< Otázka týkajúca sa Malachiáša

Otázka: Kedy bola napísaná kniha Malachiáša (Mal 1,1)?

Odpoveď: Kniha Malachiáša to neuvádza. Odhaduje sa, že to bolo okolo roku 433 pred Kr., iní odhadujú obdobie medzi rokmi 470 a 460 pred Kr. Tri dôvody sú: chrám bol už nejaký čas zrekonštruovaný, múry boli zrekonštruované a Malachiáš použil slovo pre guvernéra, ktoré bolo známe až v období po exile.

Otázka: V Mal 1:1, bolo „Malachiáš“ meno proroka, alebo sa nazýval poslom?

Odpoveď: Skutoční kresťania sa v tom nezhodujú.

1. Slovo „Malachiáš“ môže znamenať posol a v Malachiášovi 3:1 sa používa práve v tomto význame. Na rozdiel od mena Zachariáš, Abram a iných mien sa nikde inde nevyskytuje ako osobné meno.

2. Ani iné mená, ako napríklad Dávid, nie sú nikde inde známe ako mená. Mohlo by ísť o skrátenú formu mena „Malachijah“ („Posol Jahveho“) alebo niečo podobné. Malachiáš 3:1 bol pravdepodobne slovnou hrou so menom Malachiáš.

Otázka: V Mal 1:1, napísal Malachiáša anjel?

Odpoveď: Slovo „Malachiáš“ môže znamenať posol. V gréčtine slovo pre posla (angelos) znamená aj anjel. Okrem Malachiášovho mena však neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by podporoval názor, že Malachiáš bol anjel.

Niektorí ranokresťanskí autori sa domnievali, že by to tak mohlo byť. Po preštudovaní odkazov v 1. Klementovom liste, v Liste Diognetovi, u Justína Mučeníka a u Tertuliána som však nedokázal túto domnienku overiť u autorov prednicejského obdobia. Tertulián v diele Odpoveď Židom v 9. kapitole síce uviedol, že mnohí v Starom zákone boli „anjelmi“ v zmysle poslov. Tertulián však nikdy nenaznačuje, že by boli niečím iným ako obyčajnými ľuďmi.

Otázka: Bola v Malachiášovi 1:1 úlohou Malachiáša povzbudiť sklamaných Židov, keďže sa proroctvá Aggea a Zachariáša nenaplnili, ako tvrdí Asimovov sprievodca Bibliou na s. 670–671?

Odpoveď: Nie a nie. Malachiáš 1–2 neslúži primárne na povzbudenie Židov. Skôr má vysvetľujúci charakter a ukazuje, že neúprimná bohoslužba nemá pre Boha veľkú hodnotu. Malachiáš 3 a 4 sú zároveň usvedčujúce aj povzbudzujúce, ako aj do istej miery desivé. V Novom zákone má podobný tón aj Kniha Zjavenia.

Hoci sa proroctvá Aggea a Zachariáša v Malachiášovej dobe ešte nenaplnili, ľudia ako v predkristovskom období, tak aj dnes uznávajú, že sa tieto proroctvá týkajú Mesiáša. Niektoré z proroctiev, ako napríklad Zachariáš 12–14, sa naplnia pri Kristovom druhom príchode.

Otázka: Ako v Mal 1,2–4 Boh miloval Jakuba a nenávidel Ezaua?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Ľudia, nie jedna osoba: Kontextom sú Edomove „hory“ a „dedičstvo“ (Malachiáš 1:3) a „krajina bezbožnosti a ľud, na ktorého sa Hospodin navždy hnevá“ (Malachiáš 1:4). Toto bolo napísané dlho po Ezauovej smrti.

Stupne lásky: Ide tiež o židovský idióm nazývaný antitetický paralelizmus. To neznamená nenávisť voči Ezauovým potomkom, ale rozdiel medzi mierou lásky preukázanej Jakubovi a tej, ktorá bola Ezauovi odopretá. Pozrite si diskusiu k Rimanom 9:13, kde nájdete viac informácií o tom, že Boh má „právo“ preukazovať osobitnú lásku niektorým, ktorú iným odopiera.

Podmienky zmluvy: Slová „láska“ a „nenávisť“ sa vyskytujú v zmluvách tej doby. Existujú aspoň tri známe príklady, kde sa „láska“ a „nenávisť“ používajú v zmluvách o nadvláde na označenie „vyvolených“ a „odmietnutých“. To je v súlade so starozákonným používaním pojmu „zmluvná láska“, ktorý znamená len sekundárne emóciu a primárne voľbu.

Otázka: Prečo by Boh v Mal 1,4 zabránil potomkom Ezaua (Edomitom) v obnove?

Odpoveď: Bolo to súčasťou trestu pre edomský národ.

Otázka: Ako veriaci v Mal 1,6–8.12; 2,1 niekedy zlyhávajú v tom, aby ctili Boha tak, ako by mali?

Odpoveď: Môžu zlyhať v uctievaní Boha ako Otca, Pána a Kráľa najmenej štyrmi spôsobmi.

Postoj: Svet nás môže ukolísať do nevďačnosti. Môžeme konať len mechanicky. Veriaci môžu zlyhať v tom, aby boli vďační, úctiví a zbožní, a môžu pochybovať o Božej prozreteľnosti. Veriaci môžu mať nedostatok lásky k Bohu a k druhým.

