< Otázka týkajúca sa Biblie z knihy Joel

Otázka: Čo sa môžeme naučiť z knihy Joel?

Odpoveď: Kniha Joel nás poučuje o dvoch nie príliš príjemných témach, ktorým sa musíme viac venovať: ako Boh trestá a ako máme reagovať, „keď prídu kobylky“. Joel prorokuje, že armáda kobyliek, ktorá napadla krajinu, je len predohrou k invázii cudzej armády kvôli hriechu Izraela. To je zase predohrou k Dňu Pána v posledných dňoch.

Podobne aj Boh niekedy posiela ľuďom miernejšie tresty ako „podnet k pokániu“ predtým, než pošle oveľa prísnejšie tresty alebo dokonca skazu.

Otázka: Čo vieme o prorokovi Joelovi?

Odpoveď: Z tejto knihy nemôžeme veľa vyčítať. Meno „Joel“ znamená „Hospodin je Boh“. Nebolo to nezvyčajné meno, keďže v Starom zákone sa tak volalo aj asi dvanásť ďalších mužov. Nič však nenasvedčuje tomu, že by tento prorok bol niektorým z nich. O Joelovi osobne nevieme nič, okrem toho, že jeho otcom bol Petuel.

Otázka: Aký je prehľad knihy Joel?

Odpoveď: Zdá sa, že kniha Joela sa nedá zhrnúť podľa západného štýlu. Osem biblických komentárov a študijných Biblií uvádza veľmi odlišné prehľady. Hoci sa nezhodujú v celkovom prehľade, v menších častiach sa zhodujú. Možno práve takto treba chápať knihu Joela: ako mnoho ostrých, ale stručných varovaní zo srdca, a nie ako dlhú, prísne štruktúrovanú štúdiu, akou je napríklad kniha Pláč. Tu je môj prehľad:

1 Nasledovať Boha, keď prídu kobylky

-- 1:2-4 Počujte toto, starší

-- 1:5-7 Prebuďte sa, opilci

-- 1:8-10 Kňazi by mali smútiť ako žena, ktorá oplakáva svojho manžela

-- 1:11-12 Zúfajte, roľníci

-- 1:13-14 Oblečte si vrecovinu a nariekajte, kňazi

-- 1:15-18 Prečo by mali všetci smútiť

-- 1:19-20 Naša správna reakcia: volať k Pánovi uprostred pohromy

2 Trúbenie na baraní roh na Sione na prichádzajúci deň Pána

-- 2:1–11 Zatrúbte na baraní roh na znamenie budúceho vpádu

-- 2:12-17 Roztrhajte si srdcia a zatrúbte na baraní roh, aby ste sa vrátili k Pánovi

-- 2:18-27 Obnovenie rokov, ktoré zničili kobylky

-- 2:28-32 Vylievanie Božieho Ducha

3 Konečný súd a obnovenie

-- 3:1-16 Súd v údolí Jozafata proti nepriateľom Izraela

-- 3:17-21 Požehnanie a odpustenie po súde

Otázka: Koľko kapitol má kniha Joel?

Odpoveď: Vo väčšine anglických Biblií sú tri kapitoly, ktoré obsahujú 20, 32 a 21 veršov. Niektoré iné vydania Biblie však verše 2:28–32 vyčleňujú do samostatnej kapitoly. Medzi takéto verzie Biblie patrí židovský Tanach, hebrejský text Interlineárnej Biblie od Jaya P. Greena st. a katolícka Jeruzalemská Biblia. Takže to, čo je v niektorých Bibliách Joel 3, sa v iných nazýva Joel 4. Verše a ich poradie sú však vo všetkých prípadoch rovnaké.

Otázka: Kde sa v Biblii nachádza kniha Joel?

Odpoveď: V hebrejskej Biblii aj v dnešných kresťanských Bibliách sa nachádza za knihou Ozeáš a pred knihou Amos. V Septuaginte však bolo poradie Ozeáš, Amos, Micheáš a Joel. Zrejme sa snažili usporiadať texty chronologicky. Nemáme však presnú predstavu o tom, kedy bola kniha Joel napísaná.

Otázka: Prečo je v 1. kapitole knihy Joel táto oblasť postihnutá morom kobyliek a aké závažné môže byť mor kobyliek?

Odpoveď: Kobylky prišli z púšte v Sudáne. S vetrom v chrbte boli schopné preletieť 1 200 míľ za tri dni. Pri rýchlosti 400 míľ za deň a 14 hodinách letu denne by to bolo približne 28 míľ za hodinu. Zvyčajne migrovali v priamom smere. Staroveký historik Plínius v diele Prírodopis 11.35 tvrdí, že kobylková plaga mohla dokonca prehrýzť dvere. Hoci to nemusí byť pravda, ilustruje to hrôzu, ktorú by kobylková plaga priniesla.

Keď v roku 1957 zasiahla Somálsko kobylková plaga, odhaduje sa, že tam bolo 16 000 000 000 hmyzov s hmotnosťou 50 000 ton. V súčasnosti existuje Núdzové centrum Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pre boj proti kobylkám. Kobylkové plagi sa potláčajú leteckým postrekom insekticídov na miesta rozmnožovania.

Otázka: Kniha Joel 1 oslovuje rôzne skupiny: starších, opilcov, kňazov, roľníkov, opäť kňazov a všetkých. Jediným hriechom spomenutým v knihe Joel je opilstvo. Prečo si myslíte, že by sa Boh obracal práve na tieto konkrétne skupiny? Aké zodpovedajúce skupiny existujú dnes?

Odpoveď: Na rozdiel od mnohých iných prorokov Joel nevenuje veľa času výzvam, aby ľudia prestali hrešiť skôr, než príde katastrofa. Namiesto toho kladie dôraz na to, ako reagovať pokáním po tom, čo už bezprostredná katastrofa udrie. Starší zaspali (alebo boli opití) vo svojej úlohe učiť národ a mladších ľudí nasledovať Boha. Kňazi možno neplnili svoju úlohu učiť ľudí nasledovať Boha, alebo ešte horšie, učili ľudí nasledovať modly. Poľnohospodári, zaujatí bohatstvom, neposkytovali finančnú podporu, ktorú mali poskytovať Božím kňazom a Levitom. Keď sa celá spoločnosť odvráti od Boha, politické, náboženské a finančné vlákna sa všetky rozpletajú naraz.

Otázka: V knihe Joel 1 sa takmer v každej časti vyskytuje jedno kľúčové slovo: hebrejské slovo ki, ktoré možno preložiť ako „pretože“, „lebo“ alebo „určite“. Prečo Joel kladie dôraz na toto slovo?

Odpoveď: Zdá sa, že Boh kladie veľký dôraz na to, aby ľuďom vysvetlil dôvody na smútok. Ľudia sa musia naučiť vzťah medzi príčinou a následkom – medzi neposlušnosťou voči Bohu a následkami, ktoré z toho vyplývajú. Dnes musíme účinne varovať ľudí pred príčinou a následkom odvrátenia sa od Boha.

Otázka: Kedy bola napísaná kniha Joel (Joel 1:1)?

Odpoveď: Neexistuje nič, čo by vnútorne alebo vonkajšie presne určovalo čas jej vzniku. Je to nadčasové posolstvo, lebo nič v tejto knihe nezávisí od času. Tu sú tri možnosti.

1. 8. storočie pred n. l.

