< Otázka týkajúca sa knihy Nahum

Otázka: Aký je prehľad knihy Nahum?

Odpoveď: Tu je prehľad.

1 Sudca Ninive

2 Ninivský súd: Boh môže pokoriť pýchu

3 Poetická spravodlivosť Ninive

Q: Kto je Nahum v Nah 1:1?

Odpoveď: O Nahumovi nevieme nič, okrem toho, že bol z Elkošu.

Otázka: Kedy bola napísaná kniha Nahuma (Nah 1:1)?

Odpoveď: Nahum 3:8 spomína Théby (tiež nazývané No) ako už zničené. Keďže Théby boli zničené v roku 663 pred Kr. a znovu vybudované v roku 654 pred Kr., kniha Nahuma bola s veľkou pravdepodobnosťou napísaná medzi týmito dvoma dátumami. Pre porovnanie, Ninive bolo zničené v auguste 612/611 pred Kr. Tento dátum je vypočítaný na základe Babylonskej kroniky, ktorá uvádza, že Ninive padlo v 14. roku vlády Nabopolassara.

V prospech datovania medzi rokmi 663 a 654 pred Kr. hovoria aj opisy Ninive v Nahumovi 1:13,15; 2:1,3 nezodpovedajú neskoršiemu úpadku Ninive za vlády synov Ašurbanipala – Ašur-etil-ilaniho (626–623 pred Kr.) a Sin-šar-iškuna (623–612 pred Kr.). Navyše by sa dalo očakávať, že Nahum spomenie dobyvateľov Ninive – Médov a Babylónčanov, čo však neurobil. Médovia sa stali nezávislým národom až v roku 645 pred Kr. a Novobabylonská ríša vznikla až v roku 626 pred Kr.

Otázka: Kde sa v Nah 1,1 nachádzala Elkoš, Nahumova dedina?

Odpoveď: Samotná kniha Nahuma neposkytuje žiadnu stopu o tom, kde Nahum žil, okrem toho, že bol Elkoshčan. Nahum teda:

a) žil medzi Izraelitmi odvlečenými do zajatia,

b) žil medzi Izraelitmi, ktorí zostali v Izraeli, alebo

c) žil v južnom kráľovstve Júda?

Hoci neexistuje jednoznačná zhoda, tejto otázke sa venovalo veľa štúdií. Existuje viacero názorov na polohu Elkošu.

45 km severovýchodne od Ninive: V dnešnej kresťanskej dedine Alqush (Al-Qush/Al Qosh/Elkosh) v Iraku sa nachádza miesto, kde je Nahumov hrob, ktorý predstavuje jednoduchú omietnutú skrinku. Alqush leží na východnom brehu rieky Tigris, severne od Ninive a severozápadne od Khorsabadu. Prečo by Izraelita žil v blízkosti Ninive? Odpoveďou je, že Nahum žil po tom, čo Asýrčania v roku 722 pred Kr. deportovali Izraelitov, pretože Nahum spomína minulú udalosť – zničenie Théby v Hornom Egypte (663 pred Kr.). Židovskí spisovatelia zo 16. storočia tiež potvrdili, že Elkosh sa nachádzal práve tu.

Okrem toho sa Al-Qush spomína aj v asýrskych záznamoch. (nefunkčná) stránka http://alqush.com/_wsn/page5.html uvádza: „Najstaršia zmienka o Alqushi sa skutočne objavuje v ére Sinhareeba [Sennacheriba] v roku 750 pred n. l. [sic], o čom svedčí nástenná maľba vo vnútri Sinhareebovho paláca, ktorá bola objavená v Tel Qwenjeq (kopec Qwenjeq) v Mosule. Za touto nástennou maľbou je vytesaná veta ‚Tento kameň bol prinesený z hory Alqush‘; navyše viacero lokalít v rámci Alqushu stále nesie čisto asýrske názvy, napríklad štvrť Sainna (čo znamená ‚Mesiacova štvrť‘) a Bee Siinnat, čo je rovinatá oblasť južne od Alqushu. Približne tri kilometre západne od Alqushu ležia známe ruiny Shayro Meliktha, ktoré sú na mape irackých ruín označené ako asýrsky chrám s vyrezávaným vyobrazením Sennachibovho portrétu, na ktorom mieri šípom z luku.

Kamenné obydlia v Al-Qushi sú rozložené pozdĺž svahov hory až po vrchol náhornej plošiny. Majú podobné výzdoby ako všetky ostatné asýrske kolónie na Ninivskej plošine,…“ Podrobnú históriu Al-Qushi nájdete na stránke http://alqush.com.

Severná Galilea v blízkosti Rámy: Eusébius z Cézarey (pôsobil okolo roku 325 n. l.) sa domnieval, že sa nachádzala v blízkosti Rámy. Na začiatku Jeronýmovho komentára k Nahumovi (napísaného v roku 392 n. l.) sa uvádza: „Elkosh sa nachádzal v Galilei, keďže v severnej Galilei existuje dodnes dedina s názvom Elcesi (alebo Elcesei/Hilkesei/Helkesaei/Elkoseh), naozaj veľmi malá, v ktorej sa v ruinách takmer nenachádzajú žiadne stopy po starovekých budovách, ale ktorá je Židom dobre známa a na ktorú ma upozornil aj môj sprievodca.“ Možno mal na mysli dnešné el-Kauzah. Keď však farizeji v Jánovi 7:52 povedali: „Preskúmajte to a uvidíte, že z Galileje nepochádza žiadny prorok,“ zrejme nepoznali žiadnu tradíciu o tom, že by Nahum pochádzal z Galileje.