Slová: Možno neoslavujú Boha tým, čo o ňom hovoria ostatným. Okrem toho, že konkrétne hovoria zlé veci, môžu mať neformálny tón, ktorý svedčí o nedostatku úctivého postoja.

Činy: Nemusia byť poslušní a robiť veci, ktoré Boh nechce, aby robili. Rímskym 14:23 sa hovorí, že všetko, čo sa nerobí z viery, je hriech.

Nečinnosť: Veriaci buď nerobia to, čo Boh chce, alebo to robia len polovičato. Jakub 4:17 hovorí, že keď niekto vie, čo by mal robiť, a neurobí to, je to hriech.

Otázka: Aké sú v Malachiášovi 1:10, 13 príklady toho, ako ľudia dnes slepo prinášajú Bohu neadekvátne obety?

Odpoveď: Jedným z problémov je, keď máte pocit, že Bohu robíte láskavosť tým, že mu niečo dávate. Boh vám dal všetko, vy mu dlhujete všetko a my Bohu nerobíme žiadne láskavosti. Môžeme však robiť veci, ktoré ho tešia, a poslušne ho milovať. V skutočnosti Bohu nedávame; skôr mu to vraciame.

Druhým problémom je myslieť si, že Bohu je jedno, či sa snažíte zo všetkých síl, len tak-tak alebo len symbolicky. Nielen Boh, ale aj ostatní vidia, keď konáte len mechanicky a vynakladáte len symbolické úsilie. Keď zastávate pozíciu učiteľa alebo vodcu v cirkvi alebo v službe, môže byť bolestne zrejmé, keď to s Bohom nemyslíte vážne, ale robíte to len napoly.

Tretím problémom, súvisiacim s druhým, je robiť kompromisy v tom, čo Bohu dávate, tam, kde to Boh nechce. Kňazi tej doby obetovali akékoľvek zvieratá, ktoré im priniesli; veď mäso, ktoré z toho získali, bolo rovnaké, a koho zaujíma, čo Boh prikázal? Podobne aj získavanie peňazí pochybnými prostriedkami, používanie nečestných slov alebo prostriedkov na to, aby darcovia prispeli, a hovorenie vecí, ktoré sú v rozpore s tým, čo hovorí Boh, len preto, že to ľudia chcú počuť, sú všetko kompromisy vo vernosti vodcu voči Bohu. Zdržať sa toho, čo povedal Boh, pretože to ľudia nechcú počuť, je tiež kompromis.

Boh bral tieto kompromisy vážne. Boh neváhal prekliatať dokonca ani svojich vlastných kňazov, keď mu slúžili neúprimne. Zabil dvoch Eliho synov v 1. Samuelovej 2:22–36; 4:11.

Otázka: Prečo v Malachiášovi 1:10 zašiel Boh až tak ďaleko, že požiadal, aby boli dvere chrámu zatvorené?

Odpoveď: Boh nielenže ignoroval polovičaté a neúprimné uctievanie a obety; tieto veci Ho dráždili.

Otázka: Prečo Malachiáš v Mal 1,11 spomína uctievanie pohanov?

Odpoveď: Mal to za cieľ vyvolať prekvapenie.

1. Prvé hebrejské slovo možno preložiť ako „Áno, naozaj!“

2. Malachiáš hovorí, že k tomu dôjde bez ohľadu na to, či budú židovskí kňazi poslušní, alebo nie.

3. Nielenže by pohania uctievali Boha, ale obete by sa prinášali všade. Všetci židovskí kňazi vedeli, že obete sa v tej dobe mali prinášať iba v „ich“ chráme.

Otázka: Kedy je uctievanie pre Boha únavnou nudou, ako sa píše v Mal 1,13–14?

Odpoveď: Keď je umelá, polovičatá alebo pokrytecká, uctievanie je nielen nudné pre ľudí, ktorí predstierajú, že uctievajú, ale môže byť nudné aj pre Boha.

Otázka: Ako mohol Boh v Mal 2,3 skaziť ich potomstvo?

Odpoveď: Existujú tri spôsoby.

Úroda: Boh mohol spôsobiť, že semeno roľníkov nebude dobre rásť, keďže nevenovali Bohu náležitú pozornosť.

Deti: Boh mohol spôsobiť, že ich deti zomrú, tak ako nechal zomrieť prvého syna Dávida a Batšeby v 2. Samuelovej 12:14,18.

Všeobecne povedané, Boh mohol spôsobiť, že ovocie ich práce vyjde nazmar priamo pred ich očami.

Otázka: Ako v Malachiášovi 2:6 Levi kráčal s Bohom v pravde a pokoji, keď Levi a Simeon v 1. Mojžišovej 34:25 oklamali celé mesto a zabili jeho obyvateľov?

Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dva body.

Odpustenie: Keď Boh niekomu odpustí, odpustí mu úplne a považuje jeho hriech za taký, akoby sa nikdy nespáchal. Preto nielen Levi, ale aj iní, ako napríklad Dávid, sú Bohom považovaní za spravodlivých – nie preto, že by nezhrešili, ale preto, že ich Boh po tom, čo zhrešili, urobil spravodlivými tým, že im odpustil hriechy a očistil ich.

Život: Nikto, kto je Božím dieťaťom, nezotrváva v hriechu, ako hovorí 1. Jánova 3:6-9.