Týros a Sidon, spomenuté spoločne v Joelovi 3:4, sa zjednotili až na začiatku 8. storočia. Gréci v Joelovi 3:6 neboli neskorší Gréci z Atén a Sparty, ale skorší iónski Gréci, ktorí na začiatku 8. storočia ovládali obchodné cesty v dnešnom Turecku. Neexistuje žiadna zmienka ani o Asýrčanoch, ani o Babylóňanoch. Obdobie v histórii, keď boli obaja slabí, trvalo od smrti Adad-Nirariho III. v roku 782 pred Kr. do roku 745 pred Kr., keď začal vládnuť Tiglat-Pileser III. Júda bola v tomto čase silná a kráľ Uziáš bol na čele protiasýrskej aliancie. Filistínci v tomto období obťažovali Izrael.

Študijná Biblia NIV na strane 1339 uvádza, že pre toto obdobie existujú pádne dôvody.

2. Neskoré predexilové obdobie (597–587 pred Kr.)

2a. V roku 597 pred Kr. bolo deportovaných 10 000 mužov z Júdu (2. Kniha kráľov 24:10–16). Okrem toho boli Židia už roky v otroctve (pozri rozbor k Joelovi 3:6).

2b. Budúce milosrdenstvo voči Júdsku v Joelovi 2:12–20.

2c. Chrám ešte stál (Joel 1:13).

2d. Budúce náhle zničenie Jeruzalema.

3. Obdobie po exile (po roku 587 pred Kr.)

3a. Joel v Joelovi 2:27 a 3:16 nazýva judské kráľovstvo Izraelom, takže to mohlo byť po vyhnanstve severného kráľovstva v roku 722 pred Kr.

3b. V roku 587 pred Kr. bolo do otroctva odvlečených oveľa viac ľudí.

3c. Niektorí vidia v Joelovi 2:12–20, že Boh sľubuje milosrdenstvo týmto jednotlivcom, nie ich potomkom.

Otázka: Prečo si myslíte, že Joel v 1,2 oslovil najprv starších? Boli to jediné osoby, ktorých postihla morová rana v podobe kobyliek?

Odpoveď: Často sú to práve vládne a náboženské osobnosti, ktoré vedú ľudí k neposlušnosti. Keď sú vodcovia neposlušní, trpia nielen ich nasledovníci, ale dôsledky pociťujú aj ostatní.

Oficiálni vodcovia však nie sú jediným druhom vodcov. Rovnako dôležité je, že rodičia individuálne vedú (alebo zavádzajú) svoje deti a staršia generácia spoločne usmerňuje mladšiu generáciu. Keď celá staršia generácia zlyhá vo vedení slovami aj príkladom, trpí tým mladšia generácia.

Otázka: V knihe Joel 1 sa ľudia môžu znepokojovať tým, že hoci niektorí zhrešili a odvrátili sa od Boha, zdá sa, že následky znášajú všetci. Čo si myslíte o tejto zdanlivej „nespravodlivosti“ z večného hľadiska?

Odpoveď: Ak sa pozeráte len na tento svet, nielenže je padlý a ovládaný zlom, ale je aj nespravodlivý. Boh však určil deň súdu, aby všetko napravil. Čokoľvek sa nám stane počas tých niekoľkých desaťročí, ktoré máme na tejto zemi prežiť, je veľmi malá vec v porovnaní s večným životom po našej smrti.

Otázka: Ako máme v Joelovi 1:5 ďakovať Bohu za príchod kobyliek, keď 1. Tesalonickým 5:18 hovorí, že máme ďakovať za všetko?

Odpoveď: List Rímskym 8:28 hovorí, že všetko (nielen dobré veci) môže pôsobiť na dobro tým, ktorí milujú Boha. List Židom 12:5–8 hovorí, že Boh vychováva veriacich pre ich dobro, hoci je to v danej chvíli nepríjemné.

Otázka: Ak by sa kniha Joel 1:1–20 venovala len tomu, ako Boh disciplinuje a ako máme reagovať v ťažkých časoch, bola by to aj dnes cenná kniha na čítanie. Joel je však aj veľmi prorockou knihou o posledných časoch. Ktoré verše v 1. kapitole na to nenápadne poukazujú?

Odpoveď: Joel 1:12 naznačuje, že ide o viac než len miestny jav, keď sa tam píše: „Vskutku, radosť ľudstva vyschla.“ Joel 1:15 spomína Deň Hospodinov.

Otázka: V knihe Joel 1:2b–3 sa kresťania nezhodujú v tom, či výraz „starší“ v tomto kontexte znamená vodcov, starších ľudí alebo oboje. Ako by mohli byť na vine zároveň vodcovia aj starší ľudia? Myslíte si, že Joel 1:2b–3 na to dáva odpoveď?

Odpoveď: Určite by sa táto výčitka mohla týkať oboch skupín. Joel 1:2b-3 však spomína, že to nepočuli od svojich predkov, a majú príkaz a zodpovednosť povedať to svojim deťom. To naznačuje, že bez ohľadu na to, či sa to týka politických alebo náboženských vodcov, určite sa to týka aj starších ľudí, ktorí mali učiť mladšiu generáciu.

Otázka: Joel 1:4 spomína štyri druhy kobyliek. Hoci si nie sme istí, aké sú rozdiely medzi týmito rôznymi hebrejskými slovami, podstatné je, že tento trest prichádza v štyroch vlnách. Aké dve veci sa z toho môžeme naučiť o Božej disciplíne?

Odpoveď: Boží súd môže byť presný aj prísny. Keď ľudia nečinia pokánie, Boží súd môže prichádzať v viacerých vlnách. Človek môže činiť pokánie po akejkoľvek vlne, ale môže byť pre neho ťažšie vrátiť sa do stavu, v akom bol pred nasledujúcimi vlnami.

Otázka: Prečo by Boh v Joelovi 1:4 poslal tieto strašné rany v podobe kobyliek, ak miloval Izraelitov?

Odpoveď: Človek by mohol začať tušiť, že prosperita Božieho ľudu nebola pre Boha najvyššou prioritou! Boh možno chcel, aby jeho vyvolený ľud bol materiálne prosperujúci, ale oveľa viac si cenil ich poslušnosť a duchovnú prosperitu. Pre nás platí, že dobrý rodič môže milovať svoje deti príliš na to, aby len pasívne sedel a prizeral sa, keď sa deti uberajú cestou k záhube.

Otázka: V Joelovi 1:5 sa opilcom hovorí, aby sa prebudili a plakali, lebo (ki) ich sladké víno im bolo odňaté z úst. Prečo by Boh začínal s takým elementárnym, na pozemské veci zameraným posolstvom? Ako s tým súvisí Joel 1:6–7?

Odpoveď: Boh pristupuje k ľuďom tam, kde sa práve nachádzajú. Opilci sa nezaujímajú o veľa vecí, okrem toho, kde si zohnať ďalší alkohol. Namiesto toho, aby s nimi spočiatku hovoril o dlhodobých duchovných otázkach, Boh poukazuje na bezprostredný, krátkodobý dôsledok – že nebudú mať nápoj, po ktorom túžia. V skutočnosti je v zlej situácii každý, kto vkladá svoju nádej na potešenie a naplnenie do alkoholu.

Otázka: Aké sú v Joelovi 1:11 dva konkrétne dôvody, prečo majú poľnohospodári smútiť?

Odpoveď: Z krátkodobého hľadiska to bude zlý rok. Joel 1:11 hovorí, že „pretože“ (ki) úroda hrozna, pšenice a jačmeňa bude zničená.

Z dlhodobého hľadiska, aj keby kobylky odišli a už sa nikdy nevrátili, ich stromy a viniče by boli zničené. Olivovníky môžu žiť až 1 000 rokov. Ak zničíte starý olivovník, budete musieť čakať storočia, kým ho nahradí nový strom. Nešlo len o to, že bola zničená ich bezprostredná produkcia, ale boli zničené aj ich výrobné prostriedky, čo ich bude ovplyvňovať ešte mnoho rokov. Joel 1:12f dokonca hovorí: „Naozaj (ki) radosť ľudstva vyschla“ (BSB).

