< Otázka týkajúca sa Biblie zo Skutkov apoštolov

Otázka: Napísal Lukáš dve samostatné knihy: „Evanjelium“ a „Skutky apoštolov“, alebo napísal jednu knihu, ktorú cirkev či prvá kresťanská komunita rozdelila na dve knihy?

Odpoveď: Obidve sú pomerne rozsiahle knihy a Lukáš ich pôvodne písal oddelene. Skutky apoštolov 1,1 začínajú slovami: „V mojej prvej knihe, Teofil, som písal o všetkom, čo Ježiš začal robiť a učiť…“ Zo 31 prednicejských autorov, ktorí citovali alebo narážali na Lukáša a/alebo Skutky apoštolov, nikto nenapísal, že by to bola kedysi jedna kniha.

Otázka: Bol Teofil v Skutkoch apoštolov 1,1 a v Lukášovi 1,3 skutočnou osobou?

Odpoveď: Existujú tri možnosti a ja uprednostňujem tretí názor.

Nie: Grécke slovo Theofilus znamená „milovník Boha“ a mnohí to vnímajú ako všeobecné oslovenie milovníkov Boha. Podľa historika Plutarcha bol istý Kleomenes zázračne ochránený hadom a nazývali ho theophiles, čiže „obľúbenec bohov“.

Áno: Teofil bol však známe grécke meno a niektorí, napríklad v Nelsonovej študijnej Biblii na str. 1685, tvrdia, že Teofil bol konkrétny veriaci. Podobne aj v NIV Study Bible na str. 1532 sa uvádza, že Teofil „sa takmer s určitosťou vzťahuje na konkrétnu osobu, a nie na milovníkov Boha vo všeobecnosti“. Teofil mohol byť Lukášovým patrónom, ktorý hradil Lukášove výdavky počas jeho výskumu a písania.

Úmyselne nejednoznačné: Tretí názor je, že táto nejednoznačnosť je úmyselná, buď zo strany Lukáša, alebo zo strany Boha.

Theofilus bolo meno viacerých osôb:

1) Staroveký grécky geograf spomínaný Plutarchom, Ptolemaiosom a Jozefom Fláviom

2) Indo-grécky kráľ buď z roku 130 pred n. l., alebo z roku 90 pred n. l., biskup z Antiochie (168–181/188 n. l.)

3) Teofil z Cézarey (cca 170–180 n. l.)

4) ariánsky Theofilus Indický (zomrel v roku 364 n. l.)

5) Patriarcha Alexandrie niekedy okolo roku 391 n. l.

6) Autor diela Mučeníctvo diakona Habiba, ku ktorému došlo v roku 315 n. l.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 1:3, bol Ježiš na zemi štyridsať dní po svojom vzkriesení, alebo menej ako päť dní, ako to údajne naznačuje Lukáš 24:50–52?

Odpoveď: Ježiš bol po svojom zmŕtvychvstaní na zemi štyridsať dní, ako nám to Lukáš uvádza v Skutkoch apoštolov 1:3. Naopak, v Lukášovi 24:50 nám Lukáš hovorí o posledných piatich dňoch, ale Lukášovo evanjelium neuvádza počet dní predtým, ako Ježiš viedol učeníkov do Betánie a vystúpil do neba.

Otázka: Vedeli apoštoli v Skutkoch 1,8 vopred, čo sa stane, keď na nich zostúpi Duch Svätý?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale nič nenasvedčuje tomu, že by to vedeli. Keď nasledujeme Boha, často sa stáva, že nám Boh vopred nehovorí, aké požehnania pre nás pripravil.

Otázka: Kto boli tí muži oblečení v bielom v Skutkoch apoštolov 1:10?

Odpoveď: Boli to anjeli. Lukáš ich nazval mužmi, pretože vyzerali ako ľudia.

Otázka: Prečo anjeli v Skutkoch apoštolov 1:11 mierne pokarhali apoštolov?

Odpoveď: Je pochopiteľné, že tam len stáli v úžase a sledovali, ako Ježiš vystupuje do neba. Ale aj po tom, čo Ježiš zmizol, naďalej hľadeli hore. Nemusia sa obávať, že by zmeškali Kristov návrat; každé oko to uvidí. My, rovnako ako oni, nie sme povolaní byť len pozorovateľmi hviezd, ktorí hľadia hore, ale sme povolaní byť svedkami pre ľudí po celom svete.

Otázka: Ukazuje Skutky1:11 , ako sa Ježiš vráti?

Odpoveď: Áno. Ježiš sa telesne vráti v oblakoch, rovnako ako telesne vystúpil do oblakov.

Raný kresťanský spisovateľ Irenej (182–188 n. l.) po citácii 1. Jánovej 5:1 hovorí: „vediac, že Ježiš Kristus je ten istý, ktorému sa otvorili brány neba, pretože na seba vzal telo; ktorý tiež príde v tom istom tele, v ktorom trpel, a zjaví slávu Otca.“ Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 16:8, s. 443

Otázka: Čo je v Skutkoch apoštolov 1,12 „sabatová vzdialenosť“?

Odpoveď: Tento hovorový výraz označoval vzdialenosť, ktorú podľa rozhodnutia farizejov mohol človek prejsť v sobotu bez vykonávania práce. Mišna učí, že to bolo 2 000 lakťov, čo by bolo 1,11 km alebo 1 200 yardov, čiže 2/3 míle.

Otázka: Ukazuje Skutky apoštolov 1:12, že by sme v sobotu nemali cestovať ďalej ako túto vzdialenosť?

Odpoveď: Nie. Skutočnosť, že „sabatová vzdialenosť“ bola bežným výrazom a bola tu použitá, neznamená, že musíme nasledovať tradície farizejov. Podľa diela The Bible Knowledge Commentary: New Testament (str. 354) bola sabatová vzdialenosť približne 3 000 stôp, čo je o niečo viac ako pol míle.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 1:12 učeníci odišli na Olivovú horu, keď im v Skutkoch apoštolov 1:4 bolo povedané, aby neopúšťali Jeruzalem?

Odpoveď: Olivová hora bola vzdialená menej ako míľu od samotných jeruzalemských hradieb. Stále sa nachádzala v rámci širšieho Jeruzalema, rovnako ako predmestie hraničiace s mestom sa stále považuje za súčasť mestského prostredia.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 1:12, vystúpil Ježiš do neba z Olivovej hory, alebo vystúpil do neba z Betánie, ako hovorí Lukáš 24:50?

Odpoveď: Oboje, pretože Betánia ležala na svahu Olivovej hory. Betánia bola bližšie k Jeruzalemu, než bola vzdialenosť, ktorú smel Žid prejsť pešo v sobotu, a Olivová hora sa nachádzala medzi Betániou a Jeruzalemom.

Mimochodom, Lukášov popis Olivovej hory znie, ako keby bol napísaný pre pohanského čitateľa, ktorý by ju inak nepoznal. Židovskí čitatelia, ktorí boli v Jeruzaleme, už vedeli, kde sa Olivová hora nachádza. Takýto jazyk teda nenájdete u žiadneho z ostatných autorov evanjelií, ktorí možno nevideli potrebu ho používať.

Otázka: Prečo v Skutkoch 1:16 a 15:7 Peter začal pozdravom, ktorý Gréci vyjadrujú ako „Muži, bratia“ (BSB „Bratia“), a prečo takto začal aj Jakub v Skutkoch 15:13?

Odpoveď: Nemá to žiadny osobitný význam; bol to jeden zo štandardných spôsobov, ako začať slávnostný, úctivý verejný prejav. Napríklad grécky rečník Démosthenes takto začínal niektoré zo svojich prejavov, ako uvádza dielo The Expositor’s Greek Testament, zväzok 2, s. 63. Pavol začal slovami „Bratia a otcovia“ v Skutkoch 22:1, „Bratia“ v Skutkoch 23:1 a 28:17 a len „Muži“ pred pohanmi v Skutkoch 27:21.

Otázka: Čo nám Skutky apoštolov 1:14 hovoria o Jozefovi a Márii?

Odpoveď: Jozef, Ježišov adoptívny otec, nie je prítomný. Ako učil Ján Zlatoústy, Jozef pravdepodobne zomrel ešte predtým, ako bol Ježiš ukrižovaný. Boli tam, aby uctievali a modlili sa k Bohu; nie je tam žiadna zmienka o uctievaní alebo modlení sa k Márii. Mária je ctená ako Ježišova matka; titul „Mária, matka Božia“ nie je v Novom zákone známy. Toto je poslednýkrát, čo je Mária priamo spomenutá v Novom zákone.

Otázka: Prečo by Boh v Skutkoch apoštolov 1:17 chcel, aby bol Judáš Iškariotský súčasťou služby ešte predtým, ako Ježiša zradil?

Odpoveď: Judášova zrada bola súčasťou Božieho plánu podľa Skutkov apoštolov 2:23. Judáš je len jedným z príkladov v Biblii, kde nehodní ľudia pôsobia ako vodcovia Božieho stáda, ale v skutočnosti sú duchovnými vlkmi. Stalo sa to vtedy v Skutkoch apoštolov20:29 –31 a stáva sa to občas aj dnes.

Boh však nebol tým prekvapený; v skutočnosti Boh zapracoval aj Judášovu zradu ako súčasť svojho plánu.

Otázka: Ako presne zomrel Judáš v Skutkoch 1:18 a Matúšovi 27:3–10?

Odpoveď: V Skutkoch apoštolov 1:18–19 sa píše, že Judáš spadol hlavou napred na pole, čo by naznačovalo pád aspoň z určitej výšky. Ak tieto verše spojíme, vyplývajú z nich dve možnosti. V oboch prípadoch sa Judáš obesil, najpravdepodobnejšie na strome, ktorý možno visel nad útesom.

Obesenie sa nepodarilo: Kým bol Judáš ešte nažive, lano sa pretrhlo a on spadol hlavou napred na pole, pričom sa mu roztrhlo telo.

Obesenie sa podarilo a Judáš zomrel na následky obesenia. Ak by však nikto nešiel hore, aby ho zvesil, telo by skôr či neskôr tak či onak spadlo dole.

Tak či onak, došlo k obeseniu, prasknutiu lana a roztrhnutiu tela.

Otázka: Hovorí Biblia v Skutkoch apoštolov 1:17 o samovražde? Či by človek, ktorý spáchal samovraždu, išiel do neba alebo do pekla? ... Nemám zbraň pri hlave. Len ma to zaujíma. Je to jedna z tých otázok, ktoré nikto nikdy na biblickom štúdiu nespomenul. Myslím, že je to preto, lebo sa ľudia príliš boja opýtať sa.

Odpoveď: Či už ide o samovraždu alebo iné hriechy, Biblia nešpecifikuje, ako Boh človeka súdi. Samovražda je formou vraždy a podľa desiatich prikázaní nemáme zabíjať. Biblia uvádza niekoľko príkladov zlých ľudí, ktorí spáchali samovraždu: kráľ Saul a Judáš.

Niektorí ľudia si myslia, že ak prijmete Krista, môžete prísť o spasenie, ak spáchate akýkoľvek hriech a nikdy sa z neho nepokajáte. Človek, ktorý spácha samovraždu, v závislosti od spôsobu, nemusí mať čas na pokánie pred smrťou.

Toto uvažovanie je však nesprávne: hoci by kresťania mali činiť pokánie zo všetkých svojich hriechov, sme spasení Božou milosťou skrze vieru; nie na základe toho, že činíme pokánie z každého hriechu. Som si istý, že každý kresťan, ktorý zomrie, sa výslovne neospravedlnil z nejakého hriechu, buď preto, že naň zabudol, alebo si neuvedomoval, že to bol hriech. Naše spasenie je však darom od Boha pre všetkých, ktorí ho prijmú.
V rannej cirkvi existuje príklad krásnej, zbožnej kresťanskej matky a jej dvoch dcér, ktoré zajali rímski vojaci. Matka sa porozprávala so svojimi dcérami a predtým, ako ich znásilnili, požiadali, aby ich odviedli na okraj cesty pri rieke [pravdepodobne na toaletu]. Potom sa vrhli do rieky a utopili sa. Eusébius vo svojej knihe Cirkevné dejiny, zväzok 8, kapitola 12, strany 332–333, spomína tieto ženy medzi „obdivuhodnými Kristovými mučeníkmi“. Bolo to však hriechom, pretože človek nemá zabíjať. Spomedzi ranokresťanských spisovateľov Lactantius (cca 303 – cca 325 n. l.) v diele „Inštitúcie božského u“, kniha 3, kapitola 18, s. 89, učil, že samovražda je zlá. Aj Augustín z Hippa učil, že samovražda, dokonca aj s cieľom uniknúť znásilneniu, je zlá.

Otázka: Ako sa v Skutkoch apoštolov 1:20 vzťahujú tieto citáty z Žalmu 69:25 a Žalmu 109:8 na Judáša?

Odpoveď: Žalm 69,21 sa týka aj Ježiša. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Tieto tri verše výslovne neuvádzajú, že sa vzťahujú na budúceho Mesiáša.

2. Neexistuje ani žiadny dôvod, prečo by sme mali tieto verše interpretovať tak, že sa nevzťahujú na nikoho iného okrem Ježiša a Judáša.

3. Situácia, v akej sa nachádzal Ježiš, však veľmi úzko zodpovedá situáciám, na ktoré sa tieto žalmy odvolávajú.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 1:20 Peter povedal „jeho miesto“, keďže v Žalme 69:25 sa hovorí o „ich mieste“?

Odpoveď: Peter necitoval zo pamäti Žalm 69,25 doslovne a kniha Skutkov nám (bez chyby) hovorí, čo Peter skutočne citoval. Existujú dva pohľady na význam tejto skutočnosti.

Prvý názor: Voľba Matiaša za dvanásteho apoštola bola chybou, keďže o Matiašovi sa už ďalej nehovorí a apoštolom sa stal Pavol. Petrov rozhodnutie vybrať dvanásteho apoštola žrebovaním vychádzalo z Petrovho nesprávneho zapamätania si Žalmu 69,25. Hoci sa teda Peter snažil poslúchať Božie slovo, aj on mohol robiť chyby. To však nevadí, lebo Boh stále pôsobí prostredníctvom nedokonalých ľudí.

Druhý názor: Petrov parafrázovanie bolo správnym uplatnením, pretože žalm hovoril o nepriateľoch Mesiáša a Judáš bol určite jedným z nich.

Otázka: Koľko apoštolov bolo podľa Biblie v Skutkoch apoštolov 1,21–26? Som si celkom istý, že Barnabáš bol v knihe Skutkov apoštolov uznaný za jedného z nich. A že Jakub, Ježišov brat, bol tiež apoštolom, čo sa uvádza aj na iných miestach v Písme. Bol tiež Apollos apoštolom?

Odpoveď: Slovo „apoštol“ má viacero významov. Vo všeobecnosti môže znamenať „vyslanec“, a Barnabáš a Jakub, Pánov brat, boli v tomto zmysle apoštolmi. Kým Barnabáš bol v Skutkoch nazvaný apoštolom (14:4 ), Jakub a Apollos neboli v Biblii ako takí nazývaní apoštolmi, hoci mali v cirkvi dôležité úlohy.

Na odlíšenie od nich existovala ďalšia, užšia skupina, nazývaná „Dvanásti“, čo vyvoláva zaujímavú otázku. Keďže jedenásť Ježišových učeníkov sa stalo apoštolmi, čo s dvanástym? Peter videl potrebu dvanásteho, tak hodili los medzi Jozefom a Matiašom a vyhral Matiaš (Skutky1:21 –26). Pri hádzaní losu je pochybné, či existovala tretia možnosť „ešte nevyberaj“. O Matiašovi však už viac nepočujeme. Neskôr sa dvanástym apoštolom stal Pavol a ostatní ho uznali (Gal 2:8–10; 2 Pet3:15 –16). Je to takmer ako keby Boh ich losovanie jednoducho ignoroval, pretože Jeho voľba Pavla mala prísť neskôr.

Zaujímavou poznámkou je, že v kumránskej komunite mali dvanásť vodcov svojej komunity, ako aj vnútorný kruh troch.

Otázka: Keď v Skutkoch 1,22–26 losom vybrali Matiaša, aby nahradil Judáša, bolo to to, čo chcel Boh?

Odpoveď: Písmo nezaznamenáva ani súhlas, ani nesúhlas s týmto rozhodnutím. Mnohí kresťania si však myslia, že to nebolo to, čo Boh chcel, a to z troch dôvodov.

1. Boh v Zjavení 21:14 uznal za apoštolov iba dvanástich.

2. Pavol je spomenutý ako apoštol v 1. Timoteovi 1:1; 2:7; Rimanom 1:1; 1. Korinťanom 1:1; 2. Korinťanom 1:1; Galatským 1:1; Efezským 1:1; Kolosenským 1:1; 2. Timoteovi 1:1 a Titovi 1:1.

3. O Matúšovi sa v Biblii už viac nehovorí.

Tu sú argumenty, prečo mal byť zvolený Matúš.

1. Bolo by dobré ukázať číslo „12“ ako naplnenie proroctva o Izraeli na Turíce v nasledujúcej kapitole.

2. V súvislosti s predchádzajúcim bodom mal Pavol výrazne odlišnú službu, keďže nebol prítomný na Turíce a odišiel ďaleko k pohanom.

3. Peter, inšpirovaný Duchom Svätým, by mal dobré pochopenie toho, ako tieto žalmy v tomto kontexte uplatniť.

4. Zo strany Boha neprišla žiadna kritika ani pokarhanie.

Keď úprimní veriaci slúžia Bohu z celého srdca, aj tak robia chyby. Boh je však dostatočne veľkorysý, aby naše chyby odpustil.

   F. F. Bruce zastáva názor, že toto konanie bolo správne. F. F. Bruce tiež poukazuje na to, že Judáša nenahradili preto, že zomrel. Nahradili ho skôr preto, že opustil svoje miesto. Nepraktizovali doslovnú „apoštolskú sukcesiu“, keďže keď bol Jakub umučený v Skutkoch 12,2, nenapadlo ich ho nahradiť. Tertulián (198–220 n. l.) vo svojom diele O predpise proti heretikom, kap. 20, s. 252, tiež verí, že voľba Matiaša bola správna.

Otázka: Čo znamená v Skutkoch apoštolov 1,23 výraz „Barsabáš“?

Odpoveď: Doslovne to znamená „syn soboty“. Možno sa Jozef Barsabáš narodil v sobotu.

Otázka: Bolo v Skutkoch apoštolov 1:26 losovanie hlasovaním?

Odpoveď: Nie. Žrebovanie je podobné tomu, ako keby sa do nádoby vložili kamienky s menami jednotlivých kandidátov a niekto by náhodne vytiahol jedno meno.

Otázka: Koľko dní uplynulo podľa Skutkov apoštolov 2:1 medzi Ježišovým nanebovstúpením a sviatkom Turíc?

Odpoveď: Keďže Ježiš vystúpil do neba približne 40 dní po zmŕtvychvstaní (Skutky apoštolov 1:3) a Turíce boli 50 dní po Veľkej noci, bolo to približne 10 dní.

Otázka: Kto mal v Skutkoch apoštolov 2:3 ohnivé jazyky?

Odpoveď: Hoci Písmo výslovne neuvádza, že to bolo obmedzené len na apoštolov, pravdepodobne tomu tak bolo. Nedokážeme povedať, či mal Matúš ohnivý jazyk, alebo nie. Na druhej strane, komentár „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (str. 357) sa domnieva, že všetkých približne 120 veriacich malo ohnivé jazyky, ale len dvanásti hovorili v jazykoch. Okrem toho sa tam presne nehovorí o „jazykoch ohňa“, ale skôr o „jazykoch ako z ohňa“. Podobne sa tam nehovorí o zvuku prudkého vetra, ale o zvuku ako z prudkého vetra.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 2:4 Boh odložil zoslanie Ducha Svätého až na sviatok Turíc?

Odpoveď: Písmo neuvádza, prečo došlo k päťdesiatdňovému odkladu od Veľkej noci. Existujú však dva zrejmé dôvody.

Možno sa najprv muselo uskutočniť nanebovstúpenie: Ježiš sa svojim učeníkom často zjavoval predtým, ako vystúpil do neba. Musel dokončiť ich vyučovanie a zveriť im poslanie uvedené v Skutkoch apoštolov 1:7–8 ešte predtým, ako vystúpil do neba. Jeho nanebovstúpenie predchádzalo zoslaniu Ducha Svätého na nich.

Dodržiavanie sviatkov: Boh ustanovil židovské sviatky v Starom zákone. Ježišov život sa zhodoval s týmito sviatkami a bolo by len vhodné, aby Duch Svätý zostúpil práve na sviatok Turíc. Turíce sú nariadené v Levitiku 23,15–16 a Deuteronómiu 16,9–12.

Otázka: Ako mohli všetci v Skutkoch 2:4 rozumieť rečiam v jazykoch, keď 1 Korinťanom 14:27–28 hovorí, že v cirkvi by nemali byť reči v jazykoch bez tlmočenia?

Odpoveď: Reakcia davu ukazuje, že apoštoli nehovorili v neznámych jazykoch, ale v jazykoch, ktoré boli neznáme tým, čo hovorili, ale známe tým, čo počúvali. Preto neboli potrební žiadni tlmočníci.

Pokiaľ ide o názor, že porušovali 1 Korinťanom14:27 –28, pamätajte, že

a) poslucháči si to mohli preložiť sami

b) toto sa neodohrávalo v cirkvi

c) 1. Korinťanom 14:27–28 ešte nebolo napísané.

Hoci moslimovia nie sú kresťania, nemali by mať problém prijať tento popis. Jeden z najvýznamnejších raných moslimských historikov, al-Tabari, tiež uvádza, že Ježišovi učeníci dokázali zázračne hovoriť jazykom ľudí, ku ktorým boli poslaní. (al-Tabariho Dejiny, zväzok 8, s. 99)

Otázka: Dokazuje to, že Duch Svätý napĺňa ľudí v Skutkoch apoštolov 2:4, že Duch Svätý nemôže byť osobou, ako to učia Svedkovia Jehovovi?

Odpoveď: Nie. Ak by táto logika platila, potom by Boh, keďže napĺňa nebesia a zem, ako hovorí Jeremiáš23:24 , nebol osobným Bohom. Skutočnosť, že Duch Svätý dokáže robiť veci, ktoré my nedokážeme, a skutočnosť, že Boh je nekonečný, nebránia tomu, aby bol zároveň inteligentnou bytosťou s myšlienkami a pocitmi. Ako poukazuje kniha When Cultists Ask, s. 194–195, v Liste Efezanom4:10 sa píše, že Kristus napĺňa všetko, takže podľa tej istej chybnej logiky, nie je ani Kristus osobou?

Zatiaľ čo predchádzajúci odsek ukazuje, že nič nebráni tomu, aby bol Duch Svätý osobou, nasledujúci zoznam ukazuje, že Duch Svätý má vlastnosti osoby. Pod pojmom „osoba“ nemáme na mysli ľudskú bytosť, ale inteligentnú, osobnú bytosť.

Parakletos (utešiteľ, ten, kto je po našom boku)

Hovorí k nám (Ján14:16 ,26; Ján15:26 ; Skutky 13:2; Hebrejom 3:7)

Pripomína nám (Ján14:26 )

Ako rodič, aby sme neboli sirotami (v gréčtine „orphanos“) (Ján14:18 )

Vede nás (Ján16:13 )

Učí nás (Ján14:26 ; 1 Korinťanom2:13 )

Žije v nás (1 Korinťanom3:16 ; 2 Timoteovi1:14 ; Rimanom 8:9,11; Efezským2:22 )

V našich srdciach (2 Korinťanom1:22 ; Galatským 4:6)

Žijeme podľa Ducha (Galaťanom5:16 , 25)

Vedený Duchom (Galaťanom5:18 ; Rímskym 8:9)

On sa za nás prihovára (Rímskym8:26 –27)

Môže byť urazený (Hebrejom10:29 )

Svedčí o Kristovi (Ján15:26 )

Má rozum (Rímskym8:27 )

Môže byť zarmútený (Izaiáš 63:10; Efezským4:30 )

Vyberá si, komu dá dar (1. Korinťanom12:11 )

Je plný lásky (Rímskym15:30 )

Môže považovať veci za dobré (Skutky apoštolov15:28 )

Pátra po hlbokých veciach Božích (1 Korinťanom 2:9-10)

Boh v nás (1. Jánova 4:12-13,15-16; Rímskym 8:9-10; 1. Korinťanom3:16 ,6:19 ; Ján 14:23, 15:4)

Vždy s nami (Matúš 28:20)

Vzdychá, a teda sa o nás stará (Rímskym8:26 )

Prináša radosť (1. Tesalonickým 1:6)

Otázka: Dokazuje Skutky apoštolov 2:4, že hovorenie jazykmi bolo bežným zážitkom pre budúcich kresťanov?

Odpoveď: Skúsenosť dvanástich apoštolov v Skutkoch apoštolov 2:4 to ani nepotvrdzuje, ani nevyvráca, pokiaľ si nemyslíte, že aj ohnivé plamene sú bežnou kresťanskou skúsenosťou. Hovorenie jazykmi sa predtým nepraktizovalo, pretože apoštoli neboli naplnení Duchom Svätým pred Turícami. V prípade iných ľudí, ktorí po tomto hovorili jazykmi, sa o ohnivých plameňoch nezmieňuje.

Otázka: Keďže v Skutkoch apoštolov 2:6–11 väčšina ľudí v tej dobe hovorila buď grécky, alebo aramejsky, hovorili apoštoli ku každému v jeho vlastnom jazyku len tým, že používali tieto dva jazyky, čo by nebolo zázračné, ako naznačuje skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible na strane 1002?

Odpoveď: Mnoho ľudí v Palestíne hovorilo tak grécky, ako aj aramejsky. Asimovovo vysvetlenie, že hovorili dvoma jazykmi, nedáva zmysel z najmenej piatich dôvodov.

1. „Zhromaždil sa dav, ktorý bol zmätený, lebo každý počul, ako hovoria jeho vlastným jazykom. Ohromení a udivení…“ (Skutky apoštolov 2:6–7) Koľko ľudí je dnes ohromených a udivených, keď zistia, že nejaký cudzinec je dvojjazyčný?

2. „Ohromení a zmätení sa navzájom pýtali: ‚Čo to znamená?‘“ (Skutky2:12 ).

3. Iní hovorili: „Sú opití novým vínom!“ (Skutky2:13 )

4. Skutky apoštolov 2:8 hovoria, že ľudia z pätnástich etnických skupín počuli evanjelium vo svojom vlastnom jazyku. Nemalo by zmysel vymenovať pätnásť skupín, keby sa hovorilo len dvoma jazykmi.

5. Nakoniec, je nepravdepodobné, že by všetci Parthovia a Arabi hovorili buď grécky, alebo aramejsky.

Otázka: Ako mohli v Skutkoch 2:7 rozpoznať, že apoštoli sú Galilejčania?

Odpoveď: Dav to spoznal podľa ich prízvuku. Ľudia v Galilei mali tendenciu vynechávať slabiky „o’er“. Galilejčania mali tiež ťažkosti s výslovnosťou hrdelných hlások (rovnako ako hovoriaci po anglicky). Hrdelné hlásky v angličtine takmer neexistujú, s výnimkou snáď slova „loch“. Najviac sa podobajú hláskam h, g, k a nemeckému r. Vynikajú v nemčine, hebrejčine a arabčine, ako by vedel môj priateľ Akhmed. Napríklad dve arabské slová, „kalb“ a „qalb“, znamenajú „pes“ a „srdce“. Počul som, že Arabi radi počúvali zahraničných misionárov, ktorí hovorili po arabsky a vyzývali ľudí, aby dali Bohu svoje „srdce“.

Otázka: Sú reči v Skutkoch apoštolov 2:14–40 zaznamenané presne?

Odpoveď: Nie, a to z viacerých dôvodov. Skutky apoštolov 2:14–40 sa dajú prečítať za minútu alebo dve, a Peter pravdepodobne hovoril dlhšie. V skutočnosti nám Lukáš v Skutkoch apoštolov 2:40 hovorí, že Peter povedal aj mnoho ďalších slov. Lukáš podal zhrnutie toho, čo Peter povedal, a pravdepodobne niektoré časti aj parafrázoval.

Dobrý príklad zo sekulárnej histórie nám poskytuje spoľahlivý historik Thukydides z 5. storočia pred n. l. Vo svojej „Histórii peloponézskej vojny“ uvádza tiež množstvo prejavov. Thukydides píše: „Pokiaľ ide o prejavy… bolo pre mňa, ako aj pre ostatných, ktorí mi ich sprostredkovali, ťažké spomenúť si na presné slová. Preto som do úst každého rečníka vložil myšlienky primerané danej príležitosti, vyjadrené tak, ako som si myslel, že by ich pravdepodobne vyjadril, pričom som sa zároveň snažil čo najvernejšie zachytiť všeobecný zmysel toho, čo bolo skutočne povedané. … O udalostiach vojny som sa neodvážil hovoriť na základe náhodných informácií ani podľa vlastných predstáv; opísal som iba to, čo som buď videl na vlastné oči, alebo sa dozvedel od iných, u ktorých som vykonal najstarostlivejšie a najpodrobnejšie pátranie. Bola to namáhavá úloha.“ Thukydides, preložené do angličtiny Benjaminom Jowettom (1881), zväzok 1, kniha 1, kapitola 22.

Otázka: Prečo si Židia v Skutkoch apoštolov 2:15 mysleli, že je nesprávne piť víno v tomto čase?

Odpoveď: Hoci sa víno pilo s mierou, počas sviatočných dní bolo zvykom postiť sa aspoň do štvrtej hodiny. Človek je vážnym alkoholikom, ak potrebuje víno, aby sa ráno postavil na nohy. Židia vo všeobecnosti ráno víno nepili.

Otázka: Naplnilo sa v Skutkoch apoštolov 2:16–21 toto proroctvo z Joela 2:28–29, alebo sa naplní pri druhom príchode Krista?

Odpoveď: Má sa naplniť pri každom príchode Krista. Časť z neho sa naplnila pri ukrižovaní Ježiša, keď sa popoludní zatemnilo slnko, ako to uvádzajú Matúš 27:45, Marek 15:33 a Lukáš 23:44–45. Peter to spomína v Skutkoch apoštolov 2:16–21.

Zatmie sa aj pred druhým príchodom Ježiša, ako je to opísané v Zjavení 6:12–14;8:12 ; 9:2;16:10 .

Otázka: Keďže sa v Skutkoch apoštolov 2:16–21 naplnilo proroctvo z Joela 2:28–32, prečo sa mesiac nezmenil na krv?

Odpoveď: Keď sa mesiac zmení na krv, znamená to jednoducho, že mesiac sa javí v červenej farbe. Podľa Lukáša 23:44–45 sa počas Ježišovho ukrižovania slnko zatemnilo na tri hodiny. Nekresťanský palestínsky historik menom Thales (písaný aj ako Thallus) napísal v roku 52 n. l., že Ježišovo ukrižovanie sprevádzala tma. Karianský grécky spisovateľ menom Flegón tiež napísal, že počas 202. olympiády (v roku 33 n. l.) došlo k zatmeniu slnka.

Existujú dva pohľady na Skutky apoštolov 2:16–21:

Úplne sa naplnilo: Keďže Mesiac sa často objavuje aj počas dňa, keď sa zatemnilo Slnko, pravdepodobne by sa zatemnil aj Mesiac, alebo by sa tiež zafarbil dočervena.

Čiastočné naplnenie: Proroctvo v Joela 2:28–32 malo viacero častí. Vylievanie Ducha sa udialo až o päťdesiat dní neskôr na Turíce. Mesiac sa tu zrejme nezatemnil, ale zatmie sa pri druhom príchode Krista. Slnko sa zatemnilo tak pri ukrižovaní, ako aj pri druhom príchode.

Otázka: Ako sa v Skutkoch 2:25–26 a 4:25–28 vzťahujú Žalm 16:8–11 a Žalm 2 na Ježiša a prvých kresťanov?

Odpoveď: Tieto verše sa vzťahujú predovšetkým na Ježiša. Keďže nám Ježiš dal svoj život, sekundárne sa vzťahujú aj na nás.

V Žalme 16,8–11 sa píše, že Ježišovo telo nikdy nezažilo rozklad a Ježiš bude mať večnú radosť v nebi. Naše pozemské telá podľahnú rozkladu. Neskôr však dostaneme oslávené telá a aj pre nás tieto telá nikdy nezažijú rozklad a budeme mať večnú radosť v nebi.

V Žalme 2 bude Ježiš sedieť na svojom tróne a vládnuť nad zemou. Efezským 2:6 a Zjavenie 3:21 hovoria, že budeme sedieť s Kristom na Jeho tróne (nie na našom vlastnom) a vládnuť s Ním.

Spojenie dvoch veršov, v ktorých sa nachádzajú rovnaké slová, bolo „druhou midrašickou zásadou“ pripisovanou slávnemu židovskému rabínovi Hillelovi.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 2:34, išiel Dávid do neba, alebo nie?

Odpoveď: Nakoniec áno. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

1. V čase, keď Dávid napísal citovaný úryvok, ešte žil na zemi.

2. Dnes je Dávidova duša v nebi. Jeho telo však v nebi nie je, ako sa píše v Skutkoch2:29 .

Otázka: V Skutkoch apoštolov 2:36 skeptik Bart Ehrman tvrdí, že Peter ukázal, že Ježiš získal svoje vyvýšené postavenie pri zmŕtvychvstaní (Jesus, Interrupted, s. 95).

Odpoveď: Ehrman má napoly pravdu a napoly sa mýli. Kým Skutky apoštolov2:36 ukazujú, že Ježiš získal povýšený status, Ján 17:5-7 ukazuje, že Ježiš znovu získal svoj povýšený status, ktorý mal ešte pred začiatkom sveta.

Otázka: Znamená Skutky apoštolov 2:38, že krst vodou je nevyhnutný pre spasenie?

Odpoveď: Nie, ako o tom svedčia zlodej na kríži a niektorí raní mučeníci. Pre spásu je nevyhnutný Ježiš. Ani pokánie, ani krst vodou nám nezaručujú spásu. Sú to len naše reakcie na Ježišovo dielo. Krst má byť vonkajším znakom nášho predchádzajúceho vnútorného pokánia. Peter však nepovedal: „Len vnútorne verte.“ Ich vnútorná viera bola spojená s vonkajším svedectvom pred Bohom a ostatnými.

Všimnite si, že Skutky2:38 bol príkaz, nie vzorec. Ak by Skutky2:38 bol vzorec, potom by sa mohlo nesprávne usudzovať, že milovať Boha, viera, veriť a dôverovať Bohu nie sú potrebné, keďže tu nie sú spomenuté. Všetci, ktorí prichádzajú ku Kristovi, by mali byť pokrstení, a to platí dnes rovnako ako vtedy. Je to však Ježišova krv, nie náš krst, čo nás spasí. Napriek tomu budú kresťania chcieť poslúchať Krista a nechať sa pokrstiť vodou.

Kolosanom 2:11-12 ukazuje, že obriezka bola predobrazom krstu. Ako poukázal Justín Mučeník, keďže obrezávať sa mohli len muži a nie ženy, to dokazovalo, že obriezka bola daná Bohom ako znamenie, nie ako skutok spravodlivosti. (Dialóg s Tryfónom, kap. 23, s. 206)

Otázka: V Skutkoch apoštolov 2:38 mnohí hovoria, že na spasenie sa musíme pokáať zo svojich hriechov, iní hovoria, že stačí viera, a ďalší hovoria, že ide o pokánie voči Bohu. Čo hovorí Biblia?

Odpoveď: Verím, že prvý spôsob je ten, čo učí Biblia. Raz som počul, že v Moskve v Rusku boli dvaja misionári z organizácie Campus Crusade a na ulici videli pár prostitútok. Pristúpili k nim, začali sa s nimi rozprávať a vytiahli leták „Štyri duchovné zákony“. Prostitútky potom vytiahli svoje vlastné letáky „Štyri duchovné zákony“ a povedali, že tomu veria, a dokonca ich rozdávali všetkým svojim klientom!

Niektoré biblické verše hovoria: „kajte sa a verte“, iné však hovoria len „verte“. Avšak „veriť“ v biblickom zmysle znamená poslušnosť, a nie len intelektuálny súhlas, ako to učí Jakub 2:14–20 a 1. Jánova 2:3–4, 9; 1. Jánova 2:15–16. Ján tu však nehovorí, že musíte byť bez hriechu (1. Jánova 1:10), ale skôr to, že nemáme pokračovať v hriechu (1. Jánova 3:6).

V posolstve, ktoré Peter predniesol na Turíce v Skutkoch 2:38, znelo: „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť.“ Ako povedal Peter v 1. Petrovom liste 3:21, krst v skutočnosti neslúži na odstránenie nečistoty (či už fyzickej, alebo duchovnej), ale je zárukou dobrého svedomia voči Bohu.

Ďalšie verše zdôrazňujúce potrebu pokánia sú:

Ezechiel 18:23,32

Matúš 3:2; 3:8,11; 4:17; 11:20; 21:32

Marek 1:4,15; 6:12

Lukáš 3:3,5,8; 5:32; 15:7,10; 16:30; 24:47

Skutky apoštolov 2:38; 3:19; 5:31; 8:22; 11:18; 13:24; 17:30; 19:4; 20:21; 26:20

Rímskym 2:4

2 Korinťanom 7:9,10

2. Timoteovi 2:25

List Židom 6:1,6

2. list Petrov 3:9

Zjavenie 2:5,16; 2:21,22; 3:3; 3:19; 9:20,21; 16:9,11

Otázka: Uvádza nejaký verš v Skutkoch apoštolov 2:39, že sa Biblia vzťahuje aj na ľudí, ktorí neboli Židmi žijúcimi v Izraeli?

Odpoveď: Áno, existujú niektoré verše, ktoré tieto sľuby rozširujú aj na nás. (Všetky tieto citáty sú prevzaté z Berean Standard Bible.)