Otázka: Ako v Malachiášovi 2:8 klamliví kňazi a duchovní spôsobujú, že iní klopýtajú?

Odpoveď: Pokryteckí duchovní a kňazi ovplyvňujú ostatných tým, že falošne naznačujú, že pravda a poslušnosť nie sú pre Boha dôležité. Veď sú to predsa kňazi a prejde im to – aspoň dovtedy, kým nebudú súdení.

Okrem toho ľudia, ktorí vkladajú svoju dôveru do kňazov namiesto do Boha, zakopnú, keď uvidia kňaza padnúť.

Otázka: Máme podľa Malachiáša 2:8 dobrú výhovorku na to, aby sme zakopli, keď vidíme kňazov alebo duchovných, ktorí klamú?

Odpoveď: Nie. Prví kresťania mali toľko výhovoriek, koľko máme dnes my, a ani pre nich neexistovali žiadne dobré výhovorky.

Judáš Iškariotský bol jedným z dvanástich učeníkov, napriek tomu bol zlodejom (Ján 12:6). Judáš, rovnako ako ostatní, vedel vyháňať démonov a kázať evanjelium (Matúš 10:1, 7–8).

Jezábel zviedla mnohých na scestie (Zjavenie 2:20-23).

Diotrephes bol cirkevným vodcom, ktorý odmietol uznať Jánovu autoritu (3. Jánov list 9–10).

Falošní apoštoli neuznávali Pavlovu autoritu (2 Korinťanom 11:5–7).

Dokonca aj Peter sa správal pokrytecky voči pohanom, keď sa mu Pavol postavil na odpor v Liste Galaťanom 2:11–16.

Dokonca aj Pavol a Barnabáš, misionári, ktorí milovali Pána, sa dostali do sporu ohľadom toho, či ich má sprevádzať Marek v Skutkoch 15:36-41. (Hoci sa zrejme neskôr zmierili, ako ukazuje 2. Timoteovi 4:11.)

Takíto ľudia by nás však nemali privádzať k zakopnutiu, ak je naša viera, nádej a poučenie založené na Bohu, a nie na ľuďoch. Falošní učitelia sú vždy prítomní, ale nemáme im venovať pozornosť (2. Timoteovi 3:5) a máme sa vyhýbať lenivcom (2. Tesalonickým 3:6) a tým, ktorí odmietajú učenie apoštolov (2. Tesalonickým 3:14–15). Pokiaľ ide o ľudí, ktorí kázali pravé evanjelium neúprimne, zo závisti a sváru a spôsobovali Pavlovi problémy, Pavol v Liste Filipským 1:15–18 povedal, aby sme sa radovali, lebo kázali pravé evanjelium.

Otázka: Prečo bolo v Malachiášovi 2:9 poetickou spravodlivosťou, že Boh spôsobil, aby boli skorumpovaní kňazi v očiach ostatných opovrhovaní?

Odpoveď: Zkorumpovaní kňazi spôsobili, že Božie meno bolo zneuctené pred ostatnými, a preto bolo primerané, aby aj ostatní kňazov znevažovali. Zkorumpovaní kňazi spôsobovali, že ostatní klopýtali, a ak by boli nakoniec opovrhovaní, ostatní by im nevenovali pozornosť a už by viac neklopýtali.

Otázka: Ako je tu v Malachiášovi 2:10 Boh naším Otcom?

Odpoveď: Boh je naším Otcom vo viacerých zmysloch. Malachiáš 2:10 však spomína Boha ako Stvoriteľa, takže sa pravdepodobne odvoláva na Boha ako Stvoriteľa všetkých ľudí.

Hoci by sa výraz „Otec“ mohol vzťahovať na Jakuba ako predka Židov, pravdepodobnejšie sa vzťahuje na nášho Stvoriteľa.

Otázka: Čo znamená vo Mal 2,11 výraz „dcéra cudzieho boha“?

Odpoveď: Tento poetický výraz znamená, že muži si vzali za manželky ženy, ktoré uctievali modly. V dobrom kresťanskom manželstve sú manžel a manželka najprv oddaní Bohu a až potom jeden druhému. Predstavte si však, že manželka alebo manžel je najprv oddaný svojmu pohanskému bohu a až potom svojmu partnerovi. Pre veriacu manželku alebo manžela je ťažké zdieľať nádeje a radosti svojho partnera, ak sú spojené s náboženskou službou démonovi alebo modle. V prvom rade by sme sa nemali ženiť ani vydávať za neveriacich, ako hovorí 2. Korinťanom 6,14–16. Ak je však veriaci už zosobášený s neveriacim partnerom, nemal by sa snažiť o rozvod, ako hovorí 1. Korinťanom 7,10–16. Skôr by sa mal snažiť priviesť ho k Pánovi.

Otázka: V Malachiášovi 2:14–16, mali by sa vtedajší Židia nerozvádzať so svojimi manželkami, alebo sa mali rozviesť so svojimi pohanskými manželkami, ako naznačuje Ezdráš 10:11–44?

Odpoveď: Malachiáš hovorí o židovských mužoch, ktorí sa rozvádzajú so svojimi židovskými manželkami a berú si pohanské manželky.

Otázka: Prečo v Malachiášovi 2:16 Boh nenávidí rozvod?