Podľa niektorých špekulácií by Kafarnaum mohlo znamenať „dedina Nahuma“ (kepar/kephar Nahum). Tento názor sa zakladá iba na jazykovej podobnosti, pretože nepoznám žiadneho ranokresťanského ani židovského spisovateľa, ktorý by spájal Kafarnaum s prorokom Nahumom.

Ako príklad podobnosti mien bez akéhokoľvek skutočného spojenia môžeme uviesť edomského boha menom Qaush a edomských kráľov pomenovaných po tomto bohu; z jazykového hľadiska by to mohlo umiestniť Elkosh do južného Izraela alebo Jordánska. Existoval tiež asýrsky boh menom Kosh, čo by z jazykového hľadiska mohlo umiestniť Elkosh do Asýrie. Jazykové dôkazy teda môžu podporovať mnoho teórií.

Neexistuje tiež žiadny iný prípad, keď by bolo mesto premenované na počesť proroka, pretože bolo jeho rodiskom, takže ak by táto teória bola pravdivá, Nahum by bol jedinečný.

Južný Júda, 58 kilometrov juhozápadne od Jeruzalema na území Simeonitov. Mohlo by to byť aj v južnej Judei, v blízkosti buď Bet-Gabre, alebo dnešného Beit-Jibrinu medzi Jeruzalemom a Gazou.

V blízkosti Begabaru: De Vitis Prophetarum od Pseudo-Epifania (cca 315–403 n. l.) uvádza, že Nahum pochádzal z „Elkesei za Jordánom smerom k Begaboru a bol z kmeňa Simeonovho“. Nestle preukázal, že slová „za Jordánom“ sú pravdepodobne glosou a že namiesto Begabor by sa malo čítať Betogabra, dnešný Beit Jibrin v južnej Palestíne. http://bible-history.com/isbe/E/ELKOSHITE/ „Pseudo-Epifanius ho umiestňuje blízko Begabaru v Sýrii, dnešného Beit Jibrinu,“ uvádza Anchor Bible Dictionary, zväzok 2, s. 476. Tento názor je teda v podstate zhodný s predchádzajúcim.

Nech už je to akokoľvek, všimnite si, že celý tento záujem o Elkosh je kvôli prorokovi Nahumovi a je tu ponaučenie, ktoré si z toho môžeme vziať. Je vaša česť na kresťanskej ceste daná len tým, odkiaľ pochádzate, alebo, podobne ako Nahum, prinášate česť miestu, z ktorého pochádzate?

Otázka: Prečo je v Nah 1,2 prvou vecou, ktorú Nahum vysloví, vyhlásenie, že Boh je žiarlivý?

Odpoveď: Ide o veľmi dôležitú Božiu vlastnosť, ktorú prehliadali. Aj v knihe Sofoniáša 1:18 a 3:8, napísaných približne v tom istom čase, sa spomína, že Boh je žiarlivý.

Otázka: Ako sa môže milujúci Boh v Nah 1,2 hnevať?

Odpoveď: Hoci to môže byť v rozpore s názorom „láska = Boh“, ktorý mnoho ľudí mylne zastáva, nie je to v rozpore s Bohom Biblie. List Rímskym 11:22 hovorí, aby sme zohľadnili aj Božiu milosť, aj jeho prísnosť.

Otázka: Ako môže byť Boh v Nah 1:2 žiarlivý, mstivý a plný hnevu, keď Izaiáš 27:4 (KJV) hovorí, že v Bohu nie je zúrivosť?

Odpoveď: Niekedy je dobrý rodič nežný a niekedy sa dobrý rodič nahnevá, najmä ak niekto útočí na jeho deti. To však neznamená, že rodič je protirečivý. Boh má v sebe aj veľkú lásku, aj veľký hnev. V Liste Rímskym 11:22a sa píše: „Všimnite si teda Božiu milosť aj prísnosť.“ Boh má veľký hnev voči hriechu, ale má aj veľkú lásku voči svojim deťom.

Pri čítaní Biblie je často potrebné čítať nielen samotný verš, ale aj verše pred ním a za ním v danej kapitole. V tomto prípade Izaiáš 27:1 hovorí, že Hospodin „vezme svoj ostrý, veľký a mocný meč“, a Izaiáš 27:8 hovorí, že ju odstránil „silným vetrom“.

Trochu by ma prekvapilo, keby ste si mysleli, že práve tieto dva verše ukazujú to, čo by sa dalo nazvať „rovnováhou“ medzi tým, že Boh je láska, a tým, že má hnev. V skutočnosti sú tieto dva pojmy v celom Písme veľmi bežné a mnohé knihy Biblie ukazujú obe stránky.

