< Otázka týkajúca sa Biblie z apokryfov

Otázka: Odkiaľ pochádza pojem „apokryfy“?

Odpoveď: Keď Jeroným prekladal Bibliu do latinčiny, tieto knihy existovali v gréckej Septuaginte Starého zákona, ale nie v hebrejčine. Na začiatku svojho života Jeroným prijal celú Septuagintu ako božsky inšpirovanú, neskôr však za takú v prípade Starého zákona uznal iba hebrejské originály, a Augustín (List 71, s. 327, r. 403 n. l.) naliehal na Jeronýma, aby preložil celú Septuagintu. Jeroným vytvoril pojem „apokryfy“ z gréckeho slova znamenajúceho „skrytý“, aby ich odlíšil od „pravého Písma“ aj od iných náboženských spisov.

Otázka: Čo presne sú apokryfy?

Odpoveď: Existujú rôzne zbierky apokryfných kníh. Ide o knihy a dodatky ku knihám, o ktorých Židia aj protestantskí kresťania (spolu s malým počtom katolíkov) tvrdia, že nie sú súčasťou Starého zákona. Katolíci a pravoslávni kresťania vo všeobecnosti tvrdia, že sú súčasťou Starého zákona, hoci sa často považujú za menej dôležité. V skutočnosti existujú aspoň štyri zoznamy apokryfných kníh: 11 kníh, ktoré dnes uznáva katolícka cirkev, a 14 kníh, ktoré uznáva pravoslávna cirkev, pôvodná (z roku 1611) Biblia kráľa Jakuba a katolícka cirkev počas väčšiny svojej histórie. Tu je zoznam s chybami a počtom strán v angličtine.

Ak si chcete mnohé z nich prečítať sami, môžete navštíviť (nefunkčnú) stránku wesley.nnc.edu/noncan/acts.htm.

Jeremiášov list je priložený k Baruchovi a v katolíckej Biblii a v pôvodnej verzii King Jamesovej Biblie sa považuje za 6. kapitolu Barucha. V revidovanej štandardnej verzii je to samostatný list.

Všimnite si, že katolíci aj protestanti sa zhodujú v tom, že apokryfné knihy obsahujú chyby. 1. Ezdráš sa nachádzal v niektorých, ale nie vo všetkých kópiách Septuaginty. Medzi zvitkami z Mŕtveho mora sa nachádzali hebrejské aj grécke kópie Starého zákona zo Septuaginty, avšak len dve apokryfné knihy (Sirach a Tóbit.) Keďže najstaršie kompletné kópie Septuaginty pochádzajú zo štvrtého storočia, kniha When Cultists Ask na strane 287 poukazuje na to, že nie je isté, kedy pred štvrtým storočím boli apokryfy zaradené do Septuaginty.

Otázka: Koľko rôznych súborov apokryfných kníh existuje v cirkvách?

Odpoveď: Existujú aspoň štyri rôzne súbory apokryfov.

Katolícky: 1. a 2. Makabejská kniha, Baruch, dodatky k Danielovi, Ekleziastik (Sirach), dodatky k Ester, Judita, Jeremiášov list v Baruchovi, Tóbit, Múdrosť Šalamúna.

Slovanská pravoslávna cirkev: Rovnaké ako katolícke apokryfy plus 2. Ezdráš, 3. Ezdráš, 3. Makabejská kniha, Modlitba Manasseho a Žalm 151.

Grécka pravoslávna cirkev: Rovnaké ako katolícke apokryfy plus Modlitba Manasseho, Žalm 151, 1. Ezdráš a 3. a 4. Makabejská kniha (4. Makabejská kniha v prílohe).

Historická koptská cirkev: 1., 2. a 3. kniha Makabejská, Baruch, dodatky k knihe Daniel, Ekleziastik (Sirach), dodatky k knihe Ester, Judita, Jeremiášov list, žalm 151, Tóbit, Múdrosť a Šalamúna. Za vlády Cyrila V. (1874–1927) však koptská cirkev tieto knihy ako súčasť Biblie odmietla. Viac informácií nájdete v diele The Coptic Encyclopedia, zväzok 1, s. 161.

