< Otázka k Biblii od Ruth

Otázka: Aký je hlavný zmysel tejto knihy?

Odpoveď: Kniha Rút je jednou z piatich kníh Starého zákona nazývaných Megilloth, ktoré sa čítali počas sviatkov. Kniha Rút sa čítala počas Sviatku týždňov, alebo Turíc. Kniha Rút plní v Biblii niekoľko kľúčových úloh.

Z historického hľadiska nám kniha Rút ukazuje rodokmeň Dávida. Podľa Rút 4:18–22 je to jednoznačne jeden z jej účelov. Rút sa nachádza v rodokmeni Jozefa v Matúšovi 1:5.

Z koncepčného hľadiska sa slová „vykúpiť“ alebo „vykúpenie“ (ga’al) v knihe vyskytujú 23-krát a tento pojem sa neskôr zúročil, keď prišiel Mesiáš.

Kniha 735 Baffling Bible Questions Answered na strane 98 poukazuje na to, že pohľad knihy Rút slúži aj ako protiváha k tragickým obrazom v knihe Sudcov.

Otázka: Aká je literárna hodnota knihy Rút?

Odpoveď: Okrem duchovnej hodnoty je kniha Rút aj vynikajúcim príkladom literatúry. Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na s. 287–288 uvádza nasledujúce.

Keď bol Benjamin Franklin na francúzskom dvore, počul, ako niektorí francúzski šľachtici znevažujú Bibliu. Hoci Benjamin Franklin sám nebol kresťan, Bibliu si vážil ako literárne dielo, a tak urobil nasledovné. Franklin vlastnoručne prepísal príbeh o Rút, pričom všetky mená nahradil francúzskymi. Potom tento príbeh prečítal aristokratom. Oni sa ho spýtali: „Ale kde ste našli tento literárny skvost, monsieur Franklin?“ Franklin odpovedal: „Pochádza z tej knihy, ktorú tak pohŕdate, la sainte [Svätá] Biblia!“

Otázka: Aký je obsah knihy Rút?

Odpoveď: Rút 1:1–5 Návrat po úteku do Moabu

Rút 1:6–22 Vráť sa, ak naozaj nechceš požehnanie

Rút 2: Rút zbiera klasy a vidí Boaza

Rút 3: Návšteva na mlátišti

Rút 4:1–12/17 Vykúpenie Rút a ako nás môže Boh viesť

Plánovanie, uplatňovanie nároku, sľubovanie a očakávanie vykúpenia

Rút 4:13/18-22 Radostné narodenie syna a kráľovský rod

Otázka: V knihe Rút a v Deuteronómiu 23:3, nebola by Rút vylúčená zo zhromaždenia Hospodinovho?

Odpoveď: Najprv trochu pozadia a potom dve možné odpovede.

Pozadie: Jedným z dôvodov tohto obmedzenia bolo, aby deti s polovičným izraelským pôvodom nevyrastali v uctievaní iných bohov. Rútin izraelský manžel porušil zákon, keď si vzal za ženu Moabčanku Rút. Boh však vo svojom pláne môže využiť aj neposlušnosť. Okrem toho sa kresťania delia na dva tábory, čo sa týka odpovede na túto otázku.

Áno, Rút by bola vylúčená zo zhromaždenia, ale aj keby niekto mal tento nižší status a bol vylúčený zo zhromaždenia, stále by mohol uctievať Boha a nasledovať Ho. Niekedy sú kresťania vylúčení z niektorých príležitostí na službu kvôli hriechu (rozvod s partnerom atď.) alebo jednoducho preto, že cieľová skupina má predsudky voči ich národnosti. Stále však môžu slúžiť Bohu v novej úlohe, ktorú im Boh teraz zveril.

Nie: „Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom“ (Rút1:16 ). Ak by bola osoba zaradená medzi „cudzincov, ktorí sa pripájajú k Hospodinovi“ (Izaiáš 56:6), ako to bolo v prípade Rút, potom by bola Izraelitkou na základe adopcie. V skutočnosti bol kráľ Dávid Rútiným pravnukom (3 generácie), podľa knihy Rút4:21 –22, Matúša 1:5–6 a Lukáša 3:31–32. Podobne Izaiáš 56:3 hovorí, že cudzinci, ktorí sa pripojili k Hospodinovi, nebudú vylúčení z Jeho ľudu.

Záverečnou poznámkou je, že v týchto temných časoch v Izraeli si možno ani Rút, ani dedinčania neboli vedomí tohto obmedzenia. Niekedy Boh využíva dokonca aj našu nevedomosť. Napríklad Izraeliti uzavreli zmluvu s Gibeonitmi v knihe Jozue 9.

Otázka: Bola kniha Rút 1 napísaná v piatom storočí s cieľom vyvrátiť Nehemiášov zákaz uzatvárania manželstiev s nežidmi, ako tvrdí Asimovova Príručka k Biblii na strane 265?

Odpoveď: Nie, Asimov vyslovuje tvrdenie bez akýchkoľvek dôkazov. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Skutočnosť, že Boaz bol predkom Dávida, ktorého panovanie sa začalo okolo roku 1010 pred n. l., bola zaznamenaná aj neskôr v historickom rozprávaní: 1. Kronická 2:11–12.

2. Hoci nevieme presne, kedy bola napísaná kniha Rút, s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla pred Dávidovou smrťou, keďže sa v nej nespomína Dávidov slávny syn Šalamún.

3. Okrem toho skutočnosť, že Rút bola Moabčanka, vysvetľuje to, čo by inak zostalo záhadou: keď sa situácia skomplikovala, Dávid vzal svojich rodičov do Moabu, aby tam našli útočisko (1. Samuelova 22:3–4).

4. Napokon sa nezdá, že by autor mal sklon vkladať do textu vlastné fakty. V knihe Rút 1:7 by bolo jednoduché jednoducho uviesť názov mesta v Moabsku. Autor však povedal len to, že Noemi „opustila miesto, kde bývala“. Autor sa nesnažil povedať nám, kde v Moabsku Noemi bývala, keďže to zrejme sám nevedel.

Dalo by sa namietať, že nemáme žiadne dôkazy okrem toho, čo ľudia napísali v knihe Rút a v 1. Kronike. Hoci je to pravda, v histórii nemáme žiadne dôkazy o ničom okrem artefaktov a toho, čo ľudia napísali. Napríklad nemáme žiadny dôkaz, že Julius Caesar mal vôbec matku (vyliahol sa snáď z vajca?), okrem toho, čo ľudia napísali. Podobne nemáme žiadny dôkaz, že Dávid mal prababičku, okrem toho, čo ľudia napísali.

Otázka: Bol Elimelech v Rút 1:1 chudobný kvôli hladomoru, alebo bola Noemi „sýta“, ako sa píše v Rút1:21 ?

