< Otázka týkajúca sa 2. Jánovho listu

Otázka: Ako vieme, že 2. Jánov list 1 a 3. Jánov list 1 napísal apoštol Ján?

Odpoveď: Knihy neuvádzajú, kto ich napísal, ale Ján vo svojom evanjeliu a v 1. Jánovom liste neochotne používal svoje meno. 2. a 3. Jánov list majú podobný štýl ako 1. Jánov list a Jánovo evanjelium.

Otázka: Kto je tá vyvolená pani v 2 Jn 1, 5?

Odpoveď: Existujú dve teórie o totožnosti vyvolenej pani.

Konkrétna žena: Konkrétna, dnes však neznáma žena v rannej cirkvi.

Alegorický výklad: Cirkev ako celok. Cirkev je nazývaná Kristovou nevestou v Jánovi 3:29; Zjavení 21:2,9;22:17 ; a Efezanom 5:25-33.

Keďže Ján v 2. Jánovom liste 8 používa množné číslo „vy“ a v 2. Jánovom liste 5 vyzýva ľudí, aby sa navzájom milovali, list bol v skutočnosti adresovaný nielen jednej žene, ale žene a jej deťom. Žena a jej potomkovia sú spomenutí aj v Zjavení 12:17.

Otázka: Na koho sa Ján v 2 Jn 7 odvoláva, keď hovorí o tých, ktorí odmietajú vyznať „príchod Ježiša Krista v tele“?

Odpoveď: Neskôr sa objavili dve skupiny ľudí, ktoré popierali Ježišov príchod „v tele“. Učili, že Ježiš bol podobný prízraku, ktorý len zdanlivo mal fyzické telo.

Proto-gnostici verili, že spása spočíva v tajnom, mystickom poznaní, že fyzický svet je zlý a že Ježiš bol prízrak. Pre viac informácií pozri diskusiu k 1. Jánovmu listu 1: „Kto boli gnostici?“. Pre oveľa viac informácií pozri Tertuliánovo dielo Proti Marcionovi (204 strán, r. 207 n. l.), Hippolytovo dielo „Vyvrátenie všetkých heréz“ (222–235/6 n. l.), Irenejovo dielo „Proti herézam“ (182–188 n. l.) a dielo Klementa Alexandrijského „Stromata“ (193–202 n. l.).

Docetisti boli ďalší, ktorí popierali, že Ježiš prišiel v tele.

Pre obe skupiny táto myšlienka pravdepodobne pochádzala z gréckej filozofie, ktorá učila, že hmota je nečistá. Ak bol Ježiš dokonalý a bez hriechu, nemohol mať telo z hmoty – tak znie ich filozofia.

Otázka: Je v 2 Jn 7 a 1 Jn 2:18,22 Antikrist osobou?

Odpoveď: Áno. Hoci existuje aj duch antikrista, Antikrist je osoba, ktorá bude tvrdiť: „Ja som Ten,“ a bude oklamať ľudí ako falošný Kristus, ako ukazuje Matúš 24:23–24. Antikrist nie je Satan, ale skôr ľudská bytosť, ktorú Satan využije.

Otázka: Je v 2 Jn 7 a 1 Jn 2:18,22 reč o mnohých antikristoch, alebo je ich len jeden?

Odpoveď: Podľa Matúša 24:4–5, 26; Marka 13:6, 14; Lukáša 21:8; Daniela 9:26–27; 11:36–37; 2. Tesalonickým 2:3–4 a Zjavenia 13:1–10 existuje len jeden hlavný Antikrist. Existuje však mnoho menších antikristov, ako ukazujú 1. Jánova 2:18,22 a 2. Jánova 7. Môže existovať súvislosť medzi tým, že niekto má v sebe ducha antikrista (1. Jánova 4:3), a tým, čo psychológovia opisujú ako mesiášsky komplex.

Nasledujúci ľudia buď sami o sebe tvrdili, že sú antikristmi, alebo to o nich tvrdili iní.

Tu je čiastočný zoznam osôb, ktoré iní nazývali Antikristom.

Otázka: Ako môžu kresťania v 2 Jn 8 stratiť to, na čom pracovali?

