sú na takýto postup vhodnejší.“ Origenes, Proti Celsovi, kniha 2, kap. 43, s. 448.

Inú odpoveď nájdete v knihe The Complete Book of Bible Answers, s. 184–186, a v knihe When Critics Ask, s. 534–535. Pozrite si tiež diskusiu o 1. Petrovom liste 3:19–20.

Otázka: V 1. liste Petrovom 4:7; 1:13; 5:8 sa zdá, že Peter kladie dôraz na sebaovládanie. Ako vám sebaovládanie pomáha pri modlitbe? Ako vám jasná myseľ pomáha pri modlitbe?

Odpoveď: Sebakontrola pomáha aspoň tromi rôznymi spôsobmi. Dodáva vám disciplínu, vďaka ktorej si vyhradíte čas na modlitbu. Pomáha vám sústrediť sa pri modlitbách, a to ako pri individuálnych modlitbách, tak aj pri spoločných modlitbách s ostatnými. Nakoniec, Boh hovorí, že nepočuje naše modlitby, ak si v srdci chováme hriech (Žalm 66:18-19), nevenujeme pozornosť chudobným (Príslovia 21:13), sme bezbožní (Príslovia 15:29; Izaiáš 59:1-3), alebo sa rozhodneme nepočúvať Boha (Zachariáš 7:11-13 a implicitne v Prísloviach 28:9).

Otázka: V akom zmysle bol v 1. Petrovom 4:7 „blízky“ koniec všetkých vecí?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Grécky text tu znie: „všetkých vecí, ale koniec sa priblížil“, takže „všetky veci“ jednoducho znamená „všetky veci“.

2. Výraz „priblížil sa“ je ten istý, aký sa používa v Jakubovi 5:8 v súvislosti s Ježišovým druhým príchodom.

3. V prítomnosti Petra Ježiš v Matúšovi 24:36 povedal, že nikto nepozná hodinu ani deň Ježišovho návratu.

4. „Blízko“ neznamená, že Peter predpovedá deň, kedy sa Ježiš vráti. Skôr Peter hovorí, že Ježiš sa môže vrátiť už ktoréhokoľvek dňa. To by malo byť motiváciou k tomu, aby ste „boli triezvi a sebakontrolovaní, aby ste sa mohli modliť“.

Ďalšie informácie nájdete aj v diskusii o Filipským 4:5, 1. Tesalonickým4:15 a Zjavení 22:6-20.

Otázka: Ako v 1. Petrovom 4:8, Jakubovom 5:20 a Prísloviach 10:12 láska zakrýva množstvo hriechov alebo previnení?

Odpoveď: Najprv dve veci, ktoré nie sú odpoveďou, a potom odpoveď.

Nie je to odpoveď

Ježiš zakryl naše hriechy tým, že nám priniesol odpustenie všetkých našich hriechov proti Bohu, a tak Božia láska zakrýva množstvo hriechov. Hoci Kristova láska k nám na kríži nielen zakryla, ale aj vykúpila naše hriechy, nie je to primárne to, čo sa tu má na mysli.

Po druhé, naša láska a svedectvo môžu povzbudiť ľudí, dokonca aj nekresťanov, aby nehrešili. Tento verš sa však netýka predchádzania hriechu, ale skôr zakrývania hriechov, ktoré už boli spáchané.

Odpoveď

Jakub hovorí v kontexte navrátenia niekoho k pravde a 1. list Petrov hovorí v kontexte modlitby a hlbokej lásky k druhým. Naša láska „zakrýva“ hriechy aspoň štyrmi rôznymi spôsobmi.

Pre nás samých: Milovať Boha a druhých nás robí menej náchylnými k tomu, aby sme robili veci, ktoré zneuctievajú Boha alebo nie sú prospešné pre iných ľudí. Keď slúžime druhým, sme často menej sebeckí a menej zaujímajú nás hriešne túžby.

Pre neveriacich: Či už ide o bežných neveriacich, alebo o heretikov, pomáhať im nájsť pravú vieru v Krista zachraňuje ich dušu pred smrťou a ich hriechy sú zakryté.

Odpustenie: Naša ochota odpustiť hriechy, ktoré iní spáchali proti nám, a pomôcť človeku, ktorý zlyhal, vrátiť sa na správnu cestu, zakrýva ich hriech a môže im uľahčiť prísť k Pánovi v pokání.

Pre ostatných: Naše modlitby, aby ostatní odolali pokušeniu a aby sa vrátili k pravde, pokánie za predchádzajúce hriechy a nepretrvávanie v hriechu. Naša pokora (t. j. mať pravdivý obraz o sebe samých), že sme všetci pred Bohom špinaví a hriešni a keby nebolo Božej milosti, robili by sme ešte horšie veci, môže pre človeka urobiť lákavejším opustiť svoj hriech a prísť alebo sa vrátiť ku Kristovi. Vyjadrením hlbokej lásky k druhým môžeme byť pre nich povzbudením, aby „vydržali“ a pokračovali vo svojom úsilí o zbožnosť a lásku k druhým.

Ďalšie odpovede nájdete v knihách Ťažké výroky Biblie, s. 706–708, a To je dobrá otázka, s. 161–162.

Otázka: Prečo je v 1. Petrovom liste 4:9 dôležité preukazovať si navzájom pohostinnosť – bez reptania? Pozri Hebrejom 13:2 a Jakubov list 2:25.

Odpoveď: Bez ohľadu na akýkoľvek iný dôvod je to dôležité už len preto, že to prikazuje Písmo. Je to praktický spôsob, ako vyjadriť našu lásku k druhým, či už kresťanom, alebo nekresťanom. List Židom 13,2 hovorí, že podobne ako Abrahám niektorí, ktorí preukazujú pohostinnosť, hostia anjelov, hoci si to neuvedomujú.

Pohostinnosť neznamená len poskytnúť niekomu miesto na prenocovanie alebo pozvať niekoho na návštevu do svojho domu. Zahŕňa aj veľkorysosť pri požičiavaní svojho majetku alebo auta, odvoz niekoho alebo venovanie časti svojho času inému človeku.