Skutky2:39 : „Toto zasľúbenie patrí vám a vašim deťom a všetkým, ktorí sú ďaleko – všetkým, ktorých Pán, náš Boh, povolá k sebe.“

Efezským 1:3 „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkými duchovnými požehnaniami v nebeských sférach.“

Rimanom 10:11–12 „Je to presne tak, ako hovorí Písmo: ‚Každý, kto v Neho verí, nebude nikdy zahanbený.‘ Lebo niet rozdielu medzi Židom a Grékom: ten istý Pán je Pánom všetkých a hojne dáva každému, kto Ho vzýva,“

Galaťanom 3:28 „Nie je už Žid ani Grék, otrok ani slobodný, muž ani žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.“

2. list Petrov 1:1 „… tým, ktorí skrze spravodlivosť nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista prijali vieru takú vzácnu ako je tá naša:“ Všimnite si, že tu píše Peter, a naša viera ako pohanov je rovnako vzácna ako jeho viera ako Žida, lebo v skutočnosti existuje len jedna viera.

Rimanom 11:17 „Ak však boli niektoré vetvy odlomené a ty, divoký olivový výhonok, si bol naroubovaný medzi ostatné, aby si mal účasť na výžive olivového koreňa,“

Kresťania majú rôzne názory na to, do akej miery sme Božím Izraelom, a akú úlohu má dnes Boh pre etnických Židov. Keď sa pozrieme na udalosti ako strašný holokaust počas druhej svetovej vojny, zdá sa, že Satan má na Židov stále zlé úmysly. Samotní Židia sa pýtajú, akú ochranu im Boh poskytuje odvtedy, čo sa to stalo. Vo všeobecnosti kresťania, ktorí sú dispensacionalisti, majú tendenciu prejavovať dnešnému židovskému národu osobitnú úctu, keďže Boh s ním stále jedná. Kresťania, ktorí sa hlásia k „teológii zmluvy“, majú sklon tvrdiť, že keďže Židia odmietli Krista, v Božích očiach nemajú v súčasnosti iné postavenie ako akákoľvek iná etnická skupina.

Bez ohľadu na to, ako Boh dnes vníma židovský národ, zdá sa, že v posledných časoch im prislúcha osobitná úloha. Všetkých 144 000 svedkov zo Zjavenia budú čistokrvní židovskí muži. V Zachariášovi 12:1–9 budú mať nepriateľov zhromaždených okolo Jeruzalema. V Zachariášovi 12:10–14 dôjde k hromadnému obráteniu k Kristovi, keď budú „truchliť nad tým, ktorého prebodli“. V knihe Daniel9:26 Antikrist uzavrie zmluvu so Židmi, po 3 a pol rokoch ju poruší a zničí mesto i svätyňu.

Ešte pred Židmi Boh sľúbil Abrahámovi, že všetky národy budú požehnané skrze neho (Galaťanom 3:8–9), všetci sme synmi Božími skrze vieru v Ježiša Krista (Galaťanom3:26 ) a všetci sme považovaní za deti zasľúbenia, Sáry a nie Hagar, ako ukazuje Galaťanom4:24 –28.

Otázka: Prečo mal Peter v Skutkoch apoštolov 2:40 takú naliehavú potrebu zvestovať evanjelium ľuďom, ktorí sa už aj tak snažili žiť dobre?

Odpoveď: Peter sa o nich úprimne staral. Len snaha byť dobrý nestačí na to, aby sa človek dostal do Božieho neba; je potrebná premena. Aj Židia potrebovali byť znovuzrodení.

Peter dokonca Židov prosil, aby prijali Ježiša (2:40 ). Ak je niekto v horiacom dome, nepozvete ho len tak von, pretože je pekné počasie; naliehavo mu poviete, aby sa zachránil.

Je pozoruhodné, že ten istý Peter, ktorý trikrát zaprel Krista v dome veľkňaza, teraz v nádvoriach chrámu smelo hlása Krista. Mohol by byť Peter za to bičovaný alebo zabitý? Petrovi to bolo v porovnaní s naliehavosťou šírenia evanjelia celkom jedno.

Otázka: Čo znamená „lámanie chleba“ v Skutkoch apoštolov 2:42?

Odpoveď: Neznamená to jednoducho jedenie a pitie, lebo by sa „nevenovali“ len jedlu a pití. Namiesto toho sa to týka účasti na Večeri Pánovej, ktorú im Ježiš prikázal sláviť na jeho pamiatku v Lukášovi 22:19 a 1. Korinťanom 11:24–26.

Otázka: Znamená to v Skutkoch apoštolov 2:44–45 a 4:32, že kresťania by nemali vlastniť súkromný majetok?

Odpoveď: Nie. Tento príklad prvých kresťanov žijúcich v Jeruzaleme nemusíme nutne nasledovať. V Novom zákone sa nachádza aj opačný príklad – Pavlov súkromný majetok v podobe plášťa, ako sa uvádza v 2. Timoteovi 4:13. Navyše Pavol v 2. Korinťanom 8 nabádal Korinťanov, aby boli štedrí. Nemusel by to robiť, keby cirkev už zabavila všetok ich majetok.

Toto rozdeľovanie bolo dobrovoľné a nebolo určené všetkým, ale tým, ktorí to potrebovali.

Otázka: Zahŕňa výraz „všetko spoločné“ v Skutkoch apoštolov 2:44 aj promiskuitný sex, ako to učí sekta Deti Božie?

Odpoveď: Nie, a to z dvoch dôvodov.

1. Ženy a muži nie sú veci, s ktorými sa dá obchodovať alebo ktoré sa dajú používať ako predmety. Toto sa týka hmotných vecí, nie ľudí ani vzťahov.

2. Keďže poslúchali Boha, nemali by mať spoločné ani zlé veci, ako napríklad ukradnutý majetok.

Znie to ako preceňovanie maličkostí a prehliadanie podstatného – pokúšať sa na základe tohto verša ospravedlniť promiskuitný sex a ignorovať všetko, čo Biblia hovorí o sexuálnej čistote.

Otázka: Kedy sa v Skutkoch apoštolov 3:1–3 môže to, čo chceme, líšiť od toho, čo potrebujeme, a byť oveľa menej dôležité ako to, čo potrebujeme?

Odpoveď: Ten muž chcel trochu peňazí, aby si uľahčil svoj súčasný stav. Peter ho vyzval, aby vstal zo svojho súčasného stavu. Muž stratil nádej, že by mohol byť niekedy uzdravený, ale potom, čo Peter prehovoril v mene Ježiša, mal vieru, že sa tak stane. Muž vedel, že Ježiš bol nedávno ukrižovaný, ale pravdepodobne vedel aj to, že Ježiš vstal z mŕtvych.

Niektorí ľudia, dokonca aj kresťania, si myslia, že nikdy nedokážu prestať fajčiť, opíjať sa, ovládať svoj hnev alebo sa zbaviť iných hriechov. Boh nás však volá, aby sme mali vieru a povstali zo svojho ochromujúceho otroctva hriechu.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 3:2, kde alebo kedy bol ten muž ochrnutý?

Odpoveď: Grécke slovo koilia môže znamenať žalúdok alebo maternicu. Hoci sa toto slovo v Novom zákone používa aj v oboch významoch, Lukáš ho používa výlučne v zmysle „maternica“. Ten muž bol teda ochrnutý od narodenia.

Otázka: Čo sú milodary v Skutkoch apoštolov 3:3?

Odpoveď: Ide o peniaze, ktoré sa rozdávajú chudobným ľuďom.

Otázka: Koľko viery a nádeje mal ten muž v Skutkoch apoštolov 3:3–6, že bude uzdravený?

Odpoveď: Žobrák bol chromý od narodenia, deň čo deň ležal pri bráne chrámu a nedal najavo, že by dúfal v uzdravenie. Bol spokojný len s malým príspevkom peňazí. Do akej miery sme dnes spokojní len s máličkom od Boha, keď Boh chce v našich životoch urobiť oveľa viac?

Toto uzdravenie je nezvyčajné, pretože muž prosil len o niečo malé, s malou vierou, a z Božej milosti dostal niečo veľké.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 3:7 mal ten muž vzhľadom na závažnosť a dĺžku trvania svojho postihnutia všetky dôvody na to, aby sa vyhovoril, že nemôže chodiť. Ale neurobil to. Kedy sa snažíme hľadať výhovorky pred Bohom, keď by sme to mali jednoducho urobiť?

Odpoveď: Nezáleží na tom, aká silná je nejaká prekážka v porovnaní s Božou mocou. Ak budeme jednoducho naďalej poslúchať Boha, keď sa nám naskytne príležitosť, Boh nám vyjde v ústrety a bude nás viesť. Kým dieťa, ktoré má potenciál chodiť, prechádza ešte dlhým procesom, aby sa naučilo chodiť, tento muž ním neprešiel. Nielenže mu boli uzdravené nohy, čím získal potenciál, ale mal aj schopnosť a zručnosť okamžite chodiť, skákať a poskakovať.

Ako povedal jeden človek: „Nehovor Bohu, aká veľká je búrka; povedz búrke, aký veľký je tvoj Boh.“

Otázka: V čom sa Petrov kázanie v Skutkoch apoštolov 3,11–26 líši od jeho kázania v Skutkoch apoštolov 2?

Odpoveď: Toto improvizované kázanie nepôsobí tak vycibreným dojmom ako kázanie v Skutkoch apoštolov 2. Možno však nezáleží na tom, ako plynulo a dobre nacvičene hovoríme, keď zdieľame pravdu evanjelia, ktorá je v nás.

Otázka: Popreli Židia v Skutkoch apoštolov 3:13 Ježiša v prítomnosti Piláta, hoci bol Pilát odhodlaný Ježiša prepustiť?

Odpoveď: Áno. Jasne to vyplýva z Matúša 27:17–26, Lukáša 23:4–25 a Jána 19:4–16. Menej jasne to vyplýva z Marka 15:9–15.

Otázka: Čo tu Peter v Skutkoch apoštolov 3:14–15 porovnáva a ako sa to vzťahuje na nás?

Odpoveď: Dav pri Ježišovom súde mal na výber: oslobodiť vraha, ktorý berie život, alebo oslobodiť Mesiáša, ktorý dáva život. Rozhodli sa pre toho, kto berie život. Niekedy ľudia robia nesprávne rozhodnutia a vydávajú sa po zlej ceste, ktorej koniec berie život. Peter im však zvestoval dobrú zvesť, že ešte nie je neskoro, aby činili pokánie, zmenili názor a vydali sa na cestu života. Peter k nim nie je prísny, ale vážnymi a naliehavými slovami im oznamuje, čo urobili a čo musia urobiť teraz.

Otázka: Čo je v Skutkoch apoštolov 3,16–17 významné na „menom“ Ježiša?

Odpoveď: Lukáš to určite považoval za dôležité, keďže to spomína 33-krát: Skutky apoštolov 2:21; 38; 3:6,16; 4:7,10,12,17,18; 5:28,40,41; 8:12,16; 9:14,15,21,27,29; 10:48; 15:26; 16:18; 19:5, 13, 17; 21:13; 22:16; 26:9; Lukáš 10:17; 21:8; 24:47

Otázka: Bolo v Skutkoch3:17 –21 židovskému národu dané ďalšie šance na to, aby sa Božie kráľovstvo zriadilo tu na zemi?

Odpoveď: Kresťania sa v tom nezhodujú.

Áno: Mnohí dispenzacionalisti veria, že Židia ako národ dostali práve tu príležitosť zriadiť Božie kráľovstvo na zemi. Boh samozrejme vopred vedel, že túto príležitosť odmietnu.

Nie: Mnohí iní tvrdia, že táto výzva bola adresovaná každému jednotlivcovi, ktorý počúval toto posolstvo.

Sporná otázka: Ide o skutočnú ponuku, ale čisto hypotetický prípad, podobne ako ponuka evanjelia zatrateným ľuďom. Boh vedel, že ju neprijmú.

Otázka: Prečo im bolo v Skutkoch apoštolov 3:19–20 povedané, aby činili pokánie a obrátili sa?

Odpoveď: Toto je dôležitý bod, na ktorý treba upozorniť. Skutky apoštolov 3:19 uvádzajú, že účelom pokánia a obrátenia sa k Bohu bolo, aby boli ich hriechy zmazané. Spása má stále aj večný rozmer, keďže Boh vopred poznal a predurčil tých, ktorí pôjdu do neba. Skutky apoštolov 3:19 však ukazujú, že existuje aj „časový“ rozmer, a v jednom ohľade sú naše hriechy odpustené „keď“ činíme pokánie a obrátime sa.

Oživenie a obnovenie všetkých vecí bolo známe už Židom, ako to bolo prorokované aj v Izaiášovi 34:4; 51:6; 65. Spomína sa to aj v Knihe Enocha 45:2; 62:1; 91:16-17 a v Apokalypse Barucha 32 podľa diela The Expositor's Greek Testament, zväzok 2, s. 116.

Otázka: Podporuje Skutky apoštolov 3:21, 26 univerzálny spasiteľský učenie, že všetci budú spasení?

Odpoveď: Nie. Ježiš prišiel ako zmierujúca obeť za celý svet (1. Jánova 2:2), aby odvrátil každého od jeho zlých ciest. Avšak tým, ktorí sa rozhodnú neodvrátiť sa od bezbožných ciest, Boh nikoho nenúti do neba proti jeho vôli.

Teória okamžitého univerzalizmu, podľa ktorej všetci okamžite idú do neba, je podľa Mt 25,46 falošná; Jn 3:36; 5:40-43; 6:45; 8:24; 10:8; 12:47-48; 14:6; (implicitne) Sk 4:12; 2 Tes 1:8-9.

Konečný univerzalizmus, podľa ktorého niektorí môžu ísť do pekla, ale všetci nakoniec pôjdu do neba, je falošný podľa Mk 9,44–48; Zjavenie 20,10.

Otázka: Prečo je v Skutkoch apoštolov 3:13, 22, 26 a v4:27 Ježiš v týchto veršoch označovaný ako svätý služobník a čo to znamená, keď je nazývaný Synom človeka?

Odpoveď: Zdá sa, že dva z Ježišových obľúbených titulov boli „Syn človeka“ a „Syn Boží“. Ježiš však zrejme najprv uvádzal vždy len jeden titul. Prvý zdôrazňuje, že Ježiš je plne človek, a druhý, že Ježiš bol plne Boh. Ježiš nielenže vyzeral ako človek a mal niečo spoločné s ľuďmi, ale bol na 100 % človekom. Bol v každom ohľade rovnako ľudský ako vy a ja. Podobne Ježiš nebol len trochu Bohom ani čiastočne Bohom, ale bol na 100 % Bohom.

Ježiš mal všetku slávu, ktorá patrí Bohu v nebi. A predsa Ježiš zostúpil na zem. List Židom 5,7–8 nehovorí o Ježišovi ako o „priateľovi“ Boha Otca, ale na zemi bol Ježiš „podriadený“ a naučil sa poslušnosti. List Filipským nehovorí, že Ježiš bol oprávneným služobníkom alebo že si zaslúžil byť služobníkom, ale skôr to, že sa dobrovoľne rozhodol stať sa služobníkom.

Písmo však pokračuje ďalej. Sluhovia často zastávali vysoké pozície, ako napríklad učitelia, vychovávatelia, vládni úradníci a účtovníci. Len pokorní sluhovia museli umývať nohy svojmu pánovi. Ježiš však nebol len sluhom, ale pokorným sluhom učeníkov, ktorým umýval nohy v Jánovi 13:4–17. Ježiš aj naďalej potvrdzoval, že mali pravdu, keď Ho nazývali Pánom (Ján 13:13), napriek tomu však konal ako služobník učeníkov a hovoril, že by sme mali byť všetci služobníkmi jeden druhému.

Ako poznámka na okraj, citát z Deuteronómiu 18:15, 18–19 tu nie je úplne zhodný ani s masoretským textom, ani so Septuagintou. Zodpovedá však hebrejskému textu Deuteronómiu 18:18–19 v zvitku 4Q175 (=4QTest), napísanom v rokoch 100–1 pred n. l.

Otázka: Podarilo sa Ježišovi v Skutkoch apoštolov 3:26 odvrátiť každého od jeho neprávostí?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Ježiš úplne úspešne splnil všetko, čo mal urobiť, a z Božej strany zabezpečil všetko potrebné na to, aby sa každý mohol odvrátiť od svojich hriechov.

2. Niektorí sa však rozhodli neodvrátiť sa od svojich hriechov, a to nie je Ježišova vina.

3. Peter kládol dôraz na kráľovstvo, nie na cirkev, keďže tu hovoril len k Židom.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 4:3–14 vládcovia v tom čase len varovali?

Odpoveď: Najprv si všimnite, že v Skutkoch apoštolov 4:7 sa vládcovia v podstate opýtali: „akou mocou alebo v akom mene“; išlo im predovšetkým o to, aby mali správnu autoritu. Podľa knihy „The Message of Acts“ (str. 78) saduceovia si mysleli, že mesiášska éra už začala v makabejskom období. Saduceovia, ktorí tvorili väčšinu v Sanhedrine, videli, ako apoštoli kážu o Ježišovi bez akéhokoľvek oprávneného dôvodu.

Hoci Písmo na túto otázku konkrétne neodpovedá, existujú pravdepodobne tri dôvody.

Vládcovia sa obávali toho, čo niektorí nazývajú „optikou“. Báli sa, že stratia podporu ľudu a že sa ľudia obrátia proti židovským vládcom za to, že trestajú ľudí, ktorí nerobia nič iné, len konajú dobro tým, že niekoho uzdravujú. Toto sa uvádza ako hlavná obava v Skutkoch apoštolov 5:26. Peter, naplnený Duchom Svätým, sa o tomto bode zmienil v Skutkoch apoštolov 4:9. Možno by bol vhodnejší čas na to, aby sa týchto apoštolov zbavili tajne.

Po druhé, báli sa rímskej reakcie na nepokoje davu. Rimania ukázali, že nemajú žiadne výčitky svedomia, keď zabíjajú židovských vodcov. Ak by dav súhlasil so zabitím vodcov, ktorých už nepodporoval, mohli by sa ocitnúť v zlej situácii. To bola hlavná obava Kaifáša v Jánovi 11:48–50.

Po tretie, podľa židovského zákona si človek musel byť vedomý dôsledkov svojho zločinu, než bol zaň potrestaný. Varovanie bolo teda len prvým krokom, ktorého cieľom bolo upozorniť ich na dôsledky.

Peter sa ani nepokúsil upokojiť Sanhedrin ani hovoriť kompromisným spôsobom, aby ho upokojil. To mohlo byť šokujúce, keďže to pochádzalo od niekoho, kto po zatknutí ušiel, nehovoriac o tom, že trikrát zaprel Ježiša. Niekedy, keď v niečom zlyháme a kajáme sa, Boh nás postaví do podobnej situácie, aby sme mohli zvíťaziť tam, kde sme zlyhali.

Výsledkom rozhodnutia Sanhedrínu bolo v podstate vyhlásenie „vojny“ medzi pozemskou autoritou Sanhedrínu a nebeskou autoritou Ježiša.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 4:8; 4:31; 2:4; 6:3; 11:24; 13:9; 7:55 Boh napĺňa ľudí Duchom Svätým?

Odpoveď: Kniha Skutkov nám uvádza päť rôznych dôvodov.

Aby hlásali Božie slovo (Skutky apoštolov 2:4; 4:8; 4:31)

Aby slúžili (Skutky 6:3)

Za pastiersku službu (Skutky 11:24)

Za napomínanie (Skutky 13:9)

Za smrť (Skutky 7:55)

Otázka: Je Ježiš v Skutkoch 4:12 naozaj jedinou cestou?

Odpoveď: Áno. Podľa tohto verša, Ján 14:6 a Skutky apoštolov 4:12 je Ježiš jedinou cestou pre každého. Ak s tým nesúhlasíte, nesúhlas s takmer všetkými pravými kresťanmi v priebehu dejín nie je tak zlé, ako nazvať Ježiša a Petra buď klamármi, alebo bláznami za to, že verili, že Ježiš je jedinou cestou. Naozaj veríte, že Ježiš povedal niečo, čo po tisíce rokov zavádzalo všetkých Jeho nasledovníkov, a že to dovolil aj Svojim apoštolom? Myslíte si, že viete viac ako Ježiš alebo Peter?

Ohováranie znamená povedať niečo, o čom človek buď vie, že je to lož, alebo to hovorí s bezohľadným pohŕdaním pravdou. Ak veríte, že Ježiš a Peter boli ohovárači, bolo by klamstvom, keby ste tvrdili, že veríte v Ježiša a ste Jeho nasledovníkom.

Niektorí ľudia by radi mali „biblický bufet“, kde by prijímali všetky doktríny, ktoré chcú, a odmietali tie, ktoré nechcú. Je to akýsi postoj typu „ja a Boh“ verzus „Boh a ja“. Ale to nie je to, čo zamýšľal Boh, náš Pán.

Otázka: Ako vieme, okrem Biblie, že nie všetky náboženstvá sú pravdivé (Skutky apoštolov 4:12)?

Odpoveď: Než odpoviem na otázku, tu je krátky akrostich o vierach niektorých náboženstiev.

Otázka: Ako vieme, okrem toho, čo hovorí Biblia (Skutky apoštolov 4:12), že všetky hlavné svetové náboženstvá nie sú pravdivé?

Odpoveď: Tu je niekoľko stručných tvrdení.

Židia veria, že Ježiš nie je Mesiášom od Boha. Kresťania veria, že Ježiš je Mesiášom od Boha. Hindovia a mnohí budhisti veria v uctievanie modiel ako bohov. Kresťanské a židovské učenie hovorí, že modlárstvo je veľké zlo. Prví kresťania uprednostnili mučenie a smrť pred uctievaním modiel. Mohamed učil moslimov, že modlári, ktorí neprejavujú pokánie, by mali byť zabití.

Keby ste sa zastavili a opýtali sa piatich ľudí na cestu niekam a oni by vám dali odpovede tak odlišné, ako sú odpovede týchto náboženstiev, museli by ste dospieť k záveru, že aspoň niektorí z nich sa mýlia. Buď

a) uctievanie modiel je v poriadku,

b) ľudia, ktorí uctievajú modly, by mali byť zabití

c) je lepšie podstúpiť mučenie a zomrieť, ako uctievať modly,

Všetky tri vyššie uvedené tvrdenia nemôžu byť pravdivé.

Buď

a) by ste mali byť požehnaním pre ostatných, alebo

b) je dobré a Bohu milé preklínať Židov a kresťanov, ako učil Mohamed.

Obe tvrdenia nemôžu byť pravdivé.

Predstavte si, že sa pozeráte na križovatku dvoch ulíc na malom ostrove. Pravdepodobne môžete ísť ktoroukoľvek ulicou a nakoniec sa dostanete do akéhokoľvek požadovaného cieľa na ostrove. Väčšina náboženstiev je taká. Pokiaľ chcete cestovať po ostrove, nezáleží na tom, ktorou cestou sa vydáte. Môžete jazdiť po ostrove doprava, doľava alebo uprostred. Cesty sa nakoniec skrížia . Ak však chcete opustiť ostrov a dostať sa na pevninu Božieho kráľovstva skôr, než príde hurikán, musíte prejsť cez ten jeden dlhý most. Tvrdieť to nie je úzkoprsosť, ale geografia na mape. Tvrdieť, že k Bohu vedie len jedna cesta, nie je úzkoprsý názor z našej strany, ale pravda, ktorú učil Ježiš.

Stará povesť rozpráva o podvodníkovi, ktorý ukazuje novým prisťahovalcom do Ameriky Brooklynský most. Keďže po ňom prechádzajú všetky autá, podvodník ponúka prisťahovalcovi, že mu predá most, ktorý mu nepatrí, aby prisťahovalec mohol zarobiť peniaze vyberaním mýta. Niekedy ľudia chcú veriť v imaginárny most alebo v most, ktorý si plánujú postaviť sami. Pravda o spáse je taká, že si nemôžete nič „kúpiť“. Môžete slobodne prekročiť úzky most Ježišovho kríža, alebo môžete zostať na ostrove katastrofy.

Otázka: Čo by ste v Skutkoch apoštolov 4,12 povedali niekomu, kto si myslí, že všetky náboženstvá vedú k Bohu?

Odpoveď: Záleží na osobe a situácii. Tu sú tri rôzne, ale vzájomne sa dopĺňajúce odpovede.

a. Je utešujúce myslieť si, že so svetom je všetko v poriadku a každé náboženstvo vedie ľudí k Bohu. Sú Taliban, bohatý reverend Moon, nemorálny Rajneesh, násilný David Koresh, samovražedný Jim Jones všetci „majáky“, ktoré viedli svojich nasledovníkov k tomu, čo sa páči Bohu? Bola Ježišova obeť, smrť v mukách na kríži, bezvýznamná, alebo ešte horšie, zbytočná strata? Nie, Ježiš povedal, že široká je cesta, ktorá vedie do záhuby, a úzka je cesta, ktorá vedie k večnému životu. Niektorí teraz odmietajú Ježišove slová ako slová blázna, mysliac si, že nevedel, o čom hovorí. Ak však úprimne dôverujeme Ježišovi, musíme sa zmieriť s faktom, že vo väčšine sveta nie je všetko v poriadku a že máme čo robiť, aby sme šírili posolstvo o úzkej ceste.

b. Z ľahšej stránky, ak mi niekto povie, že všetky náboženstvá vedú k Bohu, spýtam sa ho, či si uvedomuje, že tým naozaj riskuje. Napríklad v náboženstve Thuggee je uškrtenie iných ľudí na smrť aktom uctievania. Keďže teda veria, že všetky náboženstvá vedú k Bohu, a nepoznajú vás veľmi dobre, mohli by sa prosím otočiť a zavrieť oči, aby som mohol vykonávať akt uctievania podľa tejto náboženskej tradície?

c. Mohamed učil útočiť na nemoslimov a zabíjať pohanov v súre 9:29 a v Buchárího hadíthoch, zväzok 4, č. 196, s. 124. Ľudia, ktorých nazývajú moslimskými extrémistami, sú jednoducho ľudia, ktorí berú všetko, čo povedal Mohamed, vážne. Takýto násilný moslim by mohol povedať universalistovi: Môj prorok, Mohamed, nech je s ním mier, nám povedal, aby sme zabíjali neveriacich. Avšak skôr, než ti v poslušnosti voči Alahovi odseknem hlavu, chcel som, aby si vedel, že si vážim, že potvrdzuješ správnosť môjho náboženstva.

Otázka: Sú v Skutkoch apoštolov 4:12 náboženstvá, ktoré konajú dobré skutky, dobré?

Odpoveď: Tu je odporúčací list o jednom z týchto náboženstiev, ktoré kladie dôraz na lásku k blížnym.

„Vedomie o hlbokom zapojení vášho zboru do dôležitých spoločenských a ústavných otázok našej krajiny je pre mňa veľkou inšpiráciou.“ -- Walter Mondale (viceprezident USA) v odporúčacom liste pre reverenda Jima Jonesa. Jones predložil tento odporúčací list vláde Guyany, keď bolo Jonestown prvýkrát založené. (citované v The New Republic,12/2/1978 a v Experts Speak, s. 283.) Jim Jones neskôr prinútil svojich nasledovníkov v Jonestowne spáchať samovraždu.

Otázka: Kedy by sme podľa Skutkov apoštolov 4:19 mali odmietnuť poslúchnuť príkazy náboženských vodcov?

Odpoveď: Treba zvážiť tri body: príkazy, bezbožných náboženských vodcov a Petra.

Príkazy: Podobne ako zákony štátu majú prednosť pred zákonmi provincie, Božie príkazy majú prednosť pred príkazmi iných. Všetko, čo vám ľudia hovoria, dokonca aj slová zbožných pastorov, by ste mali overovať voči Písmu.

Vodcovia: Pavol v 2. Timoteovi 3:5 hovorí, že budú ľudia, ktorí majú formu zbožnosti, ale popierajú jej moc. S nimi nemáme mať nič spoločné. Samozrejme, máte s niekým niečo spoločné, ak ho uznávate za svojho duchovného vodcu.

Títus3:10 hovorí, aby sme nemali nič spoločné s niekým, kto rozdeľuje, potom, čo sme ho dvakrát varovali. V Zjavení 2:20 bol zbor v Tiatíre pokarhaný Ježišom za to, že toleroval falošnú prorokyňu, ktorá propagovala sexuálnu nemorálnosť a jedenie jedla obetovaného modlám.

Žiaden kresťanský vodca nie je bezhriešne dokonalý ani nemá 100 % pravdu v každom jednotlivom menšom doktrinálnom bode. Ak však kresťanský vodca nie je ochotný podriadiť sa Bohu, nemali by sme sa podriadiť jemu. Pokiaľ ide o našich kresťanských vodcov, ktorí kráčajú s Bohom – hoci sú nedokonalí –, máme príkaz podriadiť sa im, ako to ukazujú List Židom13:17 a 1. list Petrov 5:2-5.

Peter: Petrovou reakciou mohlo byť len mlčanie (nie však súhlas), a potom mohol hovoriť tajne alebo povedať, že nikdy nesúhlasil. Peter však urobil práve opak. Nebál sa, že by sa dostal mimo Božej ochrany. Ak by len mlčal, mohlo by to naznačovať, že súhlasil, a potom by ho mohli – či už oprávnene, alebo neoprávnene – obviniť, že porušil to, s čím ticho súhlasil. Nie, Peter bol v tomto smelej a práve o smelosť prosili Boha.

Jedným z prvých autorov, ktorí sa touto otázkou zaoberali, bol Tertulián (198–220 n. l.) v diele Scorpiace, kap. 14, s. 648.

Ako historickú poznámku možno uviesť, že John Wycliffe (~1330–1382) v tejto myšlienke zašiel ešte o krok ďalej. Bol ovplyvnený Richardom Fitzralphom v predstave, že „vláda pochádza od Boha“. Táto koncepcia spočíva v tom, že ľudská moc a autorita pochádzajú od Boha a sú ním udržiavané. Neposlušní a bezbožní náboženskí vodcovia by nemali byť podporovaní ani odmeňovaní. Wycliffe sa spýtal: Ak je celá rímskokatolícka cirkev skorumpovaná, prečo by potom Anglicko malo Rímu poskytovať peniaze?

Aká bola reakcia rímskokatolíckej cirkvi? Wycliffeho smrť v dôsledku mŕtvice ho pravdepodobne zachránila pred mučeníctvom. Cirkev však Wycliffeho telo vykopala a vyhodila ho.

Otázka: Ako tu všetci oslavovali Boha v Skutkoch apoštolov 4:21?

Odpoveď: V kontexte výrazu „všetci ľudia“ išlo o všetkých, ktorí videli, čo sa stalo. Niektorí z nich sa možno neskôr odvrátili od apoštolov, ale v tej chvíli všetci vyjadrovali svoju chválu Bohu.

Otázka: Aký význam má v Skutkoch apoštolov 4:22 skutočnosť, že ten muž mal 40 rokov?

Odpoveď: Významom je poučenie, že vek pre Boha nie je dôležitý.

Telo po dvadsiatke už príliš nerastie a s vekom sa hojí pomalšie. To všetko je však irelevantné pre Boha, ktorý koná zázraky.

Podobne aj staršia osoba môže váhať s pokáním a obrátením sa k Bohu, pretože premrhala svoje mladšie roky a cíti sa príliš zakorenená vo svojich zvykoch. Pre Boha je to všetko irelevantné. Nesnažte sa Bohu hovoriť, že sa k Nemu chcete priblížiť, ale že On nie je dosť mocný na to, aby prekonal vaše obmedzenia alebo váš vek. Boh tomu neverí a ani vy by ste nemali.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 4,23 – rozprávali Peter a Ján ostatným veriacim všetko, čo povedali kňazi?

Odpoveď: Nie. V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Klebetenie je vážny hriech podľa Prísloví 11:13; 16:28; 18:8; 20:19; 26:20,22 a 2. Korinťanom 12:20; 3. Jánovho listu 10; Rimanom 1:29 a 1. Timoteovi 5:13. K ohováraniu a pomluvám patrí rozprávanie vecí o druhých, na ktoré neexistuje žiadny dobrý dôvod, a rozprávanie nepravdivých vecí.

2. Peter a Ján neklebetili, lebo rozprávali, čo sa im stalo, a hovorili pravdu.

3. Okrem toho bolo pre ostatných kresťanov dôležité vedieť o rozsudku a konaní veľkňazov a starších.

4. A napokon hovorili o Božom uzdravení, a o tom, čo Boh urobil, možno vždy hovoriť ostatným.

Otázka: Čo je zaujímavé na ich modlitbe v Skutkoch apoštolov 4,28–29?

Odpoveď: Zaujímavé sú dve veci: to, čo povedali Bohu, a to, o čo sa nemodlili.

Človek by mohol očakávať, že povedia Bohu, že vládcovia konali proti Božej vôli. Namiesto toho však prichádza „prekvapenie“. Uznávajú pred Bohom, že bezbožní vodcovia v skutočnosti robili presne to, čo im Boh určil, podľa Žalmu 2 v Skutkoch 4:25–26.

V podstate predniesli Bohu tri prosby.

1. Pozri sa na hrozby vládcov (bez toho, aby si dovolili hovoriť Bohu, čo by mal s tým urobiť)

2. Daj im smelosť, aby hlásali Božie slovo

3. Naďalej oslavuj Svoje meno uzdraveniami, znameniami a zázrakmi.

Najzaujímavejšie je to, za čo sa NEMODLILI. Oslovili Boha ako Vládcu, no napriek tomu sa nemodlili za bezpečnosť, za oslobodenie od útlaku ani za to, aby ich Boh ochraňoval. Nemodlili sa, aby im Boh sám podal príležitosti na hlásanie slova. Videli dostatok príležitostí. Skôr sa modlili len za to, aby ich Boh zmenil a dal im väčšiu smelosť vytvárať alebo využívať príležitosti, ktoré sa určite naskytnú na hlásanie slova.

Boh ukázal, že mal z ich modlitby veľkú radosť tým, že sa miestnosť zatriasla. Ako poznamenal Ján Zlatoústy, keď sa miestnosť zatriasla, oni sa stali ešte pevnejšími.

Otázka: Majú kresťania podľa Skutkov apoštolov 4:32–35 a 2 Korinťanom 8:13–15 dnes dosiahnuť finančnú rovnosť so všetkými ostatnými kresťanmi?

Odpoveď: Skutky apoštolov 4,32–35 ukazujú, že prví kresťania boli veľmi štedrí a všetko mali spoločné, a že nikto netrpel núdzou. Biblia však ani nenariaďuje, ani nedáva príklad „kresťanského komunizmu“, pretože Skutky apoštolov 5,4 ukazujú, že Ananiáš mal právo ponechať si pozemok a peniaze pre seba. Len nemal právo tvrdiť, že všetky peniaze daroval cirkvi, keď to v skutočnosti neurobil. Pavol mal osobný majetok v podobe svojho plášťa a niekoľkých zvitkov, o ktorých píše v 2. Timoteovi 4,13.

2. Korinťanom 8:13–15 hovorí, že nikto by nemal mať príliš veľa a nikto by nemal mať príliš málo. Tieto verše predstavujú výzvu pre bohatých kresťanov, ale máme nasledovať celú Bibliu, nie len jej časti.

Otázka: Existovalo v Skutkoch apoštolov 4:36 skutočné Barnabášovo evanjelium, napísané Barnabášom, ako tvrdia niektorí moslimovia?

Odpoveď: Nie. Barnabášovo evanjelium je stredoveký falzifikát. Tu je niekoľko dôvodov, prečo vieme, že nejde o staroveké dielo.

Základné fakty ukazujú, že nejde o staroveké dielo. Barnabášovo evanjelium je známe iba v taliančine a žiadny staroveký autor sa naň nikdy neodvolával. Spomína veci, ktoré sa začali používať až o niekoľko storočí neskôr. Okrem toho boli v Granade nájdené aj iné falzifikáty evanjelií napísané v arabčine. Objavili sa po roku 1588 a ich autormi boli Maurovia. Keď všetci vo všeobecnosti odmietajú tieto ostatné falzifikáty evanjelií, prečo by sme mali akceptovať práve tento? Hoci jeden moslimský autor, Ata ur-Rahman, si pomýlil Barnabášovo evanjelium s iným dielom nazývaným List/Epistola Barnabáša, okrem mena osoby medzi nimi neexistuje žiadna podobnosť.

V rozpore s Bibliou aj s Koránom

Nižšie sú uvedené učenia z Barnabášovho evanjelia, ktoré sú v rozpore s islamskou doktrínou v Koráne, ako aj s kresťanským učením v Biblii.

Niektoré ďalšie rozdiely v porovnaní s Bibliou

Niektoré ďalšie rozdiely s Koránom by mali moslimov varovať pred tým, aby sa odvolávali na toto „evanjelium“. Podľa Buchárího hadíthu, zväzok 4, kniha 56, č. 712, s. 467, Mohamed povedal, že jednou z troch najhorších lží je „pripisovať mi to, čo som nepovedal“.

Všeobecné chyby – plavba do vnútrozemských miest: Nie sú to len drobné chyby, ale svedčia o tom, že autor vedel veľmi málo o geografii a histórii Palestíny.

Historické anachronizmy: Tu nejde o to, že Barnabášovo evanjelium obsahuje niekoľko historických nezrovnalostí. Ide o to, že početné chyby dokazujú, že táto kniha bola napísaná v stredovekej Európe.

Tieto „viac než niekoľko“ chýb dokazujú, že kniha bola napísaná v stredoveku v Európe.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 4:36 sa píše: „Kto teda napísal Barnabášovo evanjelium?“

Odpoveď: Najprv niekoľko indícií a potom traja možní podozriví.

Stopy: Taliansky tlačiar menom Arrivabene v roku 1547 vydal prvý taliansky preklad Koránu. Autor Barnabášovho evanjelia nebol dobre oboznámený ani s biblickou históriou, ani s ortodoxnou moslimskou teológiou, ale zrejme mal (alebo mala) veľmi dobré znalosti o európskych stredovekých zvykoch. Taliančina v Barnabášovom evanjeliu vykazovala stopy benátskeho aj toskánskeho dialektu. Latinské pravopisné tvary svedčia o vplyve latinskej Vulgáty. Viditeľné sú aj vplyvy z Danteho diel.

