< Otázka týkajúca sa Biblie z knihy Exodus

Otázka: Ako vieme, že Kniha Exodus by mala byť súčasťou Biblie?

Odpoveď: Okrem iného preto, lebo Ježiš a mnohí ďalší v Biblii potvrdili platnosť Starého zákona a na túto knihu Tóry odkazovali ako na Písmo. Pre ďalšie štúdium si pozrite otázky na konci tejto časti, ktoré sa týkajú židovských a ranokresťanských autorov, ktorí odkazovali na Knihu Exodus. Pozrite si tiež otázky k Matúšovi 22:32 a Lukášovi 2:23.

Otázka: Aká je hodnota Knihy Exodus?

Odpoveď: Kniha Exodus je knihou, ktorú treba čítať a prežívať, a nie ju používať len na štúdium faktov. Hoci Kniha Exodus aj Kniha Deuteronómium uvádzajú Desatoro prikázaní, Kniha Exodus je jedinečná tým, čo nám hovorí o ranách a vyslobodení z Egypta. Nie sú to len zaujímavé príbehy; ukazujú Božiu povahu a to, ako Boh koná so svojím ľudom. Boh svoj ľud neoslobodzuje od ťažkých čias, ale skôr ho vedie cez ťažké časy. Boh použil prirodzené prostriedky (pôrodné asistentky), prirodzené prostriedky v nadprirodzenej intenzite (niektoré z rán), ako aj nadprirodzené prostriedky (rozdelenie Červeného mora v presne správnom čase), aby oslobodil svoj ľud.

Kniha Exodus ukazuje, ako Boh individuálne pristupuje k Mojžišovi a Áronovi, a dokonca aj k faraónovi. Boh bol veľmi trpezlivý voči Mojžišovej neistote ohľadom vedenia, no zároveň sa javil ako „prísny“, keď Mojžiš stratil trpezlivosť pred všetkými Izraelitmi.

Zážitky z Knihy Exodus boli kľúčové pre definovanie identity Izraela ako Božieho vyvoleného národa. Zostali spolu v ťažkých časoch, zažili veľké vyslobodenie a požehnanie, ale čo je najdôležitejšie, cez to všetko videli Božie pôsobenie vo svojich životoch.

Bez knihy Exodus by sme nemali ani potuchy o Veľkej noci a unikla by nám veľká časť symboliky Pánovej Poslednej večere. Tak ako Izraeliti boli ušetrení od zničenia krvou baránka, tak aj my sme ušetrení od zničenia krvou Baránka, ktorý snímá hriechy sveta.

Otázka: Aké sú rôzne spôsoby, ako chápať knihu Exodus?

Odpoveď: Kniha Exodus je hlboká a dá sa chápať a študovať na mnohých rôznych úrovniach.

1) Okrem všeobecného posilnenia našej viery kniha Exodus objasňuje niekoľko menších záhad, napríklad prečo bolo v Egypte toľko semitských prvkov a prečo potom zmizli, prečo sa následne faraónom stal Thutmose IV., hoci naznačoval, že nie je prvým v poradí, a kto boli tí neskorší „Habiru, ktorí sa zbláznili“ a ktorí následne zničili niektoré kanaánske mestá.

2) Je to presný historický popis Izraelitov a toho, ako sa z klanu stali národom.

3) Je to kniha o Bohu, ktorá odhaľuje Jeho charakter v tom, ako zaobchádza s ľudstvom. Ukazuje, ako kombinoval prirodzené aj nadprirodzené prostriedky, aby pôsobil v dejinách a zaobchádzal so Svojím ľudom a ich utláčateľmi.

4) Je to kniha zákona, toho, čo Boh prikázal svojmu ľudu, aby dodržiaval.

5) Podobne ako kniha Nehemiáša, je to kniha o zbožnom vedení, o tom, ako jeden človek spolu s Bohom dokázal poraziť armádu a úspešne viesť toľko ľudí po dobu 47 rokov.

6) Je to kniha pre celý Boží ľud, aby aj my sme boli povzbudení, že Boh nás vyslobodí, a aby aj my sme mohli zažiť stretnutie s Ním a aby si Boh mohol zriadiť svoj príbytok v stánku našich sŕdc.

7) Je to kniha vzorov (Exodus 25:40), o vyslobodení, stretnutí a živote v uctievaní, a o tom, čo sa Bohu páči a čo sa mu nepáči.

Otázka: Aký je prehľad knihy Exodus?

Odpoveď: Keďže existujú rôzne spôsoby, ako nazerať na knihu Exodus, rôzne komentáre majú pomerne odlišné osnovy. Tu je všeobecná osnova.

I. Otroctvo v Egypte (Ex 1–14)

A. Cesta k faraónovi (Ex 1–4)

1. Zotročenie Izraela (Ex 1)

2. Mojžišovo nebezpečenstvo (Ex 2)

3. Božie povolanie (Ex 3, 4)

B. Oslobodenie – „Nechaj môj ľud odísť“ (Ex 5–14)

1. Dve konfrontácie (Ex 5–7:13)

2. Prvá rana – krv (Ex 7:14–25)

3. Druhá rana – žaby (Ex 8:1–15)

4. Tretia rana – vši (Ex 8,16–19)

5. Štvrtá rana – muchy (Ex 8:20–32)

6. Piata rana – úhyn dobytka (Ex 9:1–7)

7. Šiesta rana – vredy (Ex 9:8-12)

8. Siedma rana – krupobitie a oheň (Ex 9:13-35)

9. 8. rana – kobylky (Ex 10:1-20)

10. 9. rana – Tma trvajúca tri dni (Ex 10:21-29)

11. 10. rana – Prvorodený a Veľká noc (Ex 11:1–12:30)

12. Prechod cez Červené more (Ex 12:31–14:31)

II. Život na púšti (Ex 15–40)

A. Na Sinaj: Cesta v dôvere v Boha (Ex 15:1-18:27)

1. Pieseň Miriam – spomienka na Božie vyslobodenie (Ex 15:1-21)

2. Mara a Elim – zaistí Boh obživu aj na vyprahnutej zemi? (Ex 15:22-27)

3. Manna a prepelice – poskytne Boh potravu na neúrodnom mieste? (Ex 16)

4. Masa – neúspech v skúške viery (Ex 17,1–7)

5. Amalekiti – ochráni nás Boh? (Ex 17:8-15)

6. Všetko zvládnem sám – ďalšie postoje, ktoré treba zmeniť (Ex 18)

B. Stretnutie s Bohom na Sinaji (Ex 19–24)

1. Zažiť Boha (Ex 19)

2. 10 prikázaní, oltáre, žiadne modly (Ex 20)

3. Občianske zákony (Ex 21–23:10)

4. Soboty a sviatky (Ex 23:11–19)

5. Boží sľub za poslušnosť (Ex 23:20–33)

6. Večera s Bohom (Ex 24)

C. Uctievanie v stánku – Príprava na prítomnosť Boha medzi vami

1. Rozvíjanie nášho chápania

a. Materiály – darovanie Bohu (Ex 25:1-9)

b. Truhla – miesto stretnutia s Bohom (Ex 25:10-22)

c. Božia prítomnosť pri stole (Ex 25:23-30)

d. Svietnik – Božie svetlo v našich životoch (Ex 25:31-40)

e. Stánok – osobný vzťah s Bohom (Ex 26)

f. Oltár na zápalné obety – obetovať veci Bohu (Ex 27,1–8)

g. Nádvorie stánu – zhromažďovanie sa pre Boha (Ex 27:9-19)

h. Nikdy nenechajte, aby vo vašej bohoslužbe chýbal olej (Ex 27:20-21)

2. Oddelenie sa

a. Oblečenie Božích kňazov (Ex 28)

b. Posvätenie Božích kňazov (Ex 29)

3. Čo robia kňazi

a. Kadidlový oltár – sú vaše modlitby voňavé? (Ex 30:1-10)

b. Nikdy nezabúdajte, že sme boli vykúpení za cenu (Ex 30:11-16)

c. Umyvadlá – naša potreba každodenného umývania (Ex 30:17-21)

d. Pomazací olej (Ex 30:22-33)

e. Kadidlo (Ex 30:34-38)

f. Umelci (Ex 31:1-11)

g. Znamenie dodržiavania soboty (Ex 31:12-18)

D. Vzbura, pokánie a obnovenie (Ex 32–33)

1. Zlaté teľa – ako to mohli urobiť? Mohli by sme to urobiť aj my? (Ex 32)

2. Obnovenie – dokážeme to? (Ex 33)

3. Poslušnosť a opätovné stretnutie (Ex 34)

E. Obnovenie uctievania v stánku po pokání (Ex 35:1–39:43)

F. Boh medzi vami – ako je zriadený váš stánok? (Ex 40)

1. Príprava na príchod Boha (Ex 40:1–33)

2. Boh prichádza v sláve (Ex 40:34-38)

Otázka: Kto v knihe Exodus ako prvý odpovedal na otázky týkajúce sa Exodu?

Odpoveď: Pokiaľ mi je známe, prvou osobou, ktorá napísala odpovede na otázky týkajúce sa knihy Exodus, bol Filón, helenistický Žid z Alexandrie, ktorý žil približne v rokoch 20 pred Kr. až 50 po Kr. Bohužiaľ, z jeho diela o knihe Exodus sa dodnes zachovali len niektoré útržky.

Otázka: Ako je možné, že v Ex 1 bolo za 430 rokov toľko ľudí?

Odpoveď: Pozri si diskusiu k Numeri 1.

Otázka: Prečo by milujúci Boh v Ex 1 dovolil, aby Hebreji boli 400 rokov otrokmi?

A: Ľudský život, či už trvá akokoľvek dlho, dokonca aj 400 rokov, je len krátkym okamihom v porovnaní s večným životom v nebi. Boh dopúšťa, aby jeho ľud trpel na zemi, dokonca aj nespravodlivé utrpenie, pretože ide len o dočasnú fázu a Boh nás odmení v nebi.

Boh to však nielenže dopustil, ale v skutočnosti to mohlo byť pre Izraelitov veľkým požehnaním. V tomto období sa v Kanaáne odohralo mnoho bitiek: tu je niekoľko z nich:

Keďže Izraeliti boli v Egypte otrokmi a pastiermi, ktorých Egypťania nenávideli, Egypťania ich nemohli asimilovať. Kniha 735 Baffling Bible Questions Answered (Odpovede na 735 záhadných biblických otázok), s. 49, to výstižne vyjadruje: „Často sú veci, ktoré sa v našom živote javia ako najbolestivejšie, v skutočnosti Božím požehnaním v skrytých podobách, ktoré ako také rozpoznáme až vtedy, keď plynutie času odhalí Boží zámer.“

Otázka: Aký vek mala Miriam v Ex 1,7–8?

Odpoveď: Nevieme to, ale zrejme bola dosť stará na to, aby sa starala o dieťa, no zároveň príliš mladá na to, aby musela pracovať. Možno bola o 8–12 rokov staršia ako Mojžiš.

Otázka: Ako sa z archeologického hľadiska do Ex 1,8 zapadajú hyksoskí vládcovia?

Odpoveď: Hyksosovia boli národ zo Stredného východu, ktorý vďaka svojim vynikajúcim bojovým vozom dobyl Egypt v rokoch 1760 až 1640 pred Kr. Egyptu vládli určitý čas a boli postupne vyhnaní v rokoch 1573/55 až 1540 pred Kr. Keď Jakob a jeho rodina prišli do Egypta, podľa Genesis 46:34 a 43:32 boli pri moci Egypťania z obdobia pred Hyksosmi.

V knihe Genesis 46:34 sa uvádza, že Egypťania sa nechceli stýkať s pastiermi, a Hyksosov nazývali „pastierskymi kráľmi“.

V knihe Genesis 43:32 sa uvádza, že títo Egypťania nechceli jesť spolu s [ázijskými] Hebrejcami.

Ak teda Hyksosovia nemohli byť egyptskými vládcami v čase, keď Jakubova rodina prišla do Egypta, „nový faraón“ by bol podozrievavý voči tým, ktorí zastávali vysoké pozície za predchádzajúceho faraóna. Navyše, keď boli Hyksosovia vyhnaní, pôvodní Egypťania mohli byť naďalej podozrievaví voči neegyptským Ázijčanom, ako napríklad Hebrejcom.

Otázka: Je pravda, že v Ex 1:8–10, stručne povedané, neexistujú žiadne archeologické dôkazy na podporu toho, že Izraeliti boli v Egypte, ako tvrdil ateista (Capella)?

Odpoveď: Nie, existuje dostatok dôkazov. Nielenže sa tam nachádzajú zmienky o „Habiru“, ale aj papyrus Brooklyn 35.1446 uvádza mnoho príkladov Ázijcov, ktorým boli pridelené egyptské mená. Niektorí z týchto Ázijcov pochádzajú z kmeňov Issachar a Ašer. Podrobnejšiu odpoveď nájdete v nasledujúcej otázke a ďalšie informácie v diskusii o Ex 11,5–12,30.

Otázka: Spomenuli nejakí predkresťanskí pohanskí spisovatelia Mojžiša v Ex 1,8–10?

Odpoveď: Na jednej strane Origenes (225–254 n. l.) vo svojom Komentári k Piesni piesní v prvej homílii na s. 273 uvádza, že nikto ho nespomenul, a poznámka pod čiarou č. 37 prekladateľa to potvrdzuje. (Ancient Christian Writers, zväzok 26.) Julius Africanus (235–245 n. l.) však tvrdí opak. Píše: „Napríklad Polemo v prvej knihe svojich Gréckych dejín hovorí: ‚V čase Apia, syna Foronea, časť egyptskej armády opustila Egypt a usadila sa v Palestíne nazývanej Sýria, neďaleko Arábie: ide zrejme o tých, ktorí boli s Mojžišom.‘ A Apion, syn Poseidonia, najusilovnejší z gramatikov, vo svojej knihe Proti Židom a vo štvrtej knihe svojich Dejín uvádza, že za čias Inacha, kráľa Argosu, keď v Egypte vládol Amosis, Židia povstali pod vedením Mojžiša. Aj Herodotos spomína toto povstanie a Amosa vo svojej druhej knihe a určitým spôsobom aj samotných Židov, pričom ich zaraďuje medzi obrezaných a nazýva ich Asýrčanmi z Palestíny, možno kvôli Abrahámovi. A Ptolemaios z Mendesu, ktorý rozpráva dejiny Egypťanov od najstarších čias, podáva o všetkých týchto veciach rovnaký výklad; takže medzi nimi vo všeobecnosti neexistuje žiadny rozdiel v chronológii, ktorý by stál za zmienku.“ Otcovia prednicejskí, zväzok 6, Julius Africanus, fragment 13, s. 124.

Otázka: Existuje v Ex 1,8–10, okrem Biblie, nejaký dôkaz o tom, že Izraeliti boli v Egypte v otroctve alebo že z Egypta vyšli?

Odpoveď: Niektorí kritickí „vedci“ stále veria zastaranej teórii, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Izraeliti boli v Egypte alebo z neho vyšli. Možno by si mali prečítať „nápis na stene“. Maľba na stene hrobky Khnumhotepa (1892 pred Kr.) v Beni Hasane v Egypte zobrazuje 37 „Ázijcov“, teda neegyptských ľudí z Blízkeho východu. Mali čierne vlasy, špicaté fúzy, dlhé pestrofarebné plášte, luky a vrhacie palice.

Kresťanskí vedci vo svojich príspevkoch do Wycliffeho slovníka biblickej archeológie, v Expozitórskom biblickom komentári a v ďalších knihách zhromaždili množstvo dôkazov o tom, že Izraeliti boli v Egypte. Nielen kresťanskí vedci učia, že Izraeliti boli v Egypte približne v rokoch 1875–1445 pred n. l., ale aj sekulárny archeológ David M. Rohl vo svojej knihe Pharaohs and Kings: A Biblical Quest (Crown Publishers, 1995) dokumentuje dôkazy, ktoré sú v súlade s odchodom Izraelitov z Egypta. Tu je zoznam „desiatich najdôležitejších“ faktov, ktoré podporujú odchod Izraelitov z Egypta.

10. Kostry dlhovlasých ázijských oviec dokazujú, že sa prvýkrát objavili v egyptskej delte približne v čase Jozefa (1900–1800 pred n. l.). Jozefovo egyptské meno „Zaphenath-Paneah“ bolo pravdepodobne „Zat-en-aph“ (ten, kto je volaný) a „Ipiankhu“ (Ipu je nažive). Meno Ipiankhu a jeho varianty boli bežné v Jozefovej dobe, avšak predtým ani neskôr neboli príliš bežné. Mnoho ďalších hebrejských mien sa nachádza na egyptskom papyruse v Brooklynskom múzeu (35.1446). Za vlády faraóna Sobekhotepa III. (približne 1540 pred n. l.) bolo veľké množstvo otrokov presídlených do oblasti Téb. Z 95 mien bolo viac ako 50 % mien Ázijcov a vedľa nich boli uvedené ich egyptské mená. Mnohé z týchto egyptských mien majú ako prvú časť mena výraz „ten/tá, koho volajú“. Niektorí z týchto ľudí boli zaznamenaní ako pochádzajúci konkrétne z kmeňov Izachára a Ášera.

Okrem toho sa medzi hebrejskými menami nachádzajú mená Menahem a Šifra. Stalo sa to však 100 rokov predtým, ako sa Šifra spomína v knihe Exodus 1. Walter Kaiser v diele A History of Israel (s. 84) a v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2 (s. 307) uvádza, že pokiaľ ide o dve semitské mená, meno Šifra pravdepodobne pochádza zo slova Sp-ra (krásna) a meno Pua je pravdepodobne odvodené od ugaritského slova „Pgt“, čo znamená „dievča“ alebo „nádherná“.

Okrem toho Leidenov papyrus 348 obsahuje príkaz „rozdeliť obilné prídely vojakom a ‚Apiru, ktorí dopravujú kamene k veľkému pylónu v Rames[s]es.“ ‚Apiru boli pravdepodobne Hebreji.

9. Neegyptský zástupca veliteľa dával zmysel. Ak by sa Jozef pokúsil vzbúriť, Egypťania by ho neposlúchli. Je zaznamenané, že Kanaánci, ako napríklad Meri-Ra a Ben-Mat-Ana, zastávali vysoké pozície na egyptskom dvore. Semita menom Yanhamu bol zástupcom Amenhotepa III. so sídlom v Gaze.

8. Tehly sa používali na stavbu niektorých egyptských miest, ako napríklad Pithom. V Pithome boli na najnižšej úrovni nájdené tehly vyrobené so slámou. Na strednej úrovni obsahovali tehly iba strnisko. Na najvyššej úrovni archeológovia zistili, že tehly boli vyrobené úplne bez spojiva. V hrobke egyptského šľachtica menom Rekhmere / Rek-mi-Re v Thébach z 15. storočia pred n. l. sa nachádza maľba otrokov vyrábajúcich tehly.

7. Existovali dôkazy o veľkej katastrofe s veľkým počtom náhlivo pochovaných tiel. Veľký počet úmrtí však nedokazuje ani nevyvráca, že to bolo spôsobené náhlym udalosťou, ku ktorej došlo cez noc.

Tacitus vo 5. knihe diela „Histórie“ uvádza rôzne domnienky o tom, či Židia pochádzajú z Kréty, Egypta, Etiópie alebo či sú Asýrčania, a následne rozpráva zaujímavý príbeh. „Väčšina autorov sa však zhoduje v tom, že keď v Egypte vypukla choroba, ktorá strašne znetvorila telo, kráľ Bocchoris, hľadajúc liek, konzultoval veštbu Hammona a dostal príkaz očistiť svoje kráľovstvo a odviezť tento bohom nenávidený národ do nejakej cudzej krajiny. Ľudia, ktorých po dôkladnom hľadaní zhromaždili a ktorí sa ocitli v púšti, väčšinou sedeli v omráčení zo smútku, až kým jeden z vyhnancov menom Mojžiš ich nevaroval, aby nehľadali žiadnu úľavu od Boha ani od človeka, keďže ich obaja opustili, ale aby sa spoliehali na seba samých a za svojho nebeského vodcu prijali toho muža, ktorý im ako prvý pomôže zbaviť sa súčasného utrpenia… Mojžiš, ktorý si chcel do budúcnosti zaistiť autoritu nad národom, zaviedol pre nich novú formu uctievania, protikladnú všetkému, čo praktizujú ostatní ľudia. … Zabíjajú barana, zdanlivo na posmech Hammonovi, a obetujú vola, pretože Egypťania ho uctievajú ako Apisa.“ (citované z diela *The Annals and The Histories* od P. Corneliusa Tacita, Encyclopedia Britannica, Inc. 1952.)

6. Egyptský text datovaný okolo roku 1350 pred n. l. opisuje podivnú udalosť z dávnejšej doby: „Slnko je zakryté a nesvieti pred očami ľudí. Keď je slnko skryté za mrakmi, život už nie je možný. Ra [boh] odvrátil svoju tvár od ľudstva. Keby len svietilo aspoň jednu hodinu! Nikto nevie, kedy je poludnie. Človekov tieň nie je rozoznateľný. Slnko na nebi pripomína mesiac…“ Toto by sa mohlo týkať tmy nad krajinou. Pravdepodobne sa to netýka výbuchu sopky na ostrove Théra, pretože k tomu došlo asi o 200 rokov skôr. (Toto je z Ipuwerovho papyrusu).

5. Faraón Thutmose IV. zrejme nebol prvorodeným synom. Na Stéle snov Thutmosa IV. (1421–1410 pred n. l.), nájdenej medzi prednými labami Sfingy v Gíze, boh Harmakhis sľúbil Thutmosovi osobitnú pomoc, aby sa stal ďalším faraónom, výmenou za odstránenie piesku, ktorý sa nahromadil pri Sfinge. Pravdepodobne by nepotreboval osobitnú pomoc, keby bol prvým v poradí nástupcov svojho otca Amenhotepa II. (1450/1447–1401/1385). Walter Kaiser v knihe A History of Israel na s. 90 uvádza, že najstarší brat Thutmosa IV. sa volal Webensenu. Webensenu bol pochovaný v kráľovskej hrobke a pravdepodobne to bol práve on, kto zomrel počas desiatej rany. Druhým synom Amenhotepa II. bol Khaemwaset, ktorý sa oženil ešte pred svojou smrťou. Ako uvádza Kaiser: „Hoci teda stélu so sfingou nemožno považovať za priamy dôkaz smrti prvorodeného, egyptológovia odkryli dostatok dôkazov na podporu skorého datovania exodu a skutočnosti, že Thutmose IV. skutočne neočakával, že po svojom otcovi nastúpi na trón.“

4. Zmiešané egyptsko-hebrejské nápisy v jaskyniach pri hore Sinaj opisujú rozdelenie mora, Mojžiša a lov prepelíc. Najzaujímavejšie však je, že jazyk bol zmesou egyptčiny a hebrejčiny. Vedel o tom aj historik Diodorus Siculus (10 pred n. l.). Okrem toho sa pri vchode do medených baní na Sinaji nachádzajú stovky nápisov. Väčšina z nich je v egyptských hieroglyfoch, ale asi 40 nápisov je v akomsi proto-sinaitskom abecednom písme z 15. storočia pred n. l. Tieto dôkazy sú však „sporné“, pretože nie je možné určiť, kedy vznikli tieto nápisy.

3. Egyptská armáda, ktorá dovtedy ovládala Kanaán, bola podivne neprítomná. O egyptskej armáde sa už veľa nepočuje až do čias faraóna Sethiho I., ktorý v roku 1300 pred n. l. zničil Hazor.

2. V Jerichu našiel Bryant G. Wood pevné hradby, veľké množstvá obilia (čo naznačuje krátke obliehanie) a žiadne stopy po rabovaní (keďže obilie tam stále bolo). John Garstang bol tým, kto ako prvý objavil hojné množstvo zuhoľnatenej obilniny. Kniha Hard Sayings of the Bible (s. 182–183) spomína niektoré dôkazy o zemetrasení s magnitúdou 8 na Richterovej stupnici, ktoré mohlo zanechať trhliny v hradbách. Vnútorné múry z nepálených tehál sa zrútili na vonkajšiu kamennú stenu a vytvorili tak vhodný nájazdový svah. Kedy k tomuto dobytí došlo? Keramika z Cypru naznačuje dátum medzi rokmi 1450 a 1400 pred n. l. Na egyptských amuletoch sú vyryté mená vtedajších faraónov až do čias Jozueho. Na začiatku 20. storočia John Garstang nesprávne datoval múry Jericha do Jozueho čias, ale Kathleen Kenyonová dokázala, že Garstang sa mýlil, ako uvádza Wycliffe Bible Dictionary na s. 575. Datovanie pomocou uhlíka 14 stanovuje zničenie na rok 1410 pred n. l. ± 40 rokov.

1. Pokiaľ ide o zničenie miest v Kanaáne, Jozua uvádza, že boli zničené len tieto mestá: Debir, Eglon, Hazor, Hebron, Jericho, Lachiš, Libna, Makkeda a Ai. Archeológovia zistili, že v tom čase boli zničené nasledujúce mestá: Arad, Debir, Hazor, lokalita v el-Khalil (Hebron?), Jericho a Lachiš. Nálezisko v Beitine (Betel?), mesto Gibeon a nálezisko v Khirbet Nisya boli opustené. Možno bolo malé mestečko Ai zničené tak úplne, že jeho pozostatky sa nikdy nenájdu. Kto zničil tieto mestá? Tabuľky z Tell el-Amarna nám to jasne hovoria. Listy z Tell el-Amarna boli napísané z Kanaánu egyptskému faraónovi okolo rokov 1500–1370 pred n. l. Spomínajú v nich obávaných „Habiru, ktorí sa zmietajú v šialenstve“. Zaujímavé je, že spomínajú aj kráľa Lab’ayu zo Šechemu [gibeonského mesta], ktorý bol zradcom, pretože sa spojil s habirskými útočníkmi. Neskôr aj stéla faraóna Merenpta/Merneptaha (1229/1225 pred n. l.) spomína národ zvaný Izrael v severnom Kanaáne.

Okrem toho časopis Biblical Archaeology Review, ročník 7 (september – október 1981), uvádza, že existujú dôkazy o syro-palestínskych pozostatkoch v blízkosti egyptského Qantiru z obdobia 1700–1500 pred n. l.

Okrem toho Julius Africanus (píšuci v rokoch 235–245 n. l.) spomína starovekých gréckych historikov, ktorí písali o Exode. „Napríklad Polemo v prvej knihe svojich Gréckych dejín hovorí: ‚V čase Apia, syna Foronea, časť egyptskej armády opustila Egypt a usadila sa v Palestíne nazývanej Sýria, neďaleko Arábie: ide zrejme o tých, ktorí boli s Mojžišom.‘ A Apion, syn Poseidonia, najusilovnejší z gramatikov, vo svojej knihe Proti Židom a vo štvrtej knihe svojich Dejín hovorí, že za čias Inacha, kráľa Argosu, keď v Egypte vládol Amosis, Židia povstali pod vedením Mojžiša. Aj Herodotos spomína toto povstanie a Amosa vo svojej druhej knihe a určitým spôsobom aj samotných Židov, pričom ich zaraďuje medzi obrezaných a nazýva ich Asýrčanmi z Palestíny, možno kvôli Abrahámovi. A Ptolemaios z Mendesu, ktorý rozpráva dejiny Egypťanov od najstarších čias, podáva o všetkých týchto veciach rovnaké svedectvo; takže medzi nimi vo všeobecnosti neexistuje žiadny rozdiel v chronológii, ktorý by stál za zmienku.“ Ante-Nicene Fathers, zväzok 6, Julius Africanus, fragment 13, s. 124.

Nie je to prvýkrát, čo kritickí „vedci“ nebrali do úvahy archeologické nálezy. Napríklad archeológovia objavili Chetitov v roku 1892. Niektorí vedci však ešte o desať rokov neskôr (1902, E.A.W. Budge) pochybovali o ich existencii.

Záver: Je ťažké plávať proti prúdu, keď sa táto skeptická teória topí v mori faktov. Archeológia teda dnes poukazuje na to, že biblický záznam svedčí o spoľahlivosti Biblie. Keďže Biblia presne zachytáva toľko malých detailov, možno by sme ju mali považovať za presnú aj v tom, čím sa sama prezentuje: ako Božie posolstvo pre nás.

Ďalšie zdroje zaujímavých archeologických informácií o Izraelitoch v Egypte sú: Can Archaeology Prove the Old Testament? od Ralpha O. Muncastera, Encyklopédia Britannica, Encyclopedia of Bible Difficulties od Gleasona Archera (Zondervan), „Evidence for Faith“ od Johna Warwicka Montgomeryho, „The New International Dictionary of the Bible“ od J.D. Douglasa a Merrilla C. Tenneyho, „735 Baffling Bible Questions Answered“, s. 53, „The New Evidence That Demands a Verdict“ od Josha McDowella a časopis „The Biblical Archaeology Review“.

Pozrite si tiež zaujímavé video o datovaní Exodu: https://www.youtube.com/watch?v=2JusQxiTXnE.

Otázka: Je pravda, že v Ex 1,8–10 „je dobre zdokumentované, že Egypťania si postavili všetky svoje mestá a pamiatky“, ako tvrdil ateista (Capella)?

Odpoveď: Vôbec nie. Odpoveď nájdete v predchádzajúcej otázke.

Otázka: Prečo v Ex 1,8–10 Boh dopustil, aby bol jeho ľud utláčaný?