Odpoveď: Malachiáš 2 naznačuje, že dôvodom je to, že Boh zamýšľal, aby sa tí dvaja stali [a zostali] jedným celkom. Pri rozvode často dochádza k veľkému zármutku medzi dospelými. O koľko ťažšie to môže byť pre deti. 1. Korinťanom 7:14 spomína deti ako súčasť dôvodu, prečo by žena mala zostať v manželstve aj s neveriacim manželom.

Otázka: Prečo sú v Malachiášovi 2:16 rozvod a zakrývanie odevu násilím spomenuté spolu?

Odpoveď: Hoci rozvod môže niekedy viesť k násiliu, vo väčšine prípadov tomu tak nie je. Rozvod však často znamená, že aspoň jedna strana hľadá vlastné pohodlie, komfort alebo potenciálne príležitosti (romantické či iné), bez ohľadu na utrpenie a škodu spôsobenú manželovi, deťom a rodine. Podobne aj násilnícky postoj hľadá vlastný prospech bez akéhokoľvek ohľadu na škodu spôsobenú druhým. Oba prípady sú opakom lásky a súcitu voči druhým.

Otázka: Ako v Mal 2,17 unavujú Boha slová niektorých ľudí?

Odpoveď: Na niektoré modlitby Boh odpovedá „nie“, pretože nie sú dobré pre nás ani pre iných. Na iné modlitby však Boh povedal, že na ne vôbec neodpovie, a tieto sú zrejme pre Boha len únavné. Existuje najmenej štrnásť dôvodov, prečo Boh niekedy neodpovedá na modlitby.

1. Nie na uspokojovanie našich vášní. Jakub 4:3

2. Prosby musia byť o dobré veci. Matúš 7:11

3. Nie je to Božia vôľa, aby sme ich dostali. Marek 14:36

4. On počuje, ale my musíme čakať. Daniel 10:12–14

5. Naše modlitby sú len márnym opakovaním. Matúš 6:7

6. Napriek tomu musíme [zmysluplne] vytrvať. Lukáš 11:5-10; 18:1-7

7. Potrebujeme sebaovládanie (1. Petrov 4:7), inak sme nerozhodní. Jakub 1:7–8

8. Zhrešili sme, napríklad rozvodom. Malachiáš 2:13-14

9. Ignorujeme Boha a Jeho zákon. Zachariáš 7:13; Príslovia 28:9

10. Ignorujeme volanie chudobných. Príslovia 21:13

11. Neberieme ohľad na svoje manželky. 1. list Petrov 3:7

12. Boh nás nepočuje, ak stále uctievame modly. Ezechiel 8:8-18

13. Naše ruky sú plné krvi. Izaiáš 1:15

14. V srdciach si chováme hriech. Žalm 66:18-19; alebo sme bezbožní, Príslovia 15:29; Izaiáš 59:1-3; alebo nevenujeme pozornosť chudobným (Príslovia 21:13). Boh nás nepočuje, keď sa rozhodneme nepočúvať Boha. Zachariáš 7:11-14.

Otázka: Kto sú poslovia v Malachiášovi 3:1-3?

Odpoveď: Prvým poslom je Ján Krstiteľ, ako to vyplýva z Matúša 11:10 a Lukáša 7:27. Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) v diele Proti herézam, kniha 3, kapitola 11, tiež uvádza, že to bol Ján Krstiteľ. Po zmienke o Pánovi je poslom zmluvy Ježiš Kristus.

Otázka: Bol Ježiš Kristus v Mal 3,1 anjelom?

Odpoveď: Nie, nie v bežne chápanom zmysle. Ježiš bol Božím posolom. V najširšom zmysle, keďže anjel je posol, dalo by sa povedať, že Ježiš plnil úlohu posla/anjela. V bežnom zmysle však Ježiš nie je anjelom podľa Listu Hebrejom 1:5,6. List Hebrejom 2:16–17 ukazuje, že Ježiš prijal ľudskú prirodzenosť, na rozdiel od anjelskej. Pavol v Liste Galaťanom 4:14 povedal, že ho Galaťania prijali, ako keby bol anjelom. Pavol však tým nechcel povedať, že bol niečím iným než človekom.

Otázka: Akými spôsobmi môžu byť v Malachiášovi 3:5 vykorisťovaní robotníci a vdovy?

Odpoveď: Robotníci, ktorí pracujú za mzdu, sú v kontraste s ľuďmi, ktorí vlastnia toľko pôdy alebo majú toľko investícií, že nepotrebujú dennú prácu. Tu sú aspoň štyri veci, nad ktorými by sme mali uvažovať.

1. Predstavte si rokovanie, pri ktorom chcete niečo kúpiť od niekoho, kto je v zúfalej situácii. Možno by ste mohli vyjednať nízku cenu, ale v ktorom bode by ste už nešli nižšie, hoci by tá zúfalá osoba neochotne súhlasila, pretože by ste tú druhú osobu zneužívali? Niektorí ľudia takýto bod nemajú. Môžete sa spýtať sami seba: ak Boh vidí vaše rokovanie (a On ho vidí) a ak by sa o ňom dozvedeli ostatní, v ktorom bode by prestali považovať vás za dobrého vyjednávača a začali by vás považovať za bezsrdcového a nespravodlivého?