Odpoveď: Hoci Boh môže kresťanom odňať hmotný majetok, pozemské statky sú v porovnaní s nebeskými odmenami, o ktorých tu Ján hovorí, bezvýznamné. O svoju spásu sa nesnažíme, ale za svoju prácu dostávame odmeny v nebi (1 Korinťanom3:13 –15). Podľa 2. Jánovho listu 8 ich však môžeme stratiť.

Q: Čo presne znamená „predbiehať“ v 2. Jánovej 9 a aký to má vzťah k tomu, že nezostávame v Kristovom učení?

Odpoveď: Ak sa vaše túžby a ciele vo všeobecnosti zhodujú s Božími, ale chcete robiť veci tak, ako chcete vy, svojím vlastným spôsobom, nenásledujete Boha. Božia vôľa často zahŕňa trpezlivé čakanie, milovanie druhých tým, že im vychádzame v ústrety, a spoločnú prácu. V Číne existuje bájka o dvoch opitých mužoch, ktorí súťažili o to, kto rýchlejšie nakreslí hada. Jeden z nich viedol, ale v predĺžení nakreslil hadovi ruky a nohy, čo ho diskvalifikovalo. Dôležitou súčasťou kreslenia, alebo služby, je vedieť, kedy sa zastaviť alebo prestať. Slúžiť Bohu nie je len o cieli, ale aj o ceste.

Otázka: V 2 Jn 9, znamená zotrvávanie v učení, že získate Otca a Syna, alebo zotrvávanie dokazuje, že Otca a Syna už máte?

Odpoveď: 1. Jánova 2,23 ukazuje, že to svedčí o tom, že máme Otca a Syna. Ak by zotrvanie bolo predpokladom na to, aby sme mali Otca a Syna, potom by žiadny kresťan nemal Otca a Syna, kým by nezomrel.

Otázka: Na čo sa to vzťahuje v 2 Jn 10?

Odpoveď: Existujú dva hlavné, navzájom sa dopĺňajúce názory.

Pohostinnosť v domácnosti: Najbežnejší názor je, že týchto falošných učiteľov by sme nemali prijímať v našich domovoch. Hoci majú kresťania byť vo všeobecnosti pohostinní, naše domovy a pohostinnosť nemajú slúžiť na šírenie falošného učenia.

Pohostinnosť v cirkvi: Keďže sa cirkvi až do legalizácie kresťanstva stretávali predovšetkým v domácnostiach, toto sa týka dvoch vecí:

1. Konkrétne, neprijímať putujúcich falošných učiteľov do domácich cirkví, a

2. Všeobecnejšie, neposkytovať členom sekty priestor na kázanie falošnej doktríny.

Samozrejme, nič nebráni tomu, aby boli pravdivé oba názory.

Otázka: Mali by sme podľa 2 Jn 10 niekedy prijímať nekresťanov do našich domovov?

Odpoveď: Samozrejme, kresťania majú preukazovať pohostinnosť. List Rímskym12:13 a 1. list Timoteovi 5:10 nám hovoria, aby sme preukazovali pohostinnosť bez toho, aby sme to obmedzovali len na iných kresťanov. Avšak 2. Jánov list 9–11 hovorí, že ľudí, ktorí „predbiehajú“ a nezostávajú v Kristovom učení, nemáme prijímať do svojich domovov. Dve poznámky:

1. Kto sú to? Tí, ktorí predbiehajú, sú ľudia, ktorí síce intelektuálne počuli Kristovo učenie, ale nezostali v ňom a teraz učia niečo iné. Medzi týchto ľudí patria odpadlíci od kresťanstva a mnohí členovia sekt.

2. Čo máme robiť? Nemáme ich prijímať do svojich domovov ani ich ani len pozdravovať. Hoci niektoré preklady uvádzajú „tvoj dom“ alebo „tvoj domov“, slovo „tvoj“ sa v gréčtine nenachádza. Zákaz platí tak pre domáce cirkvi, ako aj pre naše vlastné domovy. To je v súlade s 1. Korinťanom 5:11–13, kde sa píše, že nemáme mať nič spoločné s nikým, kto sa vydáva za brata, ale vedie bezbožný život.

Pozri si aj predchádzajúcu otázku.

Otázka: Mali by sme podľa 2. Jánovho listu 10 niekedy prijímať členov sekty do našich domovov?