A: Boh niekedy z rôznych dôvodov dopúšťa, aby bol jeho ľud utláčaný: kvôli výchove (Kniha sudcov), kvôli odseparovaniu tých, ktorí nechceli nasledovať, ako napríklad počas exilu atď. V tomto prípade však, hoci to Biblia výslovne neuvádza, môžeme špekulovať.

Predstavte si, že ľudia boli dobre platení murári, s ktorými sa dobre zaobchádzalo, keď sa na scéne objavil Mojžiš a povedal, že Boh ich vyslobodí. Prečo by chceli nasledovať Mojžiša, ak bol k nim faraón taký priateľský? Hoci by sloboda v zasľúbenej zemi bola lepšia, mnohí z nich by sa nechceli vzdať pohodlia. Predstavte si, ako sa niektorí z nich, keď sa balili na odchod, zamýšľali nad tým, ako by mohli prežiť drsný život v púšti, keď doteraz poznali len život v pohodlí. Predstavte si, ako museli dôverovať Bohu aj v otázke vody a jedla, keď v púšti nebolo nič, zatiaľ čo predtým žili v takom pohodlí, že nemuseli na Boha spoliehať v ničom. Takto môžeme vidieť aspoň niektoré dôvody, prečo im Boh dopustil tieto ťažkosti.

Napriek tomu sa niektorí ľudia na púšti stále sťažovali, niektorí sa chceli vrátiť do Egypta a niektorí spochybňovali Mojžišovu autoritu.

Možno to neradi počujeme, ale niekedy nás Boh musí dostať do nepohodlnej situácie, aby sme sa konečne zdvihli, pohli sa a urobili to, čo od nás Boh chce.

Otázka: Čo vieme mimo Biblie o egyptských otrokároch, o ktorých sa píše v Ex 1,11?

Odpoveď: Egyptský termín „ser“ sa nachádza na nástennom maľbe v thébskej hrobke Rekhmira, ktorý bol dozorcom výroby tehál pre Thutmosa III. Nástenná maľba zobrazuje otrokárov s ťažkými bičmi. Zaujímavý je egyptský hieroglyf: hlava a krk žirafy.

Nástenná maľba v Abd-el-Gurnahu znázorňuje stavbu Amonovho chrámu v Karnaku s otrokmi, ktorí vyzerajú ako Semiti. Nad nimi stojí dozorca s týmto nápisom: „Dozorca hovorí svojim robotníkom: Metla je v mojej ruke; nebuďte leniví.“ Zaujímavé je, že v Ex 5,17 sú Izraeliti konkrétne obvinení z toho, že „sú leniví“.

Otázka: Kde sa v Ex 1,11 nachádzali dve mestá Pithom a Rameses?

Odpoveď: Pithom (dom [boha] Atuma) leží pri vádí Tumilat, tesne na východ od delty Nílu. Ide buď o ruiny v Tell er-Rababeh, alebo o Tell el-Maskhuta, ktoré sa nachádzajú 8–9 míľ na východ. V Tell el-Maskhuta boli nájdené tehly vyrobené bez slamy. Septuaginta dodáva, že ide o to isté mesto ako „On“ alebo Heliopolis.

Dávnejšie sa predpokladalo, že mesto Rameses sa nachádzalo v Tanise/Zoane. Podľa Hansa Goedickeho v časopise Biblical Archaeology Review, roč. 7 (september–október 1981), sa však v súčasnosti predpokladá, že sa nachádzalo v blízkosti Qantiru. Existujú dôkazy o syro-palestínskych pozostatkoch z obdobia 1700–1500 pred n. l.

Otázka: Odkiaľ pochádza pojem „faraón“ v Ex 1,11?

Odpoveď: Význam slov sa v priebehu času niekedy mení. V období od 2 500 do 2 000 pred n. l. slovo „faraón“ pôvodne znamenalo „veľký dom“ (palác), postupne však začalo označovať egyptského kráľa, ktorý tam býval.

Otázka: Ako mohli v Ex 1,15 dve hebrejské pôrodné asistentky starať sa o toľko hebrejských pôrodov?

Odpoveď: Zrejme sa nezúčastňovali na každom pôrode, ale dohliadali na ostatné. Egyptskú spoločnosť riadili dozorcovia nad rôznymi remeslami.

Otázka: Existuje v Ex 1,15–19 okrem Biblie nejaký dôkaz o menách Šifra a Pua?

Odpoveď: Neviem o žiadnom dôkaze týkajúcom sa mena Puah. Avšak egyptský papyrus v Brooklynskom múzeu (35.1446), napísaný približne v roku 1540 pred n. l., spomína istú Šifru. Táto Šifra žila viac ako storočie pred Šifrou spomenutou v knihe Exodus.

Otázka: Ako mohol Boh v Ex 1,16–19 požehnať hebrejské pôrodné asistentky Šifru a Púu za to, že klamali faraónovi?

Odpoveď: Kresťania sa v odpovedi nezhodujú.

1. Mnohí tvrdia, že Boh požehnal ich vieru v to, že sa postavili za to, čo je správne, a odpustil im, že kvôli tomu klamali. Navyše, Desatoro prikázaní ešte nebolo dané.

2. Iní tvrdia, že veriaci by nemali hovoriť pravdu v situáciách ohrozujúcich život zlým ľuďom, ktorí si to nezaslúžia.

3. Šifra a Pua nemohli osobne priviesť na svet všetky tie deti: skôr dohliadali na „armádu“ pôrodných asistentiek, ktoré túto prácu vykonávali. Pôrodné asistentky pod ich vedením mohli klamať alebo sa zámerne oneskoriť.

Otázka: Nebolo v Ex 1,16 nerozumné, že faraón chcel zabiť Izraelitov, keďže boli dobrými otrokmi?

Odpoveď: Egypťanov bolo pravdepodobne okolo 4,1 milióna (+/- milión). Vzhľadom na to, že pôrodnosť Izraelitov bola vyššia ako u Egypťanov, ich počet mohol dosahovať okolo 2 miliónov, a preto sa faraón začal obávať.

Ako vedľajšia poznámka, hoci faraón nariadil zabiť všetkých hebrejských chlapcov, Boh ironicky nechal jedného vyrásť vo svojom vlastnom dome.

Otázka: Prečo chcel faraón v Ex 1,16 zabiť hebrejských chlapcov namiesto dievčat v čase, keď sa narodil Mojžiš? Človek by si myslel, že by to malo byť naopak, keďže muži/chlapci narodení skôr mohli v tom istom období oplodniť viacero žien, čo by spôsobilo väčší nárast populácie. Alebo prečo nezabil obe pohlavia?

Odpoveď: Písmo neuvádza, prečo sa faraón takto rozhodol. Môžeme však uviesť niekoľko možných dôvodov.
1) Egypťania sa možno obávali, že chlapci by mohli vyrásť na vojakov a vzbúriť sa. Ženy by Egypťania toľko neobávali.

2) Dievčatá by aj naďalej boli celkom užitočnými pracovníčkami, keďže Egypt bol významným vývozcom textilu a dievčatá mohli pracovať ako tkáčky.

3) Dievčatá by mohli byť manželkami alebo konkubínami egyptských mužov a mať deti, ktoré by boli vychovávané ako Egypťania.

Otázka: Prečo bol v Ex 1,16 Mojžiš v nebezpečenstve, že ho faraón zabije, keďže jeho starší brat Áron zrejme v takomto nebezpečenstve nebol?

Odpoveď: Podľa Waltera Kaisera v knihe A History of Israel (s. 89), ak sa Mojžiš narodil v roku 1526 (80 rokov pred exodom), narodil by sa v prvom roku vlády Thutmosa I. (1526–1512 pred Kr.), a ten bol zrejme faraónom, ktorý vydal tento dekrét.

Ako vedľajšia poznámka, faraón, ktorý chcel zabiť Mojžiša po tom, čo zabil Egypťana, bol pravdepodobne Thutmose III. (1504–1450 pred n. l.). Žiaden iný faraón nežil dostatočne dlho, a buď je záznam v knihe Exodus presný, alebo by sa dalo povedať, že to bola „veľká náhoda“, že jediný faraón, ktorý žil dostatočne dlho, náhodou vládol v správnom čase, aby to sedelo.

Otázka: Majú veriaci podľa Ex 1,17 báť sa Boha?

Odpoveď: Áno. Pozrite si druhú časť odpovede k Ex 9,30.

Otázka: Aká je podobnosť medzi príbehom o Mojžišovi v košíku (Ex 2,1) a príbehom o Sargonovi?

Odpoveď: Sargon z Akkadu (cca 2355–2279 pred Kr.) bol podľa legendy vložený do košíka z rákosia potretého dechtom a položeného na rieke. Záhradník Akki ho zachránil a vychoval ako vlastného syna. Mojžišova matka to však urobila kvôli kráľovskému zákonu a neopustila ho, ale poslala Miriam, aby na neho dohliadala.

Otázka: Čo je nezvyčajné na hebrejských slovách v Ex 2,2–3?

Odpoveď: V Ex 2,2 je prídavné meno v spojení „pekné/zdravé dieťa“ to isté hebrejské slovo pre „dobrý“, aké sa nachádza v Gn 1. V Ex 2,3 je hebrejské slovo pre „košík“ to isté slovo, aké sa používa pre Noemovu archu. Hebrejské slovo pre „trstinu“ (bez samohlások) je to isté slovo ako Červené more/Trstinové more, ktoré prešli Mojžiš a Izraeliti.

Otázka: Ak Boh miloval Mojžiša, prečo v Ex 2:3 dopustil, aby bol Mojžiš vystavený takému veľkému nebezpečenstvu utopenia, vystavenia nepriazni počasia a krokodílov?

Odpoveď: Boh vidí všetko, a je isté, že niektoré veci nevníma tak, ako my. Všemohúci Boh mal dosť moci na to, aby zaistil Mojžišovu bezpečnosť. Aj keby sme sa ocitli uprostred tej najstrašnejšej potopy, najbezpečnejším miestom je stred Božej vôle.

Som si istý, že táto skúsenosť Mojžišovi potvrdila, že bol zachránený pre osobitnú úlohu. Ostatní mohli vidieť, že ak Boh dokázal zachrániť Mojžiša, dokáže zachrániť aj ich.

Otázka: Prečo by sa faraónova dcéra chcela kúpať v Níle (Ex 2,5) a čo krokodíly?

Odpoveď: Dnes sa krokodíly nevyskytujú severne od Asuánu, ale v staroveku sa vyskytovali až na severe v Memfise. Princezná by sa chcela kúpať v oblasti delty na severe (kde žili Hebreji), aby sa vyhla krokodílom. Je pravdepodobné, že faraónova dcéra sa kúpala v malom prítoku, nie nevyhnutne v hlavnom toku Nílu. Okrem toho toto kúpanie slúžilo skôr na rituálne očistenie než len na umytie.

Otázka: Vieme z iných zdrojov ako z Biblie niečo o faraónovej dcére, o ktorej sa píše v Ex 2,7–10?

A: Je to možné, pretože mohlo ísť o kráľovnú Hatšepsut. Mojžiš mal 80 rokov, keď začal exodus, a ten sa začal okolo roku 1447 pred n. l., plus mínus 4 až 5 rokov. To by znamenalo, že Izraelitov utláčal faraón Thutmose III. (1504–1450 pred n. l.). Putovanie počas exodu prebiehalo hlavne za vlády jeho syna Amenhotepa II. (cca 1445–1425 pred n. l.). Mimochodom, na Stéle snov Thutmosa IV. sa mu vo sne zjavila Sfinga a povedala mu, že sa stane ďalším faraónom, hoci nebol prvorodený. V každom prípade, 80 rokov pred rokom 1447 pred n. l. je rok 1527 pred n. l. Kráľovná Hatšepsut, dcéra faraóna Thutmosa I., vládla ako regentka, kým bol Thutmose III. ešte dieťa (1504–1482 pred n. l.). Nie je teda isté, či faraónovou dcérou bola práve kráľovná Hatšepsut, keďže faraón mal nepochybne aj iné dcéry, ale mohlo by to tak byť. Ak to však bola ona, bola na krátky čas druhou najvplyvnejšou osobou v Egypte.

Otázka: Je meno Mojžiš v Ex 2,10 egyptské alebo hebrejské?

Odpoveď: Meno Mojžiš je nezvyčajné, pretože je obojím. V hebrejčine meno Mosheh pochádza zo slova masah, čo znamená „vytiahnuť“. V egyptčine sloveso ms/mes znamená „vytiahnutý, narodený“ alebo „(taký a taký boh) sa narodil“. Gramaticky ide o staroegyptskú perfektívnu formu. „ms“ je bežná koncovka v menách Ptahmose, Thutmose, Ahmose a Ramose. Ungerov biblický slovník uvádza, že egyptské meno „ms’“ môže znamenať „dieťa alebo syn“.

Otázka: Ako mohol Mojžiš v Ex 2,14–15 opustiť Egypt zo strachu pred kráľovým hnevom, keď v Heb 11,27 Mojžiš opustil Egypt bez strachu pred kráľovým hnevom?

Odpoveď: V Ex 2,14–15, keď mal 40 rokov, Mojžiš opustil Egypt po prvýkrát zo strachu pred kráľovým hnevom. V Ex 13–14, keď mal 80 rokov, Mojžiš opustil Egypt druhýkrát bez strachu z kráľovho hnevu a Hebrejom 11:27 opisuje práve tento druhý prípad. Mojžiš sa vrátil druhýkrát, aby čelil svojmu strachu, ale tentoraz vedel, že má splniť poslanie a že Boh ho ochráni.

Ak my utekáme zo strachu pred skúškou našej viery, Boh nás niekedy neskôr privedie späť, aby sme čelili rovnakému druhu skúšky.

Otázka: Ako to, že v Ex 2,18 sa Mojžišov svokor volal Reuel, keď v Ex 3,1 a 4,18 bol Jethro?

Odpoveď: Aj môj vlastný svokor mal dve navzájom nesúvisiace mená (v čínštine a v angličtine), takže si nemyslím, že by to bolo nezvyčajné. To pravdepodobne nepovažovali za nezvyčajné ani Abram/Abrahám, Sarai/Sára, Jakub/Izrael, Ben-Oni/Benjamin, Zaphenath-Paneah/Jozef, Hoshea/Jozua, Gideon/Jerubbaal, Ammiel/Eliam, Batšeba/Bat-šua, Azariáš/Uziáš, Abijam/Abija, Jóachaz, syn Józiáša/Šalluma, Eliakim/Jójakim, Jóachin/Jekonja/Konja, Sidkijáš/Mataniáš, Chananiáš/Šadrach, Mišael/Mešach, Azariáš/Abed-Nego, Daniel/Beltéšazzar, Šimon/Peter, Jozef/Barnabáš, Silas/Silván a Saul/Pavol.

Ľudia mali často rôzne mená v rôznych jazykoch a zrejme bolo pomerne bežné, že si neskôr v tom istom jazyku osvojili ďalšie meno, ako by vám mohli potvrdiť Gideon/Jerubbaal a Hoshea/Jozua. Jedna z hypotéz je, že toto je bežnejšie v kultúrach, ktoré nemajú priezviská. V tomto prípade Walter Kaiser v knihe A History of Israel na strane 92, s odvolaním sa na Ugaritic Textbook od Cyrusa H. Gordona (1965), uvádza, že meno Jethro (rovnako ako Hobab) sa vyskytuje v ugaritskom jazyku. Re’u’el znamená „priateľ alebo pastier Boží“.

Aj v iných kultúrach bolo bežné používať viacero mien. V Egypte boli Osiris, Wennofer a Khent-amentiu mená toho istého boha. Sebek-khu a Djaa boli tá istá osoba. V Mezopotámii je Ahiqar tou istou osobou ako Aba’enlil-dari a Tiglath-Pileser je Pul. Lipit-Ištarove zákony nazývajú toho istého boha Enlil a Nunamnir, a Hammurapiho zákony uvádzajú Inana/Ištar/Telitum a Nintu/Mama. V diele Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, s. 313 sa uvádza, že dvojité mená pre tú istú osobu sú dobre známe aj z juhoarabských zdrojov. Okrem týchto príkladov Kenneth Kitchen v diele Ancient Orient and Old Testament (IVP 1966), s. 121–124, spomína, že dvojité mená boli bežné v Kanaáne, v starovekej Južnej Arábii, u Huritov a u Chetitov.

Josephus mal alternatívne vysvetlenie. Domnieval sa, že Reuel bolo jeho meno a Jethro jeho titul.

Otázka: Prečo by sme mali v Ex 2,21–22 vzhliadať k Mojžišovi, ktorý [údajne] mal nemanželské dieťa?

Odpoveď: Písmo nikde nehovorí, že Mojžiš mal nemanželské dieťa. Keď sa v Ex 2,21 píše, že Reuel dal Mojžišovi svoju dcéru Zipporu, dal ju Mojžišovi za manželku. Dôkazom toho je, že v Ex 4,20 sa Zippora nazýva jeho manželkou a v Ex 4,25 Zippora, jeho manželka, označuje Mojžiša za svojho „krvného ženícha“.

Je to však zaujímavá psychologická štúdia, keď vidíme, do akej miery niektorí ľudia vkladajú do Písma svoje vlastné výklady (napríklad Exodus 2:21–22), pričom ignorujú súvisiace pasáže (Exodus 4:20, 25), aby sa pokúsili nájsť nejaké obvinenie proti Bohu a Jeho Biblii.

Otázka: Prečo v Ex 2:23–25 Boh čakal, až bude Mojžiš mať 80 rokov, kým vyslobodil Izraelitov?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale v Písme môžeme nájsť náznaky niektorých možných dôvodov.

Mojžiš bol zrejme fyzicky dosť silný na to, aby zabil Egypťana (Exodus 2:12) a zahnal viacerých pastierov (Exodus 2:17). Možno bol impulzívny a náhle vzal veci do vlastných rúk a zabil Egypťana v Ex 2:11–12. Možno sa Mojžiš musel najprv naučiť čakať na Božie vedenie a konať Božiu vôľu Božím spôsobom namiesto svojím vlastným.

Mojžiš mal 80 rokov, keď ho Boh oslovil z horiaceho keru. Možno po 40 rokoch života v odľahlej púšti sa naučil lepšie spoliehať na Božiu moc.

V 2. kapitole knihy Exodus, verši 23, sa píše, že zomrel egyptský kráľ (teda faraón). Keďže zomrel faraón, ktorý sa v 2. kapitole knihy Exodus, verši 15, pokúsil zabiť Mojžiša, Mojžiš sa mohol opäť postaviť pred kráľovský dvor.

Počas celého obdobia zajatia sa v Biblii nikde nehovorí, že by Hebrejci volali k Bohu o pomoc, až do 2. Mojžišovej 2:23–24. Až vtedy, a len vtedy, Boh opäť priviedol Mojžiša na scénu. Možno to znie elementárne, ale ak máte problém, uvedomujete si, že máte problém a potrebujete Božiu pomoc, prečo by ste sa zdráhali volať k Bohu?

Otázka: Prečo sa v Ex 3,2 anjel Hospodinov zjavil v horiacom kríku?

Odpoveď: Hoci to Písmo nehovorí, horiaci ker nám dáva niečo na zamyslenie.

Boží zázrak v podobe horiaceho kríka, ktorý sa nespálil, musel Mojžiša z diaľky upútať. V budúcnosti bude Božie zázračné pôsobenie v Exode ako svetlo žiariace cez stáročia, ktoré tiež priťahuje ľudí k Bohu. Keď zdieľame Božie posolstvo s ostatnými, uistime sa, že im ukážeme svetlo Božieho charakteru a skutkov, a nie len naše vlastné, mizerné, ľudské ohníky.

Oheň v púšti môže byť nebezpečný, ak musíte prejsť mnoho míľ, aby ste získali vodu na jeho uhasenie. Piesok na to tiež nestačí. Napriek tomu bol ten ker v bezpečí a nezhorel. Izraelský ľud sa nachádzal v nebezpečných situáciách – najprv, keď Egypťania chceli zabiť chlapcov, a neskôr v púšti. Napriek tomu v poslušnosti voči Bohu mohli byť uchránení.

Na druhej strane, nie všetci boli na púšti v bezpečí. Keď niektorí neposlúchli, niektorých postihla morová rana, zahynuli v ohni alebo ich pohltila zem. Nepodľahnite lži, že „Boh je bezpečný“. Boh nie je bezpečný, ale Boh je dobrý. Obráťme sa k Bohu vo viere a poslušnosti, aby sme Jeho milosťou videli láskavú, milosrdnú stránku Boha, a nie prísnu, hnevnú stránku.

Otázka: Kto presne bol v Ex 3,2 anjel Hospodinov v horiacom kríku?

Odpoveď: Slovo „anjel“ môže znamenať posla. Existujú tri možnosti a pozrime sa na ne všetky.

Dobrá anjelská bytosť stvorená Bohom: Exodus 3:2 hovorí o „anjelovi Hospodinovom“. Ak by to však bol len anjel, prečo by si mal Mojžiš vyzúvať obuv, keďže podľa Exodu 3:5 to bola svätá zem?

Boh (buď Trojica, alebo Otec): Bytosť povedala: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.“ Mimochodom, zjavenie Boha v Starom zákone sa nazýva teofánia.

Ježiš Kristus: Raná cirkev to chápala ako zjavenie Ježiša, Slova Božieho, pred Jeho vtelením na zemi. Ježiš mohol povedať: „Ja som Boh…“ a Ježiš mohol byť aj poslom, alebo Slovom Boha Otca. Mimochodom, zjavenie konkrétne Božieho Syna v Starom zákone sa nazýva kristofánia.

Medzi ranocirkevných autorov, ktorí uvádzali, že to bol Ježiš, patria: Prvá obhajoba Justína Mučeníka, kap. 63, s. 184 (okolo roku 150 n. l.), Irenej (182–188 n. l.), dielo Irenej: Proti herézam, kniha 4, kap. 29.2, s. 502 (182–188 n. l.), Klement Alexandrijský v diele „Výzva pohanom“, kap. 1, s. 173 (193–217/220 n. l.) a Tertulián v diele „Odpoveď Židom“, kap. 8, s. 163 (198–220 n. l.).

Otázka: Ako je možné, že sa v Ex 3,8 a Gn 23 spomínajú Chetiti v Palestíne v čase Mojžiša a Jozue?

Odpoveď: Chetiti boli rozsiahly národ a jedna z ich kolónií sa usadila v palestínskych horách. Indo-európski Chetiti vyplienili Babylon v roku 1590 pred n. l. Iní sa domnievajú, že tento text odkazuje na Hatti, neindo-európsky národ, ktorý bol podmanený ešte pred rokom 2000 pred n. l. Slová „Hatti“ a „Hitti“ sa v hebrejčine píšu rovnako.

Otázka: Prečo sa v Ex 3,8.17 a Joz 5,6 Kanaán nazýva krajinou mlieka a medu?

Odpoveď: Pre Izraelitov, ktorí sa venovali pastierstvu, to bola krajina s bujnými kopcami a údoliami, kde mohli chovať dobre kŕmený dobytok a kde kvitli kvety pre včely.

Otázka: V Ex 3:10 a Ex 6:10–13, bol Mojžiš povolaný Bohom v Midiane alebo v Egypte?

Odpoveď: Boh najprv povolal Mojžiša v Midiane. Po návrate do Egypta však Mojžiš začal mať pochybnosti a Boh mu v Egypte toto povolanie znovu potvrdil. Aj dnes ľudia niekedy potrebujú opätovné potvrdenie toho, čo vedia, že je pravda.

Otázka: Prečo v Ex 3,10–4,17 potreboval Mojžiš povolanie a prečo ho potrebujeme aj my?

Odpoveď: Než Mojžiš riskoval svoj život, Boh mu potvrdil, že bude konať podľa Jeho vôle. Keď ostatní Izraeliti spochybňovali, kto je Mojžiš a či im skutočne povie, čo je správne, Mojžišove znamenia ich presvedčili, že bol skutočne povolaný. Keď Mojžiš pocítil hnev faraóna a videl démonické zázraky faraónových čarodejníkov, potreboval mať istotu, že je presne tam, kde má byť.

Niekedy sa kresťanov pýtajú: „Prečo si myslíte, že máte monopol na pravdu?“ alebo „Kto vás povolal, aby ste hovorili ostatným, že pôjdu do pekla, ak odmietnu Krista, Božieho Syna?“ Ak by sme nemali povolanie ani posolstvo od Boha, mohli by mať pravdu. Ale všetci kresťania majú všeobecné povolanie, ktoré dal sám Ježiš v Matúšovi 28:18–20. Pavol toto povolanie opakuje v 2. Timoteovi 4,1–2. Všetci máme žiariť ako hviezdy vo vesmíre, keď hlásame slovo života, ako sa píše vo Filipským 2,15–16 a 2. Korinťanom 5,18–20. Keď ľudia spochybňujú vaše oprávnenie, nie je to preto, že by mali problém s vašou autoritou, hoci to tak môžu naznačovať. Skôr nesúhlasia so slovami a výlučnými tvrdeniami o Kristovi. Niekedy našou úlohou nie je len presviedčať ľudí, ale ukázať, že existuje rozdiel medzi tým, čomu pohodlne veria, a tým, čo povedal Ježiš. Akonáhle tento rozdiel uvidia, majú na výber, koho budú nasledovať.

Niektorí kresťania dostali konkrétne povolanie – ísť do určitej služby, cirkvi alebo medzi určitú skupinu ľudí. Nie každý kresťan pociťuje konkrétne povolanie a nie každý kresťan má to isté konkrétne povolanie. Je ľahké si predstaviť, že vaše povolanie sa týka najdôležitejšej časti služby a že iné povolania nie sú až také dôležité, ale 1. Korinťanom 12 ukazuje, že to nie je pravda. Bez ohľadu na to, či veríte, že máte konkrétne povolanie, alebo nie, všetci sme zodpovední za to, aby sme poslúchali všeobecné výzvy adresované všetkým veriacim v Biblii – zvestovať slovo, milovať druhých a žiť život, ktorý oslavuje Boha.

Otázka: Bol Mojžiš v Ex 3,18 klamár, keď požiadal faraóna, aby im dovolil vydať sa na trojdňovú cestu, aby mohli priniesť obete?

Odpoveď: Nie. Je potrebné zvážiť šesť bodov a potom pravdepodobný dôvod, prečo tomu tak je.

1. Boh povedal, že nakoniec Izraelitov natrvalo vyvedie (Exodus 3:17), a v pravý čas tak aj urobil.

2. Bol to Boží príkaz, nie Mojžišova vlastná iniciatíva, aby v tom čase Mojžiš požiadal faraóna len o trojdňovú cestu namiesto povolenia opustiť Egypt. (Exodus 3:18)

3. Boh vedel s istotou a povedal Mojžišovi, že faraón neudelí ani túto menšiu prosbu. (Exodus 3:19)

4. Hypoteticky povedané, keby faraón túto žiadosť splnil, nič nenasvedčuje tomu, že by Mojžiš faraóna oklamal a nevrátil sa.

5. Samozrejme, keby odišli a vrátili sa do Egypta, nebránilo by im to, aby neskôr požiadali o trvalý odchod.

6. Mlčať o nejakej veci nie je klamstvo. Konkrétne, požiadať o menšiu prosbu a mlčať o väčšej prosbe, o ktorú požiadate neskôr, nie je klamstvo.

Prečo by Boh chcel, aby Mojžiš spočiatku predniesol len túto menšiu požiadavku? Pravdepodobne to nebolo podvod, ale milosrdenstvo. Boh dal faraónovi a Egypťanom šancu, aby najprv súhlasili s menšou požiadavkou a postupne si zvykli na myšlienku, že Izraelitov prepustia. Avšak hoci Boh túto príležitosť poskytol, už vopred s istotou poznal výsledok slobodného rozhodnutia faraóna. Dnes Boh ponúka všetkým úžasnú príležitosť spásy, ale už vopred pozná výsledky slobodného rozhodnutia každého človeka.

Otázka: Ako mohol Boh v Ex 3,22 a Ex 12,33–36 povedať Izraelitom, aby od Egypťanov niečo žiadali?

Odpoveď: Hebrejské slovo sa’al znamená „požiadať“, nie „požičať si“. V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Žiadne podvádzanie: Egypťania vedeli, že Izraeliti odchádzajú a že si tieto veci ponechajú: Exodus 12:31–36. Hebrejské slovo pre „plien“, nissaltem, výslovne nenaznačuje krádež, podvod ani klamstvo. Tiež sa uvádza, že „‚požičali si‘ sa často považuje za krádež v dôsledku vplyvu nesprávnych prekladov v dobe, keď sa hebrejčina nepoznala, alebo, ako je to dnes, v dôsledku racionalistických predsudkov.“

2. Žiadne donucovanie: Egypťania k nim boli naklonení a v Exoduse 12:33–36 ich nabádali, aby odišli.

3. Žiadna nespravodlivosť: Tieto veci boli malou kompenzáciou za zabíjanie novorodencov a 400 rokov otroctva. Tento tretí pojem (ako aj prvé dva nepriamo) vyjadril Tertulián v diele Päť kníh proti Marcionovi, kniha 2, kapitola 21, s. 313–314 (207/208 n. l.). Táto odpoveď sa nachádza aj u Irenea (182–188 n. l.) v diele Proti herézam, kniha 5, kapitola 30, verš 2.

Zhrnutie: Izraeliti predložili otvorenú žiadosť a Egypťania, ktorí s nimi už v tom čase sympatizovali, ich žiadosti vyhoveli.

