< Otázka k Biblii z knihy Jonáš

Otázka: Čo vieme o Jonášovi z 1. kapitoly knihy Jonáš?

Odpoveď: Jonáš je spomenutý aj v 2. knihe kráľov 14:25. Jonáš pochádzal z Gath-Hepheru, čo bolo v skutočnosti veľmi blízko Nazaretu v Galilei. Boli dva roky, počas ktorých Asýrčania nebojovali (približne 758–757 pred Kr.), a pravdepodobne práve vtedy prišiel Jonáš. 2. Kniha kráľov 14:25 umiestňuje Jonáša približne do tohto obdobia, do čias vlády asýrskych kráľov Ašur-dana III. (približne 772–754 pred Kr.) a Ašur-nirariho V. (približne 754–746 pred Kr.).

Otázka: Aké ponaučenia si môžeme v knihe Jonáša vziať k srdcu?

Odpoveď: Jonáš nás učí najmenej tri ponaučenia súčasne. Veľmi zjednodušene sú to:

1. Boh chce úplnú poslušnosť, nie čiastočnú. Nikto, ani skutočný prorok, nie je oslobodený od povinnosti neustále usilovať sa o poslušnosť.

2. Môžete utekať pred Bohom, ale nemôžete sa skryť. Božia vôľa sa nikdy nezmarí.

3. Boh miluje stratených, dokonca aj bezbožných ľudí. Aj my by sme mali.

Otázka: Aké sú rôzne spôsoby, ako možno čítať knihu Jonáša?

Odpoveď: Kniha Jonáša je fascinujúca kniha, ktorú možno čítať na siedmich rôznych úrovniach. Jonáš ukazuje, že nikdy nie ste dosť zrelí na to, aby ste prestali chrániť svoju vieru. Tu sú rôzne úrovne čítania knihy Jonáša.

1) Príbeh o Božej moci, ktorému rozumie aj dieťa

2) Liberálni takzvaní „učenci“ to považovali jednoducho za veľrybí príbeh, príbeh, ktorý bol úplne vyvrátený.

3) Existujú však historické dôkazy, že krutí, vojnoví Asýrčania záhadne skutočne upustili od vojny, aspoň na pár rokov v rokoch 758 až 757 pred n. l.

4) V knihe Jonáš sa nachádzajú náznaky Kristovho vykúpenia, ako aj smrti a zmŕtvychvstania Ježiša.

5) Môžeme to vnímať ako posolstvo, že pred Bohom môžete utekať, ale nemôžete sa skryť.

6) Knihu Jonáša však môžeme čítať ako náš vlastný príbeh – o tom, čím sme boli vo väčšej či menšej miere, a čím by sme mohli byť, ak nebudeme opatrní.

7) Nakoniec navrhujem, aby sme knihu Jonáša vnímali ako knihu, z ktorej sa môžeme poučiť o „východiskách“. Ak sme na ceste, ktorá kopíruje Jonášovu – či už je to cesta neposlušnosti, alebo cesta čiastočnej poslušnosti –, môžeme na Jonášovi vidieť a naučiť sa, ako z tej zlej cesty vystúpiť a vstúpiť na cestu celkom oddanú poslušnosti.

John Hannah povedal: „Jonášov život bol sériou nesúvisiacich prekvapení a frustrácií. Uteká pred Bohom a ocitá sa v pasci. Prijíma nevyhnutnosť zahynutia a je zachránený. Dostáva druhú šancu a dosahuje až trápne veľký úspech. Na konci knihy mu zostáva zamyslieť sa nad vlastným nedostatkom súcitu a nad hĺbkou Božieho súcitu.“

Otázka: Prečo je Jonáš v Biblii?

Odpoveď: Kniha Jonáš je fascinujúca kniha, v ktorej sa prelínajú aspoň tri hlavné témy.

Božie súcit voči všetkým: Boh nemiloval len Židov. Miloval aj pohanov a dokonca aj bezbožných.

Poslušnosť: Jonáš bol neposlušný len v jednej veci, ale Boh chce úplnú poslušnosť. Ak si myslíte, že neposlušnosť voči Bohu stojí za to, uistite sa, že zvládnete jej dôsledky.

Naša láska: Nemali by sme hľadať len poznanie Boha a Božiu svätosť, ale aj Božie srdce. Naše životy by mali byť charakterizované najprv našou láskou k Bohu a potom našou láskou k druhým, dokonca aj k ľuďom takým bezbožným, ako boli Ninivčania.

Otázka: Aké sú v knihe Jonáš podobnosti so Žalmami?

Odpoveď: Jonáš zrejme dobre poznal Žalmy. Tu sú podobnosti.

Otázka: Je kniha Jonáš 1 fiktívna kvôli jej fantastickým prvkom?

Odpoveď: Nie. Kritici, ktorí to tvrdia, zvyčajne neuvádzajú žiadne konkrétne prvky fantázie, takže je ťažké odpovedať na takúto nejasnú námietku. Tu sú možné body, ktoré by mohli mať na mysli, spolu s odpoveďami.

Pohltil ho veľký ryba: Hoci by to mohla byť zázračne stvorená ryba, nie je dôvod trvať na tom, že tomu tak muselo byť. Existuje množstvo iných prípadov, keď ľudí pohltila veľká ryba (nazývaná židovská ryba), vyvrhla ich a oni prežili, aby o tom mohli rozprávať. Viac informácií o tom nájdete v diskusii k Jonášovi 1:17.

Cesta do Tarsisu: Tarsis (Tartessus) v Španielsku založili Feničania okolo 9. alebo 10. storočia pred n. l., takže nie je žiadny problém pokúsiť sa cestovať do Tarsisu, keďže už existoval jedno alebo dve storočia pred Jonášom.

Veľká búrka: Východná časť Stredozemného mora je často sužovaná prudkými a náhlymi búrkami. O ďalšej búrke sa môžete dočítať v Skutkoch apoštolov 27:13–38.

Existencia Ninive: Podľa archeológov existovalo Ninive už v roku 5000 pred n. l. Ninive bolo spomenuté na klinových tabuľkách kráľa Gudea (okolo roku 2200 pred n. l.) a Hammurapiho (okolo roku 1700 pred n. l.). Preto sa dá predpokladať, že Ninive bolo v dávnych časoch dostatočne významné na to, aby bolo spomenuté v knihe Genesis 10:11.

Veľkosť Ninive: Ninive bolo veľkým mestom už pred Jonášovou dobou, takže v tomto smere nie je žiadny problém. Kalah bolo mesto menšie ako polovica Ninive a v roku 879 pred n. l. malo 69 574 obyvateľov.

Kráľ v Ninive: Ninive sa stalo hlavným mestom Asýrie až za vlády kráľa Sennacheriba (705–681 pred Kr.), čo bolo krátko po Jonášovej dobe. Napriek tomu patrili medzi kráľov, ktorí časť času žili v Ninive, Ašurnasirpal II. (884/883–859 pred Kr.) a Šalmaneser III. (859–824 pred Kr.). Ninive bolo jednou z kráľovských rezidencií od roku 1100 pred Kr.

Kráľ Ninive verzus Asýria: Ríša sa volala Asýria, nie Ninive, ale nebolo nezvyčajné nazývať kráľa národa kráľom miesta, kde pobýval. Napríklad Achab je v 1. knihe kráľov 21:1 nazývaný kráľom Samárie (nie Izraela), Achaziáš je v 2. knihe kráľov 1:3 tiež nazývaný kráľom Samárie (nie Izraela) a Ben-Hadad je v 1. knihe kráľov 15:18 a 2. knihe kroník 16:2 nazývaný kráľom Damasku (nie Aramu/Sýrie).

Rýchlo rastúca tekvica: Je pravda, že to bola pravdepodobne zázračná rastlina. Najrýchlejšie rastúcou rastlinou v prírode je bambus, ktorý môže narásť až o 91 cm (36 palcov) za deň.

Východný vietor: Na východnom vetre, ktorý fúka z hôr, nie je nič fantastické.

Ako to zhrňuje Walter Kaiser v knihe Hard Sayings of the Bible (Ťažko zrozumiteľné výroky Biblie) na s. 332–333: „Námietky voči tejto knihe sa teda zúžia na toto: obsahuje príliš veľa zázrakov!“

Otázka: V Jonášovi 1:1–3 sa nikde nehovorí, že Jonáš slovne povedal Bohu „nie“. Ako môže človek prejavovať vzdor svojimi činmi bez použitia slov?

Odpoveď: Človek nemusí nič hovoriť; môže jednoducho konať v rozpore s tým, čo chce Boh, a pokračovať v tom. Či je vzdor hlasný alebo tichý, stále je to vzdor.

Otázka: Prečo presne v Jonášovi 1:2 Boh povedal, že chce, aby Jonáš kázal proti tomu? Aké sú podľa vás tri dôvody za týmto dôvodom?

Odpoveď: Biblia uvádza, že to bolo preto, lebo sa táto bezbožnosť dostala pred Boha. Túto skutočnosť možno chápať tromi spôsobmi.

1) Niektorí by mohli počuť Jonášovo kázanie, pokániť sa a naďalej nasledovať Boha.

2) Iní Ninivčania by jasne počuli, že Boh má nelibosť nad ich bezbožnosťou, a mali by väčší dôvod na súd, pretože boli varovaní.

3) Ďalší, ktorí neboli Asýrčania, by počuli a videli, že zničenie prakticky neporaziteľných Asýrčanov bolo Božím dielom.

Všeobecne platí, že keď Boh varuje človeka alebo národ, je to dobrá vec, ak sa pokajú. Je to však pre nich pohroma, ak varovanie počujú a neposlúchnu ho. Viac o tomto pojme nájdete v Jeremiášovi 42, najmä v 42:19–22.

Otázka: Do ktorého Tarsisu utekal Jonáš v Jonášovi 1:3?

Odpoveď: Existujú tri mestá s názvom Tarsis, čo ponúka tri možnosti.

Nepravdepodobné: Tarsis (Tarsus) v Malej Ázii: Bolo to stredne veľké prístavné mesto vzdialené asi desať míľ (16 kilometrov) od Stredozemného mora. O niekoľko storočí neskôr odtiaľ pochádzal apoštol Pavol. Nemalo by zmysel, aby Jonáš cestoval na juh, aby sa loďou dostal do tohto vnútrozemského mesta, keď tam mohol jednoducho dôjsť pešo.

