< Otázka týkajúca sa Biblie z knihy Ezdráš

Otázka: Kto napísal knihu Ezdráš 1:1?

Odpoveď: Kniha Ezdráš to priamo neuvádza. Ezdráš bol vzdelaný pisár a je veľmi pravdepodobné, že túto knihu napísal v rokoch 456 p. n. l. až 444 p. n. l. Použitie prvej osoby v kapitolách 7–10 naznačuje, že to bol Ezdráš, hoci je možné, že niektoré časti mohol neskôr zapísať niekto iný.

Štýly kníh Kroník a Ezdráša sú podobné, takže možno obe napísal Ezdráš.

Zvyčajne sa predpokladá, že niektoré udalosti opísané v knihe Ezdráš sa odohrali skôr ako udalosti v knihe Nehemiáš a niektoré v rovnakom čase. Na druhej strane, v knihe Nehemiáš 3:1 sa uvádza, že keď bol Nehemiáš v Jeruzaleme, veľkňazom bol Eliášib, a v knihe Ezdráš 10:6 sa píše, že Ezdráš šiel do izby Jehohanana, syna Eliášiba. Avšak v knihe Ezdráš 10:6 sa nikde neuvádza, že Eliášib bol veľkňazom v čase, keď Ezdráš vošiel do jeho izby.

Niektorí liberálni kritici tvrdia, že knihy Ezdráš a Nehemiáš boli napísané oveľa neskôr, v čase Alexandra Macedónskeho (okolo roku 330 pred Kr.), pretože Nehemiáš 12:11,22 spomína Jadduu a v Alexandrovom čase existoval veľkňaz s tým istým menom. Nie je však isté, či ide o toho istého Jadduu. Je pravdepodobnejšie, že neskorší Jaddua bol vnukom toho skoršieho (podobne ako v prípade mien Tobias a Artaxerxes). Podobne sa predpokladá, že Josephus si pomýlil perzské obdobie, pretože existovali dvaja králi menom Artaxerxes a dvaja menom Darius.

Otázka: Aké sú zaujímavé črty knihy Ezdráš 1:1–10:44?

Odpoveď: Približne štvrtina knihy je napísaná v takzvanom „cisárskom aramejčine“ (verše 4:7–6:18 a 7:12–26), pričom ide hlavne o úradné dokumenty. Kniha Daniel je tiež napísaná v hebrejčine aj v aramejčine. Kniha Ezdráš má celkovo 280 veršov, z ktorých je len 109 veršov naratívnych, 44 veršov tvoria listy a 10 veršov sú modlitby. Obsahuje 111 veršov, v ktorých sú zaznamenané mená ľudí. Prvé dva verše knihy Ezdráš sú rovnaké ako posledné dva verše 2. knihy Kroník. Ezdráš 2 a Nehemiáš 7 sú prakticky rovnaké. (Takže ak si chcete zapamätať Písmo a získať dvojnásobný úžitok…). Niektorí ľudia si preto myslia, že knihu Ezdráš a 2. Knihu kroník napísal ten istý autor. Pravdepodobnejším scenárom však je, že 2. Kniha kroník bola napísaná po knihe Ezdráš a že kniha Ezdráš bola jedným zo zdrojov, ktoré kronikár použil.

Otázka: Aké rukopisy z tohto obdobia sa nám z knihy Ezdráš zachovali dodnes?

Odpoveď: Okrem Biblie existuje množstvo gréckych a iných písomností, ale táto odpoveď sa týka len fyzických písomností, ktoré archeológovia skutočne našli a ktoré sa zachovali dodnes. Tu je niekoľko z nich z obdobia od roku 850 pred Kr. až po približne rok 400 pred Kr.

Moabský kameň. (850 pred Kr.)

V Deir Alla v Jordánskom údolí sa v písomných cvičeniach školáka trikrát spomína Bileám, syn Beora. Radiokarbónovou metódou bol datovaný na roky 800/760 pred Kr.

Texty Šalmanesera III. (836 pred Kr.) v Asýrii. Spomína sa v nich národ Medov a Tubalov.

Texty Sargona (732 pred n. l.) v Asýrii. Spomínajú národ Tubalov.

Texty Sargona II. (722–705 pred n. l.)

Asýrsky text „Slová Ahiqara“ (700–400 pred n. l., aramejčina a pravdepodobne aj akkadčina) (anglický preklad tohto textu sa nachádza v diele The Old Testament Pseudepigrapha, zväzok 2, s. 494–507).

Mnoho ďalších asýrskych záznamov

Mnoho babylonských záznamov

Perzská skala v Behistúne

Aramská kópia Behistúnskeho nápisu na ostrove Elefantína v južnom Egypte

Babylonská stĺpová kópia Behistúnskeho nápisu

Cyrusov valec (okolo roku 538 pred n. l.) Jeho obrázok si môžete pozrieť v knihe Rose Book of Charts, Maps & Time Lines na strane 78.

V Elefantínskych papyrusoch (Cowley č. 21) Dárius nariaďuje tamojším Židom, aby slávili Sviatok nekvasených chlebov. Pozri The Expositor’s Bible Commentary, s. 649.

Elefantínske papyrusy Cowley č. 30 (407 pred Kr.). List, ktorý diktoval Jedaniah Bagohimu, správcovi Júdu, v ktorom žiada o pomoc pri obnove chrámu „YHW“ na Elefantíne. Tento list spomína synov Sanballata [sn’blt], nazývaného správcom Samárie. Autor datoval tento list na 25. november 407 pred Kr. Egypťania a perzský správca Vidranga zničili chrám v Elefantíne v roku 419 pred Kr.

Samarijské papyrusy z Wadi ed-Daliyeh (WDSP 11 predná strana 13) spomínajú Sanballata [sn’blt].

Ostraka na ostrove Elefantína.

Bankové dokumenty z Murashu v Nippure. Tieto texty obsahujú mená 2 500 osôb, z ktorých 70 sú Židia.

Samárske papyrusy

Memorandum od Bagoasa, perzského guvernéra Júdy.

Viac ako 30 tabliet v Súsach a 1 tabliet v Borsippe spomínajú až štyroch perzských úradníkov s menom „Marduku“ alebo „Marduka“.

Dva nápisy v sálach v jaskyniach 11 míľ západne od Ammánu v Jordánsku spomínajú meno „Tobiah“ v aramejčine. (Od roku 590 pred Kr. až do roku 200 pred Kr.)

Otázka: Aký je obsah knihy Ezdráš?

Odpoveď: Tu je stručný prehľad.

1–6 Návrat a obnova chrámu

..1–2 Návrat pod vedením Zerubábela (538 pred Kr.)

… 1 Kýrov dekrét a prípravy

….2 Zoznam 50 000 navrátilcov

..3–6 Obnova chrámu

….3 Výstavba oltára a základov chrámu

….4 Odpor za vlády Kýra, Ahasvera a Artaxerxa

…5 Ďalší odpor za vlády Dária

…6 Dokončenie chrámu za vlády Dária

7–10 Návrat a obnova spoločenstva

..7–8 Návrat pod vedením Ezdráša (458 pred Kr.)

….7 Dekrét Artaxerxa I.

….8 Zoznam 4–5 tisíc navrátilcov a ich cesta

..9–10 Obnova spoločenstva

.…9 Zmiešané manželstvá a Ezdrášova modlitba

.…10 Vyznanie ľudu a zmluva

Otázka: Prečo bol celý obsah knihy Ezdráš 1:1–10:44 zaradený práve do knihy Ezdráš?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Niektorí sa domnievajú, že tam mohlo byť uvedené menej podrobností. Na druhej strane, mohli byť pridané ďalšie podrobnosti a možno aj dokumenty. Zdá sa však, že hlavným dôvodom, prečo Ezdráš tento materiál do knihy zaradil, bolo ukázať a zdokumentovať, ako Boh naplnil svoje proroctvo o návrate Židov do Zasľúbenej zeme po sedemdesiatich rokoch zajatia.

Otázka: Prečo sa v Ezdrášovi 1:1 tento rok nazýva prvým rokom Kýra, kráľa Perzie, keďže bol kráľom Perzie už pred dobytím Babylonie, ako sa uvádza v Asimovovej Príručke k Biblii na strane 435?

Odpoveď: Kýros sa stal kráľom Anšanu v roku 559 pred Kr. a kráľom Médov aj Peržanov v roku 550 pred Kr. Bol to však prvý rok jeho vlády nad touto rozsiahlou ríšou Babylona a Perzie. William H. Shea preskúmal vyše 400 miest, kde bol Kýrosovi udelený titul, a v 90 percentách prípadov bol nazývaný „kráľ Babylona, kráľ krajín“. Kýrov valec nazýva Kýrosa „kráľom sveta, veľkým kráľom, legitímnym kráľom, kráľom Babylona, kráľom Šumera a Akkadu, kráľom štyroch svetových strán (Zeme)“. Shea tiež zistil, že Kýros bol po prvýkrát nazvaný „kráľom krajín“ na začiatku roku 538 pred n. l., avšak až do konca roku 538 pred n. l. nebol nazývaný „kráľom Babylona, kráľom krajín“. Domnieva sa, že dôvodom je skutočnosť, že guvernér Gubaru niesol titul kráľa Babylona až do svojej smrti v tom istom roku.

Rovnako ako vojvoda, ktorý sa stane kráľom, uvádza svoj prvý rok ako rok, keď bol kráľom, a nie vojvodom, aj Cyrusov prvý rok sa počíta od doby, keď bol cisárom ríše. „Ríša“ zahŕňala Babylon ako jedno zo svojich hlavných miest.

Otázka: Mohlo by sa v Ezdrášovi 1:1 tých 70 rokov vzťahovať na trvanie Babylonskej ríše alebo na chrám, ako naznačuje skeptická publikácia Asimov’s Guide to the Bible na stranách 436–437 a 449?

Odpoveď: Odkazuje to na dĺžku obdobia, počas ktorého Júda slúžila Babylonu. Najprv sa pozrime, čo presne tvrdí Biblia, a potom, čo potvrdzuje história.

Jeremiáš 25:11–12 a 29:10, 16 uvádzajú:

1) Krajina Júdu sa stane púšťou a budú slúžiť Babylonu sedemdesiat rokov.

2) Po 70 rokoch bude Babylónia potrestaná (Jeremiáš 25:12).

3) Jeremiáš 29:10 dodáva, že po 70 rokoch sa vyhnanci vrátia.

4) Jeremiáš 29:16 dodáva, že nie všetci pôjdu do vyhnanstva.

Hoci sa tam nepíše, že Jeruzalem bude úplne zničený, dalo by sa to z toho vyvodiť. Neuvádza sa však, ako dlho bude Jeruzalem zničený. Práve služba Babylonu, a nie zničenie Jeruzalema, bola prorokovaná na 70 rokov.

Z historického hľadiska slúžil Júda Babylonu od roku 605 pred Kr. do roku 538 pred Kr. To je približne 68 našich rokov. Proroctvá však boli formulované v náboženskom lunárnom roku, ktorý mal 360 dní.