2. Niekedy ľudia využívajú druhých prostredníctvom strachu. Čítal som o rokovaní o pozemku, na ktorom stál staticky nebezpečný dom. Predajcovia veľmi jasne uviedli, že na pozemku stojí dom, v ktorom sa nedá bezpečne bývať a ktorý treba zbúrať. Ešte pred uzavretím predaja však vypukol požiar, ktorý tento zchátralý dom úplne zničil. Právnik kupujúceho preto stanovil, že pozemok sa musí predať za nižšiu cenu, pretože zchátralý dom už neexistoval. Dom by sa aj tak musel zbúrať, ale právnik mohol využiť strach predajcov, aby ich nespravodlivo využil.

3. Niekedy sa produkt alebo služba predá za dohodnutú cenu, ale po predaji sa pripočítajú mnohé poplatky, o ktorých kupujúci nevedel. Okrem toho mnohé investičné fondy uvádzajú svoje ročné výnosy, avšak ide o výnosy pred odpočítaním poplatkov. Pri niektorých fondoch môžu poplatky predstavovať až 50 % ziskov. Chybou nebolo to, čo povedali; chybou bolo to, čo skryli a nezverejnili.

Na druhej strane, dodávateľ softvéru sa uchádzal o zákazku a prehral s uchádzačom, ktorý ponúkol nižšiu cenu. Preto podal novú ponuku na celú zákazku za iba 1 dolár. Vďaka všetkým požiadavkám na zmeny nakoniec na práci pre tohto klienta dosiahol dobrý zisk. Je v poriadku mať poplatky a požiadavky na zmeny, ktoré sú ziskové. Tie by však mali byť potenciálnym kupujúcim oznámené vopred a nemali by sa vpašovať až neskôr.

4. V starovekom svete bola veľká časť práce spojená s fyzickou námahou. Hoci niektoré povolania, ako napríklad tkanie, fyzickú námahu nevyžadovali, vdova nemusela mať muža, ktorý by sa za ňu postavil, ak bola vykorisťovaná alebo jej zadržiavali mzdu. Kedykoľvek sa ocitnete v situácii, keď môžete niekoho zneužiť len preto, že vám to prejde, pamätajte, že Boh vás sleduje a budete sa musieť zodpovedať za všetko, čo ste urobili, a za všetko, čo ste zadržali.

Otázka: Ukazuje Mal 3:6, že Boh bude vždy komunikovať prostredníctvom nových zjavení a písem, ako tvrdia niektorí mormoni?

Odpoveď: Podľa knihy When Cultists Ask (Keď sa pýtajú členovia sekty), s. 90, mormoni ako Van Gordon tvrdia, že keďže sa Boh nemení a kedysi používal zjavenia a nové písma, robí to vždy.

Logicky by sa nemali zamieňať Božie metódy, ktoré sa môžu meniť, s Bohom samotným, ktorý je nemenný.

Jednou z kľúčových vlastností Boha je, že neklame (Numeri 23:19; Hebrejom 6:18) a Boh si neodporuje. Niektorí mormonskí proroci však hlásali veľmi podivné učenia. Napríklad Brigham Young kázal, že Adam je náš Boh a Otec, jediný Boh, s ktorým máme čo do činenia (Journal of Discourses, zväzok 1, s. 50–51). Nemali by sme sa snažiť ospravedlňovať podivné učenia, vrátane učení Brighama Younga, tým, že sa skrývame za myšlienkou, že Boh sa musí meniť.

Otázka: Ako môžu ľudia v Malachiášovi 3:8–10 okrádať vševedúceho a všemocného Boha?

Odpoveď: Je zrejmé, že Boh by nebol „okradnutý“ o chválu, česť a obetu, ktoré mu patria, keby to sám nedovolil tým, že nám dal slobodu rozhodnúť sa tak urobiť.

Boh sa však nedá zosmiešňovať a nakoniec nikomu nič neprejde.

Otázka: Mali by veriaci dnes podľa Mal 3,10 odvádzať desiatok zo svojich peňazí?

Odpoveď: Od Kristovej smrti a zmŕtvychvstania sú kresťania vedení Duchom, nie zákonom (Galaťanom 5:18; pozri aj Kolosanom 2:14), takže nemáme „pravidlo“, podľa ktorého by sme museli dávať presne desať percent. Keďže sme však zasvätili svoje životy Kristovi, mnohí kresťania dávajú viac ako desať percent – nie preto, aby dodržiavali nejaké pravidlo, ale z lásky a vďačnosti voči Kristovi. V istom zmysle „desať percent“ definuje základ štedrosti pri dávaní.

Otázka: Učí Malachiáš 3:10, že desiatok sa nám v tomto živote vždy finančne vyplatí?

Odpoveď: Nie. Mohli by sme skončiť tak materiálne bohatí ako Ježiš, Pavol a ostatní apoštoli. Nikto z nich nemal žiadne materiálne bohatstvo, o ktorom by sa dalo hovoriť. Podrobnejšiu odpoveď nájdete v knihe Ťažké výroky Biblie na stranách 351–352.

Otázka: Prečo si niektorí v Mal 3,14 myslia, že slúžiť Bohu je márne?

Odpoveď: Z pozemského hľadiska je služba Bohu často finančne nerozumná a fyzicky nebezpečná. Avšak 1 Korinťanom 1:18–26 hovorí, že Božia múdrosť je pre svet bláznovstvom. Z večného hľadiska je služba Bohu najmúdrejšou dlhodobou investíciou do budúcnosti, akú človek môže urobiť.