Odpoveď: Na bohatý rodinný život nepotrebujete veľa peňazí. Opustili Júdu kvôli hladomoru. Keď sa v knihe Rút 1:21 píše, že Noemi odišla „s plným životom“, ide o to, že mala manžela a dvoch synov, ktorí neskôr zomreli. Ľudia môžu byť finančne chudobní, ale napriek tomu mať plnohodnotný život. V podstate rovnakú odpoveď nájdete v knihe Ťažkosti v Biblii na stranách 335–336.

Otázka: Prečo v knihe Rút 1:1 ľudia opúšťajú to, čo im dal Boh, kvôli niečomu lepšiemu?

Odpoveď: Ako sa hovorí: „Tráva je zelenšia na druhej strane plotu.“ Moáb, na východnej strane Jordánu, mal úrodnú pôdu na východ od Mŕtveho mora. Neskôr v dejinách sa moábsky kráľ Meša dal nazvať „kráľom oviec“, keďže táto zem bola taká vhodná na chov oviec.

Boh povedal Mojžišovi aj Jozuovi, že dal Izraelitom zem Kanaán. Hoci mnohí ľudia v Betleheme nevideli dôvod na odchod kvôli hladomoru, Elimelech sa rozhodol, že na vlastnú päsť si povedie lepšie, ak odíde na úrodnejšie pastviny, ktoré však neboli tým, čo im dal Boh.

Niekedy majú ľudia toľko rozptýlení – či už ide o zábavu, veci, s ktorými nemôžu nič urobiť, alebo maličkosti –, že nemajú čas zamyslieť sa nad tým, či naozaj žijú tak, ako chcú žiť.

Dnes si veriaci, ktorí hovoria, že veria v Boha, musia položiť druhú otázku: naozaj veria, že Božia cesta je tá najlepšia? Naozaj veria, že nakoniec budú šťastnejší, ak zostanú v rámci toho, čo pre nich Boh pripravil, alebo podľahnú pokušeniu myslieť si, že môžu byť šťastnejší, ak budú hľadať „niečo navyše“ nad rámec toho, čo pre nich Boh pripravil?

Otázka: Prečo sa v knihe Rút 1:2 nazývali obyvatelia Betlehema Efratejci?

Odpoveď: Je to preto, že existovali dve mestá s názvom Betlehem a oni sa narodili v tom južnom. Južné mesto sa volalo Betlehem Efrata, ako ukazujú Genesis 35:19, 1. Samuelova 17:12 a Micheáš 5:2.

Otázka: V knihe Rút 1:2 bol Betlehem, a nie Moáb, miestom, kde ich Boh požehná. Akými spôsobmi sa dnes možno nachádzame mimo miesta Božieho požehnania?

Odpoveď: Niekedy uprednostňujeme niečo iné pred tým, kde nás Boh chce mať. Navyše to niekedy robíme v mene služby Bohu. Počul som o viacerých prípadoch, keď sa muži, či už vo vojenskej službe alebo mimo nej, prihlásili do armády alebo prijali prácu s vedomím, že budú niekoľko rokov odlúčení od svojich manželiek a budú ich môcť navštevovať len príležitostne. To kladie veľký tlak na manželstvo, čo často vedie k jeho rozpadu. Ak ste neustále preč z domu, alebo aspoň každý pracovný deň, môže to tiež negatívne ovplyvniť vašu schopnosť dobre vychovávať deti. Než sa pre to rozhodnete – či už kvôli väčšiemu príjmu na zabezpečenie rodiny, kvôli peniazom na vysokoškolské štúdium detí alebo kvôli väčšiemu príspevku pre Pána – uistite sa, že sa opýtate: „Bože, naozaj chceš, aby som to urobil?“

Druhým dôvodom môže byť, že síce milujeme Boha a chceme Mu slúžiť, ale máme nejakú závislosť, ktorú milujeme natoľko, že sa jej jednoducho nechceme vzdať. Chceme slúžiť Bohu a zároveň mať aj svoju závislosť. Tak to však nefunguje.

Tretí spôsob spočíva v tom, že ideme na kompromis a robíme niečo neetické alebo nezákonné, aby sme zarobili viac peňazí. Aj keby sme časť našich nečestne získaných ziskov darovali cirkvi, Boh nechce žiadne peniaze z týchto zdrojov.

Štvrtým spôsobom, ktorý môže zničiť manželstvá pastorov, je venovanie toľko času službe druhým, že zanedbávate čas a starostlivosť, ktorú od vás Boh očakáva voči vášmu partnerovi a deťom.

Otázka: Sú mená Mahlon (čo znamená „choroba“) a Chilion (čo znamená „chradnutie“) v knihe Rút 1:2 vhodnejšie skôr pre beletriu, ako tvrdí Asimovov sprievodca Bibliou na s. 263–264?

Odpoveď: Dalo by sa predpokladať, že to nemuseli byť nutne ich pôvodné mená, ale mená, ktorými ich nazývali neskôr po ich smrti.

Pravdepodobnejšiu odpoveď však nájdeme pri skúmaní nezápadných kultúr. Izraeliti, podobne ako mnohí Afričania ešte aj v dvadsiatom storočí, dávali mená, ktorých význam vychádzal z aktuálnych udalostí, či už boli dobré alebo zlé. Ak sa teda synovia narodili v ťažkých časoch, bolo pre Izraelitov prirodzené, že im dali príslušné mená.

Ako dôkaz toho Ráchel pomenovala svojho syna Ben-Oni (syn môjho smútku), keď umierala (Genesis 35:18), a manželka Fíneáša pomenovala svojho syna Ichabod (bez slávy, alebo „sláva odišla“), keď umierala (1. Samuelova4:19 –20). Boh prikázal Ozeášovi, aby svojho prvého syna pomenoval Jezreel po masakre v Jezreeli, svoju dcéru Lo-Ruhama (nemilovaná) a svojho druhého syna Lo-Ammi (nie môj ľud). Boh prikázal Izaiášovi, aby svojho syna pomenoval Maher-Šalal-Haš-Baz (rýchly k koristi, rýchly k lupu) v Izaiášovi 8:1–4.

Na záver možno povedať, že nebolo nezvyčajné, aby ľudia dostávali mená podľa doby, v ktorej žili, a to aj v ťažkých časoch. Pokiaľ ide o moje deti, myslím si však, že zostanem pri jednoduchších menách.

Otázka: Bolo správne, že si v knihe Rút 1:4 vzali za ženy Moabčanky?

Odpoveď: Bez ohľadu na to, či mali pravdu, Biblia jednoducho zaznamenáva, čo títo obyčajní ľudia urobili. Nebolo by to múdre, keďže deti Moabčanov by boli vylúčené z náboženského zboru.