Otázka: Trvalo skutočné vyhnanstvo podľa Ezdráša 1:1 len 49 rokov, od roku 587/586 do roku 538 pred Kr., ako uvádza skeptická publikácia Asimov’s Guide to the Bible na strane 436?

Odpoveď: Mnohí ľudia boli v roku 605 pred Kr. vyhnaní na celých 70 rokov. Situáciu komplikuje skutočnosť, že iní boli vyhnaní len na 49 rokov. Bez ohľadu na to, proroctvo hovorilo o tom, že Júda bude slúžiť Babylonu 70 rokov.

Otázka: Prečo sa v knihe Ezdráš 1,1–4 perzský kráľ rozhodol pomôcť Židom?

Odpoveď: Konečným dôvodom je to, že Boh pohnul Kýra, aby tak urobil. Okrem toho perzský kráľ nielenže dovolil Židom vrátiť sa, ale archeológ Rassam odkryli takzvaný „Kýrov valec“, na ktorom Kýros zaznamenal svoje dobytie Babylona a nariadil, aby sa aj iné národy mohli vrátiť domov. Neexistujú žiadne dôkazy, že by Kýros veril v pravého Boha; skôr použil božské meno, keď hovoril o Židoch, rovnako ako používal mená iných bohov, keď hovoril o ostatných národoch.

Na Kýrovom valci sa okrem iného píše: „Nech všetci bohovia, ktorých som znovu usadil v ich posvätných mestách, každý deň prosia Bela a Nebo o dlhý život pre mňa.“ (Bel a Nebo boli babylonskí bohovia.)

Otázka: Čo ešte sa v Cyrusovom valci uvádza v súvislosti s Ezdrášom 1:1–4?

Odpoveď: Biblický kritik z 19. storočia Julius Wellhausen a mnohí ďalší pochybovali, či vôbec niekedy existoval dekrét o návrate Židov do vlasti. Cyrusov valec však v roku 1879 objavil Rassam; na tej istej strane je jeho fotografia. Cyrusov valec slúžil predovšetkým ako propagandistický nástroj, ktorým Cyrus chcel Babylončanom ukázať, že je ich priateľom, a nie len dobyvateľom, proti ktorému treba bojovať. Kýros sa nazýval „kráľom sveta, veľkým kráľom, legitímnym kráľom, kráľom Babylona, kráľom Šumera a Akkadu, kráľom štyroch svetových strán“ (s. 89). Ďalej sa tam píše: „Keď som s dobrými úmyslami vstúpil do Babylona, uprostred jásotu a radosti som zriadil sídlo vlády v kráľovskom paláci. Veľký boh Marduk spôsobil, že veľkodušní obyvatelia Babylona sa ku mne obrátili. Každý deň som sa snažil uctievať ho [Marduka]. Moje početné vojská sa pohybovali nerušene uprostred Babylona. Nedovolil som nikomu terorizovať zem [Šumeru] a Akkadu. Dbal som na potreby Babylona a všetkých jeho svätýň, aby som podporil ich blaho.“ (s. 87) Tvrdí sa tu tiež, že Kýros vstúpil do mesta „bez boja či bitky“. Je to pravda, keďže Kýros vstúpil do mesta 17 dní po tom, čo Peržania vykonali prekvapivý útok a mesto dobyli.

Kýrosov valec tiež hovorí o vyhnaných národoch: „(Tiež) som zhromaždil ich bývalých obyvateľov a vrátil som im ich obydlia.“ (s. 91)

Otázka: Prečo bol perzský kráľ v Ezdrášovi 1:5–11 taký štedrý, keď poskytol Ezdrášovi zlato a striebro?

Odpoveď: Písmo uvádza jeden dôvod a len letmo naznačuje druhý pravdepodobný dôvod.

Po prvé, Ezdráš 1:7 hovorí, že medzi vecami, ktoré kráľ vrátil, boli aj chrámové predmety, ktoré Babylončania vzali Izraelitom. Dobyvatelia zvyčajne odnášali modly porazených národov, ale keďže v Jeruzaleme neboli žiadne modly, namiesto nich odniesli chrámové vybavenie. V perzskom Cýrovom valci, ktorý zaznamenáva, kedy Peržania poslali zajaté národy späť do ich domovov, sa tiež spomína vrátenie ich bohov.

Po druhé, v knihe Ezdráš 1:6 sa trochu záhadne uvádza, že susedia navrátilcov „ich podporovali“ (BSB), v súlade s kráľovým nariadením v knihe Ezdráš 1:4, aby im „muži z tej oblasti pomáhali striebrom, zlatom, majetkom a dobytkom“ (BSB). Prečo by to kráľ chcel? Aby sme pochopili prečo, musíme sa pozrieť na politickú situáciu v tej dobe.

Kráľ Dárius I. bol otcom Xerxesa I. a manželom Ester. Xerxes I. bol v roku 465 pred Kr. zavraždený vo svojej spálni Artabanom, veliteľom kráľovej osobnej stráže. Kráľ spomínaný v knihe Ezdráš, Artaxerxes I., bol tretím synom Xerxesa a Amestris. V tom čase mal len 18 rokov. V tom istom roku sa však Artaxerxovi podarilo zabiť Artabana aj jedného zo svojich starších bratov menom Dárius a v bitke poraziť svojho druhého staršieho brata Hystaspa. Čoskoro na to však vypuklo povstanie v Egypte (460–454 pred n. l.), podporované 200 gréckymi loďami. Megabyzus, perzský satrapa Sýrie, porazil egyptských povstalcov v roku 454 pred n. l. a sľúbil milosť egyptskému vodcovi povstalcov Inarusovi. Bohužiaľ, Inarus bol na príkaz matky Artaxerxa I., kráľovnej Amestris, napichnutý na kôl, čo viedlo Megabyzusa k vzbure. Uprostred týchto udalostí, v roku 458 pred Kr., kráľ povzbudil Ezdráša a ďalších vyhnancov, aby sa vrátili do Jeruzalema. Perzský kráľ chcel mať verný nárazníkový štát na východ od Egypta a na juh od Sýrie. Preto dáva zmysel, ako ukazuje Ezdráš 1:4–6, že perzský kráľ chcel, aby sa navrátilci „podporili“ (BSB).

Otázka: Čo by ste mali urobiť, ak vám v Ezdrášovi 1:5–11 nečakane spadne do lona veľkorysé požehnanie?

Odpoveď: Samozrejme, chváliť a ďakovať za to Bohu, ale je tu ešte niečo viac. Dajte vedieť ostatným ľuďom, čo Boh urobil. Tiež sa môžete spýtať, či vám Boh toto požehnanie nedal z nejakého dôvodu. Možno vám bolo dané, aby ste mohli byť v pozícii, v ktorej budete môcť pomáhať iným. Buďte však opatrní; možno zistíte, že máte veľa nových „priateľov“, ale nie nevyhnutne skutočných priateľov.

Otázka: Čo znamenajú mená týchto Židov v Ezdrášovi 1:8?

Odpoveď: Mithredath znamená „daný Mithrom“. Mithra bol významný perzský boh na strane dobra. Zerubbabel znamená „potomok Babylona“, kde sa narodil.

Šešbazar je nehebrejské meno s nejasným významom. Možno to bolo iné meno pre Šenazara, a Šenazar bol štvrtým synom Jekoniáša (1. Kronická3:18 ), bývalého judského kráľa, a teda strýkom Zerubbabela. To by vysvetľovalo, prečo bol Šešbazar nazývaný judským kniežaťom.

Niektorí tvrdia, že Šešbazar by mohol byť iným menom pre Zerubbabela. Nemalo by však veľký zmysel mať dve nehebrejské mená. Iní tvrdia, že Šešbazar by mohol byť iným menom pre Šealtiela, ktorý zrejme zomrel krátko po položení základov. Alebo by Šešbazar mohol byť správcom Židov tesne pred Zerubábelom a keď Šešbazar zomrel, prevzal vedenie Zerubábel. Okrem toho Šešbazar pravdepodobne nie je Zerubábel, pretože Zerubábel, syn Šealtiela, je spomenutý v Ezdrášovi 5:2, zatiaľ čo Šešbazar, knieža Júdu, je v Ezdrášovi 5:16 spomenutý v minulom čase ako ten, kto položil základy chrámu.

Otázka: Prečo sa v knihe Ezdráš 1:9–10 celkový počet spomenutých predmetov (2 499) nezhoduje s celkovým počtom zlatých a strieborných predmetov (5 400) uvedeným v knihe „1:11 “?

Odpoveď: Zoznam obsahuje iba taniere, panvice (?), misy a iné väčšie predmety. Celkový súčet, ktorý možno zahŕňa aj niektoré rozbité kusy, obsahuje aj veci, ktoré nie sú uvedené v zozname. Rozdiel v počtoch je príliš veľký na to, aby išlo len o tlačovú chybu.

Otázka: V knihe Ezdráš 2:1–70, prosperovali Židia pod perzskou nadvládou?

Odpoveď: Áno. Okrem Biblie máme aj mimobiblické dôkazy o tom, že sa im darilo celkom dobre.

V Nippure sa nachádza množstvo hlinených tabliet bohatých bankárov s názvom „Murashu a synovia“, ktorí požičiavali peniaze. V ich textoch sa vyskytujú mená 2 500 osôb, z ktorých 70 je židovských. Zaujímavé je, že z hlinených tabliet vyplýva, že mnohí z týchto Židov mali aj židovské, aj nežidovské mená. Okrem toho boli Židia nájdení v 28 z 200 osád v okolí Nippuru.

V blízkosti Asuánu v južnom Egypte sa nachádzala židovská vojenská posádka, ktorá postavila chrám/synagógu zasvätenú „Yaho“.

Podľa aramejských papyrusov a ostrak, ktoré spomínajú šabat a Pesach, žilo veľa Židov na ostrove Elefantína v južnom Egypte. V Cowleyho papyruse č. 21 nariadil Dárius II. židovskej kolónii na ostrove Elefantína, aby dodržiavala sviatok nekvasených chlebov.

Otázka: Aký bol podľa Ezdráša 2 odhadovaný počet Izraelitov pred ich vyhnanstvom?

Odpoveď: Odhaduje sa, že v 8. storočí žilo v severnom kráľovstve 500 000 až 700 000 Izraelitov a v Júde 220 000 až 300 000 Izraelitov.

Otázka: Keďže podľa odhadov v knihe Ezdráš 2 bolo v Perzskej ríši roztrúsených 1,5 až 3 milióny Izraelitov a Židov, prečo sa do Jeruzalema vrátilo len asi 50 000 ľudí?