Na okrajoch sa nachádzali arabské poznámky. Ako však spomína David Sox (s. 51), neboli napísané ortodoxným moslimom. Manželia Raggsovci predpokladajú, že keďže tmavozelená väzba orientálneho typu je veľmi podobná väzbe tureckého dokumentu z roku 1575 v benátskych archívoch, väzba aj okrajové poznámky mohli vzniknúť v Istanbule/Konštantínopole.

Prvý podozrivý: Fra Marino bol hlavným inkvizítorom Benátok v rokoch 1542 až 1550 a možno bol jeho motívom pomsta (Sox, s. 68). Felice Peretti (budúci pápež Sixtus V.) bol prísny a oddaný benátsky inkvizítor, ktorý si nadelil mnoho nepriateľov. V šestnástom storočí sa len v Benátkach konalo 843 súdnych procesov za protestantizmus a anabaptizmus, 65 za rúhanie a 148 za čarodejníctvo. (Sox, s. 57) V 30. rokoch 16. storočia bola Benátky kritizovaná za svoju toleranciu. Augustiniánsky mních bol potrestaný za šírenie kacírstva v kostole sv. Barnabáša v Benátkach. (Sox, s. 59) Analýza rukopisu Fra Marina a Barnabášovho evanjelia ukazuje, že podľa Soxa (s. 70) mohli pochádzať od tej istej osoby.

Druhý podozrivý: Anselmo Turmeda (ktorý sa neskôr stal Abd-Allahom ibn Abd Allahom) z Mallorky v Španielsku, ktorý desať rokov študoval v Bologni. Vo svojej biografii, napísanej v rokoch 1383–1390, tvrdil, že pred konverziou na islam bol kňazom. Jeho učiteľ v Bologni bol tajný moslim. De Epalza (s. 63–64) uvádza, že išlo o konvertovaného františkána, ktorý sa po prechode na islam pomstil kresťanstvu. Túto teóriu podporuje zmienka o španielskych minciach v Barnabášovom evanjeliu.

Ďalší podozriví: Ďalšie falzifikáty evanjelií, ktoré boli aspoň napísané Maurmi v arabčine, pochádzajú z Granady. Pred rokom 1588 však nebolo známe žiadne z nich.

Záver: Predstavte si, že ste moslim, ktorému povedali, že niekto našiel stratenú „knihu“ od Boha. Okrem iného táto „súra“ spomínala, že Mohamed sa plavil na lodi do Mekky, a táto súra bola v rozpore s učením Biblie a v desiatich bodoch bola v rozpore s Koránom. Najstarší rukopis údajnej sury bol napísaný v taliančine, čo nielenže nie je blízkovýchodný jazyk, ale taliančina v čase Mohameda ešte neexistovala. Napokon táto údajná sura obsahovala niektoré historické zvyky, ktoré sa v Európe objavili až o 1 000 rokov neskôr.

Myslím, že možno s istotou povedať, že moslim by mal, mierne povedané, zopár otázok. Skôr než prijmete tento stredoveký falzifikát ako autentické dielo, ktoré odhaľuje „skutočné“ Ježišovo učenie, pamätajte, že toto dielo je v rozpore aj s Koránom.

Otázka: Ako sa môže veriaci podľa Skutkov apoštolov 4:36 zmeniť tak, aby bol povzbudivejší, ako bol Jozef/Barnabáš?

Odpoveď: Je tu niekoľko vecí, ktoré môžete robiť, ako aj pár vecí, s ktorými by ste mali prestať.

Keď vás niekto vidí, očakáva, že bude častejšie počuť povzbudzujúce slová, alebo skôr kritické poznámky? Je síce miesto aj na kritiku, ale vo všeobecnosti by mala byť menej častá ako povzbudzujúce slová.

Zo svojho prejavu by ste mali vylúčiť skľučujúce a cynické slová.

Buďte vďační za príspevky a úsilie druhých. Aj keby sa snaha s dobrým úmyslom nepodarila, buďte vďační, že to skúsili.

Nezabudnite poukázať na dobré veci, ktoré ostatní robia alebo sa snažia robiť.

Na druhej strane buďte úprimní, nelichotite ľuďom tým, že budete chváliť veci, o ktorých vedia, že neboli vykonané s tými najlepšími úmyslami alebo neboli dobre dotiahnuté do konca.

Otázka: Prečo boli v Skutkoch 4:37 a 5:2 príspevky cirkvi kladené k nohám apoštolov?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale vidíme štyri možné dôvody.

Autorita: Uznanie autority apoštolov v cirkvi prijímať a rozdeľovať peniaze a iné príspevky.

Chýbajúce predbežné podmienky: Tým, že sa dar odovzdával týmto spôsobom, neboli s ním spojené žiadne podmienky ani požiadavky.

Anonymné darovanie: Keďže príspevky rozdeľovali apoštoli namiesto samotného darcu, darca nemal toľko príležitostí na chválu alebo slávu.

Dôvera: Ľudia, ktorí prispievali, verili, že apoštoli s týmto darom naložia múdro.

Otázka: Mali by dnešné cirkvi podľa Skutkov apoštolov 4:37 a 5:2 fungovať na základe dôvery, alebo by mali mať finančné kontroly?

Odpoveď: Oboje. Ak vieme, že nemôžeme dôverovať cirkevnému vodcovi alebo organizácii, nemali by sme tomuto vodcovi ani organizácii prispievať. Problémom tu nie je len podvod, ale aj vynakladanie Božích darov na veci, ktoré nectia Boha. Účelovo určené dary sú v poriadku, ako tomu bolo v prípade hladomoru v Izraeli v Pavlových časoch.

Dôvera však neznamená, že by sa nemali používať aj finančné kontroly. V 2. Korinťanom 8:17–18 bolo na doručenie obety vyslaných viacero ľudí, aby sa predišlo zdaniu neprimeranosti. To je rovnako dôležité aj dnes, aby sa tiež predišlo zdaniu neprimeranosti. Aj dobré služby mali občas problémy s tým, že zamestnanec si prisvojil peniaze. Dobré cirkevné organizácie to odhalili vďaka finančným kontrolám. Existuje zastrešujúca organizácia s názvom Evangelická rada pre finančnú zodpovednosť (ECFA), ktorej členmi sú stovky kresťanských organizácií. Každá organizácia musí súhlasiť s Vyznaním viery a každá sa musí riadiť účtovnými postupmi ECFA, ktoré zahŕňajú externý, nezávislý audit vykonávaný účtovnou firmou raz ročne.

Otázka: Podľa Skutkov apoštolov 4:37 a 5:2, mali by sa dnešné príspevky posielať cirkvi alebo priamo chudobným v núdzi?

Odpoveď: Neexistuje žiadne striktné pravidlo, ale pri hľadaní odpovede je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Pomoc chudobným, sirotám a vdovám by mala byť dôležitou prioritou v našich životoch (Jakub 1:27; Deuteronómium 15:11; Izaiáš 1:17; 58:6–10; Jeremiáš 5:28; 22:16; Galatským 2:10; Žalm 41:1; 68:5; Príslovia 19:17; 21:13; 22:9; 24:11–12; 29:7; 31:9, 20; Matúš 25:34–36; Zachariáš 7:9–10; Skutky apoštolov 10:2,4; Efezským 4:28; 1. Timoteovi 6:18-19). „Kto zatvára uši pred volaním chudobného, aj on bude volať a nedostane odpoveď.“ (Príslovia 21:13)

2. Chudobným, ktorí odmietajú pracovať, sa nemá pomáhať, pokiaľ nie sú ochotní pracovať (2. Tesalonickým3:10 ).

3. Keď priamo prispievate chudobným, robte to múdro. Snažte sa znížiť pravdepodobnosť, že peniaze budú použité na drogy, alkohol, cigarety, lotériové tikety alebo iné zbytočné veci.

4. Keď prispievate cirkvi alebo prostredníctvom nej, robte to múdro. Zistite, čo táto organizácia podporuje. Napríklad určité percento príspevkov mnohých hlavných cirkevných denominácií smerovalo do Svetovej rady cirkví. Tá poskytovala finančné prostriedky rhodézskym (zimbabwianskym) partizánom, ktorí zavraždili misionárov jednej z členských organizácií Svetovej rady cirkví.

Ak časť vašich peňazí ide na podporu odpadlíkov (ako je episkopálny biskup Spong) alebo na teologické semináre, kde popierajú Kristovo fyzické vzkriesenie (ako napríklad niektoré na Perkinsovej teologickej škole na Južnej metodistickej univerzite), uvedomte si, že časť peňazí, o ktorých tvrdíte, že ich dávate Bohu, sa v skutočnosti dáva vlkom, ktorí rozháňajú stádo. Prečo mrhať peniazmi tým, že ich dávate tým, ktorí nie sú oddaní nasledovaniu Krista, ako ho predstavuje Biblia?

Otázka: Čo bolo zlé na tom, že Ananiáš a Safira v Skutkoch apoštolov 5,1–10 predali pozemok a položili apoštolom k nohám len časť peňazí?

Odpoveď: To, že darovali len časť peňazí, bolo v poriadku. V Skutkoch apoštolov 5,4 Peter ukazuje, že na nikoho nebol vyvíjaný nátlak, aby nasledoval príklad Barnabáša. Problémom bolo, že klamali a tvrdili, že to sú všetky peniaze. Druhým problémom bola nečestnosť. Hlavným problémom však bolo, že si mysleli, že môžu oklamať Ducha Svätého.

Lukáš tým, že to napísal, preukázal svoju úprimnosť pri zaznamenávaní tejto nešťastnej, trochu trápnej udalosti v cirkvi. Ananiáš a Safira sú pre ranú cirkev tým, čím bola Achánova rodina pre Izraelitov – hriešnym podvodom, ktorý narušil víťazný postup Božieho ľudu.

Vo všeobecnosti Satan útočí na cirkev tromi spôsobmi.

Zvonku: násilie v knihe Skutkov

Vnútorná infiltrácia, ako napríklad morálne kompromisy a heretické učenie

Odvrátenie pozornosti: nechať sa uniesť inými dobrými skutkami, ktoré Boh pre týchto ľudí nezamýšľal.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 5,1–10 Boh nezabíja ľudí, ktorí dnes falšujú svoje príspevky cirkvi?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Stalo sa to priamo pred samotnými apoštolmi, čo bolo možno čiastočným naplnením Ján 20:23. Bolo to nové obdobie „jasného svetla takmer dokonalého svedectva rannej cirkvi“, ako uvádza New International Bible Commentary na str. 1277.

2. Na jednej strane boli nečestní, ale ešte väčším hriechom bolo klamať apoštolom a myslieť si, že im prejde, keď klamú Bohu.

3. Nič nenasvedčuje tomu, že by si zaslúžili okamžitú fyzickú smrť viac ako všetci ostatní, ktorí podvádzali ľudí v mene náboženstva. Svoju spravodlivosť však dostali „skôr“, aby slúžili ako odstrašujúci príklad v prvých dňoch cirkvi pod priamym vedením apoštolov.

4. Ananiáš a Safira boli blízko apoštolov a v centre Božieho pôsobenia. To je dobrá vec, ak poslúchate Boha a ste k Nemu úprimní, ale bolestivé, ak nie ste.

Otázka: Je v Skutkoch apoštolov 5:3–4 Duch Svätý ženským Duchom, ako to učí údajný kórejský Mesiáš reverend Moon (Božský princíp, piate vydanie, 1977, s. 215–216)?

Odpoveď: Nie. Duch Svätý nemá chromozómy X ani Y, ani pohlavné orgány. Keď sa však v Biblii hovorí o Duchu Svätom, označuje sa ako „On“ a nikdy ako „Ona“. V Jánovi14:17 sa píše: „Svet Ho nemôže prijať, lebo Ho ani nevidí, ani nepozná. Vy Ho však poznáte…“ (BSB). V gréckej gramatike majú koncovky slov rod a Ján 14:16, 26 a Skutky apoštolov 13:2 majú mužský rod. Ján15:26 a Ján16:13 tiež hovoria o „Nom“.

Zhrnutie: Ján 14:17 je pravdivý. Tí, ktorí trvajú na tom, že Duch Svätý je ženského rodu, Ho nepoznajú.

Otázka: Ako to, že sa v Skutkoch 5:13, 14 nikto iný nepridal k veriacim, keď sa ich počet zvyšoval?

Odpoveď: Doslovný grécky text znie „nikto z ostatných“. Zo strachu pred prenasledovaním a kvôli tomu, čo sa stalo Ananiášovi a Safíre, sa nikto nechcel pridať k veriacim, pokiaľ aj oni sami nezačali veriť. Ako sa píše v Bibličnom komentári Tonyho Evansa na strane 1078: „Bohužiaľ, keď Boh začne konať, začne konať aj diabol.“

Otázka: Prečo boli apoštoli v Skutkoch 5:19–20 oslobodení práve tu?

Odpoveď: Skutky apoštolov 5,20 ukazujú, že boli prepustení z určitého dôvodu: aby išli a opäť hovorili k ľuďom, stojac v chráme. Nemali to robiť tajne, ale smelo a otvorene.

Boh komicky ukázal, akí sú náboženskí vodcovia hlupáci. Väzenskí strážcovia starostlivo strážili prázdne väzenské cely. Rada sa zišla, aby súdila väzňov, ktorých nemala. Kým sa snažili zistiť, kam väzni ušli, tí už boli vonku na nádvorí chrámu a opäť kázali.

Všimnite si, že keď ich opäť zatkli, otázky, či by Ježiš mohol byť Mesiášom alebo ako sa dostali von, aby kázali, ani neboli predmetom rokovania. V skutočnosti sa v tomto „výsluchu“ nezaznamenala žiadna otázka adresovaná apoštolom. Iba vyhlásenie veľkňaza, že porušili pravidlá Sanhedrínu.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 5:30, 10:39 a 13:29 bol Ježiš zavesený na strome alebo ukrižovaný na kríži?

Odpoveď: Ježiš bol ukrižovaný na kríži vyrobenom z dreva. Kríž bol pravdepodobne vyrezaný z kmeňa mŕtveho stromu. Byť „zavesený na strome“ bolo podľa Deuteronómium 21:23 prekliatie. Použitie tohto výrazu zdôrazňuje, že Ježiš na seba vzal za nás poníženie a prekliatie.

Q: Čo vieme o Gamalielovi I. okrem toho, čo uvádza Biblia, v Skutkoch apoštolov 5:34 a 22:3?

Odpoveď: Gamaliel, syn Šimona, bol slávny židovský rabín, vnuk ďalšieho slávneho rabína menom Hillel. Gamaliel I. zomrel v roku 52 n. l. Farizejská tradícia Hillela verila, že muž sa môže rozviesť so svojou ženou z akéhokoľvek dôvodu.

Otázka: Kedy žil Theudas, o ktorom sa píše v Skutkoch apoštolov 5:36?

Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, potom fakt, ktorý nie je relevantný pre odpoveď, a nakoniec odpoveď.

Nie je to odpoveď: Je možné, že sa tu Gamaliel pomýlil a Lukáš nám len uviedol, čo Gamaliel nesprávne povedal. Vzhľadom na nasledujúcu odpoveď však nie je dôvod spochybňovať poradie alebo načasovanie toho, čo bolo povedané.

Nesúvisí s odpoveďou: Josephus v diele Staroveké dejiny Židov 20.5.1 (cca 93–94 n. l.) spomína Theuda, ktorého dal sťať Cuspius Fadus v roku 44 n. l., keď bol Fadus prokurátorom. Gamaliel však uviedol, že tento Theudas žil pred sčítaním obyvateľstva, ktoré sa konalo v rokoch 6–7 n. l. Okrem toho mal tento Theudas pomerne veľkú armádu, nie len 400 ľudí.

Situáciu komplikuje skutočnosť, že v tomto období dochádzalo k mnohým menším povstaniam. Josephus spomína, že štyri z týchto povstaní v priebehu 40 rokov viedli rôzni ľudia, ktorí sa všetci volali Šimon. Spomína tiež tri rôzne povstania, ktoré v priebehu desiatich rokov viedli traja rôzni muži, ktorí sa všetci volali Judáš. Samozrejme, hoci bol Josephus vo všeobecnosti dôsledným historikom, dopustil sa aj iných chýb. Je teda možné, že buď Josephus, alebo neskorší prepisovač mohol meno zapísať nesprávne. Mnohí si kedysi mysleli, že Lukáš použil Josephusa ako zdroj. Niekoľko autorov, vrátane Emila Schürera, však túto teóriu „vyvrátilo“.

Odpoveď: Theudas so 400 povstalcami bol iná osoba s rovnakým menom. Povstalecké nálady proti Rimanom boli silné, keďže existovala skupina ľudí, nazývaná zelóti, ktorá takmer nepretržite bojovala proti Rimanom, až do úspešného, hoci krátkodobého povstania v roku 70 n. l. Tento Theudas bol ten, kto povstal pred Judášom, zatiaľ čo povstalec, ktorého spomína Josephus, povstal až po Judášovi.

Otázka: Aký dôkaz sa nachádza v Skutkoch apoštolov 5:36, že Pavol študoval u Gamaliela?

Odpoveď: Okrem Pavlových vynikajúcich znalostí Starého zákona a jeho tvrdenia, že je farizej, existuje jeden konkrétny príklad. V 1. liste Korinťanom 14:21 Pavol označil citát z Izaiáša 28:11–12 za súčasť Tóry (Zákona). Saduceovia a iní uznávali za Tóru len prvých päť kníh Biblie, ale farizeovia považovali za Tóru celý Starý zákon. To teda naznačuje, že Pavol študoval u farizeja, nie u saducea.

Mimochodom, hoci bol Gamaliel veľmi rešpektovaným farizejom, hovorí sa, že bol len členom rady Sanhedrínu v Jeruzaleme. Farizejskí rabíni nikdy neboli na čele Sanhedrínu až do zničenia chrámu v roku 70 n. l.

Otázka: Bolo pre farizejov typické, že v Skutkoch apoštolov 5:38–39 postupovali tak zhovievavo?

Odpoveď: Existujú rôzne podskupiny farizejov a niektorí, ako napríklad Gamaliel I. a Josephus, patrili k tým zhovievavejším. Neskorší rabín, Gamaliel II., bol prísnejší. Josephus píše: „Farizeji sú prirodzene zhovievaví, čo sa týka trestov“ v diele Staroveké dejiny Židov, kniha 13, 294 [x.6]. Neskorší farizej, rabín Johanan, výrobca sandálov, ktorý študoval u slávneho rabína Akibu, povedal niečo veľmi podobné tomu, čo povedal Gamaliel. V diele „Pirke Aboth“ 4:11 povedal: „Každé zhromaždenie, ktoré je pre nebeské účely, bude nakoniec ustanovené, ale každé, ktoré nie je pre nebeské účely, nebude nakoniec ustanovené.“

Otázka: Čo je ironické v Skutkoch apoštolov 5:40–41?

Odpoveď: Apoštoli utrpeli štyridsať rán bičom mínus jednu. Niekedy to ľudia neprežili. Ak by Boh nezasiahol, pravdepodobne by utrpeli trvalé fyzické poškodenie. Apoštoli, ktorých Boh vyslal do sveta, by teda mali fyzické poškodenie v dôsledku bičovania. Napriek tomu sa apoštoli cítili poctení tým, že boli zneuctení, a dostali milosť byť zhanbení!

Ako povedal ugandský biskup Festo Kivengere: „Bez krvácania cirkev nedokáže požehnávať.“ Tertulián povedal slávnu vetu: „Zabite nás, mučte nás, odsúďte nás, rozdrvte nás na prach; vaša nespravodlivosť je dôkazom, že sme nevinní. … Čím častejšie nás kosíte, tým viac nás pribúda; krv kresťanov je semenom.“ Apológia, kap. 50 (ANF, zväzok 3, s. 33).

Otázka: Prečo vlastne v Skutkoch apoštolov 6,1 bolo v cirkvi toľko vdov?

Odpoveď: Najprv nesprávna odpoveď: „pretože ich manželia boli zabití pre vieru“, nie je v tomto kontexte správna, lebo v tom čase ešte takmer nikto nebol zabitý pre svoju vieru. Existujú pravdepodobne tri dôvody. 1) V spoločnosti vo všeobecnosti mohlo byť veľa chudobných vdov. Vtedy bolo pre ženu ťažké uživiť sa bez muža, pokiaľ nebola tkáčkou alebo obchodníčkou, alebo nemala pochybné povolanie.

2) Čiastočným dôvodom mohlo byť to, čo sa pozoruje v niektorých rozvojových krajinách: keď sa staršia osoba obráti ku Kristovi, rodina, ktorá ju finančne podporovala, v tom prestane. To by nielen presvedčilo mnohých, aby sa vrátili k viere svojej rodiny, ale bolo by to aj finančnou záťažou pre cirkev, ktorá by tak prišla o peniaze, ktoré by inak mohla použiť na evanjelizáciu. A keby sa cirkev nestarala o svoje vlastné vdovy, ukázalo by to svetu, že kresťania sa v skutočnosti nestarajú o iných ľudí, alebo aspoň o tých, ktorí nemajú peniaze.

3) Okrem svojej rodiny mali Židia už aj prostriedky na rozdeľovanie potravín chudobným a hladným Židom, ako uvádza The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 330. Ak však niekto už nepočúval židovských vodcov, tí ho mohli vylúčiť z distribúcie potravín.

Potreby vdov však vôbec neboli pre cirkev záťažou; skôr bolo úlohou cirkvi starať sa o ne. Evanjelizácia a peniaze s ňou spojené nie sú našou primárnou zodpovednosťou; tou je poslušne sa páčiť Bohu. Pomoc chudobným a vdovám nie je pre cirkev záťažou; skôr je to základná súčasť jej poslania.

Otázka: Ako sa píše v Skutkoch apoštolov 6:1, kedy a ako je vhodné sťažovať sa?

Odpoveď: Nikdy nie je vhodné sťažovať sa alebo reptat. Často je však vhodné poukázať na problémy a veci, ktoré treba napraviť. Keď tak urobíte, môžu vás neprávom obviniť zo sťažovania sa, ale je tu rozdiel.

Nespokojné reptanie môže byť demoralizujúce. Znevažuje to druhých a je to deštruktívny spôsob, ako sa sústrediť na problém. Poukazovanie na problémy sa môže zamerať na riešenie a na spoluprácu s ostatnými pri jeho realizácii. Je to konštruktívne, ale niekedy je súčasťou konštruktívneho prístupu aj zbúranie toho, čo je zlé, a odstránenie trosiek.

Keby sa Lukáš len snažil vykresliť obraz dokonalého súladu raných kresťanov, potom by Skutky apoštolov 6 išli presne proti tomuto zámeru. Skutky apoštolov 6 skôr ukazujú, že Lukášovým zámerom bolo opísať veci tak, ako boli, vrátane všetkých problémov.

Otázka: Keď sa v Skutkoch apoštolov 6,1 niekto iný sťažuje v Božej cirkvi, ako by ste mali reagovať a čo by ste mali urobiť?

Odpoveď: Pozrite sa osobitne na tón ich sťažnosti a na jej obsah. Aj keby bol ich návrh dobrý a oprávnený, možno by mali zmeniť spôsob, akým vyjadrujú svoje obavy. Je v poriadku byť dôrazný, aby ste vyjadrili svoj názor, ale zároveň musíte preukázať úctu svojim vodcom a tým, s ktorými hovoríte. Ak niekto niečo spomína spôsobom, ktorý rozdeľuje alebo je inak nevhodný, mali by ste ho napraviť alebo pokarhať. Ak však ide o platný problém, ktorý spomenul nevhodným spôsobom, mali by ste sa týmto problémom aj tak zaoberať.

Niekedy môže skutočný veriaci primeraným spôsobom nadniesť to, čo považuje za problém, a pritom sa úplne mýli. Musíte mu vedieť jemne vysvetliť, že ste dôkladne zvážili všetko, čo povedal, a rozhodli ste sa, že najlepšie bude neurobiť nič. Ak má veľmi silný záujem o založenie novej služby a vy to tak silne nepociťujete, dajte mu trochu voľnosti a nechajte ho, aby ju začal.

Po druhé, bez ohľadu na to, či bola ich sťažnosť vyjadrená správnym tónom, zvážte, či je ich problém skutočne dôvodom na obavy a či by ich návrh mohol byť dobrý. Ak sú v tejto veci veľmi presvedčení, možno by ste sa mali spýtať sami seba, alebo ešte lepšie, spýtať sa ich, prečo. Možno je v tom niečo, čo vy nevidíte.

V tomto konkrétnom prípade sa apoštoli nesnažili zvaľovať vinu na nikoho; jednoducho sa rozhodli problém vyriešiť.

Otázka: Prečo si myslíte, že v Skutkoch apoštolov 6,1 boli grécky hovoriace vdovy prehliadané v prospech hebrejských vdov?

Odpoveď: Keďže nehovorili aramejsky, alebo aspoň nie ako rodní hovoriaci, pravdepodobne prišli do Jeruzalema len pred pár rokmi a nemali v komunite silné korene. V cirkvi existovali rôzne subkultúry a očakávalo sa, že kresťania budú pomáhať iným kresťanom bez toho, aby prejavovali zvýhodňovanie na základe kultúry.

Tento problém možno nebol zámerný, ale existuje aj neúmyselné uprednostňovanie a predsudky. Keď selektívne pomáhate tým, ktorých vidíte najčastejšie, dávajte pozor, aby ste neúmyselne neuprednostňovali niektorých, lebo k tomu ľahko dôjde. V tomto prípade riešením nebolo povedať distribútorom potravín, aby nikoho neuprednostňovali, ale zabezpečiť rôznorodú skupinu distribútorov.

Otázka: Myslíte si, že je správne, aby v cirkvi existovali rôzne skupiny, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 6:1?

Odpoveď: Môže byť dobré mať v cirkvi rôzne skupiny, ale niekedy to prináša ťažkosti. Niekedy sú rozdiely v jazyku alebo kultúre také veľké, že je lepšie mať oddelené bohoslužby, zborové spoločenstvá alebo cirkvi. Počul som o cirkvi v Peru, kde sa stretávali mestskí obyvatelia s dedinčanmi, ktorí si na bohoslužbu prinášali svoje bábätká bez plienok. Moč stekajúca na zem sa mestským obyvateľom nepáčila. Niekedy teda môžu byť rôzne cirkvi k sebe priateľské, ale napriek tomu zostať odlišnými cirkvami.

Bez ohľadu na kultúru a jazyk však 1. Korinťanom 1:10–13 hovorí, že medzi nami kresťanmi nemajú existovať žiadne rozdelenia. Každý člen by sa preto mal viac snažiť spoznávať, spriateliť sa a milovať tých, ktorí sú odlišní od neho, a nie len ľudí, ktorí sú rovnakí ako on sám. Ak ste zrelý veriaci, bez ohľadu na váš etnický pôvod, zvážte posilnenie cirkvi tým, že sa pripojíte k cirkvi, kde váš etnický pôvod nie je v väčšine.

Otázka: Keďže v Skutkoch apoštolov 6,2 Dvanásti zámerne rozhodli, že neuspokojia oprávnenú potrebu, kedy je pre nás vhodné neuspokojovať oprávnené potreby iných veriacich?

Odpoveď: „Vy“ by ste mali uspokojovať potreby všetkých. Ale nejde o „vás“ v jednotnom čísle, ale o „vás“ v množnom čísle, v tom zmysle, že cirkev by mala uspokojovať potreby všetkých. Nepotrebovali bezduchý, drvivý tlak z myšlienky, že musia osobne uspokojovať každú potrebu. Cirkev nie je jednotlivec, ale tím. Raz sa kresťan rozprával so susedom o Kristovi a ten bol ochotný prijať Krista. Kresťan preto rýchlo zavolal pastorovi a povedal mu, aby rýchlo prišiel, lebo tá osoba chce prijať Krista. Pastor súhlasil a potom zložil telefón. Potom však pastor pocítil presvedčenie Ducha Svätého. Zavolal späť a povedal: „Nepôjdem; ty ich musíš priviesť k Pánovi.“ Ako kresťan, neprenášaj na iných to, čo by si mal urobiť sám. Ako pastor, nepodporuj závislosť.

Pamätajte, že Peter smelo riskoval svoj život, aby kázal evanjelium, a povedal vládcom a starším: „Posúďte sami, či je v Božích očiach správne poslúchať vás skôr ako Boha. Lebo nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Teraz si skúste predstaviť, že by sa Peter napokon rozhodol, že už nebude tak veľa kázať evanjelium, pretože chcel venovať všetok svoj čas pomoci chudobným kresťanom.

Predstavte si, že by Peter povedal: „Musím kázať evanjelium a musím pomáhať chudobným, takže niečo musím obetovať, a preto jednoducho obmedzím väčšinu času venovaného modlitbe.“ Nemyslím si, že by takáto myšlienka Petra niekedy napadla. Skôr sa zdá, že v Skutkoch apoštolov 6,4 Peter vníma modlitbu a službu slova ako dve veci, ktoré idú ruka v ruke, keďže bez prvej nemôže efektívne vykonávať druhú.

V Skutkoch apoštolov 6:3 skutočne uspokojili potreby, ale nepriamo namiesto priamo. Povedali im, aby si vybrali sedem mužov, ktorí budú rozdávať jedlo potrebným vdovám.

Otázka: Prečo by v Skutkoch apoštolov 6:3 mali byť títo muži naplnení Duchom a múdrosťou, keď v podstate vykonávali administratívne úlohy?

Odpoveď: Najprv trochu kontextu. Židia mali sieť distribúcie potravín pre chudobných, takže by sa zdalo prirodzené, aby kresťania, ktorí pochádzali z judaizmu, robili to isté. Židovskí chudobní a vdovy, ktorí dostávali potraviny v rámci židovského systému distribúcie „ “, by pravdepodobne boli vylúčení, keď sa stali kresťanmi. Svedectvo o tom, ako sa cirkev starala o svojich chudobných, mohlo mať v tomto prípade osobitný význam. Jedna vec je sporadicky a nepravidelne dávať chudobným jedlo, ale iná vec je poskytovať im pravidelnú pomoc, na ktorú sa môžu spoľahnúť.

Títo muži mali slúžiť (diakonein/diakoneo) potrebám druhých. Rozdeľovanie jedla bolo diakonickou službou. Aby to robili tak, aby to bolo dobrým svedectvom pre cirkev, títo ľudia museli byť čestní a bezúhonní (dobrý príklad bez výčitiek), duchovní (naplnení Duchom Svätým) a praktickí (naplnení múdrosťou). Diakoni sú spomenutí aj vo Filipským 1:1 a 1. Timoteovi 3:8–13. Títo diakoni však museli byť tiež schopní povzbudzovať ostatných, aby prispievali peniazmi na jedlo. Ľudia by možno neboli tak ochotní prispievať, keby si nemysleli, že peniaze sa používajú podľa zámeru a múdro. Niekedy Boží ľud nedostáva to, čo by mal, pretože Boží ľud nie vždy dáva tak, ako by mal.

Otázka: Prečo majú všetky mená v Skutkoch apoštolov 6:5 rovnaký etnický pôvod?

Odpoveď: Sú to grécke mená, nie hebrejské. Riešením nerovnomerného rozdeľovania jedla bolo zveriť časť vedenia tejto činnosti príslušníkom menšinovej etnickej skupiny.

Samozrejme, je možné, že niektorí z nich boli etnicky iného pôvodu ako Gréci, ale dostali grécke mená. Skutočnosť, že všetkých sedem dostalo nehebrejské mená, však silne naznačuje, že väčšina z nich, ak nie všetci, boli buď Gréci, alebo prevažne grécky hovoriaci.

Niektorí špekulovali, že grécky hovoriaci Židia znamenali iba pohanov, ktorí konvertovali na judaizmus. To však nie je správne, pretože Nikolaj z Antiochie v Skutkoch apoštolov 6:5 je jediný spomenutý, ktorý bol konvertitom na judaizmus. Samotná zmienka o Nikolajovi jasne naznačuje, že ostatných šesť neboli konvertiti.

Zaujímavou poznámkou na okraj je, že apoštoli si tento problém uvedomili a navrhli riešenie, ale týchto mužov vybralo celé cirkevné spoločenstvo, nie apoštoli. Apoštoli nikoho za tento problém neobviňovali a usúdili, že bude lepšie, ak konečné rozhodnutie urobia iní namiesto nich.

Otázka: Prečo si myslíte, že v Skutkoch apoštolov 6:7, po výbere týchto siedmich mužov, sa veľký počet kňazov podriadil viere?

Odpoveď: Neexistoval žiadny prirodzený dôvod, prečo by výber týchto siedmich mužov, ktorí mali všetci grécke mená, za diakonov mal zvýšiť pravdepodobnosť, že sa židovskí kňazi obrátia ku Kristovi; z prirodzeného hľadiska by sa dalo očakávať práve opak. Možno načasovanie tejto udalosti svedčilo o tom, že Boh mal z výberu týchto siedmich mužov radosť.

Okrem toho pojem „kňazi“ zahŕňal nielen saduceov, ale aj iných skutočných kňazov, kňazské rodiny a dokonca aj esénov, ktorí sa tiež nazývali kňazmi.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 6,8 dali Štefanovi, mužovi plnému Božej milosti a moci, ktorý konal veľké zázraky a divy, „všednú“ administratívnu úlohu?

Odpoveď: Zrejme nepovažovali za bezvýznamné byť diakonom a starať sa o spravodlivé rozdeľovanie jedla. Chceli niekoho, kto bol čestný a známy tým, že je naplnený Duchom Svätým, čo by zároveň znamenalo, že mal dobrú povesť. Dôležité je aj to, že bol grécky hovoriacim Židom. (Štefan nie je židovské meno, ale grécke.) V skutočnosti boli aj ostatné mená grécke.

Aj dnes je dôležité vybrať správnych ľudí na dôležité úlohy, ako je zabezpečenie stravy pre ľudí. Chcete, aby túto úlohu zastávali kvalifikovaní a dôveryhodní ľudia. Ak niekto v niektorej oblasti trochu zaostáva, radšej by ste ho mali za menej kvalifikovaného, než za menej dôveryhodného. Keďže boli grécky hovoriace vdovy zanedbávané, bolo dôležité mať grécky hovoriaceho diakona z viacerých dôvodov. Vďaka svojim kontaktom mohol lepšie vedieť, kto sú grécky hovoriace vdovy. Okrem toho by to všetkým ukázalo, že problém rieši niekto, kto nie je ľahostajný voči ich potrebám. Ak napríklad každý starší alebo každý diakon v cirkvi pochádza z tej istej rasy, etnického pôvodu, hovorí tým istým materinským jazykom alebo patrí do tej istej ekonomickej triedy, aj keď sa možno snažia starať sa o všetkých spravodlivo, môže to vyvolať dojem straníckosti, pred ktorou varuje Jakub 2,1–5. Ak všetci vedúci patria do jednej kategórie, určite by medzi nimi nenašli ani jednu osobu z inej kategórie, ktorá by mohla byť tiež vedúcim?

Otázka: Prečo by podľa výberu diakonov v Skutkoch apoštolov 6,9 mal vzniknúť odpor zo strany synagógy oslobodených otrokov?

Odpoveď: Menovanie týchto diakonov ukazuje, že grécky hovoriaci Židia neboli len členmi cirkvi druhej kategórie. Oslobodenci pravdepodobne hovorili grécky, čo by mohlo povzbudiť grécky hovoriacich Židov, aby sa stali kresťanmi. Iným oslobodencom židovského pôvodu by sa to nepáčilo.

Otázka: Čo nám archeológovia môžu povedať o synagóge oslobodených otrokov, o ktorej sa píše v Skutkoch apoštolov 6:9?

Odpoveď: Na vrchole juhovýchodného kopca v Jeruzaleme archeológovia objavili takzvaný „Theodotov nápis“, ktorý sa datuje do obdobia okolo roku 70 n. l. V časti nápisu sa píše: „Theodotus, syn Vettana, kňaz a predseda synagógy, … postavil synagógu … a hostinec, komnaty a vodné cisterny, aby poskytol ubytovanie tým, ktorí prichádzajú zo zahraničia a potrebujú ho…““ Predpokladá sa, že jeho priezvisko pochádzalo z rímskeho rodu Vettani.

V neskoršej tradícii domáci rabíni pohŕdali helenistickými Židmi ako akýmsi Židmi druhej kategórie.

Otázka: Myslíte si, že by Štefan v Skutkoch apoštolov 6:10–11 získal týchto ľudí na svoju stranu, keby ich presviedčal lepšie alebo účinnejšie?

Odpoveď: Nie, títo ľudia boli plní zúrivosti. Títo Židia takmer začali povstanie, pretože Pilát umiestnil vo svojom paláci v Jeruzaleme zlaté štíty s menami gréckych modiel, podľa diela The Expositor’s Greek Testament, zväzok 2, s. 165.

Boli pevne rozhodnutí a skreslili Štefanove slová, aby ospravedlnili svoje konanie.

Štefan nepriamo hovoril, že uctievanie Zasľúbenej zeme viac ako Boha môže spôsobiť, že prehliadnu Božie pôsobenie inými spôsobmi.

Otázka: Čo presne znamená „rúhanie sa Mojžišovi“ v Skutkoch apoštolov 6:11?

Odpoveď: Veriaci tento termín v Biblii nikdy nepoužívajú, ani predtým, ani potom. Rúhanie sa Bohu znamená vyslovovať bezbožné slová proti Božej veľkoleposti. Hoci bol Mojžiš dobrý človek, vyzerá to takmer tak, ako keby z neho urobili modlu.

Štefan zjavne rešpektoval Mojžiša a jeho učenie, ale keď Štefan a prví kresťania hovorili, že Mojžišov zákon nie je konečným cieľom, ale len dočasným opatrením až do príchodu Krista, mnohí Židia to odmietli ako rúhanie, bez toho, aby to vôbec zvážili. Podobne aj dnes, keď sa vyjadríte proti niečej „posvätnej krave“, aj keby bolo potrebné sa proti nej vyjadriť, môžu vás umlčať.

Otázka: Prečo by v Skutkoch apoštolov 6,13 údajne bohabojní, náboženskí Židia nasadili falošných svedkov?