Tu je niekoľko veršov, ktoré ukazujú milujúcu, nežnú stránku Boha: Genesis 21:17–21; Exodus 14:29–31; Deuteronómium 2:7; Žalm 91:1–4; Izaiáš 57:18–19; Jeremiáš 29:11–15; Pláč 3:31–33; Ezechiel 20:44; Sofoniáš 3:17; Matúš 23:37; Marek 10:45; Lukáš 15:22–24; Ján 10:11; Rímskym 11:23; 2. Korinťanom 1:3–9; Galatským 4:6–7; Efezským 2:5–6; Filipským 2:1; 1. Tesalonickým 5:10; 1. Timoteovi 1:12–14; Hebrejom 4:15–16; Jakubovi 2:13; 1. Petrovmu 2:23–25; 2. Petrovmu 1:3; 1. Jánovmu 4:8–10; Zjavenie 21:4

Tu je niekoľko veršov, ktoré ukazujú hnevnú a rozzúrenú stránku Boha: Genesis 19:1–29; Exodus 14:26–28; Deuteronómium 32:22–25; Žalm 76:7; Izaiáš 57:17, 20–21; Jeremiáš 6:19; Pláč 2:17; Ezechiel 8:18; Habakuk 3:5–15; Nahum 1:6; Matúš 23:33; Marek 11:14, 21; Lukáš 10:13–15; Ján 8:24; Rímskym 11:21; 1. Korinťanom 10:8; Galatským 1:9; Efezským 2:3b; Filipským 3:19; 1. Tesalonickým 5:3; 2. Tesalonickým 1:6, 8–9; Hebrejom 3:17; Jakubovi 5:1–3; 1. Petrovmu 3:20; 2. Petrovmu 2:13; Judovi 6–7; Zjavenie 2:22–23

Tu je tretí bod, ktorý sa vám môže zdať paradoxný: niekedy sa Božia zjavená vôľa, konanie a postoje voči ľuďom môžu zmeniť, keď sa zmení ich vôľa a konanie. Genesis 20:3-7; Deuteronómium 28:1-14 vs. 28:15-68; Ezechiel 33:12-20; Jonáš 3.

„Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa neprávosť a prehliada previnenia zvyšku svojho dedičstva – ktorý nezachováva svoj hnev navždy, lebo má záľubu v milujúcej oddanosti? Znovu sa nad nami zľutuje; zmazá naše neprávosti. Všetky naše hriechy hodíš do hlbín mora.“ Micheáš 7:18–19

Mimochodom, nazvať to dvojstrannou „rovnováhou“ je trochu zjednodušené. Presnejšie ide o „trojnožku“, pričom treťou nohou je Božia svätosť.

Otázka: Keďže v Nah 1,3 a Rim 2,6 sa píše, že Boh v žiadnom prípade nenechá vinníkov bez trestu, prečo potom Boh odpúšťa?

Odpoveď: Bez ohľadu na dôvod som rád, že Boh odpúšťa. Ezechiel 18 a 2. list Petrov 3:8–9 ukazujú, že hoci Boh ničí bezbožných, nemá radosť zo smrti bezbožných. Skôr má radosť, ak sa odvrátia od svojej bezbožnosti a budú žiť.

Otázka: Prečo v Nah 1,4 Boh karhá more?

Odpoveď: Boh môže hýbať vlnami, ako to urobil, keď Mojžiš a Izraeliti prekročili Červené more. Mohlo by to tiež odkazovať na to, že Boh vysuší more. Nech je to akokoľvek, Boh pohne nebom i zemou, aby uskutočnil svoju vôľu.

Otázka: Kedy nastane toto zničenie, o ktorom sa hovorí v Nah 1:5-6?

Odpoveď: Ide o zničenie, o ktorom sa hovorí v knihe Zjavenie. Podobne ako kniha Sofoniáša, aj kniha Nahuma spočiatku začína odkazom na veľké zničenie počas súženia a neskôr hovorí o zničení, ktoré čoskoro príde v Nahumovej dobe.

Otázka: Ako v Nah 1,8 Boh prenasleduje svojich nepriateľov do tmy?

Odpoveď: Zničenie Ninive nastalo v noci. Vo všeobecnosti na Božích nepriateľov dopadá temnota mysle, ako aj fyzická tma.

Otázka: Keďže v Nah 1,14 sa píše, že Boh zničí modly, prečo sa v Pavlových časoch, ako sa uvádza v 1 Kor 10,19–20, stále vyskytovali modly?

Odpoveď: Nahum 1:14 sa týka Ninivčanov. Modly v asýrskych chrámoch zmizli, ale ako burina sa mnohé modly objavili na iných miestach.

Otázka: Ako je možné, že podľa Nah 1,15 už nikdy viac bezbožní neprejdú cez Júdu?

Odpoveď: Hoci Babylónčania a Rimania neskôr do Júdu vtrhli, práve títo bezbožní ľudia, Asýrčania, už nikdy viac Júdu neohrozili.

Otázka: Čo vieme o meste Ninive v Nah 2?

Odpoveď: Ninive bolo postavené na východnom brehu rieky Tigris, kde do nej ústi rieka Khosr. Archeológovia v meste vykonali rozsiahle vykopávky. Hradby Ninive boli tak mohutné, že jeden človek povedal, že keby bolo Ninive počas prvej svetovej vojny umiestnené medzi Francúzskom a Nemeckom, prežilo by akékoľvek útoky z oboch strán.

Otázka: Aký by mal byť náš postoj voči ľuďom, ktorí sú v knihe Nah 2 vykreslení ako bezbožne násilní?