Druhým bodom je, že je márne slúžiť Bohu polovičato. Ako hovorí Jakub 1:6–8, ten, kto je rozpolcený, nedostane od Pána nič.

Otázka: Učia Malachiáš 4:1 a Amos 2:9 o úplnom zničení, ako tvrdia niektorí adventisti siedmeho dňa?

Odpoveď: Nie. Malachiáš 4:1 hovorí, že pyšní a všetci páchatelia zla budú ako slama a „nezostane im ani koreň, ani vetva“. Žiadne vetvy znamenajú žiadnych potomkov a žiadny koreň znamená, že sú zničení tak, že už nikdy nemôžu vyrásť. Podobne, keď Amos 2:9 hovorí, že Amorejci boli zničení, znamená to len to, že boli zabití, a nespomína sa tam nič o tom, čo bude po smrti.

Otázka: Ako v Malachiášovi 4:2 vychádza slnko spravodlivosti s uzdravením na svojich krídlach?

Odpoveď: Existujú dva výklady tohto krásneho poetického vyjadrenia.

Na individuálnej úrovni im Boh odpustí hriechy a uzdraví ich z ich neprávosti.

Z hľadiska spoločenstva, keď sa Boží ľud obráti k Nemu, Boh uzdraví ich zem, ako sľúbil v 2. Kronike 7:14.

Otázka: Kedy a ako veriaci v Malachiášovi 4:3 pošliapu bezbožných?

Odpoveď: V liste Júdovi 14–15 sa píše, že keď Kristus opäť príde v triumfe, príde s nespočetnými zástupmi svojich svätých. Avšak ani Malachiáš 4:3, ani list Júdovi nehovoria, že veriaci niekoho zabijú. Malachiáš 4:3 jednoducho hovorí, že bezbožní „budú popolom pod vašimi nohami“.

Otázka: Kto je ten Eliáš v Malachiášovi 4:5–6?

Odpoveď: Podľa Ježiša v Matúšovi 11:14 a Matúšovi 17:12–13 je to Ján Krstiteľ.

Otázka: Ako sa v Mal 4,5–6 obrátili deti k svojim otcom a otcovia k svojim deťom?

Odpoveď: K tomu došlo, keď sa mnohí ľudia pokánili po tom, čo počuli posolstvo Jána Krstiteľa. Ľudia sa vrátili k spôsobom života svojich zbožných predkov a tak to učili aj svoje deti.

Bohužiaľ, nie všetci počúvali Jána Krstiteľa, ako ukazuje Lukáš 7:29–35.

Q: Odkazuje Malachiáš 4:5–6 na krst za mŕtvych, ako tvrdil mormonský apoštol James Talmage v knihe The Vitality of Mormonism na strane 71?

Odpoveď: Nie, a to z troch dôvodov.

1. Tento verš sa netýka krstu, mŕtvych ani žiadneho sviatosti či obradov. Skôr sa týka Jána Krstiteľa, ktorý slúžil ako predchodca Ježiša a navracal ľudí k Bohu.

2. Ani mormoni, ani nikto iný nenašiel v histórii žiadny dôkaz o krste za mŕtvych, až kým to v Pavlových časoch nepraktizovala falošná náboženská skupina zvaná cerintiani.

3. Je ťažké uveriť, že by aj mormoni považovali toto za krst za mŕtvych. Pre mormonov je krst za mŕtvych tajným obradom, ktorý smú sledovať iba mormoni s chrámovým oprávnením. Ján to robil verejne a skeptickí farizeji a zákonníci prichádzali a odchádzali, kým Ján krstil.

Otázka: Aké sú v knihe Malachiáš niektoré z najstarších rukopisov, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora: (cca 1 pred n. l.) Medzi zvitkami od Mŕtveho mora sa nachádzajú 2 kópie 12 prorokov, nazývané 4Q76 (=4QXIIa) a 4Q78 (=4QXIIc). (The Dead Sea Scrolls Translated, s. 478–479)

4Q76 obsahuje Malachiáša 2:10–17; 3:1–24

4Q78 obsahuje Malachiáša 3:6–7?

Svitok z Nahal Hever a svitok z Wadi Murabba’at neobsahujú knihu Malachiáša.

Celkovo sa v zvitkoch z Mŕtveho mora zachovali nasledujúce verše z Malachiáša: 2:10–17; 3:1–24. Viac podrobností nájdete v knihe The Meaning of the Dead Sea Scrolls.

Kresťanské biblické rukopisy z obdobia okolo roku 350 n. l. obsahujú Starý zákon vrátane knihy Malachiáša. Dva z nich sú Vaticanus (325–350 n. l.) a Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.), kde boli knihy dvanástich malých prorokov umiestnené pred Izaiáša. Kniha Malachiáša je v plnom znení obsiahnutá v oboch rukopisoch, vo Vaticanuse aj v Alexandrinuse.

Rukopis Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje tiež celú knihu Malachiáša. Začína sa na tej istej strane, kde končí kniha Zachariáša.

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na Malachiáša?

Odpoveď: Prednicejskí autori, ktorí odkazovali alebo narážali na verše z Malachiáša, sú nasledovní.