Najpravdepodobnejšie: Tarsis (Tartessus) v Španielsku: Toto je pravdepodobnejšia lokalita. Tarsis, spomenutý v Herodotovi 4:152, sa pravdepodobne nachádzal západne od Gibraltáru, na území dnešného Španielska alebo Portugalska. V tej dobe to bolo najzápadnejšie civilizované mesto, ak nerátame olmeckú civilizáciu v Mexiku. Tarsis založili Feničania v deviatom alebo desiatom storočí pred n. l. To bol práve ten Tarsis, do ktorého Jonáš utekal. Vďaka ťažbe zlata, striebra a medi je táto oblasť dnes jednou z najbohatších baníckych oblastí v Stredozemí. To by bolo najďalej od Ninive, kam sa Jonáš mohol rozumne dostať.

Nepravdepodobné: Tarsis na Sardínii: Feničanské slovo „Tarsis“ pochádza z akkadského slova znamenajúceho „taviť“ alebo „byť tavený“. V deviatom storočí pred n. l. Feničania dobyli taviarske mesto na Sardínii, ktoré tiež nazvali Tarsis. Vieme to vďaka nápisu na Norovom kameni. Okrem názvu však neexistuje žiadny iný dôvod spájať toto mesto s Jonášom. Nebolo také slávne ako Tarsis v Španielsku, hoci práve tento Tarsis pravdepodobne v dávnejších časoch dodával striebro kráľovi Šalamúnovi.

Otázka: V Jonášovi 1:3 našiel Jonáš „otvorené dvere“ v podobe lode, na ktorej mohol odplávať. Ale kto mu tie otvorené dvere poskytol? Keď narazíme na otvorené dvere, ako vieme, či ich poskytol Boh alebo Satan?

Odpoveď: Tak ako Satan poskytol Ježišovi „otvorené dvere“ na ľahšiu cestu k vládnutiu nad svetom, tak aj nám môže Satan poskytovať otvorené dvere, aby sme sa pokúsili vyhnúť poslušnosti voči Bohu. Keď uvidíte otvorené dvere, nemusíte hneď cez ne prejsť. Najprv si overte Písmo a potom sa opýtajte Boha, či je to to, čo od vás chce.

Otázka: Prečo sa Jonáš v Jonášovi 1:3 pokúsil utiecť pred Bohom?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale môžeme špekulovať. Jonáš veril v Boha, chcel Ho uctievať a slúžiť Mu a nepochybne chcel Bohu vo všeobecnosti poslúchať. V tejto konkrétnej oblasti však Bohu poslúchať nechcel; Jonáš nám v Jonášovi 4:2 naznačuje dôvod.

Jonáš neveril v Božiu moc, múdrosť ani lásku. Skôr Jonáš nemal rád krutých Asýrčanov, zatiaľ čo Boh ich miloval. Jonášovi sa nepáčila táto Božia vlastnosť, že Boh aj naďalej miloval krutých a bezbožných. Zaujímavé je, že Jonáša nemožno ospravedlniť tvrdením, že nemal všetky fakty, alebo že o Bohu nevedel dosť.

Jonáš sa skôr rozhodol nenávidieť krutosť Asýrčanov a vedome sa odvrátil od skutočnosti, že ich Boh miloval. Ak je dnes niečo na Bohu, čo sa vám nepáči, je v poriadku byť úprimný ohľadom svojho nedostatku. Pamätajte však, že to vy sa musíte zmeniť, a všetci, ktorí žijú v nebi, budú premenení, a nemá zmysel utekať pred svojím konečným posvätením.

Otázka: Prečo v knihe Jonáš 1:3, 10 Jonáš odišiel do Joppy (dnešná Jaffa, súčasť Tel Avivu)? Prečo mu bolo jedno, či tento dôvod udrží v tajnosti?

Odpoveď: Hoci v dnešnom Libanone a na pobreží Sýrie bolo veľa fénických prístavov, na izraelskom pobreží okrem Joppy neexistovalo takmer žiadne miesto vhodné na vybudovanie prístavu, až kým Rimania o niekoľko storočí neskôr nevybudovali umelý prístav v Cézarei. Jonáš by sa nemusel vydať do Joppy, ak by cestoval po súši, ale pre plavbu po mori to bol najbližší prístav.

Otázka: V Jonášovi 1:3–10 si Jonáš pravdepodobne myslel, že ak pôjde dostatočne ďaleko opačným smerom, pre Boha by bolo efektívnejšie použiť niekoho iného namiesto neho. Myslíme niekedy podobne?

Odpoveď: Je až príliš ľahké myslieť si, že Boh má rovnaké obmedzenia a spôsoby konania ako my. Izaiáš 55,8–11 však hovorí, že Božie myšlienky a cesty nie sú ako naše. Jeho slovo dosiahne to, čo On zamýšľal.

Otázka: V Jonášovi 1:3–10 malo v starozákonných časoch len veľmi málo ľudí Božieho Ducha, vďaka ktorému mohli prorokovať, ale keďže Jonáš ho mal, ako mohol aj on byť neposlušný a odvrátiť sa od Boha?

Odpoveď: Spýtajte sa Bileáma. Ak vám Boh dá špeciálny dar, akýkoľvek už to je, vaša povinnosť poslúchať Božie príkazy sa tým nijako nezmenšuje. Vaša potreba bdelosti, skúmať samých seba, či stále kráčate v Pánovi, sa pre vás nezmenila o nič viac, ako sa nezmenila pre Pavla a jeho pôvodných čitateľov v 2. Korinťanom 13, 5–6.

Otázka: V Jonášovi 1,3–10, nepovažujeme dnes niekedy Božiu vôľu pre nás za švédsky stôl s množstvom jedál, z ktorých si vyberáme len to, čo sa nám páči?

Odpoveď: Švédsky stôl je hostina s väčším výberom jedál, než dokáže jedna osoba zjesť. Človek si teda vezme trochu toho, čo má rád, a nič z toho, čo nemá rád. Chcete viac dezertu, viac mäsa alebo viac svojho obľúbeného ovocia? Voľba je len na vás. Ale skutočne slúžiť Bohu je skôr ako byť v armáde, kde zjete všetko, čo vám dajú.

Niekedy ľudia chcú slúžiť Bohu „svojím vlastným špeciálnym spôsobom“. Prečo radšej neslúžiť Bohu Jeho spôsobom? Spôsob, akým slúžime Bohu, nie je pre každého rovnaký, pretože máme rôzne duchovné dary. Spoločným znakom pre všetkých, ktorí slúžia Božím spôsobom, je však poslušnosť voči tomu, čo si On želá, a nie voči tomu, čo si želáme my. Niekedy túžime vykonávať zbožné služby, ale naše priority v živote nie sú Božími prioritami. Modlite sa, aby vám Boh ukázal Svoje priority pre váš život, a zaviažte sa, že budete uprednostňovať Božie priority pred svojimi vlastnými.

Otázka: Keďže v Jonášovi 1:4–7 Boh nechce, aby sme sa riadili poverami alebo šťastím, prečo potom hodenie losov pomohlo námorníkom? Je hodenie losov vo všeobecnosti dobrá vec?

Odpoveď: Hodenie losu nie je nevyhnutne dobrým spôsobom, ako získať informácie. Vo všeobecnosti platí, že keď neveriaci v Biblii niečo urobia, aj keď Boh požehná ich [možno] nesprávne nasmerované úsilie, nie je to odporúčaním pre veriacich, aby tak konali.

V Biblii niekedy hádzali losy aj veriaci. Napríklad apoštoli hádzali losy a toto bolo zaznamenané bez akéhokoľvek schválenia či kritiky v Skutkoch 1:24–26.

Otázka: Aký bol hlavný účel plavby v knihe Jonáš 1:5? Prečo hádzali náklad do mora?

Odpoveď: Veľké lode mohli prepravovať niekoľko cestujúcich, ale hlavným zmyslom rušnej stredomorskej lodnej dopravy bol náklad. Keď hádzali cez palubu tovar, ktorý mali predať v mieste určenia, v podstate sa zbavovali samotného hlavného zmyslu plavby. Z finančného hľadiska by to pre majiteľa znamenalo katastrofu. Vyhodením nákladu by sa loď odľahčila, čím by sa viac zdvihla nad hladinu, čo by im poskytlo väčšiu bezpečnostnú rezervu v prípade, že by sa loď začala napĺňať vodou. Takisto by sa tým mierne znížila pravdepodobnosť, že narazí na skryté skaly.

Otázka: Ako tu v Jonášovi 1:6 tento prorok spal?

Odpoveď: Jonáš sa zrejme príliš nezaujímal o to, že koná proti Božej vôli. Jonáš spal hlbokým spánkom aspoň v troch zmysloch.

Fyzicky: Buď bol Jonáš fyzicky vyčerpaný natoľko, že prespal túto silnú búrku, alebo mu Boh dal hlboký spánok, aby si oddýchol, pretože to bol najpohodlnejší spánok, aký mal za dlhú dobu.

Duchovne: Jonáš bol veriaci, ktorého vôľa bola v otvorenej vzbure proti Bohu. Efezským 5:14 tiež hovorí o dôležitosti toho, aby veriaci duchovne nespali.

Intelektuálne: Ak ti Boh priamo prikáže niečo urobiť, každé dieťa, ktoré nasleduje Boha, vie, že Boh ťa dokáže zastaviť, ak ho neposlúchneš. Možno si Jonáš myslel, že Boh ho jednoducho ignoruje, ak sa „dostane mimo dosahu“ Ninive.

Otázka: Bol kapitán v Jonášovi 1:6 nepriateľský voči pravému Bohu? Keďže kapitán zrejme neveril v jediného pravého Boha, prečo by chcel, aby sa Jonáš modlil k jeho Bohu? Majú niektorí ľudia dnes takýto postoj?

Odpoveď: Vierové presvedčenie mnohých ľudí je „eklektické“. Kapitán si myslel, že to nemôže uškodiť a možno to pomôže. Niektorí ľudia Boha priamo neodmietajú, ale skôr chcú jedného pravého Boha pridať k svojim ostatným božstvám. Mnohí raní kresťania boli zabití nie preto, že uctievali Boha, ale skôr preto, že odmietli uctievať kohokoľvek iného okrem Boha.