Odpoveď: Skutoční kresťania sa v tejto otázke nezhodujú.

Nie: Mnohí, vrátane bývalého kresťana zo svedkov Jehovových menom William Schnell, tvrdia, že poslušnosť voči tomuto veršu znamená nikdy ich nevpustiť. Vpustiť ich znamená prejavovať túžbu učiť sa od nich. William Schnell to napísal v knihe Ako svedčiť svedkom Jehovovým.

Áno, za určitých okolností: Cieľom tohto verša bolo nikdy im nedávať dojem, že rešpektujeme ich herézu, ktorá vedie k zatrateniu duše. Na účely zdieľania evanjelia s nimi je to v poriadku, pokiaľ jasne vyjadríme, že ich názory nepodporujeme ani neschvaľujeme.

Otázka: V 2. Jánovej 10 sa píše, že nemáme púšťať falošných učiteľov do našich domovov, alebo máme milovať svojich nepriateľov, ako hovorí Matúš5:44 ?

Odpoveď: Oboje. Vytvoriť u niekoho dojem, že jeho blud, ktorý vedie k zatrateniu duše, je v poriadku, je jednou z najmenej láskavých vecí, aké môžete pre túto osobu urobiť. Milovať niekoho neznamená len správať sa k nemu mierne bez ohľadu na okolnosti, ale niekedy to zahŕňa aj to, že mu preukážete lásku tým, že budete prísni.

Otázka: Ako môžu ľudia podľa 2 Jn 11 pomáhať heretikom?

Odpoveď: Ľudia môžu heretikom poskytovať peniaze, ubytovanie a inú materiálnu pomoc. Napríklad liberálna Svetová rada cirkví poskytovala peniaze partizánskej skupine Roberta Mugabeho v Rhodesii (dnes Zimbabwe). Títo partizáni prenasledovali misionárov cirkví, ktoré boli členmi Svetovej rady cirkví.

Ľudia môžu heretikom vyjadriť aj súhlas. Napríklad demokratický viceprezident Walter Mondale napísal v odporúčacom liste pre reverenda Jima Jonesa (neskôr neslávne známeho z Jonestownu), ktorý bol zverejnený 2. 12. 1978: „Vedomie o hlbokom zapojení vášho zboru do hlavných spoločenských a ústavných otázok našej krajiny je pre mňa veľkou inšpiráciou.“

Otázka: Ako vieme v 2. Jánovom liste, či to, čo máme dnes, je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. Petrovom 1:24–25 a Matúšovi 24:35.

2. Svedectvo rannej cirkvi. Tu sú autori, ktorí sa odvolávali na verše z 2. Jánovho listu.

Irenej (182–188 n. l.) cituje 2. Jánov list 10–11 ako dielo Jána, učeníka Pána, vo svojom diele Proti herézam, kniha 1, kap. 16.3, s. 342.

Irenej (182–188 n. l.) cituje 2. Jánov list 7–8a ako dielo Pánovho učeníka vo svojom liste. Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 16.8, s. 443. Zmenil poradie dvoch viet, ale okrem toho je formulácia presná a táto formulácia sa nachádza iba v 2. Jánovom liste 7–8a.

(sporné) Origenes (225–254 n. l.) „Čo máme povedať o tom, kto spočíval na Ježišovej hrudi, menovite o Jánovi, ktorý zanechal jedno evanjelium, hoci vyznával, že by mohol napísať toľko, že by ich svet nepojmul? Napísal však aj Zjavenie, hoci mu bolo prikázané mlčať a nezaznamenávať hlasy siedmich hromov. Zanechal však aj list, ktorý má len veľmi málo riadkov. Predpokladajme aj druhý a tretí, keďže nie všetci ich považujú za autentické; ale tieto dva spolu nemajú ani sto riadkov.“ Komentár k Jánovi, kniha 5, č. 3, s. 346–347

Muratoriho kánon (170–210 n. l.), ANF, zväzok 5, s. 603, spomína dva Jánove listy.

Dionýz Alexandrijský (246–265 n. l.) podrobne rozoberá otázky týkajúce sa 2. a 3. Jánovho listu, ako aj to, či Zjavenie pochádza od toho istého Jána ako Evanjelium a 1. Jánov list. Fragment 1, kap. 4–5 v Eusebiovej Cirkvnej histórii (319–339/340 n. l.), kniha 7, kap. 25, s. 309–310.