Otázka: Prečo by v Joeli 1:13 neúroda poľnohospodárov mala ovplyvniť obety?

Odpoveď: Ak nie sú úrody, nie je zdroj obilných obiet. Ak nie sú ovce a dobytok kvôli nedostatku potravy na ich výživu, nebudú ani obety z nich. Kňazi a Leviti boli podporovaní jednak tým, že im bolo dovolené jesť z obiet, a jednak ďalšou finančnou podporou od ľudu. Ak oboje zmizne, čo majú kňazi robiť?

Otázka: Aké sú v Joelovi 1:13 dva spôsoby, akými sa môžu „poklady v Božom dome“ premrhať?

Odpoveď: Ľudia ich môžu minúť na nesprávne veci. Keď ľudia hladujú – či už fyzicky, alebo po evanjeliu – zatiaľ čo existujú mimoriadne krásne budovy, bohatstvo sa hromadí namiesto toho, aby sa minulo. Napríklad nájazdy Vikingov sa zameriavali najmä na kláštory, pretože tam našli veľa zlata. Keby sa viac zlata voľne minulo na chudobných a na šírenie evanjelia, kláštory by možno boli menej lákavým cieľom. Mnohí mnísi žili na ostrovoch pri západnom pobreží Írska, kde sa skrývali pred Vikingmi. Hoci bol írsky Dublin kľúčovou operačnou základňou Vikingov, týchto írskych mníchov väčšinou nechali na pokoji, pretože ich prepadnutím by nezískali žiadne zlato.

Po druhé, Božie peniaze sa môžu javiť ako nedostatočné, pretože sa nesprávne míňajú na nesprávne veci alebo sa míňa príliš veľa na veci druhoradého významu. Napríklad, ak je stratégiou prilákať ľudí do cirkvi skôr jej honosnou budovou ako kázaním evanjelia, je to spôsob, akým sú ľudia dotknutí Duchom a prichádzajú k Bohu? Nie! Bez toho, aby sme nad tým premýšľali, je ľahké minúť peniaze na miestne veci, ktoré sú dobre viditeľné a dodávajú nám dobrý pocit, namiesto toho, aby sme posielali peniaze na vzdialenejšie miesta, kde je väčšia potreba.

Otázka: Prečo by v Joelovi 1:8 panna smútila za svojho manžela?

Odpoveď: Sion by smútil tak, ako by mladá nevesta alebo zasnúbená nevesta nariekala nad smrťou svojho nového manžela alebo snúbenca.

Otázka: V Joelovi 1:14, keď Boh prináša trest a disciplinárne opatrenia, akú úlohu máme my ako kresťania pri vysvetľovaní ľuďom, prečo k týmto veciam došlo a ako by mali reagovať na Boha? Ako to môžeme urobiť bez toho, aby sme pôsobili ako sebeckí?

Odpoveď: Ezechiel 33:1–20 a Jeremiáš 6:17 uvádzajú príklad strážcu. Ak príde pohroma a strážca neupozorní mesto, vina je na strážcovi. Ak však strážca varuje, ale nikto ho nepočúva, vina je na ľuďoch, ktorí ignorovali strážcu, ktorý plnil svoju povinnosť.

Nemali by sme porovnávať druhých s nami samými, ale skôr poukázať na to, že nedosahujú Božie štandardy. Nemali by sme sa snažiť tvrdiť, že tí, ktorí trpeli, boli viac vinní ako tí, ktorí unikli, ale že všetci budú trpieť ešte viac, ak sa neobrátia a neprídu k Bohu.

Ako príklad môžeme poukázať na to, že hurikán Katrina, ktorý zaplavil New Orleans, prišiel niekoľko dní pred plánovaným každoročným homosexuálnym festivalom s názvom „Southern Decadence“. To neznamená, že homosexuáli, ktorí prišli do New Orleans, boli horší ako ostatní hriešnici, ktorí neprišli. Všetci hriešnici, homosexuáli aj heterosexuáli, však nakoniec čelia ešte horšiemu súdu, ak sa neobrátia a neprídu k Bohu.

Otázka: Ako bude vyzerať Deň Pána podľa Joela 1:15?

Odpoveď: „Deň Pána“ je pomerne krátke časové obdobie, je však dlhšie ako jeden 24-hodinový deň. Deň Pána nastal pri prvom príchode Krista (Skutky apoštolov 2:20) a ďalší Deň Pána nastane pri druhom príchode Krista. Výkladatelia sa nezhodujú na presnom začiatku a konci Dňa Pána v knihe Zjavenie, ale Zjavenie o tomto čase hovorí.

Otázka: Prečo sa Joel v Joelovi 1:19 obracia na Boha?

Odpoveď: Človek by sa mohol mylne domnievať, že Joel prosí Boha o pomoc, o zmiernenie trestu alebo o to, aby neposlal trest, ale Joel nič také nerobí. Joel tu nespochybňuje Boží trest; iba volá k Bohu uprostred tohto veľkého utrpenia.

Otázka: Čo bolo ľuďom prikázané urobiť v Joelovi 2:1,15, čo sa líšilo od príkazov v 1. kapitole, aby sa prebudili, plakali, nariekali, boli zdesení, obliekli si vrecovinu a lamentovali? Je poradie v Joelovi 2:1,15 po príkazoch v Joelovi 1 významné?

Odpoveď: Ľuďom bolo prikázané, aby „trúbili na baraní roh na Sione“ (baraní roh, alebo šofar, bol izraelskou trúbou), inými slovami, aby „vydali poplach“. V Joelovi 2:1–10 to mali urobiť, aby ohlásili blížiacu sa pohromu. V Joelovi 2:15–17 to mali urobiť z iného dôvodu: aby sa zhromaždili na posvätné zhromaždenie, aby činili pokánie a prosili Boha, aby ich ušetril.

Dnes by sme mali trúbiť na trúbku z tých istých dôvodov, pre ktoré mali vtedy trúbiť na baraní roh. Mali by sme zverejňovať Boží súd, a to tak veriacim, ako aj neveriacim. Mali by sme tiež vyzývať ľudí, aby sa kajali, a to individuálne aj spoločne, aby nám Boh preukázal milosrdenstvo.

Otázka: Ak by sme dnes uplatnili Joel 2:1,15, čo by predstavoval Sion / svätá hora?

Odpoveď: Sion predstavuje miesto pobytu Božieho ľudu, ktorým sú dnes cirkvi.

Neznamená to len hlásať to kdekoľvek žijete, lebo v tom prípade by sa tam písalo „v krajine“ alebo niečo podobné. Dôraz je kladený na to, aby sa to hlásalo Božiemu ľudu v cirkvi.

Neznamená to len akúkoľvek vysokú horu, kde by to všetci mohli počuť, pretože sa kladie dôraz na vyhlásenie poplachu na Božej „svätej hore“. Navyše v Palestíne bola hora Karmel vyššia ako hora Sion, ale Sion bol tou svätou horou, kde sa mal vyhlásiť poplach.

Dnes môžu existovať spôsoby, ako šíriť posolstvo, ktoré môžu mať väčší dosah, ale za cenu ohrozenia integrity posolstva (alebo nás samých). To nie je výhovorka na to, aby sme sa vzdali šírenia posolstva alebo používali kompromisné prostriedky, ale máme šíriť posolstvo všetkými svätými alebo spravodlivými prostriedkami.

Otázka: V knihe Joel 2:1b–2 sa píše: „Nech sa trasú všetci, ktorí bývajú v krajine, lebo (ki) prichádza deň Hospodinov.“ Prečo by sa mali zbožní veriaci triasť?