Protestanti naopak majú rovnaký Starý zákon ako Židia, s výnimkou poradia a rozdelenia kníh. Všetky vyššie uvedené cirkvi sa zhodujú na knihách protestantského/židovského Starého zákona.

Otázka: Odkiaľ pochádzajú apokryfné knihy?

Odpoveď: Apokryfné knihy Septuaginty sa prvýkrát objavili po preložení Starého zákona do gréčtiny približne v rokoch 200–100 pred n. l. Tento preklad, nazývaný Septuaginta, bol v prípade Pentateuchu kvalitný, avšak v prípade niektorých prorockých kníh už nie. Židia v Palestíne ich nikdy nepovažovali za Písmo. Grécky hovoriaci Židia a kresťania mimo Palestíny predpokladali, že ide o Písmo, keďže boli súčasťou Septuaginty.

Keď ranokresťanský mních Hieronymus prekladal Starý zákon z hebrejčiny do latinčiny, musel si odpovedať na otázku: „Má tieto knihy zahrnúť, alebo nie?“ Na začiatku svojho života si myslel, že áno, neskôr však ako súčasť Starého zákona akceptoval iba hebrejské originály.

V roku 90 n. l. židovská rada, ktorá zasadala v meste Jamnia, vylúčila zo Starého zákona všetky spisy okrem tých, ktoré dnes prijímajú Židia a protestanti. V Jamnii prebehla diskusia o knihách Rút, Ester, Pieseň piesní a Kazateľ, ale všetky boli prijaté. Medzi kresťanmi neexistovala zhoda ohľadom apokryfov, kým sa za ne na koncilu v Kartágu v roku 397 n. l. nepostavil Augustín. Tieto spisy boli súčasťou Biblií používaných kresťanmi viac ako 1 100 rokov. Dokonca aj Biblia kráľa Jakuba z roku 1611 ich pôvodne obsahovala. Po protestoch puritánov boli od roku 1644 vylúčené.

Viac informácií o kánone Starého zákona a apokryfoch nájdete v publikácii Today’s Handbook na stranách 36–42.

Otázka: Aké sú najstaršie zachované kópie apokryfných kníh?

Odpoveď: Medzi zvitkami z Mŕtveho mora sa nachádzajú fragmenty piatich zvitkov knihy Tóbit (štyri v aramejčine a jeden v hebrejčine) a dvoch zvitkov obsahujúcich knihu Sirach. Zvitok z Masady obsahuje text zo Siracha 39:27–44:17c v hebrejčine, ako uvádza publikácia „Odpovede na 101 otázok o zvitkoch z Mŕtveho mora“ na s. 25. Uvádza sa tam tiež, že zvitky z Mŕtveho mora v jaskyni č. 4 obsahovali fragmenty.

Vaticanus (325–350 n. l.) obsahuje apokryfné knihy s výnimkou kníh Makabejských. Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.) obsahuje celé apokryfy, vrátane 3. a 4. knihy Makabejcov (raná verzia, nie len moderná katolícka verzia). Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje Tóbit, Juditu, 1. a 4. knihu Makabejcov, Knihu múdrosti a Sirach.

Otázka: Aká časť knihy Tóbit sa nachádza v zvitkoch z Mŕtveho mora v jaskyni č. 4?

Odpoveď: Ak zosumarizujeme verše z piatich rôznych zvitkov uvedených v knihe The Meaning of the Dead Sea Scrolls na stranách 424–425, zachované verše sú: Tobit 1:17, 19–22; 2:1–3, 10–11; 3:3, 4?, 5–15, 17; 4:2–9, 21; 5:1, 2, 9, 12–14, 19–22; 6:1–19; 7:1–11, 13; 8:17–19, 21; 9:1–4; 10:7–9; 11:10–14; 12:1, 18–22; 13:1–4, 13–14, 18; 14:1–7, 10.