Odpoveď: Väčšina z nich bola neposlušná a nechcela sa vrátiť, hoci niektorí z nich mohli byť otrokmi a nemali na výber. Sám Ezdráš v knihe Ezdráš 9,15 uznal, že išlo len o malý zvyšok. Izraeliti boli vyhnaní pred viac ako 200 rokmi a takmer všetci sa asimilovali a stratili svoju národnú identitu. Asimovova príručka k Biblii na s. 437 trefne poukazuje na to, že „skutočnosť, že darovali cenné predmety na pomoc tým, ktorí plánovali túto cestu, naznačuje, že boli pomerne zámožní a možno nevideli zmysel v tom, aby opustili miesto, kde sa im darilo a kde sa cítili v bezpečí a kde sa už cítili ako doma.“ V skutočnosti sa navrátilci usadili len na území, ktoré sa tiahlo približne 25 míľ zo severu na juh a 32 míľ z východu na západ, pričom tretinu tohto územia tvorila púšť.

Z Murashuových tabliet vieme tiež, že mnohí Židia boli zámožní. Išlo o približne 730 hlinených tabliet s záznamami o pôžičkách, ktoré poskytol bankár z Nippuru menom Murashu, ako aj jeho synovia. Ako dlžníci Murashua sa na nich objavuje približne 60 židovských mien.

Samozrejme, je veľkorysé, že Židia, ktorí sa rozhodli zostať, prispeli peniazmi pre tých, ktorí sa vrátili domov. Boh však nechcel ich príspevky; Boh chcel, aby sa sami vrátili domov.

Otázka: Ako dlho by trvala cesta z Babylona do Jeruzalema podľa knihy Ezdráš 2?

Odpoveď: Trvalo by to približne štyri mesiace. Ezdráš to však nespomenul, pretože dôraz kládol na obnovu, nie na ťažkosti spojené s návratom.

Otázka: Aké sú rozdiely v počtoch medzi Ezdrášom 2:1–70 a Nehemiášom 7:7–72?

Odpoveď: Tu sú oba zoznamy a rozdiely medzi nimi. Ďalšia otázka sa zaoberá dôvodmi týchto rozdielov.

(V knihe Nehemiáš je uvedených aj 50 misiek.)

Apokryfná kniha 1. Ezdráš tiež uvádza zoznam navrátilcov. Uvádza 25 947 mužov z Izraela (v porovnaní s 24 144 v knihe Ezdráš a 25 406 v knihe Nehemiáš), 5 288 kňazov (oproti 4 289 v knihách Ezdráš a Nehemiáš), 341 levitov, spevákov a strážcov brán v porovnaní s 341 v knihe Ezdráš, 372 chrámových služobníkov oproti 392 v knihách Ezdráš a Nehemiáš a 652 mužov neznámého pôvodu oproti 652 v knihe Ezdráš.

Celkový počet ľudí je oveľa vyšší ako počet uvedených, takže tento zoznam nie je úplný. Napríklad u Ezdráša je uvedená rodina Magbišova, u Nehemiáša však nie. Celkový počet by mohol zahŕňať aj severné kmene, ženy a deti.

Z 50 spoločných čísel je celkovo 22 rozdielov. Je tu 12 rozdielov v jednotkách, pričom Nehemiáš má v 7 z nich vyššie číslo. Existuje 10 rozdielov v číslach s viacerými číslicami a Nehemiáš uvádza vyššie číslo v 7 z nich. Pre porovnanie sa pozrime na hebrejský text a grécku Septuagintu: v knihe Ezdráš sú 2 rozdiely (oba sú jednomiestne) a v knihe Nehemiáš 10 rozdielov (z ktorých 5 je jednomiestnych).

Otázka: Ako presne starovekí pisári zaznamenávali zoznamy čísel v Ezr 2:1–70 a Neh 7:7–72?

Odpoveď: Tu sú dva príklady na porovnanie zo starovekých dokumentov.

Fradova armáda: Perzský nápis na skale v Behistúne uvádza, že Fradova armáda mala v babylonskom stĺpci 55 243 mŕtvych a 6 572 zajatcov. Aramejský preklad nájdený na ostrove Elefantína v Egypte uvádza, že počet zajatcov bol 6 972, čo je o jednu číslicu menej ako v nápise na skale v Behistúne. V duplikáte babylonského stĺpca nájdenom v Babylone bol počet zajatcov 6 973, čo je o jednu číslicu menej ako v aramejskom preklade.

Povstalecká armáda Frawartisha: Perzský nápis na skale v Behistúne uvádza, že v povstaleckej armáde Frawartisha bolo zabitých 2 045 a zajatých 1 558. Aramejská kópia uvádza počet zajatcov vyše 1 575.

Tieto príklady pochádzajú pôvodne z diela F. W. Königa, Relief und Inschrift des Königs Dareios I am Felsen von Bagistan (Leiden: Brill, 1938), s. 48, 45.

Otázka: Prečo sa v knihe Ezdráš 2,1–70 líšia počty navrátilcov od údajov v knihe Nehemiáš 7,7–72?

Odpoveď: Pravdepodobne je to spôsobené kombináciou viacerých dôvodov.

Jednoduché chyby pisárov: V dnešných rukopisoch sa vyskytli niektoré chyby pisárov. Mnohé z nich spočívali v zmene alebo vynechaní číslice. V porovnaní hebrejského textu so Septuagintou sa v knihe Ezdráš vyskytujú 2 rozdiely (oba v rozsahu jedného čísla) a v knihe Nehemiáš 10 rozdielov (z toho 5 v rozsahu jedného čísla). Dalo by sa teda očakávať, že jednoduché chyby pisárov vysvetlia približne2 to 5 , prípadne až 10 z 22 rozdielov. Keďže v knihe Nehemiáš je počet väčší len v 7 z 12 rozdielov v rozsahu jedného čísla, neexistuje štatisticky významný trend, že by v jednom prípade bol počet väčší.

Zoznamy šifrovacích znakov: Rozdiely môžu byť spôsobené používaním „zoznamov šifrovacích znakov“, kde zvislá čiarka predstavovala „1“ a vodorovná čiarka predstavovala „10“, pričom začiatok písmena hebrejského slova me’ah predstavoval stovky. To by viedlo k väčšiemu počtu chýb pri prepisovaní.

Zmena spôsobu zápisu čísel: Spôsob, akým Hebrejci zapisovali čísla, sa v tomto období zmenil. Predtým Hebrejci používali staré „okrúhle písmená“ a prešli na „štvorcové“ písmená. To by spôsobilo viac chýb pri prepisovaní. Wycliffe Bible Dictionary na s. 667 uvádza, že Moabiti hovorili dialektom hebrejčiny a v 9. storočí pred n. l. stále používali staré okrúhle písmená. Encyklopédia Britannica, zväzok 1 (1956), s. 684, uvádza: „Najstaršie záznamy o aramejčine siahajú približne do roku 800 pred n. l. … Abeceda v tomto období sa málo líši od tej na Moabskom kameni.“ Uvádza sa, že existovali dva trendy, ktoré sa dokončili v období Peržanov:

1) otvorenie vrcholov písmen bet, dalet a reš a 2) uhly sa stali zaoblenejšími a vyvinuli sa ligatúry. Dalo by sa očakávať, že to vysvetľuje väčší počet chýb.

Zoznamy boli zostavené v rôznych časoch: Z 10 rozdielov v počte viacerých číslic je v 7 prípadoch počet v knihe Nehemiáša vyšší. Na jednej strane tieto rozdiely pravdepodobne nie sú spôsobené väčším počtom navrátilcov z exilu, keďže celkové počty sa presne zhodujú. Na druhej strane, pokiaľ ide o navrátilcov, v uvedených klanoch a dedinách mohlo byť zaznamenaných viac ľudí. Ezdráš 2:1 uvádza, že ide o zoznam tých, ktorí opustili Babylon, zrejme ešte pred ich príchodom do Jeruzalema. Mohlo dôjsť k niektorým rozhodnutiam na poslednú chvíľu, že sa niekto pripojí k určitému klanu alebo dedine.

Rozdielne zoznamy: Ako tieto zoznamy vznikli? Nie je to tak, že by Boh diktoval tieto čísla pisárovi, ale skôr to, že dvaja alebo viacerí ľudia vykonali sčítanie a zostavili tieto zoznamy. Pôvodne to pravdepodobne boli samostatné zoznamy, pretože: Ezdráš oddeľuje mužov z Betlehema a Netofy, zatiaľ čo Nehemiáš ich spája. Magbiš chýba v Nehemiášovi. Mení sa poradie Lodu atď. a Jericha. Nehemiáš rozdeľuje počty viac ako Ezdráš.

Nehemiášov zoznam bol kópiou. Pozorne si všimnite, že v Nehemiášovi 7:5 sa nehovorí, že išlo o presný počet ľudí, ktorí sa vrátili. Nehemiáš skôr jednoducho uvádza, že našiel zoznam a toto je to, čo v ňom bolo uvedené. Zoznam mohol byť nesprávny, ale Nehemiáš správne uvádza to, čo v ňom bolo napísané. Pozrite si nasledujúcu otázku, kde sa dozviete, aké to má dôsledky.

Otázka: Ako sa to, čo je uvedené v Ezdrášovi 2:1–70 a Nehemiášovi 7:7–72, vzťahuje na neomylnosť?

Odpoveď: Niektorí kritici neomylnosti považujú nezrovnalosti medzi týmito zoznamami za jednu z najvážnejších výziev pre neomylnosť Biblie. V skutočnosti to tak nie je. Najprv „odvedenie pozornosti“, čo je nesprávna odpoveď; potom bežná kresťanská odpoveď; a nakoniec najpravdepodobnejšia odpoveď.

Nesprávna odpoveď: Oba zoznamy sú správne, ale líšia sa, pretože boli zostavené v mierne odlišných časoch. V čase zostavenia neskoršieho zoznamu prišlo ešte niekoľko ľudí, niektorí odišli a obety sa líšili.

Celkový počet ľudí, ktorí prišli, a tých, ktorí odišli, sa však musel presne zhodovať, keďže celkové súčty sú identické. To by bolo vysoko nepravdepodobné, keby boli oba zoznamy úplne správne, ale zostavené v rôznych časoch.

Bežná odpoveď: Hoci nemáme k dispozícii pôvodné rukopisy, neomylnosť [údajne] znamená, že oba zoznamy museli byť v pôvodných rukopisoch identické. Za rozdiely v číslach, ktoré mali byť v oboch zoznamoch zhodné, je však zodpovedná kombinácia jednoduchých chýb pisárov a zmena abecedy v tom období, ktorá spôsobila viac chýb pri prepisovaní. (Nič nebráni tomu, aby jeden zoznam obsahoval podrobnosti, ktoré druhý zoznam nemá.)

Avšak 22 rozdielov z 50 čísel je veľký počet rozdielov, a to aj pri zmenách v písme, ku ktorým došlo v tom období.