Otázka: V knihe Rút 1:1–5 nám Boh udeľuje požehnania, keď na Neho čakáme a plníme Jeho vôľu. Ako by ste poradili veriacemu, ktorý uvažuje o tom, že to obíde tým, že sa bude starať o seba bez Boha?

Odpoveď: Naozaj si myslíte, že viete lepšie ako Boh, čo vám prinesie šťastie bez toho, aby to viedlo k väčšiemu ľútosti a smútku? Väčšina ľudí si blažene neuvedomuje všetku tú bolesť, utrpenie, smútok, žiaľ (a čas strávený vo väzení), o ktoré prišli tým, že sa vyhli páchaniu zlých skutkov. Naozaj chcete zažiť tieto hrozné veci? Božia cesta je tá najlepšia a môžete sa to naučiť buď ľahkou, alebo ťažkou cestou.

Otázka: Čo znamená v knihe Rút 1:6, že „Hospodin sa postaral o svoj ľud tým, že im poskytol potravu“?

Odpoveď: Na prvý pohľad je odpoveď jednoduchá: hladomor skončil. Nie je však jasné, či

a) bol hladomor spôsobený nedostatkom dažďa, alebo

b) bol hladomor spôsobený nájazdmi a vojnou a Boh ich vyslobodil z rúk ich utláčateľov.

Tak či onak, podstatné bolo, že hladomor skončil.

Otázka: Prečo sa Noemi v knihe Rút 1:6–18 snažila presvedčiť svoje dve snachy, aby sa s ňou nevracali?

Odpoveď: V knihe Rút 1:6 sa obe snachy spočiatku chystali nasledovať Noemi. Môžeme predpokladať, že si pravdepodobne myslela, že to nie je najlepšie z dvoch dôvodov.

Z finančného hľadiska nebola schopná uživiť svoje dve snachy. Zdalo sa, že v Moábe by mali väčšiu šancu vydať sa, alebo aspoň nájsť podporu medzi svojimi pokrvnými príbuznými. Hladomor a hlad boli veľmi vážnou realitou.

Z duchovného hľadiska nemalo zmysel, aby prišli do Izraela, ak nemali v úmysle uctievať jediného pravého Boha.

Rút sa dobrovoľne vzdala vyhliadky na istotu a šťastie s novým moabským manželom a zvolila si neistotu života so starou ženou. Bez synov by Noemi nemala žiadny zdroj finančnej podpory. Akú záruku mala Rút? Noemi Rút jasne dala najavo, že nemá žiadnu záruku ani sľub, ani nič podobné. Noemi chcela mať istotu, že Rút si uvedomuje, o čom sa rozhoduje.

Toto je aspoň štvrtý príklad v Biblii, keď sa niekto stal súčasťou Božieho ľudu na základe vlastného aktívneho rozhodnutia, a nie len na základe pôvodu. Pozri si tiež diskusiu o Rút 1:15 pre viac informácií.

Otázka: Kedy v knihe Rút 1:6–18 poviete niekomu: „Vráť sa k svojim bohom“?

Odpoveď: Ak sa od svojich bohov vôbec nikdy neodvrátili, môžete poukázať na to, aké je ich súčasné rozhodnutie. Skutočný kresťan „sa nemôže vrátiť k svojim bohom“ (v množnom čísle), pretože bez ohľadu na jeho predkresťanskú minulosť už títo modlárski bohovia nie sú jeho bohmi.

Otázka: Čo by ste v knihe Rút 1:7 povedali veriacemu, ktorý urobil veľkú chybu a teraz sa chce pokániť a vrátiť sa k Bohu?

Odpoveď: Pozrite sa na príbeh o márnotratnom synovi. Keď sa rozhodol vrátiť (bezpochyby mu v tom pomohla skutočnosť, že bol bez peňazí a hladný), jeho starý otec mu okamžite s radosťou vybehol v ústrety. Takto nás Boh opäť víta. Keď činíte pokánie a vrátite sa, nie ste nejaký „kresťan druhej kategórie“, ale Boží služobník rovnako ako ktokoľvek iný. Hoci sa môže stať, že na niektoré veci už nebudete spĺňať podmienky, napríklad na úlohu staršieho alebo diakona, stále existuje mnoho spôsobov, ako slúžiť Bohu. Nepríďte o radosť a príležitosti tým, že odkladáte svoj návrat!

Otázka: V knihe Rút 1:10 chceli obe mladé ženy zostať s Noemi aj potom, čo im najprv povedala, aby sa vrátili. Ako si môžeme vypestovať príťažlivý postoj, aby ľudia chceli byť s nami?

Odpoveď: V tomto bode sa Rút prostredníctvom Noemi zblížila s jej Bohom. Prostredníctvom Noemi túžila Rút spoznať izraelského Boha. Vo všeobecnosti sa úprimne zaujímajte o druhého človeka a o jeho blaho. Starajte sa o neho a dajte to najavo. Venujte mu čas, tešte sa z jeho úspechov a súcitite s ním v jeho neúspechoch.

Otázka: Kedy by malo zmysel v Ru 1,11 odvrátiť sa od Božieho požehnania?

Odpoveď: Pre niekoho, kto nechce prijať Božie požehnanie, nepomôže polovičatá snaha ani prísť k Bohu s podmienkami, ktoré musí Boh splniť.

Ak nemáte v úmysle poslúchať Boha, je pre vás lepšie nevedieť, aká by bola Božia vôľa a požehnanie, než to vedieť a odvrátiť sa od toho. Prečítajte si o vážnej chybe, ktorú ľudia spáchali, keď požiadali Jeremiáša, aby prosil Boha o odpoveď na ich otázku v Jeremiášovi 42:19–22.

Pre poslušného kresťana môže existovať šťastné, príjemné miesto, z ktorého nás Boh chce vyviesť, aby sme kázali tým, ktorí to potrebujú počuť viac. To nie je odvrátenie sa od Božieho požehnania (to by bolo odvrátenie sa s cieľom zostať), ale v danej chvíli to tak niekedy môže vyzerať.

Otázka: V knihe Rút 1,12–13 sa sama Noemi vyrovnávala s niektorými problémami a nazývala sa zatrpknutou. Prečo si Noemi myslela, že Božia ruka je proti nej?

Odpoveď: Noemi stále nasledovala Boha, ale vzhľadom na hladomor a smrť svojho manžela a dvoch synov, a bez nádeje na potomkov, určite zažila aj lepšie okolnosti. Hoci sa Noemi mýlila, keď bola zatrpknutá a hovorila ľuďom, že je zatrpknutá, napriek tomu stále vkladala nádej do Boha a naďalej Mu slúžila.

Viac o jej reakcii nájdete aj v diskusii k Rút 1:20.