Pozri knihu The Meaning of the Dead Sea Scrolls, s. 424–425, kde sú uvedené jednotlivé rukopisy, a fotografiu textu z knihy Tóbit 6:12–7:10 v rukopise 4Q197 na s. 184.

Otázka: Koľko z knihy Ekleziastika (Sirach) bolo nájdené medzi zvitkami z Mŕtveho mora a v Masade?

Odpoveď: V Kumráne sa v jaskyni č. 2 nachádzal zvitok obsahujúci Sirach 1:19–20 alebo 6:14–15 (identifikácia nie je istá) a 6:20–31.

V Masade bol nájdený Ekleziastik 39:27–28c, 29–32; 40:10–19, 28–30; 41:1–22; 42:1–25; 43:1–25 (chýbajú verše 26–28), 29–30; 44:1–17; 51:1–11, 23 (13–20, 30 v Septuaginte).

Otázka: Kedy katolícka cirkev oficiálne uznala 11 kníh apokryfov?

Odpoveď: Keď niektorí katolícki teológovia a všetci protestantskí reformátori vylúčili apokryfné knihy z Biblie, katolícky Tridentský koncil v roku 1546 n. l. podnikol kroky. Okrem toho, že využil svoju autoritu na odsúdenie Luthera do pekla, koncil oficiálne uznal všetky knihy Kartáginského koncilu za súčasť Biblie – s výnimkou Modlitby Manassesa a 1. a 2. Ezdráša. (Niektoré katolícke Biblie nazývajú knihy Ezdráš a Nehemiáš 1. a 2. Ezdráš, čím sa 1. a 2. Ezdráš menia na 3. a 4. Ezdráš.) Katolícke apokryfy sú teda dnes o tri knihy kratšie než apokryfy, ktoré boli súčasťou Biblie počas väčšiny dejín, a než apokryfy, ktoré dnes používajú východné pravoslávne cirkvi.

Otázka: Aký je oficiálny postoj anglikánskej a episkopálnej cirkvi k apokryfom?

Odpoveď: Nachádzajú sa uprostred medzi protestantským a katolíckym/pravoslávnym postojom. Podľa článku VI z Tridsiatich deviatich článkov Anglikánskej cirkvi sa tieto knihy čítajú „ako príklad života a poučenie o správaní“, ale cirkev ich „nepoužíva na ustanovenie akejkoľvek doktríny“.

Otázka: Aký je oficiálny postoj luteránskych cirkví k apokryfom?

Odpoveď: Podľa luteránskej webovej stránky www.lcms.org „Martin Luther považoval apokryfy za ‚užitočné historické‘ spisy, s ktorými by mali byť kresťania oboznámení a ktoré by sa mali dokonca z času na čas čítať aj počas verejných bohoslužieb. Ani Luther, ani luteránska cirkev však tieto spisy nikdy nepovažovali za kanonické – t. j. za súčasť inšpirovaného a neomylného Božieho slova –, keďže nespĺňajú kritériá, ktoré možno odvodiť zo samotných Písem a ktoré určujú, ktoré knihy patria do kánonu Písma.“

Otázka: Prečo niektorí ľudia tvrdia, že apokryfné knihy do Biblie patria?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

1. Apokryfy boli súčasťou prekladu Starého zákona nazývaného Septuaginta. Apokryfy zo Septuaginty boli potvrdené na Koncile v Kartágu v roku 397 n. l. a na katolíckom Tridentskom koncile v roku 1546. Katolícka a pravoslávna cirkev ich považujú za Písmo.

Protiargument: Ak mal Tridentský koncil pravdu, keď vyhlásil, že predchádzajúca tradícia týkajúca sa týchto troch dodatočných kníh bola nesprávna, tradícia sa môže mýliť aj v prípade ostatných. Tridentský koncil sa v skutočnosti konal v dvoch mestách: v Trente a v Bologni. Keďže sa zdalo, že po ňom nasledovala dymienková morová epidémia, mnohí by Trident považovali za dôvod, prečo ho NEPREJÍMAŤ.