Odpoveď: Človek môže byť veľmi náboženský, a predsa nemusí byť v súlade s Bohom. Zrejme si mysleli, že cieľ svätí prostriedky, a nikdy sa nezamýšľali (ani sa nestarali) nad tým, či Boh chcel, aby použili tieto prostriedky, alebo nie. Niektorí ľudia sa môžu snažiť pracovať pre Boha, a predsa majú hlboký nedostatok viery v Božiu schopnosť postarať sa o veci sám.

Ak sa dnes niekedy ocitnete v situácii, keď si myslíte, že musíte urobiť niečo zlé alebo zhrešiť, aby ste „pomohli Bohu“, okamžite s tým prestaňte. Boh nepotrebuje pomoc a takúto pomoc si určite neželá.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 7:3–5 a v 1. Mojžišovej 11:31, povolal Boh Abrama z Uru alebo z Haranu?

Odpoveď: Hoci sa Štefan, zbožný rečník, mohol hypoteticky mýliť, v tomto prípade mal pravdu. Skutky apoštolov 7:2–4a výslovne hovoria, že Boh povolal Abrama z Uru, ešte predtým, ako on a jeho rodina žili v Harane. Potom, v Skutkoch apoštolov 7:4b–5, po smrti jeho otca v Harane, Boh presunul Abrama odtiaľ do Palestíny. Boh k Abramovi prehovoril viac než raz.

Dnes, keď nás Boh vedie, nevedie nás len na konečné miesto, kde máme byť, ale vedie nás na každom kroku tejto cesty. Boh nás tiež vedie v tom, kedy máme konať. Poslušnosť neznamená len ísť tam, kam Boh chce, aby ste išli, ale bezodkladne poslúchať Boha a riadiť sa Jeho načasovaním.

Otázka: Ako je možné, že v Skutkoch apoštolov 7:4 a v knihe Genesis 11:26 mal Abrahám 75 rokov, keď opustil mesto Chárán?

Odpoveď: Pokiaľ neboli Abram, Nahor a Haran trojčatá (čo je síce možné, ale nepravdepodobné), kniha Genesis11:26 uvádza, že Terach mal 70 rokov, keď začal mať deti. Abram sa narodil až vtedy, keď mal Terach najmenej 130 rokov.

Otázka: Ako mohol Boh v Skutkoch 7:6 a v Genezis 15:13 prorokovať, že Izraeliti budú utláčaní 400 rokov, keďže Exodus 12:40–41 hovorí, že v Egypte boli presne 430 rokov na deň? (Dvaja rôzni mormoni poukázali na toto ako na dôvod, prečo nedôverovať Biblii.)

Odpoveď: Izraeliti boli v Egypte otrokmi 400 rokov, ale predtým boli v Egypte 30 rokov pod vládou Jozefa. (Poznám jednu siedmačku, Amy, ktorá tento údajný rozpor vyriešila za menej ako jednu minútu.)

Mimochodom, Irenej (182–188 n. l.) cituje Skutky apoštolov 7:2–8, 56, 60a a to, čo cituje, je to, čo máme dnes. (Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 21, s. 434)

Otázka: Ako bol v Skutkoch apoštolov 7,7 súdený Egypt počas exodu?

Odpoveď: Súd môže byť hodnotením alebo trestom a v tomto prípade platili oba významy.

Hodnotenie: Keď Boh prostredníctvom Mojžiša povedal faraónovi, aby prepustil svoj ľud, faraónovo počiatočné odmietnutie, neskôr intriky a nakoniec vyslanie armády za nimi ukázali jeho zámery. Namiesto toho, aby tomu zabránil, Boh dovolil faraónovi, aby sa mu postavil na odpor, ako si želal. Dôsledky ukázali nielen to, aké tvrdé bolo faraónovo srdce, ale aj to, že pokračujúce rany jeho srdce ešte viac zatvrdili.

Trest: Nielenže zomrel faraónov syn, ale nad celým Egyptom bol vynesený súd za tých 400 rokov, počas ktorých utláčali Boží ľud.

Otázka: Koľko ľudí presne odišlo do Egypta v Jakubových časoch podľa Skutkov apoštolov 7:14?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť päť bodov.

1. Štefan uviedol číslo 75. Aj keby sa Štefan v tomto výroku mýlil, Biblia by mohla presne zaznamenať túto údajnú chybu, ktorú Štefan uviedol. Nemali by sme však unáhlene usudzovať, že Štefan sa mýlil, ako ukazujú nasledujúce body

2. V hebrejských rukopisoch sa v Genesis 46:27 aj v Exoduse 1:5 uvádza 70 mužov, vrátane Jakuba, Jozefa a Jozefových dvoch synov. Skutky7:14 , uvádzajú 75. Grécka Septuaginta v Deuteronómiu 10:22 tiež uvádza 70.

3. Grécka Septuaginta v Exoduse 1:5 uvádza 75. Grécka Septuaginta v Genesis 46:27 uvádza 75, pretože tam stojí, že Jozef mal deväť (nie dvoch) synov. Exodus 1:5 v zvitku z Mŕtveho mora 4QExod(b) tiež uvádza sedemdesiatpäť. Citáty z hebrejského textu a Septuaginty nájdete v poslednej otázke na konci knihy Genesis a v poslednej otázke na konci knihy Exodus.

4. Kto boli títo ďalší synovia v Septuaginte (a pravdepodobne aj v zvitkoch od Mŕtveho mora)? Genesis 46:20 v Septuaginte uvádza týchto sedem „synov“ (v skutočnosti vnukov a pravnukov) takto:

„…A Manassesovi sa narodili synovia, ktorých mu porodila sýrska konkubína, a to Machir. A Machir splodil Galaada. A synovia Efraima, brata Manassesa: Sutalaam a Taam. A synovia Sutalaama: Edom.“

Všimnite si, že tu sú uvedení len traja vnukovia a dvaja pravnukovia, teda celkovo päť (nie sedem). Manasses aj Sutalaam však mali synov (v množnom čísle).

5. Keďže Štefan bol grécky hovoriaci Žid (pozri Skutky apoštolov 6:1–5), pravdepodobne používal Septuagintu a nie hebrejský Starý zákon, a tento malý detail je zaznamenaný bezchybne.

Zhrnutie: Možno sa Štefan tu dopustil chyby a Biblia bez chyby zaznamenáva to, čo povedal. Na druhej strane mal Štefan pravdepodobne predsa len pravdu.

Otázka: Ako boli v Skutkoch 7:16 pochovaní Jakub a patriarchovia v Šecheme?

Odpoveď: Ide o opakovanie diskusie o knihe Genesis 33:18–19.

Abrahám kúpil pre Sáru pozemok v Mamre neďaleko Hebrona v knihe Genesis 23:16–20, ale to nie je to isté miesto. Pokiaľ ide o pozemok zakúpený v Šecheme, existujú tri možné odpovede.

Kúpili ju Jakub a Abrahám: Aj v Jozue 24:32, aj v Genesis 33:18–19 sa uvádza, že Jakub, Abrahámov vnuk, bol tým, kto kúpil pozemok neďaleko Šechemu. Bez ohľadu na to, či sa Abrahám prišiel pozrieť na kúpu pozemku za peniaze, ktoré odovzdal Izákovi, alebo nie, dalo by sa povedať, že pozemok kúpil Abrahámov rod. Dokonca aj dnes si môže teenager so súhlasom svojho otca kúpiť auto na meno svojho otca.

Štefan sa mohol mýliť: Keďže Jakub kúpil pozemok, na ktorom boli pochovaní jeho synovia, zatiaľ čo on sám bol pochovaný v Mamre spolu s Abrahámom, Štefan mohol omylom spojiť tieto dve odlišné udalosti. Aj keby sa Štefan mýlil, Biblia by aj tak bola bezchybná. Biblia jednoducho bezchybne zaznamenala to, čo Štefan povedal, vrátane chyby.

Prepohreb: Keď sa natrvalo usadili v tejto zemi, rozhodli sa prepohrabať Abraháma, Sáru, Izáka a Rebeku, aby boli všetci spolu.

Otázka: Ako faraón v Skutkoch apoštolov 7:19 zradne/rafinovane zaobchádzal s Izraelitmi?

Odpoveď: Bol zradný v tom, že po všetkej tej ťažkej práci, ktorú hebrejskí otroci vykonávali, im prikázal hádzať ich chlapcov do rieky. Okrem toho im faraón niekoľkokrát povedal, že môžu odísť, a potom si to rozmyslel. Po poslednom prípade na nich neskôr ešte poslal svoju armádu.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 7:20 hovorí, že Mojžiš bol „krásny v Božích očiach“?

Odpoveď: Tento grécky výraz by mohol použiť lekár. Znamená to zdravé, vitálne a dobre vyživené dieťa.

Otázka: Keďže v Skutkoch apoštolov 7:22 sa píše, že Mojžiš sa naučil múdrosti Egypťanov, čo vtedy Egypťania vedeli?

Odpoveď: Egypťania vedeli veľa o astronómii, kalendári, geografii (vrátane miest tak vzdialených ako India), spracovaní železa z meteoritov a tkaní jemného ľanového oblečenia. Hodváb, pravdepodobne z Číny, bol v Egypte nájdený už v roku 1 000 pred n. l. Boli vynikajúcimi architektmi a, ak to má nejakú hodnotu, vynikali aj v balzamovaní tiel.

V Mojžišovej dobe Egypťania nevedeli, ako vyrobiť sedlá vhodné na jazdu na koni, nepoznali jazdeckú pechotu ani tavenie železnej rudy.

Otázka: Ako vnímaš situáciu opísanú v Skutkoch apoštolov 7:29, keď ľudia, ktorým si verný a ktorí by mali byť verní tebe, sú ochotní ťa prezradiť ostatným?

Odpoveď: Mojžiš videl, že aspoň niektorí Izraeliti ho nebudú chrániť; v skutočnosti ho možno ani nemohli chrániť. Preto Mojžiš odišiel tam, kde by bol v bezpečí.

Nezostaňte v situácii, v ktorej sa musíte spoliehať na ľudí, ktorí sa ukázali ako nedôveryhodní voči vám alebo voči iným. Môžete niekomu odpustiť, keď sa k vám zachoval nesprávne, alebo aspoň ak sa vám zdá, že sa k vám zachoval nesprávne. Avšak aj keby ste odpustili zlodejovi, nemusíte mu dôverovať natoľko, aby ste mu dali ďalšie veci na ukradnutie.

Otázka: Čo je nezvyčajné na tomto citáte zo Skutkov7:32 ?

Odpoveď: Štefanov citát z Exodu 3:6 vychádza zo Samaritánskeho Pentateuchu, nie z masoretského textu ani zo Septuaginty.

Otázka: Prekročili v Skutkoch apoštolov 7:36 Červené more alebo Trstinové more?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Grécke slovo v Skutkoch 7:36 aj v verzii Exodus 15:4 zo Septuaginty je eruthro, čo znamená „červený“, a nie „trstinový“.

2. Hebrejčina je podobná angličtine bez samohlások: „Rd“ môže znamenať buď „Red“ (červené), alebo „Reed“ (trstové).

3. Buď to bolo Červené more a Štefan to len opakoval.

4. Alebo to bolo Trstinové more, hoci grécka Septuaginta to preložila ako „Červené“. Štefan, grécky hovoriaci Žid, len opakuje to, čo sa naučil.

Zhrnutie: Tak či onak, Biblia môže bezchybne zaznamenávať to, čo Štefan povedal.

Otázka: V Skutkoch 7:41–43, bolo modlárske teľa falošným obrazom pravého Boha, alebo išlo o uctievanie nebeských bytostí?

Odpoveď: Štefan výslovne nehovorí, že zlaté teľa bolo uctievaním nebeských bytostí. Skôr spomína zlaté teľa a to, že sa Boh od nich odvrátil, a v nasledujúcich storočiach sa obrátili k uctievaniu mnohých rôznych modiel, vrátane nebeských bytostí.

Pokiaľ ide o použitie zlatého teľa, bolo to zobrazenie falošného boha a porušenie prvého prikázania. Skutky apoštolov 7:42 naznačujú, že bolo určené falošným bohom. Aj keby bolo vytvorené ako vyrezávané zobrazenie pravého Boha, stále by to bolo hriešne a porušilo by to druhé prikázanie.

Otázka: Kto bol v Skutkoch apoštolov 7:43 Moloch a hviezda Rephan?

Odpoveď: Ide o citát z Amos 5:25–27 v Septuaginte.

Otázka: Malo by sa v Skutkoch apoštolov 7:43 uvádzať „Molech a Rephan“, alebo „Sakkuth a Kaiwan“, ako uvádza masoretský text v Amosovi 5:26?

Odpoveď: Štefan bol grécky hovoriaci Žid a pravdepodobne citoval zo Septuaginty. Keďže Skutky len bezchybne zaznamenávajú to, čo Štefan povedal, tento verš sám o sebe nemôže dokázať, aké bolo pôvodné znenie v knihe Amos.

Otázka: Kedy im bolo v Skutkoch 7:43 povedané, že v budúcnosti pôjdu do Babylona?

Odpoveď: Deuteronómium 28:64 hovorí, že ak budú Izraeliti neposlušní, budú rozptýlení. Babylon sa tam však nespomína. Štefan parafrázuje Amos 5:25–27. Bolo by to takmer citátom zo Septuaginty, keby Amos 5:25–27 nehovoril „za Damaskom“ tak v hebrejčine, ako aj v Septuaginte, zatiaľ čo Štefan povedal „Babylon“, čo je presné miesto za Damaskom, kam boli vyhnaní južní Izraeliti.

Otázka: Čo je zaujímavé na vete „nebydlí v domoch postavených ľudskými rukami“ v Skutkoch apoštolov 7:48?

Odpoveď: Táto Štefanova veta je do istej miery osobitá, ale musela zapôsobiť aspoň na jedného poslucháča. Pavol používa tú istú vetu, keď hovorí k Aténčanom v Skutkoch apoštolov 17:24. Myšlienka, nie však doslovné znenie, sa nachádza v Izaiášovi 66:1–2 a 1. Knihe kráľov 8:27.

Otázka: Aký bol Štefanov zámer v Skutkoch apoštolov 7:51–53?

Odpoveď: Štefanovi poslucháči boli zatvrdnutí, lebo uvažovali inak. Pred zničením Jeruzalema v roku 70 n. l. boli tromi hlavnými piliermi judaizmu 1) zem, 2) zákon a 3) chrám. Štefan hovoril o všetkých troch , avšak nepriamo. Štefan sa ich nezriekol, ale skôr ukázal, že Boh je väčší ako oni.

Nezabúdajme však, že Štefana prerušili skôr, než stihol dokončiť svoj prejav. Človek sa zamýšľa nad tým, nakoľko boli Štefanovi poslucháči nestranní. Keď položili svoje odevy k Saulovým nohám, bolo to pravdepodobne preto, že Saul bol iniciátorom tohto konania.

Štefanov život teda NEBOL v ohrození, keďže Židia pod vedením Saula z Tarsu už rozhodli o Štefanovom osude. Štefanov spôsob reči naznačuje, že jeho hlavným cieľom tu nebolo snažiť sa zachrániť si vlastný život, ale zachrániť niektorým zo svojich poslucháčov život – a to na večnosť. Štefan neprosil o svoj vlastný život; v podstate prosil o ich životy.

Štefan si pravdepodobne už uvedomoval, že nemá žiadnu šancu, ale keďže mu bola poskytnutá príležitosť na obhajobu, využil túto poslednú možnosť na to, aby im kázal. Hoci sa dnešným čitateľom môže jeho reč zdať dlhá, v skutočnosti vynechal mnoho podrobností. Z toho, čo Štefan uviedol, však vyplýva určitá štruktúra jeho posolstva. Spomenul Abraháma, ktorý opustil Ur a Chárán, Jozefa, ktorý odišiel do Egypta, Mojžiša, ktorý opustil Egypt, a najprv stánok zmluvy a potom Dávida v Jeruzaleme, ktorý postavil chrám.

1) V Božom diele dochádza k pokroku a zmene.

2) Božie požehnania sa neobmedzujú na zem Izraela a chrám. Boh ich viedol už dávno predtým, než vznikol chrám, a dokonca dávno predtým, než vošli do Zasľúbenej zeme. Štefan použil slovo „Egypt“ šesťkrát.

3) Izrael sa vždy staval proti Božím plánom. Ani Jozef, ani Mojžiš neboli prijatí až do svojho druhého príchodu.

Ako trefne poznamenáva „Believer’s Bible Commentary“ na strane 1604: Židia si mysleli, že Štefan je v defenzíve, ale nakoniec sa Štefan stal žalobcom a oni boli v skutočnosti vinní obžalovaní.

Otázka: V Skutkoch 7:51–53 ľudia niekedy odmietajú evanjelium, lebo mu nerozumejú. Niekedy ho odmietajú, lebo mu nechcú rozumieť. Aký je v tom rozdiel?

Odpoveď: Niektorým bola podaná len karikatúra evanjelia. Iní nechápu, ako môže existovať len jeden Boh; niektorí nedokážu pochopiť, ako by sme mohli byť spasení milosťou, bez akýchkoľvek vlastných zásluh. Na druhej strane, niektorí iní to možno chápu, ale rozhodnú sa neveriť.

„Tak zrušujete Božie slovo kvôli svojej tradícii.“ Matúš 15:6b. Pozri aj Marek 7:13.

„Ani Jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte tomu, koho On poslal.“ Ján 5:38

„…ale vy sa ma snažíte zabiť, lebo moje slovo nemá vo vás miesto.“ Ján 8:37b

Demetrius, striebornik, v Skutkoch 19:23–34. Skutky 19:34 „Keď však zistili, že on [Alexander] je Žid, všetci asi dve hodiny jednohlasne volali: ‚Veľká je Artemis Efezská!‘“

Otázka: Ako v Skutkoch 7:51–53 oslovíte tých, ktorí nechcú pochopiť evanjelium?

Odpoveď: Najprv si uvedomte, že to nie vy obracáte ľudí, ale Duch Svätý. Bez pôsobenia Ducha Svätého v ich životoch by nebola žiadna nádej, že prídu ku Kristovi. Po druhé, nehovoríme nutne k ľuďom, ktorí sa na fakty pozerajú úplne objektívne. Niektorým ľuďom robí pochopenie mimoriadne veľké ťažkosti, pretože ich naučili nesprávne veci a to, čo hovoríte, si zamieňajú s tým, čo ich naučili. Iní zase môžu tvrdiť, že nerozumejú, ale v skutočnosti je to otázka toho, že nechcú rozumieť. Ako niekto raz povedal, nikdy nemôžete prebudiť niekoho, kto predstiera, že spí.

Musíme však byť trpezliví, lebo aj keď teraz odmietajú prijať evanjelium, stále počúvajú, semeno sa zasieva a semeno môže vyklíčiť aj vtedy, keď dlho spí.

Niekedy sa dá nájsť spoločná reč a nadviazať na veci, ktoré sú im už známe. Ani vtedy to však nefunguje vždy. Na Blízkom východe sa traduje príbeh o mužovi, ktorý prišiel pred sudcu vo svojej dedine a spýtal sa ho, aký je v tomto prípade zákon. Jeho býk totiž náhodou ušiel a na smrť nabodol sudcovho býka. Sudca povedal, že zákon je jasný: muž musí zaplatiť za mŕtveho býka. Muž sa ospravedlnil, lebo povedal, že sa v jednom detaile pomýlil: v skutočnosti to bol sudcov býk, ktorý sa vymanil a na smrť nabodol mužovho býka. V takom prípade, povedal sudca, zákon nie je jasný. Odtiaľ pochádza výraz „záleží na tom, čí býk je nabodnutý“.

Aby sme oslovili padlých, nesprávne poučených ľudí, potrebujeme Ducha Svätého a moc kríža. Ako povedal Pavol o sebe: „Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a to nie slovami múdrosti, aby kríž Kristov nebol zbavený svojej moci.“ (1 Korinťanom 1:17).

„Moje posolstvo a moje kázanie neboli v presvedčivých slovách múdrosti, ale v prejavoch moci Ducha, aby vaša viera nespočívala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1 Korinťanom 2:4–5).

Otázka: Čo hovorila židovská mimobiblická literatúra o ich zaobchádzaní s prorokmi v Skutkoch 7:52, Mt 23:37 a Lk 13:34?

Odpoveď: b Pesahim 87b uvádza, že proroci sa dožili vysokého veku (Jeremiáš a Daniel sa dožili). B Nedarim 38a uvádza, že proroci boli bohatí (ako Jozef a Daniel). Podľa b. Gittin 57b, b Sanhedrin 96b, Lev R 10.3; Exod R 31.16; Pesikta Rabbati 26:1-2 však Židia prorokov prenasledovali a/alebo zabíjali. Tieto udalosti však boli uvádzané ako ponaučenia, z ktorých sa poučili.

Otázka: Ako v Skutkoch apoštolov 7:53 prijali zákon od anjelov?

Odpoveď: Boh použil anjelov na vedenie Izraelitov prostredníctvom oblaku vo dne a ohnivého stĺpa v noci. Zrejme tiež použil anjelov na to, aby dali Mojžišovi pôvodné tabule Desatora.

Otázka: Keďže bol Štefan v Skutkoch 7:55 naplnený Duchom Svätým, prečo Duch Svätý prinútil Štefana povedať veci, kvôli ktorým bol zabitý?

Odpoveď: Dve vzájomne sa dopĺňajúce odpovede:

1. Duch Svätý niekedy zámerne vedie poslušných kresťanov do situácií, v ktorých oslávia Boha a zomrú za svoju vieru.

2. Aj tak ho chceli zabiť. Štefana už zatkli v Skutkoch 6:11–7:1 a chceli ho ukameňovať bez ohľadu na to, čo povedal.

Otázka: Ako mohol Ježiš v Skutkoch apoštolov 7:56 a v Markovi 16:19 stáť po pravici Boha, keď je Ježiš Boh?

Odpoveď: Pravá ruka znamená čestné miesto. Ježiš je často zobrazovaný ako „sediaci“ po pravici Otca, ale v tomto prípade Ježiš stojí a tlieska.

Slovo „Boh“ v Biblii, ak sa nevzťahuje na falošného boha, má viacero významov. Najjednoduchším dôkazom toho sú Ján 1:1 a Hebrejom 1:9. V každom z týchto veršov sa slovo Boh používa dvakrát a jeho významy sú zrejme Otec a Syn.

Slovo „Boh“ má tri úzko súvisiace významy. Sú to:

Boh Otec tu a v 1. liste Petrovom 1:2,3; Efezským 1:3,17; 3:14; 5:20; 1. liste Tesalonickým 1:1; 3:11; 2. liste Tesalonickým 1:1-2; 2:16; Títovi 1:4

Boh Syn v Liste Židom 1:8–9; Jánovi 1:1, 18; 20:28; Ozeášovi 1:7, Izaiášovi 7:14; 1. Jánovom liste 5:11, 12 a 21; Kolosenským 2:9; Matúšovi 1:23

Boh Duch Svätý v Liste Rímskym 8:9-16; Lukášovi 1:35; 1. Jánovom liste 4:12,13,15-16; 1. Korinťanom3:16 + 1. Korinťanom 6:19; Skutkoch apoštolov 5:4

Okrem toho,

Otec je večný v Žalme 90:2; 93:2.

Syn je večný v Liste Židom 7:3; 13:8

Duch je večný v Liste Židom 9:14.

Otázka: Ako mohol byť Štefan v Skutkoch 7:59 ukameňovaný, ak veľrada nemala právomoc nikoho popraviť?

Odpoveď: Boli to zaujímavé časy v správe Judey. Pontský Pilát už nebol na scéne. Na naliehanie Vitelliusa, prefekta Sýrie, bol Pilát v hanbe odvolaný do Ríma, aby sa zodpovedal pred cisárom Tiberiom za svoje zlé vládnutie. Až neskôr, za vlády Marcellusa, sa v Judei objavil ďalší rímsky guvernér. Tento pohľad by však znamenal, že Štefan bol zabitý o niečo neskôr, v roku 37 n. l. V tomto období chcel Vitellius upokojiť Židov, takže Rimania mohli dať najavo, že to dovolia.

Okrem toho neskoršia Mišna Sanhedrin 4:1 uvádza, že v prípade súdneho procesu za vraždu, za ktorú hrozí trest smrti, nemožno trest vykonať v ten istý deň, ako bol vynesený rozsudok; musia počkať aspoň jeden deň.

Otázka: Modlil sa Štefan v Skutkoch apoštolov 7:59–60 k Ježišovi?

Odpoveď: Áno. Oslovil konkrétne „Pána Ježiša“ a požiadal „Ježiša“, aby prijal jeho ducha.

Otázka: Čo vieme o Saulovi z Tarsu v Skutkoch apoštolov 8:1?

Odpoveď: Grécky text uvádza, že Saul bol „mladý muž“ (neanias), a predpokladá sa, že mal asi 30 rokov. To by bolo príliš málo na to, aby bol členom Veľkej rady alebo zastával mnohé funkcie v synagóge. Pri ukameňovaní majú podľa Deuteronómium 17:7 ako prví hádzať kamene svedkovia. Pavol nebol jedným z nich, ale strážil ich odevy. Saul sa podieľal na zabíjaní iných v Skutkoch apoštolov 9:1. Ako Pavol si tieto veci živý pamätal a s ľútosťou o nich písal v Liste Galaťanom 1:13; 1. liste Korinťanom 15:9; Liste Filipským 3:6 a 1. liste Timoteovi 1:13.

Otázka: Bolo toto prenasledovanie v Skutkoch apoštolov 8:1 dobrá vec?

Odpoveď: Nie, prenasledovanie kresťanov bolo zlé. Pravdepodobne ich povzbudil Saul z Tarsu a dodalo im odvahu, keď nevideli žiadne negatívne dôsledky za zabitie Štefana. Zdalo sa, že to bol pre kresťanstvo veľmi temný deň. Boh však toto zlo obrátil na dobro, lebo Boh môže všetko použiť na dobro tých, ktorí Ho milujú (Rímskym 8:28). Zdá sa, že prví kresťania pomaly plnili veľké poslanie uvedené v Matúšovi 28:19 a najmä v Skutkoch apoštolov 1:8. Prenasledovanie ich vyhnalo z Jeruzalema do iných miest, kde mali aj tak evanjelizovať.

Okrem toho Samaritáni, ktorí nemali v láske Židov, možno neboli naklonení počúvať evanjelium od ľudí, ktorí prišli z Jeruzalema. Keďže však kresťania z „ “, najmä tí helenistickí, utekali z Jeruzalema, Samaritáni mohli byť viac naklonení počúvať ľudí, ktorých židovské autority v Jeruzaleme nemali v láske. Možno je to jeden z dôvodov, prečo im Ježiš v Skutkoch apoštolov 1:8 povedal, aby boli svedkami v Jeruzaleme a Judei a potom v Samárii. Viac o tomto pohľade nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 359.

Otázka: Rozptýlili by sa kresťania v Skutkoch apoštolov 8:1 po celej Judei a Samárii, keby nedošlo k prenasledovaniu?

Odpoveď: Pravdepodobne by sa rozptýlili pomalším tempom, než keby k prenasledovaniu nedošlo. Keď kresťania buď neposlúchnu, alebo pomaly plnia Božiu vôľu, Boh niekedy používa ťažkosti a prenasledovanie, aby ich priviedol tam, kde majú byť.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 8:1 kresťania utiekli z Jeruzalema kvôli prenasledovaniu, zatiaľ čo apoštoli tam zostali?

Odpoveď: Existujú dva názory.

1. Podľa knihy „Hard Sayings of the Bible“ (s. 522–523) prenasledovanie viedol Sanhedrin a bolo zamerané hlavne proti grécky hovoriacim kresťanom. Kresťania, ktorí boli zároveň aramejsky hovoriacimi Židmi, boli prenasledovaní až neskôr. Viac o tomto pohľade nájdete aj v knihe „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 371–372).

2. Skutočne sa pokúsili prenasledovať apoštolov, keď zabili Jakuba, brata Jána, a uväznili Petra. Keďže však Boh Petra ochránil, už sa o to viac nepokúšali, aby to pred ľuďmi nevyzeralo zle.

Otázka: Prečo si myslíte, že v Skutkoch apoštolov 8:1b–25 vznikajú herézy?

Odpoveď: Walter Martin raz povedal, že herézy sú nezaplatené účty cirkvi. Keď cirkev chce vynechať výklad určitých doktrín, toto zlyhanie pri pastierskej starostlivosti o stádo vytvára priestor pre sekty, aby zasiahli s falošným učením. Kedysi som počul o cirkvi v Galvestone, ktorá viedla pohovory s uchádzačmi o miesto pastora. Jeden z diakonov sa spýtal, či by pastor vedel vysvetliť Trojicu. Pastor odpovedal, že ide o zložitú tému a že ju nedokáže naozaj vysvetliť. Neskôr mu diakon povedal, že to bola dobrá odpoveď, lebo keby povedal, že to vie vysvetliť, nezamestnali by ho. Práve tento nesprávny postoj k pravde môže spôsobiť, že stádo bude zraniteľné voči sektám. Áno, Trojica je zložitá a áno, Boh nám o nej v Biblii nepovedal všetko. Skúsený zbožný učiteľ by však mal byť schopný primerane vysvetliť to, čo Boh o Trojici zjavil, rovnako ako všetky ostatné hlavné kresťanské doktríny. Keď cirkev chce bagatelizovať výučbu doktríny, je pripravená na odklon od ortodoxie, hoci to môže trvať aj desať rokov alebo tak nejako.

Otázka: Nachádzajú sa v Skutkoch apoštolov 8:1b–25 skutoční kresťania, ktorí sú dnes dosť odlišní?

Odpoveď: Skutoční kresťania sa líšia v otázkach vedľajších doktrín, ako je krst veriacich verzus krst detí, vzťah medzi Božou zvrchovanosťou a slobodnou vôľou človeka, Večera Pánova či charizmatické dary. Kresťania sa tiež nezhodujú v tom, čo považujú za najlepšie postupy: či by malé deti mali byť v kostole vždy spolu s dospelými, či by mal existovať štandardizovaný učebný plán, či by cirkevný majetok mala vlastniť denominácia alebo miestny zbor, či by mala existovať misijná rada denominácie a v mnohých ďalších veciach, ktoré nie sú v Biblii špecifikované.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 8:2 zbožní veriaci nariekali nad Štefanovou smrťou, keďže Štefan odišiel k Ježišovi?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale môžeme vidieť niekoľko dôvodov.

1. Boli zarmútení touto „zdanlivo predčasnou“ smrťou mocného Božieho muža a všetkými príležitosťami na službu Bohu, ktoré sa kvôli jeho smrti stratili. Boh však má všetko pod kontrolou a to, čo sa mohlo javiť ako predčasná smrť, mohlo byť faktorom, ktorý prispel k tomu, že Saul prišiel ku Kristovi.

2. Možno smútili nad tým, že Štefana už neuvidia, kým sa nestretnú v nebi.

3. Hoci vedeli, že Štefan bude v nebi, niekedy je ťažké vidieť veci očami viery, keď pred nimi ležalo roztrhané, pokrčené telo milovaného priateľa pod hromadou studených, krutých kameňov.

Grécke slovo pre „smrť“ v tomto texte, anairesei, nie je bežným slovom pre smrť, ale lekárskym termínom.

Keď dnes zomrie milovaný veriaci, je prirodzené a v poriadku smútiť nad tým, že ho nebudeme môcť istý čas vidieť. Ale nesmutíme ako tí, ktorí nemajú nádej, lebo ho uvidíme v nebi.

Ako vedľajšiu poznámku možno uviesť, že za Štefana smútili súkromne, pretože židovská Mišna hovorí, že za tých, ktorí boli popravení na základe rozsudku Sanhedrínu, by sa nemalo konať „verejné nariekanie“, hoci tichý smútok bol v poriadku.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 8:5, išiel Filip do mesta zvaného Samária alebo do mesta v regióne Samária?

Odpoveď: Existovala nielen oblasť Samária, ale aj mesto v nej s názvom Samária. Doslovný grécky text znie „mesto Samárie“, takže mohlo ísť o ktorékoľvek mesto v oblasti Samárie. Justín Mučeník (okolo roku 150 n. l.), sám samaritánsky kresťan, uvádza, že Šimon pochádzal zo samaritánskej dediny Gitto/Gitta. Takže buď Filip išiel do Gitto/Gitta, alebo Šimon išiel do iného mesta. Viac informácií nájdete v Prvej obhajobe Justína Mučeníka, kap. 26, s. 171.

Otázka: Ktorý Filip je spomenutý v Skutkoch apoštolov 8:5–8 a v8:26 –40?

Odpoveď: Písmo neuvádza, či išlo o apoštola Filipa, alebo o gréckeho evanjelistu Filipa zo Skutkov apoštolov 6:1–5 a 21:8–9. Ak by to bol grécky Filip, znamenalo by to, že schopnosť konať mnohé mocné zázraky nebola obmedzená len na dvanástich apoštolov.

Na druhej strane, Papias, Polycrates a Eusebius všetci považovali Filipa, evanjelistu zo Skutkov apoštolov 8:5, a Filipa, apoštola, za tú istú osobu.

Otázka: Čo si myslíte o teórii liberálnych kritikov, že Šimon Mág v Skutkoch apoštolov 8:9 bol synonymom alebo krycím menom pre Pavla?

Odpoveď: Túto teóriu ako prvý predložil Baur na základe konfrontácie medzi Petrom a Šimonom Magom v (heretickom) diele Ebionitov s názvom „Petrove uznania“. Iný liberál, Spitta, to však nazýva „úplným nezmyslom“. Prečo by Lukáš niečo také pridával, keby bol Pavlovým priateľom a sprievodcom na cestách?

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 8:9–24 Šimon pokúsil kúpiť právo uzdravovať ľudí?

Odpoveď: Z pohľadu Šimona Mágusa to nemuselo vyzerať až tak zle. Židovské veľkňazstvo sa kupovalo už v seleukovských časoch aj za Rimanov. V stredoveku niektorí pápeži napĺňali takzvanú „pápežskú sukcesiu“ tým, že si kúpili úrad pápeža. Šimon Mágus robil len to, čo robili mnohí iní falošní náboženskí vodcovia.

Z pohľadu Boha a Petra však Šimon Mág spáchal strašnú vec. Kúpiť si to, čo Boh dáva zadarmo, a možno si účtovať poplatky za udeľovanie milosti, ktorú Boh zadarmo dal, by bolo urážkou Boha.

Otázka: Bol Šimon v Skutkoch apoštolov 8:9–24 spasený?

Odpoveď: Skutky apoštolov uvádzajú, že aj Šimon uveril a bol pokrstený. Bežnému pozorovateľovi sa mohlo zdať, že medzi Šimonom a kýmkoľvek iným nie je absolútne žiadny rozdiel. Ak však použijeme terminológiu amerického futbalu, išlo o „fumble“. Peter povedal Šimonovi: „Nech tvoje striebro zahynie s tebou“, zatiaľ čo veriaci podľa Ján 3:16 nikdy nezahynú. Peter povedal, že Šimon nemal žiadny podiel na tejto službe, jeho srdce nebolo správne a bol otrávený horkosťou a spútaný neprávosťou. Šimon v čase, keď mu Peter povedal tieto veci, určite NEBOL spasený. Tí, ktorí veria, že ľudia môžu stratiť svoju spásu a že Šimon o ňu prišiel, by museli pochopiť, že keby bol Šimon skutočne spasený, bol by spasený nanajvýš asi hodinu. Šimon sa zdal byť viac zaujatý únikom pred týmto súdom než Božím milosrdenstvom a odpustením.

Skutočnú odpoveď môžeme vidieť v Simonovom ďalšom osude. Založil herézu a mal dokonca učeníka menom Menander, ktorý pokračoval v jeho heretickej tradícii.

Odtiaľ pochádza anglické slovo „simony“, ktoré znamená zaplatiť peniaze za to, aby sa človek stal cirkevným úradníkom.

Otázka: Čo sa stalo so Šimonom Magom v Skutkoch apoštolov 8:9–24?

Odpoveď: Písmo nám nehovorí nič o tom, či sa Šimon nakoniec pokánil, alebo nie. V tom čase Šimon nebol spasený; slovo pre „vieru“ (pisteuo) je tu to isté slovo, aké sa používa pre vieru démonov v Jakubovi 2:19; Lukáš nikde nehovorí, že by Šimon prijal Ducha Svätého, a čo je najdôležitejšie, Peter povedal, že Šimon [stále] smeroval k záhube. Inými slovami, Šimon „vyznával“ vieru, ale vieru „nemal“. Anglický termín „simony“ pochádza práve z tohto úryvku. Ide o zlozvyky spočívajúce v snahe získať cirkevný úrad prostredníctvom úplatkov.

Cirkevní spisovatelia Justín Mučeník, Irenej, Klement Alexandrijský, Tertulián a Hippolyt nám opisujú Simonove následné činy ako notorického heretika. (Irenej bol učeníkom Polykarpa, ktorý bol učeníkom apoštola Jána. Hippolyt bol učeníkom Ireneja.)

Justín Mučeník (okolo roku 150 n. l.), sám samaritánsky kresťan, uvádza, že Šimon pochádzal zo samaritánskej dediny Gitto/Gitta. Hovorí, že mal učeníka Menandra, Samaritána z mesta Capparetaea, ktorý po Šimonovi založil vlastnú herézu. Justín uvádza, že Šimon neskôr odišiel do Ríma, kde vykonával kúzla a kde mu na počesť postavili sochu. Prvá obhajoba Justína Mučeníka, kap. 26, s. 171. Justín sa tu takmer určite mýli. Na ostrove na rieke Tiber bola vykopaná socha s nápisom „Semoni Sanco Dei Fidio“, ktorý odkazuje na „Semo Sancus“, sabínskeho boha podobného Herkulovi. Viac o tom nájdete v diele The Expositor’s Greek Testament, zväzok 2, s. 213.

Irenej vo diele Proti herézam (182–188 n. l.) venoval celú 23. kapitolu Šimonovi Magovi. Uviedol, že cisár Klaudius poctil Šimona Maga sochou kvôli jeho mágii. Irenej uvádza, že Šimon učil, že sa Židom zjavoval ako Syn, Samaritánom ako Otec a ostatným národom ako Duch Svätý. Šimon oslobodil z otroctva ženu z Týru menom Helena, o ktorej tvrdil, že bola prvým výtvorom jeho mysle. Šimon tvrdil, že ide o tú istú Helenu, kvôli ktorej sa viedla trójska vojna. Irenej uvádza, že nástupcom Šimona Mágusa bol kacír Menander.