Najpravdepodobnejšia odpoveď: Nehemiáš bezchybne prepisoval zoznam, ktorý mal k dispozícii (a tento zoznam obsahoval chyby). Bol dostatočne presný na to, aby poskytol prehľad o tom, koľko sa ich vrátilo, ale Nehemiášova poznámka nás varuje, že nie je zaručené, že tento zoznam je bez chýb. Je to podobné tomu, ako keď Biblia bezchybne zaznamenáva chyby farizejov, unáhlenosť Jefteho a pošetilosť Abraháma, bez toho, aby nám výslovne hovorila, či máme týmto veciam veriť a robiť ich tiež.

Prečo nám Biblia neuvádza presné počty všetkých ľudí v Nehemiášovej dobe? Pravdepodobne preto, že to nie je dôležité. 1. Timoteovi 1:4 a Títovi 3:9 nám hovoria, že sa nemáme venovať nekonečným rodokmeňom.

Otázka: Ktorý zoznam je správnejší – ten v Ezdrášovi 2:1–70 alebo ten v Nehemiášovi 7:7–72?

Odpoveď: Hoci si nemôžeme byť istí, Ezdráš je pravdepodobne správnejší z nasledujúcich dôvodov:

1. Apokryfná kniha 1. Ezdráš tiež uvádza zoznam navrátilcov a je bližšia k Ezdrášovi. Jeden z rozdielov medzi hebrejskou a septuagintovou verziou v knihe Nehemiáš by spôsobil, že dva z Nehemiášových čísel by sa zhodovali s Ezdrášom. Preto aspoň prekladatelia Septuaginty považovali Ezdráša za presnejšieho.

2. Samotný Nehemiáš povedal, že toto bol zoznam, ktorý našiel, bez toho, aby uviedol, že všetko na ňom je správne.

V oboch textoch sa však vyskytujú jednotlivé pisárske chyby. Tu je analýza niektorých z týchto rozdielov, pričom číslo z knihy Ezdráš je uvedené ako prvé.

200 oproti 245 spevákom (Nehemiáš 7:68). Je pravdepodobné, že správna je verzia v knihe Ezdráš, pretože pisár mohol omylom prevziať číslo 245 z Nehemiáša 7:67. Následne mohol vynechať Nehemiáša 7:68.

61 000 drachiem oproti sume 41 000. Je pravdepodobné, že číslo 61 000 v knihe Ezdráš je tlačová chyba a malo by byť 41 000.

Otázka: Sú Nehemiáš, Mardocheus a Bigvai v Ezdrášovi 2:2,14 tí istí ľudia ako v knihách Nehemiáš a Ester?

Odpoveď: Nie, nie sú. Námestník (Tiršata) Nehemiáš prišiel do Jeruzalema v roku 445 pred Kr., približne 13 rokov po tom, čo tam už bol Ezdráš. Mordochaj a Ester prišli neskôr a meno Bigvai, čo v perzštine znamená „šťastný“, by nebolo nezvyčajné.

Otázka: Prečo si myslíte, že Ezdráš (a Boh) v Ezdrášovi 2:3–70 uviedol taký dlhý zoznam mien?

Odpoveď: Z ľudského hľadiska bolo istým vzrušením vedieť, kto sa vracia. Po druhé, išlo aj o „preverenie“, kto z tých, čo sa vrátili, bol skutočným Izraelitom. Po tretie, budúce generácie by sa mohli na základe týchto mien ohladiť späť a povedať: „Patrím sem.“ Z Božieho hľadiska Boh dohliada na každý detail toho, kto čo robí.

Bolo to „vyvolávanie“ tých, ktorí opustili pohodlie a komfort miesta, kde sa nachádzali, a zaviazali sa, že budú súčasťou služby namiesto toho, aby len sedeli na okraji.

Otázka: Ak sa veriaci v Ezdrášovi 2:6–7 odvrátil od Boha a chce sa vrátiť, čo by ste mu poradili, aby urobil?

Odpoveď: V prvom rade ho uistite, že Boh odpúšťa a že ho prijme. V závislosti od toho, čo urobil, ak je to možné, nech nahradí to, čo vzal alebo zničil. Možno žije s následkami svojho hriechu; hoci by Boh mohol tieto následky odstrániť, mnohokrát tak neurobí. Ak však vydrží pod Božou disciplínou a teraz sa rozhodne nasledovať Ho, Boh môže z jeho obnovenej poslušnosti voči Nemu vyvodiť požehnanie.

Zaujímavé je, že v Ezdrášovi 2:6 boli niektorí z navrátilcov z Pahat-Moabu. Tento názov znamená „vládca Moabu“ a mohol by sa vzťahovať na Rubenitov, ktorých asýrsky kráľ Tiglat-Pileser III. usadil v Moabe. Ďalší navrátilci prišli z Elamu, ako sa uvádza v Ezdrášovi 2:7. Elam leží v juhozápadnom Iráne a niektorí Izraeliti tam boli násilne usadení.

Otázka: Prečo sa v Ezdrášovi 2:42 vrátilo toľko bránnikov, konkrétne 139?

Odpoveď: Odhaduje sa, že pred vyhnanstvom bolo asi 5 000 vrátnikov, takže väčšina sa nevrátila. Vrátnici nerobili len to, že stáli pri bráne; starali sa o areál a v podstate boli aj vrátnikmi. V skutočnosti naše slovo „vrátnik“ pochádza z latinského slova pre dvere, janua. Títo ľudia teda mali stabilnú, ale nízko platenú prácu. Možno ich nelákalo zbohatnúť v babylonskej a neskôr perzskej ríši.

Otázka: Čo robíte v situácii, keď sa v službe nachádzate v „nikoho zemi“, ako sa píše v Ezdrášovi 2:59–63?

Odpoveď: Títo muži tvrdili, že môžu slúžiť ako kňazi, ale neexistoval žiadny záznam o tom, že by pochádzali z kňazského rodu. Buď naozaj boli potomkami kňazov, ale záznamy sa stratili, alebo v skutočnosti neboli kňazmi (a vedeli to), alebo možno ich rodičia a starí rodičia tvrdili, že sú z kňazskej rodiny, ale mýlili sa. Preto guvernér (Tiršata), ktorým bol Nehemiáš, rozhodol, že nebudú slúžiť ako kňazi, kým o tom nerozhodne kňaz s Urimom a Tummimom. Nemáme záznam o tom, kedy alebo či sa to vôbec niekedy rozhodlo pre väčšinu z nich. Jedna kňazská rodina však, a to synovia Koza/Hakkoza v Ezdrášovi 2:61, bola neskôr uznaná za kňazskú rodinu. Meremot, syn Uriáša v Ezdrášovi 8:33, ktorý bol synom Uriáša, syna Hakkoza v Nehemiášovi 3:4,21, bol v Nehemiášovi 3 považovaný za súčasť kňazov.

Keď sa zdá, že máte príležitosť slúžiť v dôležitej funkcii, a vaša cesta je zablokovaná (oprávnene alebo neoprávnene), čo môžete urobiť? Môžete zhořknúť alebo byť aspoň sklamaní. Alebo, ak vám Boh zatvoril dvere, môžete namiesto toho slúžiť v inej funkcii, cez dvere, ktoré Boh otvoril. Ako povedal jeden kresťan: „Sklamanie je Jeho vymenovanie.“ Bohu nezáleží na tom, aké vysoké postavenie v ľudskom svete máte; záleží mu na vašom srdci pri službe pre Neho.

Otázka: Prečo v Ezdrášovi 2:64 bol celkový počet ľudu 42 360, keď súčet zoznamov v knihách Ezdráš, Nehemiáš a 1. Ezdráš uvádza 29 818, 31 089, resp. 30 143 mužov?

Odpoveď: „Celé zhromaždenie“ by zahŕňalo aj ženy a deti. To znamená, že počas tohto sťahovania prišlo pomerne málo žien a detí; išlo prevažne o mužov. To vysvetľuje, prečo mohol existovať veľký tlak na uzatváranie manželstiev s neizraelitmi.

Otázka: Aké veľké bohatstvo sa uvádza v Ezdrášovi 2:69?

Odpoveď: 61 000 drachiem zlata by bolo približne 1 000 libier (500 kilogramov) a 5 000 min striebra by bolo približne 3 tony (2,9 metrických ton).

Otázka: Ako sa my, kresťania, môžeme dnes „postaviť a dať o sebe vedieť“, ako sa píše v Ezdrášovi 2:70?

Odpoveď: Môžeme sa postaviť tým, že nebudeme zanedbávať spoločné stretnutia, ako to prikazuje List Židom 10:25. Môžeme voliť čestných kandidátov, ktorí nepresadzujú bezbožné veci. Podobne ako bohatí vodcovia v Ezdrášovi 2:69–70 môžeme slobodne prispievať peniazmi na Božie dielo. Môžeme verejne niesť meno kresťana.

Otázka: Ako sa toto prebudenie v knihe Ezdráš 3:1–12 líšilo od prebudenia Joziáša v 2. Kronike 34?

Odpoveď: Pri Josiášovom oživení bol ľud ešte tesne pred ním v neposlušnosti, musel nájsť kópiu Zákona a v tom čase čelil veľkej hrozbe (Asýria). Bolo to oživenie pokánia pod hrozbou trestu.

Pri Ezdrášovom oživení sa už pokánili z modlárstva, už si prečítali Zákon a boli tam, aby postavili chrám a mesto. Bolo to oživenie zasvätenia a budovania.

Zhrnuté a podčiarknuté, prvé prebudenie znamenalo odvrátenie sa od zla, zatiaľ čo Ezdrášovo prebudenie znamenalo krok vpred smerom k budovaniu. Pre oba druhy prebudení je tu svoje miesto.

Otázka: Prečo bolo podľa Ezdráša 3:2 ťažšie, než sa očakávalo, postaviť oltár Bohu?

Odpoveď: Aby ho mohli postaviť na tom mieste, museli najprv odstrániť trosky zničeného prvého chrámu. Obyvatelia v okolí by sa tiež postavili proti ich snahám. Siedmy mesiac by tu pripadal na september – október roku 537/536 pred Kr.

Na druhej strane by perzská vláda nemala námietky proti ďalšiemu oltáru. Podľa publikácie Major Cities of Bible Times, s. 32–48, babylonské texty spomínajú 50 chrámov plus 180 svätýň pod holým nebom pre bohyňu Ištar, 300 svätýň pre bohov Igigi a 1 200 svätýň pre bohov Anunnaki. Židia chceli postaviť len jeden. (prevzaté z diela „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 4, s. 622)

Otázka: Prečo boli v Ezdrášovi 3:8 do služby vymenovaní Leviti vo veku 20 rokov a viac, keď Numeri 4:3,47 a 1. Kronická 23:3,24,27 uvádzajú, že slúžiť mohli len Leviti vo veku 30 rokov a viac, a Numeri8:24 hovorí, že v Stane stretnutia mohli pracovať len Leviti vo veku 25 rokov a viac?

Odpoveď: Kniha Ezdráš2:40 a kniha Nehemiáš7:43 uvádzajú, že sa vrátilo len 74 levitov. Pravdepodobne usúdili, že musia použiť aj mladších levitov, pretože ich bolo tak málo.