Otázka: Ako mohol Boh v Ex 3,22 a Ex 12,33–36 [údajne] naučiť Izraelitov, aby boli nečestní a kradli? (túto otázku položil ateista)

Odpoveď: Požiadali ste niekedy o niečo? Ak áno, robí vás to zlodejom? Samozrejme, že nie, to je hlúposť. Podobne:

1. Egypťania vedeli, že Izraeliti odchádzajú. V skutočnosti Egypťania v Ex 12,33 žiadali Izraelitov, aby si pospíšili a odišli.

2. Izraeliti požiadali Egypťanov o tie veci (Exodus 12:35–36).

3. Egypťania boli k Izraelitom naklonení a tieto veci im dali (nie požičali). (Exodus 3:22; 12:36).

Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej odpovedi, v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 2, s. 324, sa uvádza, že hebrejské slovo pre „korisť“, nissaltem, výslovne nenaznačuje krádež, podvod ani klamstvo.

Otázka: Čo sa môžeme naučiť z Mojžišovej reakcie na Božie povolanie v knihe Exodus 4?

Odpoveď: Boh najprv Mojžišovi ukázal svoju úžasnú moc (Ex 3,2), potom trpezlivosť, s akou prekonával Mojžišove neveriace výhovorky (Ex 4,1–13), a nakoniec sa na Mojžiša rozhorel hnev. Máme povinnosť poslúchnuť Božie volanie a neposlúchať ho zo strachu, vzbury alebo presvedčenia o vlastnej nedostatočnosti. Dúfajme, že sa nedostanete do situácie, keď Boha rozhneváte, skôr než vypočujete Jeho volanie.

Keď Mojžiš povedal, že je neschopný, môžeme v tom vidieť dve pravdy a jednu neveriacu lož.

1. Mojžiš povedal faktické pravdy, že ľudia by pravdepodobne neboli ochotní uveriť neznámemu cudzincovi a že má ťažkosti s rečou.

2. Mojžiš úprimne vedel, že vo svojej prirodzenej podobe nie je schopný úspešne splniť tento úlohu.

3. Mojžiš uveril neviernej lži, že Boh nie je dosť veľký na to, aby uskutočnil svoju vôľu prostredníctvom Mojžišovej nedostatočnosti. Modlím sa, aby ste, ak máte túto lož vo svojom srdci, ju odhalili, vyznali tento hriech Bohu a rozhodli sa uveriť, že Božia veľkosť je väčšia než aj vaše najhoršie slabosti.

Otázka: Ako sa v Ex 4,3–5 môže neživá palica premeniť na hada?

Odpoveď: Nie je to len optický klam, lebo v Ex 7,12 sa had mohol prehltnúť. Boh je väčší ako prírodné fyzikálne a biologické zákony, nie naopak.

Otázka: V Ex 4:11 Boh nielenže dovolí, ale aj spôsobuje, že ľudia sú nemí, hluchí a slepí?

Odpoveď: Či sa nám to páči alebo nie, Boh vedome dopúšťa každé zlo a každé postihnutie, ktoré sa stane. Navyše, mnohokrát má Boh osobitný zámer, prečo stvoril ľudí takými, akými sú. Prostredníctvom Mojžiša sa udialo toľko mocných zázrakov, a predsa sa Boh rozhodol nielen, že ho stvorí s poruchou reči (Exodus 4:10-13, 6:12,30), ale aj to, že ju neodstráni. Podobne sa prostredníctvom Pavla udialo toľko zázrakov, a predsa v 2. Korinťanom 12:7-9 sa Boh rozhodol neodstrániť Pavlov tŕň.

Otázka: Prečo je v Ex 4:18 meno „Jethro“ napísané rôznymi spôsobmi?

Odpoveď: Mnohé jazyky, vrátane arabčiny, majú pre podstatné mená rôzne koncovky v závislosti od toho, ako sa používajú vo vete. Meno Jethro bolo v hebrejčine na jednom mieste prepisované s jednou koncovkou a na inom mieste s inou koncovkou. Takisto to bolo v prípade Arabca Geshema/Gashmu v Nehemiášovi 2:19; 6:1–2, 6. Na Ex 4,18 je obzvlášť zaujímavé to, že v tom istom verši sa vyskytujú obe koncovky. Zdá sa, že autori neboli príliš prísni, čo sa týka jednotného písania mien, a ani my by sme nemali byť.

Otázka: Prečo v Ex 4:18 Mojžiš povedal, že chce ísť do Egypta, „aby zistil, či sú tam ešte?“

Odpoveď: Nech už boli jeho dôvody správne alebo nesprávne, Mojžiš sa rozhodol vyjadriť sa nejasne a skryť svoj hlavný dôvod návratu do Egypta. Biblia neobhajuje Mojžišovu tajnostkárstvo; iba to zaznamenáva.

Otázka: Ako bol Izrael v Ex 4,22 Božím prvorodeným?

Odpoveď: Prvorodený mal osobitné práva, výsady a povinnosti. Izrael bol Božím vyvoleným národom; prostredníctvom neho sa Božie slovo malo rozšíriť po celej zemi. Izrael mal tieto výsady:

Bol prijatý za synov (Rímskym 9:4)

Zverené im boli samotné Božie slová (Rímskym 3:2) a prijatie zákona (Rímskym 9:4)

Patriarchovia (Rímskym 9:5)

Ľudský rodokmeň Krista (Rímskym 9:5).

Otázka: Prečo Boh v Ex 4,24 takmer zabil Mojžiša?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body:

Situácia: Hoci Boh vedel, že Mojžiš nezomrie, pre Mojžiša a Zipporu to vyzeralo beznádejne.

Príčina: Nie je uvedené, ako sa Mojžiš dostal na pokraj smrti, možno to bolo v dôsledku choroby, ale oni vedeli, že Boh to nielenže dopustil, ale zámerne to spôsobil.

Trest: Zippora a Mojžiš nedodržali zmluvu o obriezke s Abrahámom a Boh ich trestal, kým tak neurobili, alebo kým sa Mojžiš nedostal na pokraj smrti.

Varovanie: Ako zistil Mojžiš, nikto sa nemôže stať takým veľkým, aby už nemusel poslúchať Boha.

Otázka: Mali by ľudia podľa Ex 4,30 veriť na základe znamení?

Odpoveď: Ľudia by nemali veriť v Boha len kvôli znameniam. Znamenia majú svoje miesto pri potvrdzovaní viery v Božích poslov. Tieto znamenia neslúžili na to, aby týmto ľuďom dokázali existenciu Boha; skôr slúžili na potvrdenie, že Mojžiš pochádzal od živého Boha.

Otázka: Verili ľudia Mojžišovi v Ex 4,31 a Ex 6,9, alebo nie?

Odpoveď: Spočiatku verili Mojžišovi (Ex 4,31), neskôr však mali pochybnosti (Ex 6,9), keď faraón zvýšil ich pracovné zaťaženie.

Otázka: Kto bol v Ex 5:2 egyptský faraón a kedy sa odohral exodus?

Odpoveď: Faraón, ktorý tu zomrel, bol pravdepodobne Thutmose III. Jeho hlavnou kráľovnou bola Hatshepsut Meritre (nie je to tá istá osoba ako jeho matka, slávna Hatshepsut). Exodus sa odohral okolo rokov 1446/1445 pred n. l. Dôvodom pre tento dátum 1446/1445 je 1. Kniha kráľov 6:1, kde sa uvádza, že Šalamún začal stavať chrám 480 rokov po tom, čo Izraeliti vyšli z Egypta, a archeológovia sú presvedčení, že to bolo v roku 966 pred n. l.

Ako vedľajšiu poznámku uvádzame, že historik Eusébius z Cézarey (318–339/340 n. l.) v diele Praeparatio Evangelica 9.27 uvádza, že meno faraónovej dcéry, ktorá vytiahla Mojžiša z vody, bolo Merris. Josephus v diele Antiquities of the Jews 2 224 (9.5) uvádza meno Thermuthis, zatiaľ čo Kniha jubileí 47:5 uvádza, že sa volala Tharmuth.

Toto by sa odohralo buď za vlády Thutmosa III., alebo, čo je pravdepodobnejšie, za vlády faraóna Amenhotepa II. (1450/20–1401/1385 pred n. l.). Jeho hlavná kráľovná sa volala Tia. Iní kresťania si kedysi mysleli, že exodus sa odohral oveľa neskôr za vlády Ramzesa II. (1290–1224 pred n. l.). Dátum 1446/1445 pred Kr. sedí, pretože:

1. 1. Kniha kráľov 6:1 uvádza 480 rokov pred postavením Šalamúnovho chrámu.

2. Za vlády Amenhotepa II. boli Semiti nútení vyrábať tehly.

3. Stéla so snom Thutmosa IV. Pozri diskusiu o Exode 12:29.

4. Kniha Sudcov 11:26 uvádza 300 rokov pred Jeftom.

5. Hazor nebol obývaný po 13. storočí.

6. Tabuľky z Tell el-Amarna z rokov 1400–1370 pred n. l. spomínajú obávaných „Habiru“ alebo „Abiru“, ktorí sa zmietali v amoku. Spomínajú, že mestá Arad, Gezer, Aškelon a Lachiš už boli dobyté.

7. Klement Alexandrijský v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 1, kap. 2, uvádza 450 rokov od čias Jozue po Dávida.

8. Meno Ramses sa používalo už pred 13. storočím. Pozri CHRONOLOGICKÉ A SÚVISLOSŤOVÉ TABUĽKY STARÉHO ZÁKONA, s. 29–30, a knihu When Critics Ask, s. 67–68. Ramose bolo meno šľachtica v čase Amenhotepa III.

Datovanie pomocou uhlíka 14 stanovilo zničenie Jericha na približne rok 1410 pred n. l. Faraónom, ktorý vládol 40 rokov predtým, bol Thutmose III.

Otázka: Bol faraón spomenutý v Ex 5,2 ten istý ako ten v Ex 15?

Odpoveď: Nebol to ten istý faraón. Faraón z Ex 1, pravdepodobne Thutmose III., chcel Izraelitov buď vyhnať, alebo znížiť ich počet. Faraón z Exodu, pravdepodobne Amenhotep II. (1450/1420–1401/1385), sa zameriaval na to, aby ich využíval ako otrokov. Nezabudnite, že medzi 1. kapitolou a 5. kapitolou knihy Exodus uplynulo 80 rokov.

Otázka: V Ex 5,3; Ex 8,26–27 a Ex 10,26 si Mojžiš len vymýšľal dôvody, prečo musia odísť?

Odpoveď: Písmo neuvádza, či Boh prikázal Mojžišovi, aby faraónovi uviedol tieto dôvody na odchod, alebo či ich Mojžiš uviedol z vlastnej iniciatívy. Ak by platilo to druhé, všimnite si, že Písmo sa nevyjadruje k tomu, či Mojžiš všetko povedal správne.

Otázka: Prečo sa v Ex 5:6 používala slama na výrobu tehál?

Odpoveď: Slama dodávala tehliam väčšiu pevnosť v ťahu, pretože hlina prilipnutá na slame sa tak ľahšie nerozpadala.

Otázka: Ako sa Izraeliti v Ex 5,6–7 vyrovnali s tým, že si museli sami zbierať slamu?

Odpoveď: Najprv si treba uvedomiť, že slama bola dôležitá na výrobu pevných tehál, pretože slúžila ako spojivo, ktoré zabraňovalo tomu, aby sa tehly jednoducho rozpadali. Okrem toho, hoci boli tehly bežnejšie v Mezopotámii ako v Egypte, niektoré egyptské mestá, ako napríklad Pithom, boli postavené z tehál. V hrobke egyptského šľachtica menom Rekhmere / Rek-mi-Re v Thébach z 15. storočia pred n. l. sa nachádza maľba otrokov vyrábajúcich tehly. Obrázok tejto maľby je uvedený v publikácii The New International Dictionary of the Bible na strane 174.

Zrúcaniny v Pithome ukazujú tehly so slámou v najnižšej vrstve, tehly len s plevami v strednej vrstve a tehly bez vláknitých materiálov v hornej vrstve. Rozmery tehál sa pohybovali od 13 × 13 × 3,5 palca (33 × 33 × 9 cm) po 16 × 8 × 6 palcov (41 × 20 × 15 cm).

Otázka: Prečo sa v Ex 6,1 konkrétne spomína Božia mocná ruka?

Odpoveď: V tej dobe egyptskí faraóni bežne používali výraz „vlastník [mocného] ramena“ ako súčasť svojich titulov. Exodus 6:1 zdôrazňuje, že ich pyšné ramená boli ničím v porovnaní s Božím ramenom.

Otázka: Aké sú v Ex 6:3 a v iných pasážach niektoré problémy s teóriou JEPD?

Odpoveď: Teória JEPD bola prvýkrát navrhnutá v devätnástom storočí, ešte predtým, ako vedci dokázali, že v Mojžišovej dobe vedeli písať aj bežní ľudia. Hovorí, že prvých päť (alebo niekedy šesť) kníh Biblie bolo zostavených zo štyroch predchádzajúcich zdrojov, nazývaných J (pre Jehova), E (pre Elohim), P (pre kňazský) a D (pre Deuteronómium).

S teóriou JEPD je spojených mnoho problémov, ale tu sú tri z nich.

1. Liberálni vedci sa nezhodujú v tom, ktoré verše patria k J, E, P a D.

2. Táto teória sa opiera o používanie rôznych mien pre Boha v 1. a 2. kapitole Genesis. To isté však robia aj iné diela. V Liste Hebrejom sa v 1. kapitole nespomína Ježiš ani Kristus, ale len „Syn“. Kristus a Ježiš sa však potom spomínajú často. Napriek tomu som nikdy nepočul, že by niekto spochybňoval jednotu Listu Hebrejom. Kniha Jonáš používa iba božské meno, s výnimkou pasáží, kde hovoria námorníci v Jonášovi 3:4. Neskôr sa v rozprávaní používa aj výraz Elohim na označenie pravého Boha.

3. Mnohé verše treba rozdeliť uprostred. Podľa diela „Dôkazy, ktoré si vyžadujú verdikt“ (Evidence that Demands a Verdict), zväzok II, s. 134, verzia teórie JEPD v „Jednozväzkovom komentári k Biblii“ (Interpreter’s One-Volume Commentary on the Bible) rozdeľuje nasledujúce verše na dva alebo viac zdrojov.

Gn 2:4; 7:16, 17; 8:2, 3, 13; 10:1; 12:4; 13:11, 12; 16:1; 19:30; 21:1, 2, 6; 25:11, 26; 31:18; 32:13; 33:18; 35:22; 37:25,28; 41:46; 42:28; 45:1,5; 46:1; 47:5,6,27; 48:9,10; 49:1,28

Exodus 1:20; 2:23; 3:4; 4:20; 7:15, 17, 20, 21; 8:15; 9:23, 24, 35; 10:1, 13, 15; 12:27; 13:3; 14:9,19,20,21,27; 15:21,22,25; 16:1,15; 17:1,2,7; 19:2,3,9,11,13; 24:12, 15, 18; 25:18; 31:18; 32:8, 34, 35; 33:5, 19; 34:1, 11, 14

Numeri 13:17, 26; 14:1; 16:1, 2, 26, 27; 20:22.

(Kniha Deuteronómium nie je spomenutá, pretože sa považuje za celkom „D“.)

Koľko veršov by podľa tejto teórie muselo byť rozdelených uprostred, aby táto teória už nebola udržateľná? Deväťdesiatjeden veršov je pravdepodobne príliš veľa.

Otázka: Prečo sa pred Ex 6:3 v 197 pasážach používa meno Jahve, keďže Ex 6:3 hovorí, že Boh sa týmto menom nezjavil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi?

Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom samotná odpoveď.

a) Skutočné fakty, ktoré nie sú súčasťou odpovede.

a1. Keďže Mojžiš písal knihu Genesis vo svojej dobe, nie v dobe Jakuba, mohol použiť akékoľvek meno, ktoré chcel. Napríklad ľudia správne píšu, že Kolumbus prišiel do Ameriky, hoci Kolumbus nepoznal názov „Amerika“. Toto samo osebe vysvetľuje všetky miesta okrem 53, ktoré sú priamymi citátmi alebo niečím podobným.

a2. Porovnanie Septuaginty a masoretského textu ukazuje, že pisári mali určitú voľnosť pri zmene mien pre Boha. Julius Wellhausen povedal, že toto bola najväčšia slabina jeho vlastnej dokumentárnej hypotézy.

a3. Božie meno poznali Abrahám, Izák a Jakub, ale Boh nebol primárne známy ako Jahve. Boh zjavoval Mojžišovi význam, ktorý nezjavil tým trom mužom pred ním.

b) Odpoveď sa nachádza priamo v Exoduse 6:3.

b1. Exodus 6:3 nehovorí o zjavení „pred Mojžišovou dobou“. Hovorí len o zjavení „Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi“.

b2. Kniha Exodus nehovorí, že nepoznali Božie božské meno. Hovorí len: „Zjavil som sa im… ale svojím menom Jahve som sa im nikdy nedal poznať.“ Hoci Boh hovoril alebo sa zjavil aspoň Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi 15-krát, nikdy sa týmto mužom nezjavil osobitným spôsobom spojeným so svojím božským menom, ako sa zjavil Mojžišovi. V skutočnosti, keď Jakub po zápase v 1. Mojžišovej 32:29 požiadal o meno, nedostal žiadnu odpoveď.

Otázka: Keďže sa Boh v Ex 6,3 osobne nezjavil ako Jahve Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, čo potom s miestami, kde sa Boh v nasledujúcich veršoch nazýva Jahve? Gn 15,7: „Ja som Jahve, ktorý ťa vyviedol z Úru.“ Gn 18,14: „Je pre Jahveho niečo nemožné?“ Gn 28,13: „Ja som Jahve, Boh tvojho otca…“

Odpoveď: Ide pravdepodobne o neskoršie zmeny vykonané pisármi. Vo všetkých troch prípadoch sa v gréckej Septuaginte používa slovo Boh (theos), nie grécke slovo pre „Ja som“ z Exodu 3:14 (oΩ v) ani grécke slovo z Exodu 6:3 (kurios). Pozri tiež predchádzajúcu otázku.

Otázka: Ako mohli byť Izraeliti v Ex 6:16–20 v Egypte 430 rokov, keď sa medzi Levim a Mojžišom spomínajú len tri generácie?

Odpoveď: Bolo ich viac ako tri generácie, keďže rodokmene často obsahovali medzery, pretože slovo „dieťa“ znamená aj potomka a slovo „otec“ znamená aj predka.

Otázka: Prečo sa v Ex 6,20 Amram oženil so svojou tetou Jochebed, keď je to zakázané v Levitiku 18,12?

Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dve veci.

1. Kniha Levitikus ešte nebola napísaná, takže nemohli byť zodpovední za budúci zákon.

2. Okrem toho Biblia toto konanie neschvaľuje, ale úprimne opisuje, čo sa stalo.

Otázka: Boli v Ex 6:20 Jochebed a Amram, vnuk Léviho, rodičmi Mojžiša?

Odpoveď: Nie nevyhnutne, keďže slovo „syn“ môže znamenať potomka a Jochebed nebola menovite spomenutá v Ex 2,1–9. Keďže Kehat mal v Mojžišovej dobe 8 600 mužských potomkov (Num 3,28), je nepravdepodobné, že Amram, Kehatov syn, bol Amram, Mojžišov otec.

Otázka: V Ex 6,26–27, napísal túto knihu Mojžiš, keďže je o ňom napísaná v tretej osobe?

Odpoveď: Niet dôvodu pochybovať o tom, že to napísal Mojžiš. Písanie v tretej osobe nebolo v starovekej literatúre nezvyčajné. Medzi ďalšie príklady patria:

1. Julius Caesar, ktorý napísal dielo „Galské vojny“.

2. Julius Caesar píše dielo „Občianske vojny“.

3. Xenofón píše dielo „Anabáza“.

4. Josephus píše dielo „Vojny Židov“.

5. Apoštol Ján píše Jánovo evanjelium.

Otázka: Prečo v Ex 7–11 Boh najprv poslal na Egypťanov rany, namiesto toho, aby ich jednoducho presvedčil, aby ich prepustili?

Odpoveď: Exodus 9:16 (a Rímskym 9:17) hovoria, že Boh to urobil, aby ukázal svoju moc a aby bolo jeho meno hlásané po celej zemi. Šesť bodov, ktoré treba zvážiť.

a) Boh je zvrchovaný a má „právo“ zvoliť si akékoľvek prostriedky, ktoré si želá.

b) Boh nebol nespravodlivý voči Egypťanom, ktorí mali 400 rokov „kultúrnej normy“ zotročovania Hebrejcov.

c) Ľudia pod vedením nejakého vodcu často trpia následkami rozhodnutí svojich vodcov.

d) Boh im dal príležitosť rozhodnúť sa, či prepustia svojich otrokov. Oni si však zvolili ekonomické výhody zotročovania druhých namiesto toho, aby s druhými zaobchádzali tak, ako by chceli, aby zaobchádzali s nimi.

e) Bol to súd nielen nad Egyptom, ale aj nad egyptskými bohmi. Ukázalo to jednak, že títo bohovia boli falošní, a jednak, že On je jediný pravý Boh s mocou.

f) Božie meno bolo oslávené po celej zemi. V skutočnosti Egypťania dnes považujú Mojžiša za hrdinu a Božieho proroka.

Otázka: Ako mohol byť Mojžiš vo Ex 7,1 pre faraóna ako Boh?

Odpoveď: Toto prirovnanie neznamená, že Mojžiš bol božský, ale že všetka komunikácia a interakcia, ktorú mal faraón s pravým Bohom, prebiehala prostredníctvom Mojžiša, ktorému ako prorok pomáhal Áron. Pozri si tiež 2 Korinťanom 3:2–3, kde sa píše, že sme listami od Boha pre ostatných. Ako povedala jedna pani: „Možno sme jediné Biblie, ktoré niektorí ľudia kedy prečítajú.“

Otázka: Ako mohli faraónovi čarodejníci v Ex 7:11, 22 a Ex 8:7 preukázať čarovnú moc?

Odpoveď: Ako vedľajšiu poznámku, kúzelnícky trik, ktorý sa dnes používa a pri ktorom sa tri šálky používajú na zakrytie gúľ, sa praktizoval už v starovekom Egypte. Hoci ľudia môžu oklamať druhých šikovnými, nenadprirodzenými trikmi, Satan má zázračnú moc, ako ukazujú 2. Tesalonickým 2:9 a Zjavenie 13:13. Títo kúzelníci pravdepodobne konali prostredníctvom Satanovej moci.

Otázka: Ako sa mohla voda v Ex 7:17–22 premeniť na krv?

Odpoveď: Hoci Egypťania pravdepodobne poznali červený usadený materiál z Etiópie, červená hlina by nemala vplyv na vodu v nádobách a kamenných vedrách. Existujú dva názory. Keďže pre Boha nie je nič nemožné, nemá zmysel pýtať sa, akým spôsobom to Boh „musel“ urobiť. Skôr by ste sa mohli opýtať, ktorý názor má najlepšie podporné dôkazy o tom, ako sa Boh rozhodol to urobiť.

1. Krv je doslovná krv.

2. Voda bola červená, napríklad v dôsledku toxických rias, ktoré spôsobujú „červený príliv“ pozorovaný v rôznych oceánoch a v Níle. Riasy produkujú neurotoxín, ktorý zabíja ryby a robí vodu nepitnú.

Otázka: V Ex 7:19 a Ex 8:16,24, postihli rany „celý“ a „celý“ Egypt, alebo obišli Gosen v Ex 8:20,22?

Odpoveď: Exodus 9:6 odpovedá na túto otázku tým, že ukazuje, že keď sa hovorilo o „celom Egypte“, malo sa tým na mysli, že Gosen bol vylúčený.

Otázka: Ako mohli v Ex 7:20 čarodejníci premeniť časť vody na krv, keďže Mojžiš už premenil vodu v rieke na krv?

Odpoveď: Exodus 7:20 hovorí len o tom, že voda v rieke pred faraónom sa na jeho očiach okamžite premenila na krv. Ostatná voda sa mohla premeniť o niečo neskôr.

Niekedy, keď Satan pozná Božie načasovanie, môže sa pokúsiť pripísať si zásluhy za to, čo robí Boh. Pozri si diskusiu o Ex 12:29, kde nájdeš ďalší možný príklad. Niektorí však zastávajú odlišný názor, že „všetko“ znamenalo väčšiu časť vody.

Otázka: Kto v Ex 7:22 a Ex 4:21 zatvrdil faraónovo srdce?

Odpoveď: Faraón to urobil ako prvý a Boh mu ho tiež zatvrdil. Tieto verše hovoria, kto mu zatvrdil srdce:

Hospodin zatvrdí: Exodus 4:21

Faraón zatvrdil svoje vlastné srdce: Exodus 8:15,32; Exodus 9:34; 1. Samuelova 6:6.

Ztvrdlo (t. j. samotné faraónovo srdce ztvrdlo): Exodus 7:13–14, 22; 8:19; 9:7; 9:35

Pán ho zatvrdil: Exodus 9:12; 10:1,20,27; 11:10; 14:4-5,17

Zhrnutie: kresťania, ako napríklad Klement Rímsky, ktorý písal v 1. Klementovej epištole, kap. 51, s. 20 (96–98 n. l.), to nevnímali ako situáciu typu „buď-alebo“, ale obidve veci v tom zohrávali úlohu.

Podobná situácia je v Liste Rímskym 1:21–32, kde Boh vydal neveriacich a zkažených ľudí väčšej zkaženosti. Boh dokonca zatvrdil srdce Izraela v Izaiášovi 63:17.

Ako vedľajšiu poznámku treba spomenúť, že Boh zatvrdil aj srdcia Kanaáncov v knihe Jozue 11:20 a Sihona, kráľa Heshbonu, v knihe Deuteronómium 2:30.

Otázka: Prečo v Ex 8:10 faraón požiadal Mojžiša, aby žaby odstránil zajtra a nie dnes?

Odpoveď: Možno preto, že bol už neskorý deň, ale aj tak ich mohol odstrániť okamžite. To by mohlo ukázať, do akej miery bolo faraónovo srdce zatvrdnuté. Chcel mať istotu, že žaby už nebudú preč v čase, keď bude hovoriť s Mojžišom.

Otázka: Čo boli tie „komáre“ v Ex 8:16–19?

Odpoveď: Mohli to byť to, čo dnes nazývame „komáre“, ktoré sú otravné, ale nehryzú. Prípadne to mohli byť aj komáre. Ľudia si nie sú istí presným významom hebrejského slova kinnim, pretože toto slovo sa v Biblii vyskytuje iba na tomto mieste.

Otázka: Majú v Ex 8,19; Ex 31,18; Dt 9,10; Ž 8,3 a podobne Boha prsty?

Odpoveď: Nie. Ide o antropomorfný výraz, ktorý má znázorniť Božiu moc. Ako vedľajšia poznámka, lingvistický termín pre použitie časti niečoho na označenie celku je rečový obrat nazývaný synekdocha. Podobný príklad v inom náboženstve, v islame, uvádza Hadís al-Bukhárí, zväzok 9, kniha 93, kapitola 26, č. 543, s. 409, kde sa spomína Alahov prst.

Otázka: V Ex 8,19; Ex 31,18; Dt 9,10; Ž 8,3 a podobne – keďže bolo nesprávne vytvárať akékoľvek vyobrazenia Boha, prečo Biblia používa antropomorfné výrazy o Bohu, ako napríklad, že má ruky atď.? (Pred mnohými rokmi to povedal John L. MacKenzie.)

Odpoveď: Rozdiel medzi týmito dvoma vecami je rozdiel medzi komunikáciou a uctievaním. Boh sa rozhodol komunikovať spôsobmi, ktorým ľudia rozumejú, vrátane používania poézie a antropomorfných výrazov, ako je napríklad „Jeho pravá ruka“.

Boh však veľmi jasne vyjadruje, že nechce, aby sme vytvárali sochy alebo kreslili obrázky na účely uctievania alebo zbožňovania Boha.

Otázka: Aké muchy to boli v Ex 8,20–32?

Odpoveď: Existuje niekoľko teórií. Mohli to byť takzvané „psie muchy“, ktorých uhryznutia sú bolestivé. Tieto muchy mohli symbolizovať egyptského boha Rea. Alternatívne to mohli byť muchy rodu Ichneumon, ktoré symbolizovali boha Uatchita. Muchy mohli byť prilákané hnijúcimi žabami.

Otázka: Ako je možné, že v Ex 9:4, Ex 11:7 a Ex 12:13 rany nepostihli Izraelitov tak, ako postihli Egypťanov?

Odpoveď: Boh má moc konať podľa svojej vôle. Okrem toho v Ex 15,26 Boh sľúbil, že ak ho Izraeliti budú poslúchať, ani v budúcnosti nebudú trpieť týmito chorobami.

Otázka: Keďže v Ex 9:6, 19–20 zahynul všetok dobytok a kone, ako mohli kone prežiť v Ex 14:9?

Odpoveď: V Ex 9,6 sa výraz „všetko“ vzťahuje buď na dobytok v celom Egypte, alebo na všetok dobytok na egyptských poliach, alebo na oboje. V kontexte je z blízkosti veršov Ex 9,19–20 k Ex 9,6 zrejmé, že autor nemal v úmysle, aby sa to chápalo ako každé jedno zviera, či už vo vnútri alebo vonku, ale ako zvieratá na poli.

Otázka: Čo vieme o chove dobytka v Egypte na základe Ex 9:6, 19–20?

Odpoveď: Egyptský dobytok sa zvyčajne choval v maštaliach od mája do decembra počas záplav Nílu, keď boli pastviny podmáčané. V knihe Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, s. 357 sa uvádza, že táto rana sa pravdepodobne udiala v januári, keď sa časť dobytka vypustila na pastviny. Keďže voda z delty opadla neskôr ako v ostatných častiach Egypta, dobytok by zostal v stajniach dlhšie. Ak dobytok zahynul na slintačku a krívačku v dôsledku hnijúcich žab, postihlo by to hlavne dobytok, ktorý bol na pastvinách.