Doplňujúcou súčasťou pohostinnosti je udržiavanie vášho domu alebo auta v takom stave, aby ste mohli pozvať ľudí k sebe alebo im ponúknuť odvoz.

Otázka: Prečo si myslíte, že Peter v 1. liste Petrovom 4:10 kladie dôraz na to, aby sme využívali dary, ktoré sme dostali?

Odpoveď: Boh dáva každému veriacemu nejaké talenty a dary. Boh však žiadnemu veriacemu nedal dar, aby ho premrhal, ignoroval alebo používal na sebecké či bezbožné účely. Komu bolo veľa dané, od toho sa veľa vyžaduje. Boh nás bude volať na zodpovednosť nie za to, že nepoužívame dary, ktoré nám nikdy nezamýšľal dať, ale za dary, ktoré nám dal. Otázka, ktorú si treba položiť, nie je len: „Používaš Božie dary?“, ale: „Používaš Božie dary na Jeho účely?“

Otázka: 1. Petrov 4:10 spomína, že Božia milosť má „rôzne“ podoby. Používa to isté grécke slovo (poikilos) pre skúšky, pokušenia alebo zlé túžby v 1. Petrovom 1:6, Jakubovi 1:2, 2. Timoteovi 3:6 a Titovi 3:3. Aký význam má podľa vás to isté grécke slovo, ktoré môže znamenať „pestrofarebný“, v oboch prípadoch?

Odpoveď: Jedným z významov je, že pokušenia a skúšky postihujú cirkev rôznymi „pestrými“ spôsobmi, ale Boh nám svoju milosť prejavuje tiež rôznymi pestrými spôsobmi. Pre každé pokušenie, ktoré postihne jednotlivca, Boh sľubuje, že poskytne východisko, podľa 1 Korinťanom 10:13. Kedykoľvek skúška postihne spoločenstvo veriacich, Boh môže poskytnúť východisko aj pre nich.

Otázka: Ako by mala vyzerať naša reč v 1. Petrovom liste 4:11, akoby hovoril sám Boh?

Odpoveď: Čo to znamená, môžeme pochopiť, ak si všimneme podobné výrazy v okolí tohto verša. Akýkoľvek dar máme, mali by sme ho používať ako verné spravovanie Božej milosti. Rovnako ako každý, kto slúži, by mal slúžiť silou, ktorú mu dáva Boh, tak aj každý, kto hovorí, by mal hovoriť slovami, ktoré mu dáva Boh. Je v poriadku zdieľať naše vlastné názory ako naše názory, ale:

1. Nepridávajte – Nikdy neprekračujte to, čo je napísané, a neučte naše vlastné názory ako Božie slovo (Príslovia 30:5–6; 1. Korinťanom 4:6).

2. Nestrácajte zameranie – sústreďte sa na Božie slovo namiesto na ľudské názory (1. Korinťanom 2:1-2; 1. Timoteovi 1:3-4,6; Kolosanom 2:3,8).

3. Neubúdajte z Božieho slova. Nepopierajte ani sa mlčky nerozhodujte, že o nejakej pravde nebudete hovoriť.

4. Neznevažujte Božie slovo tým, že o ňom budete hovoriť ľahkovážne pred inými.

Kresťan sa môže pokúsiť „pomôcť Bohu“ tým, že povie to, čo považuje za najlepšie, aby bránil Boha. Peter nám však nehovorí, aby sme to robili, ale skôr aby sme hovorili samotné Božie slová. Máme brániť vieru, ale máme ju brániť Božím spôsobom, nie len naším vlastným. Nikto sa k Kristovi nedostane bez toho, aby Boh zasiahol do jeho života, takže nie je pre nás rozumnejšie konať Božím spôsobom? Pozri tiež Príslovia 30:6 a 1. Korinťanom 4:6.

Otázka: Aký je v 1. Petrovom liste 4:11b rozdiel medzi tým, keď kresťan slúži Bohu, a tým, keď slúži s silou, ktorú mu dáva Boh?

Odpoveď: Keď slúžite Bohu vlastnou silou, v danej chvíli to nemusí stačiť a neskôr sa tá sila môže vyčerpať. Keď však slúžite Bohu Božou silou, vždy môžete od Boha získať viac sily.

Otázka: Aká ohnivá skúška sa chystala v 1. Petrovom liste 4:12?

Odpoveď: Kresťania mali čeliť intenzívnemu prenasledovaniu zo strany rímskej vlády, vrátane častého upaľovania na smrť. Je zaznamenané, že Nero niekedy pokryl kresťanov voskom a zapálil ich ako akési „živé sviečky“. Avšak aj smrť v takomto ohni je lepšia ako večná záhuba v ohnivom jazere.

Raná cirkev nebola cudzí ohnivým skúškam. Pri rozprávaní o súdnom procese a následnej poprave Polykarpa, učeníka apoštola Jána, Evarestus píše: „Ale prokonzul mu znova povedal: ‚Ak sa nekajáš, nechám ťa spáliť ohňom, keďže pohŕdaš divokými šelmami.‘ Polykarp však odpovedal: ‚Hrozíš mi ohňom, ktorý horí hodinu a potom rýchlo zhasne, ale nepoznáš oheň budúceho súdu a večného trestu, ktorý je pripravený pre bezbožných. Prečo však otáľaš? Urob, čo chceš.‘“ Mučeníctvo Polykarpa (okolo roku 169 n. l.), kap. 11, s. 41

Otázka: Ako sa podľa 1. listu Petrovho 4,13 podieľame na Kristových utrpeniach? Prečo by sme sa z toho mali tešiť?

Odpoveď: Hoci len Kristus zomrel, aby zaplatil celý trest za naše hriechy, Jeho veľké utrpenie je pre nás príkladom, ako znášať menšie utrpenia, ktoré máme. Naše utrpenie môže slúžiť na oslavu Boha, aj keď si to nikto na zemi neuvedomuje. Niekedy Boh používa naše utrpenia na to, aby priniesol evanjelium ľuďom, ktorí by inak neboli schopní alebo ochotní ho počúvať. Pozri tiež Kolosenským 1:24.

Otázka: Je Duch slávy v 1. Petrovom 4:14 to isté ako Duch Svätý?

Odpoveď: Áno. Duch slávy je opisom Ducha Svätého, Božieho Ducha.