2. Mnohí ranokresťanskí vodcovia ju vyučovali ako súčasť Písma. Medzi nich patria: Ambróz, Augustín, Klement Alexandrijský, Klement Rímsky (Holofernes z Knihy Judity v 1. Klementovej kapitole 55), Hippolyt, Irenej, Laktancius, Origenes, Patrik, Sulpicius Severus, Tertulián, Cyprián a Theodotus. Mýlili sa všetci títo muži?

Protiargument: Mnohí ranokresťanskí vodcovia neverili, že ide o Písmo. Medzi nich patria: Ambróz, Amfilochius, Atanáz, Cyril Jeruzalemský, Gregor Nazianzský, Jeroným a Julius Africanus (aspoň pokiaľ ide o Susannu). Židia Jozefus a Filón to tiež odmietli. Mnohí ďalší, ako napríklad Justín Mučeník, napísali celé zväzky, no ani raz to necitovali. Ambróz bol v tomto rozporný. Dokonca aj mnohí, ktorí to podporovali, ako napríklad Augustín, verili, že je to inšpirované v menšej miere.

3. Keďže Božie pravé slovo pretrváva a apokryfy sa v niektorých Bibliách nachádzajú nepretržite už 2 100 rokov, žiadna z jedinečných doktrín apokryfov (modlitby za mŕtvych atď.) nepoškvrnila Božie slovo. Keďže Božie zjavenie by bolo podstatne odlišné, keby boli tieto doktríny vylúčené oproti tomu, keby boli zahrnuté, a keďže Božie slovo nemôže byť skreslené (podstatne zmenené), potom musia byť tieto doktríny a apokryfy pravdivé.

Protiargument: Apokryfy boli doplnkami k Biblii, nie jej skresleniami. Rozdiel medzi apokryfmi a Bibliou bol vždy známy. Trvalosť Božieho slova znamená, že Jeho pravda bude vždy prítomná; sektári neustále vytvárajú skreslené kópie Biblie.

Záver: Keď cirkev prehovorí, premýšľanie končí. Keďže aj katolícka, aj pravoslávna cirkev tvrdia, že rôzne apokryfné knihy sú súčasťou Písma, kto sme my, aby sme spochybňovali Pravú cirkev svojimi súkromnými názormi?

Otázka: Ktorí ranocirkevní autori citovali ktoré apokryfné knihy?

Odpoveď: Tu je zoznam toho, čo som našiel.

Cr 1. Klement (z Ríma) (16 strán) 96–98 n. l.

Ba List Barnabáša (13 strán) cca 70–130 n. l.

Pa Papias, učeník Jána (3 strany) 110–113 n. l.

Ig Ignác (21 strán) cca 110–117 n. l.

Di Didaché (6 strán) cca 60–120 n. l.

Dg List Diognetovi (6 strán) okolo 130–200 n. l.

Po Polykarp, učeník Jána (4 strany) okolo roku 150 n. l.

JM Justín Mučeník (119 strán) cca 138–165 n. l.

He Pastier Hermas (47 strán) cca 115–155 n. l.

Th Teofil [z Antiochie] (33 strán) 168–181/188 n. l.

Me Melito zo Sardis (11 strán) 170–177 n. l.

Ae Athenagoras (34 strán) okolo roku 177 n. l.

Ir Irenej z Lyonu (264 strán) 182–188 n. l.

Te Tertulián [Rím] (854 strán) 198–220 n. l.

CA Klement Alexandrijský (424 strán) 193–217/220 n. l.

Hi Hippolyt (233 strán) 225–235/6 n. l.

alebo Origenes (622 strán) 230–254 n. l.

JA Julius Africanus [menovite Neh, Dan, narážka na Ex] 232–245 n. l.

Nv Novatian (39 strán) 250–257 n. l.

an Traktát proti Novatianovi (7 strán) okolo roku 255 n. l.

a Traktát o opätovnom krste (11 strán)

Porov. Cyprián a priatelia (270 strán) okolo rokov 246–258 n. l.