Klement Rímsky (96–98 n. l.) cituje polovicu Malachiáša 3:1 v 1. Klementovi, zväzok 1, kap. 23, s. 11

List k Diognetovi (cca 130–200 n. l.), kap. 7, s. 27, cituje Malachiáša 3:2 bez uvedenia zdroja.

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) cituje Malachiáša 1:10 atď. v diele „Dialóg s Židom Tryfónom“, kap. 28, 41, s. 208, 215

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) spomína, že Eliáš príde pred veľkým a strašným dňom Pánovým, a nesprávne to pripisuje Zachariášovi. Dialóg s Židom Tryfónom, kap. 49, s. 219

Justín Mučeník spomína to, čo Malachiáš napísal v Písmach, v diele „Dialóg s Židom Tryfónom“, kap. 117, s. 258

Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) (implicitne) spomína „Starý zákon“ a uvádza zoznam kníh. Dvanásť malých prorokov neuvádza jednotlivo, ale nazýva ich Dvanástimi. Fragment 4 z Knihy výňatkov, zväzok 8, s. 759

Teofil z Antiochie (168–181/188 n. l.) cituje Mal 4,1 ako „prorok Malachiáš predpovedal“ v diele Teofil Autolykovi, kniha 2, kap. 37, s. 110

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) v diele Proti herézam, kniha 4, kapitola 10, cituje Malachiáša 3:10.

Klement Alexandrijský cituje Malachiáša 1:10, 11, 14 ako slová „proroka Malachiáša“ v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 4, kapitola 14, s. 475. Cituje tiež Malachiáša 2:17 ako slová Malachiáša v diele Stromata, kniha 3, kapitola 4, s. 388

Tertulián (198–220 n. l.) uvádza, že Malachiáš 4:2–3 pochádza od Malachiáša. V diele O vzkriesení tela, kap. 31, s. 567

Hippolyt (225–235/6 n. l.) cituje Malachiáša 4:2 ako „z úst Malachiáša“ v diele Traktát o Kristovi a Antikristovi, kap. 61, s. 217

Origenes (225–254 n. l.) cituje Malachiáša 3:6 ako slová Malachiáša. Origenes: Proti Celsovi, kap. 62, s. 602

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje Malachiáša 2:5–7 ako „v Malachiášovi“ v diele „Cypriánove traktáty“, traktát 12, druhá kniha, kap. 5, s. 517. Na iných miestach cituje Malachiáša 1:14; 2:1–2; 2:10; 4:1–2 a ďalšie verše.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) „Aj prorok Malachiáš svedčí, že sa nazýva Slnkom, keď hovorí: ‚Ale vám, ktorí sa bojíte mena Pánovho, vzíde Slnko spravodlivosti a v Jeho krídlach je uzdravenie.‘“ Cypriánove traktáty, traktát 4, kap. 35, s. 457

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje z Malachiáša 2:5 ako „v Malachiášovi“ v diele „Cypriánove traktáty“, traktát 12, tretia kapitola, 20, s. 541.

Adamantius (okolo r. 300 n. l.) cituje Malachiáša 2:10 (zo Septuaginty) ako „od proroka“ v diele „Dialóg o pravej viere“, druhá časť, oddiel c, s. 104.

Metodius z Olympu a Patary (270–311/312 n. l.) naráža na Malachiáša 4:6, ktorý je citovaný aj v Lukášovi 1:17, v diele „Reč o žalmoch“, kap. 1, s. 394.

Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.) cituje Mal 3,6 ako „od proroka“ v diele Listy o ariánskej heréze, list 2, kap. 3, s. 298

Laktancius (cca 303 – cca 325 n. l.) cituje Mal 1,10–11 ako slová Malachiáša v diele Božské inštitúcie, kniha 4, kap. 11, s. 109. Tie isté verše cituje ako slová Malachiáša aj v diele Výtah z Božských inštitúcií, kap. 48, s. 242

Po Nicejskom koncile

Afrahat Sýrsky (337–345 n. l.)

Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) (vyplýva to zo zmienky o dvanástich prorokoch) „V Starom zákone je teda dvadsaťdva kníh; … potom Proroci, pričom tých dvanásť sa počíta ako jedna kniha…“ Atanáz, Veľkonočný list 39, kap. 4, s. 552.

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.)

Efraim Sýrsky (350–378 n. l.)

Bazil z Kapadócie (357–378 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) cituje Malachiáša 3:1–3,5 ako slová proroka Malachiáša v prednáške 15, kap. 2, s. 104

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Gregor z Nazianzu (330–391 n. l.)

Sýrska Kniha krokov (Liber Graduum) (350–400 n. l.) odkazuje na Malachiáša ako na Malachiáša. „Aby ste mali istotu, že je to tak, v Malachiášovi bolo napísané: ‚Odmietnem vaše obety, lebo som bol svedkom medzi vami a ženami vášho mládí, že ste boli neverný tým, ktoré sú ženami vašej zmluvy. Ale ja budem k vám verný.‘“ Memra 22, kap. 19, s. 268

Epifanius zo Salamisu (360–403 n. l.)

Prekladateľ Rufinus (374–406 n. l.)

Ján Zlatoústy (-407 n. l.) cituje Malachiáša 3:2–3 ako dielo Malachiáša. Zväzok 9, Listy padlému Teodorovi, kap. 12, s. 101

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuchu, Jóbovi, Ježišovi, synovi Naveho [Jozue], Sudcom, Rút, Samuelovi a Kráľom (2 knihy), dvanástim prorokom, Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša, Nehemiáša, List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Pelagiánsky heretik Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) napísal celý komentár k Malachiášovi.