Otázka: V čom sa Jonáš 1:7 podobá príbehu o mudrcoch v Matúšovi 2:1–3?

Odpoveď: Boh môže použiť akékoľvek prostriedky, aby neveriaci získali informácie. Napríklad keď mudrci nasledovali hviezdu, neznamená to, že kresťania by mali hľadať Mesiáša v hviezdach.

Boh nikdy nepovedal, že je obmedzený na používanie iba dobrých prostriedkov, aby pritiahol ľudí k sebe. Niekedy Boh používa skutočne zlé prostriedky, ako napríklad babylonskú armádu (Habakuk 1:6, 13). Boh môže použiť chorobu, zlých ľudí a dokonca aj neúmyselný hriech (ako v prípade mudrcov), aby pritiahol ľudí k sebe.

Najpodivnejšie zo všetkého je, že Boh použil úmyselný, dobrovoľný hriech veriacich na to, aby zachránil tých istých veriacich. Všetko o tom si môžete prečítať v príbehu o Jozefovi a jeho bratoch v 1. knihe Mojžišovej 37 a 50, a najmä v 1. knihe Mojžišovej 50:20. V skutočnosti Boh môže všetko pôsobiť na dobré (Rímskym 8:28) a na svoje účely (Efezským 1:11).

Na záver, rovnako ako to, že Boh použil únos Jozefa na svoje účely, neospravedlňuje únos, ani to, že Boh používa astrológiu na svoje účely, neospravedlňuje astrológiu.

Otázka: Čo znamená vo Jonášovi 1:8 výraz „Čo robíš / aké je tvoje povolanie“?

Odpoveď: Môže to znamenať „čím sa živíš (aké máš povolanie)“, alebo to môže znamenať „čo robíš (na tejto lodi)“.

Otázka: Prečo sa v Jonášovi 1:8–10 obávali, keď Jonáš povedal, že uctieva Toho, kto stvoril more a zem? Veď oni aj tak neuctievali jediného pravého Boha.

Odpoveď: Neverili v jediného pravého Boha, ale zrejme Ho ani úplne nevylučovali. Pohania mali sklon prijímať nové božstvá, a ak sa tvrdilo, že On stvoril more, potom by bol tento Boh za daných okolností silným protivníkom, s ktorým treba počítať. Niektorí ľudia sú takí aj dnes. Neprijímajú jediného pravého Boha, ale ani Ho úplne nevylučujú. Radi sa držia na oboch stranách.

Otázka: Mali muži v Jonášovi 1:11–15 právo hodiť Jonáša cez palubu, čím ho vystavili zdanlivo istej smrti?

Odpoveď: Za normálnych okolností nie. Boli však zúfalí a keď im to Jonáš prikázal, urobili to, čo považovali za nevyhnutné. Môže sa zdať kruté, že Boh ich prinútil hodiť Jonáša cez palubu do zdanlivo istého smrti, ale Boh to využil na to, aby priniesol život mnohým pohanom.

Otázka: Stali sa námorníci v Jonášovi 1:16 veriacimi v pravého Boha?

Odpoveď: Písmo to výslovne neuvádza. Buď:

a) naozaj konvertovali a uctievali iba pravého Boha,

b) teraz len veľmi rešpektovali pravého Boha a prinášali mu obete, pričom naďalej obetovali aj svojim modlám.

Otázka: Ako mohli byť námorníci v Jonášovi 1:16 vďaka Jonášovej neposlušnosti privedení k úcte k pravému Bohu?

Odpoveď: Boh niekedy koná zázraky podivnými spôsobmi, nie je to tak? Boh nielenže vie použiť dobré veci na to, aby z nich vzišlo dobro, ale v Liste Rímskym 8:28 sa píše, že Boh všetko pôsobí na dobro tým, ktorí Ho milujú. Efezským 1:11 dokonca ide tak ďaleko, že hovorí, že Boh všetko pôsobí podľa rady svojej vôle. Aj veci, ktoré si Boh neprial, je Boh stále dosť mocný na to, aby ich využil ako súčasť svojho plánu.

Otázka: Čo sa stane v knihe Jonáš 1,16–17, keď zbožný človek alebo zbožný národ už nechce robiť to, čo chce Boh?

Odpoveď: Môže to byť rôzne. Boh sa môže rozhodnúť konať, aby danej osobe ukázal, aká dôležitá je jej práca v Pánovi. Alebo Boh môže podniknúť nepríjemné kroky a pokarhať človeka, aby sa k Nemu vrátil. Alebo sa s ním Boh môže rozlúčiť a viac ho nepoužívať, ako keby bol nepoužiteľným nástrojom. Alebo Boh môže urobiť všetko vyššie uvedené, postupne, v závislosti od našej reakcie.

Otázka: Prečo si myslíte, že v knihe Jonáš 1,17–2,1 Boh nerobí vždy to, čo je najefektívnejšie?

Odpoveď: Boh sa nemusí ponáhľať; má všetok čas na svete. Boh nemusí zhromažďovať moc; už je všemocný. Boh nemusí zisťovať ďalšie informácie; už vie všetko. Boha zaujíma proces, a nie len konečný výsledok.

Otázka: Bola tá veľká ryba v Jonášovi 1:17–2:1 odpoveďou na Jonášovu modlitbu?

Odpoveď: Nie, pretože podľa Jonáša 2:1 bol Jonáš už vo vnútri ryby, keď začal modliť.

Otázka: Ako by mohla byť veľryba spomenutá v Jonášovi 1:17 a Matúšovi 12:40, keďže iba vorvani majú hrdlo dostatočne veľké na to, aby prehltli človeka celého, a vorvani nežijú v Stredozemnom mori?

Odpoveď: Existujú štyri možnosti.

1. Židovské ryby sú rôzne druhy veľkých morských okúňov. Podľa Encyklopédie Britannica, zväzok 12, 1972, s. 1040, mnohé z nich dosahujú hmotnosť 500 až 700 libier a dĺžku 7 až 12 stôp.

2. Žraloky veľrybie (Rhincodon typus) už prehltli ľudí, ktorých neskôr našli živých v ich žalúdkoch.

3. Vorvani dokážu prehltnúť veľké predmety vcelku. Jeden z nich dokonca prehltol 15-stopového žraloka. Túto udalosť zdokumentoval Frank T. Bullen v knihe The Cruise of the Cachalot Round the World after Sperm Whales (1898).

V roku 1771 bol Marshall Jenkins prehltnutý vorvaňom. James Bartley bol tiež prehltnutý vorvaňom v roku 1891. Vydanie časopisu „Princeton Theological Review“ z októbra 1928 ukazuje, že niektoré podrobnosti Bartleyho príbehu sú nepresné, avšak dôkazy o nepresnosti niektorých detailov tento príbeh nevyvracajú. Viac informácií o týchto dvoch prípadoch nájdete v knihe „Bible Difficulties and Seeming Contradictions“ na strane 95.

Hoci sa vorvani bežne nevyskytujú v Stredozemnom mori, dokážu preplávať veľké vzdialenosti a Boh mohol jedného z nich priviesť až do Stredozemného mora. Asimovovo odmietnutie prítomnosti vorvana v Stredozemnom mori predpokladá, že neexistuje Boh, ktorý spôsobuje, že sa udalosti dejú.

4. Bola to jedinečná ryba, ktorú Boh špeciálne pripravil na tento účel. Možno to však nebolo potrebné, keďže existujú tri ďalšie druhy rýb, ktoré sú nielen teoreticky schopné prehltnúť človeka zaživa, ale v skutočnosti to aj urobili.

Existujú aj iné správy o ľuďoch, ktorých pohltili zaživa nejaké veľké ryby a ktorí prežili, aby o tom mohli rozprávať. Jedným z nich bol námorník pri pobreží Nového Anglicka v 19. storočí. Novší prípad sa objavil v denníku The Dallas Morning News v 70. rokoch 20. storočia v Mexickom zálive.

Otázka: V akej miere sa Jonášov zážitok v knihe Jonáš 2 podobá tomu, keď Pavol v 1 Korinťanom 5:4–5 vydal nemorálneho brata Satanovi?

Odpoveď: Pavol vydal nemorálneho brata Satanovi ako prostriedok disciplinárneho opatrenia. Satana si tu môžeme predstaviť ako neochotného služobníka Najvyššieho Boha. Pre nemorálneho brata by to bolo nepríjemné, ale mohlo by ho to prebrať natoľko, že by sa chcel pokániť.

Byť pod Božou disciplínou môže byť ako ísť na ryby, s tým rozdielom, že vy ste tá návnada. Písmo sa nezmieňuje o tom, či sa Jonáš po tomto zážitku ešte niekedy chcel vrátiť k rybolovu.

Otázka: Ako by ste na základe Jonáša 2 vysvetlili bezbožnému alebo nemorálnemu neveriacemu (alebo veriacemu) dôležitosť poslušnosti voči Bohu?

Odpoveď: Významný biblický učiteľ Chuck Swindoll poznamenal, že z ľudí žijúcich v nemorálnosti, ktorým poskytoval poradenstvo, sa mnohí sústreďovali výlučne na potešenie prítomnosti. Možno by ste chceli, aby videli súčasné dôsledky u ľudí vo svojom okolí – tak u tých, ktorí to vedia, ako aj u tých, ktorí to pravdepodobne zistia neskôr. Požiadajte ich, aby premýšľali o budúcnosti a o tom, ako sa za to budú zodpovedať pred Bohom. Požiadajte ich, aby premýšľali o svojich odmenách v nebi alebo o strate týchto odmien. Stojí večná odmena v nebi za menej ako krátkodobé potešenie z hriechu, po ktorom nasleduje pocit viny? Ak sa však o tieto veci vôbec nezaujímajú, možno sa nemusia trápiť odmenami v nebi. Mali by sa skôr trápiť tým, ako uniknúť večným plameňom Ohnivého jazera v druhej smrti. Ak sa nezaujímajú o tieto večné veci, možno nikdy nemali večnú spásu.

Otázka: Aká je v knihe Jonáš 2 jedna kľúčová výhoda, keď ležíte na chrbte? Bol vo vašom živote moment, keď ste ležali na chrbte a Boh to využil?