Odpoveď: Naším prvým inštinktom by nemal byť boj ani strach, ale láska k nim. Ježiš zomrel za stratených ľudí a oni potrebujú evanjelium rovnako naliehavo ako ktokoľvek iný. Malo by to však byť láska zmiešaná so strachom, to znamená strachom z Božej pomstiteľnej spravodlivosti voči nim, ak sa neobrátia.

Otázka: Prečo v Nah 2:1 Boh prostredníctvom Nahuma radí Ninivčanom, aby urobili niečo, čo im nijako neprospieva?

Odpoveď: Boh tu používa iróniu. Asýrčania nútili podrobených kráľov, aby uctievali ich bohov, a boli nesmierne presvedčení o svojej vlastnej sile. Pravý Boh v podstate hovorí: „No tak, dajte do toho všetko, lebo idem po vás. A mimochodom, veľa šťastia vašim vojakom, ktorí bránia mestské hradby, keď ich zvalí obrovská vodná stena.“

Otázka: Ako to, že v Nah 2,3 boli štíty červené?

Odpoveď: Asýrski vojaci nosili modré oblečenie, takže výraz „jeho mocní muži“ opisuje útočníka z Nahuma 2:1. Ich štíty a odevy boli s najväčšou pravdepodobnosťou obarené na červeno. O niekoľko storočí neskôr historik Xenofón opísal perzských vojakov ako oblečených v šarlátovej farbe (Cyropaedia 6.4.1). Babylonskí vojaci boli zvyčajne oblečení v červenej farbe a Médovia v šarlátovej. (Neskôr nosili červenú farbu aj Rimania.)

Je nepravdepodobné, že by boli zafarbené na červeno od krvi po použití v boji. Septuaginta a sýrsky preklad sa s najväčšou pravdepodobnosťou mýlia, keď to prekladajú ako „jazdci sa rútia sem a tam“.

Otázka: Čo majú v Nah 2:3–8, 3:13–15 otvorené rieky a zničenie paláca spoločné s Ninive?

Odpoveď: Ninive bolo čiastočne zničené, keď silné dažde spôsobili, že rieka Khosr vytekla z koryta a zničila časť mestského múru.

Nahum 1:8; 2:6,8 Ninive malo byť zničené povodňou. Diodorus Siculus (okolo roku 20 pred Kr.) napísal, že v treťom roku obliehania spôsobili silné dažde, že rieka Khosr vytekla z koryta a prerazila časť hradieb.

Nahum 1:8 Asýrčania budú prenasledovaní do tmy. Konečný útok na Ninive prišiel v noci. Mnohí asýrski vojaci v noci ušli.

Nahum 1:9,14 Ninive už nikdy nebude znovu vybudované. Mnohé staroveké mestá boli znovu vybudované, ale Ninive nie.

Nahum 1:10; 2:13; 3:15 Ninive malo byť zničené ohňom. Chrám bol vypálený a archeológovia našli vrstvu popola s hrúbkou dvoch palcov.

Nahum 1:10; 3:11 Na konci budú Ninivčania opití. Diodorus Siculus napísal, že asýrsky kráľ rozdával jedlo a víno a tej noci, kým boli muži opití, došlo k útoku.

Nahum 1:14 Ninivské vyrezávané sochy a odliate modly mali byť zničené. Archeológovia R. Campbell Thompson a R.W. Hutchinson uvádzajú, že socha bohyne Ištar ležala bez hlavy.

Nahum 2:8 Ninivčania sa budú snažiť utiecť. Diodorus uvádza, že kráľ poslal svojich troch synov a dve dcéry do Paphlagónie, aby unikli. Okrem toho po páde Ninive preživšia asýrska armáda utiekla na západ do Harranu, než bola nakoniec úplne zničená.

Nahum 2:9-10 Došlo by k rabovaniu a plieneniu. Babylonská kronika uvádza, že „odniesli si z mesta obrovské množstvo koristi, ktoré sa nedalo spočítať“.

Nahum 3:3 Mnohí Asýrčania boli zabití. Podľa Diodora bolo zabitých toľko ľudí, že rieka bola na značnom úseku sfarbená dočervena.

Nahum 3:12 Vzdialené pevnosti budú ľahko dobyté. Babylonská kronika uvádza, že pevnosti začali padať v roku 614 pred Kr.

Nahum 3:13 Mestská brána bude zničená. Olmstead vo svojej knihe „Dejiny Asýrie“ uvádza, že hlavný útok smeroval zo severozápadu na bránu Hatamti.

Nahum 3:14 Ninivčania si pripravili tehly a maltu na núdzové opravy. A. T. Olmstead uvádza, že južne od brány je priekopa dodnes zaplnená úlomkami kameňa a hlinených tehál.

Nahum 3:17 Ninivskí dôstojníci by stratili odvahu a utiekli. Babylonská kronika uvádza, že asýrska armáda utiekla pred kráľom.

Otázka: Ako je možné, že v Nah 2:8-9 „nebolo konca pokladom“ striebra a zlata?

Odpoveď: Ide o hyperbolu vyjadrujúcu obrovské množstvá, ktoré mali. Napríklad Asýrčania každoročne dostávali 12 000 koní a 2 000 kusov dobytka len od jedného národa, Nairi.

Otázka: Ako sa v Nah 2,10 roztopia srdcia Asýrčanov?