Otázka: Naznačujú aramejské slová v knihe Rút 1:13 a 1:20, že bola napísaná v piatom storočí?

Odpoveď: Nie. Aj skeptická publikácia Asimov’s Guide to the Bible na strane 262 tvrdila, že bola napísaná v piatom storočí pred n. l. V nasledujúcom texte najprv vysvetlíme, prečo údajné aramejské slová nie sú relevantné, a potom, prečo bola kniha pravdepodobne napísaná skôr.

1. Slovo „lahen“ v knihe Rút1:13 skutočne znamená v aramejčine „preto“, ale v hebrejčine znamená aj „im“. Slovo „mara“ v knihe Rút 1:20 je napísané aramejským spôsobom, ale hebrejské slovo má identický zvuk a líši sa len mierne v pravopise. Keďže sa kniha v priebehu rokov kopírovala, pisári, ktorí ovládali aramejčinu, mohli samozrejme ľahko zaviesť túto druhú zmenu.

2. Autor Gleason Archer tiež poukazuje na to, že kniha bola pravdepodobne zapísaná v období medzi Dávidom a Šalamúnom. Hoci Dávid nie je súčasťou príbehu, bol v ňom výslovne spomenutý. Šalamún by bol pravdepodobne spomenutý tiež, keby v čase zápisu knihy vládol. Kniha Rút tiež jasne ukazuje obdobie predtým, ako Moabiti začali nenávidieť Izraelitov kvôli ich neustálemu utláčaniu.

Otázka: Prečo v Ru 1,15 Noemi povedala Rút, aby sa vrátila k svojim [moabským] bohom, tak ako to urobila jej svokra?

Odpoveď: V tejto situácii si Noemi možno uvedomovala, čo robí. Noemi naliehala na Rút, aby svoje rozhodnutie potvrdila. Noemi nechcela, aby Rút išla s ňou z finančných alebo citových dôvodov. Ak by Rút tvrdila, že chce slúžiť Živému Bohu, a bolo by to len predstieranie, tiež by to k ničomu neviedlo. Tento rozhovor ukazuje, že to nebolo predstieranie a že to bola jednoznačne Rút, a nie Noemi, kto chcel nasledovať Noeminho Boha.

Niekedy pri dnešnej evanjelizácii musíme dať ľuďom priestor na to, aby sa sami rozhodli, a nechať ich uvedomiť si, že je to skutočne ich rozhodnutie. Druhý príklad, ktorý má s týmto určité podobnosti, nájdete v Jozue 24:14–25.

Otázka: V knihe Rút 1:20, mala Noemi pravdu, keď chcela, aby ju volali Mara, čo znamená „horká“?

Odpoveď: Naomi prežila tragický pobyt, zažila deprimujúcu prázdnotu a jej návrat bol horkosladký. Keďže v jej rodine zomreli traja ľudia, Naomi nemala žiadnu reálnu nádej na potomkov, čo bolo v tej kultúre dôležité. Naďalej síce nasledovala Boha, ale jej túžba byť „ “ (horká) je pochopiteľná. Pochopiteľné však neznamená, že to bolo dobré. Veriaci môžu zlyhať rôznymi spôsobmi a ona bola čoraz viac sklamaná. Boh ju milostivo vytiahol z jej zúfalstva a dal jej veľkú nádej.

Dnes sa možno občas cítite veľmi sklamaní; tak ako Pavol v 2. Korinťanom 1:8–10. Možno máte pocit, že aj vy by ste sa mali volať „zlé správy“ alebo „horkosť“. Boh vás z toho môže vytiahnuť a ukázať vám skutočnú nádej. 1. list Petrov 1:3–12 nám hovorí o našej veľkej nádeji, rovnako ako Pavol v Liste Rímskym 8:18. List Židom 12:1–3 hovorí o vytrvalosti a nádeji Ježiša a iných tvárou v tvár utrpeniu a o tom, ako potrebujeme mať tú istú nádej. Nie slabú, bojazlivú nádej, ale nádej, ktorá nám dáva silu vydržať akúkoľvek skúšku.

Otázka: Akú úlohu by malo mať požehnanie v našich životoch podľa Rút 2:4 (dvakrát), 2:12, 2:19, 2:20?

Odpoveď: Prvá vec, ktorá človeku príde na myseľ, je, ako môžeme byť v Božom požehnaní. Naznačuje sa však, že existujú dve dôležitejšie veci ako táto. Po prvé, ako môžeme vo svojom živote požehnávať Boha? Po druhé, ako môžeme požehnávať druhých?

Noemi si Rút uctila a požehnala ju tým, že ju v knihe Rút osemkrát oslovila ako „moja dcéra“.

V knihe Rút je každá modlitba modlitbou požehnania a každá modlitba je vyslyšaná.

Boaz hovoril jazykom viery a požehnával druhých. Čo vychádza z našich úst?

Otázka: Prečo by sme mali v knihe Rút 2:4 (dvakrát) venovať pozornosť našim pozdravom (a rozlúčkam)?

Odpoveď: Naše pozdravy a rozlúčky by nemali byť banálne, ale mali by niečo znamenať. Chceme, aby mali dobrý význam, a prečo z nich neurobiť prosbu k Bohu, aby požehnal druhých?

Otázka: Prečo v knihe Rút 2:6–7 hlavný sluha dovolil Rút zbierať klasy za žnármi bez toho, aby o tom vopred informoval Boaza?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale mohli existovať dva dôvody.

Právny: V izraelskom zákone (Levitikus19:10 ;23:22 ; a Deuteronómium 24:21) bolo poľnohospodárom nariadené, aby neprechádzali po poliach druhýkrát, ale aby zberali zvyšky pre cudzincov a chudobných.

Vzťahové: Zdá sa, že vzťah medzi Boazom a hlavným sluhom bol taký, že hlavný sluha mohol prevziať iniciatívu ešte predtým, ako o tom informoval Boaza, bez akýchkoľvek pochybností, že by Boaz chcel byť lakomý a porušiť zákon. Vo vzťahu šéf – podriadený je jednou z najcennejších vlastností podriadeného to, že mu možno dôverovať, že urobí to, čo šéf chce.

Ako vedľajšiu poznámku, v dnešných obchodných vzťahoch jedna strana často získa viac, ak pre druhú stranu „nechá na stole trochu peňazí“. Keď sú obe strany v situácii, z ktorej majú obaja prospech, obe majú motiváciu pokračovať v tomto prospešnom vzťahu.

Otázka: Ako sa v knihe Rút 2:12 dostala Rút „pod Božie krídla“ a sú niektorí kresťania pod Božími krídlami, zatiaľ čo iní možno nie?

Odpoveď: Hebrejské slovo pre roh odevu je kanap. Môže tiež znamenať krídlo.