Odpoveď: Jednou z kľúčových výhod je, že nemáte kam inam hľadieť, iba hore. Niekedy musí Boh dostať ľudí na chrbát, aby sa na Neho pozreli.

Otázka: Bol Jonáš v Jonášovi 2:2 naozaj v pekle?

Odpoveď: Hebrejské slovo, ktoré sa tu používa, je „šeol“, čo vo všeobecnosti znamená „hrob“, nie peklo.

Otázka: V Jonášovi 2:2, naozaj Jonáš zomrel?

Odpoveď: Nie, nezomrel. Niektorí kresťania, ako napríklad J. Vernon McGee, tvrdia, že to naznačuje, že Jonáš v tej rybe skutočne zomrel a Boh ho vzkriesil z mŕtvych. R. A. Torrey v knihe „Difficulties in the Bible“ (s. 115–116) tiež považuje za pravdepodobné, že Jonášovi bolo dovolené zomrieť.

Jonáš však nezomrel, lebo keby zomrel, kam by sa potom dostal? Ak by Jonáš šiel do raja, kam idú spravodliví, bol by tam šťastný a nechcel by odtiaľ odísť. Ak by z nejakého dôvodu šiel do väzenia, kam idú nespravodliví, studená, mokrá voda by bola tou poslednou z jeho starostí. Výraz „sestúpiť do šéolu“ je poetickou metaforou pre doslovné pochovanie v mori. Jonáš si uvedomil, že táto ryba sa stane jeho doslovnou rakvou, pokiaľ ho Boh nezachráni. Tento názor uvádza aj Študijná Biblia NIV na s. 1367.

Nech je to akokoľvek, všetci kresťania sa zhodujú, že keby Boh chcel, mohol Jonáša v tej rybe zachrániť, alebo mohol nechať Jonáša zomrieť a potom ho v tej rybe oživiť.

Otázka: Ako mohol Jonáš v Jonášovi 2:2–9 modliť sa tak výrečne po tejto traumatizujúcej skúsenosti?

Odpoveď: Keď sa jeho koža bielila a bola trávená, Jonáš mal veľa času, bez vonkajších rozptýlení, na to, aby zvážil svoje cesty a rozprával sa s Bohom. Je ľahšie zložiť modlitbu, keď sa život okolo vás rozkladá. Jonáš mohol svoju modlitbu „vyleštiť“. Jonášova modlitba však mohla byť jednak vyleštenou odpoveďou, jednak prosbou „z hlbín čriev“ – teda z čriev tej ryby.

Otázka: Akú trvalú vlastnosť mal Jonáš v Jonášovi 2:4, 6, 7–8? Ako môžeme túto vlastnosť rozvíjať?

Odpoveď: Napriek Jonášovmu zlému postoju, nedostatku lásky a neposlušnosti mal Jonáš stále veľkú vieru, že ho Boh zachráni a že opäť uvidí Boží chrám, aspoň v nebi. Hoci Jonášov život pomaly vyhasínal, mal nádej, že opäť uvidí Boží chrám a bude Bohu prinášať obete.

Otázka: Ako v Jonášovi 2:6 zem Jonáša uväznila?

Odpoveď: Predstavte si Jonášovu zúfalú situáciu, keď vedel, že je hlboko pod zemou a morom. Prežíval niečo, čo by ste mohli nazvať hlbokým pocitom klaustrofóbie. Jonášov poetický jazyk v 2,5–6 spomína, že bol nižšie ako korene najvyšších hôr v mori.

Ak sa dnes niekto cíti na samom dne, pamätajte, že ležanie na chrbte má jednu výhodu: je ľahšie pozerať sa hore. Prorok, ktorý vedel lepšie, sa otvorene vzoprel Bohu a utekal preč. Jonáš bol prísne potrestaný, ale čas plynul a Jonáš bol obnovený a Boh ho opäť použil.

Otázka: Ako v Jonášovi 2:8 ľudia, ktorí sa upínajú k modlám, opúšťajú Jeho milujúcu oddanosť / strácajú to, čo by mohlo byť ich? A čo predurčenie?

Odpoveď: „Predurčený“ je biblický pojem (Rímskym 8:29; Efezským 1:11), ale to NEZNAMENÁ, že Boh nesie vinu za to, že niekto nepôjde do neba. Ľudia v pekle nemôžu úprimne povedať: „Boh ma prinútil“, „je to Božia vina“ alebo „Boh mi nedal žiadnu príležitosť“. Môžu povedať len to, že to bola ich vlastná vina, a aj keby nemali všetky vedomosti, ktoré mohli mať, odmietli pravdu, ktorá im bola daná.

Otázka: Aké sú v Jonášovi 2:8 rôzne spôsoby, v ktorých sú modly bezcenné?

Odpoveď: Sú bezcenné fyzicky, duchovne aj z hľadiska vplyvu na ostatných.

Fyzicky sú modly bezcenné; aj keby sa kus dreva len spálil, slúžil by lepšiemu účelu ako modla.

Duchovne odvádzajú pozornosť od pravého Boha.

Modly sú bezcenné aj v tom, že majú zlý vplyv na ostatných. Ľudia, ktorí ich uctievajú a veria v ne, sa stávajú bezcennými aj duchovne.

Otázka: Myslíte si, že v Jonášovi 2:9–10 Boh tu trpezlivo na niečo čakal? Myslíte si, že Boh čaká na niečo vo vašom živote?

Odpoveď: Boh nedal najavo, že by niečo urobil „ak“ by Jonáš niečo urobil. Keď Jonáš prejavil ľútosť nad tým, že sa ocitol v bruchu veľkej ryby, Boh ho vypočul. Keď Jonáš „obnovil svoj sľub“ a povedal Bohu, že splní to, čo má urobiť, Písmo nám ďalej hovorí, že Jonáš bol už vonku z ryby na suchu.

Otázka: V knihe Jonáš 3:1–2 Jonáš neuposlúchol a zradil Boha, a to zrejme spôsobom, ktorý Boh považoval za veľmi závažný. Ako by mohol niekto, kto takto neuposlúchol Boha, niekedy opäť slúžiť Bohu, a to najmä keď má hovoriť ostatným, že sa musia pokániť a obrátiť sa k Bohu?

Odpoveď: Sila posolstva nespočívala v Jonášovej poslušnosti ani v ničom, čo sa týkalo Jonáša. Sila posolstva spočívala v Bohu. Jonáš už nemohol nič urobiť so svojou minulosťou neposlušnosti, z ktorej sa pokánil. Teraz nastal čas, aby sa pozbieral a pokračoval ďalej, len tentoraz smerom, ktorý určil Boh, a nie on sám.

Jonáš vedel, čo znamená pokánie, a mohol to povedať aj ostatným, hoci možno s menším utrpením, ako zažil on sám.

Otázka: Mal Jonáš v Jonášovi 3:1 čakať, kým ho Boh opäť poverí úlohou?

Odpoveď: Vo všeobecnosti áno, pretože by sme mali byť v neustálom kontakte s Bohom a vždy Ho prosiť, aby nám ukázal, či nejdeme tou najlepšou cestou. Možno nejdeme zlou cestou, ale možno tiež nejdeme cestou, ktorou chce, aby sme išli.

V Jonášovom prípade je to však diskutabilná otázka, pretože Boh zrejme prehovoril hneď. Je možné, že po tom, čo sa odvrátil od Boha, by Boží služobník, akým bol Jonáš, potreboval potvrdenie od Boha, než by pokračoval v službe, ktorú mu Boh zveril predtým, než sa odvrátil. Boh mu to zabezpečil.

Otázka: Zdalo sa v Jonášovi 3:2, že Jonáš mal obavy najmä z toho, že ešte nemal posolstvo, ktoré mal hlásať? Mali by sme mať obavy, ak nás Boh povolá do služby a veci nie sú pre nás ešte úplne naplánované?

Odpoveď: Vôbec nie. Boh zrejme chcel, aby Jonáš hovoril s Ninivčanmi viac, než to chcel sám Jonáš. Boh, ktorý Jonáša doviedol až sem, ktorý sa o Ninivčanov tak veľmi staral, že radšej poslal veľkú rybu, ako by nechal Jonáša zmiznúť, určite nezabudol dať Jonášovi slová, ktoré mal povedať, keď nastal čas, keď boli potrebné.

Otázka: Ako mohlo byť Ninive v Jonášovi 3:3 a Jonášovi 4:11 takým veľkým mestom s 120 000 obyvateľmi?

Odpoveď: Podľa Wycliffeho biblického slovníka (str. 1208) bolo mesto Kalah menšie ako polovica Ninive a v roku 879 pred Kr. malo 69 574 obyvateľov. (Toto vychádza z nápisu Ašurnasirpala II. (883–859 pred Kr.), v ktorom pozval 69 574 obyvateľov Nimrudu na hostinu.)

Tieto tri dni sa však nevzťahujú na priamu chôdzu cez otvorenú krajinu, ale na čas potrebný na prechod mestom a jeho okolitým územím. Mesto s priemerom 16 míľ (26 kilometrov) by malo obvod približne 50 míľ (80 kilometrov) a mohlo by pojmúť asi 600 000 ľudí.

Otázka: Myslíte si, že sa Jonáš v Jonášovi 3:3–4 cítil bezpečne, keď išiel do takéhoto krvou nasiaknutého mesta?

Odpoveď: Jonáš sa pravdepodobne cítil bezpečnejšie medzi bezbožnými Ninivčanmi, ktorí sa tešili z mučenia, keďže to bolo v súlade s Božou vôľou, než by sa cítil sám s Bohom, keď bol Boh na neho nahnevaný. Takže pri ceste do Ninive sa Jonáš pravdepodobne cítil bezpečnejšie a možno aj v suchu. Podobne aj my a naše nebeské odmeny sme bezpečnejší, keď ideme na nebezpečné miesto a nasledujeme Božiu vôľu, než keď sa snažíme hrať na istotu a utekať pred Bohom. Dúfajme, že túto lekciu pochopíme rýchlejšie ako Jonáš.

Otázka: Čo je zaujímavé na Božom mene v Jonášovi 3:5?