Odpoveď: Poslušní veriaci sa nemusia triasť kvôli sebe samým, lebo Boh sa o nich postará. To neznamená, že nikdy nebudú trpieť ani zomrieť, ale že zomrú len vtedy, keď im to dovolí Boh, ktorý vie, čo je najlepšie. Veriaci sa však môžu triasť z viacerých iných dôvodov.

Pre nekresťanských priateľov: Hoci veriaci nemajú báť sa pekla pre seba samých, môžu sa báť pekla pre svojich neveriacich priateľov.

Na mieste neposlušnosti: Zjavenie 18:4 prikazuje veriacim, aby vyšli z Babylona – zlého systému, ktorého mesto stojí na siedmich vrchoch – a to z dvoch dôvodov: a) aby sa nepodieľali na hriechoch Babylona, a b) inak by veriaci, nachádzajúci sa na nesprávnom mieste, utrpeli rany určené pre neveriacich. Hoci sa dnešní učenci nezhodujú v tom, kde alebo čím bude tento budúci Babylon (samotný Babylon, Rím alebo niečo iné), všetci sa zhodneme na tom, že akékoľvek miesto, ktoré vyzerá tak zle ako tento Babylon, nie je miestom, kde by mali veriaci byť.

Otázka: Prečo presne im v Joelovi 2:1, 15 bolo vtedy nariadené, aby „trúbili na baraní roh“? Prečo máme dnes „trúbiť na trúbku“?

Odpoveď: Úlohou mestského strážcu bolo trúbiť na trúbku, ak sa blížil nepriateľ, aby si vojaci mohli obliecť brnenie a chopiť sa zbraní, aby sa všetci stihli dostať dovnútra mesta a aby mohli zavrieť mestské brány. Metaforicky sa im tu hovorí, aby trúbili na baraní roh, pretože sa blíži nepriateľ a ich jedinou nádejou je vrátiť sa k Bohu. Podobne aj dnes máme „trúbiť na trúbku“, aby sme ľuďom oznámili, že príde pohroma a že sa musia obrátiť k Bohu a pokáňať sa zo svojich hriechov.

Otázka: O akú armádu ide v Joeli 2:3–11?

Odpoveď: Je to armáda so zlými úmyslami, ktorá obkľučuje Jeruzalem. Toto sa môže naplniť raz pred tisícročím (Zjavenie 16:12–16; 19:19) a druhýkrát po tisícročí (Zjavenie 20:7–10).

Otázka: V Joela 2:6 sa ľudia niekedy hnevajú, keď veci nie sú také dobré, ako očakávali; niekedy sú podráždení, keď veci nejdú podľa ich predstáv; a niekedy sú rozzúrení, keď sa zdá, že sa veci zámerne obracajú proti nim. Joela 2:6 však nehovorí o žiadnej z týchto situácií. Ako Joela 2:6 presahuje všetky tieto situácie?

Odpoveď: Ľudia by zbledli od šoku pri pohľade na to, čo sa chystá stať. Boli by v úzkosti, keďže ich bohaté zásoby jedla by zmizli za jedinú alebo dve hodiny.

Keď je človek v šoku, do tváre mu prúdi menej krvi a tvár ľudí so svetlejšou pleťou je belšia.

Otázka: Čo v dnešnej dobe v Joelovi 2:6 spôsobuje ľuďom úzkosť alebo zblednutie tváre, na rozdiel od toho, keď sú len naštvaní, podráždení alebo rozzúrení?

Odpoveď: Dnes spôsobujú úzkosť vojna a terorizmus, ale aj drastické výkyvy na burze môžu v ľuďoch vyvolať pocit, že „to je koniec sveta“. V 30. rokoch 20. storočia, keď burza prudko klesla, niektorí sa v slepej beznádeji dokonca zabili.

Otázka: Kedy nastane tento Deň Pána, o ktorom sa hovorí v Joelovi 2:1–11?

Odpoveď: Nastane to v Zjavení, keď Pán príde vykonať súd. Zdá sa, že ide o tú istú udalosť, aká je opísaná v Žalme 50:3 a v liste Judovi.

Otázka: Hovorí Joel 2:1–11 o bežných kobylkách, o inváznej armáde alebo o konci čias?

Odpoveď: Kým Joel 1:4 hovorí o miestnej plagi kobyliek, Joel 2:2 rozširuje tento obraz na niečo iné. Opisuje „veľkú a silnú armádu… aká nikdy nebola v minulosti a ani nikdy nebude v budúcnosti.“

Otázka: Mohlo by sa Joel 2:1–11 vzťahovať na Zjavenie 9:1–11?

Odpoveď: Obe pasáže sa týkajú jedinečnej udalosti, pri ktorej sa objavujú zvláštne bytosti vyzerajúce ako kobylky. Lišia sa však v tom, že kobylky v Joelovi 2:1–11 nezanechávajú nič zelené. Kobylky v Zjavení 9:1–11 sa týkajú bytostí – možno démonov, robotov, lietadiel, dronov alebo iných lietajúcich strojov –, ktoré nepoškodzujú žiadne rastliny, ale bolestivo bodajú ľudí, bez toho, aby ich zabili.

Otázka: Mohol by sa Joel 2:10 vzťahovať na Matúša 27:45?

Odpoveď: Nie. V posledných časoch nastane tma a tma počas ukrižovania bola jej predzvesťou. V Matúšovi 27:45 však Pán nezvyšoval svoj hlas v prítomnosti svojho vojska (Joel 2:11). Všeobecne platí, že keď sa snažíme zistiť, či sa dva úryvky vzťahujú na to isté, a ak sa časť z nich znie rovnako, ale časť je veľmi odlišná, potom sa tieto úryvky vzťahujú na rôzne veci.

Q: Mohol by sa Joel 2:10 vzťahovať na Zjavenie 8:12? Na Zjavenie 16:10?

Odpoveď: Nie. Zjavenie 8:12 hovorí o tom, keď bude zasiahnutá tretina nebeských svetiel, a Zjavenie 16:10 hovorí o tom, keď bude kráľovstvo šelmy v úplnej tme. Joel 2:10 sa však týka zatmenia spôsobeného stvoreniami podobnými kobylkám, nie zatmenia neba.

Otázka: Kde máme podľa Joel 2:12,15 trúbiť na trúbku a vyzývať ľudí, aby sa dnes obrátili k Bohu?

Odpoveď: Zrejme odpoveďou je, že máme trúbiť tam, kde to môžu počuť tí, ktorí to potrebujú počuť. Mnohí ľudia to nikdy nepočujú, ak budeme trúbiť na trúbu len v našich kostoloch a na biblických štúdiách. Rádio (kresťanské aj nekresťanské), televízia, kresťanské webové stránky, príspevky a komentáre na blogoch a sociálne médiá sú niektoré spôsoby, ako široko šíriť toto posolstvo. Mnohí ľudia však potrebujú aj osobnejšie posolstvo. Porozprávajte sa so svojimi priateľmi a kolegami, ak to situácia dovoľuje, aby to počuli.

Otázka: V knihe Joel 2,12–15, keď Boh raz vyhlásil pohromu, existuje nejaký spôsob, ako jej uniknúť?

Odpoveď: Áno. Nielen tento úryvok, ale aj Jonáš 3:9–10, Ámos 7:1–6 a Jeremiáš 18:5–10 ukazujú, že hoci sa Boh nemení, Jeho zjavená vôľa voči ľuďom sa mení, keď ľudia činia pokánie.

Otázka: Aký význam má v Joelovi 2:17 plač medzi predsieňou a oltárom?

Odpoveď: Tu kňazi vykonávali službu pri obetovaní zvierat, ktoré ľudia priniesli. Okrem toho, keď ľudia priniesli obete, kňazi mali dovolené vziať si časť obete pre svoje rodiny. Kňazi chodili medzi predsieňou a oltárom, takže toto by sa vzťahovalo na plač kňazov.