Aj dielo Proti všetkým herézam (200–210 n. l.) venuje prvú kapitolu rozboru Simona Mágusa. Tertulián uvádza, že Simon sa nazýval „Najvyššia cnosť“ a že jeho nástupcom bol Menander.

Tertulián (198–220 n. l.) v diele „Traktát o duši“, kap. 34, uvádza, že Šimon sa po tom, čo ho Peter pokarhal, venoval ničeniu pravdy. Dodáva, že Helena bola žena z Týru, ktorá bola otrokyňou v bordeli.

Citáty od ďalších autorov nájdete na stránke http://www.BibleQuery.org/history/churchhistory/WhatEarlyChristiansTaughtOnExperienceAndPractice.html.

Otázka: Bolo to v Skutkoch apoštolov 8:14–17 bežné?

Odpoveď: Nie. Oneskorenie v uverení v Ježiša bez toho, aby mali v sebe Ducha Svätého, bolo spôsobené buď:

1. príchodu apoštolov, alebo

2. Nedostatočnému vyučovaniu zo strany Filipa, alebo

3. nesprávneho pochopenia toho, čo Filip učil.

Keby prijali Ducha Svätého bez prítomnosti apoštolov, možno by sa považovali za „druhú cirkev“, nezávislú od cirkvi, ktorá vznikla v Jeruzaleme. Avšak chýbalo im niečo, kým neprišli apoštoli z Jeruzalema, a tak bolo všetko prepojené s [jednou] cirkvou, ktorá vznikla v Jeruzaleme. Táto skúsenosť bola prechodnou fázou v dejinách cirkvi.

Otázka: Prečo v Skutkoch8:15 –17 nebol Duch Svätý udelený Samaritánom, keď po prvýkrát počuli evanjelium?

Odpoveď: Kresťania majú dva názory.

1. Kázanie, ktoré počuli, bolo neúplné.

2. Kázanie bolo v poriadku, ale pre tento „veľký prechod“ kázania Samaritánom bolo vhodné, aby boli prítomní niektorí z apoštolov, skôr než Duch Svätý zostúpil na týchto nežidov. Viac o tomto pohľade nájdete v knihe 1001 Bible Questions Answered, s. 50, 53.

Otázka: Aký bol účel Filipovej cesty z Jeruzalema smerom do Gazy, ako sa uvádza v Skutkoch apoštolov 8:26?

Odpoveď: Z Filipovho pohľadu nemal ani tušenie. V Jeruzaleme bolo veľa ľudí a len veľmi málo z nich cestovalo tých 50 míľ po púštnej ceste z Jeruzalema buď do Novej Gazy (postavenej v roku 57 pred n. l.), alebo do Starej Gazy (zničenej v roku 93 pred n. l.), známej aj ako Gaza pri púšti. Bolo tam veľa veriacich, ktorých bolo treba učiť, veľa neveriacich, s ktorými bolo možné zdieľať evanjelium, a vo všeobecnosti veľa príležitostí na svedectvo – oveľa viac, ako by ich bolo na púštnej ceste. Filip nevedel, prečo dostal príkaz ísť do Gazy. Mimochodom, Skutky apoštolov 8:40 ukazujú, že Filip sa do Gazy nikdy nedostal, aspoň nie počas tejto cesty.

Z Božieho hľadiska však malo to, že Filip urobil odbočku, aby sa porozprával s jediným človekom, dôležitý zmysel. Od tohto momentu sa kresťanstvo začalo šíriť v Etiópii. Je to, ako keby judaizmus pripravil tento národ na evanjelium a Boh to hneď využil. Ani Filip, ani démoni to však nemohli vedieť. Okrem toho kresťania ešte nekázaľ evanjelium mimo Jeruzalema a Samárie, a tak Boh priviedol Filipa k Etiópčanovi.

Otázka: Kedy by nás Boh mohol v Skutkoch apoštolov 8:27 požiadať, aby sme niečo urobili, bez toho, aby sme vedeli prečo?

Odpoveď: Boh to môže urobiť kedykoľvek, keď chce. Boh to môže urobiť, aby vyskúšal našu poslušnosť, alebo preto, že chce, aby sme reagovali tak, ako by sme reagovali, keby sme nepoznali celý príbeh.

Môžeme sa pozrieť na príbeh veľkého misionára Adonirama Judsona, ktorý žil v rokoch 1788–1850. Narodil sa v Maldene v štáte Massachusetts ako syn kongregacionalistického kazateľa a jeho manželky a Adoniram nasledoval Krista už od detstva. Vo veku 16 rokov nastúpil na vysokú školu (neskôr Brown University) a vo veku 19 rokov promoval ako najlepší študent ročníka. Počas štúdia na vysokej škole sa však spriatelil so skeptikom a deistom a stratil vieru. Otvoril školu a napísal učebnicu gramatiky a matematiky. Neskôr počas cesty prenocoval v hostinci a počul smrteľné stonanie osoby v susednej izbe. Na druhý deň Adoniram zistil, že tá osoba zomrela, a „náhodou“ to bol práve jeho najlepší priateľ. Judson sa po tomto zážitku v roku 1808 vrátil k viere. Ovládal latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu. Judson a jeho manželka Nancy sa vzali a na druhý deň v roku 1812 nastúpili na loď do Kalkaty v Indii ako misijní pracovníci kongregacionalistov. Judson sa tiež zaoberal otázkou krstu a dospel k záveru, že krst je niečo, čo majú vykonávať veriaci; nie je určený pre dojčatá. Keď teda dorazil, opustil kongregacionalistickú misiu a požiadal južných baptistov o podporu, ktorú mu poskytli. Pokrstil ho William Ward. Počas britsko-americkej vojny v roku 1812 nariadila Britská východoindická spoločnosť americkým misionárom, aby opustili Indiu, a tak v roku 1813 nastúpili na loď smerujúcu do Barmy; jeho manželka na lodi potratila. Tri roky strávil štúdiom barmčiny, približne 12 hodín denne. V rokoch 1810 až 1823 videl, ako Pána spoznalo len 18 ľudí, ale bol na ceste k splneniu svojho 24-ročného úlohy preložiť Bibliu do barmčiny, ktorú aj dokončil. Počas anglo-barmskéj vojny v roku 1824 ho barmský kráľ spolu s jeho partnerom uvrhol do strašnej väznice plnej potkanov. Jeho tehotná manželka porodila ich tretie dieťa. Potom zomrelo jeho druhé dieťa a v roku 1824 zomrela aj jeho manželka. V roku 1827 zomrelo aj jeho tretie dieťa.

Keď Adoniram kázal medzi Karenmi a inými kmeňovými národmi na juhu, vykúpil a oslobodil otroka od jedného zo svojich obrátencov: Ko Tha Byu. Nebol to príliš sľubný kandidát. Na rozdiel od Judsona nevedel čítať. Zatiaľ čo Judson strávil tri vyčerpávajúce roky, Ko Tha Byu nevedel ani hovoriť barmsky. Bol banditom a nedokázal si spomenúť, koľko mužov zabil, hoci ich bolo najmenej 30. – naozaj bezchybné referencie! Po oslobodení bol pokrstený a hneď nato zmizol v džungli, aby sa vrátil k svojmu kmeňu. Keď však kázal svojim spoluobčanom z kmeňa Karenov, štyria z nich sa okamžite obrátili ku Kristovi. Ľud kmeňa Karen mal „tradíciu starších“ o nezmeniteľnom, večnom a všemocnom Bohu, Stvoriteľovi, ktorý stvoril muža a ženu z jeho rebra. Boli pokúšaní diablom a verili, že jedného dňa príde Spasiteľ. Verili, že jedného dňa im bieli cudzinci prinesú posvätné písma o tom. Kresťanstvo sa šírilo ako lesný požiar, keď Ko Tha Byu spolu s Georgeom a Sarah Boardmanovými evanjelizovali južných Karenov. Povzbudený týmto úspechom sa Judson zbavil svojej ročnej depresie. Vyrazil teda do džunglí plných tigrov, aby evanjelizoval severných Karenov. Aké boli výsledky napriek všetkým týmto ťažkostiam, prekážkam a skromnej počiatočnej odozve? Do času jeho smrti vzniklo 100 cirkví a 8 000 veriacich, prevažne z kmeňov Karenov a Kačínov. Dnes sú krajinami s najväčším počtom južných baptistov USA, India a Mjanmarsko. (prevzaté z Wikipédie o Adoniramovi Judsonovi, 30. 3. 2018).

Otázka: Kto bola Kandake v Skutkoch apoštolov 8:27?

Odpoveď: Kandake (alebo Kandake) bol titul pre kráľovné Núbie, podobne ako „faraón“ je titul pre egyptských kráľov a „cézar“ pre rímskych cisárov.

Etiópska kráľovná vždy vládla ako regentka za svojho syna, pretože syn bol považovaný za dieťa slnka a bol príliš posvätný na to, aby sa zaoberal svetskými záležitosťami. Toto tvrdenie vychádza z diela Biona zo Soli Aethiopica 1; Strabónovej Geografie 17.1.54; Plínia Staršieho Prírodopisu 6.186, Diona Cassia Dejín Ríma 54.5.4 a Eusébiovej Cirkevných dejín 2.1.13 NPNF2, s. 105.

Otázka: Prečo by Etiópčan chcel v Skutkoch apoštolov 8:27 ísť do Jeruzalema?

Odpoveď: Staroveká krajina nazývaná Etiópia sa v skutočnosti nachádzala severne od dnešnej Etiópie, na území dnešného Sudánu. Po roku 590 pred Kr. obsadzovali židovskí žoldnieri pevnosť v Elefantíne v južnom Egypte, aby zabránili Núbijčanom v útokoch na Egypt. Niektorí z tých, ktorí prišli z Etiópie, mohli byť ich potomkami.

Okrem toho kráľovná zo Sáby navštívila Jeruzalem za čias Šalamúna (okolo roku 960 pred n. l.). Hoci Sába ležala na druhej strane Červeného mora oproti Etiópii, zdá sa, že niektorí ľudia zo zeme dnešnej Etiópie sa v tom čase obrátili na judaizmus a žili tam ešte aj v dvadsiatom storočí. V desiatom storočí n. l. bojovalo severné etiópske kráľovstvo Beni Hamwiyah proti kresťanskému etiópskemu kráľovstvu na juhu.

Irenej v diele Proti herézam (180–188 n. l.), kniha 3, kap. 12.6, s. 432, a Eusébius v diele Cirkevné dejiny, kniha 2, kap. 1.13, s. 105 uvádzajú, že eunuch bol poslaný Bohom, aby kázal Etiópčanom.

Zhrnuté, tento Etiópčan pravdepodobne smeroval do židovského chrámu, pretože vyznával židovské náboženstvo. Okrem toho je možné, že mal v sebe aj malú časť židovskej krvi.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 8:27 píše, že Etiópčan išiel do Jeruzalema, aby sa poklonil, a nie do chrámu?

Odpoveď: V Deuteronómiu 23:1 sa píše, že eunuch nemôže vstúpiť do chrámu. Keďže ako eunuch nemal vstúpiť do samotného chrámu, mohol aspoň ísť do vonkajšieho dvora pohanov. Nevieme, či do Jeruzalema išiel s týmto vedomím, alebo nie.

Predtým, ako sa k nemu pripojil Filip, mohol čítať Izaiáša 56:3–7. Etiópsky eunuch mohol aj tak ísť do Jeruzalema osláviť Veľkú noc a nechať iných, aby za neho išli do chrámu.

Otázka: Mal by sa človek nechať pokrstiť hneď, ako uverí, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 8:36?

Odpoveď: Akonáhle človek uverí a jednoducho pochopí, čo znamená byť kresťanom, mal by byť pokrstený. Tu sa vynárajú dve otázky: prípravné kurzy pred krstom a krst veriacich v porovnaní s krstom detí.

1. Niektorí kresťania veria, že človek by mal byť pokrstený ihneď po tom, čo uverí v Krista, tak ako to bolo v prípade etiópskeho eunucha. Iní kresťania veria, že najprv by malo nasledovať poučenie, a cirkev v Alexandrii to doviedla do extrému tým, že pred krstom zaviedla dvojročný kurz pre katechumenov. Všimnite si, že eunuch bol oboznámený s Písmom ešte predtým, ako stretol Filipa, a hoci jeho vedomosti neboli dokonalé, stačili na to, aby bol pokrstený ihneď.

2. Tento verš sa nezaoberá otázkou krstu veriacich oproti krstu detí. Všetci kresťania veria, že ak dospelý uverí v Krista a ešte nebol pokrstený, mal by byť pokrstený. Viac informácií nájdete v diskusii o krste veriacich a detí v Kolosanom 2:11–12.

Ako vedľajšiu poznámku dodávame, že na tejto púštnej ceste nevieme presne, kde sa Filip a eunuch ponorili do vody, aby boli pokrstení, ale Wadi el-Hesi, severovýchodne od Gazy, by bolo vhodné a nachádzalo sa na ceste. Nemôžeme si však byť istí, pretože medzi Jeruzalemom a Gazou bolo viacero sezónnych wadi a podnebie v Palestíne bolo vtedy o niečo menej suché.

Otázka: Prečo boli v Skutkoch apoštolov 9:1–2 židovskí kňazi takí odhodlaní zabíjať kresťanov?

Odpoveď: Existujú tri súbežné dôvody.

V prvom rade náboženská hrozba: Príchod Ježiša a zavedenie nových poriadkov, ktoré boli v rozpore s tradíciami farizejov, predstavovali hrozbu pre ich náboženské vodcovstvo.

Po druhé, politická moc: Práve v tom čase Rimania odňali židovským vodcom niečo, čo považovali za veľmi dôležité – právo popravovať ľudí za trestné činy, za ktoré sa udeľoval trest smrti. Keďže Rimania zrejme súhlasili s zabíjaním kresťanov, existuje domnienka, že to bol spôsob, ako aspoň navonok zachovať túto moc.

Z duchovného hľadiska tu pôsobil Satan. Aj dnes sa Satan snaží zabíjať tých, ktorí uctievajú Boha.

Otázka: Prečo by v Skutkoch apoštolov 9,1–2 mali listy od židovských (nie rímskych) vodcov v Jeruzaleme akýkoľvek vplyv na nežidovské mesto mimo Judey? Predstavte si, že by som šiel za svojím pastorom a požiadal ho, aby napísal list vodcovi Severnej Kórey s prosbou, aby prepustil všetkých kresťanských väzňov. Keď by som cestoval do Severnej Kórey, aby som ho doručil, ako si myslíte, že by to dopadlo? Ak si myslíte, že by to nedopadlo dobre, prečo by potom Saul očakával lepšie prijatie v Damasku?

Odpoveď: Existujú dve odpovede a obe môžu byť pravdivé.

1) Je pravdepodobné, že Rím by uznal právo židovských kňazov vydávať Židov z iných miest, aby boli súdení.

2) Nabatejský arabský kráľ Sýrie a Damasku v tej dobe, Aretas IV., nenávidel Rimanov, ktorí ho ovládali. Je veľmi pravdepodobné, že by vyhovel židovským kňazom, o ktorých vedel, že tiež nemajú v láske Rím. V Damasku žilo veľa Židov; podľa Jozefa Flavia obyvatelia Damasku zabili (údaje sa líšia) buď 10 500, alebo 18 000 Židov.

Nakoniec, Saul si možno nebol istý, či listy od židovských kňazov budú uznané.

Otázka: Čo vedel Saul v Skutkoch apoštolov 9:1–2?

Odpoveď: Vo svojom živote si Saul pravdepodobne veľmi cenil tradíciu. Podľa Genesis 10:4 a archeologických nálezov bolo buď mesto Tarsus, alebo jeho obyvateľstvo staršie ako Abrahám. V Liste Filipským 3:4–6 Pavol poukázal na svoj rodokmeň, postavenie ako farizej a svoju horlivosť. To znamená, že pred tým, ako v Liste Filipským 3:7–8 Pavol povedal, že to všetko je ako hnoj v porovnaní s poznaním Krista.

Pokiaľ ide o kresťanov, Saul vedel, že sú oddaní, ochotní prinášať obete a že by urobili všetko pre to, aby získali židovský národ pre Krista.

Otázka: Prečo sa popis v Skutkoch 9:3–8 líši od popisov v 22:6–11 a Skutkoch 26:12–18?

Odpoveď: Tieto správy sa líšia v troch aspektoch.

Svetlo a Pavloví spoločníci

Skutky apoštolov 26:13: Svetlo obklopovalo Saula a jeho spoločníkov

Skutky apoštolov 22:6, 9: Saul aj jeho spoločníci všetci videli jasné svetlo.

Skutky apoštolov 9:3: Svetlo z neba osvietilo Saula, ale neuvádza sa, čo bolo okolo jeho spoločníkov ani čo videli oni.

Záver: Saul aj jeho spoločníci všetci videli jasné svetlo, ktoré ich obklopovalo. Nie je uvedené, či svetlo obklopilo najprv Saula, alebo všetkých naraz, a v skutočnosti na tom nezáleží.

Hlas a Pavloví spoločníci

Nesprávna odpoveď: V Skutkoch 22:8-9 sa Pavol mohol jednoducho pomýliť v tom, čo tí muži počuli, a Písmo verne zaznamenalo to, čo Pavol povedal. Pavol to však pravdepodobne vedel a v tomto prípade sa pravdepodobne NEPOMÝLIL.

Správna odpoveď:

Skutky apoštolov 26:14 Saul z Tarsu (Pavol) počul hlas. Nie je tu uvedené, čo počuli jeho spoločníci

Skutky apoštolov 22:9 Saulovi spoločníci ten hlas nepočuli/nerozumeli mu.

Skutky apoštolov 9:7 Saulovi spoločníci počuli zvuk, ale nikoho nevideli.

Záver: Nie je v tom žiadny problém, ak Saulovi spoločníci počuli zvuk, ale nerozumeli tomu hlasu. Slovo v Skutkoch 22:9 sa v Lukášových spisoch používa 153-krát. 57-krát znamená „počúvať, aby sa pochopilo“, a 7-krát znamená „poslúchať“. Toto sloveso v genitíve má skôr význam „len počuť“. V akuzatívnej forme, ako je použité v Skutkoch 22:9, často znamená „počúvať, aby sa porozumelo“, hoci môže znamenať aj len „počuť“.

Postoj Saulových spoločníkov

Skutky apoštolov 26:14 Saul a všetci jeho spoločníci padli na zem

Skutky apoštolov 22:6–9 Saul padol na zem, ale nie je uvedené, čo urobili jeho spoločníci.

Skutky apoštolov 9:7 Saulovi spoločníci tam stáli bez slova.

Záver: Všetci spočiatku stáli. Saul oslepol a spadol na zem. Po tom, čo spočiatku stáli bez slova, strach z hlasu a svetla ľahko spôsobil, že aj jeho spoločníci spadli na zem.

Otázka: Ako to, že v Skutkoch 9:4-7 Pavol počul a videl iné veci ako ostatní?

Odpoveď: Ostatní muži videli svetlo a počuli hlas, ale Boh chcel, aby slová pochopil len Saul.

Otázka: Existujú v Skutkoch apoštolov 9:11 nejaké archeologické dôkazy o existencii Priamej ulice v Damasku?

Odpoveď: Áno. Nielenže existujú archeologické dôkazy o tom, že ulica bola kedysi lemovaná stĺporadím, ale táto ulica sa používa aj dnes. Ulica vedie zo severovýchodu na juhozápad a v Pavlových časoch bola dlhá aspoň dve míle (3,2 km).

Otázka: Prečo si Boh v Skutkoch9:15 –16 vybral Saula z Tarsu za svoj nástroj?

Odpoveď: Toto je jeden z mnohých veršov, ktoré ukazujú, že Pán koná tajomnými spôsobmi. Hoci dnes všetci môžeme čítať Skutky apoštolov a vidieť, že Boh si vybral správne, pre Ananiáša to muselo vyzerať veľmi podivne. Je pochopiteľné, že Ananiáš, hoci veril Bohu, požiadal o potvrdenie v Skutkoch apoštolov 9:13–14, a Boh mu ho voľne a milostivo dal.

Otázka: Aký bol zmysel toho, že v Skutkoch apoštolov 9,16 bolo Ananiášovi povedané, ako veľmi bude Saul trpieť pre Kristovo meno?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Ananiáš nemal mať pocit, že Saul z Tarsu „vyviazol ľahko“, pretože utrpenia, ktoré pretrpel, boli pravdepodobne väčšie než utrpenia, ktoré spôsobil akejkoľvek jednej osobe.

Q: Kto sa v Skutkoch 9:23 pokúšal zabiť Pavla?

Odpoveď: Skutky9:23 hovoria, že Židia sa pokúšali zabiť Pavla. Okrem toho 2. Korinťanom 11:32-33 hovorí, že aj správca pod kráľom Aretasom sa pokúšal zatknúť Pavla.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 9:26 učeníci báli Saula, keďže by sa nemali báť smrti?

Odpoveď: Kresťania majú byť opatrní a Ježiš povedal veriacim, že hoci prenasledovanie je nevyhnutné (Ján15:20 ), veriaci môžu pred prenasledovaním utiecť (Matúš10:23 ).

Okrem toho sa učeníci mohli prirodzene obávať bolestivej smrti, ktorú Saul z Tarsu spôsobil iným.

Otázka: Bol Barnabáš v Skutkoch 9:27–28 odvážny alebo nerozvážny, keď ostatným predstavil Saula, potenciálneho „vtrhliaka“?

Odpoveď: Hoci odvaha a nerozvážnosť môžu ísť ruka v ruke, Barnabáš v tomto prípade nekonal nerozvážne. Jeho dôvera v to, čo Boh vykonal v Saulovi, dodala Barnabášovi odvahu ísť vpred a predstaviť Saula ostatným.

Otázka: Prečo si myslíte, že Barnabáš v Skutkoch apoštolov 9,27–28 preukázal takú smelosť, že sa Saula nebál, hoci ostatní sa ho báli?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale môžeme uvažovať o troch dôvodoch.

Povaha Barnabáš bol povzbudivý človek a možno bol ochotnejší dôverovať niekomu.

Čas strávený s Pavlom Barnabáš nepočul len povesti, že sa Pavol možno zmenil; rozprával sa s Pavlom osobne a počul ho diskutovať s ostatnými v Damasku.

Boh mu to ukázal: Ak Boh komunikoval s Barnabášom o Pavlovi, tak ako to urobil s Ananiášom, alebo ak Boh dal Barnabášovi istotu, potom sa Barnabáš samozrejme nemusel báť.

Jedným z ponaučení, ktoré si z toho môžeme vziať, je, že Boh nezjavuje veci vždy najprv vedeniu cirkvi. Vedúci by mali byť ochotní učiť sa aj od ostatných členov.

Otázka: Ako v Skutkoch 9,31 cirkvi žili v bázni pred Pánom a ako by sme mali žiť my dnes?

Odpoveď: Mali úctu k Bohu a k Jeho moci. Rešpektovali Jeho Slovo a bázeň pred Pánom bola motiváciou pre evanjelizáciu a svätý život.

Ďalšie verše, ktoré ukazujú bázeň veriaceho pred Pánom, sú: Genesis 22:12; Príslovia 1:7; 1. Samuelova 12:14; 2. Kronická 6:33; 19:7; Nehemiáš 5:9; Žalm 19:9; 22:25; 33:8; 119:74; 128:1; Kazateľ 8:13; 12:13; Izaiáš 11:3; Jeremiáš 5:22; Micheáš 6:9; Malachiáš 3:5 a 2. Korinťanom 5:11.

Otázka: Bolo v Skutkoch9:43 , kožiarstvo pre Židov nečistým povolaním?

Odpoveď: Izraeliti sa toto dôležité remeslo naučili od Egypťanov, hoci ho vykonávali aj Sýrčania. Židia v Ježišovej dobe nepovažovali kožiarstvo za dobré povolanie, keďže pri odstraňovaní koží museli pracovať s mŕtvymi zvieratami. Šimon našiel spoločenstvo medzi kresťanmi, ale medzi Židmi by ho možno nenašiel. Bolo to obradne nečisté povolanie a v Joppe sa domy kožiarov nachádzali na juhu, tesne za mestom na pobreží (kde sa mohli likvidovať použité chemikálie).

Otázka: Aký je hlavný význam týchto dvoch posolstiev v Skutkoch apoštolov 10?

Odpoveď: Posolstvo, ktoré bolo zverené Kornéliovi v Skutkoch apoštolov 10:1–8, je, že evanjelium pochádza od Židov. V Skutkoch apoštolov 10:9–23 je posolstvo zverené Petrovi, že evanjelium je určené aj pre pohanov.

Otázka: Čo vieme o Kornéliovi na základe Skutkov apoštolov 10:2, 4, 31?

Odpoveď: Kornelius mal meno, ktoré bolo zároveň nezvyčajné aj bežné. V roku 82 pred Kr. Kornelius Sulla oslobodil 10 000 otrokov, z ktorých si všetci na jeho počesť zmenili meno na Kornelius. Komentár „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 9, s. 384–385, predpokladá, že možno Kornelius pochádzal z radov jedného z nich. Vieme, že rímsky „taliansky pluk“ slúžil v Sýrii v roku 69 n. l.

Samotný Cornelius bol nezvyčajný človek – hoci bol vojakom v okupačnej armáde, prispieval peniazmi na pomoc chudobným v okupovanej krajine. Pravdepodobne disponoval nejakým súkromným majetkom, keďže mohol rozdávať toľko almužien. O centuriónoch vo všeobecnosti historik Polybius hovorí: „Od centuriónov sa neočakáva, že budú odvážni a dobrodružní, ale skôr, že budú dobrými vodcami s vyrovnanou a rozvážnou mysľou, ktorí nebudú náchylní k útokom ani k bezdôvodnému začatiu boja, ale ktorí budú schopní, keď budú premožení a pod tlakom, pevne vydržať a zomrieť na svojom mieste.“ Dejiny, kniha 6, kap. 24. Cézarea bola z hľadiska rímskej vlády hlavným mestom Judey.

Píše sa, že Kornelius bol stotník kohorty. „Stotník“ znamenal veliteľa viac ako 100 mužov, ale stotníci zvyčajne velili kohorte, čo bola jedna desatina légie, teda 300 až 600 mužov. „Talianska kohorta“ bola pravdepodobne Cohors II Miliaria Italica Civium Romanorum. Táto kohorta bola zložená z oslobodených otrokov z Talianska, ktorí sa stali občanmi a všetci boli lukostrelci. Boli prevelení do Sýrie krátko pred rokom 69 n. l. a podieľali sa na dobytí Jeruzalema v rokoch 70 n. l. aj 135 n. l. Hoci archeológovia nemôžu nezávisle overiť, kde sa táto kohorta nachádzala v rokoch 41–44 n. l., dáva zmysel, že zásoby vody v Cézarei museli byť strážené.

Mimochodom, táto udalosť bola pre Petra veľmi dôležitá, keďže sa k nej vrátil v Skutkoch apoštolov 11 a 15:6–9.

Otázka: Aký bol v Skutkoch apoštolov 10:2, 4, 31 vzťah medzi Kornéliovými almužnami a tým, že Boh vyslyšal jeho modlitby?

Odpoveď: Kornelius spoznal pravdu o Bohu v Starom zákone. V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Kornéliove almužny v žiadnom prípade neboli potrebné na to, aby Všemohúci Boh mohol konať alebo odpovedať na jeho modlitby.

2. Korneliove úprimné modlitby boli vypočuté, rovnako ako Boh vypočúva úprimné modlitby každého, kto ho chce spoznať.

3. Je zaujímavé, že pred Bohom sa objavili aj almužny, aj modlitby. Je to takmer ako keby sa almužny považovali za formu modlitby alebo za posilnenie jeho modlitieb.

Otázka: Keďže Kornelius bol v Skutkoch apoštolov 10:2, 22, 44–48 bohabojný a pravidelne sa modlil k Bohu, no napriek tomu nebol znovuzrodený až do Petrovej návštevy, išiel by Kornelius do pekla, keby zomrel?

Odpoveď: Toto je sporná otázka. Ak by Boh, o ktorom hovoríme, buď nebol dostatočne múdry na to, aby vedel, že Kornelius s radosťou prijme Ježiša, alebo nebol dosť mocný , aby udržal Kornelia nažive až do tohto času, potom nehovoríme o Bohu Biblie.

Všimnite si, že Korneliove modlitby a dary, ešte predtým, ako počul o Ježišovi, boli pre Boha prijateľnou pamiatkou. To platí aj pre ľudí, ktorí zomreli pred Ježišom a ktorí poslúchali Božie slovo v Starom zákone, a Kornelius bol Židmi rešpektovaný nie pre svoju bázeň pred akýmkoľvek bohom, ale pre svoju bázeň pred pravým Bohom, ich Bohom.

Otázka: V Skutkoch 10,10–16 a Mk 7,17–23, keďže Ježiš v Mt 5,17 povedal, že nezruší nič zo zákona, prečo kresťania nedodržiavajú starozákonné stravovacie predpisy tak, ako to [údajne] robia moslimovia?

Odpoveď: Hoci ani kresťania, ani moslimovia nedodržiavajú stravovacie zákony, kresťania tak nerobia preto, lebo počúvajú Ježiša. V odpovedi je potrebné zohľadniť päť bodov.

V tej dobe Ježišovi nasledovníci dodržiavali stravovacie predpisy Starého zákona. Ježiš v skutočnosti povedal, že ani jedna čiarka ani jedna bodka nezanikne, kým sa všetko nesplní.

Skutočnosť Ježišovho vzkriesenia zásadným spôsobom zmenila spôsob, akým Boh zaobchádzal so svojimi deťmi. Anjel oznámil Petrovi, Ježišovmu apoštolovi, že Boh vyhlásil všetko jedlo za čisté (Skutky apoštolov 10:9–16). Všimnite si, že sa tam nehovorí, že tieto zvieratá boli vždy čisté, ale skôr to, že ich Boh vyhlásil za čisté.

Dokonca aj moslimovia, ktorí túto námietku vznášajú, musia sami priznať, že niektoré stravovacie predpisy Starého zákona sa nemajú dodržiavať. Mohamed učil moslimov, že môžu jesť ťavie mäso (Sahih Muslim, zväzok 1, kniha 1, č. 220, s. 70), avšak Levitikus 11:3–8 a Deuteronómium 14:6–8 zakazujú konzumáciu ťavieho mäsa.

Počúvajte Ježiša v Matúšovi 15:10, 17–20 a Markovi 7:14–15. Ježiš povedal, že človeka znečisťuje to, čo z neho vychádza, a nie to, čo do neho vstupuje. Marek 7:19 ukazuje, že týmto Ježiš vyhlásil všetky potraviny za čisté. Ak nazývame Ježiša prorokom, mali by sme počúvať Jeho slová.

Hlas z neba prikázal Petrovi, aby jedol (Skutky apoštolov 10:10–16), čím mu ukázal, že stravovacie zákony platili len do Ježišovej obety, nie po nej. Mali by sme poslúchať hlas Božieho anjela a Ježišovho apoštola.

Záverom, nemali by sme ignorovať to, čo hovorili Boží proroci, ale mali by sme ich počúvať.

Otázka: Keď v Skutkoch apoštolov 10:20–23 dostal Peter príkaz, aby neváhal a išiel s tými tromi mužmi, porušil Peter tento príkaz tým, že sa ich vypytoval, pozval ich do svojho domu a odišiel až na druhý deň?

Odpoveď: Možno Peter nekonal tak rýchlo, ako by mohol. Na druhej strane, ak už bolo neskoro, jedinou praktickou možnosťou bolo vyraziť skoro ráno, namiesto toho, aby sa pokúšal nájsť dom v tme. Nezabúdajte, že vtedy nemali žiadne uličné tabule ani pouličné osvetlenie.

Nech už to bolo akokoľvek, Peter mal rozhodne v úmysle ísť s nimi. Pre Žida nebolo zákonné jesť s pohanom, no keď sa Peter poučil zo svojho videnia, pozval tých mužov, aby s ním jedli.

Pravdepodobne bolo potrebné aj odvahu, aj priame videnie, aby sa Peter nechal presvedčiť, že môže jesť akékoľvek jedlo. Židovský skeptik Asimov v knihe Asimov’s Guide to the Bible (Asimovov sprievodca Bibliou), s. 1050, poukazuje na to, že v makabejských časoch Židia radšej zomreli pod mučením, ako by jedli bravčové mäso.

Otázka: Prečo sa Kornélius v Skutkoch apoštolov 10,25–26 pokúsil „uctievať“ Petra?

Odpoveď: Grécke slovo, ktoré sa tu používa, je proskuneo, čo znamená buď „uctievať“, alebo „pokloniť sa v úcte“. Buď bol Kornélius, ktorý ešte nebol poučený v kresťanskej viere, zmätený, keď sa pokúšal uctievať Petra, alebo nemal v úmysle uctievať ho, ale preukázať veľkú úctu tomu, kto ho naučí cestu k spáse.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 10:28, išlo len o nežidov vo všeobecnosti, ktorých nemožno považovať za obyčajných alebo nečistých, alebo o každého jednotlivca?

Odpoveď: V tomto verši výraz „nikto“ znamená nikoho bez výnimky, či už ide o jednotlivca alebo akúkoľvek rasu.

Otázka: Ako mohol Lukáš v Skutkoch apoštolov 10:30–33 napísať: „Pôstím od stredy, keď som o deviatej hodine modlil sa vo svojom dome, a zjavil sa mi muž v žiarivom odeve, ktorý stál predo mnou?“ Modlil sa Kornélius štyri dni v kuse až do deviatej hodiny (15:00), keď hovoril s Petrom? A v ktorý deň sa zjavil muž v žiarivom odeve? A nakoniec, aké je lingvistické odôvodnenie pre preklad konštrukcie APO … MECRI … v Skutkoch apoštolov 10:30 ako čohokoľvek iného než „trvania“ štyroch dní v čase? Niečo ako „pred štyrmi dňami“ sa mi javí iba ako nepodložená lingvistická akrobacia.

Odpoveď: Pozrime sa na všetky tri verše: Skutky apoštolov 10:30–32 hovoria: „Cornelius odpovedal: ‚Pred štyrmi dňami som bol vo svojom dome a modlil som sa práve v tejto deviatej hodine. Zrazu sa predo mnou zjavil muž v žiarivom odeve a povedal: ‚Cornelius, tvoja modlitba bola vypočutá a tvoje dary chudobným boli zapamätané pred Bohom. Preto pošli do Joppy po Šimona, ktorého volajú Peter. Je hosťom v dome kožiarovho Šimona pri mori.‘“ (BSB)

Lukáš zaznamenáva to, čo povedal Kornelius. Bol to prelomový moment pre cirkev, lebo práve vtedy cirkev, a najmä Peter, jasne pochopili, že Kristus nebol poslaný len k Židom, ale celej zemi. Lukáš sa možno dozvedel o tomto kľúčovom udalosti priamo od Petra, alebo sa o tom dozvedel od niekoho iného. Lukáš mohol doslovne citovať to, čo povedal Kornelius, alebo je veľmi pravdepodobné, že to parafrázoval. Na tom však nezáleží; dôležitý je význam.

Keď niekto hovorí, iný človek vždy môže nájsť nejednoznačnosť, ak bude hľadať dosť dlho a usilovne, bez ohľadu na to, či tam skutočne nejaká nejednoznačnosť je, alebo nie. V iných prípadoch, vrátane tohto, by sa jedna veta z niečích slov mohla sama osebe chápať viacerými spôsobmi, ale zdravý rozum objasňuje význam všetkým poslucháčom. Tu je sled udalostí v opačnom poradí.

3. Peter prišiel pár dní po tom, čo ho zavolali (Skutky apoštolov 10:23–24)

2. Muž v žiarivom odeve povedal Kornéliovi, aby poslal pre Petra.

1. Predtým sa Kornélius modlil, keď sa zjavil muž v žiarivom odeve.

Zdravý rozum hovorí, že „táto hodina“, keď sa Kornelius modlil, bola tá istá hodina (15:00) pred štyrmi dňami, nie táto hodina v tento deň. Inak by Kornelius poslal mužov po Petra až potom, čo tí muži už odišli, aby ho priviedli.

Otázka: Spomína si Boh v Skutkoch apoštolov 10:31 na všetky spravodlivé skutky, ktoré ľudia konajú?

Odpoveď: Boh pozná všetky spravodlivé (aj nespravodlivé) skutky, ktoré konáme, ešte skôr, ako sa narodíme (Žalm 139). Pokiaľ však ide o ich započítavanie na účely získania odmien v nebi, nie je to nevyhnutne tak. Ezechiel3:20 uvádza príklad spravodlivého muža, ktorý sa odvrátil od svojej spravodlivosti a na jeho spravodlivé skutky sa nezohľadnilo. Aj Pavol sa obával, aby nezblúdil a nestratil korunu, o ktorú sa usiloval.

Q: Ako mohol Peter v Skutkoch 10:34-35 [údajne] protirečiť Ježišovi, keď povedal, že Boh prijíma ľudí z každého národa, ktorí sa boja Boha a konajú spravodlivosť, keď Ježiš v Jn 14:6 povedal, že nikto nepríde k Otcovi, iba cez Ježiša? (Túto otázku nastolil moslim Ahmad Deedat.)

Odpoveď: Tu nie je žiadny rozpor. Boh má deti, ktoré v Neho veria, zo všetkých národov. Sú medzi nimi Arabi, Číňania, Austrálčania, Afričania, Európania, Eskimáci, Čiľania aj Argentínčania, ktorí veria v Ježiša. Nech už patríte k akémukoľvek národu, od Ababdy po Zuni, Ježiš je tu pre vás.

Nikto nepríde k Otcovi inak ako cez Ježiša. Dokonca aj ľudia ako patriarcha Abrahám, ktorý zomrel skôr, než počul meno Ježiš, idú k Otcovi v nebi iba cez Ježiša. V Jánovi 8 Ježiš povedal, že Abrahám videl [v budúcnosti] Ježišov deň a radoval sa.