Odpoveď: Keďže ešte donedávna dôverovali svojej armáde, obrannej sile a bohatstvu, zrazu prišli o svoju istotu a čoskoro prídu aj o svoje rodiny a životy. Vedeli, že môžu očakávať rovnakú mieru milosrdenstva, akú preukázali iným – oh nie!

Otázka: Prečo sa v Nah 2,11–13 hovorí o levoch?

Odpoveď: Takmer každá ríša má symbol, ktorým sa identifikuje, a Asýrčania sa považovali za levov. Asýrski králi radi lovili blízkovýchodné levy, ktoré boli často zobrazované v asýrskom umení.

Otázka: Je v Nah 2,11–12 násilie vždy zlé? A čo policajti alebo sebaobrana?

Odpoveď: Nie. Policajti používajú násilie, keď je to potrebné. Každý americký prezident od obdobia pred druhou svetovou vojnou nariadil nejakú vojenskú akciu. V Biblii viedli Barak, Gideon, Jozafat a ďalší armády do boja bez toho, aby ich Boh pokarhal. Ako hovorí známe príslovie: „V noci spíme bezpečne, lebo drsní muži sú pripravení použiť násilie voči tým, ktorí by nám chceli ublížiť.“

Otázka: V knihe Nah 3:1, v akom zmysle bolo Ninive „mestom krvi“?

Odpoveď: V staroveku by sa Asýrčania dali prirovnať k novodobým nacistom kvôli ich mučeniu, bezohľadnosti a vojenským taktikám. Ich ríša bola postavená na útlaku a neustále potláčali povstania. Na rozdiel od toho Perzská ríša prejavovala voči svojim poddaným určitú mieru tolerancie a v Perzskej ríši bolo len málo povstaní (s výnimkou gréckych miest a Egypťanov).

Čo sa týka otázky, či boli Asýrčania naozaj až takí krutí, necháme kráľa Ašurnasirpala II. (883–859 pred Kr.), aby sa vyjadril na svoju „obranu“.

„Zmasakroval som ich; ich krvou som zafarbil hory na červeno ako vlnu… Hlavy ich bojovníkov som odťal a z nich som vytvoril stĺp naproti ich mestu; ich mladíkov a dievčatá som spálil v ohni. … Zničil som, zbúral som, spálil som. Ich bojovníkov som zajal a napichol ich na koly pred ich mestami. … Šľachticov, ktorí sa vzbúrili, som stahoval z kože a ich kože som rozprestrel na hromadách [mŕtvych tiel]… Mnohých zajatcov som spálil v ohni. Mnohých som zajal živých; niektorým som odrezal ruky po zápästie, iným som odrezal nosy, uši a prsty; mnohým vojakom som vylúpil oči.“ (prevzaté z publikácie TimeFrame 1500–600 pred Kr. (Time-Life Books) a z diela The Bible Knowledge Commentary: Old Testament, s. 1494.) Aj iní asýrski vodcovia sa chválili podobne, ale pravdepodobne nemusíme pokračovať ďalej.

Otázka: Prečo Boh v Nah 3,5, keďže je čistý, tu povoľuje nahotu?

Odpoveď: Boh symbolicky hovorí o vyzlečení mesta Ninive a odhalení jeho hanby.

Otázka: Kde sa nachádzalo Théby (v hebrejčine „No“) v Nah 3:8 a Ez 30:15?

Odpoveď: „No Amon“ bol iný názov pre Théby, významné mesto v Egypte. Egypťania mu tiež hovorili „Mesto“. Egyptské slovo pre dedinu bolo niwt, ktoré Hebreji zmenili na No. Úplný hebrejský názov, No-Amon, znamenal mesto/dedinu Amona. Spoliehalo sa na pomoc od Puta a Lubimov, ale žiadna pomoc neprišla. Nahum hovorí o No ako o meste, ktoré už bolo zničené, a Théby boli zničené v roku 663 pred Kr. Mesto Théby bolo znovu vybudované v roku 654 pred Kr.

Otázka: Prečo boli v Nah 3,13 ľudia prirovnaní k ženám?

Odpoveď: Boje v tej dobe si vyžadovali veľkú fyzickú silu a ženy boli často považované za slabších bojovníkov.

Otázka: Ako Asýria v Nah 3:16 rozmnožila počet obchodníkov?

Odpoveď: Mala veľa obchodníkov, ktorí nakupovali tovar za všetky tribúty, ktoré Asýria neustále dostávala od svojich podrobených národov. Napríklad Asýrčania každoročne dostávali 12 000 koní a 2 000 kusov dobytka len od jedného národa, Nairi.

Q: Bolo v Nah 3:16 niečo zlé na tom, že Ninive rozmnožilo počet svojich obchodníkov?

Odpoveď: Vo všeobecnosti sú obchodníci v poriadku, ale v prípade Ninive to bolo zlé. Obchodníci obchodovali s nadmerným tribútom, ktorý vyberali od svojich podrobených národov. Príklad nájdete v predchádzajúcej otázke.

Otázka: Ako v Nah 3:18 spali asýrski pastieri?

Odpoveď: Táto poetická fráza je fascinujúca. Hornatá oblasť Asýrie bola vhodnou krajinou na chov oviec. Nepochybne mnohí Asýrčania v minulých generáciách boli pastiermi, ešte predtým, ako sa väčšina asýrskych mužov stala bojovníkmi. Pastieri spali v tom zmysle, že už nemali taký záujem o pasenie oviec. A tak, ako spiaci pastier nestráži ovce, nikto nestráži Asýriu, aby ju ochránil pred jej záhubou.