Otázka: Aké dva ďalšie dôvody sa uvádzajú v Joelovi 2:17–18 pre trúbenie na baraní roh na Sione?

Odpoveď: Dva dôvody sú: a) aby bol ušetrený Boží ľud, a b) pre Božiu slávu. Inými slovami, aby sa Božie dedičstvo nestalo „výčitkou, predmetom posmechu medzi národmi“.

Toto súvisí s tým, že máme byť soľou a svetlom vo svete: nemali by sme skrývať svoje svetlo pod mericou, ale nechať ho žiariť. Žiariť znamená aj ukazovať pravdu a spravodlivosť a porovnávať ich s omylom a bezbožnosťou.

Otázka: Aké dva dôvody uvádza Joel 2,18–19, prečo by Boží ľud chcel robiť tieto veci? Ako si myslíte, že to súvisí s tým, že máme byť soľou sveta?

Odpoveď: Verš 18 uvádza dva dôvody a verš 19 ich vysvetľuje.

Boh žiarlivo stráži svoju zem; Boh nechce, aby jeho ľud bol na posmech.

Boh šetrí svoj ľud a pošle mu obilie, nové víno a olej, aby ho nasýtil.

Otázka: Súvisí veľká severná armáda a „silný zápach“ v Joelovi 2:20 s Ezechielom 39:11–20; Zjavením 16:12–16 a/alebo Zjavením 19:17–19?

Odpoveď: Nesúvisí to so Zjavením 16:12–19, pretože to sa odohráva pred Tisícročím. Skôr sa to týka bitky Goga a Magoga po Tisícročí, ktorá je opísaná aj v Ezechielovi 39:11–20 a Zjavení 20:8–10.

Otázka: Ako sa v Joelovi 2:25 porovnáva dôkladnosť Božieho obnovenia s dôkladnosťou Božej disciplíny a súdu?

Odpoveď: Joel 1:4 ukazuje dôkladnosť Božej disciplíny a súdu prostredníctvom štyroch druhov kobyliek. Joel 2:25 ukazuje rovnakú dôkladnosť pri obnovení toho, čo zjedli všetky štyri druhy kobyliek.

Otázka: Čo je na sľube, ktorý Boh dal ľudu Siona v Joelovi 2:25–27, tak úžasné? Vzťahuje sa to na a) tisícročné kráľovstvo, b) nebo a/alebo c) na čas, keď teraz žijeme na zemi?

Odpoveď: Spomenutím „vašich synov a dcér“ tento úryvok naznačuje, že ide o zem, nie o nebo. Čiastočnú nápovedu poskytuje Joel 2:28. Začína slovami „A potom“ a odkazuje na niečo, čo sa naplnilo v Skutkoch apoštolov 2:17–21. Musí sa teda týkať niečoho na zemi pred Tisícročím. Stalo sa to ako znamenie nového pôsobenia Ducha Svätého.

Okrem trestania prostredníctvom kobyliek alebo inými spôsobmi môže Boh tiež obnovovať, a to aj v prípadoch, o ktorých si myslíme, že Boh to nedokáže. Boh môže priniesť prosperitu, aby vynahradil roky nedostatku, a/alebo darovať dlhší život. Samozrejme, dôležitejší ako dlhší život na zemi je večný život v nebi.

Otázka: Naplnilo sa to, čo je uvedené v Joelovi 2:28–32, v deň Turíc v Skutkoch apoštolov 2:16?

Odpoveď: Áno, ale toto proroctvo má aj dvojité naplnenie. Stane sa to v Deň Pána. Deň Pána nastal, keď Ježiš prišiel na zem, a Skutky apoštolov 2:17–21 konkrétne citujú Joel 2:28–32. Deň Pána je zároveň budúcim časom, keď Ježiš príde znovu.

Mnohé proroctvá, vrátane tohto, majú dvojité naplnenie. Naplnili sa pri prvom príchode Ježiša a opäť sa naplnia pri druhom príchode Krista.

Otázka: V Joela 2:30–32 falošné náboženstvo zvané bahá’izmus v knihe Bahá’u’lláh a Nová éra (str. 277–278) učí, že Joela 2:30–32 a Matúš 24:29–30 sa vzťahujú na Mojžiša, Krista a Mohameda v tom zmysle, že ich učenia boli pôvodne ako slnko, ale neskôr boli všetky zatienené skazou. Ako by ste na to reagovali?

Odpoveď: Je to len výmysel, že zatienené slnko a mesiac odkazujú na duchovnú skazenosť. Nielenže Kristus príde doslova na oblakoch, ako ukazuje Skutky apoštolov 1:9–11, ale Všemohúci Boh môže zatieniť slnko a mesiac a aj tak urobí. Nemôžete si dovoliť nazývať čokoľvek obrazným len preto, že nechcete, aby to bola pravda.

Otázka: Aký je vzťah medzi Joelom 2:32 a Rimanom 10:13?

Odpoveď: List Rímskym 10:13 cituje Joela 2:32 a ukazuje, že všetci, ktorí vzývajú meno Pána, aj pohania, budú spasení. Joel 2:31 sa vzťahuje jednak na zatmenie slnka počas Ježišovho ukrižovania, jednak na zatmenie, ku ktorému dôjde v čase konca sveta. Joel 2:32 sa týka oboch týchto udalostí.

Q: V Joelovi 2:32 to znie ako pekný, upokojujúci sľub, kým si neprečítate slová na konci: „medzi zvyškom, ktorý povolal Hospodin.“ Prečo je pre človeka také ťažké stať sa súčasťou tohto zvyšku (doslovne „preživších“)?

Odpoveď: Z vyhnanstva sa vrátilo len asi 50 000 Židov. V čase Krista prijala Krista len menšina Židov. Po vytrhnutí sa budú ľudia naďalej obracať ku Kristovi, ale zomrú pre svoju vieru. Zjavenie 6:9 hovorí o tých, ktorí boli násilne zabití pre svoju vieru počas veľkého súženia.

Otázka: Ako sme v Joelovi 2:32 povolaní nielen k tomu, aby sme boli kresťanmi, ale aby sme patrili k zvyšku, k pravým „preživším“?

Odpoveď: Z duchovného hľadiska, bez ohľadu na to, či trpíme prenasledovaním alebo mučeníctvom, alebo nie, máme zodpovednosť vytrvať až do konca.

Otázka: Kedy sa podľa Joela 3:1–12 uskutoční súd v údolí Jozafata?

Odpoveď: Stane sa to pred miléniom, na konci sedemročného veľkého súženia. Pokiaľ ide o sled udalostí, pozri si rozbor knihy Zjavenie. V publikácii „Bible Knowledge Commentary: Old Testament“ (str. 1319–1322) sa nachádza veľmi podrobná tabuľka, ktorá zosúlaďuje biblické texty týkajúce sa konca čias.

Otázka: Ktoré biblické verše v Joeli 3:1–12 sú postmilenialistické a ktoré premilenialistické?

Odpoveď: Skutoční kresťania, ktorí sú amilenialisti, veria, že tisícročná ríša prebieha práve teraz v nebi a že opisy udalostí pred a po tisícročnej ríši sa vzťahujú na tie isté udalosti. Veria, že kľúčovým nedostatkom premilenialistického pohľadu je rozlišovanie toho, čo je pred tisícročnou ríšou, od toho, čo je po nej.