Je potrebné si zapamätať tri body:

1) Nie každý, kto odišiel do neba, počul meno Ježiša predtým, ako zomrel, napríklad tí, ktorí nasledovali Boha v Starom zákone, skôr než počuli o Ježišovi.

2) Všetci, ktorí vkladajú svoju dôveru do pravého Boha, idú do neba cez Ježiša.

3) Tí, ktorí v tomto živote odmietajú Ježiša (a nikdy nečinia pokánie), odmietli jedinú cestu, ktorou mohli ísť do neba.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 10:34 si Peter uvedomil, že jeho „predsudky“ voči pohanom boli v rozpore s Božou vôľou. Čo by sme mali robiť, ak zrazu zistíme, že máme predsudky voči niektorým ľuďom?

Odpoveď: Existujú rôzne druhy a úrovne predsudkov voči rôznym skupinám ľudí, nielen na základe pohlavia, voči černochom, bielym, Hispáncom, Ázijcom atď. Predsudky môžu byť aj voči chudobným alebo bohatým, voči menej či lepšie vzdelaným, menej či viac módnym, voči „geekom“ alebo na základe mnohých ďalších faktorov.

Bez ohľadu na druh a mieru predsudkov by sme ich však mali vo svojom živote vykoreniť. Čas konať je „teraz“, hneď ako ich zistíte. Spriateľte sa s niekým z tej skupiny a, ako nás učí Filipským 2:3–4, považujte ich záujmy za dôležitejšie ako svoje vlastné. Poslúchnite bezodkladne a radujte sa, že Boh vám odstránil klapky z očí, o ktorých ste si možno ani neuvedomovali, že ich máte.

Ak zistíte, že niekto z veriacich má predsudky, je to veľmi smutné. Stále však môže byť skutočným veriacim, len buď neposlušným, alebo zaslepeným. Okrem toho, že sa za nich modlíte, pozitívne ich povzbudzujte, aby prejavovali lásku „všetkým ľuďom“ a milovali svojho blížneho ako seba samých.

Otázka: Do akej miery sa text v Skutkoch apoštolov 10:34–43 približuje Petrovým skutočným slovám?

Odpoveď: Hoci Lukáš mohol text parafrázovať, myslíme si, že v tomto prípade bol dosť doslovný. Lukášov štýl bol sofistikovaný, kultivovaná gréčtina s odbornými výrazmi a zložitými vetami. V tejto časti však výber slov a štýl zodpovedali štýlu Žida hovoriaceho po grécky.

Otázka: Ako bol Boh s Ježišom v Skutkoch apoštolov 10:38, keďže Ježiš je Boh?

Odpoveď: Na zemi sa Ježiš dobrovoľne zriekol svojej slávy a dočasne sa vzdal používania svojich božských vlastností. Otec a Duch Svätý však ukázali, že sú s Ježišom. Prejavili to pri jeho krste a prostredníctvom Ježišových zázrakov. Viac informácií nájdete v diskusii o Skutkoch apoštolov 7:56.

Otázka: Je podľa Skutkov apoštolov 10:45–48 krst vodou nevyhnutný na spasenie?

Odpoveď: Nie. V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Hovorili v jazykoch ešte predtým, ako boli pokrstení vodou.

2. Hovorenie jazykmi je znamením (ale nie jediným znamením) naplnenia Duchom Svätým.

3. Naplnenie Duchom Svätým je určené len pre tých, ktorí sú znovuzrodení.

4. Tí, ktorí sú znovuzrodení, sú spasení.

Boli teda znovuzrodení ešte pred krstom vodou. Druhý príklad spásy pred krstom vodou nájdete v diskusii o Skutkoch apoštolov 22:16.

Otázka: V Skutkoch10:45 –48 – keďže tento úryvok opisuje veľmi výnimočnú udalosť, vylučuje to použitie tohto úryvku na dokázanie, že krst vodou nie je nevyhnutný pre spasenie?

Odpoveď: Nie. Tento úryvok síce opisuje dôležitý prechod v cirkvi, ale to nám nebráni v tom, aby sme pochopili celé jeho učenie. V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Pohania mohli byť v tom čase naplnení Duchom Svätým, a tým aj spasení, ešte pred krstom. Pre Boha nebolo nemožné to urobiť a zároveň zostať verný svojmu slovu.

2. Je teda možné, aby boli ľudia spasení ešte pred krstom aj v iných obdobiach, bez toho, aby Boh porušil svoje slovo.

3. Ak niečí výklad Biblie vyžaduje, aby Boh nemohol zostať verný svojmu slovu, ak je niekto po Kristovi spasený ešte pred krstom, potom zvážte, že nesprávny je práve tento výklad, a nie Božie slovo.

Otázka: Keďže sa ľudia v Skutkoch 10:48 a Skutkoch 2:38 krstia v mene Ježiša a keďže sa v Matúšovi 28:19 krstia v mene (v jednotnom čísle) Otca, Syna a Ducha Svätého, znamená to, že tí traja sú všetci Ježiš, ako to učí pentekostalizmus jednoty?

Odpoveď: Nie. Bol to Ježiš, nie Otec ani Duch Svätý, kto prikázal kresťanom, aby sa dali pokrstiť. „V jeho mene“ tiež znamená na základe Ježišovej autority.

Otázka: Keďže v Skutkoch apoštolov 11:1–3 bol Pavol apoštolom pohanov, prečo by Boh poslal k Kornéliovi Petra a nie Pavla?

Odpoveď: Odpoveď sa skladá zo štyroch častí.

Po prvé, Pavol bol vysvätený na misijnú službu až v Skutkoch 13; možno Boh neviděl potrebu čakať tak dlho, aby niekto hovoril s Kornéliom.

Po druhé, bolo by lepšie, keby to bol Peter, vodca apoštolov, aby bolo jasnejšie, že existuje len jedna cirkev, a nie židovská cirkev a cirkev pohanov.

Po tretie, Peter mohol byť vzhľadom na svoje výchovné zázemie neochotný zvestovať Krista pohanovi. V Skutkoch 10:34 Peter hovorí: „Teraz si uvedomujem, aká je pravda, že Boh nikoho neuprednostňuje.“ Niekedy, ak má veriaci predsudky voči určitej skupine, Boh môže toho kresťana poslať, aby slúžil práve tej konkrétnej skupine. Takto sa stalo, že namiesto toho, aby Peter spochybňoval krstenie pohanov, bol to práve on, kto obhajoval svoje vlastné konanie, keď pokrstil pohana.

Po štvrté, Peter bol naplnený Duchom Svätým a počas Turíc na ňom spočíval ohnivý jazyk, a jeho opis toho, čo sa stalo s týmito neveriacimi veriacimi, pripomína udalosti Turíc.

Na jednej strane by sa niektorým mohlo zdať skvelé, že Peter mal videnie a anjel mu konkrétne povedal, čo má robiť. Na druhej strane však to, že Boh videl, že Peter potrebuje „podržať za ruku“, mohlo byť skôr znakom Petrovho slabosti, nie Petrovho sily.

Otázka: Boli muži v Skutkoch 11:1–3 správni, keď sa hádali s apoštolom Petrom?

Odpoveď: V jednom smere mali pravdu, ale vo väčšej miere sa mýlili.

Mali pravdu: Mali pravdu, keď spochybňovali konanie akéhokoľvek kresťana, dokonca aj Petra, keď sa im zdalo, že nie je v súlade s Písmom. Veď v Matúšovi 10,5–7 Ježiš v tom čase povedal, aby nechodili hovoriť s pohanmi, ale len s domom Izraela. Aj Pavol napomenul Petra v Liste Galaťanom 2,11–21.

Mýlili sa: Ich chápanie Písma bolo nesprávne. Navyše, aj keď Jeruzalemský koncil vyriešil túto otázku za účasti všetkých žijúcich apoštolov, niektorí z týchto ľudí naďalej spôsobovali rozdelenie, pretože sa nenechali napraviť ostatnými.

Otázka: V Skutkoch 11:1-3 mohol Peter povedať: „Viem, že som nasledoval Boha, a je mi úplne jedno, čo si myslíte.“ Čo by na tom nebolo dobré?

Odpoveď: Peter nechcel vyvolať žiadne nedorozumenia, pretože mal byť dobrým príkladom. V oblasti vedenia existujú dve veci: robiť to, čo je správne, a robiť to správnym spôsobom. Hoci Peter urobil to, čo bolo správne (ako mu ukázal Duch Svätý), pokorne (a oprávnene) podriadil svoje konanie otázkam ostatných. Trpezlivo vysvetlil, prečo tak konal, a nestranným spôsobom sa podelil o výsledky. Dnešní vodcovia by mali byť vodcami-sluhami, ktorí vedú svojimi slovami, činmi a spôsobom, akým sa správajú s rešpektom k druhým.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 11:1–3 sa uvádzajú situácie – v akých situáciách by ste dnes vy alebo niekto iný mohli povedať alebo skutočne povedali niečo podobné? Ako by to dopadlo?

Odpoveď: Kedysi som bol členom čínskej kresťanskej cirkvi v Amerike. V amerických spoločenstvách sú bežné skupiny, výbory a hlasovanie. Bol prijatý jeden pastor, ktorý bol vyškolený v zahraničí a mal skôr hierarchické zmýšľanie. V pomerne ťažkom období tento pastor povedal, že starší sú zodpovední mne a ja som zodpovedný iba Bohu. Krátko na to bol prepustený. Problémom nebolo to, že nerobil veci v nekatolíckom americkom štýle (hoci to nerobil). Problémom bolo, že nerobil veci v biblickom štýle; ani apoštol Peter sa tak nesprával.

Otázka: Ako štruktúrovaná by podľa vás mala byť cirkev podľa Skutkov apoštolov 11,1–4?

Odpoveď: „Najlepšia“ odpoveď sa môže líšiť v závislosti od kultúry a okolností. Táto otázka má dve stránky: nadkultúrnu stálosť a kultúrnu flexibilitu.

Nadkultúrna stálosť: Koncepcie vedenia a organizácie cirkvi, ktoré sú prikázané alebo ukázané v Písme, by sa mali dodržiavať vo všetkých cirkvách. Napríklad 1. Timoteovi 3:1–13 a Títovi 1:5–9 uvádzajú požiadavky na starších, diakonov a diakonky v cirkvi. Neexistuje žiadna „výnimka“, kde by Pavol povedal: „pokiaľ nie ste v tejto kultúre, nemusíte to robiť.“

Kultúrna flexibilita: Cirkev by sa mala prispôsobovať prostrediu, kultúre a dobe, v ktorej pôsobí. Veľké cirkevné budovy verzus domáce cirkvi. Ako riešiť viacjazyčnosť v cirkvi? Ak máte cirkev zloženú z kultivovaných mestských obyvateľov a ľudí z kmeňov, mali by sa vždy stretávať spoločne? Do akej miery by mali byť vodcovia aktívni a do akej miery pasívni? Mali by byť muži a ženy spolu alebo oddelene? Zásady, ktoré vám môžu pomôcť odpovedať na tieto otázky pre vašu cirkev, sú v Písme, ale samotné odpovede v ňom nie sú. Je to pravdepodobne zámerné zo strany Boha, keďže odpovede sa líšia v závislosti od cirkvi a Boh chce, aby sme pri rozhodovaní používali božský úsudok.

Otázka: Boli apoštoli v Skutkoch 11:3 poslušní Ježišovmu príkazu z Matúša 28:19 a Skutkov 1:8, aby šírili evanjelium až na samé končiny zeme?

Odpoveď: Apoštoli neboli bez hriechu a nezdá sa, že by tento príkaz aktívne plnili. Dôvodom mohla byť ich zábrana stýkať sa s nežidmi. Bohužiaľ, aj dnešní kresťania sa niekedy nechajú svojimi zábranami odradiť od toho, aby plne poslúchali Boha. Pozrite si diskusiu o Skutkoch apoštolov 8:1, kde sa dozviete, ako sa Boh zrejme vyrovnal s touto situáciou.

Otázka: Bol Kornelius v Skutkoch 11:14 spasený ešte predtým, ako poslal pre Petra?

Odpoveď: Tento úryvok ukazuje, že nie. Avšak vďaka Božej milosti Kornelius hľadal Boha a poslal pre Petra.

Otázka: Aké dva účinky by to malo podľa Skutkov apoštolov 11:18: po prvé na ostatných pohanov a po druhé na Židov?

Odpoveď: Pre pohanov by to bolo dôkazom, že sú v Božej cirkvi rovnako vítaní ako Židia. Na druhej strane by sa pohanskí náboženskí vodcovia mohli cítiť viac ohrození, než keby si mysleli, že ľudia sa najprv stávajú Židmi, než sa môžu stať kresťanmi.

Pre Židov to spôsobilo väčšie rozdelenie medzi židovskými kresťanmi a nekresťanskými Židmi.

Otázka: Ako si myslíte, že by sa v Skutkoch apoštolov 11:18 cítil bývalý pohan, ktorý konvertoval na judaizmus len preto, aby mohol prejsť na kresťanstvo?

Odpoveď: Dospelému mužovi by zotavenie po obriezke trvalo asi týždeň. Prečo mu nikto nepovedal: „To bol len žart!“? Veriaci by sa mohol cítiť „podvedený“. Veriaci mu totiž povedali, že sa najprv musí stať Židom, a napriek tomu všetkých týchto ľudí prijali bez toho, aby sa najprv stali Židmi. Naozaj to urobil pre Boha, keďže Boh zrejme od nikoho iného toto nevyžadoval?

Boh však hľadí na naše úmysly a srdce, nie len na činy. Veci vykonané zbytočne, pretože kresťanský vodca dal zlú radu, by aj tak boli vykonané pre Boha.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 11:19 kázali iba Židom?

Odpoveď: V tej dobe panovala nezhoda v tom, či sa pohan môže stať kresťanom bez toho, aby sa najprv stal Židom. Aj po tom, čo bola táto nezhoda vyriešená na koncile v Jeruzaleme v Skutkoch 15, Pavol stále praktizoval kázanie evanjelia najprv Židom a až potom pohanom. Príklad nájdete v Skutkoch 18:6.

Otázka: Čo je významné na Antiochii v Skutkoch apoštolov 11:20?

Odpoveď: Antiochia nebola až tak staré mesto, založil ju okolo roku 300 pred Kr. Seleukos Nikátor I., ktorého otec aj syn sa volali Antiochos. Nachádzala sa asi 300 míľ severoseverovýchodne od Jeruzalema. Antiochia však bola tretím najväčším mestom Rímskej ríše s približne 500 000 obyvateľmi. Väčšie boli už len Rím a Alexandria. Nazývalo sa tiež Antiochia Orontes, aby sa odlíšilo od pätnástich ďalších miest s názvom Antiochia, ktoré založil Seleukos. Žili tam Rimania, Gréci, Sýrčania a Peržania a odhaduje sa, že približne jedna siedma jeho obyvateľstva bola židovská. Neskôr však za vlády Kaligulu (37–41 n. l.) bolo zabitých mnoho Židov. Antiochia bola v roku 540 n. l. vyplienená Peržanmi a odvtedy sa už nikdy úplne nezotavila.

Otázka: Čo robil Pavol vo svojom rodnom meste Tarsus, ako sa uvádza v Skutkoch apoštolov 11:25–26?

Odpoveď: Písmo o týchto možno siedmich či ôsmich rokoch priamo nehovorí. Pavol však v 2. liste Korinťanom 11,24 spomína, že od predstaviteľov synagógy dostal päť rán bičom, a v 2. liste Korinťanom 11,23–27 spomína aj iné fyzické prenasledovanie, pričom nie je zaznamenané, kedy k tomu došlo. Možno sa niektoré alebo všetky z nich udiali v čase, keď Pavol kázal v Tarse.

Ako nám ukazuje Skutky apoštolov 11:20–21, Pavol nebol pre šírenie evanjelia nevyhnutný. V Cyrene (severovýchodná Líbya) a na Cypre (odkiaľ pochádzal Barnabáš) bolo veľké množstvo veriacich a oni sa podieľali na veľkom diele Pána v Antiochii. Neznáme meno ani jedného z týchto „ kých“ kresťanov a zrejme Boh nepovažoval za potrebné, aby sme ich poznali alebo aby sa stali slávnymi.

Toto je už druhýkrát, čo Barnabáš pomáhal Pavlovi v jeho službe. Aké príležitosti využívate vy, aby ste povzbudzovali a podporovali službu iných?

Otázka: Aký význam má skutočnosť, že v Skutkoch apoštolov 11:26 sa pojem „kresťania“ po prvýkrát použil práve v Antiochii?

Odpoveď: V odpovedi treba zohľadniť dva body.

Posmech: Iní ľudia ich možno najprv nazvali kresťanmi ako formu výsmechu. V tej dobe existovali ľudia, ktorí boli veľmi oddaní uctievaniu Cézara, a nazývali sa Cézariáni. 1. list Petrov 4:14 hovorí, že ak ste urážaní kvôli Kristovmu menu, ste požehnaní. 1. list Petrov 4:16 spomína utrpenie ako „kresťana“.

Česť: Veriaci prijali slovo „kresťan“ ako znak cti. Kristus je jediné meno, pod ktorým môžu byť ľudia spasení.

„Kresťan“ bolo pre prvých nasledovníkov Krista vzácne meno. Bolo to meno, ktoré máme používať pre seba podľa 42 ranokresťanských spisovateľov pred rokom 325 n. l. Citáty z diel každého z nich nájdete na stránke http://www.BibleQuery.org/History/ChurchHistory/WhatEarlyChristiansTaughtOnExperienceAndPractice.html.

Otázka: Aké dôkazy o celosvetovom hladomore v čase vlády Claudia (41–54 n. l.) sa nachádzajú v Skutkoch apoštolov 11:28, Skutkoch apoštolov 14:17 a 2. liste Korinťanom 8–9?

Odpoveď: Kresťania majú dva názory.

Miestny hladomor

1. Grécke slovo pre svet/zem je tu oikoumene. To nemusí nutne znamenať celú planétu alebo svet, ako je to v prípade gréckeho slova kosmos. Hladomor skôr postihol Judeu.

2. Josephus v diele „Staroveké dejiny Židov“ 20.5.2 (cca 93–94 n. l.) spomína hladomor v Judei v rokoch 44/46–47/48 n. l.

3. Ďalším dôkazom je, že Pavol v 1. liste Korinťanom 16,2–3 a v 2. liste Korinťanom 8,1–4, 13–15, 18–21 vyzbieral príspevky od cirkví v Grécku (kde pravdepodobne hladomor nebol), aby ich poslal späť do Palestíny.

4. Ďalším dôkazom je, že Helena a neskôr jej syn Izates, po tom, čo konvertovali na judaizmus, poslali pšenicu zakúpenú v Egypte a figy zakúpené na Cypre, aby ich rozdelili v Judei a pomohli tak pri hladomore okolo roku 46 n. l., podľa diela Jozefa Flavia „Staroveké dejiny Židov“, kniha 20, kap. 51–52 [ii.5].

Hladomor v celej Rímskej ríši

Tento grécky výraz Rimania bežne používali na označenie celého rímskeho sveta. Neexistoval žiadny jediný hladomor, ktorý by postihol celú Rímsku ríšu naraz. Avšak v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 9, s. 403–404, sa uvádza, že historici Suetonius (Život Claudiusa 18:2), Tacitus (Anály 12:43), Dio Cassius (De historiae Romae 60:11) a Orosius (Historia 7.6.17) spomínajú niekoľko hladomorov v Rímskej ríši počas vlády Claudia. V rímskej histórii neexistuje žiadne iné obdobie, v ktorom by sa o hladomoroch hovorilo tak často.

Otázka: Prečo nám Boh v Skutkoch apoštolov 12 nepožehnáva finančne toľko, koľko sme schopní prijať?

Odpoveď: V prvom rade Príslovia 30:8–9 ukazujú, že človek môže byť požehnaný nad rámec toho, čo je schopný prijať. Môže byť požehnaný do takej miery, že zabudne na Boha. Okrem toho by však mnohí veriaci mohli prijať viac finančných požehnaní, než im bolo dané. Pre Boha je však naša viera vzácnejšia ako zlato (1. Petrov 1:7) a Boh používa ťažkosti na to, aby posilnil a prehĺbil našu vieru. Hovorí sa, že keď sa z kukly vyliahne nový motýľ, ak mu pomôžete dostať sa von z kukly, motýľ nikdy nebude lietať. Musí prejsť týmto zápasom, vynaložiť úsilie, aby sa oslobodil z kukly, a posilniť si svaly, aby bol schopný lietať.

Zdá sa, že Boží plán s nami sa netýka v prvom rade našich materiálnych požehnaní. Namiesto toho, aby sme dúfali, že Boh bude nasledovať naše priority, mali by sme sa vzdať našich priorít a namiesto toho si osvojiť Božie priority. Boh možno nemá príliš veľký záujem požehnávať nás len preto, aby sme žili pohodlnejšie s väčším materiálnym bohatstvom. Skôr môže Boh niektorých hojne požehnať s cieľom, aby pomáhali druhým.

Otázka: Kto bol ten Herodes zo Skutkov apoštolov 12:1–2 a prečo chcel zabiť Jakuba a Petra?

Odpoveď: Nebol to ani Herodes Veľký, ani Herodes Antipas, ale iný Herodes, zvaný Herodes Agrippa I., ktorý vládol od roku 41 n. l. a zomrel v roku 44 n. l. Narodil sa okolo roku 10 p. n. l. ako syn Aristobula IV. a Bernice. Bol vnukom Herodesa Veľkého, ktorý vládol v čase Ježišovho narodenia. Agrippa II. v Skutkoch apoštolov 25:13–22 je iná osoba.

Keď mal Herodes Agrippa I. tri roky, odviezli ho do Ríma po tom, čo Herodes Veľký v roku 7 pred n. l. dal uškrtiť svojho otca Aristobula IV. Mal blízky vzťah s kráľovskou rodinou. V roku 23 n. l. ušiel do Idumey (Edomu), aby unikol svojim veriteľom. Neskôr mu jeho strýko Herodes Antipas poskytol dôchodok, hoci sa s ním nakoniec pohádal. V roku 36 n. l. sa Agrippa I. vrátil do Ríma, urazil cisára Tiberia a bol uväznený. Keď Tiberius v roku 37 n. l. zomrel, nový cisár, . Caligula, ho prepustil. Keď bol Herodes Antipas v roku 39 n. l. vyhnaný, Agrippa I. zdedil jeho územia. Agrippa I. a jeho manželka sa starostlivo riadili židovským zákonom, pravdepodobne s cieľom získať si priazeň Židov, čo sa mu aj podarilo, aspoň dovtedy, kým nedovolil, aby ho uctievali ako boha. Keď sa v roku 41 n. l. stal cisárom Claudius, osobný priateľ Agrippu I., zveril Claudius spravovanie Judey a Samárie Agrippovi I., až kým ten v roku 44 n. l. nezomrel na následky ochorenia spôsobeného črevnými parazitmi. Nie sme si istí, o aký sviatok išlo. Mohlo ísť buď o špeciálny sviatok, ktorý Agrippa I. zaviedol na počesť Claudiových narodenín 5. augusta, alebo o sviatok oslavujúci založenie Cézarey, ktorý sa konal raz za päť rokov a pripadal približne na 5. marec, alebo to mohol byť každoročný Sviatok stánkov.

Škrkavky môžu dorásť do dĺžky 10 až 16 palcov a môžu spôsobiť črevnú obštrukciu, časté zvracanie, silnú bolesť a smrť. Josephusov popis sa do istej miery líši od Lukášovho, uvádza však, že zomrel po piatich dňoch utrpenia. Muž, ktorý popravil apoštola Jakuba a pokúsil sa popraviť Petra, nezomrel ľahko, ale stal sa potravou pre červy.

Herodes Agrippa I. nebol známy ako obzvlášť krvavý vládca, na rozdiel od Herodesa Veľkého, s výnimkou toho, že mal rád krvavé gladiátorské zápasy. Herodes Agrippa I. chcel zabiť Jakuba, Petra a pravdepodobne aj ďalších, aby si získal popularitu. Zrejme mu veľmi záležalo na podpore svojich židovských poddaných, aby sa na neho nesťažovali v Ríme. Agrippa I. presvedčil Caligulu, aby v roku 40 n. l. neumiestnil svoju sochu do chrámu.

Židia možno Herodovu priazeň voči nim počas Veľkej noci príliš neocenili a pravdepodobne nebolo vhodné vykonávať popravy počas Veľkej noci, takže Herodes chcel počkať, až sa týždeň skončí, aby mohol popraviť Petra.

V roku 40 n. l. chcel cisár Caligula postaviť v Jeruzaleme svoju sochu, ale Herodes ho od toho odhovoril.

Viac informácií nájdete v diele Jozefa Flavia „Staroveké dejiny Židov“, knihy 18 a 19.

Otázka: Ako mohol Peter v Skutkoch apoštolov 12:6 spať tak hlboko v noci pred svojou popravou?

Odpoveď: Ľudia, ktorí majú problémy so spánkom, by si určite priali mať to, čo mal Peter! Peter mal istotu, že ho Boh chráni a že Ježišove slová sa naplnia. Z Jánovho evanjelia 21:18–19 Peter s istotou vedel, že nezomrie, kým nebude starý. Predstavte si, keby ste vedeli, že vás nikto ani nič nemôže zabiť, pokiaľ to Boh nedovolí. Peter však napriek tomu, že vedel, že apoštol Jakub bol nedávno sťatý, stále spal tak hlboko.

Peter sa pravdepodobne nachádzal v bezpečnej pevnosti Antonia na severnej strane Jeruzalema. Zvyčajne bol väzeň pripútaný nanajvýš k jednému strážcovi. Peter však bol pripútaný k dvom strážcom. Podľa Skutkov apoštolov 12,4 ho strážili štyri hliadky po štyroch vojakoch. Možno mala každá hliadka šesťhodinovú službu. Prečo by mali zabezpečiť toľko stráže pre jedného neozbrojeného muža? Nezabúdajme, že pre úrady to bol už druhýkrát, čo sa zaoberali Petrom. Anjel pomohol Petrovi uniknúť v Skutkoch apoštolov 5:18–21.

Možno nemáme žiadnu záruku, ako dlho budeme žiť na tejto zemi, ale máme záruku, že Boh nad nami bdie a že budeme žiť naveky v nebi. Takže spite pokojne.

Otázka: Prečo si v Skutkoch apoštolov 12:15 mysleli, že sa pri dverách zjavil „Petrov anjel“?

Odpoveď: Existujú dva názory.

1. Najjednoduchší názor je, že si mysleli, že Petra zabili, a že to bol Petrov duch.

2. Mohli však použiť aj iné výrazy, ako napríklad „jeho duch“ alebo „jeho prízrak“, namiesto „jeho anjel“. Možno verili, že keďže ľudia majú strážnych anjelov, bol to jeho strážny anjel, ktorý vyzeral ako Peter.

Nech už to bolo akokoľvek, takéto boli presvedčenia mladých kresťanov v tom dome. Biblia ukazuje, že sa v tomto prípade mýlili, pretože sa zjavil samotný Peter.

Otázka: Aký mimobiblický dôkaz o tom, že Herodes náhle zomrel na červy, sa nachádza v Skutkoch apoštolov 12:23?

Odpoveď: Židovský spisovateľ Jozefus zaznamenáva v diele Staroveké dejiny Židov 19.8.2. (cca 93–94 n. l.) nasledovné

„Keď Agrippa vládol celé tri roky nad celou Judeou, prišiel do mesta
Cézareu, ktoré sa predtým volalo Stratóva veža. Tam usporiadal slávnosti na počesť Cézara a vyhlásil ich za sviatok na počesť cisárovho blaha. Zišlo sa tam množstvo provinčných úradníkov a tých, ktorí boli povýšení na významné posty. Druhý deň slávností si obliekol plášť celý zo striebra, úžasne utkaný, a prišiel do divadla za úsvitu. Vtedy sa striebro rozžiarilo, keď naň dopadli prvé slnečné lúče, a nádherne sa lesklo; jeho žiarivosť vzbudzovala akýsi strach a chvenie v tých, ktorí naň hľadeli. Okamžite na neho z rôznych strán volali jeho lichotníci slovami, ktoré v skutočnosti neboli pre jeho dobro, oslovovali ho ako boha a vzývali ho výkrikom: „Buď nám priaznivý! Ak sme ťa doteraz uctievali ako ľudskú bytosť, odteraz ťa vyznávame za bytosť nadradenú smrteľnej prirodzenosti.“

Kráľ ich neokarhal, ani neodmietol ich bezbožné lichotenie. Keď však krátko nato zdvihol zrak, uvidel sovu sediacu na lane nad svojou hlavou a hneď ju spoznal ako posla zla, tak ako kedysi bola poslom dobra, a srdce mu prebodla bodavá bolesť. Cítil tiež silnú bolesť v bruchu, ktorá začala prudkým záchvatom… Tak ho rýchlo odniesli do paláca a medzi všetkými sa rýchlo rozšírila správa, že určite čoskoro zomrie…. A keď päť dní nepretržite trpel bolesťami v bruchu, opustil tento život vo veku päťdesiatich štyroch rokov a v siedmom roku svojej vlády.“

Ako poznámka na okraj, toto nie je niečo, čo by sa často stávalo poslušným Židom, ktorí nikdy nejedli žiadne nečisté zvieratá.

Hoci sa Josephus a Skutky apoštolov podobajú, rozdiely sú dostatočne veľké na to, aby ukázali, že Lukáš nemohol jednoducho kopírovať z Josephusa alebo naopak. Pravdepodobne išlo o črevné škrkavky, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 16 palcov.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 12:2,7 boli Jakub, Ján a Peter traja z najbližších Ježišových učeníkov. Prečo si myslíte, že títo traja zomreli tak odlišnými spôsobmi?

Odpoveď: Písmo to nehovorí a neuvádza ani to, že by si niektorý z nich „viac zaslúžil“ takú smrť, ani žiadny iný dôvod. Je to však podobné ako u dnešných kresťanov. Niektorí kresťania žijú dlho a zomierajú pokojnou smrťou. U niektorých sa zdá (aspoň z nášho veľmi obmedzeného pohľadu), že ich život bol predčasne ukončený nejakou nehodou alebo chorobou. Niektorí zomierajú slávne ako mučeníci, pričom sami nepáchajú násilie, hoci je násilie páchané na nich, a to pri službe Pánovi. Nakoniec nám to ukazuje, že Boh s nami zaobchádza individuálne a rôznymi spôsobmi.

Ale kto si myslíte, že bol ten „najšťastnejší“? Jakub, ktorý zomrel rýchlo mučeníckou smrťou a vyhol sa tak mnohým pokušeniam? Peter, ktorý zomrel oveľa neskôr, okolo roku 63 n. l., ako mučeník ukrižovaný hlavou dolu v Ríme? Alebo Ján, ktorý mohol slúžiť najdlhšie, ale nezomrel ako mučeník. Nemôžete posudzovať kvalitu života človeka podľa jeho dĺžky. V skutočnosti však nemusíte vôbec posudzovať kvalitu života iného človeka; to urobí Boh, nie vy.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 12:2,7 Boh zachraňuje niektorých ľudí, niektorých dokonca zázračným spôsobom, a iných nie?

Odpoveď: Pavol na to odpovedá vo Filipským 1:22–25. Boh mohol Pavla priviesť domov hneď, ale Pavol veril, že Boh chce, aby tu ešte chvíľu zostal kvôli dielu, ktoré tu mal vykonať. V komikse Calvin a Hobbes Calvin hovorí: „Boh ma poslal na zem, aby som dosiahol určité veci, a akým tempom idem, budem žiť naveky!“ Calvinova teológia nemusí byť vždy tá najlepšia. Napriek tomu by nás Boh mohol vziať do neba hneď teraz, ale odkladá to, čím nám dáva príležitosť slúžiť Mu a oslavovať Ho na zemi. Plne využite príležitosti, ktoré ste dostali.

Otázka: Čo je na tom v Skutkoch apoštolov 12,13–16 dosť trápne?

Odpoveď: Trápnosť nespočíva toľko v Róde (v gréčtine Róza), ktorá zo zdesenia zabudla otvoriť dvere. Skôr v tom, že kresťania v dome, ktorí sa v Skutkoch apoštolov 12,5 modlili za Petra, pokarhali Ródu za to, že im v podstate oznámila, že Boh vyslyšal ich modlitbu. Poznámka pre seba: ak sa za niečo modlíte, verte, že sa to stane! Ako sa píše v „Evangelickom komentári k Biblii“ na strane 902, toto bol pravdepodobne jediný prípad, keď bolo ľahšie dostať sa z väzenia, ako dostať sa na modlitebné stretnutie!

Otázka: Mohlo by byť v Skutkoch apoštolov 12:17 tým „iným“ Rím a mohol by tam Peter zostať 25 rokov, ako naznačujú niektorí rímskokatolícki teológovia?

Odpoveď: Nie, nič nenasvedčuje tomu, že by tým miestom bol Rím o nič viac, ako že by to bola Čína. Avšak v Skutkoch apoštolov 15:7, len o pár rokov neskôr, bol Peter v Jeruzaleme, alebo sa do Jeruzalema vrátil. Potom bol Peter v Antiochii v Sýrii (Galaťanom 2:11) a podľa Pavla v 1. Korinťanom 1:12; 9:5 cestoval po okolí.

Otázka: Prečo by sa strážcovia v Skutkoch apoštolov 12:18–19 mali obávať?

Odpoveď: Podľa rímskeho práva, napríklad podľa Justiniánovho zákonníka 9.4.4., strážca, ktorý umožní väzňovi útek, podlieha rovnakému trestu, aký by bol udelený samotnému väzňovi. Grécky text v Skutkoch apoštolov jednoducho uvádza, že strážcovia mali byť „odvedení“, čo pravdepodobne znamená, že mali byť popravení.

Q: Je tento Ján Marek zo Skutkov apoštolov 12:25 a 15:37 ten istý, ktorý napísal Evanjelium podľa Marka?

Odpoveď: Áno.

Q: Aké boli tieto úrady v Skutkoch apoštolov 13:1 a čo tu znamenalo vkladanie rúk?

Odpoveď: Je zaujímavé, že v cirkvi v Antiochii mali dve rôzne úrady: prorokov a učiteľov. Prorokmi boli Simeon, Lucius a Manaen. Nebolo to vysvätenie, pretože Barnabáš pôsobil v cirkevnej službe rovnako ako Saul. Manaen a Herodes Antipas (tetrarcha, ktorý súdil Ježiša) boli obaja vychovaní v domácnosti Herodesa Veľkého. Manaen sa stal učeníkom, zatiaľ čo tetrarch Herodes sa postavil proti kresťanstvu a dal sťať Jána Krstiteľa.

Otázka: Bol Šimon/Simeon Niger zo Skutkov apoštolov 13:1 pôvodom z africkej krajiny Niger?

Odpoveď: Nie. Táto krajina vtedy ešte neexistovala a „niger“ je jednoducho latinské slovo pre „čierny“. Mohol byť čiernej pleti. Ako vám však môže potvrdiť pán White alebo pani Greenová, priezviská nemusia nutne označovať farbu pleti. Študijná Biblia NIV však uvádza, že toto priezvisko mohlo naznačovať jeho tmavú pleť.

Na tom nezáleží, pretože ako trefne uvádza Believer’s Bible Commentary na strane 1619: „Bolo zavedené nové meradlo: nezáleží na tom, kto ste, ale komu patríte.“

Otázka: Mohol by byť Lucius z Cyreny v Skutkoch apoštolov 13:1 tá istá osoba ako Lukáš, autor Lukášovho evanjelia a Skutkov apoštolov?

Odpoveď: S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Hoci Lukáš bola skrátená forma mena Lucius (rovnako ako Lucanus), nič nenasvedčuje tomu, že Lucius a Lukáš boli tá istá osoba.

Otázka: Aký je v Skutkoch apoštolov 13,1–15 rozdiel medzi evanjelizáciou „po ceste“ a tým, keď si na evanjelizáciu urobíte čas?

Odpoveď: Byť pripravený na „neúmyselné evanjelizovanie“ a robiť ho je dobré. Pôvodne ste nemali v pláne zdieľať evanjelium, ale naskytla sa príležitosť a vy ste ho mohli zdieľať. Cielená evanjelizácia je však rovnako dobrá, keď si to naplánujete a zdieľate s niekým. Samotná neúmyselná evanjelizácia nenahrádza cielenú evanjelizáciu a naopak. Kedy ste naposledy vykonali neúmyselnú evanjelizáciu? Kedy ste naposledy vykonali cielenú evanjelizáciu?

Skutky apoštolov 13:1–15 sú začiatkom zámernej evanjelizácie, ktorá strategicky smerovala tam, kde evanjelium ešte nebolo hlásané. Najprv išli na Cyprus, odkiaľ pochádzal Barnabáš (Skutky apoštolov 4:36). Skutky apoštolov 13,5 nehovoria, že zvestovali posolstvo v „synagóge“, ale v množnom čísle „synagógach“, takže na Cypre musela byť početná židovská komunita. Pavol pochádzal z Tarsu a tam sa tiež mali zastaviť. Potom však mali ísť do „neznámych miest“.

Je dobré, keď zvestujeme evanjelium „neúmyselne“, ale je tiež dobré zámerne navštevovať miesta, ktoré dobre poznáme, a zvestovať evanjelium tým, ktorí to potrebujú počuť. Potom je dobré ísť aj do „neznámych miest“, aby sme zistili, ako nás Boh použije na zvestovanie evanjelia aj tam.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 13:6 čarodejník volal Bar-Ježiš?

Odpoveď: Bar-Ježiš znamená „syn Ježiša“. Možno sa jeho otec volal Ježiš/Jozua. Alegoricky povedané, dá sa povedať, že dnešné sekty sa snažia byť „synmi Ježiša“. Tvrdia, že sú zlučiteľné s kresťanstvom, a navyše tvrdia, že sú „novými a vylepšenými“ verziami toho, čo učil Ježiš.

Zatiaľ čo misijná výprava v Samárii narazila na Šimona Mágusa, misijná výprava za hranicami Palestíny narazila na Elymása (Bar-Ježiša). Lukáš napísal túto časť tak, aby čitateľ mohol vidieť paralely.

Otázka: Prečo by v Skutkoch apoštolov 13:6 zdanlivo rozvážny prokonzul zamestnával na svojom dvore kúzelníka?