Otázka: V 1. Petrovom liste 4:16 niektorí nasledovníci Ježiša uvádzajú, že slovo „kresťan“ sa v Biblii vyskytuje len dvakrát – tu v súvislosti s utrpením a v tom, ako kráľ Agrippa oslovil Pavla v Skutkoch apoštolov 26:28. Tvrdia teda, že dnes nemusíme niesť meno „kresťan“. Ako by ste na to reagovali?

Odpoveď: Existujú tri vzájomne sa dopĺňajúce odpovede.

Jedno použitie v 1. liste Petrovom 4:16 stačí na to, aby ukázalo, že máme trpieť za to, že nesieme meno kresťan, namiesto toho, aby sme sa snažili vyhnúť utrpeniu tým, že poprieme, že sme kresťania.

Nasledovníci apoštolov a raná cirkev sa odvážili nazývať sa kresťanmi a nepopierali to ani tvárou v tvár smrti. V skutočnosti máme zdokumentovaných 41 kresťanských spisovateľov z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí nazývali veriacich kresťanmi. Kto to bol, nájdete na stránke www.Biblequery.org/History/ChurchHistory.WhatEarlyChristiansTaughtOnDoctrine.html.

Niektorí z tých, ktorí nechcú byť známi ako kresťania, sa nechcú stotožňovať s Kristovou nevestou, cirkvou.

Otázka: Ako v 1. liste Petrovom 4:17 začína súd s Božou rodinou?

Odpoveď: Dvoma rôznymi spôsobmi: teraz a neskôr.

V tomto živote nás Boh sleduje, skúša a disciplinuje (List Židom 12:5-13). Kresťania môžu byť súdení už v tomto živote a môžu prijať viac požehnaní alebo disciplinárne opatrenia ako príklad pre seba a ostatných, vrátane predčasnej smrti.

V nebi všetci veriaci stoja pred takzvaným „súdom pred bémou“, aby im v nebi mohli byť udelené odmeny za ich skutky. Pavol opisuje súd kresťanov, pokiaľ ide o odmeny alebo ich stratu, v 1. Korinťanom 3:11–15.

Inú odpoveď nájdete v knihe Ťažké výroky Biblie, s. 721–722.

Otázka: Aké sú štyri kladné a dve záporné prikázania, ktoré Peter dáva starším v 1. liste Petrovom 5,1–4?

Odpoveď: Tu je tých šesť príkazov.

Buďte pastiermi Božieho stáda

Pretože ste ochotní

(negatívny) Nebuďte chamtiví po peniazoch

Buďte ochotní slúžiť

(negatívne) Nevládnite nad stádom

Buďte príkladom

Peter sa tu zameriava viac na to, ako slúžia, než na to, že slúžia. Ak nie ste pastierom tak, ako to od vás Boh žiada, možno Boh vôbec nechce, aby ste boli pastierom. List Židom 13,17 hovorí, že pastieri musia pred Bohom skladať účty zo svojho vedenia. Na druhej strane, ak ste dobrým pastierom, podľa 1. listu Petra 5,4 dostanete v nebi odmenu za svoju vernú službu.

Otázka: Čo hovorí 1. list Petrov 5:1–4 o katolíckej doktríne o pápežskej sukcesii?

Odpoveď: Vôbec nič. Nástupníctvo pápežov tvrdí, že Peter bol prvým pápežom a hlavou celej cirkvi po Ježišovi. Samotný Peter však v 1. liste Petrovom 5:1–4 hovorí, že on sám je len jedným zo starších.

Otázka: V 1. liste Petrovom 5:4 dostaneme nevetnúcu korunu/veniec, zatiaľ čo na Isthmických hrách udeľovali víťazom veniec zo zvädnutej petržlenovej vňate podľa The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 12, s. 250–251. Aký je rozdiel medzi vetnúcou a nevetnúcou korunou? Aké vetnúce koruny majú ľudia dnes?

Odpoveď: Oba druhy vencov vyzerajú spočiatku dobre. Veniec, ktorý vädne, však časom vyzerá horšie a nakoniec sa odhodí a vyhodí. Naše nehynúce vence v nebi budú aj o 10 000 rokov stále rovnako krásne a slávne ako vtedy, keď sme ich prvýkrát dostali.

Na zemi existuje mnoho pominuteľných korún: bohatstvo, prestíž, česť, spoločenské postavenie, ale všetky sú dočasné. Usilovne pracujte na získaní nezmiznúcej koruny, ktorá nikdy nestratí svoj lesk.

Otázka: Čo znamená v 1. Petrovom liste 5:5a výraz „rovnakým spôsobom“, keďže sa o nich nehovorí, že by mali nad niekým vládnuť?

Odpoveď: Rovnako ako spomínaní starší mali byť horliví v službe, nemali vládnuť nad ostatnými, ale byť príkladom, tak aj mladí muži majú byť takí. Samozrejme, niektorí mladí muži, keď dospejú, neskôr sa stanú staršími.

Otázka: V 1. Petrovom liste 5:5 je výraz „oblečte sa“ (grécke egkombosasthe) zriedkavé slovo, ktoré odkazuje na otroka, ktorý si pred službou pánovi oblieka zásteru. (Je to podobné tomu, čo urobil Ježiš v Jánovi 13:4–17.) Pozri The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 12, s. 251, a The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 856. Prečo by Peter použil práve tento výraz?

Odpoveď: Okrem toho, že Peter videl, ako mu sám Ježiš dáva príklad, tento výraz odkazuje na to, že sa obliekame, aby sme slúžili, a nie aby sme zapôsobili alebo upútali pozornosť na seba.

Otázka: Prečo si myslíte, že v 1. Petrovom liste 5:5b a Jakubovom liste 4:6; v Matúšovi 23:12 a Prísloviach 3:34 sa Boh stavia proti pyšným a dáva milosť pokorným?

Odpoveď: Môže to mať niekoľko dôvodov.

Keď Boh vidí tento hriech, uráža ho to.

Je to zlé pre človeka, keď uprednostňuje svoju vlastnú česť alebo povesť pred poznaním Boha.

Nie je to dobré ani pre ostatných, ak vidia veriaceho, ktorý je pyšný.