W = Knihy alebo citáty uvedené podľa názvu alebo autora

G = Spomenuté ako Božie slová + citované

B = Uvedené ako Písmo alebo citované + „je napísané“

m = zmiešané

Q = citát z 1 alebo viacerých veršov. ½ = citát z ½ verša

A = Narážka. – = žiadny odkaz X = vylúčené

Otázka: Konkrétne, ktoré apokryfné knihy Cyprián citoval?

Odpoveď: Cyprián bol biskupom v Kartágu od roku 246 až do svojej mučeníckej smrti v roku 258 n. l. Cyprián vo svojich citátoch takmer vždy uvádza knihu, z ktorej citát pochádza. V Traktáte 12, kniha 3, cituje (v uvedených kapitolách) z „Makkabejcov“ (1. a 2. kniha Makkabejcov) (4, 15, 53), z Ekleziastika (6, 12, 20, 35, 51, 61, 96, 109, 110), z Tobiáša (62), z dodatkov k Danielovi (20) a z Múdrosti Šalamúnovej (15, 56, 59). Len v Traktáte 12 Cyprián priamo citoval aj každú jednu knihu Nového zákona s výnimkou Marka, 2. Tesalonickým, Filemona, Hebrejom, Jakuba, 2. a 3. Jánovho listu a Júdu.

Otázka: Prečo niektorí tvrdia, že apokryfy nepatria do Biblie?

Odpoveď: Existuje najmenej šesť dôvodov.

1. V Novom zákone sa nachádza približne 260 citátov zo Starého zákona a približne 370 narážok, ale nie je tam ani jeden citát z apokryfov. (Nový zákon však cituje gréckych básnikov a pseudepigrafy.) Na základe samotných citátov by teda grécki básnici mali viac dôkazov o tom, že sú súčasťou Písma, ako apokryfy. Každý by prijal apokryfy za sväté písmo, keby to povedal Ježiš. On to však nikdy nepovedal.

Protiargument: Nový zákon tiež necituje z kníh Ester, Kazateľ ani Pieseň piesní.

2. Židovská rada v Jamnii v roku 90 n. l. vylúčila apokryfy. Ježiš nikdy nekritizoval farizejov za to, že neverili v apokryfy.

Protiargument: V Jamnii sa zišli Židia, nie kresťania.

3. Mnohí kresťania v stredoveku a v období reformácie tiež neverili, že ide o Písmo. Medzi nich patria: pápež Gregor Veľký (1. kniha Makabejská), kardinál Cajetan (1469–1534), popredný katolícky teológ, John Wycliffe, John Calvin, Martin Luther a Ulrich Zwingli. Ak sú apokryfy súčasťou Písma, potom sa všetci v tomto bode mýlili.

Protiargument: Zwingli neuznával Zjavenie za súčasť Písma. Pri porovnávaní doktrinálnej hodnoty (nie kanonickosti) Listu svätého Jakuba Luther povedal: „…to sú knihy, ktoré ti ukazujú Krista a učia ťa všetko, čo je pre teba potrebné a požehnané vedieť, aj keby si nikdy nevidel ani nepočul žiadnu inú knihu o doktríne. Preto je List svätého Jakuba v porovnaní s nimi dokonalým ‚slameným listom‘, lebo neobsahuje nič evanjelického charakteru.“

4. Príbeh o Susanne, ktorý bol pridaný do knihy Daniel, sa zakladá na dvoch slovných hračkách. Slová „dub“ a „rozrezať“ znejú podobne, rovnako ako „roztrhať“ a „mastichovník“. Tieto slová sa však znejú podobne len v gréčtine, NIE v hebrejčine. Z toho vyplýva, že tento text zložili ľudia hovoriaci po grécky, pričom Židia nehovorili po grécky až do storočí po Danielovej smrti. Julius Africanus (okolo roku 240 n. l.) spočiatku veril, že apokryfy sú Božím slovom. Potom si však toto všimol, zmenil svoj názor a napísal o tom list Origenovi.

Protiargument: Nevieme, čo je „holm-tree“ alebo „mastich-tree“, a možno by to nepoznali ani ľudia hovoriaci po grécky. Možno prekladatelia ponechali tieto názvy ako slovné hříčky, namiesto toho, aby použili názvy stromov, ktoré by Gréci aj tak možno nepoznali.