Odpoveď: V rímskej spoločnosti boli kúzelníci zamestnávaní nielen vládnymi úradníkmi, ale aj mnohými inými, „ako svedčia rímski spisovatelia od Horácia po Livia“. Podľa diela The Expositor’s Greek Testament, zväzok 2, s. 286. Dodáva sa tam tiež, že často skepticizmus a dôverčivosť môžu v tej istej osobe ísť ruka v ruke. To platí aj dnes.

Otázka: Aké mimobiblické dôkazy o Sergiovi Paulusovi existujú v Skutkoch apoštolov 13:6–13?

Odpoveď: Existujú dva zdroje.

1. Nápis v Soli (dnes Karavastasi) na severnom pobreží Cypru spomína prokonzula Paula (Inscriptiones Graecae ad res Romanas pertinentes, 3:930). Nápis v Pisidijskej Antiochii o L. Sergiovi Paullovi, propraetorovi Galatie v rokoch 72–74 n. l., sa pravdepodobne týka jeho syna.

2. Ranokresťanský spisovateľ Tertulián (198–220 n. l.) v diele O modlárstve, kap. 9, s. 66, spomína, že kúzelník, ktorý slúžil Sergiovi Paulusovi, prišiel o zrak.

Ďalšou možnosťou je Lucius Sergius Paulus, ktorý bol „kurátorom rieky Tiber“ za vlády cisára Claudia. (Corpus Inscriptionum Latinarum 6.4.2, č. 31545). Možno bol po skončení svojho funkčného obdobia vyslaný na Cyprus ako prokonzul.

Mimochodom, Sergius Paulus mal dcéru Sergiu Paullu, ktorá bola kresťankou, a jej syn Gaius Caristanius Fronto, ktorý sa stal rímskym senátorom, bol tiež kresťanom.

V súvislosti s tým niektoré rukopisy uvádzajú namiesto „bar Ježiš“ meno Etymas alebo Hetiomos, čo je Elymas (čarodejník / mudrc / učenec). Josephus píše o židovskom čarodejníkovi na Cypre menom Atomos, ktorého Felix zamestnal, aby presvedčil Azizovu manželku Drusillu, aby opustila svojho manžela/snúbenca a vydala sa za Felixa spolu s jeho ďalšími tromi manželkami.

Otázka: Aký bol v Skutkoch apoštolov 13:7 rozdiel medzi prokurátorom a prokonzulom?

Odpoveď: Väčšina provincií podliehala cisárovi, ale niekoľko, vrátane Cypru, podliehalo senátu. Na správu provincií menoval rímsky cisár prokurátorov, zatiaľ čo rímsky senát menoval prokonzulov.

Toto bývalo veľkou biblickou záhadou. Ak by bol Cyprus cisárskou provinciou, Lukáš by sa mýlil, keby použil slovo „prokonzul“; zdalo by sa, že mal použiť slovo „prokurátor“. Zistilo sa však, že cisár a senát vykonali „výmenu“ a v tom čase bol Cyprus pod správou senátu, takže Lukáš skutočne použil správne slovo. Niekto by o tejto zmene možno nevedel, ak by nežil v tej dobe alebo v jej blízkosti. Okrem toho bol nájdený nápis o „prokonzulovi“ Pavlovi.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 13,7–9 si možno Saul z Tarsu prevzal svoje nové rímske meno od Sergia Paula, prokonzula v Pafose?

Odpoveď: Toto je prvýkrát, čo sa meno „Pavol“ použilo pre Saula z Tarsu, a preto dielo Ante-Nicene Fathers, zväzok 5, s. 562, tvrdí, že to tak mohlo byť. Neexistuje však žiadna ďalšia podpora pre túto špekuláciu. Paulus znamená v latinčine „malý“.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 13:9–11 Saul tak ostro pokarhal Elymása?

Odpoveď: Existujú situácie, kedy je ostré pokarhanie na mieste, a toto bola práve taká situácia. Elymas sa nielenže sám úmyselne rozhodol odmietnuť pravdu, ale aktívne sa snažil odvrátiť aj iných od pravdy. V 1. liste Tesalonickým 2:16 Pavol hovorí o tých, ktorí sa aktívne postavili proti Božiemu posolstvu. Aj Pavol bol kedysi zaslepený, a to duchovne aj fyzicky, takže vedel, aké to je. Možno si Pavol myslel, že toto bude pre Elymasa jediná nádej.

V 2. Petrovom liste 2:20–21 hovorí Peter o niektorých ľuďoch, pre ktorých by bolo lepšie, keby pravdu nepoznali, ako keby ju poznali a odmietli. Dnes by sme mali rozlišovať medzi štyrmi druhmi ľudí.

1. Niektorí pravdepodobne budú chcieť poznať pravdu a riadiť sa ňou. Tých by sme mali učiť.

2. Niektorí, ako sa píše v 2. liste Petrovom 2:20–21, odmietnu pravdu, ktorú im ponúknete. Poskytovať im viac môže byť ako hádzať perly pred svine. Otázka, ktorú rád kladiem ľuďom v Cirkvi zjednotenia reverenda Moona, znie: „Ak by ste sa nejakým spôsobom s istotou dozvedeli, že reverend Moon nepochádza od Boha, čo by ste urobili? Stále by ste ho aj tak nasledovali, alebo by ste hľadali pravdu, akákoľvek by už bola?“ Opýtal som sa viacerých ľudí a len raz som dostal odpoveď, že „by nasledovali pravdu“.

3. Niektorí, ako napríklad Elymas, nielenže odmietajú pravdu, ale snažia sa od nej odradiť aj ostatných. To, že Elymas oslepol, bolo ďalším dôkazom pravdivosti Božích slov. Stalo sa to nie tak kvôli tomu, aby sa pomohlo Elymasovi, ale skôr preto, aby sa potvrdila pravda pred Sergiom Pavlom a ostatnými.

4. Novoznámi: nevieme, do ktorej kategórie patria.

Otázka: Aký druh hmly padol na Elymasa v Skutkoch 13:11?

Odpoveď: To neznamená, že na Elymasa pršala voda, ale skôr to, že sa mu zahmlil zrak, ako keby bol v hmle.

Otázka: Prečo si myslíte, že Ján (alias Ján Marek) ich v Skutkoch apoštolov 13:13 tak náhle opustil a vrátil sa do Jeruzalema?

Odpoveď: Hoci Písmo neuvádza dôvod, prečo ich Ján Marek opustil, môžeme špekulovať o niektorých možných dôvodoch, prečo veriaci dnes niekedy opúšťajú svoju prácu s inými veriacimi.

Toto nebolo presne to, na čo sa Ján Marek prihlásil.

Pôvodným vodcom bol Barnabáš a teraz to bol Pavol.

Kázali predovšetkým Židom a teraz pohanom.

Cesta cez pohorie Taurus bola nebezpečná.

Mesto Perga trpelo maláriou a možno sa tam Pavol nakazil maláriou. Pavol mal nejakú chorobu, ako sa uvádza v Galatským 4:13.

Markova matka mohla byť vdova (Skutky apoštolov 12:12). Možno mal Mark domácku.

Otázka: V Skutkoch 13:14, v akej provincii sa nachádzala „Antiochia v Pisídii“? (záludná otázka)

Odpoveď: V skutočnosti nebola v Pisídii, ale hneď vedľa Pisídie vo Frýgii. Historicky sa nazývala Pisidská Antiochia, aby sa odlíšila od inej Antiochie, ktorá bola tiež vo Frýgii. Založil ju Seleukos Nikator v roku 281 pred Kr. na počesť svojho otca alebo syna, ktorí sa obaja volali Antiochos. Rímsky vplyv tam bol veľmi silný, pretože v roku 25 pred n. l. tam cisár Augustus presídlil 3 000 vojenských veteránov a ich rodiny.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 13:16 Pavol stál a hovoril, zatiaľ čo v Lukášovi 4:16,20 Ježiš stál, keď čítal Písmo, a posadil sa, keď hovoril?

Odpoveď: Filón, židovský učenec z Alexandrie, tiež uvádza, že rečníci stáli, keď sa obracali na zhromaždenie. Zdá sa, že aspoň v Palestíne stáli pri čítaní Písma a sadali si, keď ho vysvetľovali. Takto ľudia mohli rozoznať, ktoré slová pochádzajú z Písma a ktoré sú len ich výkladom Písma. Keď však nevysvetľovali nejaký úryvok, aspoň mimo Palestíny, stáli pri reči, rovnako ako stáli pri reči grécki a rímski rečníci.

Otázka: Kto boli v Skutkoch apoštolov 13:19 tie sedem kánanských národov, ktoré Izraeliti podmanili?

Odpoveď: Keď Pavol hovoril, zrejme mal na mysli (v abecednom poradí) Amorejcov, Kanaáncov, Girgašovcov, Chetitov, Hivovcov, Jebuzejcov a Perizzejcov. V Deuteronómiu 7:1, Jozue 3:10 a Jozue 24:11 sú tieto sedem národy uvedené v inom poradí, takže na tomto poradí nie je nič zvláštne.

Tieto národy sa akosi prelínali, keďže existovalo mnoho malých mestských štátov. Exodus 3:8; 3:17; Exodus 23:23; Deuteronómium 20:17, Jozue 12:8 a Sudcovia 3:5 spomínajú šesť národov, pričom v každom z týchto šiestich veršov chýbajú Girgašiti. Exodus 13:5 spomína len päť národov, pričom vynecháva Girgašov a Perizov. 1. Kniha kráľov 9:20 a 2. Kniha kroník 8:7 tiež spomínajú päť národov, pričom vynechávajú Girgašov a Kanaáncov.

Viac informácií o národoch, ktoré žili v Kanaáne pred príchodom Izraelitov, nájdete v diskusii k Deuteronómiu 7:1.

Otázka: Čo znamená vo Skutkoch apoštolov 13:20 výraz „asi 450 rokov pred Jozue až po Samuela“ z hľadiska datovania Starého zákona?

Odpoveď: Izraeliti boli 400 rokov utláčaní v Egypte, putovali po púšti najmenej 40 rokov a Jozueho dobytie trvalo až desať rokov.

To sa zhoduje s tým, čo hovorí 1. Kniha kráľov 6:1, že Šalamún postavil chrám v 480. roku po tom, čo Izraeliti vyšli z Egypta. Archeológovia sú pomerne istí, že Šalamúnov chrám bol dokončený v októbri/novembri roku 960 pred Kr. (Wycliffe Bible Dictionary, s. 1673). To by znamenalo, že exodus sa odohral okolo roku 1440 pred Kr. Keďže Samuel zomrel približne 30 rokov pred dokončením Šalamúnovho chrámu, bolo by to okolo roku 990 pred Kr.

Dátum 1440 (alebo 1447/6 pred Kr.) pre exodus je dôležitý, pretože na začiatku 20. storočia mnohí zastávali názor, že exodus sa odohral o viac ako sto rokov neskôr. Tento neskorší dátum sa však príliš nezhoduje s archeologickými dôkazmi.

Otázka: Ako mohol byť Dávid v Skutkoch apoštolov 13:22 mužom podľa Božieho srdca, keď zhrešil s Batšebou a Uriášom?

Odpoveď: Dávidov hriech bol strašný. Skvelou správou však je, že Dávid činil pokánie a Boh jeho pokánie prijal. Samozrejme, nasledovali trestné opatrenia a dôsledky: dieťa zomrelo, meč neopustil Dávidov dom a Dávidovi milovaní synovia, Amnon a Absalom, obaja násilne zahynuli. Absalom zabil Amnona. Absalom bol zabitý po tom, čo Dávid vyslal svoju armádu, aby potlačila Absalomovo povstanie.

Všetky tieto negatívne udalosti sú však stále ničím v porovnaní so skutočnosťou, že Boh Dávidovi milosrdne odpustil. Boh nielenže Dávidovi odpustil, ale „odpúšťa a zabúda“. Hoci Boh „nezabúda“, rozhodol sa na Dávida hľadieť tak, ako keby sa tie hriechy nikdy nestali.

Všetkým by malo byť jasné, že keď Dávid, Šalamún, Abrahám alebo iní spáchali nejaký hriech, kresťania nemajú dôvod nasledovať ich zlý príklad. Boh nás nevolá k tomu, aby sme hrešili tak, ako oni. Keď však Ježiš dal príklad, ako niečo urobiť, verím, že je potrebné nasledovať Jeho príklad.

Otázka: Ako Boh v Skutkoch apoštolov 13:30 vzkriesil Ježiša z mŕtvych, keďže Ježiš je Boh?

Odpoveď: Toto je zopakovanie odpovede na otázku týkajúcu sa Galatským 1:1.

Aj ľudia môžu spolupracovať. Trojica v Trojici spolupracovala ešte viac pri tomto úžasnom zázraku. Tu je to, čo hovorí Písmo.

1. Otec sa na tom podieľal. (1. Tesalonickým 1:10; Skutky apoštolov 3:26)

2. Ježiš sa podieľal na svojom vlastnom vzkriesení. (Ján 2:19–21;10:18 )

3. Podieľal sa na tom Duch. (Rímskym 8:11)

4. Boh to urobil. Skutky apoštolov (17:31 ;2:32 ;3:15 ; Hebrejom13:20 )

5. Otec a/alebo Duch. (2. Korinťanom 4:14)

Otázka: V Skutkoch apoštolov 13:32-33 píše skeptik Bart Ehrman: „V tomto texte bol ‚deň‘, keď sa Ježiš stal Božím synom, dňom zmŕtvychvstania.“ Následne sa Ehrman pýta, ako sa to zosúladí s tým, že Ježiš bol splodený v Lk 3:22. (Jesus, Interrupted, s. 95)

Odpoveď: Všeobecne sa uznáva, že oba úryvky sú dielom Lukáša, a Lukáš v tom určite nevidel žiadny problém. Zdá sa, že Ehrman nečítal ani Lukáša, ani Skutky apoštolov dostatočne pozorne. V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

a) Lukáš 3,22 nehovorí, že Ježiš bol splodený pri svojom krste, ani že sa pri krste stal Božím Synom. Skôr Otec vyjadril uznanie: „Ty si môj Syn“, bez toho, aby špecifikoval, kedy k tomu došlo.

b) Podobne ani Skutky apoštolov 13:32–33 nehovoria, že sa Ježiš stal Božím Synom pri svojom vzkriesení. Citujú Žalm 2 bez uvedenia času a potom prechádzajú k zdôrazneniu Ježišovej autority prostredníctvom jeho vzkriesenia.

c) Ehrman sa teda mýli v tom, kedy sa Ježiš stal Božím Synom, ale kedy presne sa Ježiš stal Božím Synom? Podľa kresťanstva bol Ježiš Božím Synom v dvoch odlišných zmysloch. Po prvé, bol vždy Božím Synom, ešte pred začiatkom času. Po druhé, Otec bol pre Ježiša najbližšou náhradou biologického otca, hoci Ježišovo telo nebolo výsledkom sexuálneho vzťahu.

Otázka: Ako je v Skutkoch apoštolov 13:32–37 spojenie Žalmu 2:7 a 2. Samuela 7:14 mesiášske?

Odpoveď: Dnes vieme, že tieto pasáže odkazujú na Mesiáša, ale už v tej dobe komentár typu „pešer“, nájdený v Kumráne a nazývaný 4QFlorilegium, tiež spája Žalm 2:7 a 2. Samuelovu 7:14 ako texty hovoriace o Mesiášovi.

Q: Ako je Habakuk 1:5 mesiášsky v Skutkoch apoštolov 13:41?

Odpoveď: Habakuk 1:5 sa podľa zvitku z Mŕtveho mora 1QpHab vzťahuje na Mesiáša.

Otázka: Ako je možné, že v Skutkoch apoštolov 13:42–43 boli Pavol a Barnabáš prijatí priaznivo, no v Skutkoch apoštolov 13:45 boli odmietnutí?

Odpoveď: Rôzni ľudia môžu mať rôzne názory a názory ľudí sa môžu meniť. V Skutkoch apoštolov 13:42–45 chceli Pavlovi a Barnabášovi načúvať ako pohanovia, tak spočiatku aj Židia. Keď ich však o týždeň neskôr vypočuli, niektorí židovskí vodcovia boli naplnení žiarlivosťou z toho, aké prijatie Pavol a Barnabáš dostávali od ostatných Židov a pohanov, a postavili sa proti nim.

Otázka: Ako je možné, že sa v Skutkoch apoštolov 13:46–47 niektorí považovali za nehodných večného života? Nie sú snáď všetci nehodní večného života?

Odpoveď: Nikto na zemi nie je dosť dobrý na to, aby sa bez Krista dostal do neba; ale to nie je to, čo Pavol tu zdôrazňuje. Pavol skôr kritizuje týchto ľudí za to, že sa sami rozhodli nepočúvať, nieto ešte uveriť v milostivý dar večného života, ktorý je daný skrze Ježiša.

Otázka: Čo hovorí tento verš v Skutkoch apoštolov 13:48 o vyvolení?

Odpoveď: Tento verš iba hovorí, že keď Pavol hovoril k tomuto konkrétnemu davu, všetci vyvolení (ľudia, ktorí pôjdu do neba) v tom dave vtedy uverili.

Otázka: Ako mohli v Skutkoch apoštolov 13:50 spôsobiť Pavlovi a Barnabášovi problémy?

Odpoveď: Judaizmus bol v tej dobe v Rímskej ríši legálnym náboženstvom. Keďže však Židia mohli Rimanom povedať, že Pavlovo kázanie nie je legitímnym judaizmom, Rimania ich mohli vyhnať za to, že kážu nelegálne náboženstvo.

Otázka: Ak boli učeníci v Skutkoch 13:52 neustále naplnení radosťou a Duchom Svätým, mali by takí byť aj dnešní kresťania?

Odpoveď: Áno. Možno to bolo vtedy ľahšie, keď boli nablízku apoštoli a Ježišovo vzkriesenie sa udialo len pred pár rokmi, ale Pavlov príkaz vo Filipským 3:1 platí dnes rovnako ako v jeho dobe. Nemali by sme si idealizovať ranú cirkev. Aj oni mali značné problémy, ako ukazujú 1. Korinťanom, Galatským, Kolosenským a sedem cirkví v knihe Zjavenie.

Otázka: Čo môžete urobiť, keď v Skutkoch apoštolov 14:2 Satan pôsobí v niektorých neveriacich, aby otrávil mysle ostatných proti posolstvu?

Odpoveď: Satan pôsobí nielen v duchovnej, ale aj vo fyzickej sfére, takže najdôležitejšie, čo môžete urobiť, je modliť sa za nich a prosiť Boha, aby v tejto situácii zviazal Satana. Po druhé, môžeme sa uistiť, že svietime ako svetlá pre Krista a preukazujeme svoju lásku a trpezlivosť.

Skutky apoštolov 14:3 hovoria, že Pavol a Barnabáš „tam strávili značnú dobu“. Zrejme potrebovali dlhší pobyt, aby mohli čeliť Satanovým lžiam. Niektoré zápasy trvajú dlho a mali by sme mať vytrvalosť, aby sme pretrvali Satanov nápor na nich.

V Skutkoch apoštolov 14:3 sa píše, že Boh udelil znamenia a zázraky, aby ukázal pravdu. Môžeme sa nielen modliť, ale prostredníctvom modlitby sa spoliehať na Božiu moc. Okrem svojich slov môžete svedčiť aj svojím charakterom a tým, ako zvládate utrpenie a prenasledovanie.

Otázka: Čo je v Skutkoch apoštolov 14:6 významné na tom, že „odišli“ do Lykónie?

Odpoveď: Ikonium, Lystra a Derbe sa všetky nachádzali vo veľkej provincii Galatia. Galatia bola taká rozsiahla, že bola rozdelená na päť okresov vrátane Frýgie a Lykónie. Podľa rímskych spisovateľov Cicera a Plínia v diele Prírodopis 5.25 sa všetky tri mestá nachádzali v Lykónii. Archeológ sir William Ramsay však preukázal, že Ikonium bolo súčasťou Frýgie v období od roku 37 n. l. do roku 72 n. l., čo je relatívne krátke časové obdobie. Tieto udalosti sa teda nielenže odohrali v tomto čase, ale naznačuje to aj to, že autor Lukáš musel žiť v tomto období, aby to vedel, keďže neskôr sa všetky tieto mestá nachádzali v Lýkaónii.

Otázka: Ako veľmi by boli pohania prekvapení, keby videli tento zázrak, o ktorom sa píše v Skutkoch apoštolov 14:8–13?

Odpoveď: Možno nie až tak prekvapení, ako by sme mohli očakávať. Verili, že ich bohovia a bohyne dokážu konať zázraky, a tak sa snažili Pavlove zázraky vysvetliť ako jeden zo zázrakov ich bohov.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 14,11–13, v čom je tento satanský útok horší ako ostatné?

Odpoveď: Ak by Pavol a Barnabáš jednoducho neurobili nič a nereagovali, pozornosť by sa sústredila na Kristových služobníkov a nie na Krista. To sa takmer mohlo stať, keďže Pavol a Barnabáš nevedeli, čo kričia v ich miestnom jazyku. Pozornosť by sa sústredila na interpretáciu tej moci ako diela pohanských modiel namiesto pravého Boha. Dnes sa Božie dielo môže príliš sústrediť na ľudí, ktorí ho vykonávajú, a nie na Boha. Vtedy je pre Satana ľahké „získať si“ alebo prevziať kontrolu nad službou, aby dosiahol svoje ciele.

Otázka: Prečo si Lystrania v Skutkoch 14,12–14 mysleli, že Pavol a Barnabáš sú Zeus a Hermes?

Odpoveď: Ovíd bol latinský básnik, ktorý žil v rokoch 43 pred Kr. až 18 po Kr., približne 50 rokov pred Pavlom a Barnabášom. Ovíd je jediný spisovateľ, ktorý to zaznamenal: v ôsmej knihe svojho diela Metamorfózy (verše 626 a nasl.) rozpráva, že Zeus a Hermes prišli do Lystry v utajení a navštívili starší manželský pár menom Filemon a Baucis. Tí im poskytli prístrešie, keď im nikto iný nechcel pomôcť. Zeus a Hermes zničili ostatné domy, ale ich dom premenili na chrám s mramorovými stĺpmi a zlatou strechou. Stali sa správcami tohto chrámu. Bohovia im splnili želanie, aby keď jeden zomrie, zomrel aj druhý. Keď zomreli, premenili sa na prepletené stromy. Zo všetkých gréckych bohov je to pravdepodobne dôvod, prečo Frýgovia usúdili, že by to mohli byť práve Zeus a Hermes.

Podľa Ovidiových Metamorfóz 4.755, Persiových Satír 2.44, Vergíliovej Eneidy 5.366 a Euripidovho Herakla 529 sa Zeusovi a Hermesovi obetovali býci a vence.

Nápis v Sedase neďaleko Lystry (okolo roku 250 n. l.) zaznamenáva venovanie sochy Hermesa Zeusovi zo strany mužov s lykaonskými menami.

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) vo diele „Nabádanie pohanom“, kap. 4, s. 186, uvádza viacero ďalších príkladov ľudí, ktorých nazývali bohmi alebo dokonca konkrétnym bohom . Hovorí, že Ceyx, syn Aeola, bol svojou manželkou Alcyone nazývaný Zeus. Jej manžel ju nazýval Héra. Ptolemaios IV. bol nazývaný Dionýz. Alexander chcel, aby ho považovali za syna egyptského boha Ammona, a chcel, aby jeho sochy mali rohy. Lekár Menecrates prijal meno Zeus. Gramatik Alexarchos chcel byť známy ako boh slnka. Nikagoras zo Zely bol nazývaný Hermes a obliekal sa ako Hermes. Cituje tiež rôznych ďalších ľudí, ktorí boli uctievaní ako bohovia.

Mali teda na výber dve možnosti: buď boli Pavol a Barnabáš Hermes a Zeus, alebo boli podvodníci. V ich konkrétnom pohanskom svetonázore to boli jediné dve možné možnosti.

Otázka: Prečo si Pavol a Barnabáš v Skutkoch apoštolov 14:14 roztrhli šaty?

Odpoveď: Existujú tri názory.

1. Bol to ich spôsob, ako sa pokúsiť ukázať Lystranom, že mali na sebe bežné šaty a že boli len obyčajní ľudia.

2. Bolo to bežné gesto vyjadrujúce smútok, úzkosť, protest alebo zármutok.

3. Bolo židovským zvykom roztrhať si rúcha, keď počuli rúhanie. Roztrhnutia sa robili štyri až päť palcov od výstrihu odevu. Človek by bol stále skromne oblečený, ale odev by bol po tom zničený.

Otázka: Čo je to v Skutkoch apoštolov 14:2, 19 na ľuďoch, čo mohlo spôsobiť, že sa dav, ktorý chcel uctievať Pavla a Barnabáša, obrátil proti nim, ukameňoval Pavla a nechal ho na smrť?

Odpoveď: Ich najväčší obdivovatelia sa zmenili na ich najväčších kritikov a prenasledovateľov. To ilustruje vrtkavosť v jej najkrajnejšej podobe. Možno to tak videli Lystrania.

Niektorí Lystrania chceli uctievať Pavla a Barnabáša ako bohov. Druhá skupina sa možno zamýšľala nad tým, či nie sú podvodníci.

1. Prvej skupine Pavol a Barnabáš spôsobili, že vyzerali hlúpo.

2. Čo sa týka druhej skupiny, tá nechcela falošných bohov. Keď iní tvrdili, že Barnabáš a Pavol sú Zeus a Hermes, a ľudia zistili, že to tak nie je (pretože im to sami povedali), dospeli k záveru, že Barnabáš a Pavol sú podvodníci.

3. Všetkým obyvateľom Lystry Pavol a Barnabáš odporúčali, aby sa odvrátili od svojho tradičného uctievania modiel a nasledovali „nového“ Boha, pre ktorého si nemohli vyrobiť modly.

4. Kňazi modlárskych kultov, ktorí zarábali peniaze na obetiach, to nechceli počuť.

5. Uctievači modiel, ktorým v podstate povedali, že ich minulé obety boli vyhodené peniaze, to nechceli počuť.

Žiaľ, často je pohodlnejšie veriť lži, keď pravda znamená priznať si, že ste sa v minulosti mýlili a premrhali ste svoje zdroje a peniaze.

Otázka: Prečo si myslíte, že v Skutkoch apoštolov 14,10–20 Boh neurobil ešte jeden zázrak, napríklad nezoslal oheň z neba na ľudí, ktorí kameňovali Pavla, alebo nezabránil tomu, aby kamene zasiahli Pavla?

Odpoveď: Pavol v Skutkoch apoštolov 14,14–18 zdôraznil, že on a Barnabáš sú len ľudia, rovnako ako oni. Nadprirodzená záchrana by vyvolala dojem, že majú nadľudskú ochranu, a posilnila by presvedčenie, že sú v skutočnosti tiež božstvá.

Neskôr, po tom, čo Pavla ukameňovali, sa vrátili na miesto, kde k tomu došlo. Hoci mohli ísť skratkou, ktorá bola len 160 míľ späť do Antiochie v Sýrii, v Skutkoch apoštolov 14:21 si zvolili dlhšiu cestu, vrátiac sa po svojich stopách a prechádzajúc druhýkrát cez Lystru, Ikónium a Antiochiu.

Je nepravdepodobné, že by bol Pavol zranený tak vážne, že ho nechali na smrť, a že by sa zotavil prirodzeným spôsobom, keďže ľudia so zlomeninami a veľkými ranami nemôžu ľahko niekde chodiť. Možno bol Pavol ponechaný na smrť, ale zotavil sa, pričom ho Boh buď čiastočne, alebo úplne uzdravil. Alebo možno bol Pavol skutočne zabitý a Boh ho vzkriesil. Hoci Písmo hovorí len o tom, že bol Pavol ponechaný na smrť, možno preto, že bez ohľadu na to, či ho Boh uzdravil z rán, alebo ho uzdravil zo „smrti“, Pavol sa v každom prípade vrátil k kázaniu.

Otázka: Prečo si myslíte, že Pavol v Skutkoch apoštolov 14:15–17b necitoval Starý zákon?

Odpoveď: V Skutkoch apoštolov 14:15–17 v Lystre nebola žiadna synagóga, nebolo tam veľa Židov. Podľa M. Sanhedrin 1:6 a M Pirke Aboth 3:6 by tam mala byť synagóga, ak je tam aspoň desať židovských mužov (The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 460. Pozri tiež Evangelical Commentary on the Bible, s. 909).

To, čo tu Pavol povedal, zvyčajne Židom nehovoril. Židia to už vedeli. Pavol nekladol dôraz na Písmo ani na filozofiu (ako neskôr v Aténach), ale skôr na prírodu a márnosť modiel.

Otázka: Ako by ste kázali v Skutkoch apoštolov 14:19–20, keby ste vedeli, že vás podľa toho, čo poviete, ukameňujú?

Odpoveď: V istom zmysle by sa dalo povedať, že Pavol dostal, čo si zaslúžil; dostal to, čo mu patrilo. Ako Saul z Tarsu prenasledoval a zabíjal iných kresťanov, a teraz by bol prenasledovaný a nakoniec zabitý pre svoju vieru. Pavol sa však pred tým nezľakol; bol nebojácny. Namiesto toho, aby utiekol od služby, prijal svoje povolanie a dokonca aj prenasledovanie využil na to, aby priviedol ľudí k Bohu. Čo by ste urobili, keby ste boli nebojácni? Nie nebojácni preto, že by vám Boh povedal: „ “ – že vás uchráni pred ukameňovaním, hodením divokým šelmám alebo zabitím, ale nebojácni preto, že aj napriek tomu, čo vedel, že príde, Pavol vedel, že sa mu nestane nič, čo by Boh nemohol použiť na svoju slávu. „A vieme, že Boh všetko pôsobí na dobro tým, ktorí Ho milujú, ktorí sú povolaní podľa Jeho zámeru.“ (Rímskym 8:28)

Otázka: Prečo v Skutkoch 14:23 v tom čase pôstili?

Odpoveď: V spojení so svojimi modlitbami sa postili, aby prosili Boha o vedenie pri vysväcovaní starších. Bolo to skutočné výzva vymenovať zrelých kresťanských mužov za starších, keď boli kresťanmi len krátky čas.

Otázka: Ako dlho boli títo starší v Kristovi, ako sa uvádza v Skutkoch apoštolov 14:23? Mal by človek byť kresťanom už dlhú dobu, než sa stane starším?

Odpoveď: Títo ľudia boli kresťanmi len niekoľko týždňov, nanajvýš niekoľko mesiacov. Medzi Pavlovým prvým kontaktom a jeho návratom teda uplynulo trochu času, počas ktorého mohli rásť vo viere. Napriek tomu to však nebolo veľa času. Na druhej strane by sa dalo povedať, že ako Židia „kráčali s Bohom“ ešte predtým, než spoznali Krista. Proti tomuto argumentu však hovorí skutočnosť, že podľa Skutkov apoštolov 14:15–17 v Lystre nebola žiadna synagóga, takže v Lystre takmer neboli žiadni Židia.

1. Timoteovi 3,6–7, napísané neskôr, hovorí, že starší by nemal byť novým veriacim. Preto je zvyčajne dobré, ak je človek kresťanom už niekoľko rokov. Je zaujímavé, že vymenovali starších, ktorí tam žili a poznali jazyk a kultúru, namiesto toho, aby „dovážali“ starších z Antiochie alebo Jeruzalema.

Otázka: Prečo je v Skutkoch apoštolov 14,27 dôležité, aby misionári informovali cirkev o tom, čo urobili?

Odpoveď: Nie je to chválenie sa, skôr je to rozprávanie o tom, čo Boh skrze nich urobil. Jedným z cieľov je povzbudiť veriacich. Má to však tiež pomôcť nasmerovať ich v tom, ako sa modliť. A napokon, v dnešnej dobe to má pomôcť cirkvi pri rozhodovaní o prideľovaní finančných prostriedkov na misie.

Otázka: Aké sú v Skutkoch apoštolov 15,1–29 dva rôzne spôsoby štúdia tohto úryvku?

Odpoveď: Prvý spôsob je zamerať sa na to, čo sa rozhodlo; druhý spôsob spočíva v myšlienke usporiadať pokojný koncil, na ktorom sa veci rozhodnú a všetci dospejú k dohode. V najskorších dňoch islamu po Mohamedovi mali podobné nezhody a riešenia, s tým rozdielom, že ich nenazývali koncilmi; boli to bitky (napr. bitky pri Ťavách, Siffine, Harre a Karbale).

Otázka: Bol v Skutkoch apoštolov 15:1–29 Peter „pápežom“ prvého cirkevného koncilu, ako by to radi tvrdili niektorí rímskokatolíci?

Odpoveď: Nie. Peter bol vodcom tohto cirkevného koncilu, ale nie jediným vodcom. Na podporu tohto tvrdenia uvádzame nasledujúce skutočnosti.

1. Spor bol predložený apoštolom a ostatným v Skutkoch 15:4, 6.

2. Peter prehovoril v Skutkoch apoštolov 15:7–11, ale prehovorili aj iní v Skutkoch apoštolov 15:1; Skutkoch apoštolov 15:2; Skutkoch apoštolov 15:5.

3. Peter nemal posledné slovo, hneď po ňom hovorili Pavol a Barnabáš (ktorí Petra podporovali) v Skutkoch apoštolov 15:12

4. Úplne posledné slovo mal Jakub, ktorý vyslovil svoj „rozsudok“ v Skutkoch 15:13–21.

5. List, ktorý bol odoslaný, nebol odoslaný ako „pápežská bula“ ani na základe Petrovej autority (Sk15:22 –29). Bol skôr odoslaný na základe autority všetkých apoštolov a starších.

6. Nakoniec, slovo „pápež“ pochádza z pappa, čo znamená otec, a Ježiš v Matúšovi 23:9 povedal, aby nikto nikoho nenazýval svojím otcom.

Otázka: Boli v Skutkoch 15:1–6 prítomní všetci členovia cirkvi, alebo len Pavol, Jakub a apoštoli?

Odpoveď: Udalosť sa odohrala okolo roku 49 n. l. Bolo naliehavé stretnúť sa pomerne rýchlo, aby sa táto potenciálna roztržka nezhoršovala. Všímajte si tiež, že muži prišli z Judey, ale Jakub v Skutkoch apoštolov 15:24 výslovne hovorí, že nedali žiadne také prikázanie, že by ste sa najprv museli dať obrezať. Existujú dva názory.

Celá cirkev: Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na str. 1628, 1629 uvádza, že hoci sa v Skutkoch apoštolov 15:6 zdá, že boli prítomní len apoštoli a starší, Skutky apoštolov 15:12 naznačujú, že to bola celá cirkev.

Len starší: Skutky apoštolov 15:6 nenaznačujú, že by tam boli prítomní iní okrem apoštolov a starších. „Celé zhromaždenie“ v Skutkoch apoštolov 15:12 môže byť zhromaždením apoštolov a starších. Keď však došlo k rozhodnutiu, v Skutkoch apoštolov 15:22 bolo oznámené apoštolom, starším a celej cirkvi. Vedenie bolo teda transparentné; celá cirkev mohla vidieť problém, vypočuť si rôzne stanoviská, sledovať, ako sa každý zachoval, a vidieť výsledné riešenie. Dalo sa pochopiť postoj judaizantov, keďže Genesis 17:14 hovorí, že židovský muž má byť „vylúčený“ z ľudu , ak nebude obrezaný. Dokonca aj Exodus 12:48–49 hovorí, že cudzinci žijúci medzi nimi, ktorí chceli sláviť Veľkú noc, museli byť obrezaní. Ak by sme teda predpokladali, že celý Starý zákon bol stále v platnosti (čo je veľký predpoklad), dalo by sa ich stanovisko pochopiť.

Mimochodom, Skutky apoštolov 15:7 možno preložiť ako „mnoho diskusií, debát, pátrania alebo kladenia otázok“. V Skutkoch apoštolov 15:7 sa spomína Kornélius (v Skutkoch apoštolov 10:1–11:18), a to bolo pred desiatimi rokmi.

Otázka: Ako dnes hnutie Hebrejských koreňov a mnohí adventisti siedmeho dňa pokračujú v tomto spájaní Božej zmluvy v Kristovi so starozákonným zákonom, ako to vidíme v Skutkoch apoštolov 15:1–3?

Odpoveď: Tieto dve odlišné herézy majú spoločné to, že sa snažia pridať Ježiša k zákonom Starého zákona. Môžete rozoznať, či niekto patrí k Hnutiu hebrejských koreňov, pretože tvrdí, že nasleduje Krista, no zároveň neuznáva, že Pavol bol Božím apoštolom. Zvyčajne píšu „G_d“ alebo „g_d“ namiesto „Boh“. Veria v dodržiavanie soboty a v dodržiavanie Mojžišových stravovacích zákonov. Veria, že Ježiš iba doplnil Mojžišov zákon.

Nie všetci adventisti siedmeho dňa veria rovnako, ale tí „tradičnejší“ popierajú Trojicu, dodržiavajú Mojžišove stravovacie zákony a sobotu (sobotu). Veria, že znamenie šelmy je dnes vo svete a že znamením šelmy je nedeľná bohoslužba. Predstavte si, že by ste svojim deťom povedali: „Neviem, čo máte dnes v nedeľu v pláne, ale nech je to čokoľvek, radšej by to nemalo zahŕňať uctievanie Boha!“

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 15:5, keď sa títo farizeji stali kresťanmi, Boh ich neupozornil na obriezku a starozákonný zákon?

Odpoveď: Písmo to neuvádza a Boh má právo zjavovať toľko alebo tak málo, koľko si želá. Voči tým, ktorí sa nenaučia niečo, čo Boh už zjavil, má Boh právo „opakovať to, kým to nepochopia“, alebo tak neurobiť.

Hoci sa tu nesnažíme presne vysvetliť, prečo Boh robí všetko, čo robí, v tomto prípade môžeme urobiť niekoľko pozorovaní, ktoré poskytujú rozumné vysvetlenie toho, prečo Boh okamžite neopravuje všetky chyby všetkých vyznávajúcich kresťanov.