V právnom zmysle je každý skutočný veriaci pod Božími krídlami v tom, že Ježišova krv ho zachraňuje pred trestom za hriech. V každodennom zmysle by však kresťan nemal myslieť, že sa môže spoliehať na Božie ochranné krídla, keď kráča po ceste, po ktorej mu Boh zakázal kráčať, a uteká za vecami, za ktorými mu Boh zakázal utekať. Ale aj keď žijeme v poslušnosti voči Bohu, pod Jeho krídlami, môžu sa nám stále stať choroby, nehody a iné bolestivé veci, avšak nič okrem toho, čo Boh dovolí, a pri čom bude s nami, aby sme to prekonali.

Otázka: Prečo si myslíte, že v knihe Rút 2,15–16 Boaz povedal toto o Rút žencom, alebo si myslíte, že to povedal o všetkých?

Odpoveď: Hoci to možno cítil voči každému na svojom poli, je najpravdepodobnejšie, že to povedal najmä svojim žencom o Rút. Mal Rút rád a obdivoval ju za to, že zostala, aby sa starala o svoju svokru. Dnes, keď si človek hľadá partnera, môže uvažovať nad vecami ako „je s ním zábava“, „ako je atraktívny“ alebo „ako je bohatý“. Dôležitejšie otázky však sú: „Je to zrelý veriaci?“, „Aký má charakter?“ a „Je to ten typ človeka, ktorý pri mne zostane, aj keby sa moje okolnosti zhoršili?“ Ani ten najbohatší, najatraktívnejší a najzábavnejší manžel alebo manželka na svete vám neprinesie žiadne šťastie, ak vás opustí.

Otázka: Prečo to Noemi povedala v knihe Rút 2:19?

Odpoveď: Keď Noemi videla, že ide o celú efu, pochopila, čo sa deje. Niekto si všimol Rút a bol k nej mimoriadne štedrý.

Otázka: Ako v knihe Rút 3:1 nájdeme „miesto odpočinku“ (domov)?

Odpoveď: Hebrejské slovo pre odpočinok, menuhah, je takmer rovnaké ako slovo pre domov, manoah. Ako veriaci by sme nikdy nemali byť spokojní, ale vždy by sme sa mali usilovať priblížiť sa k Bohu a robiť viac na Jeho oslavu. Zároveň by sme však mali byť spokojní a cítiť sa „doma“, odpočívajúc v tom, že konáme podľa Božej vôle.

Otázka: Čo tu urobili Rút a Boaz v knihe Rút 3:7–9?

Odpoveď: Hoci sa niektorí snažia z tohto úryvku vyčítať, že tu mali pohlavný styk, kniha Rút to výslovne neuvádza. V Biblii výraz „ležať s niekým“ znamená mať s niekým pohlavný styk, ale Rút to neurobila. To, že Rút ležala, znamená len to, že si ľahla spať.

Ako sa uvádza v knihe Ťažké výroky Biblie na s. 199–200, Boaz sa uprostred noci „vystrašil“, keď zistil, že má odkryté nohy a Rút tam ležala. Je teda zrejmé, že predtým nemal Boaz s Rútou žiadny vzťah, inak by nebol prekvapený. Toto, ako aj kniha „735 Baffling Bible Questions Answered“ (Odpovede na 735 záhadných biblických otázok), s. 98, vysvetľujú, že keď Boaz rozprestrel roh svojho odevu nad ňou, išlo o zvyk, ktorý znamenal, že si ju vezme za ženu. Kniha „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažko zrozumiteľné výroky Biblie), s. 200, tiež spomína, že u niektorých Arabov je dodnes zvykom, že muž hodí odev na ženu, ktorú si vezme za ženu.

To, že Rút prišla v noci, nevyvolalo na Boaza verejný tlak, aby ju prijal. Podľa knihy „When Critics Ask“ (str. 153) bolo odhalenie Boazových nôh zo strany Rút zvykovým prejavom jej podriadenosti voči Boazovi.

Otázka: Bola Rutina smelá žiadosť v knihe Rút 3,7–9 v podstate žiadosťou o ruku adresovanou Boazovi a bolo to správne?

Odpoveď: Nepriamo a s úctou bola Rút v skutočnosti veľmi smelá. V našom živote sú chvíle, kedy treba byť smelý, a sú chvíle, kedy nie. Ale aj keď máme byť smelí, môžeme byť smelí v pokore a s úctou k druhým.

Otázka: Prečo v knihe Rút 3,11 nazval Boaz Rút „ženou ušľachtilého charakteru“?

Odpoveď: Pretože Boaz videl, že Rútina vernosť voči nemu bola väčšia ako jej túžba vydať sa za mladšieho muža.

Otázka: Prečo v knihe Rút 3,12–13 Boaz vtedy neprijal Rútinu ponuku?

Odpoveď: Boaz mal Rút zrejme rád a bol šťastný aj polichotený, že sa s ním chce vydať. Bolo však správne najprv osloviť najbližšieho príbuzného. Napriek svojej radosti si teda Boaz cenil to, čo bolo správne a primerané, viac než to, že by si vzal konkrétnu dievčinu. Na jednej strane by Boazovi zrejme nevadilo, keby sa bližší príbuzný rozhodol oženiť sa s Rútou. Na druhej strane však Boaz už vedel, kto je tým najbližším príbuzným.

Otázka: Prečo v knihe Rút 3:14 nechcel Boaz, aby sa roznieslo, že na mlátište prišla žena?

Odpoveď: Boaz sa pravdepodobne obával, aby to nevyzeralo zle (2. Korinťanom8:21 ; 1. Tesalonickým5:22 ). Navyše, keby sa roznieslo, že Boaz dovolil Rút prísť, mohli by chcieť prísť aj iné ženy, napríklad ich manželky, a navštíviť mladších mužov. Sú situácie, keď musíme chrániť svoju povesť, aj keď sme neurobili nič zlé.

Otázka: Prečo sa v knihe Rút 3:18 zdalo, že Noemi aj Rút sú tu tak pokojné, keď sa práve rozhodovalo o dramatickej zmene v Rútinej budúcnosti?

Odpoveď: Na základe Naomiinej rady a Rútinho konania obe urobili všetko, čo mohli. Teraz už nemali čo robiť. Všetko bolo v Božích rukách. Boh, ktorý zariadil, aby Rút zberala klasy na Boazovom poli, zdanlivo náhodou, sa o ne mohol naďalej starať. Keď sa ocitneme v podobnej situácii, keď už nemôžeme nič urobiť, musíme sa naučiť spočívať v Božích rukách, bez ohľadu na to, aký dôležitý bude výsledok.

Otázka: Použil Boaz v Rút 4,1–9 dobre premyslenú stratégiu?