Otázka: V Ex 9,16; Ex 11,9, povýšil Boh faraóna len preto, aby ho potrestal?

Odpoveď: Nie, Písmo to nehovorí. Hovorí, že Boh vzbudil faraóna s jeho tvrdohlavou bezbožnosťou, aby preukázal svoju schopnosť vyviesť Izraelitov z otroctva. Okrem toho, že Boh používa zlo, aby ostatným preukázal svoju moc a súd, Boh tiež na určitý čas dovolí, aby zlo napredovalo, a potom súdi ovocie, ktoré z toho vzišlo.

Otázka: Ako mohol Mojžiš v Ex 9,19 a Ex 9,27 vyjsť von, aby sa stretol s faraónom počas ničivej rany krupobitia?

Odpoveď: Je zrejmé, že krupobitie nebolo všade a po celý čas. Aj pri hurikáne je v oku búrky pokoj. Mojžiš mohol ísť za faraónom počas dočasného utíšenia v časti Egypta. Prípadne mohol Boh chrániť Mojžiša, keď išiel za faraónom.

Otázka: Aké potraviny pestovali poľnohospodári v tých časoch (Ex 9,20; Iz 28,25; Ez 4,9)?

Odpoveď: Strava ľudí v tej dobe sa veľmi líšila od stravy dnešných industrializovaných spoločností a bola pestrejšia, čo sa týka prírodných potravín. V Starom svete nemali kukuricu ani zemiaky, pretože tie pochádzajú z Ameriky. Mali pšenicu a raž, tak ako my dnes, ale pestovali aj značné množstvá iných starovekých obilnín, ktoré dnes pestujeme len ako špeciality. Napríklad jednozrnka, emmer a špalda sa niekedy nazývajú „zakryté pšenice“; nedajú sa tak dobre mlátiť ako pšenica. Raž, cirok a proso nie sú tak výživné ako pšenica, hoci cirok a proso sa v Afrike stále používajú. Pestovalo sa aj zrno kamut, ktoré chutí vynikajúco. Ďalšími starovekými obilninami sú amarant a quinoa. Nemali však ďalšiu obilninu, tritikále, kríženec pšenice a raže, pretože tá sa po prvýkrát začala pestovať v Škótsku v roku 1875. Viac informácií nájdete na stránke http://www.hort.purdue.edu/newcrop/proceedings1996/V3-156.html#EINKORNOrigin.

Pokiaľ ide o sladidlá, okrem cukrovej repy v Európe a cukrovej trstiny v vzdialených tropických krajinách mali ľudia v podstate len med. Med obsahuje veľké množstvo rôznych chemických látok a každá várka divokého medu je trochu iná, pretože závisí od kvetov, ktoré včely navštívili. Niekto raz o mede povedal, že keby dnes nejaká nová potravina obsahovala tisíce neznámych látok a pri každej výrobe by v nej boli iné chemické látky, v žiadnom prípade by nezískala schválenie Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) v USA!

Otázka: Ako je možné, že v Ex 9,23 sa spomína oheň zmiešaný s krupobitím?

Odpoveď: Prirodzene, k tomu dochádza neustále pri silných krupobitiach sprevádzaných bleskami a hromami. Na základe Exodu 9:29 to pravdepodobne bol práve tento oheň. Boh to však mohol urobiť akýmkoľvek spôsobom, akým chcel.

Otázka: Ako majú ľudia v Ex 9:30 báť sa Boha?

Odpoveď: Boha sa nebojíme tak, ako by sa človek mohol báť nespravodlivého, zlého človeka. Máme sa však Boha báť dvoma spôsobmi.

1. Neveriaci by sa mali báť Božieho súdu a hnevu.

2. Strach znamená aj úctu. Všetci by mali prejavovať úctu Bohu, ktorý nás stvoril, Tomu, kto je zmyslom našej existencie, a Tomu, kto bude súdiť všetkých a udelí ľuďom večný život alebo ich odsúdi na večnú záhubu v pekle, na tejto vesmírnej skládke odpadu. Niektorí nekresťania môžu mať pocit, že Boh nezodpovedá ich predstave o tom, aký by mal byť boh. Skutočný Boh zodpovedá svojmu vlastnému charakteru, ale možno sa ani nezaujíma o to, či zodpovedá vašim štandardom. Pozri si tiež odpoveď na Exodus 20:20.

Otázka: Ako mohla v Ex 10,21–23 vládnuť tma len nad Egyptom?

Odpoveď: Boh stvoril svetlo a môže ho ovládať. Či už išlo o dočasnú zmenu slnka, prírodný zákon, tmavý mrak, sopečný popol, inú prekážku alebo nič z uvedeného, Boh môže konať tak, ako chce.

Otázka: Existujú v Ex 10:21-33 nejaké archeologické dôkazy o tme nad Egyptom?

Odpoveď: Možno. V časopise Biblical Archaeology Review, január/február 1991, s. 50, sa píše:

„Egyptský text datovaný po konci XVIII. dynastie (okolo roku 1350 pred Kr.) opisuje pohromu takto:

‚Slunce je zakryté a nesvietí do očí ľudí. Život už nie je možný, keď je slnko skryté za mrakmi. Ra [boh] odvrátil svoju tvár od ľudstva. Keby len svietilo aspoň jednu hodinu! Nikto nevie, kedy je poludnie. Človekov tieň nie je rozoznateľný. Slnko na nebi pripomína mesiac…‘“

Toto by sa mohlo týkať tmy nad krajinou, ale netýkalo by sa to výbuchu sopky na ostrove Théra, keďže k tomu došlo približne o 200 rokov skôr.

Otázka: V Ex 10,29 Mojžiš hovorí, že sa už nikdy nezjaví pred faraónom. Napriek tomu faraón v Ex 12,31 povolá Mojžiša a Árona k sebe. Ako je to možné? Mýlil sa Mojžiš v Ex 10,29, a ak áno, bol to Boh, kto mu kázal to povedať, alebo to bola jeho vlastná iniciatíva?

Odpoveď: V Ex 10,29 bolo zrejmé, že faraón už mal dosť stretávania sa s Mojžišom, a tak Mojžišovým zámerom bolo, že už nikdy viac neprijde pred faraóna. Keď mu však faraón prikázal, aby prišiel, Mojžiš musel prísť. Pozrime sa na to z troch hľadísk:

a) Ak by to bolo proroctvo, potom to nebola pravda.

b) Ak to vyjadrovalo Mojžišov zámer, potom to bola pravda; Mojžiš neprišiel z vlastnej iniciatívy; bol povolaný.

c) Ak to bol sľub, potom tento ľudský (nie božský) sľub bol prekonaný nutnosťou poslúchnuť faraónov rozkaz.

Stručne povedané, Mojžiš neklamal ani nebol podvodný, ale jasne očakával, že už nikdy nepríde pred faraóna, a v tomto sa mýlil.

Dôležité je si uvedomiť, že proroci boli ľudia a aj oni mohli hovoriť a robiť veci nesprávne. Klasickým príkladom je Nátan, ktorý povedal Dávidovi, že môže postaviť chrám, a potom Boh Nátana opravil v 2. Samuelovej 7:3–17. Boží prorok je bez chyby len vtedy, keď hovorí ako prorok, t. j. „takto hovorí Hospodin“ alebo niečo podobné. Keď Mojžiš stratil trpezlivosť, viackrát udrel do skaly a nazval Izraelitov vzbúrencami, neskôr tých slov nepochybne ľutoval.

Otázka: Napísal Mojžiš v Ex 11,3 a Num 12,3 o sebe, že bol vysoko cenený a pokorný?

Odpoveď: Existujú tri rôzne názory:

a) Mojžiš vecne uvádzal súvislosti týkajúce sa svojej povesti.

b) Keďže to za Mojžiša zapisoval pisár, ten to pod božským inšpirovaním doplnil.

c) Išlo o neskorší pisársky dodatok k textu, ktorého zachovanie cez veky Boh dovolil. Pozri si tiež diskusiu o Num 12:3.

Otázka: Existujú okrem Biblie nejaké dôkazy o tom, že sa v Egypte v tomto období vyskytli rany uvedené v Ex 11:5–12:30?

Odpoveď: Možno áno. David M. Rohl v knihe Pharaohs and Kings: A Biblical Quest (1995), s. 278–279, spomína, že existovali dôkazy o veľkej katastrofe s veľkým počtom náhlivo pochovaných tiel. Veľký počet úmrtí však nedokazuje ani nevyvráca, že to bolo spôsobené náhlym udalosťou, ku ktorej došlo cez noc. Toto objavil Manfred Bietak v Tell ed-Daba. Informácia sa nachádza v publikácii „Avaris and Piramesse: Archaeological Exploration of the Eastern Nile Delta“ (Londýn, 1979), s. 295.

Okrem toho Josephus cituje Manetha, ktorý hovorí, že „zasiahol nás Boží úder“. Toto sa však uvádza v súvislosti s útočníkmi z východu, ktorí vtrhli do Egypta, takže by mohlo ísť o nesúvisiacu udalosť, alebo mohli existovať útočníci na Egypt v Mojžišovej dobe, o ktorých sa v knihe Exodus nehovorí.

Otázka: Znamená výraz „vyhladený z Izraela“ v Ex 12,19 vylúčenie zo spoločenstva, prípadne smrť alebo popravu?

Odpoveď: Kresťanskí učenci sa v tomto nezhodujú, ako uvádza The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, s. 375.

Vylúčenie: Komentár k Biblii: Starý zákon, s. 128. Komentár k Biblii pre veriacich, s. 98, uvádza: „To znamená vylúčenie z tábora a zbavenie jeho výsad. V niektorých súvislostiach výraz ‚vylúčený‘ znamená odsúdenie na smrť.“ Väčšina komentátorov by povedala, že to znamená smrť.

Otázka: Ako mohol [údajne] vševševidúci Boh, ktorý je tak milujúci, ako je to len možné, zabiť prvorodených Egypťanov v Ex 12:29?

Odpoveď: Žiaden verš v Biblii nehovorí, že Boh je všeláskavý, a žiaden verš nehovorí, že Boh je tak milujúci, ako je to len možné. Božia láska je vyvážená Jeho ostatnými vlastnosťami. Pokiaľ ide o to, ako mohol Boh z Biblie zabiť egyptských prvorodených, pozri si odpoveď na nasledujúcu otázku.

Otázka: Prečo bol Boh v Ex 12,29–30 [údajne] nespravodlivý, keď zabil všetkých egyptských prvorodených namiesto samotného faraóna, keďže to bol práve faraón, kto zhrešil?

A: Boh nebol nespravodlivý. V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Všetci Egypťania zotročili Izraelitov. Samotný faraón otrokov nebičoval; robili to egyptskí dozorcovia. Počas 400 rokov považovala egyptská spoločnosť za normálne ťažiť z hebrejských otrokov.

Ľudia často znášajú dôsledky činov iných. Matky závislé na kokaíne rodia deti s menším mozgom, závislé na kokaíne. Milióny ľudí zomreli kvôli vražednému šialenstvu Hitlera a iných. Tieto veci sa dejú v padlom, nespravodlivom svete. Pozrite si však nasledujúci bod.

Úplná spravodlivosť je odložená až do dňa súdu. Napríklad v Lukášovi 13:1–5 bolo Ježišovi povedané o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s ich obeťami. Ježiš povedal, že sa to nestalo preto, že boli horší ako ostatní Galilejčania, ale že ak sa neobrátite, aj vy zahyniete. Niektorí sú v tomto živote za tie isté veci potrestaní prísnejšie ako iní. V deň súdu však Boh bude súdiť spravodlivo a všetko napraví.

Otázka: Aké archeologické dôkazy v Ex 12,29 naznačujú, že faraónov syn zomrel tesne pred exodom?

Odpoveď: Na „Stéle snov“ Thutmosa IV. (1421–1410 pred Kr.), nájdenej medzi prednými labami Sfingy v Gíze, boh Harmakhis sľúbil Thutmosovi osobitnú pomoc, aby sa stal ďalším faraónom, výmenou za odstránenie piesku, ktorý sa nahromadil pri Sfinge. Pravdepodobne by nepotreboval osobitnú pomoc, keby bol prvým v poradí nástupcov svojho otca Amenhotepa II. (1450/1447–1401/1385)

Walter Kaiser v knihe A History of Israel na s. 90 uvádza, že najstarší brat Thutmosa IV. sa volal Webensenu. Webensenu bol pochovaný v kráľovskej hrobke a pravdepodobne to bol práve on, kto zomrel počas desiatej rany. Druhým synom Amenhotepa II. bol Khaemwaset, ktorý sa oženil ešte pred svojou smrťou. Ako hovorí Kaiser: „Hoci teda stélu so sfingou nemožno považovať za priamy dôkaz smrti prvorodených, egyptológovia odkryli dostatok dôkazov na podporu skorého datovania exodu a skutočnosti, že Thutmose IV. skutočne neočakával, že po svojom otcovi nastúpi na trón.“

Otázka: Ako mohol spravodlivý a milujúci Boh v Ex 12,29–30 zabiť prvorodených Egypťanov, keď nemali žiadny vplyv na rozhodnutie faraóna?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Tieto úmrtia nedokazujú, že by Egypťania alebo ich zvieratá boli vinní za faraónovo rozhodnutie.

2. Proti zabíjaniu detí a útlaku sa egyptský ľud zrejme nepostavil ani neurobil nič až do Ex 12,33. Dokonca aj v Ex 14,5 chceli Egypťania, aby sa Izraeliti vrátili ako otroci.

3. Je dôležité postaviť sa na odpor, pretože ľudia, vrátane detí, často trpia neprimeranými dôsledkami rozhodnutí politických vodcov.

4. V tomto živote je veľa nespravodlivosti. Ale príde deň, Súdny deň, keď sa všetko vyrovná. Boh je spravodlivý a bohatí aj chudobní, utláčatelia aj utláčaní, nacisti, Kambodžania, Sudánci a všetci ostatní dostanú na konci čias úplnú spravodlivosť, hoci kto môže povedať, že všetko, čo chcú, je spravodlivosť bez milosrdenstva?

Otázka: Ako je možné, že v Ex 12,30 nebol ani jeden dom, v ktorom by niekto nezomrel, keďže Izraeliti boli ušetrení?

Odpoveď: V kontexte sa to týka domov v Egypte, kde sa Pesach neslávil.

Otázka: Čo symbolizujú štyri veľkonočné kalichy v Ex 13?

Odpoveď: Hoci bola Veľká noc ustanovená v knihe Exodus, rôzne poháre podávané počas Veľkej noci sa v Starom zákone nespomínajú, ale boli súčasťou židovskej tradície, ktorá vznikla v rímskych časoch. Sú zdokumentované v Talmude (Pesachim 10:1).
Zrejme existovali rôzne interpretácie tejto symboliky, ale tu je jedna z nich: rôzne poháre predstavovali rôzne druhy vykúpenia.

Prvý pohár bol určený na požehnanie kiduš, ktoré sa vyslovuje na začiatku Veľkej noci. Tento pohár slúži na oslavu toho, že Boh ich vyviedol z Egypta.

Druhý pohár sa podával pred hlavným jedlom na oslavu oslobodenia z egyptského otroctva.

Tretí pohár sa vypil po „modlitbe po jedle“, aby sa oslávilo prejavovanie Božej moci.

Štvrtý pohár sa podával na záver Hallelu na oslavu toho, že sa stali národom.
Niektorí mali aj piaty pohár, „pohár Eliáša“, ktorý sa nevypil.

Niektoré z týchto informácií pochádzajú z židovskej stránky: http://2-passover.tripod.com/thefourcupsofwineforpassover.html.

Otázka: Museli Izraeliti podľa Ex 13,2.13 posvätiť svojich prvorodených detí (synov aj dcéry), alebo len prvorodených synov, ako hovorí Ex 22,29?

Odpoveď: Hebrejské aj moderné preklady uvádzajú synov:

Exodus 13:2 „každý prvorodený medzi synmi Izraela“

Exodus 13:13 „každý prvorodený muž spomedzi vašich synov“

Otázka: Bol v Ex 13:4 prvý mesiac Abib, alebo to bol Nisan, ako sa uvádza v Nehemiášovi 2:1?

Odpoveď: V tej dobe (1445 pred Kr.) ho Izraeliti nazývali Abib. O niekoľko storočí neskôr (okolo roku 500 pred Kr.), za vlády Peržanov, sa nazýval Nisan. Dnešní Iránci (Peržania) všetkých náboženstiev slávia Nový rok pod názvom Nowruz.

Otázka: Znamená zachovanie Jozefových kostí v Ex 13,19, že kresťania by mali uctievať sväté relikvie, ako tvrdia niektorí katolíci?

Odpoveď: Nie. To, že boli kosti uchované na pochovanie, neznamená, že boli uctievané. V Biblii neexistuje žiadny dôkaz, že by Jozefove kosti, alebo kosti kohokoľvek iného, boli považované za posvätné predmety uctievania.

Druhé prikázanie zakazuje mať akékoľvek obrazy pred Bohom. Počas celého stredoveku sa rôzni katolíci pokúšali kategorizovať hriechy, pričom najznámejšie sú „sedem smrteľných hriechov“. Zaujímavé na týchto rôznych zoznamoch je, že autori všetkých z nich zabudli na druhé prikázanie.

Otázka: Ako mohol Boh v Ex 13,21–22; Ex 14,19–20; Ex 40,38 nasledovať Izrael ako oblak a ohnivý stĺp?

Odpoveď: Keďže sa Boh už zjavil Abrahámovi v podobe troch návštevníkov a Mojžišovi ako oheň v kríku, zjavovať sa ako oblak alebo ohnivý stĺp by pre Boha nebolo vôbec ťažké. Pre nás je pravdepodobne ťažšie prelomiť naše predstavy o tom, čo by mal Boh robiť, než je pre Boha zjavovať sa v akejkoľvek podobe.

Otázka: Prečo v Ex 14,6–7 faraón prenasledoval všetkých Izraelitov len s 600 bojovými vozmi?

Odpoveď: Hoci boli vozy v staroveku úžasnými vojenskými zbraňami a väčšina Izraelitov nemala zbrane, odpoveďou je, že Exodus 14:7 hovorí, že faraón vzal 600 najlepších vozov a všetky ostatné vozy, a Exodus 14:9 hovorí o armáde. Exodus 15:4 tiež spomína faraónove vozy a jeho armádu.

Otázka: Ako vyzerali egyptské vozy v tej dobe podľa Ex 14,6–7?

A: Archeológovia uvádzajú, že vozy v severnej Mezopotámii boli podobné povozom, v ktorých sa viezli traja alebo štyria ľudia a až štyri osly alebo kone. Egypťania mali podobné vozy, kým Hyksosovia po roku 1586 pred n. l. nedobyli väčšinu Egypta so svojimi vyspelejšími bojovými vozmi. Od tej doby boli egyptské bojové vozy veľmi ľahké, ťahané dvoma koňmi a s dvoma mužmi. Jeden muž bol vozník a druhý lukostrelec. Kolesá boli veľké, zvyčajne so šiestimi lúčmi. Na nápravách bojových vozov neboli žiadne hroty až do perzského obdobia. Bojové vozy boli dôležitou vojenskou zbraňou na suchom rovnom teréne, ale v horách alebo na vlhkom, rozmočenom teréne neboli príliš užitočné.

Otázka: Ako mohol faraón mať „jazdcov“ v Ex 14:9–28 a Joz 24:6, keď armády v tej dobe nemali kavalériu?

Odpoveď: Môže ísť o „vozníkov“, nie o jazdu. Keď sa toto slovo používa, je to vždy v kontraste s bežnou armádou.

Otázka: Keďže v Ex 14,14 Boh vtedy bojoval za Izraelitov, prečo potom neskôr za nich vždy nebojoval?

Odpoveď: Boh nemal povinnosť vždy bojovať za Izraelitov. Mohol za nich bojovať, ale aj sa zdržať boja, kedykoľvek chcel. Často sa zdá, že Boh nechal Izraelitov bojovať ich vlastné bitky.

Otázka: Ako v Ex 14:17; 15:21 utopenie Egypťanov oslavuje Boha a prináša Mu slávu?

Odpoveď: V očiach Izraelitov to ukázalo, že Boh má moc zachrániť ich aj pred mocnou armádou a že nad nimi bdie.

Otázka: Prečo bol Boh v Ex 14,17; 15,21 taký nespravodlivý, keď utopil egyptskú armádu v Červenom mori, keď vojaci len plnili rozkazy?

Odpoveď: Je tu dôležité ponaučenie: vojaci by nemali plniť rozkazy, ktoré sú zlé. Vtedy, keď egyptským vojakom bolo nariadené zabiť mierumilovných uctievačov Boha, vystavili sa súdu za svoju „zlú poslušnosť“. Dnes, keď moslimským „svätým bojovníkom“ je nariadené zabiť mierumilovných uctievačov Boha len preto, že sú kresťania, aj oni sa vystavujú Božiemu súdu v podobe pekelného ohňa.

Otázka: Prekročili Izraeliti v Ex 14,18 „Červené“ more, alebo veľmi plytké „Trstinové“ more?

Odpoveď: Hebrejský výraz je Yam Suph a mohlo ísť o ktorékoľvek z nich; nevieme presne, kde prekročili. Kniha When Critics Ask (str. 75–76) naznačuje, že mohlo ísť o jazero Ballah, ktoré bolo plytké „more“ široké 10–15 míľ (16–24 km). (Jazero Ballah bolo zničené pri výstavbe Suezského prieplavu.)

Dokonca ani Trstinové more nemuselo byť vtedy plytké. Exodus 14:22 hovorí, že vody vytvorili „múr“ na oboch stranách, takže tam muselo byť značné množstvo vody. Ak bolo more, ktoré prekročili, plytké a Izraeliti ho prekročili, potom, ako vtipne poznamenal jeden človek, bolo by oveľa väčším zázrakom, keby prekročili plytké Trstinové more a utopili všetky tie kone a vozatajov v hĺbke len niekoľkých palcov.

Otázka: Ako mohol Boh v Ex 14:21–29 rozostúpiť more?

Odpoveď: Všemohúci to mohol urobiť akýmkoľvek spôsobom, akým chcel. Exodus 14:21 spomína silný východný vietor, ale mohli tam byť aj iné faktory.

Otázka: Mohla v Ex 14,21–29 spôsobiť rozdelenie Červeného mora obrovská sopečná erupcia na ostrove Théra?

Odpoveď: Tento názor obhajovala kniha „The Bible as History“ a Hans Goedicke. Táto teória bola kedysi populárna, pretože erupcia sopky na ostrove Théra sa zdala byť okolo roku 1500 pred Kr., čo sa blížilo Goedickeho názoru, že Exodus sa odohral v roku 1477 pred Kr. (Dnes sa predpokladá, že k Exodu došlo v roku 1445 pred Kr.) Štúdia kalibrovaného rádiokarbónového datovania letokruhov dubov v Írsku aj borovice bristlecone v Kalifornii však nezávisle od seba poukazuje na celosvetové ochladenie, ktoré spomalilo rast stromov, približne v roku 1628 pred n. l. ± 20 rokov. Datovanie grónskych ľadových štítov naznačuje ochladenie okolo roku 1645 pred n. l. Erupcia sopky na ostrove Théra sa teda udiala približne o 200 rokov skôr.

Otázka: Ako mohli v Ex 14,21–29 2 milióny Izraelitov prekročiť Červené more za iba 24 hodín?

Odpoveď: Predpokladajme, že 602 000 mužov znamená približne 2 až 2,5 milióna ľudí. Ak bol prechod široký asi 2 až 2,5 míle (3,2 – 4 km) a ľudia boli od seba vzdialení v priemere dva yardy, znamenalo by to 1 760 kolón idúcich v jednej línii, z ktorých každá by mala 1 136 ľudí. Ak zohľadníme vozy a zvieratá a predpokladáme, že boli v priemere desať yardov od osoby pred nimi a ľudia kráčali pomaly rýchlosťou 1 míľa (1,6 km) za hodinu, mohli prejsť určitý bod za 6,5 hodiny.

Otázka: Existujú v Ex 15 nejaké dôkazy o tom, že Hebreji putovali po Sinajskom polostrove?

Odpoveď: Áno, existujú určité dôkazy. V jaskyniach na hore Sinaj boli nájdené nápisy opisujúce rozdelenie mora, Mojžiša a lov prepelíc. Najzaujímavejšie je však jazyk: išlo o zmes egyptčiny a hebrejčiny. O tom vedel aj historik Diodorus Siculus (10 pred n. l.). Pravdivosť týchto nápisov však nie je možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Je to pravdepodobne preto, že nie je možné datovať nápisy na skalných stenách.

Wycliffeho slovník biblickej archeológie na strane 535 uvádza, že pri vchode do medených baní na Sinaji sa nachádzajú stovky nápisov. Väčšina z nich je v egyptských hieroglyfoch, ale asi 40 nápisov je v akomsi proto-sinaitskom abecednom písme z 15. storočia pred n. l. Ide o jedny z najstarších artefaktov abecedného písma, ktoré sa zachovali dodnes.

Otázka: V Ex 15,1–21, mala by táto časť nasledovať po predchádzajúcej časti knihy Exodus alebo po nasledujúcej časti?

Odpoveď: Keďže ide o rozprávanie, môže patriť k obom častiam. Mnohí komentátori ju zaraďujú k predchádzajúcej časti, pretože bola pravdepodobne spievaná veľmi krátko po ich oslobodení. Pri usporiadaní knihy Exodus ju však radšej zaraďujem do nasledujúcej časti, pretože prvá polovica 15. kapitoly a jej druhá polovica tvoria taký pekný zrkadlový obraz. Keď putovali po púšti, musíme si uvedomiť, že Izraeliti nemohli „čítať dopredu“ v knihe Exodus a zistiť, kam idú alebo čo sa s nimi stane. Počas putovania mali v podstate len dve možnosti. Mohli si pripomínať Božiu veľkosť a milosť, ktorú im preukázal, alebo mohli reptávať nad svojimi súčasnými podmienkami.

Aj v našich dnešných životoch môžeme v podstate robiť len dve veci: potešiť Boha tým, že Ho oslavujeme a s vďačnosťou Mu poslúchame, alebo upriamiť svoju náklonnosť na svet a sťažovať sa, alebo ísť svojou vlastnou cestou a pochybovať o Božej starostlivosti a zabezpečení.

Otázka: Ako je možné, že v Ex 15,1 sa spomínajú „jazdci“, keď egyptská armáda v tej dobe pravdepodobne nemala kavalériu?

Odpoveď: Slovo „jazdcovia“ nešpecifikuje, na čom jazdili. Armády v tej dobe sa spoliehali na vozy a títo ľudia boli jazdci na vozoch, nazývaní aj vozníci.

Otázka: Keďže v Ex 15,11 sa píše: „Kto z bohov je ako ty?“, existuje viac ako jeden Boh?

Odpoveď: Nie. Tento verš, podobne ako Izaiáš 40:18, ukazuje, že Boh je neporovnateľný. 1. Korinťanom 8:1–7 ukazuje, že existuje mnoho modiel, ale je len jeden pravý Boh, ako to dokazujú Deuteronómium 4:35–39; 6:4; Marek 12:29–33; Izaiáš 43:10-12; 44:6,8; 45:5-6,14,21; 46:9; Joel 2:27; 1. Timoteovi 1:17; 2:5; a 6:15-16.

Otázka: Ako Boh v Ex 15:16 „vykúpil“ Izraelitov?

Odpoveď: Jedným zo spôsobov, akým patria Bohu, je to, že Boh im zachránil život.

Otázka: Čo sa môžeme naučiť z príbehu o vodách v Mará a Elim v Ex 15:22–27?

Odpoveď: Boh skúšal ľud podľa Exodu 15:25. Ľudia zúfalo potrebovali vodu a v Mare našli vody hojnosť, ale mohlo sa to zdať ako krutý žart, pretože bola horká a nepitná. Horká voda je často taká preto, že je veľmi zásaditá. Nielenže teda zle chutí, ale je aj škodlivá pre telo. Boh nielenže urobil horkú vodu znesiteľnou a dostatočne zdravou na pitie, ale v skutočnosti ju urobil sladkou a príjemnej chuti.

Môže Boh zaistiť vaše potreby v suchom a smädnom kraji? Boh pozná vaše potreby, ale čo ak ste v núdzi a jediné riešenie sa javí ako nič iné než krutý vtip? Budete aj naďalej verní a buď počkáte, kým vám Boh poskytne inú vodu, alebo, ako v tomto prípade, zázračne premení zdanlivé „neriešenie“ vášho problému na riešenie, ktoré je nielen primerané, ale dokonca prináša aj spokojnosť?

Izraeliti boli mnohokrát skúšaní, rovnako ako Dávid, neskôr Židia, Ježiš a prví kresťania. Nemali by sme byť prekvapení, keď sme skúšaní aj my.

Otázka: Čo sa môžeme naučiť z manny a prepelíc v Ex 16,1–36?

Odpoveď: Naliehavá potreba ľudu po vode bola uspokojená, ale čo ich dlhodobé prežitie? Namiesto toho, aby sa pýtali Boha na svoju potrebu, reptali proti Mojžišovi. Keď máte oprávnenú potrebu a Boh ju ešte neuspokojil, čo robíte? Sťažujete sa, alebo sa naďalej modlíte k Bohu? Môže vás Boh nasýtiť aj na neúrodnom mieste? Keď chýba výživa – či už fyzická, emocionálna, priateľská alebo duchovná – myslíte si, že Boh je dosť mocný na to, aby sa o vás postaral aj v dlhodobom horizonte? Máme plánovať budúcnosť (ako múdra mravica v Prísloviach 30,25), ale dokážete hľadieť do budúcnosti s dôverou v Neho, a nie so strachom?