Odpoveď: Až do Jonáša 3:4 sa ako jediné meno pre Boha používalo Hospodin (Jahve), s výnimkou námorníkov, ktorí používali slovo elohim, keď hovorili o bohoch vo všeobecnosti. Od Jonáša 3:5 sa slovo Elohim používa na označenie pravého Boha.

Otázka: Čo je to v Jonášovi 3:5, 6, 8 „vrecovina“?

Odpoveď: Vrecovina bola hrubá látka, ktorá bola nepohodlná na nosenie. Ľudia ju nosili ako znak hlbokého smútku a pokánia.

Q: Prečo je v Jonášovi 3:6 kráľ nazývaný kráľom Ninive?

Odpoveď: Bol kráľom Asýrie, nielen Ninive. Môžeme uvažovať o dvoch dôvodoch.

Jonášov pohľad: Jonáš prišiel do Ninive, sídla asýrskeho kráľa. Bez ohľadu na územia, ktoré Asýria dobyla a ktoré spochybňovali jej vládu, bol kráľom Ninive.

Čitatelia Jonáša: Keďže bol kráľom Asýrie, bol kráľom asýrskych miest. Bolo jednoduchšie, a pritom stále správne, nazývať ho jednoducho kráľom miesta, kam Jonáš prišiel.

Nebolo nezvyčajné označovať kráľa podľa jeho hlavného mesta. V 1. Knihe kráľov 21:1 je Achab, izraelský kráľ, nazývaný kráľom Samárie. Podobne je aj Achaziáš, izraelský kráľ, v 2. Knihe kráľov 1:3 nazývaný kráľom Samárie a Ben-Hadad, kráľ Aramu, je v 2. Knihe kroník 24:23 označovaný iba ako kráľ Damasku.

Otázka: Čo považujete za úplne prvý krok pokánia v Jonášovi 3:6?

Odpoveď: Ako prejav svojej pokory pred Bohom sa kráľ zdvihol zo svojho trónu. Prvým krokom k pokániu je zdvihnúť sa z nášho trónu, uznať, že nie sme a ani nechceme byť pánmi svojho vlastného života, a namiesto toho budeme robiť to, čo chce Boh, a prestať robiť to, čo Boh nechce.

Otázka: Prečo by v Jonášovi 3:7 mal byť výnos vydaný kráľom a jeho šľachticmi a prečo by šľachtici chceli pôst?

Odpoveď: Asýria bola vojenský štát a jej veľmoži boli vojenskí velitelia. Ak by kráľ stratil podporu svojich vojenských veliteľov, dlho by sa neudržal pri živote. Veľmoži by sa chceli vyhnúť morovej epidémii, lebo keby sa rozniesla správa, že vojenské rady boli zdecimované mnohými mŕtvymi a chorými vojakmi, mohlo by to poskytnúť zámienku pre mnohých ľudí, ktorí sa chceli pomstiť Asýrii, aby proti nej vytiahli. Ľudia z Urartu sa spolu s Mannai a Madai spojili a medzi rokmi 782 a 745 pred Kr. posunuli svoje hranice na menej ako sto míľ od Ninive.

Otázka: Ako v knihe Jonáš 3:7 prinútite ostatných ľudí, aby činili pokánie?

Odpoveď: Pre asýrskeho kráľa to bolo jednoduché – mohol vydať vyhlásenie, po ktorom nasledoval trest pre každého, kto ho neuposlúchol. To dnes u nás nefunguje. Okrem toho však kráľ vstal zo svojho trónu a sám išiel príkladom tým, že sa postil a obliekol si vrecovinu. Dnes môžeme ľuďom povedať, že sa musia pokániť, ísť príkladom a povzbudzovať ostatných k pokániu.

Otázka: Ako by sme dnes mohli metaforicky obliecť vrecovinu, ako sa píše v Jonášovi 3:7?

Odpoveď: Mohli by sme sa obliecť do smútočného odevu, nosiť čiernu smútočnú pásku alebo sa vzdať niečoho, čo je za bežných okolností v poriadku, ako znak nášho smútku za osobu alebo národ. Náš odkaz počujú aj Boh, aj ostatní ľudia, a my komunikujeme nielen slovami.

Otázka: Prečo v Jonášovi 3:7 Asýrčania chceli, aby aj zvieratá prejavili pokánie?

Odpoveď: Hoci zvieratá samozrejme nevedeli, čo sa deje, išlo o zúfalý pokus, ktorý Asýrčania vymysleli, aby prejavili svoj smútok a upokojili Boha. V minulosti už zažili dve rany a poverčiví Asýrčania videli slnečné zatmenie. Nie je to jediný prípad, keď ľudia v tejto oblasti smútili spolu so zvieratami. Historik Herodotos v diele Histórie, kniha 9, kap. 24, s. 292–293, rozpráva o neskoršom období, keď si Peržania oholili hlavy a ostrihali hrivy svojich koní a mulíc po tom, čo Masistius, veliteľ jazdy, zahynul v boji proti Grékom.

Otázka: V Jonášovi 3:8, vypočul Boh modlitbu/volanie týchto neveriacich? Modlili sa za spásu?

Odpoveď: Hoci nevieme, za čo všetko sa modlili, vieme, že sa modlili, aby Boh odvrátil hroziacu katastrofu od nich.

Otázka: Ako veľmi si boli v Jonášovi 3:9 istí, že ich pokánie bude mať vôbec nejaký vplyv na ich budúcnosť?

Odpoveď: Ninivčania nemali istotu, len nádej. Vedeli, že Boh je na nich nahnevaný kvôli ich krutej bezbožnosti, a vedeli, že Boh chce, aby s tým prestali a pokánili sa. Dnes máme oveľa väčšiu istotu. Boh nás zachráni, keď sa pokánime a prídeme k Nemu. Niekedy však môžeme v tomto živote stále trpieť následkami našich hriechov.

Otázka: Je v Jónovi 3:9 dobré hovoriť neveriacim o Božom prudkom hneve?

Odpoveď: Áno, v tomto prípade im to pomohlo pokáňať sa.

Otázka: Prečo v Jonášovi 3:10 Boh dal Jonášovi prorokovať, že Ninivčania budú zničení, a potom ich ušetril?

Odpoveď: Božia povaha sa nemení a ani Božia konečná vôľa sa nemení. Avšak Božia zjavená vôľa voči osobe alebo národu sa mení, keď sa ľudia zmenia a pokajú, ako ukazuje Jeremiáš 18:1–11.

V Biblii existuje mnoho ďalších príkladov, vrátane Genesis 20:3-7, 2. Knihy kráľov 20:1-6 a dokonca aj predpoveď, že sa Božia zjavená vôľa voči nim zmení, ako je uvedené v Deuteronómiu 28:68.

Z historického hľadiska je potrebné poznamenať, že na túto otázku zrejme ako prvý odpovedal okolo roku 207 n. l. Tertulián v diele Proti Marcionovi, kniha 2, kap. 23, s. 315.

Ďalšie informácie nájdete v rozbore textov Genesis 20:3–6; Exodus 33:5–6; Deuteronómium 20:17; Jeremiáš 15:6 a Jonáš 4:1–2.

Otázka: Prečo sa Ninivčania v Jonášovi 3:10 pokánili?

Odpoveď: V novších správach o ľuďoch, ktorých prehltla ryba a ktorí prežili, sa uvádza, že ich koža vyzerá veľmi vyblednutá. Jonáš nepochybne musel mať zvláštny vzhľad, keď prišiel do Ninive. Boh mohol pred Jonášovým príchodom okolo rokov 758–757 pred n. l. využiť aj niekoľko ďalších faktorov.

Mor v Ninive v roku 765 pred Kr. Najmocnejšia armáda na svete bola bezmocná pred morom.

Zatmenie 15. 6. 763 pred Kr. Starovekí ľudia sa báli zatmení a Asýrčania, rovnako ako iní, videli slnečné zatmenie v roku 763 pred Kr. Aj skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible (Asimovov sprievodca Bibliou), s. 636, pripúšťa skutočnosť, že vtedy došlo k zatmeniu.

Ďalšia morová epidémia v Asýrii v roku 759 pred Kr. Stalo sa to len jeden až dva roky pred Jonášom.

Otázka: Ako sa v Jonášovi 3:10 Boh kajal zo zla, ktoré povedal, že spácha?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

1. Slovo „zlo“ má v hebrejčine dva významy: morálne zlo a fyzická ujma a bolesť.

2. Hoci Boh nemení svoj názor (Numeri 23:19 a 1. Samuelova 15:29), Božia zjavená vôľa voči národu sa mení, keď sa zmení ich postoj. Ďalšie príklady nájdete v diskusii o Jonášovi 3:10.

Moslimovia by nemali byť prekvapení, že pojem „zlo“ môže znamenať ujmu a nielen morálne zlo. Tento pojem sa v tomto zmysle používa aj v ich vlastných spisoch, konkrétne v Hadíthoch al-Bukhárí, zväzok 3, kniha 29, kapitola 7, č. 56, s. 35.

Otázka: Prečo by mal Boh v Jonášovi 3:10b mať súcit s takým zlým národom a prečo by ho Jonáš nemal mať?

Odpoveď: Hoci ich Boh stvoril a Boh ich udržoval pri živote, tak ako to robí so všetkými ľuďmi, to nie sú hlavné dôvody. Hlavným dôvodom je, že Boh ich miloval, staral sa o nich a má súcit so všetkým, čo stvoril, podľa Žalmu 145:9, 13b, 17.

Otázka: Keď v Jonášovi 3:10b nie je naše srdce v súlade s Božím, ako sa môže naše srdce zmeniť?

Odpoveď: Duch Svätý môže pôsobiť tak, aby zmenil naše srdcia; avšak ako veriaci máme zodpovednosť byť poddajní a reagovať na Boha.

Otázka: Prečo bol Jonáš v Jonášovi 4:1–2 taký nahnevaný, že Ninivčania boli ušetrení? Bolo to predovšetkým preto, že sa jeho slová nenaplnili, alebo preto, že chcel vidieť Ninivčanov zničených?

Odpoveď: Mohlo to byť oboje. Predstava, že sa jeho prorocké slová naplnia, bola pre neho dôležitejšia ako životy Ninivčanov. Na druhej strane, keďže vedel, akí krutí a vojnoví boli Ninivčania, a možno aj to, že je len otázkou času, kedy zaútočia na Izrael, nechcel, aby boli ušetrení práve z tohto dôvodu.