Otázka: Nachádza sa v 1. Petrovom liste 5:5b–6 nejaký spôsob pokory, ktorý by ste ťažko dokázali splniť, keby vás o to Boh požiadal? Prečo?

Odpoveď: Niektorí ľudia vedia byť pokorní v určitých veciach, ale v iných nie. Nie je len nesprávne, ale aj hlúpe pohŕdať ľuďmi inej kasty, ekonomického postavenia, rasy alebo etnickej skupiny. Niektorí ľudia nie sú pyšní v tomto zmysle, ale sú pyšní v tom, že sa neochotne priznávajú k chybám alebo neochotne priznávajú, keď zhrešili.

Otázka: Ako je v 1. Petrovom liste 5:7 úzkosť hriechom nevery?

Odpoveď: Môžeme a mali by sme zveriť svoje starosti Bohu, lebo veríme, že On sa postará o všetky naše problémy. Ak sa tak rozhodneme neurobiť, mysliac si, že je pre nás lepšie držať sa svojich obáv sami, potom v tomto bode nevkladáme svoju vieru do Boha. Viera v Boha nie je len vierou v správne veci, ale aj zverením našich životov do Jeho starostlivosti.

Mimochodom, v 1. Petrovom liste 5:7 je grécke slovo epiripsantes v aoristickom čase, čo znamená, že ide o aktívnu činnosť, pre ktorú sa z vlastnej vôle rozhodujeme.

Otázka: V 1. liste Petrovom 5:8, hoci je Satan často rafinovaný, to vôbec nie je obraz, ktorý tu Peter podáva. Prečo si myslíte, že by Peter mohol porovnať Satana s revúcim levom?

Odpoveď: Satan je ako hladný lev – neúprosný a nemilosrdný. Niekedy sa mladý, rýchly lev môže ticho priblížiť k koristi, vedomý si toho, že vyhrá vďaka svojej rýchlosti. Starší lev reví, jednak aby vydesil korisť a vyvolal v nej paniku, a jednak aby vyzval mladších levov, aby ustúpili. Peterovo prirovnanie Satana k revúcemu levovi je tiež trefné, pretože Nero hádzal kresťanov levom v Koloseu.

Q: V 1. Petrovom liste 5:9 je grécke slovo pre „odporovať“ (antistete) to isté slovo ako v Jakubovom liste 4:7 a v Efezským 6:11–13. Čomu alebo komu presne máme odporovať?

Odpoveď: Máme odolávať diablovi a on od nás utečie. Naším nepriateľom nie sú neveriaci, ktorí sú sami uväznení v hriechu, ale samotný Satan a démoni.

Otázka: V 1. Petrovom liste 5:10 sa grécke slovo de dá preložiť ako „ale“ alebo „a“. Čo si myslíte, že by malo byť správne, a prečo?

Odpoveď: Hoci sa toto grécke slovo dá preložiť oboma spôsobmi, mnohí považujú „ale“ za najvhodnejší preklad, pretože predchádzajúci verš o Satanovi, ktorý sa potuluje ako lev, a o kresťanoch, ktorí prechádzajú utrpením, je v kontraste s Bohom všetkej milosti a večnej slávy.

Na druhej strane, niektorí považujú za najlepšiu voľbu „a“ (ako to prekladá BSB), pretože predchádzajúci verš spomína utrpenia a tento verš hovorí o tom, čo príde potom, čo ste chvíľu trpeli.

Možno je najlepším spôsobom chápať toto slovo v tomto verši tak, ako ho vyjadruje gréčtina: ako „ale“ aj ako „a“. Keďže Boh všetko pôsobí na dobro tým, ktorí Ho milujú (Rímskym 8:28), svetské „ale“ sa stáva Božím „a“.

Otázka: Kde sa v 1. Petrovom liste 5:13 nachádza Babylon, o ktorom Peter hovorí?

Odpoveď: Babylon bol medzi ranými kresťanmi kódovým slovom pre Rím. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa Peter v tom čase nachádzal v ruinách Babylona. Je tiež veľmi nepravdepodobné, že by Peter mal na mysli malú vojenskú základňu v Egypte nazývanú Babylon.

Otázka: Kto okrem kresťanov a Biblie ešte označoval Babylon za Rím v 1. Petrovom liste 5:13 a v Zjavení 14:8; 16:19; 17:5; 18:2–21?

Odpoveď: Hoci 1. list Petrov 5:13 výslovne neuvádza, že Babylon bol Rím, takmer všetci raní aj moderní kresťania to chápu ako odkaz na Rím. Takmer všetci raní kresťania a mnohí moderní kresťania tiež tvrdia, že Babylon v Zjavení odkazuje na Rím alebo na rímskokatolícku cirkev. (Druhý názor je, že ide o doslovný Babylon.) Mnohí ľudia si však neuvedomujú, že Peter nebol prvý, kto považoval Babylon za kódové slovo pre Rím. Apokryfná kniha 4. Ezdráš 3:1, 28, 31 označuje Babylon za Rím. Rovnako tak aj židovská pseudepigrafická kniha Apokalypsa Barucha 10:1–3; 11:1; 67:7, ako aj Sibylské veštby 5.153–168; 5:434.

Ako vedľajšiu poznámku treba uviesť, že Babylon bol v Petrovom čase púšťou, v ktorej žilo len veľmi málo ľudí, podľa Diodora zo Sicílie (56–36 p. n. l.) v jeho diele 2.9.9 a podľa Strabóna (ktorý zomrel v roku 19 n. l.) v diele Geografia 16.1.5.

Medzi ranokresťanských autorov, ktorí tvrdili, že Babylon sa vzťahuje na Rím, či už v 1. liste Petrovom (5:13 ) alebo v Zjavení, patria:

Tertulián (198–220 n. l.) Odpoveď Židom, kap. 9, s. 162, a Päť kníh proti Marcionovi, kniha 3, kap. 13, s. 332 (obe v ANF, zväzok 3)

Hippolyt (222–235/6 n. l.) (implicitne) „Traktát o Kristovi a Antikristovi“, kap. 49, ANF, zväzok 5, s. 214.