Augustín z Hippa (388–430 n. l.) spomína Aggea, Zachariáša a Malachiáša v diele „O Božom meste“, kniha 17, kap. 35, s. 380 a kniha 18, kap. 36, s. 382

Polipelagián Ján Cassian (419–430 n. l.)

Sokratova Cirkevná história (cca 400–439 n. l.)

Otázka: Aké sú v knihe Malachiáš niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Tu je niekoľko príkladov rozdielov medzi hebrejským masoretským textom (uvedeným ako prvým) a gréckou Septuagintou (uvedenou ako druhou), pokiaľ nie je uvedené inak.

Mal 1:1 Meno Malachiáša ako „môj posol“ (masoretský text) oproti „Jeho posol“ (Septuaginta, Teodor z Mopsuestie v Komentári k Malachiášovi, kap. 1, s. 398)

Mal 1:1 doplnenie „vezmite si to, prosím, k srdcu.“

Mal 1:3 „spustošil jeho hory a jeho dedičstvo pre šakaly púšte“ vs. „spustošil jeho hranice a urobil z jeho dedičstva príbytky púšte“.

Mal 1:4 „kraj zla“ vs. „hranice zla“

Mal 1:5 „za hranicou“ vs. „na hraniciach“

Mal 1:7 „poškvrnili ste sa“ vs. „znečistili ste to“

Mal 1:7 „stôl Hospodinov je opovrhovaný“ vs. „Stôl Hospodinov je znečistený a to, čo bolo na ňom položené, ste opovrhli.“

Mal 1:10 „Kto je medzi vami, kto zavrie dvere, a vy nebudete nadarmo rozpaľovať oheň na mojom oltári!“ vs. „Lebo aj medzi vami budú dvere zavreté a nikto nebude nadarmo rozpaľovať oheň na mojom oltári“

Mal 1:11 „Lebo od východu až po západ bude moje meno veľké medzi národmi a všade sa bude obetovať kadidlo na počesť môjho mena a čistá obeta z potravín. Lebo moje meno bude veľké medzi národmi, hovorí Hospodin zástupov.“ vs. „Lebo od východu slnka až po jeho západ je moje meno oslavované medzi pohanmi; a na každom mieste sa obetuje kadidlo môjmu menu a čistá obeta: lebo moje meno je veľké medzi pohanmi, hovorí Pán Všemohúci.“ (Septuaginta) vs. „Od východu slnka až po jeho západ je moje meno oslavované medzi všetkými národmi, hovorí Pán Všemohúci; a na každom mieste prinášajú môjmu menu čistú obeť“ (Tertulián (198–220 n. l.), Odpoveď Židom, kapitola 5, a Proti Marcionovi, kniha 3, kapitola 22, a kniha 4, kapitola 2)

Mal 1:12 „a jej ovocie, Jeho pokrm“ vs. „a jej pokrm“

Mal 1:13 „korisť“ vs. „roztrhané obete“

Mal 1:13 „a vy prinášate“ vs. „ak teda prinášate“

Mal 1:14 „ale prekliaty nech je podvodník“ vs. „prekliaty je človek, ktorý mal moc“

Mal 1:14 „moje meno je hodné bázne“ vs. „moje meno je slávne“

Mal 2:3 „a on vás k tomu zanesie“ (masoretský text) vs. „a ja vás vyženiem zo svojej prítomnosti“ (Septuaginta, sýrsky text)

Mal 2:3 „On vás k tomu odnesie“ vs. „Odnesiem vás preč od seba“ (Septuaginta a sýrčina)

Mal 2:12 „vzbudí alebo odpovie“ vs. „svedčí alebo odpovie“

Mal 2:12 „prebudiť sa“ vs. „k/až kým“

Mal 3:1 „vyčistite cestu“ vs. „premerajte cestu“

Mal 3:9 „prekliatie“ (masoretský text) vs. „hľadanie“ (Septuaginta, Teodor z Mopsuestie v Komentári k Malachiášovi, kap. 3, s. 419)

Mal 4:2-3 „…A vy vyjdete a budete skákať ako teľatá v ohrade. A budete šliapať po bezbožných …“ vs. „…a vy vyjdete a budete skákať ako mladé teľatá oslobodené z pút. A budete šliapať po bezbožných;“ (Septuaginta) vs. „Vyjdete,“ (hovorí Malachiáš), „zo svojich hrobov ako mladé teľatá oslobodené z pút a pošliapete svojich nepriateľov.“ (Tertulián (198–220 n. l.) v diele O vzkriesení tela, kapitola 31). Pozri tiež Justín Mučeník, „Dialóg s Tryfónom“ (napísaný cca 138–165 n. l.), kapitola 117, a Irenej z Lyonu (182–188 n. l.), „Proti herézam“, kniha 4, kapitola 17.

Všimnite si, že v hebrejskej Biblii to, čo kresťania nazývajú Malachiáš 4:1–6, Židia považujú za Malachiáš 3:19–24.

Pokiaľ nie je uvedené inak, citáty z Písma sú prevzaté z diela „The Holy Bible, Berean Standard Bible“ (BSB), ktoré bolo uvoľnené do verejnej domény: https://berean.bible