Otázka: Prečo v Nah 3,19 Boh hovorí o krutosti Asýrčanov, keďže väčšina dobyvateľov bola krutá?

Odpoveď: Asýrčania boli obzvlášť krutí. Zachovali sa asýrske sochy spútaných otrokov, ktorým vtáky vyklovali oči. Mali dosť odlišnú predstavu o tom, čo je dobré umenie. Asýrčania s hrdosťou písali o mrzačení, stahovaní z kože a upaľovaní ľudí zaživa. Šalmaneser III. postavil pyramídu z hláv. Celkovo bola vláda Ašurbanipala (669–626 pred Kr.) jednou z najkrutejších. Okrem mnohých iných vecí Ašurbanipal prevliekol psí reťaz cez čeľusť zajatého kráľa a prinútil ho žiť v psiej búde. Podrobené národy platili neprimerane vysoké tribúty za privilégium zostať nažive. Z nejakého podivného dôvodu dochádzalo u Asýrčanov k mnohým povstaniam. Dalo by sa povedať, že nakoniec ich aj Boh považoval za odporných.

Otázka: Aký je v Nah 3,19 rozdiel medzi tým, keď je niekto zlý, a tým, keď je krutý?

Odpoveď: Rozdiel spočíva v závažnosti toho, čo bolo niekomu spôsobené. Dá sa na to nazerať ako na rôzne stupne tej istej veci.

Otázka: Aké sú v Nah 3,19 rôzne druhy zlomyseľnosti alebo krutosti?

Odpoveď: Existujú aspoň štyri druhy.

Neúmyselné: buď to osoba nevedela, alebo sa to osoba z nedbanlivosti ani nepokúsila zistiť. Matka vyšla so svojou malou dcérou k poštovej schránke na prednom dvore pri rušnej ulici. Dcéra sa spýtala, či už môže prejsť cez ulicu. Matka sa pozerala na poštu, bez toho, aby zdvihla zrak, a bez rozmýšľania povedala: „Iste.“ Dcéra vykročila na cestu, bola zrazená a zahynula. Pošta nebola pre matku až taká dôležitá; jednoducho nerozmýšľala.

Nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie cieľa: Osoba nechcela byť krutá, ale na dosiahnutie toho, čo chcela, to bolo nevyhnutné (a v jej očiach to stálo za to). Čítal som, že mnohé prostitútky v Japonsku navštevujú šintoistické chrámy s veľkými plyšovými zvieratkami. Chcú zanechať darček pre dieťa, ktoré potratili, s odôvodnením, že v posmrtnom živote by sa dieťa mohlo nejako tešiť z hry s tým plyšovým zvieratkom. Možno je to ich spôsob, ako sa pokúsiť cítiť menej vinné. Keď to, čo považujete za dobrý cieľ, zahŕňa prostriedky, ktoré znevažujú Boha, nemali by ste tento cieľ sledovať, alebo aspoň nie týmto spôsobom.

Bezcitnosť: Boli si vedomí ujmy, ktorú tým spôsobia druhej osobe, ale o ľudí sa nestarali. Mnohí manželia a manželky boli natrvalo oddelení južanskými otrokármi. Otrokári sa nesnažili byť zlí; nesnažili sa ani byť milí. Proste im to bolo jedno.

Zlomyselné potešenie: Čerpali potešenie z ublíženia, ktoré spôsobili druhej osobe. Existoval kmeň ľudí, ktorí odrezávali hlavy mužom, ktorých porazili, znásilňovali alebo si brali za manželky ich ženy, ale nútili ženy nosiť hlavu svojho zavraždeného manžela okolo krku. Tento kmeň bol známy ako „Briti v Austrálii“. Pozri https://trove.nla.gov.au/newspaper/article/274364805, https://files02.sl.nsw.gov.au/fotoweb/pdf/6760/67609290.pdf a https://researchers-admin.westernsydney.edu.au/ws/portalfiles/portal/94779651/uws_2495.pdf.

Otázka: Čo môžeme v tomto chladnom a krutom svete urobiť, aby sme boli svetlom dobroty a milosti, ako sa píše v Nah 3:19?

Odpoveď: Po prvé, nezúčastňujte sa na probléme, či už priamo alebo ekonomicky. Po druhé, ozvite sa a povedzte, že je to zlé. Po tretie, pomáhajte obetiam po tom, čo utrpeli utrpenie. Po štvrté, bráňte utláčaných a pomáhajte zabrániť tomu, aby sa ľudia stali obeťami, alebo aby boli utláčaní ešte viac.

Otázka: Čo by sme mali robiť, keď vidíme, že niekto hovorí alebo robí kruté veci iným ľuďom (Nah 3:19)?

Odpoveď: V prvom rade sa modlite k Bohu za túto situáciu a opýtajte sa, čo by Boh chcel, aby ste urobili.

Ak ide o slovnú krutosť, môžete sa tej osoby zastáť. Niekedy môže byť dobrým spôsobom humor a inokedy zase dôrazné pokarhanie.

Ak môžete zabrániť fyzickému násiliu, urobte tak. Čítal som o profesionálnom futbalistovi, ktorý narazil na muža, ktorý vonku znásilňoval bezvedomú ženu. Okamžite a rázne toho muža zastavil.

