< Otázka týkajúca sa Biblie z knihy Obadiáš

Otázka: Prečo je v knihe Obadiáš venovaná celá kniha súdu nad národom Edom?

Odpoveď: Tu je jeden možný dôvod, ktorý sa skladá z ôsmich častí.

1. Edomiti sa neustále rozhodovali byť nepriateľmi Božieho ľudu.

2. Keď sa Edomiti správali nepriateľsky voči svojim izraelským bratom v Numeri 20:14–21, dostali ďalšiu šancu kvôli ich blízkemu vzťahu.

3. Keď padol Jeruzalem, aktívne prenasledovali Izraelitov a vydávali ich Babylóňanom podľa veršov 11–13 a Amos 1:11–12.

4. Konkrétne hriechy Edomu sú uvedené ako pýcha (verše 3–4) a násilie voči Izraelitom.

5. Je pravda, že Edomiti neboli takí zlí ako Kanaánci a Izraelitom neubližovali tak ako Asýrčania a Babylónčania.

6. Napriek tomu však poznali pravého Boha, a s väčšími príležitosťami na poznanie prichádza aj väčšia zodpovednosť.

7. Edomiti sú pre nás príkladom, aby sme neboli pyšní ani sa neradovali zo zničenia zbožných ľudí.

8. Edomiti sú príkladom toho, ako Boh súdi národ ako celok.

Otázka: Bol Obadiáš len prejavom židovského nacionalizmu?

Odpoveď: Nie. Pre takmer akýkoľvek druh písomného diela možno vymyslieť najrôznejšie ľudské pohnútky. Kniha Obadiáš sa prezentuje ako Božie posolstvo o ochrane Izraela a súde nad Edomom a neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali opak.

Otázka: Aké sú hlavné body knihy Obadiáš?

Odpoveď: Knihu Obadiáša možno čítať na troch rôznych úrovniach.

1. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o proroctvo o zničení Edomu.

2. Na hlbšej úrovni je to varovanie pre všetkých pred pýchou a radosťou z pádu zbožných ľudí.

3. Na ešte hlbšej úrovni možno skúmať pojem kolektívnych hriechov národa, ako sa prenášajú prostredníctvom kultúry a zachovanej histórie a ako ich Boh trestá.

Otázka: Aký je obrys knihy Obad?

Odpoveď: Tu je stručná osnova.

1–9 Ezauova pýcha a blížiace sa zničenie

10–16 Prečo bude Ezav potrestaný

17–21 Jakubova úloha v potrestaní Ezaua

Otázka: Kedy bola napísaná kniha Obadiáša (Obad 1)?

Odpoveď: Existuje len málo indícií o dátume vzniku knihy Obadiáš.

Existujú tri hlavné teórie:

1. Za vlády kráľa Jehorama (848–841 pred Kr.)

2. Za vlády kráľa Achaza (731–715 pred Kr.)

3. Krátko po páde Jeruzalema, okolo roku 585 pred Kr.

Q: Bol Obadiáš spomenutý v Obadiášovi 1 ten istý Obadiáš, ktorý ukryl 100 prorokov v 1 Kr 18,3–4?

Odpoveď: Josephus (Dějiny Židov, kniha 8, kap. 13, 1–7) a Talmud (Sanhedrin 39b) sa v tom mýlili. Ak sa však Obadiáš 11 vzťahuje na babylonské dobytie Jeruzalema, Obadiáš spomenutý v 1 Kr 18, 3–4 žil takmer o 300 rokov skôr. Zhrnutie: Mimo Biblie nemáme o tomto Obadiášovi žiadne záznamy.

Otázka: Ako bol v Obadiášovi 1 vyslaný posol medzi národy, aby vytiahol proti Edomu?