Otázka: V Ezdrášovi 3:10 a Aggeovi 1:15, prebiehala výstavba v roku 520 pred Kr. za vlády Dária I., alebo sa začala za vlády Kýra II. okolo roku 537 pred Kr., ako uvádza Ezdráš 3:8–13?

Odpoveď: Obe tvrdenia sú pravdivé. Stavba sa začala v roku 537 pred Kr. za vlády Kýra II., bola na 16 rokov pozastavená kvôli odporu a znovu sa začala za vlády Dária I. v roku 520 pred Kr. Dokončená bola v rokoch 516/515 pred Kr.

Otázka: Prečo sa v Ezdrášovi 3:11–13 a Aggeovi 2:1–9 niektorí radovali a iní plakali?

Odpoveď: Podobná situácia nastáva aj pri dokončení chrámu v Aggeovi 2:1–9. Je to akoby sa pýtať, či je pohár poloplný alebo poloprázdny. Počas všetkých tých viac ako 70 rokov (od roku 587/586 pred Kr.) neexistoval žiadny oltár ani chrám, a teraz sa chrám konečne znovu staval, aby sa v ňom mohli prinášať obete Bohu. Na druhej strane sa však tento skromný začiatok zdal taký bezvýznamný v porovnaní s niekdajšou veľkoleposťou Šalamúnovho chrámu a jeho nádvorí. Niektorí sa sústredili na to, čo bolo a čo mohlo byť. Iní sa zamerali na dosiahnutý pokrok a budúcnosť, ktorú sľuboval.

Otázka: Aká je chronológia v knihe Ezdráš 4?

Odpoveď: Tu je chronológia jednotlivých častí 4. kapitoly knihy Ezdráš. Všimnite si, že Xerxes a Artaxerxes I. sú rôzne osoby. Všimnite si tiež, že sa stavajú štyri veci: oltár, základy chrámu, zvyšok chrámu a jeruzalemské hradby.

Otázka: Kto presne boli Samaritáni v Ezdrášovi 4:2?

Odpoveď: Samaritáni boli zmiešaný národ, ktorý žil severne od Jeruzalema. Bola to zmes chudobných Izraelitov zo severného kráľovstva, ku ktorým sa pridalo niekoľko podrobených národov, ktoré doviezol asýrsky kráľ Sargon II. (722–705 pred Kr.), väčšia druhá skupina za vlády kráľa Esarhaddona (681–669 pred Kr.) a tretia skupina, ktorú doviezol jeho syn Ašurbanipal (669–627 pred Kr.). Babylónčania však zrejme do Samárie žiadne národy nedovážali.

Z náboženského hľadiska uctievali Pravého Boha aj iné božstvá. V roku 1962 beduíni, ktorí objavili zvitky z Mŕtveho mora, našli aj jaskyňu vo Wadi Daliyeh. Nachádzalo sa v nej dvesto až tristo kostier rodín, ktoré v roku 331 pred Kr. utiekli pred Alexandrom Macedónskym. V textoch, ktoré po sebe zanechali, sa v mnohých menách odrážali edomské, aramejské, moabské, kanaánske a babylonské modly.

Otázka: Boli Samaritáni v Ezdrášovi 4:2 úprimní, keď ponúkli Židom pomoc?

Odpoveď: Pravdepodobne neboli úprimní, ale možno chceli infiltrovať robotníkov. Samaritáni násilím zastavili prestavbu hradieb, lebo hora Gerizim v Samárii bola „konkurentom“ ako centrum uctievania. Samaritáni si podľa Ezdráša 4:2 pravdepodobne mysleli, že medzi chrámom zasväteným Bohu a ich eklektickým uctievaním nie je žiadny rozpor. Židia však správne odmietli pomoc Samaritánov, pretože tí uctievali okrem jediného pravého Boha a zlatých teliat aj iných bohov (2. Kráľov 17:34). Odmietnutie Samaritánov však viedlo k tomu, že sa postavili proti stavbe.

Na rozdiel od toho skeptická publikácia Asimov’s Guide to the Bible (s. 441) sa domnieva, že Samaritáni boli v tomto prípade úprimní. Ak však boli úprimní v tom, že chceli, aby bol chrám postavený, hneď ako im nebolo dovolené pomáhať, pokúsili sa ľudí odradiť a spôsobiť im ťažkosti (Ezdráš 4:4). Najali si poradcov, t. j. podplatili ich (Ezdráš 4:5). Nakoniec napísali list, v ktorom ich obvinili, že chcú múr, aby sa vzbúrili proti Peržanom (Ezdráš 4:6). Ak boli úprimní, ako tvrdí Asimov, prečo by ich potom neskôr odrádzali a písali list, v ktorom ich obviňovali?

Otázka: Prečo Židia v Ezdrášovi 4:3 odmietli pomoc zvonku?

Odpoveď: Ak potrebujete jedlo alebo základné potreby, pomoc od neveriacich je vo všeobecnosti v poriadku. Ak však robíte niečo pre Božie dielo, je lepšie mať dobrovoľníkov z radov veriacich než neveriacich. Mali by sme prijať pomoc od neveriacich pre Božiu službu? Aj 3. Jánov list 7 spomína, že nemáme prijímať pomoc od pohanov. Jedna vec je prijať pomoc, aby sme ju dali chudobným, a iná vec je prijať pomoc na hlásanie evanjelia.

Otázka: Ako reagujete na situáciu opísanú v knihe Ezdráš 4,7–16, keď sa obetavo a usilovne venujete Božiemu kráľovstvu a zrazu je všetka vaša práca zmarená odporcami?

Odpoveď: Ľudia sa mohli nechať odradiť alebo to jednoducho vzdať. Ten istý perzský kráľ Artaxerxes im však neskôr povolil, aby pod vedením Nehemiáša začali v rokoch 445/444 pred Kr. znovu stavať hradby. V prvom rade by zlá opozícia voči Božiemu dielu nemala byť ani neočakávaná, ani znechucujúca. Ak sa opozícia stala Mojžišovi, Jozuovi, Ezdrášovi a Nehemiášovi, Ježišovi, Pavlovi a ostatným apoštolom, prečo by ste mali byť prekvapení, ak sa to niekedy stane aj vám?

Po druhé, v bejzbale sa hovorí: „Nesprav z jednej chyby dve.“ Ak urobíte trápnu chybu, napríklad keď vám lopta prejde medzi nohami alebo vám vypadne z ruky, môžete sa kvôli tomu cítiť tak zle, že si nevšimnete ďalšiu loptu letiacu vaším smerom a pokazíte aj tú. Keď urobíte vážnu chybu, musíte sa pozbierať, rozhodnúť sa, že to budete skúšať ďalej alebo sa budete snažiť ešte viac, a pokračovať ďalej. Keď sa jedna príležitosť uzavrie, buďte pripravení na to, keď sa otvorí ďalšia.

Otázka: Prečo boli pasáže v Ezdrášovi 4:8–6:18 a 7:12–26 napísané v aramejčine?

Odpoveď: Nikde sa nehovorí, že Ezdráš alebo jeho pisári museli písať v tom istom jazyku. Možno rôzne časti zapisovali rôzni pisári. Aj Daniel 2:4b–7:28 bol napísaný v aramejčine, rovnako ako Jeremiáš 10:11.

List Samaritánov kráľovi bol v aramejčine, a preto má zmysel citovať tento list v aramejčine.

Otázka: Kto sú Dehaviti v Ezdrášovi 4:9?

Odpoveď: Kedysi sa predpokladalo, že ide o Daoi z Herodota a Dahae z Plínia a Vergília. Títo ľudia žili na východ od Kaspického mora. Dnes sa však predpokladá, že hebrejský výraz nie je názvom národa, ale slovom „di-hu“, čo znamená „to je“. V knihe Ezdráš 4:9 sa teda píše „Elamiti zo Sús“ (BSB), alebo doslovnejšie „muži zo Sús, to znamená Elamiti“.

Otázka: Koľko daní vyberali perzskí králi v Ezdrášovi 4:13?

Odpoveď: Podľa diela The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 4, s. 631–632, perzský kráľ vyberal v celej ríši odhadom 25 až 35 miliónov amerických dolárov ročne. Palestína bola súčasťou piatej satrapie, ktorej podľa Herodota, kniha 3, kap. 89–97, bola stanovená daň len vo výške 350 strieborných talentov, čo predstavuje 680 000 amerických dolárov. Iné miesta museli okrem peňažných príspevkov poskytovať aj nepeňažné príspevky v naturáliách, ktoré často prevyšovali peňažné príspevky. Palestína nemusela poskytovať žiadne príspevky v naturáliách, a preto Peržania Palestínu zdanili pomerne mierne.

Otázka: Ako by mali veriaci reagovať v situácii, keď sú v Ezdrášovi 4:15, 19 neprávom obvinení z podnecovania k nepokojom a vzbure?

Odpoveď: Vzbura znamená zradu voči vláde a povstanie znamená vzburu. Za predpokladu, že sa v skutočnosti nedopustili zrady, veriaci by mali tieto obvinenia poprieť. Svoje popretie však neformulujte tak nepresvedčivo, aby to na obvinenie vrhlo ešte väčšie podozrenie. Ako veľmi hrubé pravidlo platí, že popretie by malo byť približne rovnako dlhé ako samotné obvinenie.

Otázka: V Ezdrášovi 4:23, prestala sa prestavba chrámu kvôli cudzím armádam, alebo kvôli ľahostajnosti ľudu, ako hovorí Aggeus 1:2?

Odpoveď: Armáda mohla spôsobiť dočasné zastavenie prác, ale keď sa raz zastavili, ľahostajnosť ľudu zabránila ich obnoveniu, a to aj potom, čo to v roku 522 pred Kr. už bolo možné.

Otázka: Boli títo proroci v Ezdrášovi 5:1 tí istí, ktorí napísali knihy Biblie?

Odpoveď: Áno, Aggeus a Zachariáš boli tí istí. Aggeus kázal od augusta do decembra roku 520 pred Kr. Zachariáš prorokoval od októbra/novembra roku 520 pred Kr. po dobu dvoch rokov.

Otázka: Bol Zachariáš v Ezdrášovi 5:1 a v Zachariášovi 1:1 (6:14 ) synom Idda, alebo synom Berekiaha, syna Idda, ako sa uvádza v Zachariášovi 1:1?

Odpoveď: Zachariáš bol synom Berekiaha a vnukom Idda. V semitských jazykoch môže slovo „syn“ znamenať potomka.

Otázka: Čo bolo významné na návšteve Tattenaja v Ezdrášovi 5:3?

Odpoveď: Tattenai bol úradným vládnym vyšetrovateľom (frasaka) alebo inkvizítorom (patifrasa). Zerubábel a Židia sa pravdepodobne veľmi obávali, že Tattenai okamžite nariadi zastavenie stavby. Keď sa spýtal, či majú Židia oprávnenie stavať chrám alebo múr, nesprávna odpoveď mohla okamžite zastaviť stavbu oboch.