Po Nicejskom koncile

Eusébius z Cézarey (319–339/340 n. l.) sa podrobne zaoberá názormi Dionýza z Alexandrie na otázky týkajúce sa 2. a 3. Jánovho listu, ako aj tým, či Zjavenie napísal ten istý Ján ako Evanjelium a 1. Jánov list. Eusébiova „Cirkevná história“, kniha 7, kap. 25, s. 309–310.

Atanáz (367 n. l.) sa neodvoláva na žiadne konkrétne verše v 1., 2. a 3. Jánovom liste, ale v Sviatočnom liste č. 39, s. 552, uvádza zoznam kníh Nového zákona.

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.)

Dielo „Synopsis Scripturae Sacrae“ (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína tri Jánove listy ako súčasť Nového zákona. Cituje 2. Jánov list 1a.

Cyril Jeruzalemský (okolo 349–386 n. l.) (implicitne) spomína sedem listov Jakuba, Petra, Jána a Júdu. Katechézové prednášky, prednáška 4, kap. 36, s. 27–28

Didymus Slepý (398 n. l.) odkazuje na 2. Jánov list 9

Schizmatik Lucifer z Cagliari na Sardínii (361 – cca 399 n. l.) odkazuje na 2. Jánov list 8

Jeroným (373–420 n. l.) cituje celý 2. Jánov list 1 ako dielo Jána. Listy Jeronýma, list 146, kap. 1, s. 288

Augustín z Hippa (388–430 n. l.) sa odvoláva na 2. Jánov list 3

Ján z Damasku (706–749 n. l.) „...sedem katolíckych listov, a to jeden od Jakuba, dva od Petra, tri od Jána, jeden od Júdu...“ Výklad pravovernej viery, kniha 4, kap. 17, s. 90

Dôkazy o heretikoch a falošných knihách

Žiadne

3. Najstaršie rukopisy 2. Jánovho listu, ktoré máme k dispozícii, ukazujú, že existujú malé rukopisné odchýlky, ale žiadne teologicky významné chyby.

s. 74 (= Bodmer 17) Skutky apoštolov 1:2–5, 7–11, 13–15, 18–19, 22–25; 2:2–4; 2:6–3:26; 4:2–6, 8–27; 4:29–27:25; 27:27–28:31; List Jakubov 1:1–6, 8–19, 21–23, 25, 27; 2:1–3, 5–15, 18–22, 25–26; 3:1, 5–6, 10–12, 14, 17–18; 4:8, 11–14; 5:1–3, 7–9, 12–14, 19–20; 1. list Petrov 1:1–2, 7–8, 13, 19–20, 25; 2:6–7, 11–12, 18, 24; 3:4–5; 2. list Petrov 2:21; 3:4, 11, 16; 1. Jánov list 1:1,6; 2:1–2,7,13–14,18–19,25–26; 3:1–2,8,14,19–20; 4:1, 6–7, 12, 16–17; 5:3–4, 9–10, 17; 2. Jánov list 1, 6–7, 13; 3. Jánov list 6, 12; Júdov list 3, 7, 12, 18, 24 (7. storočie)

7. storočie – 1968 – Text Nového zákona obsahuje Jakub 2:4 a 1. list Petrov 1:12

7. storočie – 1975 – Aland a kol., tretie vydanie

6. storočie – 1998 – Aland a kol., štvrté revidované vydanie

Unciál 0232, cca 300 n. l., podľa diela The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts (Aland ho datuje do 5. alebo 6. storočia) 2. Jánov list 1–9

Vaticanus [B] (325–350 n. l.), Sinaiticus [Si] (340–350 n. l.) a Alexandrinus [A] (okolo roku 450 n. l.) obsahujú celý 2. Jánov list.

Bohairská koptská verzia [Boh] 3./4. storočie

Sahidská koptská verzia [Sah] 3./4. storočie

arménčina [Arm] od 5. storočia

gruzínčina [Geo] od 5. storočia

Etiópsky [Eth] od cca 500 n. l.

Viac informácií o raných rukopisoch 2. Jánovho listu nájdete na stránke www.BibleQuery.org/2 John Manuscripts.html.