Odpoveď: Bol to duch, ktorý podnecoval národy k boju. V tomto prípade sa neuvádza, či to boli Boží anjeli, ktorým bolo nariadené tak urobiť, alebo démoni, ktorým to Boh dovolil. Podobná situácia sa však vyskytuje v Zjavení 16:12–14, kde tri zlé duchy podobné žabám vyšli z úst draka, šelmy a falošného proroka, aby podnecovali kráľov sveta k boju.

Otázka: Prečo bol Edom v Obad 3 taký pyšný?

Odpoveď: Hriech pýchy nie je výsadou len mocných, bohatých a krásnych. Edomiti boli pyšní na svoje (zdanlivo) nedobytné horské opevnenia. Mať dobré opevnenia nie je zlé, ale keď sa na ne spoliehate a odvrátite sa od Boha, to je zlé. Edom však urobil viac než len to. Keď padol Jeruzalem, sami napadli bezbranných Izraelitov (Obadiáš 10–11). Niekedy majú ľudia pocit, že pravidlá slušnosti a láskavosti sa na nich už nevzťahujú, keď sú pyšní a myslia si, že sa môžu spoliehať na svoje vlastné obranné prostriedky.

Otázka: Čo nás Obadiáš 5 učí o treste?

Odpoveď: Existujú rôzne stupne Božieho trestu. Niekedy, ako v knihe Aggea 1, ide len o to, že človek má menšiu finančnú prosperitu, než by inak prirodzene mal. Inokedy to môže byť ako v prípade zlodejov, ktorí si vzali, čo chceli. Toto je však tretí, prísnejší typ, pri ktorom, podobne ako pri moru kobyliek v knihe Joela 1, nezostane nič. Zatiaľ čo však mor kobyliek bol závažný len na veľmi obmedzenom území, toto zničenie by postihlo celý Edom. Historicky, v Ježišovej dobe, v Edome už neboli žiadni Edomiti. Zem bola obsadená nabatejskými Arabmi. Pôvodní Edomiti sa presťahovali na západ do južného Júdu a nazývali sa Idumejci.

Otázka: Kto boli múdri muži z Edomu v knihe Obad 8–9?

Odpoveď: Edom bol známy tým, že mal múdrych mužov. Jedným z nich bol zrejme Elifaz z Temanu, ktorý je spomenutý v knihe Jób 2:11.

Otázka: Bolo proroctvo v knihe Obad 20 falošné, keďže Izraeliti sa nikdy nevrátili?

Odpoveď: Nie. Vrátivší sa vyhnanci, ktorí boli nazývaní Židia, túto zem skutočne obsadili. Hoci je pravda, že väčšina navrátilcov pochádzala z Júdu, Ezdráš 2:3–63, Nehemiáš 7:6–63 a Nehemiáš 11 ukazujú, že sa vrátili aj ľudia z iných kmeňov. Ak bola v Nehemiášovi 11:7–9 vybraná skupina Benjamitov, aby žila v Jeruzaleme, museli existovať Benjamiti, z ktorých bolo možné vyberať.

Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov knihy Obadiáša, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Medzi zvitkami z Mŕtveho mora sa nachádza jedna kópia veršov z knihy Obadiáša (4Q82/4QXIIg) a jedna kópia z Wadi Murabba’at (MurXII).

Kresťanské biblické rukopisy z obdobia okolo roku 350 n. l. obsahujú Starý zákon vrátane knihy Obadiáša. Dva z nich sú Vaticanus (325–350 n. l.) a Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.), kde boli knihy dvanástich malých prorokov umiestnené pred Izaiášom. Kniha Obadiáša je v plnom znení obsiahnutá tak vo Vaticanuse, ako aj v Alexandrinuse.

Rukopis Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje tiež celú knihu Obadiáša. Začína sa na tej istej strane, kde končí kniha Joela. Končí sa na tej istej strane, kde začína kniha Jonáša.

Žiaden z prednicejských autorov sa nezmienil o malej knihe Obadiáša.

Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) (implicitne) spomína „Starý zákon“ a uvádza zoznam kníh. Dvanásť malých prorokov neuvádza jednotlivo, ale nazýva ich „Dvanásti“. Fragment 4 z Knihy výňatkov, zväzok 8, s. 759.