Otázka: Prečo mali Izraeliti v Ex 16,23–30 dodržiavať sobotu na mieste zvanom Sinajská púšť, keďže tento príkaz bol daný až neskôr spolu s Desatorom na Sinaji?

Odpoveď: Boh im toto prikázanie oznámil ešte predtým, ako im dal všetkých desať prikázaní.

Otázka: Je v Ex 16:23 „púšť Sin“ to isté ako „púšť Zin“?

A: Nie. Púšť Sin sa nachádzala západne od hory Sinaj, zatiaľ čo púšť Zin ležala južne od Júdu a severovýchodne od Kádeš-barnea. V diele „Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 2, s. 404, sa uvádza, že počiatočná hebrejská spoluhláska je odlišná.

Q: Čo presne je manna v Ex 16:31, Num 11:7–9, Dt 8:3,15, Joz 5:12, Ž 78:24,25, 105:40 a Neh 9:15?

Odpoveď: Písmo hovorí len toľko, že to bola potrava zázračne poskytnutá Bohom.

Niektorí vyslovili teóriu, že išlo o jedlú sekréciu tamariskových stromov na Sinaji, sekréciu hmyzu atď., ale prirodzené vysvetlenie nestačí. Prichádzala šesť dní v týždni, ale nie v sobotu. Navyše by nebolo dosť hmyzu ani sekrécie tamariskových stromov na to, aby nakŕmili takú veľkú populáciu.

List Židom 9:4 spomína, že do archy bol vložený hrniec s mannou.

Otázka: Prečo sa v Ex 17,1–7 Boh hneval na ľudí, ktorí ho poslúchali?

Odpoveď: Exodus 17:1 hovorí, že ľud putoval z miesta na miesto, ako mu prikázal Hospodin. Avšak aj keď Ho poslúchali, reptali. Poslušnosť nestačí; máme byť poslušní s radosťou, bez reptania a hádok, ako hovorí Filipským 2:14.

Otázka: Ako môžu ľudia v Ex 17,2 a Dt 6,16 pokúšať Boha, keď podľa Jakuba 1,13 Boh nemôže byť pokúšaný zlom?

Odpoveď: Lepším prekladom než „pokušovať Boha“ je „vystaviť Pána skúške“. Boh skutočne nemôže byť pokúšaný zlom, ale ľudia to môžu aj tak skúšať. Je to prejav hriechu ľudí, ktorí hovoria Bohu: „Urob to takto a vykonaj tento zázrak, inak...“

Otázka: Keď v Ex 17,8 Izraeliti vyhrávali len vtedy, keď Áron a Hur podopierali Mojžišove ruky, neznie to ako povera?

Odpoveď: Všetci vedeli, že moc je v Bohu, nie v rukách. Boh niekedy používa fyzické činy, aby prostredníctvom nich prejavil svoju moc. Ďalšie príklady nájdete v 2. Knihe kráľov 13:21 (Elizeove kosti), v Knihe čísel 21:4–9 (bronzový had) a v Jánovi 9:6–7 (Ježiš pripravil blato a naniesol ho na oči slepého muža).

Otázka: Aký význam má Božie meno v Ex 17,15–16?

Odpoveď: Je veľmi dôležité, že Mojžiš nazval Boha Jahve Nissi, „Hospodin je moja zástava“. V vojenskej bitke bola zástava česťou armády alebo divízie a vojaci bojovali až do konca, aby ju za každú cenu zachránili. To znamená oveľa viac než len to, že Boh je silný a mocný. Keď sa na Izraelitov rútila veľká armáda odhodlaná ich poraziť, Izraeliti NEVERILI len v to, že Boh je vzdialená mocná bytosť, ktorá by im mohla pomôcť, ak by mala na to chuť. Skôr verili nielen v to, že Boh je mocný, ale aj v to, že Boh im v kritickej chvíli pomôže a zachráni tých, ktorí volajú k Jeho menu. Dnes všetci kresťania veria, že Boh je Všemohúci, ale naozaj žijete tak, ako keby ste verili, že Boh vám v kritickej chvíli pomôže? Ak áno, potom nielenže veríte, že Boh je vaším zástavou a budete bojovať až do konca, aby ste pevne stáli za Bohom, ale tiež viete, že vy sami ste Božou zástavou v tom zmysle, že nesiete Jeho meno a ste zrenicou Jeho oka (Deuteronómium 32:10; Žalm 17:8), a že Boh bude určite s vami. Aj keby ťa zabili pre Boha, vieš, že „V očiach Hospodinových je vzácna smrť jeho svätých.“ (Žalm 116:15 NIV)

Otázka: Keďže podľa Ex 18:7 máme uctievať iba Boha, prečo sa Mojžiš poklonil svojmu svokrovi?

Odpoveď: Poklonenie sa z úcty nie je uctievaním. Aj dnes sa ľudia z úcty klaniajú alebo robia pukrlátko pred anglickým panovníkom. Abrahám sa z úcty klanial kráľom a poklonenie sa je v poriadku, pokiaľ sa to nevykladá ako uctievanie. Na rozdiel od toho sa odhaduje, že počas rímskych prenasledovaní zahynulo až 50 000 kresťanov a mnohí ľudia nechápu, prečo. Rimania nemali problém s tým, že kresťania uctievali Ježiša. Rimania však netolerovali odmietanie kresťanov uctievať kohokoľvek okrem Boha, najmä rímskeho cisára. A aby toho nebolo málo, rímski pohania označovali kresťanov za „ateistov“, pretože neverili v ich modly.

Otázka: Prečo v Ex 18,17–26 Mojžiš prijal radu Jethra namiesto Božej?

Odpoveď: Nebolo to v rozpore s Božou vôľou, ale Mojžiš to uznal za dobrú radu, ako nasledovať Boha. Máme byť praktickí a prijímať dobré a správne rady od druhých rovnako ako od Boha.

Otázka: Prečo v Ex 19,3.20; 24,9.13.15.18; 34,4 Mojžiš vystúpil na horu sedemkrát a vrátil sa, aby videl Pána (Ex 32,31), hoci v Ex 19,14.24; 32,15; 34,29 je zaznamenané, že zostúpil len štyrikrát?

Odpoveď: Niektorí to použili na podporu teórie o viacerých autoroch knihy Exodus, ale v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, s. 416, sa uvádza, že to v skutočnosti nepomáha odpovedať na túto otázku. Kniha Exodus nemusí byť usporiadaná v chronologickom poradí; nie je problém, ak je tu v chronologickom poradí; postupnosť udalostí je v skutočnosti celkom jasná.

Exodus 19:3 Mojžiš vystúpil sám

Exodus 19:14 Mojžiš zostúpil sám

Exodus 19:20 Mojžiš vystúpil na vrchol sám

Exodus 19:24 Mojžiš na chvíľu zostúpil, aby priviedol Árona

Exodus 24:9 Mojžiš a 73 ďalších vystúpili

Exodus 24:12-13 Boh povedal Mojžišovi, aby vystúpil, a tak Mojžiš nechal starších tam, kde boli, a spolu s Jozue vystúpil ďalej.

Exodus 24:15 hovorí, že Mojžiš vystúpil, zrejme sám, a tak vystúpil ďalej.

Exodus 24:18 hovorí, že potom Mojžiš vošiel do oblaku, keď vystupoval, takže ide o tú istú cestu ako v Exoduse 24:15.

Exodus 32:15 Mojžiš zostúpil [celú cestu] s dvoma tabuľkami a stretol sa s Jozue. (Mojžiš rozbil tabuľky v Exoduse 32:19)

Exodus 32:31 Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi. To neznamená, že nutne vystúpil na horu a zliezol z nej, hoci mohol.

Exodus 34:4 Mojžiš vystúpil s dvoma prázdnymi kamennými tabuľami

Exodus 34:29 Mojžiš zostúpil z hory s dvoma kamennými doskami.

Keď už hovoríme o Mojžišovi a horách, podobný sled udalostí sa odohral aj počas Ježišovej premeny. Keď cestoval s dvanástimi učeníkmi, oddelil sa od nich a vystúpil na horu len s tromi z nich. Lukáš 9:32–33 ukazuje, že Ježiš bol v určitej vzdialenosti od tých troch, keď došlo k premene. Potom ich zahalil oblak. Lukáš 9:36–37 ukazuje, že ostatní učeníci sa opäť pripojili k Ježišovi ešte predtým, ako sa k nemu pri úpätí hory pripojil dav.

Zhrnutie: Keď si uvedomíme, že človek môže vystúpiť časť cesty na horu s väčšou skupinou a ďalej s menšou skupinou, a keď si uvedomíme, že návrat z každej cesty nemusí byť spomenutý, nie je s počtom Mojžišových ciest žiadny problém.

Otázka: Ako mohli mať ľudia v Ex 19,4 orlie krídla?

Odpoveď: Ide o metaforu toho, ako Boh konal, aby ich preniesol cez ťažkosti bez akéhokoľvek úsilia z ich strany. (Keď čelíme obrovským ťažkostiam, Boh nás aj dnes nesie na orlích krídlach.)

Otázka: Kde presne sa nachádza hora Sinaj v Ex 19,11?

Odpoveď: Oblasť: Sinajský polostrov má tvar trojuholníka smerujúceho na juh, s horami v južnej časti, ktorú Exodus 19:2 a Numeri 3:14; 9:1,5; 10:12 nazývajú Sinajskou púšťou („púšťou“). Púšť Sin oddeľuje Elim od Sinaja. Numeri 33:3–50 uvádza všetky miesta, kde Izraeliti táborili. Bohužiaľ, polohu mnohých z týchto táborísk nepoznáme, ale keď sa na ne pozrieme, môžeme zistiť, čo sa nachádza medzi ktorými miestami.

V púšti Sinaj sa v skutočnosti nachádzajú dve hory, blízko seba, ktoré zodpovedajú polohe hory Sinaj.

Gebel Musa/Mousa (7 363 ft) Ide o tradičný názor, aspoň od približne roku 500 n. l. Má veľmi strmé útesy. Na úpätí tejto hory sa nachádza kláštor sv. Kataríny. Mnohí, hoci nie všetci moslimovia, považujú túto horu tiež za horu Sinaj. V publikácii New International Dictionary of the Bible na strane 674 je obrázok hory Jebel Musa.

Ras es-safsafeh (6 540 ft, 1 993 metrov) sa nachádza dve míle (3,2 km) severne od Gebel Musa na tom istom hrebeni. Na jeho úpätí sa rozprestiera širšia rovina.

Gebel Serbal (nepravdepodobné): Eusebius z Cézarey (r. 325 n. l.) tomu veril. Avšak v diele The New Bible Dictionary (1978), s. 1193–1194, sa uvádza, že v blízkosti jeho úpätia sa nenachádza žiadna púšť.

Niektorí ľudia si myslia, že hora Sinaj sa nachádza v pohorí Jebel al-Lawz v Arábii, možno preto, že

a) sa mylne domnievajú, že Sinajský polostrov bol počas exodu súčasťou Egypta

b) zabúdajú, že hora Sinaj sa podľa Exodu 18:27 a Numeri 10:29–30 nachádzala mimo zeme Midian

c) Pavol uviedol, že hora Sinaj sa nachádzala v Arábii (Galaťanom 4:25), a zabúdajú, že Sinajský polostrov ležal v rímskej provincii Arábia.

www.christiananswers.net/abr/scoop.htmlPo uvedení predchádzajúcich dôvodov sa tiež uvádza, že vzdialenosť do Arábie by bola príliš veľká od Kádeš-barnea, keďže ľudia s stádami a dobytkom by za deň prešli len asi 6 míľ. Vzdialenosť z Jebel al-Lawz do Kádeš-barnea je však okolo 150 míľ a oni prešli zo Sinaja do Kádeš-barnea za iba 11 dní.

Moslimovia sa niekedy snažia tvrdiť, že hora Sinaj je Mekka. Veď v Liste Galaťanom 4:25 sa píše, že hora Sinaj leží v Arábii. Nejde však o súčasnú Saudskú Arábiu, ale o Sinajský polostrov, ktorý bol súčasťou rímskej provincie Arábia. Okrem toho by bola 11-dňová cesta dlhá približne 800 míľ z Mekky do Kádeš-barnea, s ovčím a dobytčím stádom, mladými zvieratami a malými deťmi, pešo, neuveriteľná. Mapu nájdete buď v knihe The Roman World na strane 107, alebo v Encyklopédii Britannica v časti Rímske dejiny.

Keby bola hora Sinaj skutočne Mekkou, pre kresťanov by to nemalo žiadny význam, okrem toho, že etapy izraelskej cesty by už nedávali zmysel. Pre niektorých moslimov je to však zrejme dôležité, pretože by to dodalo dôveryhodnosť predstave, že Mekka zohrávala určitú úlohu v Božom diele ešte pred Mohamedom. Iní moslimovia však, ako napríklad v poznámke pod čiarou č. 2504 v diele „Svätý Korán: Anglický preklad významov a komentárov“, stotožňujú horu Sinaj s Gebelom/Jabalom Musa, rovnako ako väčšina kresťanov.

Otázka: Je v poriadku, ak kresťania nosia a vlastnia kríže a iné náboženské umelecké predmety, ako sa uvádza v Ex 20:4-5?

Odpoveď: Ako pripomienky je to v poriadku, rovnako ako Židia kopírovali Písmo ako pripomienky na základe Deuteronómium 6:8–9. Avšak ani kríže, ani Písmo, ani nič iné sa nesmie uctievať namiesto Boha.

Otázka: Keďže Ex 20,4–5 hovorí, že nemáme mať žiadne rytiny, prečo bolo v stánku (Ex 25–27) a neskôr v chráme (1 Kr 6,1–38; 7,13–51) toľko obrazov?

Odpoveď: Bolo v poriadku vyrábať sochy, ktoré nariadil Boh, na ozdobu, nie však na uctievanie. Keď sa však aj sochy, ktorých výrobu nariadil Boh, používali na uctievanie, mali byť zničené. Ako príklad si prečítajte o bronzovom hadovi v Numeri 21:4–9 a 2. Knihe kráľov 18:1–4. Ďalšie informácie nájdete v diele Tertuliána Päť kníh proti Marcionovi (207/208 n. l.), kniha 2, kap. 22.

Otázka: Je Boh v Ex 20,5; Dt 4,24; 6,15; Jo 2,18; Sof 1,18 žiarlivý Boh, keďže 1 Kor 13,4 hovorí, že láska nezávidí?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body:

1. Mnohé verše ukazujú, že nemáme závidieť druhým to, čo majú, ani veci, ktorými ich Boh požehnal.

2. Boh nie je stvorenie a podľa Jeho pravidiel je v poriadku, ak žiarlí na uctievanie a oddanosť, ktoré mu právom patria. Je to podobné tomu, ako keď niekto očakáva oddanosť a vernosť od svojho partnera, alebo keď rodič očakáva úctu a poslušnosť od svojho dieťaťa.

3. Okrem toho 2. Korinťanom 11:2 ukazuje, že by sme mali mať zbožnú žiarlivosť, aby ostatní naďalej zostali oddaní skutočnému Ježišovi namiesto falošného.

Otázka: Prečo, stručne povedané, v Ex 20,5 spravodlivý Boh trestá neprávosť otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia?

Odpoveď: Ezechiel 18 a Deuteronómium 24:16 ukazujú, že Boh neuznáva syna za vinného za hriechy otca, ale Exodus 20:5 a ďalšie verše naznačujú, že deti znášajú zlé dôsledky za hriechy iných. Mnohí veria, že Boží súd zohľadňuje, odkiaľ začali a čo mali k dispozícii, a nie každý začína z rovnakého miesta ani nemá rovnaké príležitosti.

Otázka: V Ex 20:5; Ex 34:7; Num 14:18; a Dt 5:9, ako Boh trestá deti za hriechy ich otcov až do tretieho a štvrtého pokolenia, keď Ezechiel 18:4,18-19 a Dt 24:16 hovoria, že každý zomrie za svoj vlastný hriech, nie za hriech svojho otca, a Ezechiel 18:19 hovorí, že syn nenesie vinu otca?

Odpoveď: Boh zrejme považoval tento pojem za dôležitý, pretože štyri verše v Zákone opakujú to isté pomocou tých istých dvoch hebrejských slov.

„Navštíviť“ je paqad (Strongov č. 6485), čo je neutrálne slovo, ktoré môže znamenať návštevu s priateľským aj nepriateľským úmyslom.

„Nespravodlivosť“ je „’avon“ (Strongovo číslo 5771), čo znamená zvrátenosť, zlo, chybu, nespravodlivosť, neplechu, trest (za nespravodlivosť), hriech.

Niektorí ľudia si mysleli, že ich hriech nemá žiadny vplyv na ich deti; iní si zase mysleli, že dieťa môže byť vinné len kvôli svojim rodičom. Jeremiáš 31:29–30 a Ezechiel 18:2 karhajú ľudí za to, že hovoria: „Otcovia jedia kyslé hrozno a deťom sa z toho krútia zuby.“ V knihe Jób 21:19 hovorí Jób niečo podobné. Pravda však v skutočnosti nie je ani v jednom z týchto extrémov. Najprv dve veci, ktoré nie sú odpoveďou, a potom odpoveď.

Skoršie vs. neskoršie zjavenie (nie je to odpoveď): Tóra (Zákon) bola daná okolo roku 1440 pred Kr. a kniha Ezechiel bola napísaná po roku 587 pred Kr. Tak ako sa Boží spôsob zaobchádzania s ľuďmi výrazne líšil v Noemových časoch, v Abrahámových časoch, za Mojžišovho zákona a po Kristovi, tak sa Boží spôsob zaobchádzania s ľuďmi v menšej miere líšil medzi Mojžišom (keď mali len zákon) a Ezechielom (keď už mali aj prorocké spisy). Obidve obdobia však podliehali Mojžišovmu zákonu a medzi nimi nedošlo k žiadnej výslovnej zmene zmluvy či dispenzácie. Navyše, Deuteronómium 24:16 tiež hovorí, že otcovia a deti nemajú byť usmrtení jeden za druhého, a tento verš bol napísaný v rovnakom čase ako zvyšok Deuteronómia.

Trest za neprávosť vs. smrť za hriechy (nie je to odpoveď): Verše v Zákone nehovoria, že deti zomrú za hriechy svojich rodičov/predkov, ale len to, že na nich dopadne trest za neprávosť. Ezechiel 18 a Deuteronómium 24:16 hovoria len to, že dieťa nezomrie za hriechy svojho otca. Hoci však Deuteronómium 24:16 a Ezechiel 18 ukazujú, že [fyzická a duchovná] smrť a večné dôsledky nie sú zodpovednosťou rodičov, ale samotnej osoby, nemožno poprieť skutočnosť, že ostatné verše dokazujú, že hriech má medzigeneračné dôsledky. Existujú aspoň tri rôzne dôsledky.

Dôsledky: Fyzické dôsledky sú najľahšie viditeľné: deti narodené drogovo závislým matkám sa rodia závislé na drogách. Niektoré deti trpia fetálnym alkoholovým syndrómom kvôli matkám, ktoré pijú alkohol. Ak začnú piť alkohol, budú mať na ňom obzvlášť silnú závislosť. Boh však niekedy stanovuje aj nefyzické dôsledky. Kanaán a jeho potomkovia boli postihnutí dôsledkami hriechu Chama, ako sa uvádza v 1. Mojžišovej 9:25–27. Eliho potomkovia boli postihnutí v 1. Samuelovej 2:31–33 kvôli veľkým hriechom Eliho synov. Potomkovia Jojachina už nikdy viac nebudú vládnuť, ako sa uvádza v Jeremiášovi 22:28–30. Existujú však aj dobré dôsledky pre budúce generácie v prípade poslušnosti, ako napríklad pre potomkov Rechabovcov v Jeremiášovi 35:18–19 a pre potomkov Abraháma v 1. knihe Mojžišovej 12:2 atď. Nakoniec, Rímskym 8:28 sľubuje, že všetko pôsobí na dobro tým, ktorí milujú Boha. Keď trpezlivo znášame prekliatia, Boh je dosť mocný na to, aby aj tie premenil na požehnania.

Vyrastanie v hriechu: Exodus 20:5 a Deuteronómium 5:9 hovoria, že Boh trestá neprávosť na deťoch tých, ktorí nenávidia Boha. Deti často vyrastajú tak, že sa učia hodnoty svojich rodičov. Ak niekto mal rodičov, ktorí nenávideli Boha, pravdepodobne vyrastal tak, že ho to tiež učili, buď priamo, alebo nepriamo. Avšak podobne ako Abrahám z Uru, Gibeoniti z Kanaánu, Moabčanka Rút a pohania, ktorým kázali prví kresťania, aj my môžeme nasledovať Božie volanie, prekonať akúkoľvek zlú výchovu a žiť nový život, ktorý sa Mu páči.

Musíme sa rozhodnúť postaviť sa proti hriechu: Keď sa rodičia dieťaťa dopustili hriechu, a najmä ak rodičia nenávideli Boha, dieťaťu sa naskytne príležitosť dopustiť sa toho istého hriechu. Syn alebo dcéra sa musia rozhodnúť postaviť sa proti vzorom svojich rodičov, alebo dokonca proti normám svojej kultúry, a nasledovať Boha. Rovnako ako bolo Abrahámovi povedané, aby opustil svoju rodinu a svoj ľud a išiel tam, kam ho Boh vedie, aj my všetci musíme tak či onak opustiť určité časti našej kultúry a výchovy a nasledovať Krista.

Jednoduchý príklad týchto troch aspektov: Izraeliti často hrešili uctievaním modiel až do vyhnanstva. Izraelské deti, ktoré sa narodili po tomto období, znášali dôsledky vyhnanstva kvôli hriechom svojich rodičov a predkov. Počas ich výchovy bolo obzvlášť lákavé vybrať si ľahšiu cestu a uctievať babylonských bohov okolo seba, tak ako to robili všetci ostatní; mnohí tak urobili a asimilovali sa do tej kultúry. Niektorí však, keď sa počas svojho pobytu v Babylone stretli s modlami, sa rozhodli pre Boha a proti hriechu a vrátili sa do zeme Izrael. Po tomto období už Izrael nikdy nemal problémy s modlami.

Záver: Či sa to ľuďom páči alebo nie, Boh ukázal, že hriech má generačné aspekty. Boh je spravodlivý a my môžeme pochopiť, čo Boh zjavil o svojej spravodlivosti. Božia spravodlivosť je však definovaná Jeho slovom; nemáme právo ignorovať Jeho Slovo a žiadať, aby sa Boh prispôsobil našim vlastným predstavám o spravodlivosti. V „nezávislej, autonómnej“ kultúre západnej spoločnosti by sme sa možno chceli vyhýbať skutočnosti, že hriech má generačné aspekty, ale Božia spravodlivosť je definovaná tým, čo Boh povedal, a nie tým, čo si my želáme.

Otázka: Keďže Ex 20,8 hovorí, že máme ctiť deň odpočinku (sobotu), prečo dnešní kresťania veria, že je v poriadku pracovať v sobotu?

Odpoveď: Skutoční kresťania majú tri rôzne pohľady:

Sobota: V Starom zákone trval deň odpočinku od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu. Jedným z dôvodov, prečo bol judský národ 70 rokov v babylonskom vyhnanstve, bolo 70 × 7 = 490 rokov nedodržiavania soboty. (Ich rok mal 360 dní.) Pozri Levitikus 26:31–36; Jeremiáš 25:11–12; 29:10, 16; a Daniel 9:2.

Nedeľa: Potom, čo Ježiš vstal z mŕtvych, sa nedeľa stala dňom Pánovým a oslavovali ju prví kresťania. Pavol v 1. liste Korinťanom 16:2 nevysvetľoval Korinťanom, prečo je to prvý deň týždňa; predpokladal, že to už vedia. Zjavenie 1:10 sa tiež vzťahuje buď na nedeľu, alebo na videnie dňa Pánovho. Justínova Prvá obhajoba (cca 138–165 n. l.), kap. 67, s. 185–186, tiež spomína bohoslužbu v nedeľu. Irenej (182–188 n. l.) vo fragmente 7 (s. 569) tiež spomína, že hovoril o Veľkej noci a Pánovom dni.

Všetky dni: V časoch Starého zákona mali veriaci jeden deň v týždni tráviť v Božom odpočinku. List Židom 4:11 však naznačuje, že dnes máme iný a lepší odpočinok. Každý deň v týždni by sme mali venovať tomu, aby sme boli v Božom odpočinku. V Kolosenským 2:16 Pavol karhá Kolosenských za to, že naďalej dodržiavajú deň sabatu. Rímskym 14:5 sa bez odsúdenia hovorí o kresťanoch, ktorí považujú všetky dni za rovnaké. V 1. Korinťanom 16:2 zbierali príspevky v nedeľu.

Pozrite si otázku k Rímskym 14:5, aby ste zistili, čo robila novozákonná cirkev. Cirkev po období Nového zákona sa schádzala na bohoslužbách v nedeľu, ako to dokazuje

Ignác, učeník apoštola Jána (110–117 n. l.)

List Barnabáša (cca 70–130 n. l.)

Prvá obhajoba Justína Mučeníka (150 n. l.), kapitola 67, s. 185–186

Dionýz z Korintu (175 n. l.)

Melito zo Sardis (175 n. l.)

Apoštolské konštitúcie (2. storočie)

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.)

Tertuliánovo dielo Apologeticus (198–220 n. l.)

Dokonca aj heretik Bardesanes (180 n. l.)

Augustín povedal, že v časoch Nového zákona nebolo potrebné dodržiavať sobotu.

Odchýlky od tohto stanoviska spomína Justín Mučeník (písal cca 138–165 n. l.) (Dialóg s Tryfónom, kap. 47, s. 218), ktorý nazýva tých, čo dodržiavajú sobotu, „slabšími bratmi“, a Eusébius z Cézarey (324 n. l.) spomína, že heretici z hnutia Ebionitov dodržiavali sobotu.

Otázka: Keďže Ex 20,13 a Dt 5,17 hovoria: „Nezabiješ!“, prečo bolo zabitých toľko ľudí a zvierat?

Odpoveď: To je dobrá otázka týkajúca sa bodu, ktorý je často nesprávne chápaný. Ak by Exodus 20:13 skutočne znamenal, že sa nesmie zabiť žiadny človek, pre Mojžiša by to bola novinka. Boh viacnásobne prikázal Mojžišovi viesť vojny a popravovať porušovateľov zákona. Ak by Exodus 20:13 skutočne znamenal, že sa nesmie zabiť nič, bola by to novinka aj pre Boha, ktorý nariaďuje obetovanie zvierat.

Hebrejské slovo „râtsach“ by mohlo znamenať zabíjanie ľudí, ale kniha „Hard Sayings of the Bible“ (s. 148–149) uvádza, že zo siedmich hebrejských slov označujúcich zabíjanie je práve toto slovo, ktoré sa v Starom zákone vyskytuje 47-krát, tým, ktoré znamená vraždu. Kontext knihy Exodus naznačuje, že niektoré vojny a zákonné popravy sú nielen povolené, ale aj nariadené.

Zaujímavou poznámkou na okraj je, že bývalý guvernér Pensylvánie vetoval návrh zákona na obnovenie trestu smrti, pričom citoval tento verš a nesprávne ho interpretoval.

Otázka: V Ex 20,13 a Dt 5,17 sa píše: „Nezabiješ.“ On nám prikázal, aby sme nezabíjali, a predsa poslal svojho jednorodeného Syna, aby bol obetovaný (t. j. zabitý) svojím ľudom, Židmi, čo ma mätie. … Prosím, vysvetlite mi, prečo musel Ježiš zomrieť za moje hriechy. Prečo som musel zabiť Ježiša? Prečo sme museli porušiť jedno z Jeho prikázaní, aby sme napravili vzťah s naším Bohom a naše duše?

Odpoveď: Prikázanie zakazovalo vraždu; Izraeliti však stále viedli vojny a vykonávali popravy. Pozri si odpoveď na predchádzajúcu otázku o zabíjaní zvierat, popravách a vojnách. Pokiaľ ide o zmierenie, Boh poslal Ježiša s vedomím, že ho zabijú zločinci. Keď to však urobili, nachádzali sa v stave neposlušnosti voči Bohu. Napriek tomu Boh využíva aj vzburu a zlo ľudí na svoje účely. Rímskym 8:28 je naozaj úžasný verš. Hovorí: „...vo všetkom Boh pôsobí na dobro tým, ktorí Ho milujú, ktorí boli povolaní podľa Jeho zámeru.“ Nehovorí sa tam, že Boh pôsobí len na všetko dobré. Skôr sa tam hovorí, že Boh pôsobí na všetko (dobré aj zlé) na dobro tým, ktorí Ho milujú.

Samozrejme, my sme Ježiša nezabili; urobili to rímski vojaci. Napriek tomu Boh dopustil, aby bol Ježiš nespravodlivo zavraždený, aby niesol trest za naše hriechy.

Otázka: Keďže Ex 20,13 a Dt 5,17 hovoria, že nesmieme zabíjať, prečo Boh niekedy zabíja ľudí?

Odpoveď: Desatoro prikázaní bolo dané ľuďom; a Boh, ktorý je vševedúci, nie je viazaný tým, čo nám dal. Napríklad Boh prijíma uctievanie, zatiaľ čo my ho nemáme prijímať.