Tattenai zrejme nebol ani za, ani proti Židom; chcel len, aby sa dodržiavali zákony a autorita. Keď mu odpovedali rozumne a hovorili o Kýrovom dekréte a o návrate chrámového nábytku, Tattenai ich vypočul, ale nebol ochotný im uveriť bez podporných dôkazov z perzských archívov. Tattenai však dal Židom výhodu pochybností a povolil, aby stavba pokračovala, kým prebiehalo pátranie. Jedna vec, ktorá platí pre väčšinu šéfov, je, že aj oni majú svojho šéfa. Tattenai nechcel, aby sa Dárius dozvedel, že veci necháva plynúť. Preto Tattenai „delegoval“ zodpovednosť na Dáriusa. Tattenai všetko vysvetlil Dáriusovi, ktorý nariadil vyhľadanie dekrétu.

Jeden komentátor, Batten, v roku 1913 mylne stotožnil Tattenaiho s Ushtannom, satrapom nad celým Babylonom a územím za Eufratom. Archeológovia však našli babylonský záznam z 5. júna 502 pred Kr., v ktorom sa spomína „Ta-at-tan-ni“ ako pahat (guvernér), ktorý bol podriadeným satrapa.

Otázka: Musel Dárius v Ezdrášovi 5:7 vybavovať veľké množstvo listov od svojich úradníkov?

Odpoveď: Archeológovia objavili niekoľko tisíc textov z hlavného mesta Persepolis z obdobia 509–494 pred n. l. a vyše 100 textov z obdobia 492–458 pred n. l.

Pokiaľ ide o kráľovu odpoveď, v meste Xanthos v Lýkii v juhozápadnej Malej Ázii sa nachádza pohanský chrám s podobným povolením od perzského kráľa. Je napísaný v gréčtine, lýkijčine a aramejčine. Kýros dal opraviť chrámy v Uruku a Ure. Kambýses dal opraviť chrám v Sais v Egypte. Dárius dal prestavať chrám v Hibise v Egypte.

Otázka: Čo je zaujímavé na tom, ako v Ezdrášovi 5:11 rozprávali Tattenaiovi svoj príbeh?

Odpoveď: Z toho, čo sa tu uvádza, vyplýva, že Nebúkadnecar NEBOL v konečnom dôsledku zodpovedný za zničenie chrámu a odvlečenie ľudu; zodpovedný bol Boh a Nebúkadnecar bol len Jeho nástrojom. Boh to urobil a vina ležala na ich predkoch kvôli ich hriechu.

Otázka: Čo znamená meno „Zerubábel“ v Ezdrášovi 5:16?

Odpoveď: Znamená to „dieťa/potomok Babylona“, keďže Zerubábel sa tam narodil.

Otázka: Prečo v knihe Ezdráš 6:1 Peržania prehľadávali archívy v Babylone, keď Susa bola perzským hlavným mestom?

Odpoveď: Prehľadávali archívy (doslovne „dom kníh“) v Babylone, ale nenašli žiadny dekrét. Avšak vďaka Božej prozreteľnosti sa tie tabuľky nachádzali v Ekbatane (Achmetha) v Médii a tam ich našli. Perzská ríša mala štyri hlavné mestá: Súsy (alebo Šušan), Persepolis, Ekbatana a Babylon. Zo štyroch hlavných miest bol dekrét nájdený práve v Ekbatane, pretože tam zrejme Cyrus strávil leto v roku 538 pred Kr., keď tento dekrét napísal. Vo všeobecnosti perzskí králi trávili zimu v Babylone a letá v Súsach alebo v Ekbatane. Mimochodom, Ezdráš 6:2 je jediný biblický odkaz na Ekbatanu.

Otázka: Aký význam má výnos v Ezdrášovi 6:1?

Odpoveď: Kráľ rešpektoval dekrét predchádzajúceho kráľa. Dárius teda rád pomohol Židom, jednak preto, že mali povolenie od Kýra, a jednak preto, že Jeruzalem mohol slúžiť ako ochranná pevnosť proti Egyptu alebo akýmkoľvek vzbúrencom. Nájdenie tohto starovekého dekrétu teda Židom prinieslo úľavu. Všimnite si, že Dárius nielenže dekrét rešpektoval, ale vo veršoch 8–10 tiež veľkoryso poskytol prostriedky a materiál na obnovu a vo veršoch 11–12 pohrozil trestom každému, kto by sa postavil proti obnove. (Dárius dal popravovať 3 000 Babylónčanov po tom, čo sa Babylon vzbúril, ako to uvádza Behistúnsky nápis aj Herodotos v 3. knihe, kap. 159.) Ak sa Dárius snažil Židom podlizovať, aby mu boli verní, bol to správny spôsob, ako to urobiť.

Podľa 1. Makabejcov 7:23; 12:11; 2. Makabejcov 3:35; 13:23 a diela Jozefa Flavia „Staroveké dejiny Židov“, kniha 12, č. 2.5 sa za kráľa pravidelne prinášali obete.

Otázka: Prečo by perzský kráľ v knihe Ezdráš 6:8 zaplatil veľkú sumu peňazí na obnovu židovského chrámu v Jeruzaleme?

Odpoveď: Králi často stavali chrámy, čo slúžilo aj „praktickému“ účelu – získať si lojálnych poddaných. Kýros tiež dal opraviť chrám v Uruku, chrám Enunmakha v Ure a chrámy v Babylone. Archeológovia objavili memorandum o židovskom chráme, ktoré napísali Bagoas, perzský guvernér Júdy, a Delaiah. Píše sa v ňom: „aby bol postavený na svojom mieste tak, ako bol predtým, a aby sa na oltári prinášali obilné obety a kadidlo tak, ako to bolo zvykom.“

Dárius tiež požiadal Židov, aby sa modlili za neho a za jeho synov, ako sa píše v Ezdrášovi 6:10 (porovnaj 1. Makabejská 7:33).

Otázka: Aký je význam tejto slávnosti spomenutej v Ezdrášovi 6:15–22?

Odpoveď: Každoročná oslava Veľkej noci pripomínala, ako Boh ochraňoval Izraelitov, keď vyšli z Egypta počas exodu. Viac ako 70 rokov nemohli sláviť v chráme, pretože žiadny nemali – bol zničený 12. augusta 586 pred Kr. Po tak dlhom čase však boli nesmierne šťastní, že konečne mohli sláviť v novo vysvätenom chráme.

Otázka: Ako sa to v Ezdrášovi 6:17–22 porovnáva s chrámom a obetami za čias Šalamúna?

Odpoveď: Tento chrám mal výšku 90 stôp a šírku 90 stôp. Pri jeho posvätení bolo obetovaných 100 býkov, 200 baranov, 400 baránkov a 12 koz. Táto obeť sa môže zdať veľkolepá, kým ju neporovnáte so Šalamúnovým chrámom.

V Šalamúnových časoch mal chrám podľa 1. Knihy kráľov 6:2 dĺžku 90 stôp, šírku 30 stôp a výšku 45 stôp. Bol vyzdobený ušľachtilým cédrovým drevom a zlatom. Pri jeho posvätení bolo podľa 1. Knihy kráľov 8:63 obetovaných 22 000 volov a 120 000 oviec.

Otázka: Prečo je v Ezdrášovi 6:22 Dárius nazývaný „kráľom Asýrie“, keď bol kráľom Perzie?

Odpoveď: Asýrska a babylonská ríše ovládali rozsiahle územia ešte predtým, ako Peržania všetko podmanili. Namiesto toho, aby sa snažili všetkých asimilovať na Peržanov, usúdili, že bude najlepšie, ak podmaneným národom dovolia zachovať si vlastnú identitu. Perzia teda patrila Peržanom (a Médom) a Dárius bol kráľom Perzie, Babylonie, Asýrie, Sýrie, Malej Ázie a Egypta.

Otázka: Kedy sa odohrávajú udalosti opísané v Ezdrášovi 7:1?

Odpoveď: Medzi Ezdrášom 6 (v roku 516 pred Kr.) a Ezdrášom 7 (v roku 458 pred Kr.) uplynulo 57/58 rokov. Medzitým sa odohrali udalosti opísané v knihe Ester. Ezdráš prišiel v čase, keď sa Egyptu s pomocou Atén a Délskeho zväzu podarilo dočasne vzbúriť proti Perzii v rokoch 460–454 pred Kr.

Otázka: Bol Seraiah v knihe Ezdráš 7:1 otcom Ezdráša?

Odpoveď: Nie, pretože kňaz Seraiah bol popravený Babylončanmi v rokoch 588/587 pred Kr. a Ezdráš so svojimi spoločníkmi cestoval v období od 8. apríla do 4. augusta 458 pred Kr. Ješua spomenutý v knihe Ezdráš 2:2 bol pravdepodobne vnukom Seraiaha. Ezdráš bol pravdepodobne pravnukom alebo prapravnukom Seraiaha. V hebrejčine môže slovo „syn“ znamenať potomka. Seraiah bol slávny predok a Ezdráš bol pomenovaný po ňom.

Mimochodom, meno Seraiah znamená „Jahve je knieža“ a Ezra je skrátená forma mena Azariah (Jahve pomohol), čo bolo bežné meno.

Otázka: Mohol Ezdráš v knihe Ezdráš 7:6 prísť buď v roku 458 pred Kr., alebo v roku 398 pred Kr.?

Odpoveď: Nie. Hoci Ezdráš výslovne neuvádza „I“ ani „II“, musí ísť o „I“, pretože rok 398 pred Kr. je príliš neskorý termín na to, aby chrám nebol dokončený. Navyše ľudia často rozlišujú medzi dvoma kráľmi s rovnakým menom, keď už vládne druhý z nich, ale nerozlišujú, ak žil len jeden z týchto kráľov.

Okrem toho sa doba Ezdráša a Nehemiáša musela odohrávať za vlády Artaxerxa I., pretože papyrus z Elefantíny (Cowley č. 30), ktorý pisár datoval ako „November 25, 407 B.C. “, spomína Sanballata [sn’blt], správcu Samárie, ktorý je spomenutý v knihe Nehemiáš.

Otázka: Čo znamená výraz „šikovný pisár“ v Ezdrášovi 7:6, Žalme 45:1 a Prísloviach 22:29?

Odpoveď: Hebrejské slovo mahir tu doslovne znamená „rýchly“ alebo „svižný“. Znamená to, že bol zručný vo svojej práci a dokázal úlohu efektívne splniť. Ako dôkaz o tom Ezdráš podrobne zaznamenal priebeh cesty. Zaujímavé je, že v hlavnom meste Persepolis sa nachádza vyše 300 perzských cestopisov, takže bolo bežné dokumentovať úradné cesty.

Otázka: Existuje v Ezdrášovi 7:17 nejaký precedens, keď by perzský kráľ dovolil neperzskému kňazovi obnoviť jeho obety a znovu zaviesť (neperzské) náboženské zákony?