Odpoveď: Možno áno. Ak ten najbližší príbuzný býval mimo mesta a pracoval v meste, Boaz vedel, že niekedy prejde bránou.

Boazov pozdrav nemá v angličtine presnú paralelu. „Môj priateľ“ je ako povedať „John Doe“ alebo pozdrav, pri ktorom poznáte danú osobu, ale nechcete formálne vysloviť jej meno. Možno chcel Boaz tomu mužovi uľahčiť, aby sa z toho vycúval bez toho, aby sa cítil zahanbený kvôli svojmu menu.

Najprv Boaz predstavil pozitívnu stránku: pozemok bol na predaj a ak by ten muž mal peniaze, možno by ho chcel kúpiť. Boaz povedal, že ho chcel kúpiť sám, ale veľkoryso (v skutočnosti v súlade so zákonom) nechal toho muža, aby ho kúpil, keďže mal právo ako najbližší príbuzný.

Potom mu Boaz predložil Rút. To znamenalo, že dedičstvo tej pôdy by sa započítavalo k Elimelechovi a Machlonovi, nie k rodine toho muža. Navyše, ak by ten muž ešte nemal žiadne deti, tento syn, ktorý sa narodil Rút, by bol prvorodený a mal by dvojnásobné dedičstvo.

Tiež mu pripomenul, že Rút je Moabčanka, čo by mohlo toho muža odradiť od sobáša s ňou.

Nakoniec, keď spomenul Noemi aj Rút, je možné, že vzhľadom na to, že Noemin manžel a Rútin manžel Machlon zomreli predčasne, ten muž mohol mať obavy, že aj jeho by mohla postihnúť predčasná smrť.

Hoci však Boaz túto vec dobre vysvetlil, neexistovala žiadna záruka, že to vyjde. Všetko, čo Boaz mohol urobiť, bolo zveriť výsledok do rúk Pána.

Otázka: Bolo to v knihe Rút 4:3–8 v rozpore so zákonmi o tom, že muž si má vziať za ženu manželku svojho zosnulého brata, ako je uvedené v Deuteronómiu 25:5–10?

Odpoveď: Vôbec nie. V odpovedi je potrebné zohľadniť šesť bodov.

1. Žiaden brat neprežil. Namiesto toho sa riadili pravidlom o najbližšom mužskom príbuznom.

2. Všimnite si, že v knihe Rút 4:4 bol najbližší príbuzný spočiatku ochotný kúpiť majetok, kým nezistil, že Rút by sa v rámci tejto transakcie stala jeho ženou. Najbližší príbuzný, ktorého meno je dnes zabudnuté, sa viac staral o to, aby všetci jeho potomkovia niesli jeho meno, než o Rútino blaho či dokonca o majetok.

3. Rút nebola Izraelitka, ale Moabčanka, čo by mohlo vysvetľovať neochotu najbližšieho mužského príbuzného.

4. Prikázania z Deuteronómium 25:5–10 sa tu nedali uplatniť, pretože ten muž nebol bratom manžela. Snažili sa však dodržiavať zásadu a ducha Deuteronómium 25:5–10.

5. Keďže Deuteronómium 25:5–10 tu nebolo prikázaním, ani trest prísne nedodržali. Muž si sám vyzul sandálu; Rút mu neplivla do tváre. Archer poukazuje na to, že Rút zrejme nechcela toho muža zahanbiť.

6. Existovali rozdiely medzi zákonom v Deuteronómiu 25:5–10 a tým, čo urobili v Knihe Rút. Kniha Rút jednoducho zaznamenáva, čo títo ľudia urobili.

Otázka: Kto vlastnil pozemok pred týmto predajom (Rút 4:3)?

Odpoveď: Elimelech ju pravdepodobne dal do zálohy, keď odišiel do Moáb, ako uvádza Believer’s Bible Commentary na str. 292. Inými slovami, predal pozemok niekomu inému, ale pokiaľ by nebol spätne odkúpený, v päťdesiatom roku jubilea by sa vrátil Elimelechovmu „dedičovi“ (kto by to aj bol).

Otázka: Prečo v knihe Rút 4:6 najbližší príbuzný spočiatku súhlasil s kúpou pozemku, ale potom od toho ustúpil?

Odpoveď: Ako dôvod uviedol, že si nemôže vziať Rút za ženu, lebo by tým mohol ohroziť svoje vlastné dedičstvo. Keďže sa vtedy praktizovala polygamia, skutočným dôvodom je, že ak by Rút porodila jeho prvorodeného syna, ostatní by mohli považovať tohto syna za dediča nielen mena Rútinho manžela, ale aj majetku tohto muža. Deuteronómium 25:5–10 stanovuje, že muž sa musí oženiť s vdovou svojho brata, ak bratia žili spolu. V tomto prípade však neboli bratmi a nežili spolu.

Otázka: Existuje v knihe Rút 4:8 nejaký ďalší dôkaz o potvrdení transakcie výmenou sandálov?

Odpoveď: Áno. Nielenže Deuteronómium 25:7–10 uvádza, že to mali urobiť, ale aj Nuziho tabuľky (koniec 14. storočia pred n. l., tesne po Mojžišovej dobe) zaznamenávajú vzdanie sa majetkových práv odovzdaním sandále novému vlastníkovi, ako uvádza The NIV Study Bible z roku 1985, s. 369.

Výmena sandálov môže podľa The Nelson Study Bible, s. 447, metaforicky znamenať aj právo chodiť po predávanej pôde. Komentár Keil-Delitzscha k Starému zákonu, zväzok 2, s. 490, uvádza, že aj ľudia v Nemecku a Indii mali zvyk prevziať kúpený majetok do vlastníctva tým, že šliapali po pôde.

Otázka: Prečo sa v knihe Rút 4:12 spomína Tamar?

Odpoveď: Ľudia to pravdepodobne spomenuli, pretože to bol ďalší príklad levirátneho manželstva, hoci nedokonalý. Keď „Júda získal manželku pre svojho prvorodeného Éra“ (Genesis 38:6), Písmo neuvádza, že bola vnučkou Jakuba ( ). Ide teda o ďalší príklad levirátneho manželstva, hoci sa to stalo ešte predtým, ako Boh dal Zákon prostredníctvom Mojžiša. Keď Er zomrel, Júda dal Onana a Tamaru do manželstva, aby pokračovali v Erom rode. Keď Onan zomrel, Júda sľúbil Tamare, že sa môže vydať za Šéla, hoci tento sľub porušil. Rod sa teda zachoval prostredníctvom samotného Júdu.

Tamar spáchala zlo, keď sa oddala Judovi, svojmu svokrovi. Ľudia však ctili svoju predkyňu, spomínali si na jej plodnosť, ktorá nasledovala po tomto čine, a prehliadli jej hriech. Bola verná mužovi, Judovi, ktorý sa bál oženiť sa s ňou.