5. Apokryfy učia ako Božie slovo veci, ktoré sa nikde inde nenachádzajú. Napríklad:

Anjel menom Uriel v 2. knihe Ezdrášovej

Almužna zachraňuje pred smrťou a zmýva každý hriech. Tóbit 12:9 a Tóbit 14:12.

Dobrá duša pripadla Šalamúnovi. Múdrosť 8:19-20

Telo zaťažuje dušu. Múdrosť 9:15

Kto ctí svojho otca, zmieruje hriechy. Sirach 3:3

Boh si bol vedomý, že pôvod niektorých bol zlý. Múdrosť 12:10

Preto im Boh dal šancu na pokánie, ktorú však nevyužili.

„Nikomu [Boh] nedal moc zvestovať svoje skutky; …“ Sirach 18:4

Nikdy nepoužívaj podvod (Sirach 7:13) oproti oklamaniu ľudí pre Boha (Judita 9:10, 13).

Rozveď sa so svojou ženou, ak ťa neposlúcha. Sirach 25:26

„Lebo z odevov pochádza mole a zo ženy pochádza ženská zloba. Lepšia je zloba muža než žena, ktorá koná dobro; a práve žena prináša hanbu a potupu.“ Sirach 42:13-14

„Víno je pre ľudí ako život, ak ho piješ s mierou. Čo je život pre človeka, ktorý nemá víno? Bolo stvorené, aby robilo ľudí šťastnými.“ Sirach 31:27

„Rozmaznávaj dieťa, a bude ťa desiť; hraj sa s ním, a spôsobí ti smútok.“ Sirach 30:9

„Hovorte, vy, ktorí ste starší, lebo je to vhodné, ale s presnou znalosťou a neprerušujte hudbu.“ Sirach 32:3

„Synu môj, nevedie život žobráka; lepšie je zomrieť, ako žobrať.“ (a ďalej) Sirach 40:28-30.

Jeremiáš, hoci je mŕtvy, sa modlí za Židov. 2. Makabejská 15:12-16

Mali by sme sa modliť za zosnulých. 2. Makabejská 12:44

Jeremiáš odniesol svätostánok a truhlu do jaskyne v horách, z ktorej Mojžiš videl Kanaán. 2. Makabejská 2:1-16

Zbieranie peňazí a ich posielanie do Jeruzalema ako obeť za hriechy tých, ktorí zomreli. 2 Makabejská 12:39-46

Mŕtvi ľudia, ktorí sú spasení, ale potrebujú byť oslobodení od svojich hriechov (očistec?). 2 Makabejská 12:42, 46

Protiargument: Katolík by mohol povedať, že všetci kresťania by mali veriť týmto veciam.

6. Keďže Božie slovo je pravdivé a apokryfy obsahujú nasledujúce dokázateľné nepravdy, apokryfy nie sú Božím neomylným slovom.

Tobiáš (=Tobit) použil mágiu (srdce, pečeň a žlčník ryby), aby zahnal démona. Biblia hovorí, že nemáme používať mágiu. Boží anjel klame a tvrdí, že je Azariáš, syn Ananiáša.

(a) V knihe Tóbit 1:4–5, 1:11–13 a 14:1–3 sa uvádza, že Tóbit bol svedkom povstania severných kmeňov (931 pred Kr.) a bol spolu s Naftalim deportovaný do Ninive (740 pred Kr.), napriek tomu však žil iba 102 rokov.

(b) V knihe Tóbit 1:14 sa uvádza, že mesto Rages bolo súčasťou Médie a nikdy nepatrilo k Asýrskej ríši.

(c) V knihe Tóbit 6,1 sa uvádza, že išli z Ninive k rieke Tigris a potom na východ do Rages (Ragae). Ninive leží na rieke Tigris, takže nemuseli ísť k rieke, aby sa dostali na východ.

(d) Nebúkadnecar a Ahasveros Ninive nezničili, ale zničili ho v roku 612 pred Kr. babylonský Nabopolassar a Méd Cyaxares (Tobit 14:15).