Odpoveď: Áno, pretože kráľ sa zrejme obával, že ľudia budú naďalej dodržiavať svoje vlastné zvyky ako súčasť poslušnosti voči Perzii. Veľmi podobný prípad sa nachádza v dekréte Dária I. adresovanom Udjahorresnetovi, egyptskému kňazovi, ktorý obnovil egyptské náboženstvo v meste Sais v Egypte. Dárius ho poveril, aby zhromaždil „múdrych mužov Egypta“ a kodifikoval egyptské zákony v demotickom egyptskom písme aj v aramejčine. Písari v Egypte na to potrebovali čas od roku 518 do roku 503 pred n. l.

Otázka: Prečo bolo v Ezdrášovi 8:15 dôležité, že medzi nimi neboli žiadni Leviti?

Odpoveď: Kráľ špecifikoval, že majú ísť podporovať poslušnosť voči Tóre, a medzi nimi neboli žiadni Leviti. Okrem toho, pri preprave všetkého materiálu chcel Ezdráš, aby sa o chrámové zariadenie starali práve Leviti. Ezdráš teda odišiel do mesta Kasifia, kde žilo mnoho Levitov, a presvedčil 38 Levitov a 220 chrámových sluhov, aby sa vrátili do Jeruzalema (Ezdráš 8:18–20).

Otázka: Prečo sa v Ezdrášovi 8:15–21 modlili práve teraz za bezpečnosť?

Odpoveď: Malá skupina vyhnancov (1 772 mužov, čo mohlo predstavovať celkovo 3 000 až 5 000 ľudí) sa vydala na 900-míľovú cestu späť. Dostali približne 25 ton striebra, 3,75 ton zlata a bronzové predmety. Báli sa, že ich po ceste prepadnú, ako sa píše v Ezdrášovi 8:31. Ezdráš, ktorý nebol perzským úradníkom, nepožiadal o vojenský sprievod, zatiaľ čo Nehemiáš, dvoran, tak urobil v Nehemiášovi 2:7–9. Obe možnosti boli v poriadku.

Otázka: Je Iddo spomenutý v Ezdrášovi 8:17 ten istý Iddo, ktorý bol otcom Zachariáša v Zachariášovi 1:1?

Odpoveď: Nie, pretože Zachariáš prorokoval pred udalosťami opísanými v Ezdrášovi 7–8, takže Zachariášov otec v tom čase pravdepodobne už nežil. Mohol to však byť syn alebo vnuk Zachariášovho otca, ktorý mal rovnaké meno.

Otázka: Prečo v Ezdrášovi 8:21–22 tu pôstili a nepožiadali Peržanov o ochranu?

Odpoveď: Židia už raz požiadali kráľa o pomoc. V Ezdrášovi 8:22–23 sa píše, že by bolo divné opäť žiadať o vojsko, keďže už predtým vyhlásili, že ich ochráni Boh. Samozrejme, jedným zo spôsobov, akým mohol Boh Židov ochrániť, mohli byť práve perzské vojská. Ako však poukazuje kniha „1001 odpovedí na biblické otázky“ na strane 315, jedna vec je prijať pomoc, ktorá je ponúknutá z vlastnej vôle, a druhá vec je o pomoc požiadať.

Otázka: Keďže v Ezdrášovi 8:25–29 dôverujete Božím služobníkom a vodcom, je aj tak v poriadku podrobiť ich finančným kontrolám a auditom?

Odpoveď: Samozrejme. Preto Ezdráš v Ezdrášovi 8:25 odvážil striebro, zlato a ostatné predmety, keď im ich odovzdával, a v Ezdrášovi 8:29 ich znovu odvážili, aby sa uistili, že si nič z toho neodniesli. Vopred im bolo povedané, že po príchode bude nasledovať druhé váženie. Niekedy sa môžu vyskytnúť nečestní ľudia, ktorých by ste nepodozrievali. Preto je dobré, aby Boží služobníci, ktorí nakladajú s peniazmi a majetkom, podliehali auditom a finančnej zodpovednosti. Ak ste čestný človek, ktorému boli zverené peniaze alebo iné veci, nemali by ste sa cítiť urazení, keď vás požiadajú, aby ste podstúpili audit. Je dobré mať finančné kontroly nielen na prevenciu krádeží, ale aj na to, aby sa všetkým, v cirkvi aj mimo nej, ukázalo, že existujú silné dôkazy o tom, že peniaze neboli odcudzené.

Otázka: Sú mince spomenuté v Ezdrášovi 8:27, 1. Kronike 29:7 a Nehemiášovi 7:70 perzské dariky alebo grécke drachmy?

Odpoveď: Ide buď o perzský darik, alebo o miestne razenú striebornú mincu v štýle gréckej drachmy.

Archeológovia objavili niekoľko „drachiem“ z perzských čias v Bet-Zur (Khirbet et-Tubeiquah), južne od Jeruzalema a 4 1/2 míle (7 km) severne od Hebronu. Tieto drachmy neboli razené v Grécku, ale v Júde v „štýle drachmy“. V jednom článku sa uvádza, že Židom bolo dovolené raziť si vlastné strieborné mince s názvom provincie „Yehud“ v archaickom hebrejskom písme. V Perzskej dobe existovala v Palestíne miestna mincovňa.

Existuje však aj druhá teória. Hebrejské slovo „darkemonim“ a podobné slovo v Ezdrášovi 8:27 a 1. Kronike 29:7, „adarkonim“, by sa mohli vzťahovať na perzský darik, čo bola zlatá minca pomenovaná podľa perzského slova pre zlato: „dari“. Vojak dostával jednu takúto mincu mesačne ako mzdu.

Otázka: Kedy by ste podľa Ezdráša 9:1–2 mali niekomu povedať o hriechoch iného a kedy by ste mali mlčať?

Odpoveď: V prvom rade si uvedomte, že existuje pokušenie klebetiť, rozprávať to bez rozmyslu každému, a klebetenie je hriech. Okrem toho sa pre Božiu slávu rozhodnite, čo je potrebné povedať, v akom rozsahu a komu. Niektorí vodcovia prišli za Ezdrášom, pretože bol duchovným vodcom spoločenstva, a Ezdráš musel konať – varovať ľudí pred týmto hriechom a vylúčiť zo zhromaždenia tých, ktorí v hriechu vytrvali.

Keď dôjde k hriechu, okruh tých, ktorí potrebujú vedieť o situácii alebo o cirkevnej disciplíne, sa zhruba zhoduje s okruhom tých, ktorí už vedeli, že sa niečo deje, plus vodcovia, ktorí sú duchovnými dozorcami. Tí potrebujú vedieť, čo sa stalo, ale nemusia poznať všetky „GSD“, teda hrubé podrobnosti hriechu.

Otázka: Prečo si v Ezdrášovi 9:1–2, Exoduse 34:16 a Deuteronómiu 7:1–3 mnohí židovskí muži brali za manželky pohanské ženy?

Odpoveď: Zrejme sa z zajatia vrátilo oveľa viac mužov ako žien. Chceli sa oženiť a zdalo sa, že Boh im v danej chvíli neposkytuje manželku, a tak vzali veci do vlastných rúk.

Druhý dôvod by mohol uviesť Malachiáš, ktorý prorokoval v období medzi 6. a 7. kapitolou knihy Ezdráš. Malachiáš 2:11 spomína mužov, ktorí sa rozvádzali so svojimi manželkami z mládí a namiesto nich si brali iné.

Tento zákaz nebol kvôli tomu, že patrili k inej rase, lebo Mojžiš si vzal za ženu Kušanku a Rút bola Moabčanka. Aj Aramejci a Elamiti boli Semiti, problémom však bolo, že uctievali iného boha. Možno práve preto muselo byť každé manželstvo prešetrené. Ak sa manželka obrátila na judaizmus, ako to urobila Rút, bola považovaná za Židovku a smela zostať. Preto trvalo celé tri mesiace, kým sa prešetrili prípady týchto manželstiev.

Je smutné pozerať sa na týchto mužov. Začali dobre – zanechali pohodlie svojho života v Mezopotámii a Perzii a uposlúchli výzvu vrátiť sa do Jeruzalema. Ale nedotiahli to do dobrého konca. Po návrate, keď si vzali pohanské manželky, deti vyrastali buď tak, že sa naučili uctievať pohanských bohov, alebo sa aspoň naučili, že nie je až tak dôležité, ktorých bohov uctievaš.

Prečo však deti odišli s matkami? V židovskej aj babylonskej kultúre, keď sa manželstvo skončilo rozvodom, deti zostali s matkou. Podľa Hammurabiho zákonníka 137 sa rozvedená žena mohla znovu vydať až vtedy, keď deti dospejú.

Otázka: Čo znamená, keď si Žid roztrhá rúcho (Ezdráš 9:3, Numeri 14:6; Jozue 7:6; Ester 4:1; Jób 1:20; Izaiáš 36:22; Jeremiáš 41:5 a Matúš 26:65)?

Odpoveď: Ezdráš bol spočiatku možno veľmi šťastný, že sa vrátil do Jeruzalema, ale jeho radosť netrvala dlho a situácia sa stala bolestnou. Roztrhnutie rúcha bolo tradičným znakom veľkého smútku, úzkosti alebo rúhania. Rúcho sa tým zničí tak, že ho už nie je možné opraviť, preto sa to robí len v prípade niečoho, čo sa považuje za mimoriadne vážne. Keď Jób prišiel o svoje deti, majetok a všetko ostatné, roztrhol si rúcho. Ezdráš považoval tento problém za rovnako závažný.

Otázka: Ako vážny bol tento kompromis v Ezdrášovi 9:3–10?

Odpoveď: Tento kompromis nebol úplným odmietnutím Boha, ale kombináciou snahy nasledovať Boha a zároveň pokračovania v hriechu uzatvárania manželstiev s ľuďmi iného vierovyznania. Ezdráš to považoval za tak závažné, že si roztrhol rúcho. Ezdráš sa celý deň modlil a postil, než odpovedal. V Ezdrášovi 9:6 sa Ezdráš cítil pred Bohom zahanbený za to, čo urobili títo ľudia. Ezdráš a ostatní vodcovia tak veľmi tvrdo pracovali, aby viedli ľudí k správnemu uctievaniu a poslušnosti voči Bohu, a potom sa mnohí z nich obrátili a urobili toto.

Ezdráš videl, že kompromisy s pohanskými bohmi zviedli Izrael a Júdu na scestie od čias sudcov až po vyhnanstvo, a teraz bol svedkom toho, ako sa história chystá zopakovať. Ezdráš bol odhodlaný tento cyklus prerušiť.

Otázka: Je podľa Ezdráša 9:3–10 a 1. Korinťanom 7:10–16 v poriadku, ak sa dnes kresťan ožení s nekresťankou?