Otázka: Keďže Ex 20,14.17 hovorí, že nesmieme cudzoložiť, prečo potom existovali polygamné manželstvá?

Odpoveď: Polygamné manželstvo nie je cudzoložstvo. Polygamia bola v Starom zákone povolená, ale nebola podporovaná, a v Novom zákone nie je povolená pre cirkevných vodcov.

Hoci Exodus 20:17 hovorí, že nemáme túžiť po žene svojho blížneho (v jednotnom čísle), toto prikázanie platí bez ohľadu na to, či mal tvoj blížny jednu alebo viac žien. Keby sa tam hovorilo, že nemáme túžiť po ženách svojho blížneho (v množnom čísle), niektorí by to mohli vyložiť tak, že túžiť len po jednej z jeho žien by bolo v poriadku. Samozrejme, to Boh nemal na mysli.

Otázka: Prečo sa v Ex 20,20 malo ľudu báť, keď sa v tom istom verši malo báť?

Odpoveď: Ani oni, ani my by sme sa nemali báť a mať obavy z Boha, ktorý nás tak veľmi miluje. Máme sa však báť Boha v zmysle úcty k Bohu, k Jeho moci a svätosti. Dnes sa máme tiež báť o tých, ktorí sú stratení, to znamená báť sa Božieho hnevu, ktorý ich zničí, ak sa neobrátia, ako nás učí list Júda 23.

Keďže sa však Kristus zjavil, nemáme ten istý strach, aký mali oni v Starom zákone, ako nás učí List Židom 12:18. Pozri si tiež diskusiu o Exoduse 9:30.

Otázka: Mal byť oltár v Ex 20:24 vyrobený z hliny alebo z akáciového dreva, ako hovoria Ex 27:1; 30:1; 37:1 a 38:1?

Odpoveď: Na vrchu Sinaj vyrobili oltár z hliny. Neskôr, pre svätostánok, vyrobili prenosný oltár z dreva akácie.

Inú odpoveď nájdete v knihe When Critics Ask na s. 79 a v Haleyho knihe Alleged Discrepancies of the Bible na s. 427–428.

Otázka: Prečo sa v Ex 20:25–26 a Joz 8:31 zakazovalo ľuďom používať tesané kamene?

A: Biblia neuvádza, prečo to Boh nariadil, len to, že to urobil. Kamene opracované železnými dláta by však časom vykazovali červené stopy hrdze. Pri použití bronzových alebo medených nástrojov by boli viditeľné modrozelené stopy.

Otázka: Prečo Ex 21:2–21 a Lev 25:46 schvaľujú otroctvo?

A: Otroctvo v Biblii bolo podobné zmluvnému služobníctvu. Podľa Exodu 21:2–5 mali byť všetci hebrejskí otroci oslobodený každý siedmy rok. Keď bol otrok oslobodený, bývalý pán mu mal podľa Deuteronómiu 15:13–15 veľkoryso poskytnúť z toho, čo mal k dispozícii. Jedinou výnimkou z oslobodenia hebrejského otroka bol prípad, ak otrok miloval svojho pána natoľko, že sa rozhodol zostať otrokom na celý život (Exodus 21:5-6). Hebrejci však svojich otrokov neoslobodzovali vždy, ako ukazuje Jeremiáš 34:8-22; Boh ich za to pokarhal. Otrokom sa stali:

Zlodeji, ktorí nemohli ľuďom vrátiť, čo im dlhovali (Exodus 22:3)

Ženy, ktoré rodičia predali ako konkubíny (Exodus 21:7-11)

Ľudia, ktorí sa predali do otroctva, ak trpeli hladom

Otázka: Čo znamená v Ex 21:13 výraz „Božia vôľa“?

Odpoveď: Je to veľmi podobné západnému právnemu použitiu pojmu „vyššia moc“, čo znamená niečo, čo je mimo ľudskej kontroly. V diele Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, s. 432 sa uvádza, že podobné výrazy sa nachádzajú v Hammurabiho zákonníku 249:38–39; 266:77.

Otázka: Bol trest uvedený v Ex 21:17 príliš prísny pre deti, ktoré prejavili neúctu?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Hoci sa nám to dnes môže zdať prísne, vedomie, že rodičia mali takúto moc, zabraňovalo teenagerom, aby úplne pohŕdali rodičovskou autoritou. V porovnaní s Kanaáncami a Feničanmi, ktorí praktizovali obetovanie detí, to však bolo mierne. Len si predstavte, že by sa kanaánske alebo feničanské dieťa správalo neposlušne a rodič by povedal: „Tvoje správanie ma začína privádzať do veľmi náboženského rozpoloženia.“ Jediní Izraeliti, ktorí praktizovali obetovanie detí, boli modloslužobníci, ktorých Boh odsúdil.

2. Pokiaľ ide o zbožných Izraelitov, vzhľadom na ich veľmi silnú orientáciu na rodinu neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by deti boli niekedy natoľko neposlušné, aby sa rodičia uchýlili k takémuto kroku.

3. Aj keby existovali neposlušné deti, Exodus 21:17 neuvádza, že rodičia to museli urobiť; bola to len možnosť. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa nejaký rodič rozhodol tak urobiť.

4. V neskoršom rímskom období mali rímski otcovia „právo paterfamilias“. Bolo to zákonné právo rímskeho otca zabiť svoje novonarodené dieťa z akéhokoľvek dôvodu.

Zhrnutie: Niekedy vytvorenie zákona, ktorý poskytuje prísnu možnosť, dosiahne požadovaný výsledok bez toho, aby došlo k prípadu, v ktorom by sa musel uplatniť.

Otázka: Prečo je v Ex 21:20 niekto iba „potrestaný“, ak zbil otroka a zabil ho?

Odpoveď: Exodus 21:12 špecifikuje trest: smrť za úmyselnú vraždu a útek do útočiska za zabitie z nedbanlivosti. To platí pre otrokov aj slobodných.

Nebola tam žiadna zmienka o odlišnom treste pre otroka a nebolo potrebné spomínať, že trest je rovnaký, keďže vražda slobodného človeka alebo otroka bola v Egypte, kde žili, považovaná za rovnaký čin. Tento egyptský zákon je spomenutý v knihe Život v starovekom Egypte od Bernarda Romanta, preloženej J. Smithom (Minerva 1978/81), s. 124.

Otázka: Prečo Exodus v Ex 21:21 schvaľuje bitie otrokov?

Odpoveď: Niektoré správania v Starom zákone neboli odporúčané, ale skôr povolené, pretože srdcia ľudí boli zatvrdnuté. Napríklad rozvod bol v Starom zákone povolený kvôli zatvrdnutým srdciam ľudí (Matúš 19:8), avšak v Malachiášovi 2:16 Boh povedal, že nenávidí rozvod. Bitie osoby, ktoré nespôsobilo trvalé zranenie, bolo v Ex 21:18–19 trestané peňažnou pokutou za stratený čas. Exodus 21:21 iba poukazuje na to, že majiteľ otroka nemusí platiť pokutu za stratený čas, pretože to bol práve majiteľ, kto (možno nerozumne) spôsobil stratu času otroka. Avšak či už ide o otroka alebo nie, ak niekto udrie iného tak, že obeť zomrie, má byť podľa Exodu 21:12,20 odsúdený na smrť. Podobne, ak niekto spôsobí trvalé zranenie, bude nasledovať buď peňažná pokuta, oslobodenie otroka alebo oko za oko.

Otázka: Dokazuje Ex 21:22–23, že potrat je zlý, alebo že plod je menejcenný ako dieťa?

Odpoveď: V knihe When Critics Ask na strane 79 sa uvádza, že podľa hebrejského učence Umberta Cassuta v jeho Komentári k knihe Exodus (Magnes Press, 1967): „…Ale ak sa stane nejaká nehoda, to znamená, ak zomrie žena alebo deti, potom dáš život za život.“

Okrem toho hebrejské slovo (yatsa’) znamená porodiť živé dieťa, ako aj potrat. Existuje iné hebrejské slovo pre potrat, ktoré neznamená živé narodenie, ale v tomto texte sa nepoužilo. A napokon, slovo „dieťa“ sa používa v súvislosti s bábätkami.

Ako vedľajšiu poznámku treba uviesť, že potraty pomocou chemických látok sa praktizovali už v biblických časoch. Podľa časopisu Discover Magazine (september 1998) mohla rastlina rastúca v Cyrenaike, nazývaná Silphium, vyvolať potrat. Minucius Felix (210 n. l.) vysvetlil, prečo sú chemické potraty nesprávne, v diele „Octavius“ od Minucia Felixa, kap. 30, s. 192, rovnako ako Hippolytus v diele „Vyvrátenie všetkých heréz“, kniha 9.7, s. 131 (225–235/6 n. l.). Silphium sa predávalo za cenu rovnajúcu sa jeho hmotnosti v striebre.

Aj chirurgické potraty podrobne opísal a odsúdil Tertulián (198–220 n. l.) v diele „Traktát o duši“, kap. 25, s. 206

Tertuliánova „Apológia“, kap. 9, s. 25 (198–220 n. l.): „V našom prípade, keďže vražda je raz a navždy zakázaná, nesmieme zničiť ani plod [fetus] v maternici, kým ľudská bytosť ešte čerpá krv z iných častí tela na svoju výživu. Zabrániť narodeniu je len rýchlejším spôsobom zabitia človeka; a nezáleží na tom, či vezmeš život tomu, kto sa už narodil, alebo zničíš toho, kto sa ešte len narodí. To, čo sa stane človekom, je už človekom; ovocie už máš v jeho semene.“

Tertulián (198–220 n. l.) hovorí: „Mojžišov zákon skutočne ukladá primerané tresty človeku, ktorý spôsobí potrat, nakoľko už existuje zárodok ľudskej bytosti, ktorému je už teraz pripisovaný stav života a smrti, keďže je už vystavený následkom oboch, hoci tým, že stále žije v matke, vo väčšine prípadov zdieľa svoj stav s matkou.“ Traktát o duši, kap. 37, s. 218

Tertulián tiež spomína chemický potrat ako zlý čin v diele „Výzva k cudnosti“, kap. 12, s. 57

Otázka: Prečo sa v Ex 21,29–30 v niektorých prípadoch vraždy nevykonal trest smrti?

Odpoveď: Rovnako ako v modernom práve, aj tu sa často za zabitie z nedbanlivosti trest smrti neudeľuje. Jedna vec je úmyselne zabiť človeka a druhá vec je zabiť človeka z nedbanlivosti.

Otázka: Ako sa zákony v Ex 21–22 porovnávajú s inými zákonmi z toho istého obdobia?

Odpoveď: Tu je niekoľko porovnaní.

Ex 21:2–4 Keď sa slobodný muž stal otrokom a jeho pán mu dal ženu, a keď bol tento muž oslobodený, jeho žena a deti zostali otrokmi pána, ako to uvádzajú akkadské texty z Nuzi.

Ex 21:9 Asýrsky dokument uvádza, že ak si muž kúpil dievča ako manželku pre svojho syna a k sobášu nedošlo, kupujúci ju nemôže vrátiť späť do otroctva, „musí s ňou zaobchádzať ako so svojou vlastnou dcérou, Asýrčankou“.

Ex 21:18-19 Hammurabiho zákonník (206) stanovuje, že ak jeden muž náhodne zraní druhého a prisahá, že to tak bolo, musí aj tak zaplatiť poplatok za lekárske ošetrenie. Chetitské zákony (10) stanovujú, že sa musí postarať o muža, ktorého zranil, zaplatiť poplatok za lekárske ošetrenie a tiež mu zaplatiť šesť (neskôr desať) šekelov striebra.

Ex 22:16-17: Ak muž zviedol ženu, ktorá nebola zasnúbená, stredoasýrsky zákon č. 56 stanovoval, že muž musel zaplatiť 1/3 venca, a otec mohol podľa vlastného uváženia rozhodnúť, či mužovi dovolí, aby si ju vzal, alebo nie.

Ex 22:19, Chetitské zákony (187–188, 199:16–18) tiež stanovovali popravu každého, kto mal pohlavný styk s ovcou, kravou alebo prasaťom, nie však s koňom alebo mulom. Zdá sa, že toto bolo bežné medzi Kanaáncami.

Otázka: V Ex 22:8–9 a 1 Sam 2:25, či sa ľudia tu obracali na sudcov, alebo na Boha?

Odpoveď: O hebrejskom slove nie je pochýb; je to elohim. Slovo elohim však môže znamenať Pravého Boha, falošných bohov alebo sudcov. V Žalme 82:6 znamená sudcov.

Zhrnutie: Tu je to, čo o 1. Samuelovej 2:25 uvádza The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 586: „Ako naznačuje poznámka na okraji v preklade NIV, nemôžeme si byť vždy istí, či (elohim) v určitých kontextoch znamená ‚Boh‘ alebo ‚(tých) sudcov‘. … Tu vo verši 25 a v pasážach z Exodu je snáď najlepšie nechať túto otázku otvorenú, keďže v každom prípade sú ‚sudcovia‘ (ak nimi skutočne sú) vnímaní ako Boží zástupcovia, ktorí odrážajú jeho vôľu a vykonávajú jeho želania.“

Otázka: Prečo boli v Ex 22:18 na smrť odsúdené čarodejnice, zatiaľ čo muži [údajne] nie?

Odpoveď: Zákaz čarodejníctva, médií a zaoberania sa okultizmom platil rovnako pre mužov aj pre ženy. Bez ohľadu na pohlavie považuje Boh pokusy o čarodejníctvo za veľmi závažné. Kresťania by nemali zneuctiť meno, ktoré nosia, tým, že sa zapájajú do spiritistických seansov, používania dosiek Ouija, veštenia alebo iných pokusov o čarodejníctvo.

Otázka: V Ex 22:18 mi raz učiteľka v nedeľnej škole povedala, že vie zistiť, ako liečiť fyzické neduhy tak, že si nad zápästím drží kovový reťaz s kovovým príveskom a kladie svojmu telu otázky. Reťaz sa bude hojdať rôzne, čo znamená „nie“ alebo „áno“. Čo si o tom myslíte?

Odpoveď: Toto je v rozpore s Bibliou. Ide o to, že sa pýta [nejakého] ducha na odpovede. Znie to trochu podobne ako okultná (satanistická) praktika s doskou Ouija. Opýtajte sa jej, ako vie, aký druh ducha to robí. 1. Jánova 4:1–2 hovorí, že nemáme veriť každému duchu. 2. Korinťanom 6:17 hovorí, že sa nemáme dotýkať ničoho nečistého.

Kedysi som počul, ako jeden pastor [správne] povedal z kazateľnice, že nemáme nasledovať astrológiu. Aby však dokázal, že na tom nie je nič pravdivé, dal si vyložiť svoj horoskop a chcel všetkým ukázať, ako je to všetko falošné. No ukázalo sa, že sa veci začali napĺňať. Vystrašil sa a pred zborom sa kajal za to, čo urobil. Až potom sa zvyšné predpovede nenaplnili.

Satan má schopnosti, ktoré presahujú naše chápanie, a niekedy dokáže veci správne predpovedať (alebo zaistiť, aby sa stali). Využíva to na to, aby ľudí presvedčil, aby dôverovali tomuto zdroju rád, a aby ich neskôr mohol ľahšie oklamať.

Tu je to, čo by som urobil, keby som bol členom nedeľnej školy.

1. Išiel by som za učiteľkou a vysvetlil by som jej, že vkladám svoju dôveru do Krista, nie do duchov zosnulých. Ukázal by som jej verše proti okultizmu a možno by to pochopila a kajala sa. Niektoré verše, ktoré hovoria, že nemáme mať nič spoločné s okultizmom, komunikáciou s mŕtvymi atď., sú:

Nemajte nič spoločné s mágiou a okultizmom, ako sú channeling, čarodejníctvo, astrálna projekcia, médiá, veštci, astrológia, dosky Ouija, TM, EST alebo čchi-kung. Lv 19:26,31; 20:6-8,27; Sk 19:19; Ez 13:18; 22:18; Dt 18:9-14; Mi 5:12; Zj 9:21

Nesnažte sa komunikovať s mŕtvymi. Dt 18:10-12; Izaiáš 8:19; 1 Sam 28:3,7-12 + Lev 20:6-8

Pokiaľ ide o zlo, máme byť ako deti. 1 Kor 14:20; Mt 10:16, no zároveň buďte na pozore. Mt 10:16-17

2. Ak sa nedá presvedčiť, aby činila pokánie, povedzte pastorovi a starším cirkvi, že toto by sa nemalo diať v cirkvi, ktorá verí v Krista, a navrhnite im, aby ju odvolali z funkcie učiteľky nedeľnej školy.

3. Ak to nezaberie, člen má povinnosť opustiť túto cirkev a povedať každému, kto to chce vedieť, prečo odchádza. Tvoje odchod bude lepším svedectvom než tvoje zotrvanie a snaha naďalej ich presviedčať. Pokiaľ tam zostaneš, nepriamo tým hovoríš, že to nie je až také zlé.

Mimochodom, túto radu by som nedal učiteľke nedeľnej školy, ktorá verila a učila omyl v druhořadom otázke. Nemáme však mať nič spoločné s používaním „prostriedkov“ na komunikáciu s duchovným svetom za účelom získania rady.

Otázka: Prečo by ľudia podľa Ex 23:19, 34:26 a Dt 14:21 nemali variť kozľa v matkinom mlieku?

Odpoveď: Jednoducho preto, že im to Boh zakázal. Či je určitý čin modlársky, magický, rúhavý, krutý alebo pohŕdavý, nie je podstatné; konečným dôvodom je, že sa to Bohovi nepáčilo a povedal, aby to nerobili.

Existoval aj staroveký kanaánsky a sýrsky zvyk, ktorý siaha minimálne do 15. storočia pred n. l. Pohanský ugaritský epos s názvom „Zrodenie krásnych a milostivých bohov“ opisuje zvyk varenia kozliatka v matkinom mlieku s cieľom prosiť bohov o dážď v Kanaáne. Toto je zdokumentované na tabuľkách z Ras Šamry z 15. storočia.

Neskôr Židia tento zákaz rozšírili tak, že mäso a mlieko sa nesmú podávať v rámci jedného jedla, ani sa nesmú pripravovať pomocou rovnakých kuchynských nástrojov.

Otázka: Ako v Ex 23,28; Dt 7,20 a Joz 24,12 „sršne“ vyhnali Kanaáncov?

Odpoveď: Najprv dve veci, ktoré nie sú odpoveďou, a potom odpoveď.

Nie je to odpoveď, doslovné sršne: Príkladom je, že grécky historik Aelian v diele Hist. anim. 11,28 uvádza, že Faseľania, Kanaánci, ktorí žili v blízkosti Solymitov, boli z ich zeme vyhnaní osami. Bochart (Hieroz. iii. s. 499) uvádza príklady kmeňov, ktoré opustili svoje územia kvôli žabám, myšiam a iným zvieratám. Avšak vo všetkých uvedených podrobnostiach Jozue nespomína žiadne zvieratá, či už hmyz alebo iné, ktoré by vyhnali Kanaáncov. Komentár „Bible Knowledge Commentary: Old Testament“ (str. 145) uvádza, že niektorí sa pridržiavajú tohto názoru, iní zase tvrdia, že išlo o Egypt.

Nie je to odpoveď, ale samotní Izraeliti: Hoci niektorí si myslia, že „sršne“, o ktorých Boh hovoril, boli samotní Izraeliti, Exodus 23:28 jasne odkazuje na „vonkajšiu pomoc“, ktorú Boh prozreteľne poskytol.

Odpoveď: Egypt: Symbolom faraóna Thutmosa III. však bol sršeň. Viedol 17 vojenských ťažení, prevažne v Palestíne. Aj jeho nástupcovia Amenhotep II. a Thutmose IV. viedli ťaženia v Palestíne. Je to uznanie toho, že izraelská armáda nebola jedinou, ktorá oslabila Kanaáncov; svoju úlohu zohrali aj Egypťania.

Biblia je celá pravdivá, ale to neznamená, že Boh nemôže komunikovať s ľuďmi pomocou ich vlastných metafor.

Otázka: Ako mohli byť Filištíni v Kanaáne v Mojžišových časoch (Ex 23:31)?

Odpoveď: Odpoveď nájdete v diskusii k knihe Genesis 20.

Otázka: Čo sa môžeme naučiť z príbehu o Nadabovi a Abihu v Ex 24:1?

Odpoveď: Ako synovia Árona boli v poradí na to, aby sa stali ďalšími veľkňazmi. Ale to, že boli deťmi zbožného človeka, ich neochránilo pred nebezpečenstvom; v skutočnosti je to ešte nebezpečnejšia pozícia, ak niekto nechce nasledovať Boha. Čím viac viete, tým viac budete zodpovední za neposlušnosť, ako ukazuje 2. list Petrov 2:21.

Otázka: Ako mohol Mojžiš v Ex 24:4 napísať: „A Mojžiš zapísal všetky slová Hospodinove“?

Odpoveď: Rovnakým spôsobom, ako napísal 2. Mojžišovu knihu 6:26–27. Pozri si diskusiu na túto tému. Alternatívne to mohol napísať Mojžišov pisár.

Otázka: Ako mohli starší v Ex 24:9–11 prísť na horu Sinaj, keď podľa Ex 19:12–13 mali byť ľudia zabití, ak by sa priblížili k tejto hore?

Odpoveď: Na horu Sinaj mohli prísť len vtedy, keď boli pozvaní. Podobne mali ísť do Zasľúbenej zeme, ale po skľučujúcej správe zvedov odmietli ísť. Potom, čo ich Boh potrestal a povedal im, že zomrú na púšti, sa rozhodli ísť do Zasľúbenej zeme na vlastnú päsť. Ich nepriatelia ich však zahnali späť. Robiť správne veci nie je to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je milovať Boha a poslúchať ho, čo zahŕňa robiť správne veci správnym spôsobom a v správnom čase.

Otázka: Ako mohli v Ex 24,10 vidieť Božiu podobu, keďže Boh nemá fyzické telo?

Odpoveď: Boh môže prijať akúkoľvek fyzickú podobu, akú si želá.

Otázka: Prečo v Ex 25,18 Boh prikázal Mojžišovi, aby vyrobil vyrezávané sochy cherubínov?

Odpoveď: Boli to sochy, ktoré zdobili Stánok zmluvy, ale tieto sochy sa neuctievali, nemodlili sa k nim ani sa im nepreukazovala úcta. Cherubíni slúžili ako dekoratívne umelecké diela; neboli to obrazy Boha a neslúžili ani na uctievanie, ani na preukazovanie úcty.

Otázka: Čo sú „Urim a Tummim“ v Ex 28,30?

Odpoveď: Boli to prostriedky, ktoré Boh dal kňazom na losovanie, aby zistili Božiu vôľu. Presný popis ich vzhľadu sa stratil, okrem toho, že Jozefus tvrdí, že to boli kamene na náprsníku. V knihe „1001 odpovedí na biblické otázky“ na strane 357 sa uvádza, že „Urim a Tummim“ môžu znamenať „svetlá a dokonalosť“.

Otázka: Ako v Ex 28:34–35 zvončeky chránia Árona a jeho potomkov pred smrťou?

Odpoveď: Samy o sebe to nezabránili. Správna forma uctievania v tomto stánku bola však pre Boha vážnou záležitosťou a ignorovanie tohto príkazu by malo za následok smrť. Pozri si aj nasledujúcu otázku.

Otázka: Aký bol v Ex 28,34–35 a Ex 39,22–26 účel zvončekov na kňazskom rúchu?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale môžeme uvažovať o dvoch dôvodoch.

1. Keď ľudia vonku načúvali, mohli počuť kňaza, ktorého nevideli, ako za nich prináša zmierovaciu obeť.

2. Ak by zvončeky prestali znieť, mohlo by to znamenať, že Boh bol nespokojný s kňazom a zabil ho. Vtedy by ľudia mohli kňaza vytiahnuť za lano, ktoré mal okolo seba.

Otázka: Prečo sa v Ex 29:20 a Lev 8:23–24 nanášala krv na Áronovo pravé ucho, pravý palec na ruke a pravý palec na nohe?

A: Hoci Písmo výslovne neuvádza, prečo to Boh chcel, symboliku nie je ťažké rozpoznať. Symbolizuje to spojenie s obetou. Ako ďalší príklad, takto sa postupovalo v prípade človeka očisteného od kožnej choroby, keď priniesol kňazovi svoju očistnú obeť. (Levitikus 14:1–2, 14–17)

Q: Aký je v Ex 30 význam týchto predmetov a čo symbolizujú?

A: V prvom rade tu môžu byť ešte niektoré tajomstvá, ktoré zatiaľ nepoznáme; Boh nemusel nutne odhaliť každý dôvod, prečo bolo všetko presne tak, ako to bolo. List Židom 8:5 hovorí: „Miesto, kde slúžia, je náčrtom a tieňom nebeskej svätyne, presne tak, ako Boh varoval Mojžiša, keď sa chystal dokončiť stánok. Lebo hovorí: ‚Dbaj na to, aby si všetko urobil podľa návrhu, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.‘“ (NET Bible) Viac o význame stánu a predmetov v ňom nájdete v 9. a 10. kapitole Listu Hebrejom.

Tu sú ďalšie podrobnosti o 2. knihe Mojžišovej 30.

Exodus 30:1-9 Oltár z akáciového dreva bol malý, vysoký asi 3 stopy a so stranou 18 palcov, ale veľmi ťažký, lebo bol pokrytý zlatom. Zlato môže symbolizovať svätosť a Boha a bolo jedným z troch darov, ktoré mudrci priniesli Ježišovi. Tento oltár je predobrazom Kristovej obety za nás. Zaujímavé je, že okrem oltára nebola žiadna časť chrámu označená ako „najsvätejšia“.

Druhým ponaučením pre náš život je, že rovnako ako kňaz musel každé ráno a večer kadidlo na oltári, aj my by sme mali s Bohom hovoriť aspoň každé ráno a večer. Tak ako Kristus obetoval svoj život za nás, aj my by sme mali byť ochotní v menšej miere trpieť za druhých, ako to ukázal Pavol v Kolosenským 1:24.

Exodus 30:10 Raz ročne musel veľkňaz Izraelitov vykonať zmierenie na rohoch oltára.

Rovnako ako Izraeliti mali veľkňaza v Exoduse 30, aj my máme Veľkňaza, ktorý za nás priniesol obeť, ako sa píše v Liste Židom 4:14: Ježiša.

Exodus 30:17-21 Bronzová umyvadlo na umývanie. Áron a jeho synovia [potomkovia] si mali umyť ruky a nohy pred vstupom do Stánu stretnutia a pred priblížením sa k oltáru.

V prvom rade nemáme prichádzať pred Boha s myšlienkou, že nemusíme byť čistí. Musíme byť umytí. Samozrejme, kresťania sú kňazi a králi a sme umytí Ježišovou krvou, takže On to za nás splnil. Máme však žiť umytý, čistý život. Pozri 1. list Petrov 1:15–16; 2:11–12.

Mimochodom, bronz pochádzal z bronzových zrkadiel, ktoré darovali ženy v Exoduse 38:8. Druhým ponaučením pre náš život je, že to, čo sa kedysi používalo na márnosť a ozdobu, bolo pretavené, aby sa mohlo použiť na očistenie. Bohu by sa zapáčilo, keby sme boli ochotní nechať niektoré zo svojich zaužívaných zvykov a návykov „pretaviť“, aby sa mohli premeniť na Jeho dielo. Pozri Rímskym 12:1-2 a Jakub 1:23-25.

Exodus 30:22–33 Pomazací olej na sväté veci. Myslím si, že táto zmes bola pripravená jednoducho preto, lebo jej výsledok príjemne voňal. Pomazací olej je predobrazom Ducha Svätého a symbolizuje posvätenie Bohom. Myrha bola veľmi drahá a bola jedným z darov, ktoré mudrci priniesli Ježišovi.

V prvom rade, tak ako vôňa pomazacieho oleja „vytvárala atmosféru“ pre všetko, naše očistenie a posvätenie skrze Ducha Svätého nám dáva vôňu Krista skrz naskrz. Pozri 2. Korinťanom 2:14–16, kde sa dozvieš viac o tom, že sme vôňou Krista.

Druhým ponaučením pre náš život je, že tento pomazací olej sa nemal brať ako samozrejmosť a „znehodnocovať“ tým, že by sa používal na čokoľvek iné. Naše telá (Boží chrám, 1. Korinťanom 6:19–20), naša jednota v Duchu (Efezským 4:3) a naše životy sa nemajú znehodnocovať nesvätým používaním. Nemáme hádzať naše perly pred svine, nezapriahať sa s neveriacimi (2. Korinťanom 6:14–18), nepovažovať za sväté veci, ktoré nie sú sväté, ani sa nenechať zviesť z našej úprimnej a čistej oddanosti Kristovi (2. Korinťanom 11:3–4).

Exodus 30:34-38 Kadidlo symbolizuje príhovor a modlitby. Kadidlo sa však nesmel používať na nič iné. Kadidlo bolo veľmi drahé a bolo jedným z troch darov, ktoré mudrci priniesli Ježišovi. V Exoduse 30:35 bolo osolené, pravdepodobne kvôli konzervačnému účinku. Pozri Zjavenie 8:3-4, kde je kadidlo spojené s modlitbou.

V prvom rade, tak ako vôňa kadidla, ktoré kňaz pálil, prenikala všetkým, tak aj Duch Svätý, poslaný Otcom a Ježišom (Ján 16:7), by mal prenikať našimi životmi. Kristus, a iba Kristus, je naším prostredníkom (Efezským 2:13–17; Kolosenským 1:20; Hebrejom 8:6) a Duch Svätý sa za nás prihovára vzdychmi, ktoré sú príliš hlboké na to, aby sa dali vyjadriť slovami (Rímskym 8:26–27).