Po Nicei (325 n. l.):

Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) (Implicitne, pretože spomína dvanásť prorokov) „V Starom zákone je teda dvadsaťdva kníh; … potom Proroci, pričom tých dvanásť sa počíta ako jedna kniha…“ Atanázov veľkonočný list 39, kap. 4, s. 552.

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuchu, Jóbovi, Ježišovi, synovi Naveho [Jozue], Sudcom, Rút, Samuelovi, Kráľom (2 knihy), dvanástim prorokom, Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša, Nehemiáša. List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Otázka: Aké sú v knihe Obadiáša niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Kniha Obadiáš má v hebrejskom masoretskom texte 21 veršov a približne 272 slov. Grécky preklad knihy Obadiáš v Septuaginte má približne 460 slov. Tu je niekoľko prekladových rozdielov, pričom prvý je v hebrejčine a druhý v gréčtine.

Obad 1 „bol poslaný posol“ vs. „poslal posolstvo“

Obad 1 „medzi národy“ vs. „k národom“

Obad 2 „opovrhovaný“ vs. „zneuctený“

Obad 3 „oklamal vás“ vs. „povzbudil vás“

Obad 6 „hľadajú sa skryté veci“ vs. „skryté veci boli odhalené“

Obad 7 „Všetci muži tvojej zmluvy ťa vyhnali až k hraniciam. Muži, ktorí s tebou žili v mieri, ťa oklamali a zvíťazili nad tebou. Kladú ti chlieb ako pascu pod nohy; nemajú žiadneho rozumu.“ vs. „Poslali ťa k tvojim hraniciam: všetci muži tvojej zmluvy sa ti postavili na odpor; tvoji spojenci zvíťazili nad tebou, nastražili ti pasce; nemajú žiadneho rozumu.“

Obad 8 „Či v ten deň“ vs. „V ten deň“

Obad 9 „mocní“ verzus „bojovníci“

Obad 9 „zabíjaním“ vs. „z hory Ezauovej“

Obad 10 „z“ vs. „kvôli“

Obad 12 „rozšíril si ústa“ (idiom pre chváliť sa) vs. „chválil sa“

Obad 16 „neustále piť“ vs. „piť víno“

Obad 16 „budú piť a prehltnú“ vs. „budú piť a zostúpia“

Obad 17 „Ale tí, čo unikli, budú na vrchu Sion, a ten bude svätý.“ vs. „Ale na vrchu Sion bude vyslobodenie a bude tam svätyňa“

Obad 17 „budú vlastniť svoje majetky“ vs. „vezmú za dedičstvo tých, ktorí ich vzali za dedičstvo.“

Obad 18 „slama“ vs. „strnisko“

Obad 18 „žiadny preživší“ vs. „nezostane ani jedno obilné pole“

Obad 19 „a budú vlastniť Efraimove polia a Samárijské polia; a Benjamin [bude vlastniť] Gileád.“ vs. „a zdedia vrch Efraim, Samárijskú nížinu, Benjamina a zem Gileád.“

Obad 20 „vyhnanci tejto armády“ vs. „zajatie“

Obad 20 „vyhnanci“ vs. „zajatci“

Obad 20 „Sefarad“ vs. „Efrata“ (Efrata bol podľa Genesis 35:19; 48:7 pôvodný názov Betlehema v Judei.)

Obad 21 „Osvoboditelia/Spasitelia“ vs. „Tí, čo uniknú“

Obad 21 „sudca“ vs. „pomstiť sa“

Hebrejský preklad je prevzatý z doslovného prekladu Jaya P. Greena. Preklad zo Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona s názvom The Septuagint: Greek and English.

Ak nie je uvedené inak, citáty z Písma sú prevzaté z diela The Holy Bible, Berean Standard Bible (BSB), ktoré bolo uvoľnené do verejnej domény: https://berean.bible