Otázka: V Jonášovi 4:1–2, bez ohľadu na dôvod Jonášovho hnevu, prikladal Jonáš väčšiu hodnotu tomu, aby sa jeho slová naplnili, ako životom Ninivčanov? Existujú v Biblii alebo v dnešnej dobe nejaké príklady, keď nám záleží viac na našich slovách ako na ľuďoch?

Odpoveď: Jefte sa mýlil, keď mu viac záležalo na dodržaní svojho unáhleného sľubu ako na vlastnej dcére. Herodesovi viac záležalo na splnení sľubu, ktorý dal Salome, ako na živote Jána Krstiteľa.

Otázka: V Jonášovi 4:1–2, robia skutoční proroci niekedy falošné proroctvá?

Odpoveď: Nie. V Jonášovi 3,4–10 Jonáš prorokoval, že Ninive bude zničené do štyridsiatich dní kvôli ich bezbožnosti. Keď sa hromadne pokánili, Boh na nich nepriviedol katastrofu, ktorou im hrozil. Keď sa zmení vôľa ľudu, zmení sa aj Božia zjavená vôľa voči tomuto ľudu.

Toto prorokované zničenie bolo spôsobené tým, že sa nekajali zo svojej bezbožnosti. Je to implicitne podmienené ich nekajúcnosťou. Keď sa rozhodli pokáňať, Boh neviděl potrebu zničiť Asýriu práve v tom čase. Podobne, keď Boh prorokuje zničenie, môžeme sa naučiť, že súd môže byť odložený alebo zrušený, ak sa ľudia pokajú. Tento princíp, ktorý umožňuje pokánie tvárou v tvár súdu, je vysvetlený v Jeremiášovi 18:7-8.

Otázka: Prečo v Jonášovi 4:1–2 Jonáš konal nesprávne, keď nenávidel Asýrčanov, keďže aj Dávid v Žalme 139:21–22 povedal, že nenávidí tých, ktorí nenávidia Boha?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Asýrčania necítili voči pravému Bohu veľkú nenávisť; sotva vedeli, kto to je. V Jonášovi 4:11 Boh hovorí o Ninivčanoch, že nerozlišujú pravú ruku od ľavej, alebo inými slovami, sotva rozlišujú dobro od zla.

2. Pri výklade Biblie je dôležité pochopiť jeden zásadný pojem. Žalmy sú zbierkami modlitieb a piesní, ktoré Boh zachoval ako príklady pre nás. Hoci všetko, čo Boh hovorí v Žalmoch (rovnako ako v ostatnej časti Biblie), je pravda, nie všetko, čo v Biblii hovoria ľudia (nehovoriac o Satanovi), je pravda. Biblia skôr pravdivo zaznamenáva to, čo povedali. Napríklad, ak by Achab povedal: „1 + 1 = 3“, a Biblia by zaznamenala, že „Achab povedal: 1 + 1 = 3“, Biblia by pravdivo a bezchybne zaznamenala nepravdivé tvrdenie, ktoré Achab vyslovil.

3. Žalm 139 hovorí o nenávisti voči Božím nepriateľom, zatiaľ čo Nový zákon hovorí, že máme milovať ľudí. (Nezabúdajme, že Saul z Tarsu bol kedysi Božím nepriateľom.) Dávid sa teda modlil modlitbou, ktorá nebola Božou dokonalou vôľou. Ako ukazuje Nový zákon, máme milovať aj Božích nepriateľov.

4. Z tejto modlitby v Žalmoch si môžeme vziať ponaučenie. Nebojte sa modliť sa k Bohu tak, ako to cítite. Boh zmení naše srdcia. Dokonca aj v poslednom verši Žalmu 139 sa Dávid opýtal Boha: „Pozri, či je vo mne nejaká urážlivá cesta; veď ma po ceste večnej.“ (BSB)

Otázka: Keďže mal Jonáš v Jonášovi 4,1–2 zlý postoj, prečo nebolo správne, aby odišiel niekam inam, namiesto toho, aby slúžil so zlým postojom?

Odpoveď: V Jonášovom prípade bol problém v tom, že potreboval zmeniť svoj postoj. Boh určite chcel, aby Jonáš zmenil svoj postoj, ale napriek tomu mu prikázal ísť, bez ohľadu na jeho postoj. Niekedy sa tvrdý postoj ľudí môže zmierniť, keď sa rozhodnú poslúchať Boha bez ohľadu na svoje pocity.

V Liste Filipským 1:15-18 Pavol hovorí o ľuďoch, ktorí kázali [pravé] evanjelium zo závisti a súperenia, a nie úprimne. Hoci títo ľudia boli proti Pavlovi, Pavol aj tak chválil Boha za ich kázanie, pretože stále kázali pravé evanjelium, aj keď zo zlých pohnútok.

Otázka: Prečo mal Jonáš v Jonášovi 4:1, 4, 9b hnev na to, čo urobil Boh, a prečo si ho aj ponechal?

Odpoveď: Jonáš sa nezlobil len chvíľkovo; mal pocit, že má akési právo na to, aby si svoj hnev uchoval. Ako ukazuje Efezským 4:26, nikdy nemáme právo na to, aby sme si uchovali svoj hnev.

Otázka: Kedy (ak vôbec) máme právo hnevať sa na to, čo urobil Boh? Čo to znamená, keď sa hneváme na to, čo urobil Boh?

Odpoveď: Jonáš nemal o nič väčšie právo hnevať sa na to, ako sa iná osoba rozhodne minúť svoje peniaze, než máme my. V konečnom dôsledku je náš hnev spôsobený tým, že Boh sa nespráva ako člen tímu, ktorý hrá v našom tíme tak, ako si myslíme, že by mal. Zabúdame, že Boh nie je v našom tíme a nie je na našej strane. My máme byť v Božom tíme a na Božej strane.

Otázka: Čo sa stane, keď sa hneváme na Boha (Jón 4:1, 4, 9)? (Môžete si spomenúť na Jóba.)

Odpoveď: Boh to zvládne. Pokračujte v rozhovore s Bohom a proste Ho, aby zmenil vaše srdce tak, aby bolo v súlade s Jeho srdcom. Boh zvládne aj naše ostatné hriechy.

Otázka: V Jonášovi 4:2 sa mnohí ľudia hnevajú na Boha, pretože majú nesprávny pohľad na Boha. Bol to aj prípad Jonáša?

Odpoveď: Nie. Jonáš mal správny pohľad na Božiu moc a na to, že Boh chce zmierniť svoj hnev a ušetriť. Jonáš však nemal lásku k Ninivčanom, ktorých Boh stvoril.

Otázka: V Jonášovi 4:3 hovorí Jonáš, že je natoľko nahnevaný, že by najradšej zomrel, podobne ako to povedal Eliáš v 1 Kr 19:4?

Odpoveď: Nie. V oboch prípadoch si mysleli, že verne slúžia Bohu, a cítili sa osamelí. Eliáš však trpel vyčerpaním a bol v depresii (nie nahnevaný), pretože Jezabel sa ho snažila dostať a on bol v nebezpečenstve. Jonáš bol nahnevaný, pretože Ninivčania boli ušetrení a Boh prejavil svoju nespokojnosť s Jonášom.

Otázka: Mali by veriaci v Jón 4:3, 8–9, Súd 16:30 a 1 Kr 19:4 niekedy prosiť Boha, aby im vzal život?

Odpoveď: Biblia na túto otázku priamo neodpovedá, ale uvádza niekoľko dobrých aj zlých príkladov.

1. Žiaden poslušný veriaci v Biblii nikdy nespáchal samovraždu. Saul nebol poslušný v 1. Samuelovej 31:4. Achitofel nebol poslušným veriacim po tom, čo zradil Dávida v 2. Samuelovej 17:1–23.

2. Samson v knihe Sudcov 16:30 požiadal Boha, aby mu vzal život; hoci však Samson vykonal „samovražednú misiu“, neurobil nič iné, čím by si sám vzal život.

3. Eliáš bol taký vyčerpaný, že sa modlil k Bohu, aby mu vzal život (1. Kniha kráľov 19:4). Jonáš bol voči Bohu taký zatrpknutý, že ho prosil, aby ho zabil. Boh však žiadnu z týchto prosieb neschválil.

Otázka: Prečo by sa tento prorok v knihe Jonáš 4:5 išiel posadiť na východ od Ninive?

Odpoveď: Rieka Tigris tiekla na západnej strane Ninive. Armáda, ktorá by napadla Ninive, by pravdepodobne prišla z východnej strany, a Jonáš by ju ako prvý uvidel, keby sedel na východnej strane. Možno mal Jonáš „dosť viery“, aby videl zničenie Ninive. Božie pôsobenie však nezávisí od našej viery, ale od Jeho vôle.

Otázka: Prečo sa Jonáš v Jonášovi 4:5–6 vystavil slnku, keď si postavil prístrešok?

Odpoveď: Píše sa tam, že si postavil prístrešok na východ od mesta, takže ho pravdepodobne ožiarilo popoludňajšie slnko.

Otázka: Aký druh tekvice to bol v Jonášovi 4:6?

Odpoveď: Písmo neuvádza, či išlo o bežný druh rastliny, ktorá zázračne vyrástla, alebo o druh rastliny, ktorý inak na zemi neexistoval. Skeptická publikácia Asimov’s Guide to the Bible (Asimovov sprievodca Bibliou), s. 648, predpokladá, že išlo o ricínovník, ktorý môže dorásť do veľkosti stromu.

Otázka: Prečo by sa Jonáš v Jonášovi 4:6 mal tešiť zo zázračne rastúcej viniče?

Odpoveď: Samozrejme, že bol rád, že mu poskytovala tieň. Ale viac než to, zdalo sa to byť znamením, že Boh mu venoval osobitnú pozornosť, že mal Božiu priazeň a že Boh splní jeho slová. Keď vám niekto dá pekný malý darček, tešíte sa z jeho užitočnosti, ale zvyčajne máte väčšiu radosť z toho, že tá osoba na vás osobitne myslela a vôbec vám darček dala. Napriek všetkému, čím prešiel, sa Jonáš mohol tešiť z tohto znamenia, že bol ospravedlnený a že je teraz v Božej vôli.