V niektorých situáciách to nemôžete zastaviť, ale stále môžete skúsiť presvedčiť páchateľa alebo to nahlásiť polícii či niekomu inému.

Niekedy môžete urobiť niečo až po udalosti, aby sa to už nezopakovalo, napríklad zverejniť to na internete alebo súhlasiť so svedectvom na súde.

Vo všetkých prípadoch môžete obeť utešiť alebo jej poskytnúť materiálnu pomoc.

Otázka: Čo sa týka knihy Nah, keďže nevieme, kto bol Nahum, ani s istotou nevieme, kedy bola táto kniha napísaná, prečo by mala byť v našej Biblii?

Odpoveď: Okrem iného preto, lebo Ježiš potvrdil platnosť celého Starého zákona. Bez výhrad prijal Starý zákon Židov v Palestíne, ako to dokazujú Matúš 5:17; 7:12; 11:13; 22:40; Lukáš 16:16, 29, 31; 18:31; 24:27.

Raná cirkev prijala Nahuma za súčasť Písma. Ktorí autori to boli, sa dozviete v nasledujúcej otázke.

Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov knihy Nahuma, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky z Mŕtveho mora: (cca 1 pred n. l.) Medzi zvitkami z Mŕtveho mora sa nachádza 1 exemplár knihy Nahuma, označený ako 4Q82 (=4QXIIg). Nachádza sa tu tiež komentár k knihe Nahuma, označený ako 4Q169 (=4QpNah), pochádzajúci z konca 1. storočia pred n. l.

Svitok 4Q82 zo zvitkov z Mŕtveho mora obsahuje Nahuma 1:7–9; 2:9–11; 3:1–3, 17.

Komentár 4Q169 (=4QpNah) obsahuje 1:3,4,5–6; 2:11–3:12.

Nahal Hever je jaskyňa neďaleko En-Gedi, v ktorej sa nachádza fragment Dvanástich prorokov v gréčtine (8 Hev XIIgr). Predpokladá sa, že bol napísaný medzi rokmi 50 pred n. l. a 50 n. l. Bol ukrytý počas Bar-Kochbovho povstania proti Rímu. Ide o revíziu Septuaginty, vyhotovenú v Judei, a je takmer identická s masoretským textom. Obsahuje Nahuma 1:13–14; 2:5–10,13; 3:3,16–17.

Zvitok z Wadi Murabba’at (MurXII) pochádza z cca roku 132 n. l. Obsahuje Nahuma 1:1–14; 2:1–14; 3:1–19. Zvitok z Wadi Murabba’at obsahuje aj niektoré spisy samotného Bar Kochbu z roku 132 n. l.

Celkovo zvitok z Wadi Murabba’at obsahuje celú knihu Nahuma, pričom zvitky z Mŕtveho mora a zvitok z Nahal Hever zachovávajú nasledujúcich 33 z 47 veršov knihy Nahuma (70,2 %): 1:2, 3, 4, 5–6, 7–9, 13–14; 2:5–10, 11–13; 3:1–12, 16–17. Viac podrobností nájdete v knihe The Meaning of the Dead Sea Scrolls.

Kresťanské biblické rukopisy, pochádzajúce približne z roku 350 n. l., obsahujú Starý zákon vrátane knihy Nahuma. Dva z nich sú Vaticanus (325–350 n. l.) a Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.), v ktorých boli knihy dvanástich malých prorokov umiestnené pred Izaiášom. Nahum je v plnom znení zachovaný tak vo Vaticanuse, ako aj v Alexandrinuse.

Aj rukopis Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje celú knihu Nahuma. Začína sa na tej istej strane, kde končí kniha Jonáša. Končí sa na tej istej strane, kde začína kniha Habakuka.

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na Nahuma?

Odpoveď: Spisovatelia z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí odkazovali na verše z knihy Nahuma alebo na ne narážali, sú:

Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) (nepriamo) spomína „Starý zákon“ a uvádza zoznam kníh. Dvanásť malých prorokov neuvádza jednotlivo, ale nazýva ich „Dvanásti“. Fragment 4 z Knihy výňatkov, zväzok 8, s. 759

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.): „Jeremiáš a Ambakum [Habakuk] ešte prorokovali za čias Sidkijáša. V piatom roku jeho vlády prorokoval v Babylone Ezechiel; po ňom Nahum, potom Daniel. Po ňom zase prorokovali Aggeus a Zachariáš v čase Dária I. dva roky; a potom anjel medzi dvanástimi.“ Stromata, kniha 1, kap. 21, s. 328

Tertulián (207/208 n. l.) „Lebo to bol On, kto hovoril prostredníctvom prorokov – Slovo, Syn Stvoriteľa. ‚Som prítomný, kým je čas, na horách, ako ten, kto prináša radostnú zvesť o mieri, ako ten, kto zvestuje dobrú zvesť o dobrote.‘ Tak hovorí jeden z dvanástich (menších prorokov), Nahum: ‚Lebo hľa, na vrchu sú rýchle nohy Toho, kto prináša radostnú zvesť o mieri.‘“ Päť kníh proti Marcionovi, kniha 4, kap. 13, s. 364

Origenes (225–254 n. l.) „Je napísané u proroka: ‚V súde netrestá dvakrát za to isté‘“ (Nahum 1, 9) Komentár k Ezechielovi, Homília 1, kap. 2.4, s. 28

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje z Nahuma 1:5–7 ako od „Nahuma“ v Traktáte 12, tretia kniha, kap. 20, s. 541.