Pokyny Commodiana (okolo r. 240 n. l.), kap. 41, s. 210–211

Victorinus, biskup z Petau v Slovinsku (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) Komentár k Zjaveniu, zo siedmej kapitoly, verš 8, s. 352, z dvadsiatej prvej kapitoly, verš 17, s. 357–358, a z dvanástej kapitoly, verš 3, s. 355.

Po roku 325 n. l.

Augustín z Hippa (388–410 n. l.) „Keďže však grécke dejiny sú nám oveľa lepšie známe ako asýrske a tí, ktorí dôkladne skúmali staroveký pôvod rímskeho národa, sledovali časovú postupnosť cez Grékov k Latinom a od nich k Rimanom, ktorí sú sami Latinmi, mali by sme z tohto dôvodu, kde je to potrebné, spomenúť asýrskych kráľov, aby bolo zrejmé, ako Babylon, podobne ako prvý Rím, prechádzal svojím vývojom spolu s Božím mestom, ktoré je cudzincom v tomto svete. Avšak veci, ktoré je vhodné vložiť do tohto diela pri porovnávaní týchto dvoch miest, to jest pozemského a nebeského, by mali byť čerpané prevažne z gréckych a latinských kráľovstiev, kde je samotný Rím ako druhý Babylon.“ Mesto Božie, kniha 18, kap. 2, s. 362

X Augustín z Hippa (388–410 n. l.) Mesto Božie, kniha 18, kap. 41 (NPNF1, zväzok 2, s. 385). ... (čiastočný výňatok) pri rozprave o Aténach hovorí: „Aj keby sa v ňom hovorilo niečo pravdivé, predsa sa s rovnakou voľnosťou vyslovovali aj nepravdy; takže takéto mesto si nezaslúžene vyslúžilo názov mystického Babylona. Lebo Babylon znamená zmätok, ako si pamätáme, už sme to vysvetlili.“

Medzi neskorších katolíckych autorov, ktorí tiež učili, že Babylon sa vzťahuje na Rím, patria:

Kardinál Cajetan, odporca Martina Luthera, veril, že Babylonom bude v budúcnosti katolícka cirkev.

Kardinál Gibbons vo diele Faith of our Fathers (Viera našich otcov) vo vydaní z roku 1917 na strane 106 (http://www.666man.net/BabylonSymbolForRome.html, november 2007)

a Katolícka encyklopédia http://www.newadvent.org/cathen/11744a.htm (november 2007)

Viac informácií o Babylone ako Ríme a 1. liste Petrovom nájdete na stránke http://www.earlychristianwritings.com/1peter.html.

Otázka: V 1. liste Petrovom 5:13 posielajú pozdravy tí, ktorí sú v Babylone (t. j. v Ríme). Nie je tam uvedené, či sú kresťania v „Babylone“ proti svojej vôli, či sa tam rozhodli byť, alebo či je to v oboch prípadoch. Kedy by sme sa mali rozhodnúť zostať na duchovne temnom mieste ako svetlo pre Boha a kedy by sme mali „utekať z Babylona“ na duchovne priaznivejšie miesta?

Odpoveď: Mnohí kresťania sa dnes vo svete nachádzajú na duchovne temných miestach a nemajú možnosť odísť. Boh ich volá, aby boli svetlom na temnom mieste a rozkvitli tam, kde sú zasadené.

Keď však kresťania stoja pred voľbou, či zostať v temnom kostole, v temnej krajine, alebo pracovať pre spoločnosť na duchovne temnom mieste, mali by zvážiť nasledujúce veci.

Ste tam, kde ste, účinným svedkom? Vedia ľudia, že ste veriaci, a približujú sa k Kristovi a/alebo prichádzajú ku Kristovi? S pribúdajúcim časom sa ľudia stávajú vrelšími voči evanjeliu?

Alebo sa s postupom času stávate chladnejšími voči evanjeliu? Začínate si myslieť, že ste celkom dobrí, pretože sa môžete porovnávať s nimi?

Ak žijete na danom mieste so svojím partnerom a rodinou, sú oni svetlom tam, kde sa nachádzajú? Alebo sa k evanjeliu stávajú chladnejšími?

Ste tam, kde ste, kresťanom typu „osamelý jazdec“, alebo máte iných veriacich, s ktorými môžete zdieľať spoločenstvo a slúžiť? Ak ste sami, zvážte „preorganizovanie sa“ a presťahovanie sa na miesto, kde sú iní spolupracovníci.

Otázka: Kedy bol napísaný 1. list Petrov?

Odpoveď: Väčšina kresťanov sa zhoduje, že krátko po rokoch 63–64 n. l., ako uvádzajú publikácie The Bible Knowledge Commentary – New Testament a New Bible Dictionary. Podobne aj NIV Study Bible a New Geneva Study Bible uvádzajú obdobie medzi rokmi 60–68 n. l.

Z nekresťanského hľadiska sa Asimov v knihe „Asimov’s Guide to the Bible“ (s. 1164) domnieva, že bol napísaný po roku 90 n. l., čo by bolo po Petrovi smrti, keďže tvrdí, že prenasledovanie za vlády Domitiána (81–96 n. l.) bolo „prvým prípadom, keď kresťania v Malej Ázii pocítili organizovaný tlak zo strany ústrednej vlády“.

„The New Bible Dictionary“ (str. 974–976) uvádza dôvody, prečo je neskorší dátum nesprávny.

Pokiaľ ide o meno: V čase novozákonnej cirkvi, ale nie neskôr, sa veľký dôraz kládol na Ježišovo meno. Kresťania trpeli „pre meno“ (Skutky5:41 ;9:16 ). Samotné Ježišovo meno bolo dôležité (Marek9:37 ,41;13:13 ; Lukáš21:12 ; Skutky2:21 ,38; 3:6,16;4:12 ,17,30;5:28 ). Peter rovnako povedal, že sme „hanobení pre meno Kristovo“ (1. list Petrov4:14 ).