Otázka: Prečo by Boh v Jonášovi 4:7, po všetkom, čím Jonáš prešiel, poslal malého červa, aby zničil vinič? Chce Boh niekedy ničiť veci alebo ich odoberať len preto, že nám robia radosť?

Odpoveď: Bolo by to ako keby vám niekto dal pekný darček a po tom, čo ste ho mali asi hodinu, prišiel a zámerne ho zničil pred vašimi očami. Jonášov postoj a tlejúci hnev sa stali viditeľnými, a o to práve išlo. Jonáš už nebol vlažný.

Otázka: Čo vieme o východných vetroch v tejto časti sveta podľa Jonáša 4:8?

Odpoveď: Silný, horúci východný vietor, ktorý dnes fúka v Palestíne a Mezopotámii, sa nazýva siroko. Môže zvýšiť teplotu o 16 až 22 stupňov Fahrenheita. Siroko je veľmi suché a vysušuje tak pokožku, ako aj vegetáciu. Keď príde siroko, ľudia utekajú do úkrytu. Siroko zasiahlo Jonáša, ale nevieme, či ovplyvnilo aj Ninive, alebo nie.

Otázka: Prečo by Boh v Jonášovi 4:8 poslal východný vietor, aby Jonáša rozčúlil?

Odpoveď: Jonáš sedel na východe od mesta, aby videl pohromu, ktorá príde a zničí Ninive. Boh skutočne poslal „pohromu“, ale nebola určená na zničenie Ninive, ale na to, aby obťažovala Jonáša. Zdá sa, že to bola celkom primeraná disciplína pre veriaceho, ktorého postoj Boha dráždil.

Otázka: Prečo si Jonáš v Jonášovi 4:8–9 myslel, že má právo hnevať sa kvôli tej viniči?

Odpoveď: Jonáš si možno myslel, že keď s Bohom toľko vytrpel v bruchu ryby a urobil pre Boha toľko, Boh má povinnosť zachovať tú vinič, ktorú mu už poskytol. Jonáš možno prehliadol myšlienku, že Boh chce poslušnosť viac ako obetu. Boh nám nie je za nič zaviazaný. Sme tu, aby sme slúžili a potešili Boha, nie naopak.

Otázka: V Jonášovi 4:8–11, aj keby bol Boh jednoznačne najdôležitejší vo vašom živote, existujú iné veci, ktoré sú pre vás dôležitejšie ako iní ľudia a ich spása?

Odpoveď: Niekedy môžeme dovoliť, aby pre nás boli koníčky, zábava, rodina alebo dokonca cirkev a Božia práca dôležitejšie ako Boh.

Otázka: V Jonášovi 4:10–11 nešlo Bohu hlavne o vinič ani o Jonášov hnev kvôli viniču. Čo bolo vlastne tým hlavným posolstvom, ktoré sa Boh snažil Jonášovi prostredníctvom viniča oznámiť?

Odpoveď: Jonáš si mohol zohnať nejaké materiály a urobiť si vlastný tieň. Vinič slúžil len na to, aby Jonášovi odhalil, čo má v srdci.

Boh v podstate nazval Jonáša pokrytcom. Jonáš sa staral o tú vinič, hoci sa o ňu nestaral ani ju neudržiaval. Napriek tomu bol Jonáš nahnevaný, keď zistil, že Boh sa stará o týchto Ninivčanov, ktorých sám stvoril.

Otázka: V Jonášovi 4:11 je vinič niečo iné ako modla. Tento druh viniča je dobrá vec, ktorú nám Boh dáva, a keď si na ňu zvykneme, Boh nám ju vezme, aby nás niečo naučil. Boli vo vašom živote alebo v životoch ľudí, ktorých poznáte, nejaké príklady takého „viniča“?

Odpoveď: Mohlo by to byť v škole, v práci alebo v podnikaní. Pre slobodného človeka by to mohol byť romantický vzťah.

Otázka: Ak je v Jonášovi 4:11 Boh na prvom mieste, ale vy milujete iné veci viac ako iných ľudí, môžete aj tak správne milovať Boha? (Pozri 1 Jn 3:17; 4:12, 20–21)

Odpoveď: Nie. 1 Ján 3:17; 4:12, 20–21 nám ukazuje, že v skutočnosti nemilujeme Boha, ak nemilujeme druhých. Ján nám hovorí, že láska je spätá s poslušnosťou voči Bohu a Boh nám prikazuje milovať druhých. A to bez ohľadu na to, či máme na to chuť, alebo nie.

Otázka: Ako sa v Jonášovi 4:11 porovnával počet obyvateľov Ninive s inými mestami tej doby?

Odpoveď: Ninive bolo na svoju dobu veľmi veľké. Samária mala asi 30 000 obyvateľov a bola väčšia ako Jeruzalem. Takýto veľký počet obyvateľov Ninive v tej dobe sa pravdepodobne nedokázal uživiť len poľnohospodárstvom. Bolo to mesto, ktoré žilo z výbojov a tribútov.

Otázka: Prečo Boh v Jonášovi 4:11 spomenul Jonášovi dobytok?

Odpoveď: Väčšina ľudí, ktorí majú aspoň trochu súcitu, by prejavila aspoň určitú láskavosť voči zvieratám, hoci zvieratá nerozlišujú dobro od zla. Ľudia (vrátane Ninivčanov) sú dôležitejší ako zvieratá. Ninivčania boli takmer rovnako nevedomí Božích ciest ako zvieratá. Keďže Boh má záujem o to, čo stvoril, nemal by sa starať aj o Ninivčanov?

Otázka: Zmenil Jonáš v Jonášovi 4:11 niekedy svoj postoj a začal milovať Asýrčanov?

Odpoveď: Mohlo to dopadnúť tak aj tak. Príbeh nás necháva v napätí, a pravdepodobne zámerne. Avšak ten, kto túto knihu zapísal, určite zdieľal Božie srdce v tejto veci. Keďže je pravdepodobné, že buď to Jonáš napísal sám, alebo to diktoval pisárovi, možno sa Jonáš nakoniec poučil.

Otázka: Máme v knihe Jonáš nejaký mimobiblický dôkaz o tom, že Asýrčania činili pokánie?

Odpoveď: Možno áno. Hoci skeptická publikácia Asimov’s Guide to the Bible (Asimovov sprievodca Bibliou) na strane 647 tvrdí, že nie, v skutočnosti dôkazy existujú. Asýrska armáda bojovala každý rok, s výnimkou dvoch rokov okolo rokov 758–757 pred n. l., počas ktorých, čo je zvláštne, zrejme vôbec nebojovala. Hoci sa nedá dokázať, že Jonáš prišiel práve v jednom z týchto dvoch rokov, prišiel približne v tom čase a Jonášovo kázanie poskytuje dobré vysvetlenie toho, prečo sa celý národ profesionálnych vojakov rozhodol dva roky nebojovať. Bolo to buď za vlády Ašur-dana III. (približne 772–754 pred Kr.) alebo za vlády jeho nástupcu Ašur-nirariho V. (približne 754–746 pred Kr.).

Neskôr sa Asýrčania vrátili k svojim starým zvykom a boli zničení v roku 612 pred Kr., ako to prorokovali Nahum 2:1–3:9 a Sofoniáš 2:13–15.

Otázka: Kde bol v knihe Jonáš pochovaný Jonáš?

Odpoveď: Nevieme. Existuje však tradícia, podľa ktorej bol Jonáš pochovaný v severozápadnom Iraku, neďaleko mesta Ninive. Moslimovia nad jeho hrobom postavili mešitu, ktorú sunnitskí moslimovia z ISIS zničili 24. júla 2014.

Otázka: Je to v knihe Jonáš opakom primitívnej predstavy, že Boh chce vyhnať nežidov, ako napríklad Amalekitov, ako tvrdí Asimovova Príručka k Biblii na strane 648?

Odpoveď: Nie. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Asýrčania ešte neboli nepriateľmi Božieho ľudu. Naopak, Amalekiti sa už zaviazali bojovať proti Božiemu ľudu a zabíjať tých, ktorí zaostali.

Neskorší proroci, vrátane Jonáša, nikdy nekritizovali skoršie zabíjanie Kanaáncov a Amalekitov.

Boh prostredníctvom Mojžiša povedal, že národy, ktoré neboli Kanaáncami, vrátane tých, ktoré žili ďaleko, mohli byť priateľmi Izraelitov a uzatvárať s nimi zmluvy.

Asimov teda písal o údajnom „obrátení pojmu“, hoci v skutočnosti tu existuje úplná zhoda medzi duchom aj literou spisov Mojžiša a Jonáša.

Otázka: Aké kľúčové otázky si môžeme položiť po prečítaní knihy Jonáš, a to nielen Jonášovi, ale aj sami sebe?

Odpoveď: Uvedomte si, že nikdy nie ste dosť zrelí na to, aby ste prestali chrániť svoju vieru. Existujú štyri kľúčové otázky, ktoré by sme si mohli položiť v súvislosti s Jonášom. Keď sa však pýtame na Jonáša, môžeme sa pýtať aj na seba samých.

Môže sa Jonáš vzdialiť od Božej vôle natoľko, aby na neho Boh zabudol?

Môže Jonáš klesnúť tak hlboko, aby ho Boh opustil?

Bolo pre Jonáša už príliš neskoro, aby opäť účinne slúžil Bohu?

Mohlo Jonášovo srdce prejavovať Božie súcit s tými, ktorí zblúdili?

Q: Prečo vás záver 4. kapitoly knihy Jonáš stále necháva v neistote?

Odpoveď: Na konci knihy Jonáš nám nie je dané vysvetlenie, či Jonáš zmiernil svoje srdce voči Bohu, alebo nie. Hoci sa to môže zdať neuspokojivé, myslím si, že je to zámerné. Ak naše srdce voči Bohu vychladne a staneme sa trochu ako Jonáš, je na nás, aby sme napísali záver: či sa naše srdce zmierni, alebo nie.

Veľmi rád by som si prečítal záver knihy Jonáš, ale žiadny nie je uvedený. Netvrdím, že mám dar proroctva, ale len špekulujem – tu sú dva možné závery.