Druhým ponaučením pre náš život je, že keď nasledujeme Krista, máme sa neustále modliť, chváliť Boha a orodovať za druhých. (1. Tesalonickým 5:17; Filipským 4:6)

Otázka: Prečo v Ex 30:11,15 museli chudobní platiť rovnako ako bohatí, ktorí si to mohli dovoliť viac?

Odpoveď: Šekelová daň bola výkupným za ich život a tu je dôležitý bod. Život bohatého človeka nie je o nič dôležitejší ani menej dôležitý ako život chudobného človeka. Vo všetkých starozmluvných zákonoch neexistoval nižší trest za zabitie alebo ublíženie chudobnému človeku ako za zabitie alebo ublíženie bohatému človeku.

Daň sa vzťahovala len na ľudí vo veku dvadsať rokov a viac, a pravdepodobne len na mužov, čo by znamenalo, že sa týkala celej rodiny. Rodina by nebola penalizovaná za to, že má viac detí. Šekel bol navyše malá menová jednotka.

Otázka: Ako môže v Ex 30,12 a Lev 9,7 baran alebo býk priniesť zmierenie za človeka?

Odpoveď: Samotné zviera nemôže priniesť zmierenie, podľa Listu Židom 9:9 a 10:4. List Židom 9–11 však ukazuje, že starozmluvné obete boli predobrazom, alebo symbolom, Kristovej obete.

Aby sme to vyjadrili bežnou rečou: Predstavme si, že niektorí ľudia mali obrovský dlh (alebo hriech), ktorý bol tak veľký, že nikdy nemohli dúfať, že ho splatia svojmu veriteľovi (Božím nestranným požiadavkám spravodlivosti). Ich úverová spoľahlivosť je nulová. Ale bohatý kráľ (Boh) zasiahne a podpíše dohodu, že dlh splatí v plnej výške. Potom príde Jeho syn a splatí celý dlh. Keď veriteľ prišiel vyžiadať si peniaze, ľudia mali v poslušnosti voči kráľovi skutočné znamenie, že ich dlh prevzal kráľ.

Otázka: Nie je v Ex 30,31–34 príliš prísne zabiť niekoho za to, že vyrobil parfum podľa konkrétneho receptu?

Odpoveď: Áno, je to prísne. Nie je to však nespravodlivé, ak všetci poznajú pravidlá. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by niekto niekedy porušil toto pravidlo alebo bol za to potrestaný.

Otázka: Prečo bolo v Ex 31,12 dodržiavanie soboty také dôležité?

Odpoveď: Mnohí skutoční kresťania veria, že pod Kristom sú všetky dni sobotným odpočinkom (Hebrejom 4:8–11), zatiaľ čo iní skutoční kresťania veria, že máme dodržiavať sobotu aj dnes. Pavol uznáva obe praktiky v Liste Rímskym 14:5–7 a hovorí, že dôležité je, aby sme žili pre Pána.

Bez ohľadu na to sa však všetci kresťania musia zhodnúť na tom, že dodržiavanie soboty bolo v čase Mojžišovho zákona veľmi dôležitým prikázaním a keby sme žili vtedy, museli by sme ho svedomito dodržiavať.

Existujú tri výslovné prikázania a päť výslovných dôvodov týkajúcich sa soboty, ale môžeme vidieť aj ďalšie dôvody.

Prikázania týkajúce sa soboty:

1. Posväť sobotu (Exodus 20:8; Deuteronómium 5:12)

2. Nepracuj sám (Exodus 20:10; Deuteronómium 5:13–14)

3. Tí, ktorí sú pod tvojou mocou: syn, dcéra, sluhovia, dokonca aj (nežidovskí) cudzinci vo tvojich bránach, ba aj zvieratá, majú mať deň odpočinku. (Exodus 20:10; Deuteronómium 5:14)

Výslovné dôvody pre sobotu:

1. Jednoduchá poslušnosť: Majú poslúchať Božie prikázania.

2. Spomienka na nášho Stvoriteľa: Tak ako Boh stvoril zem za šesť dní a potom odpočíval, tak aj my Ho ctíme tým, že v sobotu odpočívame. (Exodus 20:11)

3. Spomienka na otroctvo a na nášho Vysloboditeľa: Keďže Izraeliti boli otrokmi v Egypte (pravdepodobne bez odpočinku) a Boh ich vyviedol, majú si to pamätať a dodržiavať sobotu. (Deuteronómium 5:15b)

4. Ako znamenie medzi Božím starozákonným ľudom a Bohom, aby vedeli, že Boh nás posväcuje. (Exodus 31:13)

5. Boh požehnal sobotu a posvätil ju, a preto to máme uznať. (Exodus 20:11b)

Možné ďalšie dôvody:

1. Sobota bola urážkou vlastnej múdrosti a úsilia ľudí. Pre múdreho človeka v tomto svete by sa zdalo samozrejmé, že čím viac práce vynaložíš, tým väčší úžitok získaš. A aj keď si chcel oddýchnuť, stále si mohol prinútiť svojich zamestnancov, sluhov a zvieratá, aby pracovali ešte usilovnejšie. Boh tejto myšlienke neodporoval, ani nepovedal, či je pravdivá alebo nie. Bez ohľadu na to, či sa tento spôsob myslenia javil ako pravdivý, Boh povedal, aby sme najprv poslúchali Jeho.

2. Sobota bola urážkou ich sebestačnosti a nezávislosti. Obchodník, roľník, remeselník alebo akýkoľvek iný robotník by chcel pracovať aj v sobotu, ak by si myslel, že od toho závisí prosperita alebo dokonca prežitie jeho samého a jeho rodiny. Všetko sa však zúži na dôveru: závisí vaša prosperita a prežitie od vás, alebo veríte, že závisí od Boha?

3. Deň odpočinku by prispel k lepšiemu fyzickému, duševnému a emocionálnemu zdraviu nielen ich samotných, ale aj ľudí pod ich vedením a dokonca aj ich zvierat, keďže by mali čas na osvieženie a zotavenie sa po celotýždňovej práci. Dnešní ľudia, bez ohľadu na svoje vierovyznanie, potrebujú čas na odpočinok a osvieženie.

4. Deň odpočinku pomáha predchádzať vyhoreniu, ktoré vzniká tým, že človek roky a roky robí to isté bez akejkoľvek zmeny. Aj kresťania, ktorí považujú všetky dni za rovnaké, stále potrebujú čas na odpočinok a zotavenie.

Hoci sa skutoční kresťania nezhodujú v tom, či majú alebo nemajú pracovať v sobotu (sabat) alebo v nedeľu, či sú všetky dni rovnaké, všetci kresťania by sa mali zhodnúť na dvoch veciach.

a) Ak veríme, že Boh chce, aby sme dnes dodržiavali jeden deň bez práce, mali by sme to robiť.

b) Všetky naše dni, nielen jedna siedma z nich, majú byť venované službe Bohu.

Otázka: Môže sa Boh v Ex 31,17 unaviť?

Odpoveď: Boh sa fyzicky neunaví (Izaiáš 40:28). Avšak rovnako ako ľudia môžu povedať, že sú unavení z fňukania a neúprimnej lásky, ide tu o výraz, ktorý ukazuje Boží nezáujem o neúprimné uctievanie. Izaiáš 43:24 hovorí, že hriechy Izraelitov unavili Boha. Izaiáš 1:14 hovorí, že ich sviatky unavili Boha, keď boli bezbožnými ľuďmi. Nevernosť Achaza unavila Boha v Izaiášovi 7:13. Malachiáš 2:17 hovorí, že ich slová unavili Boha, keď hovorili, že tí, ktorí páchajú zlo, sú dobrí, a pýtali sa, kde je Boh spravodlivosti. Ďalšiu diskusiu nájdete v knihe „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ na s. 212–213.

Otázka: Ako mohol prorok Áron v Ex 32,2–5 obhajovať uctievanie modiel?

Odpoveď: Áron sa dopustil strašného hriechu. Na to, čo urobil, neexistuje žiadna ospravedlnenka, ale tu je možné vysvetlenie jeho konania. Keď sa Mojžiš nevrátil, mnohí pochybovali, či sa vôbec niekedy vráti. Vzhľadom na tlak toľkých vystresovaných a bezvodcovských ľudí, ktorí žiadali Árona, aby vyrobil modlu, Áron podľahol. Možno uprednostnil svoje vedenie ľudu ako kňaz s cieľom obnoviť poriadok a normálny stav pred nekonečným čakaním na Pána.

Otázka: Prečo v Ex 32,1–10 Boh zabil Izraelitov, ktorí uctievali zlaté teľa, a nie Árona, ktorý ho vyrobil?

Odpoveď: Boh by bol konal spravodlivo, keby ich všetkých zabil. Boh má však právo odložiť vykonanie spravodlivosti. Má tiež právo preukázať milosrdenstvo podľa svojej vôle, ako to ukazuje Rímskym 9:15.

Okolnosti: Ľud navrhol zlaté teľa a poskytol materiál. Písmo neuvádza, či bol Áron nadšený, alebo sa cítil donútený poslúchnuť všetkých ľudí okolo seba. Zlaté teľa slúžilo v Ex 32,5 ako obraz na uctievanie Pána, nie ako iný boh. Samozrejme, hoci nám okolnosti môžu pomôcť pochopiť, prečo to Áron urobil, stále ho neospravedlňujú.

Boh je milosrdný k niektorým a môže odložiť svoju spravodlivosť: Boh bol vo verši 10 veľmi rozhnevaný a uvažoval, že ich všetkých jednoducho zničí. Boh by konal spravodlivo, keby zničil Árona a všetkých ostatných. Boh bol milosrdný nielen k Áronovi, ale aj tým, že nezabil všetkých Izraelitov.

Otázka: Zmenil Boh v Ex 32,14 svoj názor, v rozpore s Num 23,19 a 1 Sam 15,29?

Odpoveď: Keď sa zmení naše srdce a naše činy, môže sa zmeniť aj Božia zjavená vôľa voči nám. Viac informácií nájdete v odpovedi na Exodus 33:3, v knihe „Keď sa pýtajú kritici“ na str. 85 a v knihe „Ťažké výroky Biblie“ na str. 209–210.

Otázka: Ako sa mohol Mojžiš v Ex 32,30 pokúsiť o zmierenie za ľud?

Odpoveď: Ľudia sa môžu pokúšať robiť nemožné veci, ale ani Mojžiš nemohol nahradiť nikoho iného, ako ukazuje Jeremiáš 15:1. Mojžiš prosil Boha, aby ľudu odpustil ich veľký hriech, a ak nie, nech ho vymaže z Božej knihy. To znie veľmi podobne ako Pavlove pocity v Liste Rímskym 9:1–4.

Otázka: Ukazuje Ex 32,30–32, že Mojžiš mohol zaujať miesto ľudu, podobne ako to učí katolícka viera v „pokladnicu zásluh“?

Odpoveď: Nie. Ak už niečo, naznačuje to práve opak, a to z dvoch dôvodov.

1. V Ex 32,33–34 Boh povedal, že Mojžišovu ponuku neprijal. Mimochodom, Pavol mal v Liste Rímskym 9,3 podobný pocit obetavej lásky voči Židom, ale ani to Židom nijako nepomohlo.

2. Mojžiš sa neponúkol, že bude trpieť za ľudí. Mojžišova ponuka, že bude úplne vymazaný z knihy, znamená, že bude poslaný do pekla. Katolíci, pravoslávni, protestanti aj kopti sa zhodujú v tom, že žiadny kresťan nejde do pekla za iných kresťanov.

Ako vedľajšiu poznámku dodávam, že v cirkevnej tradícii sa myšlienka „pokladnice zásluh“ vo všetkých kresťanských spisoch pred Nicejským koncilom vôbec nevyskytuje.

Otázka: Prečo Mojžiš v Ex 32,12 prosil Boha, aby „odstúpil od tohto zla proti svojmu ľudu“?

Odpoveď: Slovo „zlo“ tu môže znamenať aj pohromu. Mojžiš prosil Boha, aby upustil od hrozenej pohromy, pretože v Deuteronómiu 9:8 sa píše, že Boží hnev bol natoľko rozhorčený, že by zničil ľud.

Otázka: V Ex 33,3 a Joz 1, išiel Boh s Izraelitmi do Zasľúbenej zeme, alebo nie?

Odpoveď: Zjavená Božia vôľa je často časovo ohraničená a podmienená a niekedy sa vysvetľuje ako antropomorfný výraz.

Vhodná: Boh povedal vzbúrenému pokoleniu, že s nimi nepôjde. Všetci zomreli a Boh išiel s nasledujúcim pokolením.

Podmienená: Mnohé z Božích hrozieb alebo sľubov obsahujú výslovnú alebo implicitnú podmienku. Niektoré príklady implicitných podmienených hrozieb nájdete v knihe Jonáš 3 a v knihe Genesis 20:3.

Antropomorfný: Boh, ktorý je mimo času, už vedel, čo urobia, a už vedel, čo urobí On sám. Pre ľudí je však niekedy ťažké to pochopiť a zároveň si uvedomiť, že ľudia stále mali skutočnú voľbu. Ak by im Boh jednoducho povedal, čo určite urobia a čo určite urobí On, určite by to obmedzilo ich voľbu.

Človek nemusí súhlasiť s koncepciou, že Boh je mimo času, ani ju nemusí chápať. Nemusí uvažovať o večnosti, aby s ním Boh mohol zmysluplne komunikovať. Boh komunikuje s ľuďmi spôsobom, ktorému všetci rozumejú. Viac o tom, ako Boh komunikuje antropomorfne, nájdete v knihe Now That’s A Good Question, s. 202–205.

Otázka: Prečo mali Izraeliti v Ex 33,5–6 odložiť svoje ozdoby, aby Boh vedel, čo s nimi má urobiť?

Odpoveď: Mali si zložiť ozdoby, ktoré mali na sebe v čase hriechu, ako znak smútku a (dúfajme) pokánia. Tu sa dotýkame kľúčového princípu. Božia vôľa, ktorú nám zjavil, sa môže zmeniť, keď sa zmení naše srdce. Mali na výber, či budú poslúchať a smútiť nad svojím hriechom, alebo nie.

Viac informácií nájdete v diskusii o knihe Genesis 20:3–6, Deuteronómium 20:17; Jeremiáš 15:6; Jonáš 3–4; Jonáš 3:10 a Jonáš 4:1–2.

Otázka: Mohol Mojžiš v Ex 33,11 hovoriť s Bohom tvárou v tvár?

Odpoveď: Ako píšu Norman Geisler a Thomas Howe, slepý človek môže s niekým hovoriť tvárou v tvár, bez toho, aby videl jeho tvár. Ide o výraz, ktorý ukazuje, že Mojžiš a Boh spolu hovorili dôverne, ale neznamená to, že Mojžiš videl Božiu tvár, ako ukazuje Exodus 33:20.

Otázka: Ako mohli Mojžiš, Abrahám alebo ktokoľvek iný vidieť niečo z Boha v Ex 33:11, 23; 24:10 a Gn 32:30, keďže Boh je neviditeľný, ako hovoria Jn 1:18; Ex 33:20; Kol 1:15 a 1 Tim 1:17; 6:16?

Odpoveď: Toto bol argument, ktorý sa gnostici snažili použiť, aby tvrdili, že napriek tomu, že Ježiš dodržiaval zákon, Boh Starého zákona bol iný Boh ako Boh Nového zákona.

Neviditeľný neznamená, že nemá žiadnu podobu, ani to neznamená, že Boha nemôžu vnímať anjeli či démoni. Rozhodne to neznamená, že Všemohúci Boh nie je dosť mocný na to, aby sa mohol zjaviť vo viditeľnej podobe. Znamená to jednoducho, že my, ktorí máme len viditeľné oči, nemôžeme vidieť veci v neviditeľnej ríši, a Boh je v tejto ríši.

Boh však, hoci stále zostáva v nebi, je tiež schopný „prekročiť“ a vstúpiť do fyzickej sféry v priestore a čase. Boh by bol vo svojej podstate stále neviditeľný, ale schopný zviditeľniť sa. My sme vo svojej podstate takmer neviditeľní v tme noci, ale keby sme mali baterku, ľudia by stále mohli vidieť, kde sa nachádzame. Boh mohol urobiť to isté s horiacim kerom.

Ale Boh urobil ešte viac. Spôsobom, ktorý nemá žiadnu 100 % dokonalú prírodnú analógiu, Boh prekročil hranice, aby mal lokalizovanú prítomnosť v časopriestore, a to nielen tým, že sa zjavil ako človek, ale ako skutočný, živý, dýchajúci človek: Ježiš Kristus. Ježiš bol a stále je na 100 % človekom a na 100 % Bohom.

Z historického hľadiska bol Irenej prvým kresťanom, o ktorom je známe, že na túto námietku odpovedal. Zdôraznil, že keďže je Boh Všemohúci, môže dokonca spôsobiť, aby viditeľní, smrteľní ľudia videli neviditeľné veci, a to tak vo videniach, ako aj po tom, čo dosiahnu nesmrteľnosť. Podrobnejšiu odpoveď nájdete v diele Irenej: Proti herézam, kniha 4, kap. 20.4–10, s. 489–491.

Otázka: Ako mohol Mojžiš v Ex 33,19–20 vidieť Božie „chrbát“, keďže Boh je Duch?

Odpoveď: Je ťažké hovoriť o rôznych vlastnostiach ducha bez použitia antropomorfných pojmov. „Chrbát“ tu neznamená „časť s miechou“. Skôr môže „chrbát“ znamenať „zadnú stranu“ v protiklade k „prednej strane“.

Toto sa týka odrazu niektorých Božích vlastností. Nie je to celá Božia sláva, keďže Boh zamietol Mojžišovu prosbu, aby mohol vidieť Božiu slávu (pravdepodobne kvôli Mojžišovej vlastnej bezpečnosti).

Otázka: V Ex 34,20; Ex 13,2 a Num 18,15–16, mali ľudia zabiť nečisté zvieratá, alebo ich vykúpiť peniazmi?

Odpoveď: Exodus 34:20 hovorí, že majiteľ musel buď zabiť prvorodené zviera, alebo ho vykúpiť peniazmi, s výnimkou toho, že osla mohol vykúpiť baránkom. Medzi čistými a nečistými zvieratami sa nerobilo žiadne ďalšie rozlíšenie. Neskôr, v Numeri 18:15–16, bol zákon zúžený tak, aby sa peniazmi mohli vykúpiť iba prvorodené nečisté zvieratá.

Niektorí môžu mať problém s tým, že sa akýkoľvek z Božích zákonov mení, pretože nerozlišujú tri rôzne aspekty: morálny, občiansky a obradný. Obradný zákon sa menil aj inými spôsobmi, keď sa menili situácie. Napríklad obety sa nekonali v chráme, kým nebol chrám postavený.

Otázka: Prečo sa v Ex 34,23 museli dostaviť všetci muži, a nie ženy a deti? (Túto otázku položil moslim.)

Odpoveď: Odpoveď nájdeme, keď si pozorne prečítame Ex 34,23 aj 24. Píše sa tam: „Trikrát do roka sa majú všetci vaši muži dostaviť pred Pána, Vládcu, Boha Izraela. Vyženiem pred vami národy a rozšírim vaše územie, a nikto nebude túžiť po vašej zemi, keď budete trikrát do roka vystupovať, aby ste sa dostavili pred Pána, svojho Boha.“ Ženy nebojovali vo vojnách, iba muži. Žiaden muž sa nemal „skrývať“ tým, že by sa nezúčastnil.

Otázka: Aký bol v Ex 35–40 symbolický význam zariadenia v stánku zmluvy?

Odpoveď: Niektorí v tom vidia nasledovné:

Medený oltár symbolizoval, že už samotný vstup vyžadoval obetu

Medená umyváreň ukazovala, že tí, ktorí sú vnútri, potrebujú očistenie

Chlieb prítomnosti ukazoval, že Kristus je náš chlieb; On nám dáva všetko, čo potrebujeme na živobytie

Zlatý svietnik predstavoval chválu a modlitbu

Archa predstavovala Božiu prítomnosť

Závoj ukazoval, že cesta k Božej prítomnosti nebola otvorená pre nikoho (okrem kňaza raz za rok). To sa zmenilo, keď bol závoj nadprirodzeným spôsobom roztrhnutý na dve časti v okamihu, keď Ježiš zomrel na kríži.

Toto je voľne prevzaté z diela The Teacher’s Commentary od Lawrencea O. Richardsa.

Otázka: V Ex 36,8–14 mi bolo povedané, že rozmery, ktoré Mojžiš dostal od Boha na stavbu stánu, boli takmer presne také isté ako rozmery, ktoré používali iní starovekí ľudia (nie Hebrejci) na stavbu svojich vlastných miest uctievania. Ovplyvňuje to dôveryhodnosť Božích rozmerov pre stán?

Odpoveď: Najprv predpokladajme, že táto domnienka je správna. (Neskôr ju spochybním.) Ak by to boli tie isté rozmery, aké používali iní starovekí ľudia pre svoje chrámy, neovplyvnilo by to dôveryhodnosť Biblie. Ak by na týchto rozmeroch bolo niečo výnimočné, Satan by túto informáciu využil na vytvorenie falzifikátu.

Na druhej strane však z viacerých dôvodov vážne pochybujem o tvrdení, že práve tieto rozmery používali aj iné staroveké národy pre svoje chrámy.

a) Rôzne staroveké miesta uctievania mali medzi sebou odlišné rozmery. Ako zjednodušený príklad si predstavme, že existovalo 10 starovekých chrámov s rozmermi 100, 105, 110, 120, 125, 130, 135, 140, 145 a 150, a svätostánok mal rozmer niekde medzi 100 a 150. Teraz, bez ohľadu na rozmery stánu, by sa dalo tvrdiť, že bol veľmi podobný jednému z tých 10 chrámov, ale to nič nedokazuje.

b) Staroveké chrámy vo všeobecnosti nemali svätyňu svätých a tie, o ktorých vieme, boli pevné chrámy, nie stany.

c) Nakoniec si uvedomme, že svätostánok bol postavený okolo roku 1400 pred n. l., čo je skôr ako všetky rímske a grécke chrámy, s výnimkou mykénskych. Ak teda rozmery zodpovedali neskoršiemu chrámu, buď nedošlo k kopírovaniu, alebo neskorší chrám kopíroval ten skorší, a nie naopak. Vo všeobecnosti nie je múdre veriť takýmto tvrdeniam, pokiaľ nie sú podložené konkrétnymi príkladmi.

Otázka: Naznačuje sedemramenný svietnik v Ex 37,17–24 neskoršie autorstvo, keďže sedemramenné svietniky sa [údajne] objavili až okolo roku 600 pred n. l.?

Odpoveď: Niektorí si to kedysi mysleli, ale kniha Can Archaeology Prove the Old Testament? (Môže archeológia dokázať Starý zákon?) na s. 31–32 poukazuje na to, že archeológovia našli sedemramenné svietniky v Tell Beit Mirsim a niektoré hrobky v Dothane z čias Mojžiša vykazujú sedemramenné svietniky. Wycliffe Bible Dictionary na s. 1006 uvádza, že svietniky so siedmimi výtokmi boli nájdené v hrobkách a v ruinách kanaánskych chrámov: „Koncepcia sedemramenného svietnika na posvätné účely v Mojžišovom stánku teda nebola anachronizmom, ako to kedysi tvrdili kritici Starého zákona.“

Otázka: Je Ex 38,8 dôkazom neskoršieho vzniku, keďže vtedy [údajne] nemali bronzové zrkadlá?

Odpoveď: Nie, pretože bronzové zrkadlá mali, ako uvádza kniha Can Archaeology Prove the Old Testament? na strane 31. Bronz je zliatina medi a 2–18 percent cínu. (V KJV sa uvádza „mosadz“, pretože pred 400 rokmi sa akákoľvek zliatina medi nazývala mosadz.) Wycliffe Bible Dictionary na s. 1123–1124 uvádza, že v Ure boli nájdené bronzové predmety z obdobia okolo roku 2500 pred n. l.

Na s. 1139 sa uvádza, že bronzové zrkadlá boli vzácne, s výnimkou Egypta. Boli však veľmi cenné, ako uvádza Wycliffe Dictionary of Biblical Archaeology na s. 389, kde sa píše, že bronzové zrkadlá sa medzi bežným ľudom rozšírili až v helenistickom období. Uvádza sa tam tiež, že v čase Jozueho sa v listoch z Tell el-Amarna spomína vazal, ktorý daroval faraónovi Achnatonovi 32 leštených bronzových zrkadiel. Hittitský kráľ mu daroval jedno strieborné zrkadlo.

Ako vedľajšia poznámka, najstarším známym rukopisom Starého zákona, ktorý sa zachoval dodnes, je 4Q17 zo zvitkov z Mŕtveho mora. Je datovaný do roku 250 pred n. l. a obsahuje text od 2. knihy Mojžišovej 38 až po 3. knihu Mojžišovu 2. V knihe „The Dead Sea Scrolls Translated“ na strane 474 sa uvádza, že je prakticky identický s masoretským textom.

Otázka: Ako mohli v Ex 40 postaviť stánok, keď už v Ex 33:7–8 stál?

Odpoveď: Najprv dve skutočnosti, ktoré pravdepodobne nie sú až tak relevantné, a potom odpoveď.

1. Nie je nutné, aby boli Exodus 33:7–8 a Exodus 40 napísané v chronologickom poradí, hoci pravdepodobne boli.

2. Po neustálom používaní na slnku sa stan mohol opotrebovať.

Odpoveď: Exodus 33:7-8 hovorí, že Mojžiš vzal existujúci stan a nazval ho stanom stretnutia. Potom, čo Boh pomazal Bezalela a Aholiaba v Ex 31:2-7; 35:30; 36:1, vyrobili posvätné predmety, vrátane nového stanu stretnutia, podľa Božieho návrhu.

Otázka: Aké poučenia môžeme vyvodiť z celej knihy Exodus?

Odpoveď: Existujú aspoň tri ponaučenia.

Tak ako Mojžiš a Izraeliti opustili Egypt, aj my sa možno musíme oslobodiť od strachov, hriechov, iných vecí a situácií. A keď sa od nich oslobodíme, musíme odísť. Existujú vo vašom živote určité „staré, pohodlné spôsoby“ konania, ktoré musíte opustiť a prestať robiť?

Mojžiš už 40 rokov pred Exodom opustil egyptské otroctvo. Boh však Mojžiša poslal späť do Egypta – nie do otroctva, ale aby oslobodil ostatných. Možno sme sa oslobodili od niektorých pút, ktoré sme mali, ale čo naša rodina, priatelia a ostatní? Možno nás Boh chce použiť na to, aby sme pomohli oslobodiť aj ich.

Hoci boli všetci Izraeliti vyslobodení, na ceste došlo k stratám na životoch. Niektorí Izraeliti zahynuli v dôsledku moru a ohňa, keď uctievali zlaté teľa, spochybňovali Mojžišovu autoritu a dopúšťali sa nemorálneho správania s moabskými ženami. Miriam bola na určitý čas postihnutá malomocenstvom kvôli svojim predsudkom. Dokonca aj samotnému Mojžišovi bolo zakázané vstúpiť do Zasľúbenej zeme, pretože pred ľuďmi pri vodách Meriba stratil trpezlivosť. Keď ste z niečoho vyslobodení, nie je to koniec vašich výziev. Stále musíte vytrvať. Ak urobíte niečo, čo vás stane obeťou, rýchlo sa kajte a hoci to môže mať ešte dôsledky, aj tak poslúchajte Boha po zvyšok cesty.

Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov knihy Exodus, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Tu sú tie najstaršie.

Svitky z Ketef Hinnom pochádzajú z rokov 650–587 pred Kr., sú napísané na striebre (preto sa zachovali) a obsahujú úryvky z Exodu 20:6; Numeri 6:24–26; Deuteronómium 5:10; 7:9; Nehemiáša 1:5 a Daniela 9:4.

Svitky od Mŕtveho mora: (od roku 250 pred Kr.) 17 samostatných kópií (The Dead Sea Scrolls Today, s. 30 a The Dead Sea Scrolls Translated: The Qumran Texts in English, 2. vyd.), pochádzajúcich z najmenej 23 pôvodných kópií (The Dead Sea Scrolls in English, 4. vyd.). Wycliffe Bible Dictionary, s. 436–438, uvádza, že existuje 15 kópií. Jeden rukopis z jaskyne č. 4 patrí do samaritánskej skupiny. Podľa publikácie The Dead Sea Scrolls Translated: The Qumran Texts in English, 2. vyd., s. 474, je fragment 4Q17 z jaskyne č. 4 (obsahujúci Exodus 38 – Leviticus 2) jedným z najstarších rukopisov, prepisovaným okolo roku 250 pred n. l. Je prakticky identický s masoretským textom. Tieto rukopisy sa nazývajú

1Q2 (=1QExodus) Exodus 16:12–16; 19:24–25; 20:1, 5–6, 25–26; 21:1, 4–5

2Q2 (=2QExodus(a)) Exodus 1:11–14; 7:1–4; 9:27–29; 11:3–7; 12:32–41; 21:18–20?; 26:11–13; 30:21?; 30:23–25; 32:32–34

2Q3 (=2QExodus(b)) paleohebrejčina z Exodus 4:31; 12:26–27?; 18:21–22; 19:9; 21:37; 22:1–2, 15–19; 27:17–19; 31:16–17; 34:10. Zaujímavé je, že v texte nasleduje po Exoduse 19:9 prázdny riadok, po ktorom bezprostredne nasleduje Exodus 34:10

2Q4 (=2QExodus(c)) Exodus 5:3–5

4Q1 (=4QGenesis-Exodus(a)) Genesis a Exodus. Exodus 2:1–5; 3:8–16, 18–21; 4:4–9, 26–31; 5:1, 3–17; 6:4–21, 25; 7:5–13, 15–20; 8:20–22; 9:8?