Jednoduchá odpoveď znie, že všetky udalosti, ktoré amilenialisti spochybňujú, sú premilenialistické, s výnimkou nasledujúcich postmilenialistických udalostí:

Všetko v Zjavení 20

Súdenie zlých anjelov: 1. Korinťanom 6:3

Vzkriesenie bezbožných: Daniel 12:2; Ján 5:29

Keďže Zjavenie 20:7–10 sa týka Goga a Magoga, niektorí veria, že aj ostatné zmienky o Gogovi a Magogovi v Ezechielovi 38–39 sú postmilenialistické. Iní veria, že sú premilenialistické.

Otázka: Aký je v Joelovi 3:4 rozdiel medzi hriechom Filistíncov a hriechom Týru a Sidonu?

Odpoveď: Sidon nebol ani nepriateľom, ani priateľom Izraela, ale Týros bol v časoch Dávida a Šalamúna blízkym spojencom. V skutočnosti pochádzala bezbožná kráľovná Jezabel práve zo Sidonu (1. Kniha kráľov 16:31). Keď Babylónčania zničili Jeruzalem, Týros a Sidon profitovali z obchodu s pokladmi a izraelskými otrokmi.

Boh potrestal obe mestá rovnakým spôsobom, ako prorokoval Joel. Obyvatelia Týru boli zabití alebo zotročení Alexandrom Macedónskym v roku 332 pred Kr. Pri dobytí mesta zabil 8 000 ľudí, neskôr ďalších 2 000 a 30 000 zotročil. Obyvatelia Sidonu boli neskôr zotročení Seleukovcom Antiochom III. v roku 203 pred Kr.

Otázka: Naznačuje zmienka o Židoch medzi gréckymi krajinami v Joelovi 3:6, že ide o obdobie po exile?

Odpoveď: Nie. Arvid S. Kapelrud spomína, že v 6. a 7. storočí pred n. l. existoval aktívny obchod s otrokmi (Joel Studies, s. 154–158). Mykénski Gréci prišli do Grécka krátko pred Mojžišovou dobou.

Biblista Gleason Archer v diele Encyclopedia of Bible Difficulties, s. 296, uvádza, že v Palestíne boli nájdené grécke mince z konca 6. storočia z emisií Peisistrata, čo by bolo ešte pred exilom. Po vymenovaní početných zmienok o gréckych žoldnieroch v novobabylonských dokumentoch dochádza k záveru: „Vzhľadom na takéto údaje je priam naivné predpokladať, že Joel z konca 9. storočia nemohol vedieť nič o Grékoch, alebo si predstaviť, že žiadni obchodníci s otrokmi nikdy nechodili do gréckych prístavov so zajatcami z blízkovýchodných nájazdov na otrokov.“

Toto formulovanie o tom, že obyvatelia Týru, Sidonu a Filistie predávali Židov Grékom, „aby ich poslali ďaleko od ich vlasti“, v skutočnosti poukazuje na obdobie pred Alexandrom Veľkým. Ako poukazuje kniha When Critics Ask na s. 301, v Alexandrovom čase Gréci už ovládali Blízky východ, takže by sa nedostali ďaleko. Všetci obyvatelia Týru boli Alexandrom predaní do otroctva, takže sami nemali možnosť predávať otrokov Grékom.

Pozri diskusiu o Joeli 1:1, pokiaľ ide o dátum.

Otázka: Prečo Feničania v Joelovi 3:4–8 predávali Židov do otroctva?

Odpoveď: Boli to obchodníci a zrejme kupovali a ďalej predávali kohokoľvek ako otroka. Joel to komentuje, pretože Feničania z Týru a Izraeliti boli vždy spojenci a v minulosti si navzájom pomáhali. Ak sa k svojim priateľom správate, ako keby ste ich nepoznali, keď sa ocitnú v ťažkej situácii, aký ste potom priateľ?

Otázka: Čo vieme o Sabejcoch v Joelovi 3:8?

Odpoveď: Títo ľudia žili v juhozápadnej časti Arabského polostrova, na území dnešného Jemenu. Tam sa nachádzalo staroveké kráľovstvo Sába.

Encyklopédia Britannica, zväzok 1 (1956), s. 678–682, uvádza sabejskú (himjaritskú) abecedu s 28 písmenami. Ukazuje sa, že medzi ňou a indickou abecedou brahmi je približne 4 podobné písmená a medzi ňou a aramejskou abecedou je 5 podobných písmen. Má 18 podobných písmen s najstaršou etiópskou abecedou a 24 podobných písmen s líbyjskou abecedou. Má 21 podobných písmen s tamudenskou abecedou a 12 podobných písmen so safahitskou abecedou v Egypte.

Otázka: Prečo sa v knihe Joel 3:10 niektoré národy zhromaždia, aby bojovali proti Izraelu?

Odpoveď: Stane sa to dvakrát: pred miléniom (Armagedon) a po miléniu (Gog a Magog). Keďže sa tieto bitky odohrajú pred aj po miléniu, niektorí kresťania, nazývaní amilenialisti, veria, že 1 000-ročné milénium je symbolické a odohráva sa práve teraz v nebi, a že tieto dve „bitky“ sú jednoducho dvoma opismi tej istej veľkej bitky.

Otázka: Joel 3:10 znie takmer ako opak Micheáša 4:3. Je príkaz v Joelovi 3:10 niečím, čo Boh chce, aby poslušní veriaci urobili, alebo má tento príkaz iný účel?

Odpoveď: Nie je to príkaz pre veriacich; skôr išlo o vyhlásenie medzi národmi v Joelovi 3:9. Účelom vzbudenia národov bolo, aby sa rozhodli ísť do údolia Jozafata, kde ich bude súdiť Boh, ako sa uvádza v Joelovi 3:12–13.

Otázka: V Joelovi 3:12, sedí Boh, aby súdil, alebo stojí, ako hovorí Izaiáš 3:13?

Odpoveď: Keďže Boh nie je obmedzený fyzickým ľudským telom, ide v oboch prípadoch o metafory. Ak však chcete rozlišovať, kniha When Critics Ask na strane 301 poukazuje na to, že Boh „sedí“, aby všetkých nestranne vypočul, a „stojí“, aby vykonal súd.

Otázka: Aký je vzťah medzi Joelom 3:13 a Izaiášom 63:2–4 a Zjavením 14:14–20?

Odpoveď: Všetky tieto pasáže sa vzťahujú na tú istú udalosť, avšak Zjavenie 14:14–20 obsahuje najviac podrobností. V Zjavení 14:14–16 Syn človeka [Ježiš] žne veriacich zo zeme. Potom vo veršoch 18–20 sa zbierajú hrozno, aby sa hodilo do lisovne Božieho hnevu. V Izaiášovi 63:2–4 je Ježišov plášť zašpinený krvou z šliapania v lisovni hnevu.

Boží hnev voči ľudstvu nepochádza z ničoho nič, ani z nejakej hviezdnej hmloviny. Prichádza skôr zo zeme, alebo presnejšie, z hriechom naplnených životov, ktoré ľudia vedú na zemi a ktoré symbolizujú hrozno. Šťava je konečným produktom hriešnych životov, ktorý sa vráti na zem ako hnev.

Otázka: Kedy nastane udalosť opísaná v Joeli 3:15?

Odpoveď: K zatmeniu slnka došlo pri Kristovom ukrižovaní a slnko aj mesiac budú zatmené počas súženia. Joel 3:15 sa však vzťahuje na bitku v údolí Jozafata tesne pred miléniom.

Otázka: Ako môže Hospodin v Joelovi 3:16 zároveň „revať zo Siona“ a slúžiť ako „útočisko pre svoj ľud“?

Odpoveď: Na zemi môže byť policajt alebo námorník zároveň aj nežným otcom. O koľko viac môže byť Boh, ktorý je Všemohúci, nežný a zároveň ochranca!