Žiadne ohováranie: V čase Plínia Mladšieho (112 n. l.) boli kresťania ohováraní z hrubých zločinov nemorálnosti a kanibalizmu, ale 1. list Petrov nehovorí nič o tom, že by kresťania boli ohováraní. Najvýrečnejšie je, že 1. list Petrov 4:15 spomína, že kresťania boli nanajvýš kritizovaní za to, že sú „vmiešavci“, čo zďaleka nie je rovnaká úroveň obvinenia. 1. list Petrov3:16 hovorí o bezbožných, ktorí šíria ohováranie proti dobrému správaniu kresťanov. Z toho vyplýva, že 1. list Petrov bol napísaný pred časom Plínia Mladšieho.

Nie nevyhnutne legislatívne prenasledovanie: Keďže jazyk 1. listu Petrovho sa neodvoláva na „legislatívne opatrenia“, 1. list Petrov hovorí o prenasledovaní vo všeobecnosti, nie o konkrétnych zákonoch za vlády Domitiána. To naznačuje, že bol napísaný pred Domitiánom (81–96 n. l.).

Pozri si tiež diskusiu o tom, kedy bol napísaný 2. list Petrov.

Otázka: Ako vieme, či to, čo máme dnes v 1. liste Petrovom, je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. liste Petrovom 1:24–25 a Matúšovi 24:35.

2. Svedectvo rannej cirkvi. Tu sú niektorí autori, ktorí odkazovali na verše z 1. listu Petra.

Klement Rímsky (96–98 n. l.) pravdepodobne na troch miestach cituje z 1. listu Petrovho. V rámci svojich častých odkazov na Písmo cituje druhú polovicu 1. listu Petrovho 4:8, čo je zároveň štvrtina Jakuba 5:20: „Láska zakrýva množstvo hriechov“ (1. Klement, kap. 49, zväzok 1, s. 18).

Klement Rímsky (96–98 n. l.) cituje 1. list Petrov 5,5b (rovnako ako Jakubov list 4,6; Príslovia3:34 ) v 1. Klementovi, kap. 30, zväzok 1, s. 13

Klement Rímsky (96–98 n. l.) cituje 1. list Petrov 3:20, čo je zároveň Genesis 7 a 2. list Petrov 2:5 v 1. Klementovi, kap. 7, zväzok 1, s. 7.

Ignác (100–107/116 n. l.) naráža na 1. list Petrov 2:5: „ktoré boli nimi zasiate ako kamene chrámu Otca, pripravené na stavbu Boha Otca“ – List Efezanom, kap. 9, s. 53

Ignác (100–107/116 n. l.) cituje malú časť 1. listu Petrovho 5:5, čo je zároveň štvrtina textu z Jakuba 4:6 a Prísloví 3:34. „Lebo je napísané: ‚Boh odporuje pyšným.‘“ List Efezanom, kap. 5, s. 51

List Diognetovi (cca 130–200 n. l.), kap. 6, s. 27, naráža na 1. list Petrov 2:11

List Diognetovi (cca 130–200 n. l.), kap. 8, s. 28, odkazuje na 1. list Petrov3:15 (4 zo 30 slov)

List Barnabáša? (cca 70–130 n. l.) Komentár Expositor’s Bible Commentary, zväzok 12, s. 215 spomína mnohých raných autorov, ktorí odkazovali na 1. list Petrov, vrátane Listu Barnabáša, avšak v Liste Barnabáša som nenašiel žiadny odkaz.

Polykarp (110–155 n. l.) cituje celý text 1. listu Petrovho 2:22 v Liste Filipským, kap. 8, s. 35.

Polykarp (110–155 n. l.) cituje prvú polovicu 1. listu Petrovho 3:9. List Filipským, kap. 2, s. 33. V kap. 5, s. 34, cituje tiež poslednú štvrtinu 1. listu Petrovho 1:11. V kap. 8, s. 35, cituje prvú polovicu 1. listu Petrovho2:23 . Polykarp cituje prvú polovicu z 1. listu Petrovho 2:24 v kap. 9, s. 35. Naráža na 1. list Petrovho 1:8 v kap. 1, s. 33, na 1. list Petrovho 1:13 v kap. 3, s. 33, a na 1. list Petrovho 4:7 v kap. 7, s. 34

Didaché (=Učenie dvanástich apoštolov) (cca 60–120 n. l.), zväzok 7, kapitola 1, s. 377, cituje štvrtinu 1. listu Petrovho 2:11.

Didaché (=Učenie dvanástich apoštolov) (cca 60–120 n. l.), zväzok 7, kapitola 16, s. 382, naráža na 1. list Petrov 4:12: „oheň skúšky“

Papias (130–150 n. l.) sa menovite odvoláva na knihy Marka, Matúša, Prvý list Jána a List Petra. Fragment 6 z Eusebiovej Cirkvnej histórie, kniha 3, kap. 39, s. 173. Eusebius píše a spochybňuje 2. list Petra, takže „List Petra“ by sa mal vzťahovať na 1. list Petra.

2. Klement (120–140 n. l.), kap. 16, s. 255, cituje 1. list Petra 4:8b.

2. Klement (120–140 n. l.), kapitola 14, s. 255, naráža na 1. list Petrov 1:20.

Pastier Hermasa (cca 115–155 n. l.) cituje polovicu 1. listu Petra 5:7 v knihe 1, kap. 10, s. 16–17.

Pastier Hermasa (cca 115–155 n. l.), kniha 1, kap. 3, s. 14, pravdepodobne naráža na 1. list Petrov3:20 ; Efezským5:26 ) vo vete „držaní pohromade neviditeľnou mocou Pána“.

Pastier Hermasa neobsahuje žiadne ďalšie odkazy na 1. list Petrov.

Irenej (182–188 n. l.) cituje celý 1. list Petrov 1:8 ako „Peter hovorí vo svojom liste“; Irenej, Proti herézam, kniha 4, kap. 9.2, s. 472

Irenej (182–188 n. l.) cituje 1. list Petrov 2:16 ako „Peter hovorí“. Irenej, Proti herézam, kniha 4, kap. 16.5, s. 482

Irenej (182–188 n. l.) odkazuje na 5 a pol verša v 1. liste Petrovom. Sú to: 1. list Petrov 1:8;2:16 , 23. Cituje polovicu 1. listu Petrovho1:12 a naráža na 1. list Petrov3:19 , 20

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) vo svojom diele Stromata, kniha 3, kap. 18, s. 402, cituje 1. list Petrov 1:21, 22 ako dielo Petra.