4Q11 (=4QpaleoGenesis-Exodus(l)) paleohebrejčina z Genesis 50:26; Exodus 1:1–5 (dvakrát?), 2:10, 22–25; 3:1–4, 17–21; 8:13–15, 19–21; 9:25–29, 33–35; 10:1–5; 11:4–10; 12:1–12, 42–46; 14:15–24; 16:2–7, 13–14, 18–20, 23–31, 33–36; 17:1–3, 5–11; 18:17–24; 19:24–25; 20:1–2; 22:23–24; 23:5–16; 25:7–20; 26:29–37; 27:1, 27:4?; 27:6–14; 28:33–35, 40–42; 36:34–36; 40:15?

4Q13 (=4QExodus(b)) obsahuje 6 fragmentov z knihy Exodus 1–5

4Q14 (=4QExodus(c)) obsahuje 36 fragmentov z knihy Exodus 7–18

4Q15 (=4QExodus(d)) Exodus 13:15–17, na ktoré bezprostredne nadväzuje 15:1

4Q16 (=4QExodus(e)) Exodus 13:3–5

4Q17 (=4QExod-Lev(f)) Exodus 38–Lev 2. (250 pred Kr.)

4Q18 (=4QExodus(g)) Exodus 14:21–27

4Q19 (=4QExodus(h)) Exodus 6:3–6

4Q20 (=4QExod(j)) Exodus 7–8

4Q21 (=4QExodus(k)) Exodus 36:9–10

4Q22 (=4QPaleoExodus(m)) Exodus, samaritánsky typ, v paleohebrejčine. Paleograficky sa datuje na obdobie 100–25 pred n. l. Datovanie pomocou urýchľovacej hmotnostnej spektrometrie (AMS) v laboratóriu v Tucsone ukázalo obdobie 116 pred n. l. – 48 n. l.

4Q37 (=4QDeuteronómium(j)) (zahŕňa Deuteronómium 11:21, po ktorom nasleduje Exodus 12:43–13:5)

7Q1 (= 7QLXXExod) je kópia gréckej verzie Septuaginty z Exodu 28:4–6 (100 pred n. l.).

Podľa publikácie The Dead Sea Scrolls Today, s. 33, boli medzi zvitkami z Mŕtveho mora nájdené filakterie a mezuzot (nosené na čele, resp. na rukách) s textami z Exodu a Deuteronómie.

8Q3 je filakteria, ktorá obsahuje text z Knihy Exodus 13:1–10; 13:11–16; 12:43–51; 20:11; Deuteronómium 6:5–9; 11:13; 6:1–3; 10:20–22; 10:12–19; 5:1–14; 10:13(?); 11:2; 10:21–22; 11:1, 6–12.

8Q4 je mezuzá z Deuteronómium 10:12–11:21.

Medzi zvitkami z Mŕtveho mora bol nájdený Paralelný Pentateuch. Tak ako niektorí vytvorili jeden evanjeliový príbeh tým, že vedľa seba umiestnili rôzne úryvky z evanjelií, komunita v Kumráne urobila to isté s Tórou, čo sa nazýva zvitok 4Q158.

Celkovo sa v zvitkoch od Mŕtveho mora zachovalo 767 z 1215 veršov z Knihy Exodus (63,1 %).

Ex 1:1–22; 2:1–18, 22–25; 3:1–4, 8–21; 4:1–9, 26–31; 5:1, 3–17; 6:3–21, 30; 7:1–13, 26–29; 8:1, 5–22; 9:5b–35; 10:1–28; 11:3–10; 12:1–2, 6–8, 12–22, 31–51; 13:1–7, 12–13, 15–16, 18–22; 14:1–13, 15–27; 15:1, 9–21, 23–27; 16:1–8, 13–14, 18–20, 23–36; 17:1–16; 18:1–27; 19:1, 7–17, 23–25; 20:1–2, 18–19a; 21:1,4–6,13–14,18–20?,22–32,37; 22:1–4,6–7,11–13,15–30; 23:5–16,29–31; 24:1–4,6–11; 25:7–29,31–34; 26:8–15, 21–37; 27:1–3, 4?, 6–14, 18–19; 28:3–12, 22–24, 26–28, 30–43; 29:1–5, 20, 22–25, 31–41; 30:10, 12–18, 21?, 23–25, 29–31, 34–38; 31:1–8, 13–17; 32:2–19, 25–30, 32–34; 33:12–23; 34:1–3, 10–13, 15–18, 20–24, 27–28; 35:1; 36:9–10, 21–24, 34–36; 37:9–16; 38:18–22; 39:3–24; 40:8–27; 40:15?. Ex 34:23–24, 27–28 sú veľmi fragmentárne.

Nashov papyrus, datovaný do roku 150 pred Kr., obsahuje Desatoro prikázaní zostavené z Exodu 20:2–17 a Deuteronómie 5:6–6:4f. Nashov papyrus bol najstarším známym biblickým textom až do objavenia zvitkov z Mŕtveho mora. Jeho fotografia sa nachádza v New International Dictionary of the Bible na s. 228.

Papyrus Oxyrhynchus 1074 z knihy Exodus pochádza približne z 2. storočia.

Vaticanus (325–350 n. l.) zachoval celý Exodus, s výnimkou Exodu 28:23–28, ktorý chýba.

Nemáme žiadne stránky z rukopisu Sinaiticus (340–350 n. l.), ktoré by obsahovali knihu Exodus.

Rukopis Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.) obsahuje celú knihu Exodus, s výnimkou pasáže Exodus 28:23–28, ktorá chýba.

Septuaginta je grécky preklad Starého zákona a apokryfov. V knihe Greek Manuscripts of the Bible na s. 60–61 je uvedený obrázok fragmentu nazývaného Rahlfs 803 (= zvitok z Mŕtveho mora 7Q1), obsahujúceho Exodus 28:4–6, ktorý pochádza z roku 100 pred n. l.

Samaritáni si v 2. storočí pred n. l. vyhotovili vlastnú kópiu Tóry, hoci najstaršie zachované samaritánske kópie pochádzajú zo stredoveku. Pozri knihu „Svitky od Mŕtveho mora dnes“ (The Dead Sea Scrolls Today), s. 125–126. Encyklopédia svitkov od Mŕtveho mora, zväzok 1, s. 277 uvádza: „Samaritánsky Pentateuch má tendenciu rozširovať text častým vkladaním paralelných pasáží z iných miest Pentateuchu.“

Sýrske preklady Septuaginty vyhotovil biskup Pavol z Tella (616–617 n. l.), ktoré sa zachovali dodnes, ako uvádza publikácia „Manuscripts of the Greek Bible“, s. 35 (poznámka pod čiarou).

Otázka: Ako vieme na základe židovského spisovateľa Filóna, že to, čo máme v knihe Exodus, je to, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Ako kresťania veríme, že Starý zákon, ktorý máme, je ten Starý zákon, ktorý potvrdil Kristus. Mimochodom, pre moslimov Korán v súre 5:46 hovorí, že Ježišovi bola daná Tóra. Máme rané rukopisy z čias Krista, ktorým sa venuje nasledujúca otázka. Existuje však ešte ďalší dôkaz. Filón z Alexandrie bol židovský učenec, ktorý žil v rokoch 15/20 pred n. l. až 50 n. l. Písal v gréčtine, ale je zaujímavé, že jeho grécke citácie zo Starého zákona sa viac zhodujú s hebrejským masoretským textom ako s gréckou Septuagintou. Veľmi podrobne vysvetľoval význam jednotlivých veršov. Tu sú verše z knihy Exodus, na ktoré sa Filón odvolával.

1:8, 9, 11, 15, 18, 20, 21; 2:1, 3, 6, 12, 15–16, 18, 21, 23, 25; 3:1–2, 4–6, 9, 14–15, 17; 4:3, 10, 12, 14, 22; 5:2; 6:3, 12, 16, 23, 26, 29; 7:1, 12, 15, 17, 23; 8:1, 9, 19, 26, 29; 10:20–23; 11:7; 12:2–4, 8, 11–12, 16, 23, 34, 38; 13:2, 11–13, 15, 19; 14:4, 7, 13–14, 19, 27, 30; 15:1, 4, 9, 17, 20, 23, 25, 27; 16:4, 6, 13, 15, 18, 36; 17:6, 11–12; 18:4, 7, 11, 14, 16, 25; 19:6, 17–20; 20:2, 5, 9, 12–13, 16, 18–22; 21:5–6, 10, 12–16, 22, 26, 28, 31, 33; 22:1, 6–7, 26; 23:1–5, 8, 10, 13, 18–20, 28; 24:1, 6, 10–11, 18; 25:1, 22, 30, 31, 33, 40; 26:1; 27:9; 28:17, 30, 34, 36; 30:8, 13, 15, 34; 31:1–2, 39; 32:1, 7, 16–17, 20, 26, 27, 32; 33:5, 7, 12–13, 17–18, 23; 34:12, 28; 35:22, 30; 38:8; 39:3, 26

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na knihu Exodus?

Odpoveď: Žid Filón (15/20 pred Kr. – 50 po Kr.) ho hojne cituje v dielach O zmätku jazykov, Kto je dedičom božských vecí, Predbežné štúdie a v ďalších dielach.

Raní cirkevní autori z obdobia pred Nicejským koncilom sa na Knihu Exodus rozsiahlo odvolávali.

Klement Rímsky (96–98 n. l.) cituje Exodus 2:14 v 1. Klementovej epištole, kap. 4, s. 6. Cituje Exodus 3:11 v 1. Klementovej epištole, kap. 18, s. 10.

Didaché (= Učenie dvanástich apoštolov) (cca 60–120 n. l.) rozoberá 2. knihu Mojžišovu 20:13, 14, 15, 16, 17.

List Barnabáša (cca 70–130 n. l.) v kapitole 12 na strane 145 cituje Exodus 17:14.

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) píše: „lebo Mojžiš niekde v Exoduse hovorí“ a cituje Exodus 6:2 a nasl. v diele Dialóg s Tryfónom Židom, kap. 126, s. 263

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) označuje Exodus 3:2–4 za Písmo v diele „Dialóg s Židom Tryfónom“, kap. 60, s. 227

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) „Lebo Písmo hovorí takto:“ a potom Justín cituje 2. knihu Mojžišovu 3:2–4. Dialóg s Židom Tryfónom, kap. 49, s. 220

Meleto/Melito zo Sardis (170–180 n. l.) „Prst Pánov – Duch Svätý, ktorého pôsobením boli podľa Exodu napísané tabule zákona“; fragment 9, s. 761

Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) „Keď som sa dôkladne oboznámil s knihami Starého zákona, zapísal som ich nižšie a týmto vám posielam zoznam. Ich názvy sú nasledovné: – Päť kníh Mojžiša – Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium; Jozue, Sudcovia, Rút, štyri knihy Kráľov, dve knihy Kroník, kniha Dávidových žalmov, Príslovia Šalamúnove, nazývané aj Kniha múdrosti, Kazateľ, Pieseň piesní, Jób, knihy prorokov Izaiáša, Jeremiáša, dvanástich prorokov obsiahnutých v jednej knihe, Daniela, Ezechiela, Ezdráša.“ Z Knihy výňatkov, s. 759

Teofil z Antiochie (168–181/188 n. l.) cituje Exodus 20:3; 23:6; 22:21 ako Božie slová. Teofil Autolykovi, kniha 3, kap. 9, s. 114

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje Exodus 3:7–8 ako Božie slovo. Irenej, Proti herézam, kniha 4, kap. 12.4, s. 476

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) „On je to tiež, kto učí Mojžiša, aby konal ako učiteľ. Lebo Pán hovorí: ‚Ak niekto zhreší predo mnou, toho vymažem zo svojej knihy; ale teraz choď a veď tento ľud na miesto, ktoré som ti povedal.‘“ (Exodus 32:33,34) „Učiteľ“, kniha 1, kap. 7, s. 224. Pozri tiež „Učiteľ“, kniha 1, kap. 8, s. 218, kde nazýva Exodus 3:8 Písmom.

Tertulián (198–220 n. l.) najprv cituje Exodus 3:17 a potom hovorí: „Podobne aj v tej istej knihe Exodus:“ a cituje Exodus 20:2, 22, 23. Scorpiace, kap. 2, zväzok 3, s. 634

Tertulián (204/205 n. l.) cituje polovicu 2. Mojžišovej 20:16. Päť kníh proti Marcionovi, kniha 4, kap. 12, s. 363

Hippolyt (222–235/6 n. l.) kritizuje Simonovo nadmerné alegorizovanie knihy Genesis a Exodu v diele Vyvrátenie všetkých heréz, kniha 6, kap. 10, s. 78, a Simonovo alegorizovanie kníh Levitikus, Numeri a Deuteronómium v kap. 11, s. 78

Origenes (240 n. l.) sa odvoláva na Knihu Exodus, Levitikus a Numeri. Komentár k Piesni piesní, prológ, s. 47

Origenes (225–254 n. l.) napísal komentáre k Listu Rímskym, knihe Genesis, knihe Exodus, knihe Levitikus, knihe Jozue, 1. knihe kráľov, Jeremiášovi a evanjeliu podľa Lukáša

Novatian (250/4–256/7 n. l.) „A hoci nebeské Písmo často premieňa božský zjav na ľudskú podobu, ako keď hovorí,“ a cituje Žalm 34,15, „alebo keď hovorí,“ a cituje Genesis 8,21, „alebo kde sú Mojžišovi dané tabule,“ a cituje Exodus 31,18. „alebo keď bol izraelský národ oslobodený z egyptskej zeme“ a cituje Žalm 136,12, „alebo keď sa hovorí,“ a cituje Izaiáša 1,20. Traktát o Trojici, kap. 6, s. 615.

Novatian (250/4–256/7 n. l.) cituje 2. Mojžišovu knihu 4:13 ako slová Mojžiša. Traktát o Trojici, kap. 9, s. 618

Traktát proti Novatiánovi (cca 246–258 n. l.), kap. 12, s. 660, cituje 2. knihu Mojžišovu 9:28.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje z Exodu a uvádza, že ide o text z Exodu, okrem iného v Traktáte 12, tretia kniha, 11, 13, 113.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) spomína Exodus v Traktáte Cypriána, traktát 12, druhá kniha, kap. 15, s. 521

Gregor Thaumaturgus (240–265 n. l.): „A v knihe Exodus sa hovorí nielen v súvislosti s nájdením majetku priateľa, ale aj s nájdením majetku nepriateľa: ‚Určite ich vrátiš späť do domu ich pána.‘“ Kánonický list, kánon 4, s. 19

Dionýz Alexandrijský (cca 246–256 n. l.) naráža na Exodus 12:30 v 12. liste Alexandrijčanom, s. 108.

Anatolius z Alexandrie (270–280 n. l.) „dvoch Agathobulov, ktorí mali priezvisko Majstri, a významného Aristobula, ktorý bol jedným zo Sedemdesiatich, ktorí preložili posvätné a sväté Písma Hebrejcov pre Ptolemaia Filadelfa a jeho otca a venovali tým istým kráľom svoje exegetické knihy o Mojžišovom zákone. Títo autori pri riešení niektorých otázok, ktoré sa vynárajú v súvislosti s knihou Exodus, hovoria, že všetci by mali rovnako“ Veľkonočný kánon Anatolia z Alexandrie, kap. 3, zväzok 6, s. 147

Adamantius (okolo roku 300 n. l.) cituje Exodus 20:13–15, 16. Dialóg o pravej viere, druhá časť, 15 b, s. 94.

Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) cituje polovicu Exodu 24:8 ako slová Mojžiša. Komentár k Zjaveniu, piata kapitola, verš 5, s. 350.

Metodius z Olympu a Patary (270–311/312 n. l.) cituje Exodus 30:1–9 ako slová, ktoré hovorí On [Boh]. „Hostina desiatich panien“, rozprava 5, kap. 7, s. 328

Atanáz (r. 318 n. l.) cituje z knihy Genesis 1:6–11,29; Exodus 20:3; Deuteronómium 6:4,5,13; Žalm 119:90; 146:7–9; 33:6 v diele Proti pohanom, kap. 46, s. 28–29.

Laktancius (cca 303–320/325 n. l.) naráža na Exodus 23:20. Božské inštitúcie, kniha 4, kap. 10, s. 108

Písatelia z obdobia po Nicejskom koncile, ktorí sa odvolávali na 2. knihu Mojžišovu

Eusébius z Cézarey (318–339/340 n. l.)

Aphrahat Sýrsky (337–345 n. l.)

Hegemonius zo Sirmiuma (4. storočie) vo svojom preklade diela Archelausa (cca 262–278 n. l.) odkazuje na Exodus 12:35 ako na slová Mojžiša. Disputácia s Manesom, kap. 40, s. 214

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.)

Atanáz (367 n. l.) uvádza zoznam kníh Starého zákona vo Veľkonočnom liste č. 39, kap. 4, s. 552.

Efraim Sýrsky (350–378 n. l.) napísal komentáre k knihe Genesis a Exodus. (Nicene and Post-Nicene Fathers, druhá séria, zväzok 13, s. 125 [Úvod])

Bazil z Kapadócie (357–378/379 n. l.) sa na knihu Exodus odvoláva ako na Písmo.

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) v prednáške č. 13, kap. 3, s. 82 uvádza, že Exodus 7:23 napísal Mojžiš.

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Gregor Nazianzenský (330–391 n. l.) naráža na Knihu Exodus

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) hovorí, že Boh oslovuje Mojžiša, a cituje Exodus 32:33. V diele O kajúcnikoch, kap. 5.1, s. 75

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.)

Didymus Slepý (398 n. l.) cituje Exodus 7:13,22 ako Exodus. Komentár k Zachariášovi 7, s. 147

Rufinus (374–406 n. l.)

Epifanius zo Salamisu (360–403 n. l.) cituje Exodus 1:7 ako Písmo. Panarion, časť 1, kap. 8, 4, 5, s. 25

Ján Zlatoústy (-407 n. l.) odkazuje na Exodus 17:12 ako na dielo Mojžiša, zväzok 14, Komentár k Jánovi, kázanie 14, s. 50

Orosius/Hosius z Bragy (414–418 n. l.) naráža na 2. knihu Mojžišovu 6:23; 24:1; Levitikus 10:1–2; Numeri 3:2, 4; 1. Kronická 6:3. Obrana proti pelagiánom, kap. 9, s. 125

Kartáginský koncil (393–419 n. l.)

Sulpicius Severus (363–420 n. l.) sa odvoláva na Exodus 20:14 v diele Exodus v histórii, kniha 1, kap. 13, s. 77

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genesis, Exodu, Levitiku, Numeri, Deuteronómiu, Tóre, Jóbovi, Ježišovi, synovi Naveho [Jozue], Sudcom, Rút, Samuelovi, Kniham kráľov (2 knihy), dvanástim prorokom, Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša, Nehemiáša, List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Augustín z Hippa (338–430 n. l.) napísal celý komentár k knihe Genesis a komentár k knihe Exodus.

Ján Cassian (semi-pelagián) (319–430 n. l.)

Medzi heretikmi

Ebioniti citujú časť 2. knihy Mojžišovej 33,20 ako „zákon“. Uznania Klementa, kap. 29, s. 122

Pelagiánsky heretik Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) cituje 2. knihu Mojžišovu 32:4. Komentár k Ozeášovi, kap. 2, s. 45

Otázka: Čo hovorí v Ex „paralelný Pentateuch“ (Svitok od Mŕtveho mora 4Q158)?

Odpoveď: Tu je malá časť z neho. Písma, na ktoré sa odvoláva, sú uvedené kurzívou. Preklad je prevzatý z diela The Dead Sea Scrolls Study Edition, zväzok 2, s. 307.

„Ex 20:12–17 svojho [otca] a svoju matku [aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. Nezabiješ. Nezcudzoložíš. Neokradneš. Nepodáš] falošné svedectvo [proti] svojmu [blížnemu]. Nebudeš túžiť po žene [svojho] suseda [ani po jeho dome, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu susedovi]. A Hospodin povedal Mojžišovi: Dt 5:30-31: „Choď a povedz im: Vráťte sa do [svoje stany! Ty však zostaň tu so mnou, lebo ti vysvetlím všetky prikázania, zákony] a nariadenia, ktoré ich budeš učiť, aby ich plnili v krajine, ktorú [im dám, aby ju mohli obsadiť…] A ľud sa vrátil, každý do svojho stanu. Mojžiš však zostal v prítomnosti [YHWH…].“

Otázka: Aké sú v knihe Exodus niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Tu je niekoľko z nich v 1 213 veršoch knihy Exodus. Aby sme získali ukážku rozdielov medzi masoretským textom a Septuagintou, nasledujúci text sa zameriava na 30. kapitolu. Pokiaľ nie je uvedené inak, prvá veta je z masoretského textu (MT) a druhá zo Septuaginty (LXX).

Ex 1:5 „A všetkých duší, ktoré vyšli z bedier Jakuba, bolo sedemdesiat, pričom Jozef bol v Egypte.“ (MT) vs. „Ale Jozef bol v Egypte. A všetkých duší narodených z Jakuba bolo sedemdesiatpäť.“ (Septuaginta) Aj Svitky od Mŕtveho mora uvádzajú 75 potomkov. V Skutkoch 7:14 Štefan hovorí o 75 potomkoch.

Ex 1:22 „narodených“ vs. „narodených Hebrejom“ (Samaritánsky Pentateuch, Septuaginta a Targumy)

Ex 2:25 „[Boh] ich poznal/mal o nich starosť“ vs. „[Boh] sa im zjavil“ (Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, uvádza, že Septuaginta sa tu mýli.)

Ex 3:6 „Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.“ (MT) vs. „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba; a Mojžiš odvrátil svoju tvár, lebo sa bál hľadieť na Boha.“ (Septuaginta) vs. „Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba. Mojžiš sa triasol od strachu a neodvážil sa pozrieť“ (Samaritánsky Pentateuch, Skutky 7:32)

Ex 3:19 „neodídeš, ak ťa k tomu neprinúti mocná ruka“ vs. „neodídeš, nie, nie mocnou rukou“ (Septuaginta, Vulgáta)

Ex 4:22 „môj prvorodený syn“ vs. „môj vlastný ľud“ (Samaritánsky Pentateuch)

Ex 8:22 „oddeľovať/zaobchádzať odlišne“ vs. „úžasne rozlišovať“ (v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 2, s. 356 sa uvádza, že prekladatelia Septuaginty tu nesprávne pochopili hebrejské slovo)

Ex 8:32 „na tvoj ľud“ vs. „z tvojho ľudu“ (Septuaginta)

Ex 8:23 „robiť rozdiel“ vs. „poskytnúť vyslobodenie/vykúpenie“ v Septuaginte a Vulgáte.

Ex 9:32 Hebrejské slovo pre druhú obilninu, pravdepodobne „emmer“ vs. „raž“ v Septuaginte, vs. „byliny“ v koptskej verzii. (V Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, sa uvádza, že obilnina emmer sa nachádza v egyptských hrobkách, zatiaľ čo obilnina špalda nie.)

Ex 12:22 „umývadlo“ oproti „prahu“

Ex 12:40 „synovia Izraela žili v Egypte“ (MT, Zvitok od Mŕtveho mora 2Q2 (=2QExod(a)), Sk 7:6; Genesis 15:13) vs. „Synovia Izraela žili v Egypte a v Kanaáne“ (Septuaginta) vs. „Synovia Izraela a ich otcovia žili v Egypte a v Kanaáne“ (Samaritánsky Pentateuch). Josephus, ktorý písal okolo rokov 93–94 n. l. v diele Staroveké dejiny Židov 2.15.2, tiež uvádza, že v Egypte boli 215 rokov, čo je v súlade so Samaritánskym Pentateuchom a Septuagintou. Josephus uviedol, že to bolo 430 rokov po tom, čo Abrahám prišiel do Kanaánu. Viac informácií o 2Q2 nájdete na stránke http://dssenglishbible.com/scroll2Q2.htm.

Ex 14:25 „odstránil“ vs. „upchal/zablokoval“ (Samaritánsky Pentateuch, Septuaginta, sýrsky preklad)

Ex 15:8 „dych z tvojich nozdier“ vs. „dych z teba“ (Samaritánsky Pentateuch)

Ex 18:5 „jesť chlieb“ (MT, Septuaginta) vs. „ponúknuť chlieb“ (sýrčina, targumy, Vulgáta)

Ex 18:12 „priniesol“ (MT, Septuaginta) vs. „ponúkol“ (sýrčina, Targum a Vulgáta) Komentár Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, s. 413–414 uvádza, že „priniesol“ je správne slovo a „ponúkol“ bol len výklad.

Ex 19:18 „celá hora“ vs. „všetok ľud“ v niekoľkých hebrejských rukopisoch a v Septuaginte.

Ex 20:12 „…matku, aby si mal dlhý život“ (MT) oproti „…matku, aby sa ti darilo a aby si mal dlhý život v tej dobrej zemi“ (Septuaginta). Deuteronómium 5:16 uvádza „…matku, aby si mal dlhý život a aby sa ti darilo v tej zemi“

Hneď po Ex 20:17 nasledujú Dt 11:29–30 a 27:2b–3a, 4–7, ktoré v Samaritánskom Pentateuchu nariaďujú Izraelitom postaviť chrám na vrchu Gerizim.

Ex 20:18 V Nashovom papyruse sú šieste a siedme prikázanie vymenené.

Ex 20:24 „na mieste, kde som dal zviditeľniť svoje meno“ oproti „na každom mieste, kde dám zviditeľniť svoje meno“ (Samaritánsky Pentateuch)

Ex 22:8 „Pán domu sa postaví pred Elohimom“ oproti „Pán domu sa postaví pred Elom“ (Samaritánsky Pentateuch) (The Anchor Bible Dictionary, zväzok 5, s. 938. Píše sa tam, že Samaritánsky Pentateuch „vyhýba sa akémukoľvek náznaku polyteizmu: napr. množné číslo predikátov s ‚elohim‘ v MT (Gn 20:13; 31:53; 35:7; Ex 22:8) je zmenené na jednotné číslo.“) (V gréckej Septuaginte je to Theon)

Ex 23:20 „Hľa, pošlem pred tebou anjela, aby ťa strážil na ceste a priviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil.“ vs. „A hľa, pošlem svojho anjela pred tvojou tvárou, aby ťa priviedol do zeme, ktorú som pre teba pripravil.“

Ex 23:21 „Dávaj si pred Ním pozor a počúvaj Jeho hlas. Nebuď proti Nemu vzpurný, lebo On ti neodpustí tvoje previnenia; lebo Moje meno je v Ňom.“ vs. „Dávaj si pozor na seba a počúvaj ho, a neposlúchaj ho; lebo on ti neustúpi, lebo moje meno je na ňom.“

Ex 23:25 „On [Boh] požehná“ vs. „Ja požehnám“ (Septuaginta, Vulgáta)

Ex 24:10 „A videli Boha Izraela. … jasnosť“ vs. „A videli miesto, kde stál Boh Izraela … čistotu“

Ex 24:11 „Nevystrel ruku na kniežatá synov Izraela. A videli Boha“ vs. „nechýbal ani jeden, a zjavili sa na mieste Boha“

Ex 28:23–28 sa nachádza v hebrejskom masoretskom texte a v Complutenskej Septuaginte. Svitok z Mŕtveho mora 4Q22 (=4QPaleoExodus(m)) obsahuje útržky z 28:22–24, 26–28, 30–43. Chýba vo verziách Septuaginty Vaticanus a Alexandrinus.

Ex 29:9 „na Áronovi a jeho synoch“ oproti „na nich“ v Septuaginte.

Ex 30:1 „Oltár, miesto na pálenie kadidla“ oproti „oltár na kadidlo“ v Septuaginte.

Ex 30:1 „akáciové drevo“ oproti „nezničiteľnému drevu“ v Septuaginte.

Ex 30:6 „[oltár] pred závojom“ (MT, Septuaginta) oproti „[oltár] za závojom“ (Samaritánsky Pentateuch)

Ex 30:12 „zničenie“ oproti „mor“ v Septuaginte

Ex 30:21 „nohy, a nezomrú“ vs. „nohy vodou, kedykoľvek vojdú do stánu svedectva; umyjú sa vodou, aby nezomreli.“ (Možno prekladateľ Septuaginty omylom zopakoval časť vety.)

Ex 30:27,28 Septuaginta štyrikrát doplnila „a všetok jeho nábytok“

Ex 30:35 „osolené, čisté a sväté“ vs. „čisté a sväté dielo“ v Septuaginte

Ex 31:4-5 „bronz a vyrezávanie kameňov na osadenie“ oproti „mosadz a modrá, purpurová a spriadaná šarlátová niť a práce s kameňmi“

Ex 32:29 „Dnes sa vysväťte“ vs. „Dnes ste sa vysvätili“ (gréčtina, Vulgáta)

Ex 33:16 „sú vyznamenaní“ vs. „budú oslávení“ (v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, s. 356 sa uvádza, že prekladatelia Septuaginty tu nesprávne pochopili hebrejské slovo)

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použité boli tiež The Expositor’s Bible Commentary, The Anchor Bible Dictionary, zväzok 5, a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV a NRSV.