Otázka: Aké dôvody by mohli byť uvedené v Joelovi 3:19, prečo Boh ukladá národom trest už v tomto živote?

Odpoveď: Keď jeden národ zaútočí na iný národ, Boh môže potrestať ten prvý národ. Joel 3:19 sa však konkrétne odvoláva na to, že súd postihne iné národy, ktoré zaútočili na Izrael. Edom sa stane „pustatinou“; už nebude existovať ani ako krajina, ani ako národ.

Otázka: Kedy bude podľa Joela 3:19 Egypt spustošený?

Odpoveď: Udalosti opísané v knihe Joel 3 sa odohrávajú v posledných časoch.

Otázka: Kedy, podľa Joela 3:20–21, Boh očistí krv Júdu?

Odpoveď: Stane sa to v posledných dňoch, keď sa Júda vráti k Bohu. Pravdepodobne ide o tú istú udalosť, ako je opísaná v Zachariášovi 12:10–13:1.

Otázka: Ako máme v Joela 3:21 zvestovať naliehavé, ale negatívne posolstvo v spoločnosti, ktorá uprednostňuje pozitívne myslenie?

Odpoveď: Môžu nastať tri veci: nebudú počúvať, lebo si nemyslia, že je to dôležité; nebudú počúvať, lebo si myslia, že ste extrémisti, a opäť, že to nie je také dôležité, ako hovoríte; a nepočujú to, lebo ste znechutení a vôbec im to nepoviete. Musíme to však zdieľať, a aj keby väčšina ľudí nepočúvala, niektorí predsa len budú. Nie je to vaša vina, ak sa rozhodnú nepočúvať, ale je to vaša vina, ak máte príležitosť im to povedať a neurobíte to.

V západnej spoločnosti, ktorá si cení „pozitívny prístup“ a nechce prijať varovanie, napomenutie ani pokarhanie, sa môžete pokúsiť podávať veci v pozitívnom svetle, ale to má svoje limity. Je ťažké zostať verný evanjeliu a hovoriť ľuďom, že sú stratení, hriešni, odcudzení od Boha a smerujú do pekla a potom do ohnivého jazera, pokiaľ sa neobrátia a nepožiadajú Boha, aby premenil ich zlyhaný život. Rovnako ako by sme mali „povedať nie drogám“ a rovnako ako musíte povedať milovanej osobe, ktorá užíva drogy, že potrebuje pomoc a musí zmeniť svoj život, ľudia potrebujú počuť, že potrebujú Boha a potrebujú Ho, aby zmenili svoj život.

Ako im toto posolstvo sprostredkovať? V prvom rade sa modlite, nie toľko za seba alebo za to, aby ste odovzdali svoje posolstvo, ale za nich a za to, aby toto posolstvo prijali. Vždy hľadajte vhodnú príležitosť, najlepšie bez vyrušovania, keď by mohli byť vnímaví. Možno začnite od spoločnej základne, od niečoho, na čom sa zhodnete vy aj oni. Štefan to skúsil (hoci neúspešne) v Skutkoch 7:1–50 a Pavol to urobil v Skutkoch 17:22–27, Skutkoch 23:6 a Skutkoch 24:10–15. Buďte ochotní zdieľať svoje svedectvo, ako to urobil Pavol v Skutkoch 22:3–21. Zdieľajte posolstvo evanjelia, ale nezabudnite zdôrazniť aj naliehavosť tohto posolstva.

Ak urobíte všetky tieto veci, stále to nemusí byť nevyhnutne ľahké. Myslíte si, že viete zdieľať rovnako dobre ako Ježiš, Pavol a ostatní apoštoli? Pravdepodobne nie. Ale pre niektorých ľudí neboli ani slová Ježiša, Pavla a ostatných dostatočne dobré. Uvedomte si však, že máme príkaz vykonávať úlohu, ktorá bude pre mnohých od začiatku neúspešná, aby niektorí z tých, čo počujú, boli spasení.

Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov knihy Joel, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora: (cca 1 pred n. l.) Medzi zvitkami od Mŕtveho mora sa nachádza jedna kópia knihy Joel, nazývaná 4Q78 (=4QXIIc), obsahujúca Joel 1:10–20; 2:1, 8–23; 4:6–21 a ďalších malých prorokov.

Nahal Hever je jaskyňa neďaleko Engedi, v ktorej sa nachádza fragment menších prorokov v gréčtine (8 Hev XIIgr), obsahujúci Joel 1:12–14; 2:2–13; 3:4–9, 11–14, 17, 19–20 (v niektorých Bibliách zodpovedá 4. kapitole). Bol napísaný medzi rokmi 50 pred n. l. a 50 n. l. Bol ukrytý počas Bar-Kochbovho povstania proti Rímu. Ide o revíziu Septuaginty, vyhotovenú v Judei, ktorá je takmer identická s masoretským textom.

Svitok Malých prorokov z Wadi Murabba’at (Mur XII) pochádza z cca roku 132 n. l. Obsahuje Joel 2:20, 26–27; 3:1–5; 4:1–16 a ďalších malých prorokov. Text je v tradícii masoretského textu.

Celkovo sa v zvitkoch z Mŕtveho mora, z Nahal Hever a z Wadi Murabba’at zachovali nasledujúce verše z troch kapitol knihy Joel: 1:10–20; 1:12–14; 2:1, 8–23; 2:2–13; 2:20, 26–27; 2:28–32 (= 3:1–5); 3:1–16; 3:4–9, 11–14, 17, 19–20; 3:6–21 (= 4. kapitola v masoretskom texte). Viac podrobností nájdete v knihe The Meaning of the Dead Sea Scrolls.

Kresťanské biblické rukopisy z obdobia okolo roku 350 n. l. obsahujú Starý zákon vrátane knihy Joela. Dva z nich sú Vaticanus (325–350 n. l.) a Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.), v ktorých boli knihy dvanástich malých prorokov umiestnené pred Izaiášom. Kniha Joela je v plnom znení obsiahnutá v oboch rukopisoch, vo Vaticanuse aj v Alexandrinuse.

Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje celú knihu Joela, 1:1–4:21.

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na Joela?

Odpoveď: Spisovatelia z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí citovali alebo narážali na verše z knihy Joela, sú:

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) cituje Joel 2:28 a nasl. v diele „Dialóg s Židom Tryfónom“, kap. 88, s. 243.

Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) (implicitne) spomína „Starý zákon“ a uvádza zoznam kníh. Dvanásť malých prorokov neuvádza jednotlivo, ale nazýva ich „Dvanásti“. Fragment 4 z Knihy výňatkov, zväzok 8, s. 759

Teofil z Antiochie (168–181/188 n. l.) cituje Joel 2,16 ako slová proroka Joela. Teofil k Autolykovi, kniha 3, kap. 12, s. 115

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje Joel 2:28 ako „od proroka“ v kontexte Skutkov apoštolov 2:22–27. Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 12.2, s. 430

Klement Alexandrijský cituje Joel 2:28 ako slová proroka Joela. Stromata (193–202 n. l.), kniha 5, kap. 13, s. 465

Tertulián (198–220 n. l.) cituje Joel 2:15 ako slová Joela. O pôste, kap. 16, s. 113.

Tertulián (198–220 n. l.) „Potom pokračuje a proti tomuto svetu a tomuto veku (rovnako ako to urobil Joel, Daniel a všetci proroci jednohlasne) hlása, že ‚budú znamenia na slnku, na mesiaci a na hviezdach, národy budú v úzkosti a zmätení, more a vlny budú hučať, srdcia ľudí im budú zlyhávať od strachu a od očakávania toho, čo príde na zem‘.“ O vzkriesení tela, kap. 22, s. 560–561

Origen (225–254 n. l.) cituje Joel 2,28 ako slová proroka Joela v diele De Principiis, kniha 2, kap. 7, s. 285. Joel 2,28 cituje aj vo svojom Komentári k Matúšovi, kap. 18, s. 426

Novatian (250/254–256/7 n. l.) cituje Joel 2:28 ako slová proroka Joela. Traktát o Trojici, kap. 29, s. 640

Traktát proti Novatiánovi (cca 248–258 n. l.)