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) cituje 1. list Petrov 4:3 ako dielo Petra. Inštruktor, kniha 3, kap. 12, s. 291

Klement Alexandrijský (187–202 n. l.) cituje 1. list Petrov 1:6–9 ako dielo Petra v jeho liste. „aby skúška vašej viery, ktorá je oveľa vzácnejšia než zlato, ktoré podlieha skaze, hoci je skúšané ohňom, bola uznaná za chválu, česť a slávu pri zjavení Ježiša Krista;“ Stromata, kniha 4, kap. 20, s. 433

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) cituje 1. list Petrov 2,1–3 ako slová Petra. dielo „Inštruktor“, kniha 1, kap. 6, s. 220

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) cituje 1. list Petrov 2,9–10a v diele „Exhortation to the Heathen“, kap. 4, s. 189.

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) naráža na 1. list Petrov 1:12 a nasl. v diele „Kto je ten bohatý človek, ktorý bude spasený?“ s. 598

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) cituje 1. list Petrov 1, 21–22 ako „Peter vo svojom liste“ v diele „Stromata“, kniha 3, kap. 18, s. 402

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) odkazuje na 1. list Petrov 1,14–16 v diele Stromata, kniha 3, kap. 18, s. 402

Klement Alexandrijský má celkovo asi 28 odkazov na 1. list Petrov. Odvoláva sa na nasledujúce verše 1. listu Petra: 1,6–9; 12 a nasl.; 14–19; 21–22; 2,1–3; 5; 11–12; 15–18; 24; 3,1–4; 8; 13; 19–20; 4,3; 8; 12–14; 5,5

Tertulián (198–220 n. l.) cituje 1. list Petrov 2:20 slovami: „Petr, keď sa obracia na kresťanov v Pontuse, v každom prípade hovorí,“ v diele Scorpiace, kap. 12, s. 645. V tej istej kapitole na s. 645 cituje aj 1. list Petrov4:12 .

Hippolyt (222–235/236 n. l.) cituje 1. list Petrov1:24 , 25. V diele Vyvrátenie všetkých heréz, kniha 6, kap. 5, s. 76

Hippolyt (222–235/236 n. l.) naráža na 1. list Petrov 3:19: „Bol tiež zaradený medzi mŕtvych, kde kázal evanjelium dušiam svätých,“ Traktát o Kristovi a Antikristovi, kap. 26, s. 209

Origenes (225–254 n. l.) cituje časť 1. listu Petra 3:18–20 ako „Peter vo svojom katolíckom liste“. Origenesov Komentár k Jánovi, kniha 6, kap. 18, s. 368

Origenes (225–254 n. l.) naráža na 1. list Petrov 2:5 ako na text od Petra. Origenesov Komentár k Jánovi, kap. 23, zväzok 9, s. 404

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje v Traktáte 12, tretia kniha, 36, 37, 39 z „listu Petra k Pontovi“. Cyprián je jediný autor, ktorý pri opise tohto listu pridáva „k Pontovi“. (Pontus sa nachádzal v severnej časti strednej Malej Ázie.)

Cyprián z Kartága (okolo 246–258 n. l.) „Aj Peter, Jeho apoštol, ... Lebo vo svojom liste napísal a povedal“ a cituje 1. list Petrov 4:12–14. Listy Cypriána, list č. 55, kap. 2, s. 347–348

Firmilian z Cézarey vo svojom liste Cypriánovi (256 n. l.) odkazuje na 1. list Petrov: „Ako to tiež stanovil apoštol Peter, keď povedal: ‚Tak aj krst vás podobným spôsobom zachráni;‘“ (1. list Petrov 3:21) List 74, kap. 15, s. 394

Peter z Alexandrie (306, 285–311 n. l.) odkazuje na 1. list Petrov 3:18b podľa Gréckeho Nového zákona, a to podľa 3. vydania aj 4. revidovaného vydania od Alanda a kol. V spisech Petra z Alexandrie, ktoré mám k dispozícii, sa mi to však nepodarilo potvrdiť.

Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) cituje časť 1. listu Petra 2:9 ako slová apoštola Petra v diele Komentár k Zjaveniu blahoslaveného Jána, s. 344

Metod (270–311/312 n. l.) naráža na 1. list Petrov 2:10 v diele „Hostina desiatich panien“, rozprava 4, kap. 4, s. 324

Atanáz (r. 318 n. l.) cituje 1. list Petrov2:22 v diele Vtelenie Slova, kap. 17, s. 45

Ako vedľajšia poznámka, Muratoriho kánon (okolo roku 170 n. l.) nezahŕňal List Jakuba, List Židom, 1. a 2. list Petra ani tretí list Jána.

Po Nicejskom koncile

Eusébiova „Cirkevná história“ (323–326 n. l.), kniha 3, kap. 3, s. 133–135, sa zaoberá knihami Nového zákona. Hovorí, že 1. list Petrov je autentický, ale že 2. list Petrov je sporný.

Ammonas (4. storočie)

Eusébius z Emesy (okolo roku 359 n. l.)

Atanáz (r. 367 n. l.) uvádza zoznam kníh Nového zákona v Sviatočnom liste č. 39, s. 552

Atanáz (okolo roku 341 n. l.) naráža na 1. list Petrov 1:12 vo svojom diele O Lukášovi 10:22, kapitola 6, s. 90.

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.) cituje štvrtinu 1. listu Petra 4:19 ako dielo Petra. V diele O Trojici, kap. 12.4, s. 219

Dielo „Synopsis Scripturae Sacrae“ (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína dve Petrove knihy ako súčasť Nového zákona. Cituje celý text 1. listu Petra 1:1–2.

Marcellus z Ancyry (okolo roku 374 n. l.)

Ambrosiaster (po roku 384 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) cituje 1. list Petrov 3:22 ako dielo Petra v prednáške 14:29, s. 102

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) spomína Petra v súvislosti so „sedem katolíckych listov Jakuba, Petra, Jána a Júdu“ v prednáške 4.36, s. 28

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) cituje 1. list Petrov 1,17. Katechézové prednášky, prednáška 7, kap. 14, s. 47.