Otázka: Prečo je Rút v knihe Rút 4:10 „kúpenou manželkou“? (Jeden moslim to spomenul ako niečo veľmi zlé.)

Odpoveď: Boaz si Rút „kúpil“ (t. j. zaplatil za ňu veno) tým, že odkúpil pozemok od Noemi. Boaz sa staral o Rút a o svoju svokru, vdovu Noemi, a nie je mi jasné, prečo má tento moslim problém s Boazovým milosrdným činom súcitu. Dúfam, že si nevybral len tak hocijaký verš z Biblie, ktorý mu prišiel pod ruku.

Ak má tento moslim problém s venom pre manželky, treba poznamenať, že Mohamed zaplatil 4 000 dirhamov za svoju manželku Umm Habibah (Abu Dawud, zväzok 2, č. 2103, s. 565). Tiež Ali bin Abi Talib si kúpil dcéru Rab’iah pre seba. Porodila mu dcéru menom Umm Ruqayyah (al-Tabari, zväzok 11, s. 66).

Otázka: Prečo v knihe Rút 4:13 nemali Mahlón a Rút ešte syna?

Odpoveď: Mahlon a Rút boli manželia asi desať rokov a nemali deti. Buď Mahlon, alebo Rút mohli byť neplodní. V knihe Rút 4:13 sa píše, že „Hospodin jej umožnil otehotnieť“.

Otázka: V knihe Rút 4:16–17, adoptovala Noemi tohto syna?

Odpoveď: Pravdepodobne nie. No Naomi mala z vnuka takú veľkú radosť, že to bolo rovnaké, ako keby to bol jej vlastný syn. Iný názor uvádza publikácia The Bible Knowledge Commentary: Old Testament, s. 428, podľa ktorej mohlo ísť o formálne osvojenie zo strany Naomi.

Otázka: Ako je toto vykúpenie v knihe Rút 1–4 predobrazom Kristovho vykúpenia nás?

Odpoveď: „Odhalme“ knihu Rút a pozrime sa na dvanásť spôsobov, akými to súvisí s Kristom a s nami.

1) Pravdepodobnosť, že by Rút mala potomka, ktorý by sa stal izraelským kráľom, bola prakticky nulová. Žiadnej inej Moabčanke sa to nestalo. Zber na Boazovom poli, to, že si ju Boaz všimol, skutočnosť, že Boaz bol príbuzným vykupiteľom, a to, že najbližší príbuzný sa do toho nechcel zapliesť, atď. – to všetko sa muselo vyvinúť presne tak, ako malo.

2) V knihe Rút 1:1–2 sa Noemina rodina rozhodla opustiť Zasľúbenú zem a desať rokov žila v Moábe. Mohli byť jednoducho zabudnutí, rovnako ako mnohí iní Izraeliti, ktorí sa asimilovali do okolitých krajín. Podobne sa aj ľudia rozhodli opustiť Boha a Jeho „ochranný dáždnik“ – Jeho ochranu a vôľu – a odísť do svojej vlastnej cudzej zeme.

3) V knihe Rút 3:10 mohla Rút túto záležitosť s príbuzným vykupiteľom ignorovať, keďže bola predsa len Moabčanka, a jednoducho si nájsť mladého muža, možno zámožného a bez väčších ťažkostí v Moabsku. Veď Orpa to tak urobila. Rút si v knihe Rút 2:10 uvedomovala svoje postavenie cudzinky, ale prijala to a využila Boazovu láskavosť.

4) V knihe Rút 3:11–13 dal Boaz Rút sľub, že túto záležitosť vyrieši, a tak Rút, ako aj Noemi plne verili Boazovmu sľubu.

5) Rút nepatrila k Božiemu ľudu, bola cudzinkou z Moáb, a Moabiti boli odcudzení Izraelitom. Podľa Kolosenským 1:21 sme kedysi boli odcudzení a nepriateľmi Boha. Ale tak, ako Boaz priviedol Rút do Božieho ľudu, Kristus nás priviedol do svojho vyvoleného ľudu.

6) V knihe Rút 4:17 sa však Rút nestala len Izraelitkou, členkou Božieho ľudu; stala sa predchodkyňou kráľovského rodu Dávida. Podobne aj my sme v Kristovi kráľovským kňazstvom, kráľmi a kňazmi, podľa 1. listu Petrovho 2:9-10.

7) V knihe Rút 3:1–9 Noemi navrhla, čo treba urobiť, a Rút splnila svoju úlohu, ale Noemi a Rút neboli v postavení, aby mohli kúpiť pozemok a uzavrieť manželstvo; musel to byť Boaz.

8) Boaz, príbuzný vykupiteľ, bol predobrazom Krista. Kristus nás vykúpil z kliatby zákona. Ale zatiaľ čo Boaz použil peniaze na kúpu pozemku a Rút a na zachovanie rodovej línie Machlona, Kristus použil svoju vlastnú krv, aby vykúpil nás, svoj svätý ľud.

9) V knihe Rút 4:3 môže „blížší príbuzný“ symbolizovať zákon. Zákon mal na nás prednostné právo, ale nebol schopný nás vykúpiť. Nevieme s istotou, prečo Boaz chcel desať svedkov, ale to nám pripomína Desatoro prikázaní.

10) Keď sme svedkami krstu niekoho, spomeňme si na Rút. V knihe Rút 4:2 boli starší a ľudia z Betlehema svedkami toho vykúpenia vtedy.

11) V knihe Rút 4,13–17 sa Rút a Boaz vzali, aby „boli plodní“, aby splodili potomkov, ktorí by pokračovali v rodovej línii Elimelecha a Machlona. Aj my sme spasení, aby sme boli plodní, stvorení „na dobré skutky, ktoré Boh vopred pripravil, aby sme v nich žili“ (Efezským 2,10).

12) Boh často používa skromné a neočakávané prostriedky, aby zjavil svoju slávu. Božia prozreteľnosť môže pôsobiť za nezvyčajných okolností a ktokoľvek sa môže stať veriacim, byť vykúpený a prijať Božie požehnania. Boh použil Boaza a Rút nielen pre Dávidov rod, ale aj pre Kristov rod, a to právne prostredníctvom Jozefa a biologicky prostredníctvom Márie. Aj dnes Boh vykupuje hriešnikov, nepravdepodobných ľudí, nevhodných pre nebo, a privádza ich do svojej rodiny a medzi svoj ľud, a nakoniec do svojho dokonalého neba.

Otázka: Ktorí ranokresťanskí autori sa v knihe Rút odvolávali na túto knihu?