Cyprián z Kartága (248–258 n. l.) cituje Joel 2:12, 13 ako slová proroka Joela. Listy Cypriána, list 51, kap. 22, s. 333

Metod z Olympu a Patary (270–311/312 n. l.) cituje Joel 2, 21–23 ako slová proroka Joela. Rozprava o hostine desiatich panien, rozprava č. 10, s. 350

Po Nicejskom koncile

Afrahat Sýrsky (337–345 n. l.) Vybrané dôkazy

Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) (Implicitné, pretože spomína dvanástich prorokov) „V Starom zákone je teda dvadsaťdva kníh; … potom Proroci, pričom dvanásti sa počítajú ako jedna kniha…“ Atanáz, Veľkonočný list 39, kap. 4, s. 552.

Efraim Sýrsky (350–378 n. l.)

Bazil z Kapadócie (357–378 n. l.)

Cyril Alexandrijský (444 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (okolo 349–386 n. l.) spomína knihy prorokov, a to ako dvanástich, tak aj ostatných. Micheáš 3:8 ako v Micheášovi, Joel 2:28 ako v Joelovi, Aggeus 2:4 ako v Aggeusovi, Zachariáš 1:6 ako v Zachariášovi. Katechézne prednášky, prednáška 16.29, s. 122

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Gregor Nazianzenský (330–391 n. l.)

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) sa odvoláva na „proroka Joela“ v Liste 3, kap. 16.2, s. 58

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.)

Didymus Slepý (398 n. l.) cituje Joel 2:15–17 ako slová proroka Joela. Komentár k Zachariášovi 12, s. 305

Sýrska Kniha krokov (=Liber Graduum) (350–400 n. l.) naráža na Joel 2:28 (a Skutky apoštolov 2:17). Predslov sýrskych editorov, s. 4

Rufinus (374–406 n. l.)

Ján Zlatoústy (-407 n. l.) spomína Joel 2:16 ako dielo Joela v zväzku 9 „O sochách“, kázanie 3.9, s. 358

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuchu, Jóbovi, Ježišovi, synovi Naveho [Jozue], Sudcom, Rút, Samuelovi a Kráľom (2 knihy), dvanástim prorokom: Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša a Nehemiáša. List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Pelagián Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) napísal celý komentár ku Knihe Joela.

Augustín z Hippa (388 – 28. augusta 430 n. l.) spomína Amosa, Micheáša, Ozeáša a Joela v diele „O Božom meste“, kniha 18, kap. 27, s. 375

Ján Cassian (otec semi-pelagianizmu) (419–430 n. l.)

Teodoret z Cyrusu (423–458 n. l.)

Otázka: Aké sú v knihe Joel niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Podľa diela „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 7, s. 235, „verzie LXX [Septuaginta], Pešitta a latinská Vulgáta sa od masoretského textu [masoretského textu] a navzájom líšia len minimálne. Nedávno objavená časť knihy Joel z Wadi Murabba’at… nadväzuje na tradíciu masoretského textu.“ Septuaginta však obsahuje menšie doplnky v 1:5, 8, 18; 2:12 a 3:1. Knihu tiež rozdeľuje na tri kapitoly, zatiaľ čo masoretský text ju rozdeľuje na štyri. Tu sú rozdiely medzi masoretským textom (uvedeným ako prvý) a Septuagintou v knihe Joel, so zameraním hlavne na Joel 1:1–2:18.

Joel 1:1 „Pethuel“ vs. „Bethuel“ (Septuaginta)

Joel 1:2 „synovia“ vs. „deti“

Joel 1:5 „všetci pijáci vína“ vs. „všetci vy (množné číslo), ktorí pijete víno až do opitosti“

Joel 1:5 „nad hroznovým muštom; lebo je odrezaný od vašich úst“ vs. „lebo radosť a veselie sú odstránené z vašich úst“

Joel 1:6 „levica“ vs. „mláďa“

Joel 1:7 „fíkovník“ vs. „fíkovníky“

Joel 1:7 „rozbili moje figovníky“ vs. „zlomili moje figovníky“

Joel 1:7 „obral moju vinič“ vs. „prehľadal moju vinič“

Joel 1:8 „truchli ako panna“ vs. „truchli viac ako panna“

Joel 1:9 „boli odrezaní“ vs. „sú odstránení“

Joel 1:9 „Kňazi … smútia“ vs. „Smúťte, kňazi“

Joel 1:10 „zničené“ vs. „uschlo“ (Septuaginta) vs. „zmätené“ (latinčina a 1:11)

Joel 1:10 „olivovník visí“ vs. „olej je vzácny“

Joel 1:11 „Hanbite sa, roľníci, vyte, vinári“ vs. „roľníci sú zničení“

Joel 1:11 „z poľa“ vs. „z poľa“

Joel 1:12 „fíkovník“ vs. „fíkovníky“

Joel 1:12 „lebo radosť vyschla zo synov ľudských“ vs. „lebo synovia ľudskí zrušili radosť“

Joel 1:13 „stráviť noc v smútočnom rúchu“ vs. „spať v smútočnom rúchu“

Joel 1:15 „Beda“ vs. „Beda, beda, beda“

Joel 1:15 „zničenie od Všemohúceho“ vs. „nešťastie za nešťastím“

Joel 1:16 „Nie je snáď odrezaná potrava?“ vs. „Vaše mäso bolo zničené“

Joel 1:17 „Semená vysychajú pod hrudami; skladovacie nádoby sú spustošené; sýpky sú rozbité“ vs. „Jalovice sa začali krmít pri svojich korytách, poklady sú zničené, lisy na víno sú rozbité“

Joel 1:18 „Ako stonajú zvieratá! Stáda dobytka sú zúfalé“ vs. „Čo si máme nahromadiť? Stáda dobytka smútia“

Joel 1:18 „trpia trestom“ vs. „sú spustošené“ (Septuaginta, Vulgáta)

Joel 2:2 „hustá tma“ vs. „hmlistá hmla“

Joel 2:2 „ľudia“ vs. „ľudia sa rozptýlia po horách ako ráno“

Joel 2:3 „raj v Edene“ vs. „raj rozkoše“

Joel 2:4 „bežia“ vs. „prenasledujú“

Joel 2:6 „všetky tváre sa rozpália“ vs. „každá tvár bude ako čerň kotla“ (Septuaginta, Targumy, Vulgáta)

Joel 2:8 [chýba] vs. Septuaginta uvádza: „a nikto sa nebude držať stranou od svojho brata; budú kráčať zaťažení svojimi zbraňami“

Joel 2:11 „desivý/strašný“ vs. „slávny“

Joel 2:11 „vydržať to“ vs. „odolať tomu“

Joel 2:16 „zhromaždite deti, zhromaždite nemluvňatá“ oproti „zhromaždite nemluvňatá“

Joel 2:17 „na príslovie medzi národmi“ oproti „aby nad nimi vládli pohania“

Joel 2:18 „bude žiarlivý… a zľutuje sa nad svojím ľudom“ vs. „bol žiarlivý… ušetril svoj ľud“

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použité boli tiež Expositor’s Bible Commentary a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV a NRSV.

Ak nie je uvedené inak, citáty z Písma sú prevzaté z diela The Holy Bible, Berean Standard Bible (BSB), ktoré bolo uvoľnené do verejnej domény: https://berean.bible