Po Nicejskom koncile

Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) (vyplýva to zo zmienky o dvanástich prorokoch) „V Starom zákone je teda dvadsaťdva kníh; … potom Proroci, pričom tých dvanásť sa počíta ako jedna kniha…“ Atanáz, Veľkonočný list 39, kap. 4, s. 552.

Bazil z Kapadócie (357–378/379 n. l.) naráža na Nahuma 1:9. List 188, kap. 3, s. 225

Cyril Jeruzalemský (okolo 349–386 n. l.) cituje Nahuma 2:1 ako Písmo v Prednáške 17, kap. 12, s. 127

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Gregor Nazianzský (330–391 n. l.)

Didymus Slepý (398 n. l.) cituje Nahuma 3:10 ako dielo „Nahuma, siedmeho z dvanástich prorokov“ v Komentári k Zachariášovi 11, s. 257

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuchu, Jóbovi, Ježišovi, synovi Naveho [Jozue], Sudcom, Rút, Samuelovi, Kráľom (2 knihy), dvanástim prorokom, Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša a Nehemiáša. List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Augustín z Hippa (388–430 n. l.) spomína Obadiáša, Nahuma a Habakuka v diele „O Božom meste“, kniha 17, kap. 31, s. 377

Polipelagián Ján Cassian (419–430 n. l.)

Medzi heretikmi a falošnými knihami

Pelagiánsky heretik Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) napísal celý komentár k Nahumovi.

Otázka: Aké sú v knihe Nahum niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Pokiaľ ide o 1. kapitolu, prvá alternatíva je masoretský text, druhá je Septuaginta, pokiaľ nie je uvedené inak.

Nah 1:2 „Hospodin je pomstiteľ a Hospodin je majiteľ hnevu“ vs. „Pán sa mstí hnevom“

Nah 1:2 „udržiava [hnev]“ vs. „vyhladzuje“

Nah 1:3 „neoslobodí vinného“ vs. „neoslobodí nikoho od viny“

Nah 1:4 „karhá more“ vs. „hrozí moru“

Nah 1:4 „vysychá“ vs. „vyčerpáva všetko“

Nah 1:5 „vrchy sa trasú“ vs. „vrchy sa topia“

Nah 1:7 „dôverovať v neho“ vs. „uctievať ho“

Nah 1:8 „Jeho nepriatelia“ vs. „vzbúria sa proti [nemu] a jeho nepriateľom“

Nah 1:10 „Lebo ako sú tŕne spletené a ako sú ich opilci opití, budú pohltení ako úplne vyschnutá slama“ vs. „Lebo [nepriateľ] bude odhalený až po základy a bude pohltený ako skrútený tis a ako úplne suchá slama.“

Nah 1:11 „radia ničomnosť“ vs. „radia zlé veci, ktoré sú mu nepriateľské.“

Nah 1:12 „Hoci sú v bezpečí a je ich toľko, predsa budú vyhubení a zmiznú.“ vs. „ktorý vládne nad mnohými vodami, aj tak budú odoslaní preč a o tebe sa už viac nebude počuť.“

Nah 1:14 „Vyhladím vyrezávané a odliate sochy z domu tvojich bohov; pripravím ti hrob, lebo si opovrhovaný.“ vs. „Úplne zničím vyrezávané sochy z domu tvojho boha a odliate sochy; pripravím ti hrob, lebo sú rýchli.“

Nah 1:15 „lebo ten bezcenný už nebude prechádzať medzi vami; je úplne vyhubený.“ vs. „lebo už nebudú prechádzať cez teba k svojmu zániku. Je s ním koniec, bol odstránený, ten, kto bol vyslobodený z utrpenia, prišiel dychčiac do ich prítomnosti.“

Nah 2:3 „cyprusy sa trasú/chvejú“ (masoretský text, doslovný preklad podľa Greena) alebo „kopije z cyprusového dreva boli zdvihnuté“ (masoretský text, BSB) vs. „jazdci sa rútia sem a tam“ (Septuaginta) vs. „vozníci sú ohromení“ (Vulgáta)

Nah 2:10 „každá tvár zbledne“ (BSB) vs. „zatemnia sa“ (Septuaginta, Targum, Vulgáta)

Nah 3:8 4QpNah pridal k slovu „val“ ženskú koncovku zámena -h. V knihe „Svitky od Mŕtveho mora a moderné preklady Starého zákona“ na strane 136 sa uvádza, že toto mohlo byť pridané, aby sa veta čítala plynulejšie.

Nah 3:8 „[mesto] No [Téby]“ vs. „ľudnatá Alexandria“ (Targum, Vulgáta)

Nah 3:9 „boli tvojimi pomocníkmi“ vs. „boli jej pomocníkmi“ (Septuaginta)

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použité boli tiež Expositor’s Bible Commentary, BSB a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV a NRSV.

Pokiaľ nie je uvedené inak, citáty z Písma sú prevzaté z The Holy Bible, Berean Standard Bible (BSB), ktorá bola uvoľnená do verejnej domény: https://berean.bible