Odpoveď: Nie. 2 Korinťanom 6:14–18 ukazuje, že sa nemáme spájať s neveriacimi. Ak ste sa však oženili s nekresťanom, či už preto, že ste sa stali kresťanom až po svadbe, alebo kvôli svojmu hriechu, 1 Korinťanom 7:10–16 hovorí, že by ste nemali žiadať o rozvod. Ak o rozvod požiada manželský partner, je to v poriadku; v 1 Korinťanom 7:15 sme povolaní k pokoju. Nemali by sme však iniciovať rozvod.

Ak jeden z manželov zomrel, je v poriadku oženiť sa alebo vydať sa znovu, ale aj tak by malo byť manželstvo v Pánovi (1. Korinťanom 7:39).

Pavol dokonca v 1. Timoteovi 5:14 odporúča a povzbudzuje mladé vdovy, aby sa znovu vydali. Tí, ktorí si myslia, že vdovy by mali byť odrádzané od ďalšieho manželstva, idú proti tomu, čo Boh učil prostredníctvom apoštola Pavla (prepáč, Jeroným). Starší alebo diakon by mal byť „muž jednej ženy“, ako to uvádza 1. list Timoteovi 3:2, 12. Vdovy, ktoré sú podporované cirkvou, by sa podľa 1. listu Timoteovi 5:9 nemali znovu vydávať.

Otázka: Ako je možné, že v Ezdrášovi 9:3–10 niektorí v cirkvi začínajú veľmi dobre a končia veľmi zle?

Odpoveď: Ezdráš 9–10 je smutným zakončením inak radostnej knihy. Korach, Achán, Gedeon, Judáš, Ananiáš a Safira, Demas – všetci začali dobre a skončili zle. Demas sa vôbec nemusel dobrovoľne prihlásiť, aby sprevádzal Pavla na jeho misijnej ceste, ale obdivuhodne tak urobil. Potom však zamiloval svet a odvrátil sa. Ľudia môžu istý čas nasledovať Boha, ale odvrátia sa, ak majú pocit, že Boh nesplnil ich podmienky na to, aby ho nasledovali, ak majú v srdci koreň horkosti alebo ak je ich viera otrasená pokrytectvom, ktoré vidia u niektorých iných.

Otázka: Ako by sme mali reagovať, keď zistíme, že veriaci sa dopustil vážneho hriechu (Ezdráš 9,3–10)?

Odpoveď: Nehovorte príliš rýchlo: „To je v poriadku, Boh má z teba veľkú radosť bez ohľadu na to, ako veľmi sa vzpieraš a znesväcuješ Jeho sväté meno.“ V skutočnosti nikdy nesmieš vôbec vyvolať takýto dojem. Je to veľmi vážne, nielen pre veriaceho, ale aj pre ostatných – kresťanov aj nekresťanov –, ktorí sú svedkami správania tohto veriaceho. Mali by sme byť zarmútení a snažiť sa priviesť túto osobu späť k pokániu.

Všimnite si, že Ezdráš smútil a hanbil sa, hoci tie zlé veci nespáchal on sám. Bol však zarmútený tým, že to urobil Boží ľud, a on sám bol súčasťou Božieho ľudu.

Otázka: Čo urobil Ezdráš v Ezdrášovi 10:2–3?

Odpoveď: Ezdráš veľmi múdro neurobil nič. Bolo celkom jasné, čo treba urobiť. Ezdráš plakal a skláňal sa pred Bohom a nechal ľudí, aby sami dospeli k zrejmému záveru o tom, čo majú urobiť.

Otázka: V Ezdrášovi 10:11, 19, 44, urobil Ezdráš chybu, keď prinútil židovských mužov, aby sa rozviedli so svojimi nežidovskými manželkami, ako uvádza Asimovova Príručka k Biblii na str. 452?

Odpoveď: Nie. Vedeli, že urobili chybu, keď si vzali tieto pohanské manželky, a rozvod bol v Starom zákone povolený. V tej dobe Židia viedli „boj o svoj život“, aby zachránili svoje náboženstvo a kultúru pred stratou v dôsledku asimilácie.

Okrem toho, hoci je to v rozpore s Pavlovým učením v 1. Korinťanom 7:12, Pavol sa vtedy ešte nenarodil a pravidlá manželstva pre všetkých po príchode Ježiša sa líšia od predchádzajúcich pravidiel pre Židov v časoch Starého zákona.

Otázka: V Ezdrášovi 10:12 sa hovorí o veciach, ktoré ti iní ľudia radia, že by si mal robiť, a ty v tom nevidíš žiadne zlé dôsledky, ale neurobíš to, lebo vieš, že si oddelený ako Božie dieťa?

Odpoveď: Môžu to byť večierky, sex mimo manželstva, opíjanie sa, drogy alebo iné zlé veci, o ktorých si ostatní myslia, že im prejdú, a myslia si, že vám tiež. Možno vám to prejde, aspoň kým sa tento život neskončí. Ale ak si uvedomíte, kým ste – Božím dieťaťom –, nebudete tieto veci robiť, jednoducho preto, že nebudete chcieť, lebo chcete potešiť svojho Pána.

Otázka: Čo je zaujímavé na počtoch v Ezdrášovi 10:44?

Odpoveď: Celkovo sa asi 111 mužov, čo je 0,4 %, z celkového počtu 28 774 mužov oženilo s cudzinkami. Avšak spomedzi Levitov sa oženilo 6 zo 74, čo je 8,1 %, a spomedzi strážcov brán 3 zo 139, čo je 2,2 %. Leviti (nie však kňazi) a strážcovia brán teda mali neprimerane vysoký počet zmiešaných manželstiev. Jedným z možných vysvetlení je, že Ezdráš pôvodne nemal žiadnych levitov. Ezdráš sa preto zastavil v Kasifii a presvedčil niektorých levitov, aby prišli. Možno spočiatku neboli príliš ochotní a nevieme, či si vzali cudzie manželky pred návratom do Júdu alebo až po ňom. Tak či onak, tí, ktorí poznali zákon najlepšie, mali najviac pohanských manželiek.

Na druhej strane starší preverovali každé manželstvo. Ak sa manželka obrátila na judaizmus, bola považovaná za Židovku a to bolo v poriadku.

Hoci muži teraz odoslali svoje neveriace manželky, neskôr sa Nehemiáš musel vysporiadať s rovnakou situáciou v Nehemiášovi 10:31.

Otázka: Aké sú v knihe Ezdráš niektoré z najstarších rukopisov, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora: (cca 1 pred n. l.) 1 kópia knihy Ezdráš-Nehemiáš (4Q117). Bol to malý fragment. (Rádiová relácia „Issues etc.“ z 17. apríla 1999)

4Q117 pozostáva z troch fragmentov knihy Ezdráš 4:2–6 (hebrejčina); 4:9–11 (aramejčina);5:17 –6:5 (aramejčina). Celkom alebo čiastočne 50 slov

Celkovo sa v zvitkoch z Mŕtveho mora zachovalo nasledujúcich 14 veršov z celkového počtu 280 veršov knihy Ezdráš (5 %).

Ezr 4:2–6, 9–11;5:17 ; 6:1–5. Viac podrobností nájdete v knihe The Meaning of the Dead Sea Scrolls na s. 423.

Kresťanské biblické rukopisy z obdobia okolo roku 350 n. l. obsahujú Starý zákon vrátane knihy Ezdráš.

Vaticanus (325–350 n. l.) zachoval celú knihu Ezdráš.

Sinaiticus (340–350 n. l.) zachoval celú knihu Ezdráš od 9:9 ďalej.

Rukopis Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.) zachoval celú knihu Ezdráš.

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na knihu Ezdráš?

Odpoveď: Jediným kresťanským autorom z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorý sa odvolával na verše z knihy Ezdráš alebo na ne narážal, bol Origenes (225–254 n. l.), ktorý na ňu narážal. Povedal: „Ale niekto iný povie, že chrám, o ktorom sa hovorí, nebol ten, ktorý postavil Šalamún, lebo ten bol zničený v období zajatia, ale chrám postavený v čase Ezdráša, pokiaľ ide o ktorý sa dá preukázať, že tých štyridsaťšesť rokov je celkom presných.“ Origenov Komentár k Jánovi, kniha 10, kap. 22, s. 403.

Po Nicejskom koncile

Eusébius z Cézarey (318–339/340 n. l.)

Atanáz (367, 325–373 n. l.)

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Gregor Nazianzský (330–391 n. l.) spomína Ezdráša vo svojej básni o Písme. Gregorova báseň je (v gréčtine) v 37. zväzku Migneho Patrologia Graeca, stĺpce 471–474 (Carmina Dogmatica, kniha 1, oddiel 1, Carmen XII).

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) naráža na Ezdráša.

Epifanius zo Salamíny (nepriamo) (360–403 n. l.)

Rufinus (374–406 n. l.)

Ján Zlatoústy (-407 n. l.) cituje z knihy Ezdráš

Kartáginský koncil (219 biskupov) (393–419 n. l.)

Sulpicius Severus (363–420 n. l.)

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuchu, Jóbovi, Ježišovi, synovi Naveho [Jozue], Sudcom, Rút, Samuelovi, Kráľom (2 knihy), dvanástim prorokom, Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša a Nehemiáša. List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Pápež Lev I. z Ríma (440–460 n. l.) naráža na knihu Ezdráš.

Otázka: Aké sú v knihe Ezdráš niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejčinou/aramejčinou a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Tu je niekoľko prekladových rozdielov, zameraných predovšetkým na knihu Ezdráš 2, kde je najprv uvedený hebrejský/aramejský text a za ním grécky.

Ezdráš 2:1 „synovia provincie, ktorí vystúpili z zajatia, z tých, ktorí boli vyhnaní“ vs. „ľudia z krajiny, ktorí vystúpili, z počtu zajatcov, ktorí boli odvedení“

Ezr 2:2 „z mužov ľudu“ vs. „z ľudu“

52 čísel (167 číslic v angličtine) z Ezdráša 2:3–69 v hebrejčine a gréckej Septuaginte sa zhodujú presne, s výnimkou:

Ezr2:24 : „42“ vs. „43“

Ezr2:39 „1 017“ vs. „1 007“

(Dve preklepy z 52 čísel predstavujú rozdiel približne 4 %, alebo dve číslice zo 167 číslic predstavujú rozdiel 1 %.)

Ezr2:25 „Kiriath Arim“ vs. „Kiriath Jearim“ (Vieme o mieste s názvom Kiriath Jearim, ale nie o Kiriath Arim, takže Arim je pravdepodobne preklep)

Ezr4:23 „donútiť zastaviť“ vs. „donútiť zastaviť s koňmi a [ozbrojenou] silou.“

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C.L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použili sa tiež Expositor’s Bible Commentary a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV 1985, NKJV a NRSV.

Ak nie je uvedené inak, citáty z Písma sú prevzaté z The Holy Bible, Berean Standard Bible (BSB), ktorá bola uvoľnená do verejnej domény: https://berean.bible