(e) Sennacherib nebol synom Šalmanesera, ale Sargona II. (Tobit 1:15).

V diele Bel a drak (pridanom k knihe Daniel) sa spomína súčasný prorok Habakuk v Judei. Habakuk však žil o niekoľko desaťročí skôr.

Judita: Nie je jasné, kde bola napísaná Kniha Judita. V knihe sa nachádza najmenej štrnásť chýb týkajúcich sa nesprávnych informácií o ľuďoch a geografii Asýrie, Babylona, Perzie a dokonca aj hrubých chýb v geografii Izraela.

(a) Nabuchodonozor bol babylonský kráľ, nie kráľ Ninive.

(b) Nebol kráľom Asýrčanov, ale Babylónčanov.

(c) Nikdy nevyplienil mestá Ekbatana ani Ragae.

(d) Asýrčania a Babylónčania sa nespoliehali prevažne na svoju jazdu.

(e) Babylonskí a asýrski vládcovia chceli, aby ľudia uctievali ich bohov, nie však ich samotných (na rozdiel od neskorších Rimanov a Peržanov).

(f) Židia sa v čase Asýrčanov ani Babylónčanov ešte nevrátili z exilu.

(g) Moabiti a Ammoniti boli potomkami Lota; neboli to Kanaánci.

(h) Generál Holofernes a jeho rozsiahla výprava do Palestíny nie sú známe v histórii ani v archeológii.

(i) Nikto nikdy nenašiel mesto s vežami s názvom Betúlia na rovine Esdraelon neďaleko Dothanu, ktoré by bolo schopné odolať 132 000 vojakom.

(j) Balbaim sa nikdy nenašiel.

(k) Cyamon sa tiež nikdy nenašiel.

Katolícka Biblia „New Jerusalem Bible“ dokonca vo svojom úvode uvádza: „Najmä Kniha Judity preukazuje nevýraznú ľahostajnosť voči histórii a geografii.“

Doplnky k knihe Ester: (a) Mordochaj bol zajatý Nabuchodonozorom (597 pred Kr.), napriek tomu sa nachádzal na dvore Artaxerxa v druhom roku kráľovej vlády (~130 rokov neskôr). To je v rozpore s hlavnou časťou knihy Ester.

(b) Haman bol Agagita (Ester 3:1), nie Macedónec (Doplnky k knihe Ester 16:10).

Sirach: (a) Nespomínaj na mŕtvych (Sirach 38:21–23) vs. modli sa za mŕtvych (2. Makabejská 12:44).

Baruch: (a) Baruch v skutočnosti nebol v Babylone. Baruch 1:1-2 vs. Jeremiáš 43:5-7.

(b) V Baruchovi 6:2 sa uvádza, že Židia budú slúžiť Babylonu sedem generácií. Jeremiáš 25:11 a 29:10 hovoria o 70 rokoch.

Doplnky k Danielovi: (a) Babylónčania pravdepodobne neuctievali a nekŕmili živú bytosť podobnú dinosaurovi. (Doplnky k Danielovi 14:23–27)

1. a 2. kniha Makabejská: (a) V 2. knihe Makabejskej 8:20 8 000 Židov a 4 000 Macedóncov nezničilo 120 000 Galatov v Babylónii.

(b) Menšie historické nezrovnalosti medzi 1. a 2. knihou Makabejskou.

Vyvrátenie: Aj Katolícka encyklopédia pripúšťa, že obsahuje chyby v detailoch.

Záver: Autori knihy Sirach (próza) a 2. knihy Makabejcov (2:23–32; 15:38–39) naznačujú, že neboli inšpirovaní.

Protiargument: Autor si nemusel uvedomovať, že bol inšpirovaný.

Záver: Keď sa musíme rozhodnúť medzi ľudským pohľadom a Božou pravdou, nasledujeme Boha. My, ktorí spolu tvoríme Pravú cirkev, nesmieme prestať rozpoznávať a nasledovať Božiu pravdu.