A) Jonášovo srdce zostalo také, aké bolo. Možno rozprával ostatným o tom, čo Boh urobil v minulosti, ale ľudí teraz príliš nelákalo počúvať o jeho viere. Keď červ zjedol rastlinu, stal sa suchým a zaprášeným a duchovne takým aj zostal po zvyšok svojho života.

B) Jonáš sa zasmial, keď si uvedomil, že zázračná rastlina, zázračný červ a zázračná veľká ryba všetko dokazovali, ako veľmi mu na ňom záležalo, keď ho Boh trikrát takto vybral. Uvedomil si, že jeho vlastné plány, jeho vlastná pýcha a jeho vlastné predstavy o tom, čo by sa malo urobiť, boli v porovnaní s Bohom a Jeho láskou bezvýznamné. Povedal Bohu: „Bolo to trochu trápne, keď som sa stále snažil prevziať kontrolu; odteraz to robme Tvojím spôsobom.“

Ale ako niekto povedal, dnes máme knihu Jonáša, takže ak Jonášov príbeh nepozoroval niekto iný, musel ho napísať alebo rozprávať sám Jonáš, čo naznačuje, že to nakoniec pochopil a jeho srdce videlo veci Božím spôsobom.

Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov knihy Jonáša, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora: (cca 1 pred n. l.) Medzi zvitkami od Mŕtveho mora sa nachádzajú 3 kópie knihy Jonáša, nazývané 4Q76 (=4QXIIa), 4Q81 (=4QXIIf) a 4Q82 (=4QXIIg).

4Q76 obsahuje Jonáša 1:1–5, 7–10, 15–16; 2:1, 7; 3:2.

4Q81 obsahuje Jonáša 1:6–8, 10–16.

4Q82 obsahuje Jonáša 1:1–9; 2:3–10; 3:1–3; 4:5–11.

Nahal Hever je jaskyňa neďaleko En-gedi, v ktorej sa nachádza fragment dvanástich prorokov v gréčtine (8 Hev XIIgr). Predpokladá sa, že bol napísaný medzi rokmi 50 pred n. l. a 50 n. l. Bol ukrytý počas Bar-Kochbovho povstania proti Rímu. Ide o revíziu Septuaginty, vyhotovenú v Judei, ktorá je takmer identická s masoretským textom. Obsahuje Jonáša 1:14–16; 2:1–7; 3:2–5, 7–10; 4:1–2, 5.

Svitok z Wadi Murabba’at (Mur XII) pochádza z cca roku 132 n. l. Obsahuje Jonáša 1:1–16; 2:1–11; 3:1–10; 4:1–11.

Celkovo sa v zvitkoch z Mŕtveho mora, z Nahal Hever a z Wadi Murabba’at zachovali nasledujúce verše knihy Jonáš: 1:1–16; 2:1–10; 3:1–10; 4:1–11. Zachoval sa každý verš okrem Jonáša 1:17.

Kresťanské biblické rukopisy z obdobia okolo roku 350 n. l. obsahujú Starý zákon vrátane knihy Jonáša. Dva z nich sú Vaticanus (325–350 n. l.) a Sinaiticus (340–350 n. l.). Sinaiticus obsahuje celú knihu Jonáša. Začína sa na tej istej strane, kde končí kniha Obadiáša, a končí sa na tej istej strane, kde začína kniha Nahuma.

Rukopis Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.) umiestňuje knihy dvanástich malých prorokov pred Izaiáša. Kniha Jonáša je v plnom znení obsiahnutá v rukopisoch Vaticanus aj Alexandrinus.

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na Jonáša?

Odpoveď: Spisovatelia z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí odkazovali alebo narážali na verše z knihy Jonáša, sú:

Apokryfná kniha Ekleziastik 49:10 (pred rokom 190 pred n. l.) naznačuje, že Jonáš bol súčasťou Knihy dvanástich.

Klement Rímsky (96–98 n. l.): „Jonáš ohlasoval Ninivčanom skazu; oni však, keď sa kajali zo svojich hriechov, zmierili Boha modlitbou a dosiahli spásu, hoci boli cudzincami [voči Božej zmluve].“ 1. Klement (zväzok 1), kap. 7, s. 7

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.)

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje Jonáša 1:9 a 2:2 ako slová samotného Jonáša. Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 20.2, s. 450

Klement Alexandrijský hovorí: „A sám Jonáš, prorok, naznačuje to isté vo svojich slovách: ‚A kapitán lode prišiel k nemu a povedal mu:

Prečo chrápáš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, aby nás zachránil a aby sme nezahynuli.“ Stromata (193–202 n. l.), kniha 5, kap. 141, s. 474–475

Tertulián (207/208 n. l.) „V Jonášovi nájdete výrazný prejav Jeho milosrdenstva, ktoré preukázal modliacim sa Ninivčanom.“ (Jonáš 3:9) Päť kníh proti Marcionovi, kniha 5, kap. 11, s. 452

Tertulián (198–220 n. l.) „Bol to teda dôvod, prečo Jonáš považoval pokánie za nepotrebné pre pohanských Ninivčanov, keď sa vyhýbal povinnosti kázať? Alebo sa skôr, keď predvídal Božie milosrdenstvo vylievané aj na cudzincov, obával, že toto milosrdenstvo by akoby zničilo (dôveryhodnosť) jeho zvestovania?“ O skromnosti, kap. 10, s. 84

Origenes (225–254 n. l.) spomína Jonáša v diele Proti Celsovi, kniha 7, kap. 57, zväzok 4, s. 634

Adamantius (okolo r. 300 n. l.) spomína Jonáša: „Voda prijala Jonáša do svojich hlbín na tri dni a tri noci a potom ho vrátila úplne zdravého.“ Dialóg o pravej viere, piata časť, s. 172 (hovorí Adamantius)

Metodius z Olympu a Patary (270–311/312 n. l.)

Po Nicejskom koncile (325 n. l.):

Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) (vyplýva to zo zmienky o dvanástich prorokoch) „V Starom zákone je teda dvadsaťdva kníh; … potom Proroci, pričom tých dvanásť sa počíta ako jedna kniha…“ Atanáz, Veľkonočný list 39, kap. 4, s. 552.

Cyril Jeruzalemský (okolo 349–386 n. l.) cituje Jonáša 2:2, 6, 8 ako Jonáša v prednáške 14.20, s. 99

Ján Zlatoústy (–407 n. l.) spomína proroka Jonáša v zväzku 9 diela O sochách, kázanie 20.21, s. 480

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuchu, knihe Jób, Jozue, synovi Naveho [Jozue], knihe Sudcov, knihe Rút, knihám Samuelových a Kráľov (2 knihy), dvanástim prorokom: Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša, Nehemiáša, List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Sulpitius Severus (363–420 n. l.) sa o Jonášovi zmieňuje ako o Jonášovi v knihe História, 1. kniha, kap. 48, s. 94

Augustín z Hippa (338–430 n. l.) spomína proroka Jonáša v diele „O Božom meste“, kniha 18, kap. 44, s. 387

Medzi heretikmi a falošnými knihami

Tatianov Diatessaron (zomrel v roku 170 n. l.) v časti 16, s. 68 cituje Matúša 12:41 a Lukáša 11:29–32 o Jonášovi.

Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) cituje z Jonáša 3:4 v Komentári k Jonášovi, kap. 1, s. 193

Po Nicejskom koncile sa objavili aj ďalší autori.

Otázka: Aké sú v knihe Jonáš niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Tu je niekoľko prekladových rozdielov, väčšinou z 3. kapitoly, pričom prvý je z hebrejčiny a druhý z gréckeho prekladu Septuaginty.

Jon 1:9 „Som Hebrej“ (masoretský text) vs. „Som služobník Pána“ (Septuaginta, Teodor z Mopsuestie v Komentári k Jonášovi, kap. 1, s. 197)

Jon 2:4 „Určite sa pozriem“ (masoretský text) vs. „Mám sa naozaj pozrieť?“ (Septuaginta) vs. „Ako sa mám pozrieť?“ (Theodotion)

Jon 3:2 „posolstvo, ktoré ti zvestujem“ (masoretský text) vs. „podľa predchádzajúceho kázania, o ktorom som ti hovoril“ (Septuaginta)

Jon 3:3 „veľké mesto pre Boha“ (masoretický text) vs. „veľké mesto“ (Septuaginta)

Jon 3:4 „40 dní“ (masoretský text) vs. „3 dni“ (Septuaginta, Teodor z Mopsuestie v Komentári k Jonášovi, kap. 1, s. 193)

Jon 3:6 „dotklo sa to aj kráľov“ (Masoretický text) vs. „dosiahlo to kráľa“ (Septuaginta)

Jon 3:6 „vstal zo svojho trónu“ (Masoretický text) vs. „vstal zo svojho trónu“ (Septuaginta)

Jon 3:6 „plášť“ (masoretský text) vs. „odev/oblečenie“ (Septuaginta)

Jon 3:7 „A zvolal a povedal v Ninive na príkaz kráľa a jeho veľmožov“ (Masoretický text) vs. „A bolo vyhlásené a nariadené v Ninive kráľom a jeho veľmožmi“ (Septuaginta)

Jon 3:7 „ľudia alebo zvieratá, stádo alebo čredo“ (Masoretický text) vs. „ľudia, alebo dobytok, alebo voly, alebo ovce“ (Septuaginta)

Jon 3:8 „Ale nech sa ľudia aj zvieratá“ (Masoretický text) vs. „Tak ľudia aj dobytok“ (Septuaginta)

Jon 3:8 „A nech sa každý z nich obráti“ (Masoretický text) vs. „a všetci sa obrátili“ (Septuaginta)

Jon 3:10 „zlé cesty“ (Masoretický text) vs. „zlé cesty“ (Septuaginta)

Jon 3:10 „mal súcit“ (Masoretický text) vs. „pokánie“ (Septuaginta)

Jon 4:1 „Ale v Jonášových očiach to bolo veľké nešťastie a vzbudilo to v ňom hnev.“ (Masoretický text) vs. „Ale Jonáš bol veľmi hlboko zarmútený a bol zmätený.“ (Septuaginta)

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad zo Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použili sa tiež Expositor’s Bible Commentary a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV a NRSV.

Ak nie je uvedené inak, citáty z Písma sú prevzaté z The Holy Bible, Berean Standard Bible (BSB), ktorá bola uvoľnená do verejnej domény: https://berean.bible