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) cituje prvú polovicu 1. listu Petra 1,11. Katechézne prednášky, prednáška 17, kap. 4, s. 125.

Ambróz Milánsky (370–390 n. l.) cituje polovicu 1. listu Petrovho 3:4 ako slová svätého Petra. Povinnosti duchovenstva, kniha 1, kap. 70, s. 13.

Gregor Nazianzský (okolo 330–391 n. l.) cituje 1. list Petrov 5,8b. Druhá teologická reč, kap. 28.2, s. 289

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.) cituje 1. list Petrov 2,22 ako „píše sa“: Proti Eunómiovi, kniha 6, kap. 3, s. 186

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.) cituje 1. list Petrov 1:24, čo je zároveň Izaiáš 40:8. Pohrebná reč o Meletiovi, s. 514.

Didymus Slepý (398 n. l.)

Epifanius zo Salamisu (360–403 n. l.)

Rufinus (374–406 n. l.) cituje 1. list Petrov 3:10–20 ako dielo Petra. Komentár k Apoštolskému vyznaniu viery, kap. 30, s. 554

Ján Zlatoústy (zomrel v roku 407 n. l.) cituje prvé tri štvrtiny 1. listu Petra 1:24. Komentár k svätému Jánovi, kázanie 42, zväzok 14, s. 154.

Ján Zlatoústy (–407 n. l.) cituje z 1. listu Petra 2:12 v Kázňach na List Hebrejom, kázeň 28.4, s. 493

Niketa z Remesiany (po roku 414 n. l.)

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Nového zákona. Konkrétne spomína každé zo štyroch evanjelií, Pavlove listy siedmim cirkvám, List Hebrejom, Pavlove listy Timoteovi, Titovi a Filemonovi. Jeroným potom rozoberá Skutky apoštolov. Následne sa venuje siedmim listom Jakuba, Petra, Jána a Júdu. Nakoniec sa venuje Jánovej Apokalypse. List 53, kap. 9, s. 101–102.

Augustín z Hippa (388–430 n. l.)

Nilus (okolo roku 430 n. l.) odkazuje na 1. list Petrov 5,8

Mark Pustovník (po roku 430 n. l.)

Akácius z Melitény (okolo roku 438 n. l.)

Cyril z Alexandrie (444 n. l.)

Speculum (5. storočie)

Chalcedonský koncil proti monofyzitom (451 n. l.)

Quodvultdeus (okolo roku 453 n. l.)

Theodoret z Cyrusu (biskup a historik) (423–458 n. l.)

Lucifer z Cagliari (461 n. l.)

Varimadum (445/480 n. l.)

Vigilius (484 n. l.)

Ján z Damasku (706–749 n. l.) „...sedem katolíckych listov, a to jeden od Jakuba, dva od Petra, tri od Jána, jeden od Júdu...“ Výklad ortodoxnej viery, kniha 4, kap. 17, s. 90

3. Svedectvá heretikov a iných autorov

X Marcion (okolo roku 160 n. l.) nezahŕňa 1. a 2. list Petra, 1., 2. a 3. list Jána ani list Júdu.

Gnostické Evanjelium pravdy (140–150/180 n. l.)

Kacír Priscillian (r. 385 n. l.) odkazuje na 1. list Petra 1:22; 5:8.

Kacíř Pelagius (416–418 n. l.) odkazuje na 1. list Petrov 3:8

Pelagiánsky heretik Julian z Eclanu (okolo roku 454 n. l.)

4. Najstaršie rukopisy 1. listu Petrovho, ktoré máme k dispozícii, vykazujú malé odchýlky v texte, avšak žiadne teologicky významné chyby.

p72 Bodmer 7 a 8 – papyrusy 1. list Petrov 1:1–5:14, 2. list Petrov 1:1–3:18 a List Judáša 1–25. okolo roku 300 n. l. Fotografia časti tohto rukopisu (zobrazujúca 2. list Petrov1:16 –2:2) sa nachádza v diele The Eerdmans’ Bible Dictionary na s. 820 a v diele The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts na s. 468. Druhý zdroj uvádza, že rukopis je napísaný „dokumentárnym písmom“.

str. 74 (=Bodmer 17) Skutky apoštolov 1:2–5, 7–11, 13–15, 18–19, 22–25; 2:2–4; 2:6–3:26; 4:2–6, 8–27; 4:29–27:25; 27:27–28:31; Jakub 1:1–6, 8–19, 21–23, 25, 27; 2:1–3, 5–15; 18–22, 25–26; 3:1, 5–6, 10–12, 14, 17–18; 4:8, 11–14; 5:1–3, 7–9, 12–14, 19–20; 1. list Petrov 1:1–2, 7–8, 13, 19–20, 25; 2:6–7, 11–12, 18, 24; 3:4–5; 2. list Petrov 2:21; 3:4, 11, 16; 1. Jánov list 1:1,6; 2:1–2,7,13–14,18–19,25–26; 3:1–2,8,14,19–20; 4:1,6–7,12,16–17; 5:3–4,9–10,17; 2. Jánov list 1,6–7,13; 3. Jánov list 6,12; Júdov list 3,7,12,18,24 (7. storočie)

7. storočie – 1968 – Text Nového zákona obsahuje Jakub 2:4 a 1. list Petrov 1:12

7. storočie – 1975 – Aland a kol., tretie vydanie

6. storočie – 1998 – Aland a kol., štvrté revidované vydanie

s. 81 1. list Petrov 2:20–3:1; 3:4–12 (4. storočie)

Vaticanus [B] (325–350 n. l.), Sinaiticus [Si] (340–350 n. l.) a Alexandrinus [A] (okolo 450 n. l.) obsahujú celý 1. list Petrov.

Bohairská koptská verzia [Boh] 3./4. storočie

Sahidská koptská verzia [Sah] 3./4. storočie

Peshitta sýrsky [Syr P] 375–400 n. l.

Efraemov reskript 5. storočie

Arménčina [Arm] od 5. storočia

gruzínčina [Geo] od 5. storočia

Viac informácií o raných rukopisoch 1. listu Petra nájdete na stránke www.BibleQuery.org/1 Peter Manuscripts.html.