Odpoveď: Jediným prednicejským kresťanským autorom, ktorý sa odvolával na knihu Rút, je Melito/Meleto zo Sardis (170–177/180 n. l.). Uvádza zoznam všetkých kníh Starého zákona a vo svojom diele „ “ zahrňuje všetky knihy, ktoré máme, s výnimkou Nehemiáša a Ester. Fragment 4 z knihy „Book of Extracts“, s. 759.

Po Nicei

Eusébius z Cézarey (318–339/340 n. l.)

Anonymný Synopsis Scripturae Sacrae (350–370 n. l.)

Atanáz (367, 325–373 n. l.)

Efraim/Efrem (350–378 n. l.)

Afrahát Sýrsky (337–345 n. l.) naráža na knihu Rút

Gregor z Nazianzu (330–391 n. l.) uviedol všetky knihy Písma v básni a uviedol, že akékoľvek ďalšie knihy nie sú pravým Písmom. Jeho zoznam bol rovnaký ako ten, ktorý dnes používajú protestanti, s výnimkou toho, že nezahrnul Nehemiáša, Ester ani Zjavenie. Nespomenul Pláč, ale možno si myslel, že je zahrnutý v Jeremiášovi. Nespomenul menovite Pavlove listy ani List Hebrejom, ale uviedol, že Pavol napísal štrnásť listov. Gregoriova báseň je (v gréčtine) v zväzku 37 Migneho Patrologia Graeca, stĺpce 471–474 (Carmina Dogmatica, kniha 1, časť 1, Carmen XII). Viac informácií nájdete na stránke http://www.bible-researcher.com/gregory.html.

Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.)

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Rufinus (374–406 n. l.)

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuchu, knihe Jób, knihe Ježiš, syn Naveho [Jozue], knihe Sudcov, knihe Rút, knihám Samuela, knihám Kráľov (2 knihy), dvanástim prorokom – Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša, Nehemiáša, List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

17. kartáginský koncil (393–419 n. l.) (218 biskupov)

Otázka: Aké sú v knihe Ru niektoré z najstarších rukopisov, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora: (cca 1 pred n. l.) 4 samostatné kópie podľa publikácie The Dead Sea Scrolls Today, s. 30, a Wycliffe Bible Dictionary, s. 436–438. Nazývajú sa 2Q16, 2Q17, 4Q104, 4Q105. (The Dead Sea Scrolls in English, 4. vyd., xxix až xlii) 2Q17 sa v skutočnosti skladá z dvoch fragmentov, 4Q104 z troch fragmentov, z ktorých jeden tvorí úvod. 4Q105 pozostáva z troch veľmi malých fragmentov ďalšej kópie knihy Rút. (The Dead Sea Scrolls Translated: The Qumran Texts in English, 2. vyd., s. 471, 481)

4QRuth(a) 1:1–12;2:13 –23; 3:1–8; 4:3–4

4QRuth(b) 1:1–6, 12–15;3:13 –18

Celkovo sa v zvitkoch z Mŕtveho mora zachovali nasledujúce verše z knihy Rút: 1:1–12;2:13 –23; 3:1–8, 13–18; 4:3–4. Viac podrobností nájdete v článku Význam zvitkov z Mŕtveho mora.

Kresťanské biblické rukopisy, pochádzajúce približne z roku 350 n. l., obsahujú Starý zákon vrátane knihy Rút.

Vaticanus (325–350 n. l.) zachoval celú knihu Rút.

Rukopis Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.) zachoval celú knihu Rút.

Z rukopisu Sinaiticus (340–350 n. l.) sa nám nezachovala žiadna časť tejto knihy.

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na knihu Rút?

Odpoveď: Jediným autorom z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorý sa odvolával na verše z knihy Rút alebo na ne narážal, je Melito/Meleto zo Sardis (170–177/180 n. l.), ktorý ju spomínal podľa názvu.

Julius Africanus vo svojom Liste k Aristidovi, kap. 5, spomína rodokmene Achiora Ammonita a Rút Moabčanky, ale knihu Rút menovite nespomína.

Otázka: Aké sú v knihe Rút niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Tu je niekoľko prekladových rozdielov. Aby sme získali prehľad o rozdieloch medzi hebrejským masoretským textom (prvý) a gréckym prekladom Septuaginty (druhý), táto časť sa zameriava na 1. kapitolu.

Rút 1:1 „moabské polia“ vs. „moabská zem“

Rút 1:2 mená sa mierne líšia (Naomi, Mahlon, Chilion vs. Noemin, Maalon, Chelaion)

Rút 1:3 Rútina svokra „Orpa“ vs. „Orfa“

Rút 1:6 „moabské polia“ vs. „moabská krajina“

Rút1:13 : „Pre mňa je to oveľa trpkejšie ako pre teba.“ vs. „Je mi ťa ľúto“

Rút1:14 „pobozkala svoju svokru“ vs. „pobozkala svoju svokru a vrátila sa k svojmu ľudu“. (Implikácia, že sa vrátila k svojmu ľudu, je v oboch prípadoch rovnaká.)

Rút1:18 „prestala s ňou hovoriť“ vs. „prestala s ňou už viac hovoriť“ (V oboch prípadoch kontext naznačuje, že s ňou na túto tému už viac nehovorila.)

Rút1:19 „dojímala ich“ vs. „dojímala ich hlboko“

Rút1:20 „horko“ vs. „veľmi horko“

Rút1:21 „obrátil [Svoje] oko proti mne a Všemohúci mi urobil zlo?“ vs. „ponižoval ma a Mocný ma sužoval?“

Rút1:22 „moabské polia“ vs. „moabská krajina“

Rút3:15 „potom sa vrátil“ (mnohé hebrejské texty) vs. „potom sa vrátila“ (mnohé hebrejské rukopisy, Septuaginta, sýrčina) (Svitok z Mŕtveho mora 2QRuth(b) [=2Q17] pochádza z Rút3:13 –18, nie je však isté, čo presne uvádza.) Cirkovní autori z obdobia pred Nicejským koncilom sa na tento verš neodvolávajú.

Rút 4:4 „ale ak nechceš“ (väčšina masoretských textov, Septuaginta) vs. „ale ak on nechce“ (mnohé hebrejské rukopisy)

Rút 4:5 „Naomi a Rút, Moabčanku, získavaš vdovu po zosnulom“ (masoretský text) vs. „Noemin a Rút, Moabčanku, manželku zosnulého, musíš tiež kúpiť“ (Septuaginta) vs. „Naomi, získavaš Rút, Moabčanku, vdovu po zosnulom“ (Vulgáta, sýrčina)

Rút4:20 : „Salma“ (väčšina masoretských textov) vs. „Salmon“ (niekoľko hebrejských rukopisov, časť Septuaginty, Vulgáta)

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad zo Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použili sa tiež The Expositor’s Bible Commentary a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV 1985, NKJV a NRSV.