Byť spojený s Kristom, tak ako je ratolesť spojená s viničom (Ján 15), je v Božích očiach zrejme dôležitejšie, než aby sme vždy mali správnu odpoveď. Ak človek nie je spojený, hlavným problémom nie sú jeho nesprávne odpovede, ale skutočnosť, že nie je spojený.

Boli sme stvorení tak, aby sme sa v tele Kristovom navzájom potrebovali (1. Korinťanom12:17 –19, 21–26). Každý veriaci má niečo, čím prispieva k telu, a každému veriacemu chýba niečo, čo môže získať len tým, že je prepojený s ostatnými.

Pokušením, ktorému kresťania čelia, je nechať, aby sa názory na vedľajšie otázky stali pre nás natoľko dôležitými, že prestaneme poslúchať Božie prikázanie milovať druhých a spolupracovať. Z akéhokoľvek dôvodu Boh toto ani iné pokušenia neodstránil. Ak to dopustíme, je vždy možné, že vedľajšie doktrinálne otázky spôsobia stroskotanie našej viery, nášho spoločného svedectva a našej jednoty medzi ostatnými pravými kresťanmi.

Jednota v Kristovi napriek našim odlišným názorom je výzvou, ktorú nám dal Boh. Jedným srdcom a jednými ústami máme (stále) oslavovať Boha (Rímskym 15:5–6). Jednota by bola oveľa ľahšia, keby všetci kresťania mali identické názory. Keďže ich však nemáme, Kristova modlitba bola, aby sme aj tak boli jedno (Ján17:21 –23). Biblia nikde nehovorí, že máme vytvárať jednotu, ktorá neexistuje. Skôr Efezským 4:3 hovorí, že máme zodpovednosť „zachovávať jednotu Ducha“. V Rimanom 14 existovali medzi veriacimi rozdiely v učení. Pavol prijal veriacich, ktorí v týchto vedľajších otázkach zastávali oba názory, a my by sme mali prijímať ostatných veriacich rovnako, ako ich prijal Kristus (Rímskym 15:7).

Načasovanie a priority sú u Boha často iné ako u nás. Možno chceme, aby boli ostatní v konkrétnej veci okamžite napomenutí, zatiaľ čo Boh chce, aby sa daná osoba najprv zamerala na iné oblasti.

Zhrnutie: Poznanie napĺňa pýchou, ale láska buduje (1. Korinťanom 8:1). Boh sa viac zaujíma o to, aby tí, ktorí poznajú základnú pravdu evanjelia, poslúchali ho, milovali druhých a žili v jednote s ostatnými pravými kresťanmi, než o to, aby sme mali pravdu vo všetkých vedľajších otázkach.

Otázka: Ako sú v Skutkoch 15:9 naše srdcia očistené vierou?

Odpoveď: Boh vyhlásil svoj ľud za očistený v jeho očiach, keď Ježiš zomrel za nás na kríži. Peter povedal, že to bolo „skrze milosť Pána Ježiša“, nie „milosť plus zákon“. V tomto živote však musíme prežiť očistenie. Božou milosťou skrze našu vieru nás Boh nielen spasil a ospravedlnil, ale aj nás očisťuje a posväcuje.

Hoci nikto okrem Ježiša nebude mať bezhriešne čisté srdce, kým sa nedostaneme do neba, máme prechádzať procesom očistenia už teraz na zemi. Očistenie nie je niečo, čo dokážeme urobiť sami, ale niečo, čo s nami robí Boh, keď sa mu podriaďujeme. K očisteniu nedochádza vtedy, keď sa sústreďujeme na hriech a opakujeme: „To už neurobím, to už neurobím atď.“, ale skôr vierou, keď upierame zrak na Ježiša, ako nás k tomu vyzýva Kolosenským 3:1–4. Je významné , že krásny obraz v Kolosanom 3:1–4 je takmer prípravou na boj (v skutočnosti boj na život a na smrť) proti našej hriešnej povahe v Kolosanom 3:5–10.

Otázka: Aký je súhrn Jakubovho prejavu v Skutkoch apoštolov 15:14–21?

Odpoveď: V Skutkoch apoštolov 15:14–18 Jakub vysvetľoval nedávne dielo medzi pohanmi tým, že spájal históriu toho, čo sa stalo, s proroctvami v Starom zákone. V Skutkoch apoštolov 15:19–21 Jakub uzatvára, čo by sa malo urobiť a aké obmedzenia (resp. absencia obmedzení) by mali platiť pre veriacich z pohanov. Je zaujímavé, že Jakub hovorí o jedení jedla obetovaného modlám a o jedení krvi v tej istej súvislosti ako o zlu sexuálnej nemorálnosti.

Pozri The Expositor’s Greek Testament, zväzok 2, s. 320–321.

Otázka: Prečo by sa Jakubov citát z Amosa 9:11–12 v Skutkoch apoštolov 15:15–17 mal zhodovať so Septuagintou a nie s masoretským textom? Tu je Amos 9:11a, 12.

Masoretický text: „V ten deň, … aby mohli obsadiť (hebrejsky yaras) zvyšok Edomu (Edom je v hebrejčine ‚dm‘) a všetky národy, ktoré sú nazývané mojím menom, hovorí Pán, ktorý koná tieto veci.“

Septuaginta: „V ten deň… aby ma zostatok ľudí a všetky národy, na ktorých je volané moje meno, úprimne hľadali, hovorí Pán, ktorý koná všetky tieto veci.“

Skutky apoštolov 15:17a „Potom… aby zvyšok ľudí (Adam je v hebrejčine ‚dm‘) hľadal (daras v hebrejčine) Pána a všetky národy, ktoré sú nazývané mojím menom, hovorí Pán, ktorý to všetko koná.“

Midraš 4QFlorilegium 1:12?

Odpoveď: Je to zložité, pretože Starý zákon bol pôvodne napísaný bez samohlások a spoluhlásky pre „Edom“ a „Adam“ (‚dm, preložené ako „ľudia“) sú rovnaké. Slovo pre „vlastniť“, yaras, sa od hebrejského slova pre „hľadať“, daras, líši len jednou spoluhláskou. Tento citát sa nachádza v hebrejskom midrašovom rukopise objavenom v Zvitkoch od Mŕtveho mora s názvom 4QFlorilegium 1:12 a je podobný, ale nie identický so Septuagintou. Masoretský text uvádza „zdedia od ľudí“ a „zvyšok“ je predmetom vety, zatiaľ čo Septuaginta a 4QFlorilegium uvádzajú „budú hľadať medzi ľuďmi“ a „zvyšok“ je podmetom vety.

Zhrnuté a podčiarknuté, citát z Jakuba sa zhoduje s hebrejským textom 4QFlorilegium 1:12. Masoretský text nie je vždy tou najlepšou kópiou.

Otázka: Čo je v Skutkoch apoštolov 15:16 „Dávidov stánok“?

Odpoveď: BSB to prekladá ako „znovu postaviť padnutý Dávidov stan“. Rovnako ako my hovoríme o dome toho či onoho, keď hovoríme o jeho rodine, nomádske kultúry by hovorili o stanoch. Tento verš pripomína Boží sľub týkajúci sa Dávidovho rodu. Dôležitosť Dávidovho trónu je spomenutá v 2. knihe Samuelovej 7:16 a v Žalme 89:4. Kristus bude sedieť na tróne v Matúšovi 19:28; 25:31. Dôvodom citovania tohto verša bol nasledujúci verš, ktorý hovorí o pohanov, ktorí budú niesť Božie meno. Zdá sa, že Boh má radosť z obnovovania toho, čo padlo; často to však obnovuje iným spôsobom, než akým to bolo pôvodne. Niektorí to považujú za naplnené v cirkvi; iní to považujú za naplnené v tisícročnom kráľovstve.

Otázka: Sú podľa Skutkov 15:20 transfúzie krvi nesprávne?

Odpoveď: Nie, Písmo to nehovorí. Vtedy ešte nepoznali pojem transfúzie krvi. Nezavádzali žiadne nové pravidlá, ale význam ich stručných vyhlásení o „zdržaní sa krvi“ jasne znamenal, že učili, že starozákonné predpisy o jedení krvi sú stále platné. Prijatie vlastnej krvi pri transfúzii nie je kanibalizmom voči sebe samému a prijatie transfúzie krvi od niekoho iného tiež nie je kanibalizmom, keďže sa nič „nekonzumuje“.

Q: Prečo sú v Skutkoch 15:20 a 21:25 uvedené práve tieto štyri zákazy?

Odpoveď: V prvom rade Jakub nehovoril o spasení, ale o praxi a spoločenstve s židovskými veriacimi a o tom, čo by mali pohania dodržiavať. Tu sú dve možné odpovede. Pozrime sa na obe a potom sa rozhodnime, ktorá z nich je správna.

Možná odpoveď 1: Kultúrna citlivosť, aby sa zabránilo urazeniu: Niekedy kresťan nemusí niečo robiť, aspoň na verejnosti, pretože by to ranilo svedomie druhých a oni by si mysleli, že kresťan koná nesprávne. Napríklad v indickom štáte Andhra Pradesh v 21. storočí hinduista hodil do kostola hovädzú kosť. Potom hinduisti obvinili kresťanov, že v kostole tajne jedia hovädzie mäso, a na základe tejto hovädzej kosti dedinčania kostol zbúrali. V časoch prenasledovania kresťania nemusia robiť veci, ktoré by na nich okamžite privolali prenasledovanie a ktoré nesúvisia s hlásaním evanjelia. V niektorých cirkvách muži a ženy sedia oddelene, pretože by sa kultúrne považovalo za škandál, keby sedeli spolu. Vyhýbanie sa sexuálnej nemravnosti (v gréčtine porneia) je však rovnaké pre všetkých kresťanov na celom svete. Protiargumentom je, že mnohí kresťania považujú pitie krvi (napríklad krvavú polievku v Nemecku a Číne) za prijateľné, a možno spomenutie porneia v tomto kontexte malo zdôrazniť, že treba sa vyhýbať aj najmenšiemu náznaku sexuálnej nemravnosti. Niektorí, ktorí to považujú iba za obradné záležitosti, to preinterpretujú tak, že ide len o vzťahy medzi blízkymi príbuznými, ktoré sú zakázané v Levitiku. Grécky text by však kresťan z pohanov interpretoval ako nemor u vo všeobecnosti, takže tento výklad je skôr „násilne prispôsobený“, aby podporil daný záver.

Možná odpoveď 2: Bežná morálka: Všetci kresťania, aj dnes, by nemali robiť žiadnu z týchto vecí. Nejesť jedlo, o ktorom vieme, že bolo obetované modlám, teda jedlo znečistené modlami, sa uvádza aj v Zjavení 2:14,20. Zákaz sexuálnej nemorálnosti sa nachádza v celom Starom aj Novom zákone. Zákaz konzumácie krvi, hoci je uvedený aj v Mojžišovom zákone, v skutočnosti siaha až k Noemovi v knihe Genesis 9:4. Zvieratá, ktoré sú uškrtené bez vytečenia krvi, sú implicitne spomenuté v knihe Levitikus 17:10–14.

Otázka: Prečo Pavol v Liste Galaťanom nezopakoval uznesenie koncilu zo Skutkov apoštolov 15:22–29?

Odpoveď: Najprv to, čo pravdepodobne nie je odpoveďou, potom hlavná odpoveď a nakoniec vedľajšia odpoveď.

Odpoveď, ktorá to nie je: Je možné, že Pavol navštívil Galatských v strednej Malej Ázii a napísal im ešte pred jeruzalemským koncilom. Väčšina kresťanských učencov sa však domnieva, že jeruzalemský koncil sa konal okolo roku 49 n. l. a Pavol napísal Galatským medzi rokmi 53 a 59 n. l.

Hlavná odpoveď: Pavol síce spomína svoje diskusie v Jeruzaleme v Liste Galaťanom 2,2–10, ale len ich časť. Galaťania uznali, že aj on, aj Peter sú apoštoli, a Pavol spomína, že sa s Petrom dohodli. Nie je jasné, či bol koncil verejný, alebo či bol v skutočnosti súkromný a verejné bolo len konečné uznesenie. Nakoniec nevedel, čo hovorili muži, ktorí tvrdili, že sú od Jakuba. Pavol teda zdôraznil to, čo mu povedal sám Peter.

Doplňujúca odpoveď: Ak by Pavol zopakoval uznesenie koncilu, nie je jasné, či by mu uverili alebo ho prijali. Po stáročia po Pavlovom čase existovali heretici nazývaní ebioniti, ktorí tvrdili, že veria v Ježiša, a učili, že všetci veriaci musia naďalej dodržiavať celý Mojžišov zákon. Tvrdili, že Ježiš bol nazývaný Bohom iba ako čestný titul. Okrem toho Peter, technicky vzaté, neporušil uznesenie koncilu, keď nejedol s pohanmi, keď prišli niektorí Židia.

Otázka: Keďže sa to v Skutkoch 15,28 zdalo dobré Duchu Svätému, prečo bolo dôležité, či sa to zdalo dobré aj im?

Odpoveď: To naznačuje, že vedeli, že to je to, čo chcel Duch Svätý. Hoci by nechceli ísť proti Duchu Svätému, nebolo by správne, keby Duch Svätý chcel, aby poslúchali a niečo urobili, a nikto by nevedel, čo sa od nich očakáva.

Podobne aj dnes Boh vie, čo je dobré a čo nie. Napriek tomu však stále potrebujeme náš úsudok, aby sme rozoznali, čo je z Božieho hľadiska najlepšie.

Mimochodom, Judáš Barsabáš je zaujímavé meno. „Barsabáš“ znamená syn soboty, takže sa možno narodil v sobotu, ale takmer určite bol židovským veriacim.

Otázka: Sú príkazy uvedené v Skutkoch apoštolov 15:29 stále platné pre dnešných kresťanov?

Odpoveď: Kresťania sa zhodujú, že prikázania týkajúce sa sexuálnej nemorálnosti sa nezmenili, ale nezhodujú sa v otázke prikázaní týkajúcich sa jedla obetovaného modlám, krvi a mäsa uškrtených zvierat. Všetci sa zhodujú, že list od apoštolov bol v tej dobe záväzný pre všetkých kresťanov a ich dodržiavanie by neurazilo židovský ľud (kresťanov aj nekresťanov).

1. Niektorí skutoční kresťania to vnímajú tak, že keďže tento list pochádzal od apoštolov a tí nikdy nehovorili, že platí len na určitú dobu, všetky tieto prikázania sú záväzné aj dnes. Takto vo všeobecnosti vnímali tieto prikázania kresťania v druhom a treťom storočí. Taký je aj môj názor.

Napríklad dielo „Octavius“ od Minucia Felixa (okolo roku 210 n. l.), kap. 30, s. 192, uvádza, že kresťania vo svojom jedle nepoužívali ani krv jedlých zvierat. Medzi ďalších kresťanov z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí uvádzali, že kresťania nekonzumovali krv, patrili Justín Mučeník (150 n. l.), kresťania z Vienne a Lugduna (177 n. l.), Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.), Tertulián (198–220 n. l.) a Laktancius (cca 303–cca 325 n. l.)

2. Ďalší názor je, že sexuálne obmedzenia sú záväzné, zatiaľ čo stravovacie obmedzenia závisia od nášho svedomia a od ľudí, ktorých nechceme priviesť k hriechu. Hoci bol tento list v tej dobe záväzný, Pavol neskôr uviedol, že absolútny zákaz mäsa obetovaného modlám je vecou svedomia.

Otázka: Kto mal v Skutkoch apoštolov 15, 37–40 pravdu a ako to nakoniec dopadlo?

Odpoveď: Z pohľadu Barnabáša bol Ján Marek jeho bratranec a možno Barnabáš videl, že Marek sa skutočne pokánil za to, že ich opustil. Z pohľadu Pavla bolo pre túto službu kľúčové mať niekoho, kto prešiel skúškou v boji (a obstál), na koho sa dalo nielen spoľahnúť, ale o kom Pavol vedel, že sa na neho dá spoľahnúť. Pavol pravdepodobne nepoznal Marka tak dobre ako Barnabáš.

Z Božieho hľadiska toto rozdelenie prispelo k Božej sláve. Silas (= Silvanus) a Timotej sa pridali ako Pavloví spolupracovníci. Cirkevné dejiny nám hovoria, že Barnabáš a Marek odišli do Egypta a tam zvestovali evanjelium. O pár storočí neskôr sa Egypt stal jedným z hlavných centier kresťanstva, pričom ďalšími tromi boli Jeruzalem, Rím a Konštantínopol. Pavol a Marek sa zmierili v 2. Timoteovi 4:11.

Otázka: Je osoba spomenutá v Skutkoch apoštolov 16:1 tá istá osoba, ktorej boli adresované 1. a 2. list Timoteovi?

Odpoveď: Áno.

Otázka: Ako si myslíte, že sa Pavol cítil v Skutkoch apoštolov 16:1, keď sa opäť vracal do mesta, kde ho ukameňovali a nechali ležať ako mŕtveho?

Odpoveď: Možno mal Pavol určitý strach, že urobia znova to, čo už predtým preukázali, že sú ochotní urobiť. Alebo možno Pavol nad tým ani nerozmýšľal. Tretí názor je, že tá bolestivá spomienka mu skutočne prišla na myseľ, keď Pavol opäť vstúpil do mesta, ale rozhodol sa, že mu to je jedno. Možno si po všetkom, čo urobil proti kresťanom, a vzhľadom na Božiu úžasnú milosť, Pavol pomyslel, že nasledovanie Boha mu prinesie ešte viac utrpenia a smrti, než pôjde do neba, a že by sa mal radšej pustiť do práce, dokončiť to, čo od neho Boh chcel, a mať to za sebou.

Možno existujú miesta a ľudia, ktorí vo vás vyvolávajú pomerne bolestivé spomienky. Ak vás však Boh povolal, aby ste sa vrátili, dúfajme, že Božia láska vo vašom srdci je silnejšia ako vaše spomienky.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 16:1–5 Pavol a Silas obrezali Timotea, keď predtým potvrdili, že pohanom nie je potrebné podstúpiť obriezku, a zároveň neobrezali Tita?

Odpoveď: Pavol vedel, že Timotej nemusí byť obrezaný, ale toto „dobrovoľné obrezanie“ malo za cieľ upokojiť Židov. V skutočnosti ide o tri otázky: prečo to Pavol urobil, či konal správne a akými zásadami by sme sa mali riadiť dnes.

1. Prečo Pavol obrezal Timotea?

Pavol to urobil, aby upokojil Židov, ktorí vedeli, že Timotej nebol obrezaný tak, ako by mal byť Žid. Pavol chcel odstrániť prekážku, ktorá bránila Židom prijať evanjelium. V rámci rozumu máme byť všetkým pre všetkých, ako sa píše v 1. Korinťanom 9:19–23. Ako druhý príklad, Pavol by dokonca prestal jesť určité mäso, ak by to znamenalo, že nespôsobí, aby niekto padol, ako sa píše v 1. Korinťanom8:13 a Rimanom 14:20–21.

2. Mal by Pavol obrezať Timotea?

Pavol bol apoštol, ale to neznamená, že sa nikdy nedopustil chyby v úsudku. Áno, som si istý, že to upokojilo Židov, ale za určitú cenu. Mnohí Židia nikdy nepochopili posolstvo, že evanjelium nahradilo zákon a že už nie sme pod zákonom, ale pod milosťou. Mnohí Židia vstúpili do cirkvi ako „judaizanti“ a nikdy to správne nepochopili. Skutky apoštolov 16:1–5 hovoria, že sa to stalo v Lystre neďaleko Derbe a v Ikoniu. Všetky tieto mestá sa nachádzajú v Galácii a podľa Listu Galaťanom tam boli problémy s tým, že sa ľudia vracali k zákonu. Hoci Pavol skôr v Galácii obrezal Timotea len preto, aby upokojil Židov, neskôr nakoniec povedal Galaťanom: „Všimnite si: Ja, Pavol, vám hovorím, že ak sa necháte obrezať, Kristus pre vás nebude mať žiadnu hodnotu.“ (Galaťanom 5:2)

3. Aké zásady si z toho môžeme vziať a dodržiavať ich dnes?

3.1 Áno, mali by sme robiť kompromisy a riadiť sa zásadou, že máme byť všetkým pre všetkých, nemali by sme však zanedbávať vyššiu zásadu, ktorou je nekompromitovať posolstvo. Obriezka Timotea mohla síce urobiť evanjelizáciu zdanlivo ľahšou, ale za cenu toho, že do cirkvi začali prichádzať neveriaci a mladí kresťania boli zmätení. Podobne môžeme pôsobiť efektívnejšie v evanjelizácii, ak nikdy nehovoríme o pekle alebo o Kristovom panstve. Ale je skutočne zoslabenie evanjelia tým, čo chcú robiť poslušní vyslanci?

3.2 Keď chcete urobiť kompromis, aby bolo ľahšie zdieľať evanjelium, spýtajte sa sami seba, prečo. Ak to nesúvisí s evanjeliom, pokojne to urobte. Ak to priamo súvisí s evanjeliom, nerobte to. Ak to nepriamo súvisí s evanjeliom, napríklad ak by jedlo mohlo priblížiť alebo vzdialiť od Boha, pozrite si nasledujúci bod.

3.3 V Liste Rímskym 14,15–16 sa uvádza lepší spôsob, ako urobiť kompromis. Nerobte to, čo spôsobuje, že váš brat zakopne, ale na druhej strane nedovoľte, aby sa o tom hovorilo ako o niečom zlom.

3.4 Aj vodcovia ako Peter a Pavol môžu urobiť chybu a prijať zlé rozhodnutia. Tieto rozhodnutia môžu byť natoľko zlé, že môžu mať dôsledky, ktoré môžu zmätiť nových kresťanov. Mali by sme vodcom poukázať na ich chyby a môžeme zverejniť opravu v rozsahu, v akom boli ľudia týmto problémom zavedení na scestie, ako to urobil Pavol s Petrom v Liste Galaťanom 2. Avšak pokiaľ nerobia veci, ktoré by ich diskvalifikovali z úradu, sú naďalej našimi vodcami. Ak si myslíte, že nejaký kresťanský vodca je dokonalý, znamená to len to, že ho veľmi dobre nepoznáte. Nikto z nás nie je dokonalý a všetci by sme sa mali snažiť byť viac podobní Kristovi.

Otázka: Bolo správne, že Pavol v Skutkoch 16:3 obrezal Timotea len kvôli uznaniu ostatných, keďže 1 Korinťanom 7:18–19 hovorí, že obriezka nie je nič, a Galatským 5:2–3 hovorí, že by sme sa nemali dať obrezať?

Odpoveď: Existuje päť rôznych názorov.

a) Ide o inú otázku: Pavol a Timotej nikdy neverili, že obriezka by Timoteja ospravedlnila. Neurobilo sa to z náboženských dôvodov, ale aby sa neurazili Židia.

b) Skoršie obdobie: Pavol obrezal Timotea dlho predtým, ako napísal 1. list Korinťanom a List Galaťanom. Boh zrejme ešte nezjavil Pavlovi, že kresťania by sa nemali obrezávať z náboženských dôvodov. Boh neočakáva, že niekto bude poslúchať príkaz, ktorý ešte nedal.

c) Pavol bol nekonzistentný: Pavol urobil chybu tým, že dal Timoteovi obriezku, pretože to v očiach Židov vyzeralo, ako keby to bolo z náboženských dôvodov. Keď si Pavol neskôr uvedomil svoju chybu, napísal 1. list Korinťanom 7:18–19 a List Galaťanom 5:2–3. Pavol výslovne spomenul, že Titovi obriezku neurobil, v Liste Galaťanom 2:3.

Nemalo by byť prekvapením, že apoštoli neboli dokonalí. Peter urobil do istej miery podobnú chybu, keď nejedol s pohanmi v Liste Galaťanom 2:11–14.

d) Aby nebol prekážkou pre iných: Pavol dal Timoteovi obriezku skôr, lebo nechcel byť prekážkou pre slabších bratov, ako sa píše v Liste Rímskym 14. Keď sa však „slabší bratia“ stali takými silnými, že začali tyranizovať cirkev, Pavol musel reagovať na túto hrozbu legalizmu.

e) Návšteva synagógy: Timotej by bol považovaný za Žida, pretože jeho matka bola Židovka. Okrem toho čas slovesa naznačuje, že jeho otec bol mŕtvy. Keďže Pavlova metóda spočívala v tom, že najprv išiel do synagógy, Timoteovi by nebol povolený vstup, keby sa rozniesla správa, že Timoteus nebol nikdy obrezaný. Hoci Pavol mohol urobiť chybu, je rozdiel medzi tým, či sa obriezka považuje za nevyhnutnú pre spasenie (čo Pavol nikdy nenaznačil), a tým, či je užitočná pre evanjelizáciu.

Otázka: Ako v Skutkoch apoštolov 16:6 zabránil Duch Svätý Pavlovi a jeho spoločníkom kázať v rímskej provincii Ázia?

Odpoveď: Neexistujú žiadne dôkazy o použití sily alebo nátlaku. Pavol a jeho spoločníci boli poslušní Bohu a najpravdepodobnejšie im Duch Svätý nedovolil, aby mali pokoj na to, aby išli do Ázie, alebo im Duch Svätý jednoducho povedal, aby tam nešli. Pavol prešiel okrajovými oblasťami východnej Mýzie (vrátane Troady), ale zrejme tam nekázal. Mesto Troas sa v Pavlových časoch nachádzalo južne od klasického mesta Trója. Tento zákaz platil len dovtedy, kým nenastal vhodný čas. Niektorí sa zase domnievajú, že Duch Svätý použil chorobu ako prostriedok, aby Pavla odtiaľ zadržal. Aj dnes niekedy Duch Svätý pôsobí na nášho ducha, aby nám dal vedieť, že by sme mali alebo nemali niečo urobiť.

Toto by sa dalo nazvať „dvojité vedenie“, keď Boh hovorí: „Nerob to, namiesto toho urob toto.“ Ďalšími príkladmi dvojitého vedenia sú: David Livingstone sa pokúsil ísť do Číny, ale Boh ho namiesto toho poslal do Afriky. William Carey chcel ísť do Polynézie, ale Boh ho namiesto toho poslal do Indie. Adoniram Judson najprv odišiel do Indie, ale nezostal tam a namiesto toho odišiel do Barmy (Mjanmaru). Zdá sa, že Boh vám povie len toľko, koľko potrebujete vedieť, a to až vtedy, keď to potrebujete vedieť.

Zrejme mal Boh iné plány pre Bithynčanov a obyvateľov provincie Ázie (vrátane Efezčanov). Evanjelium počuli neskôr, ako ukazujú Skutky apoštolov 18:19–21, 18:24–19:41 a 1. list Petrov 1:1.

Otázka: Ako by sme mali reagovať, keď nám Boh v Skutkoch apoštolov 16,6–7 povie „nie“ na niečo, o čom vieme, že nie je hriešne, aj keby to mohlo posilniť Jeho kráľovstvo?

Odpoveď: Ak to aj tak chceme urobiť, je to neposlušnosť. Nebuďte ako Bileám, ktorého Boh v knihe Numeri 22 varoval prostredníctvom osla, a Bileám napriek tomu stále túžil po peniazoch. Rozširovanie Božieho kráľovstva nie je naším primárnym cieľom. Naším primárnym cieľom je oslavovať Boha tým, že Ho milujeme a poslúchame. Či už v duchovnej oblasti, v podnikaní alebo inými spôsobmi, ľudia, ktorí sú hriešni, majú veľkú tendenciu odvracať zrak od cieľa a zamieňať si prostriedok na dosiahnutie cieľa s cieľom samotným.

Otázka: Bol muž vo videní v Skutkoch apoštolov 16:9 Lukáš?

Odpoveď: Nie. Študijná Biblia NIV na strane 1676 uvádza, že nič nenasvedčuje tomu, že by to bol on. Naopak, v Skutkoch apoštolov 16:11 Lukáš používa zámeno „my“, keď hovorí o Pavlovi a jeho spoločníkoch, ktorí sa po prvýkrát vydávajú do Európy, takže Lukáš bol v tomto prípade s Pavlom. Existuje tiež domnienka, že Pavol sa tu s Lukášom stretol po prvýkrát, keď za ním prišiel zo zdravotných dôvodov.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 16:14 muselo Lýdii otvoriť srdce, aby mohla reagovať na Pavlov posolstvo, keď už uctievala Boha?

Odpoveď: Všetci potrebujeme, aby sa nám otvorilo srdce, aby sme mohli reagovať na evanjelium. Duch Svätý pôsobí v ľuďoch podľa Ján 16,8–11. Nikto, a to vrátane tých, ktorí sú od prírody najlepší medzi ľuďmi, nehľadá Boha z vlastnej vôle, ako naznačuje Rímskym 3,10. 2 Korinťanom 4,3–4 hovorí, že evanjelium je zakryté pre tých, ktorí hynú. Musíme sa modliť, aby sa im odhalilo. Skutky apoštolov 16,14 jednoducho zaznamenávajú úžasnú správu, že Duch Svätý pôsobil v Lýdii, aby prijala evanjelium. Hoci tu nie je žiadny náznak nátlaku zo strany Boha, pôsobenie Ducha Svätého je nevyhnutné na to, aby sa niekto narodil znova.

Mimochodom, Tiatira bola mestom v krajine Lýdia predtým, ako ju dobyli Rimania. V Pavlových časoch ju Rimania začlenili do svojej provincie Ázia, ale stále to bolo lýdské mesto.

Otázka: Podporuje Skutky apoštolov16:15 krst detí?

Odpoveď: Nie. Odpoveď nájdete v diskusii k 1. Korinťanom 1:16.

Otázka: Prečo v Skutkoch 16:16–18 Pavla znepokojovalo, keď posadnutá otrokyňa hovorila, že sú od Boha?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Písmo hovorí, že mala ducha veštenia – v gréčtine „python“ – čo znamená, že bola posadnutá duchom pytóna, ktorý pochádzal od gréckeho démona Apollóna. Tu je niekoľko teórií o tom, prečo to Pavla znepokojovalo.

1. Hovorila spôsobom, ktorý ľudí odrádzal. Alebo možno neustále kričala, čím odvádzala pozornosť od Pavlovho posolstva.

2. Hovorila to v pozitívnom zmysle, aby po Pavlovom odchode verili, že dievča posadnuté démonom je jednou z nich, a neskôr nasledovali jej učenie. Prisvojovala si ich posolstvo.

3. Démon chcel, aby všetci vedeli, že Pavol sa snaží obrátiť pohanov (proti tomu existoval rímsky zákon), a hovorí rímskym občanom, aby neuctievali cisára ani rímskych bohov.

Ľudia ľahko pochopia naše posolstvo nesprávne a myslia si, že Ježiš je „cesta k spáse“. Ak by ľudia uverili pravdivým veciam, ktoré povedala tá otrokyňa, v očiach ostatných by to legitimizovalo, že nasledovať Apollóna je tiež dobré.

Otázka: V Skutkoch 16,19 Pavol v podstate vyhnal zdroj príjmu pánov tej otrokyne. Kedy by sme mali v našich vlastných životoch „vyhnať náš zdroj príjmu“, pretože sa to nepáči Bohu?

Odpoveď: Lukáš použil dvakrát to isté sloveso. Keď duch „vysiel“ z dievčaťa, zdroj príjmu „vysiel“ z nich. To môže byť dosť bolestivé, ak si ceníme peniaze, prosperitu a istotu viac ako oslavu Boha. Môžete však získať lepší postoj, keď si uvedomíte, že ak to nie je príjemné Bohu, tak to v prvom rade nikdy nebolo vaše.

Ak ľudia využívajú podvod, okultizmus, niečí zúfalstvo alebo dokonca náboženstvo , aby z ľudí získali viac, mali by sme pomôcť obetiam a budúcim potenciálnym obetiam tým, že to odhalíme. Ak máme v našich životoch zdroj príjmu z niečoho, čo sa Bohu nepáči, mali by sme tento zdroj príjmu odstrániť. To môže znamenať znášať finančnú stratu a s tým prestať, a nie len to predať niekomu inému, aby na tom zarobil.

Všimnite si, že toto dievča bolo posadnuté démonom, a keď bola od neho oslobodená, jej majitelia, ktorým vôbec nezáležalo na jej blahu, boli nahnevaní, že prišli o príjem. Nebolo to naposledy, čo zlí ľudia radšej nechali iných trpieť, ako by mali prísť o časť príjmu. Nič nenasvedčuje tomu, že by majitelia vôbec dbali na náboženský aspekt; chceli len potrestať Pavla za to, že im znížil príjem.

Niekedy si človek môže myslieť, že ak sa v rámci svojej kariéry nezaoberá okrádaním ľudí, krádežami alebo vraždením iných, potom je jeho kariéra dobrá. Ale čo ak pracujete v bežnom zamestnaní, napríklad ako účtovník, programátor, robotník v továrni atď., pre spoločnosť, o ktorej viete, že okráda, kradne alebo vraždí iných (vrátane nenarodených detí), a vaša práca im pomáha dosiahnuť ich cieľ? V takom prípade musíte túto prácu zo svojho života „vyhnať“.

Otázka: Keď v Skutkoch apoštolov 16:19 iný veriaci zarába peniaze spôsobom, ktorý sa nepáči Bohu, ako mu máme povedať, aby sa zbavil svojho príjmu?

Odpoveď: Skutky apoštolov spomínajú len dve miesta, kde pohania ublížili Pavlovi a Silasovi: tu a v Efeze v Skutkoch 19:23–41. Na oboch miestach bol hlavným problémom výpadok príjmu. Satan tu použil dve rôzne techniky: falošné priateľstvo a otvorenú vojnu.

Predstavte si, že by ste povedali inej osobe: „Oslobodil som ťa od potreby vykonávať tvoje povolanie. V skutočnosti som šiel na príslušný úrad a ty už nebudeš môcť vykonávať svoje zvolené povolanie. Môžeš mi poďakovať neskôr.“ Ako by to dopadlo?

Otázka: Ako sa v Skutkoch apoštolov 16,21 vyrovnáte s tým, keď nemáte kázať?
Odpoveď: Rímska ríša ľuďom povoľovala vyznávať vlastné náboženstvo, ale nesmeli sa pokúšať obrátiť rímskych občanov.

Otázka: Čo nám učí Skutky apoštolov 16:25 o bolesti a chvále?

Odpoveď: Pavol a Silas boli v temnej cele, mali zbitá telá a zakrvavené chrbty. Väzenský strážca v Skutkoch apoštolov 16:33 očistil Pavlovým čerstvým ranám. Dúfajme, že zvyčajne nespávali na chrbte! Situácia nevyzerala veľmi nádejne a oni nemali ani tušenie, ako to dopadne. Ale chválili Boha – nie v slnečných časoch, ale práve tu, uprostred svojej bolesti a beznádeje. Boh od nás žiada, aby sme Ho chválili, ale chce, aby sme Ho chválili aj uprostred našej vlastnej bolesti a beznádeje, keď nemáme ani tušenie, ako to dopadne.

Otázka: Existuje v Skutkoch apoštolov 16:26–28 nejaký mimobiblický dôkaz o tomto zemetrasení?

Odpoveď: Nie. Avšak:

1. V tejto horskej oblasti severného Grécka a Macedónska dochádzalo k častým zemetraseniam. Tu sú niektoré významné zemetrasenia v tejto oblasti. (V staroveku bolo zaznamenávanie udalostí veľmi sporadické.)

403 n. l. Konštantínopol (vyhnanie Zlatoústeho)

856 n. l. Korint, Grécko 45 000 mŕtvych

1858 Korint, Grécko

1928 Korint, Grécko

3/18/1953 Severozápadné Turecko 1 200 mŕtvych 7,2 stupňa Richterovej stupnice

7/26/1963 Skopje, Severná Makedónia 1 100 mŕtvych 6,0 stupňov Richterovej stupnice

Pokiaľ ide o menšie zemetrasenia, Encyklopédia Britannica uvádza pre Grécko a Turecko, že:

V rokoch 1902 až 1946 došlo k 58 zemetraseniam

V rokoch 1947 až 1966 došlo k 82 zemetraseniam

V rokoch 1967 až 1976 došlo k 45 zemetraseniam

V rokoch 1977 až 1981 došlo k 9 zemetraseniam

2. Toto však nebolo obyčajné zemetrasenie. Budova zostala stáť, ale reťaze sa zázračne odtrhli. Mohlo to byť len lokálne v oblasti väznice.

Pokiaľ ide o to, ako sa mohli otvoriť všetky dvere, v niektorých tureckých väzniciach boli dvere uzatvorené iba mrežami. Zemetrasenie mohlo roztiahnuť dverové zárubne.

Otázka: Ako by ste sa cítili, keby ste boli hosťom muža, ktorý vás dal do okov, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 16:34?

Odpoveď: Tesne predtým, v Skutkoch apoštolov 16:33, väzenský dozorca umyl rany Pavlovi a Silasovi, pravdepodobne aby zabránil infekcii. Prirodzene by to pôsobilo veľmi zvláštne. Dozorca by im však bol veľmi vďačný za to, že neutiekli, pretože podľa (neskoršieho) Justiniánovho zákonníka 9.4.4 by strážca väzňa dostal rovnaký trest ako väzeň, ak by ten utiekol. Okrem toho, ak sa väzenský strážca a jeho rodina chceli obrátiť ku Kristovi, bolo to jediné, čo mohli urobiť – prijať to. Najprv došlo k fyzickému zemetraseniu a potom sa zachvel duch väzenského strážcu, keď si myslel, že všetci väzni ušli. Ako poznamenal Ján Zlatoústy, keďže väzenský strážca a jeho rodina boli Kristom očistení od svojich hriechov, bolo len správne, aby umyli rany Pavlovi a Silasovi.

Mimochodom, väzenskí strážcovia boli zvyčajne bývalí vojenskí veteráni.

Zamyslite sa nad rozmanitým zložením cirkvi vo Filipách: bohatá podnikateľka uctievajúca Boha, bývalá pohanská otrokyňa posadnutá démonom a rímsky väzenský strážca, okrem iných. Keď my ako kresťania ukážeme, že sme všetci jedno v Kristovi uprostred našej rozmanitosti, oslavuje to Boha a je to svedectvom pre svet.

Otázka: Na aký rímsky zákon sa Pavol a Silas odvolali v Skutkoch apoštolov 16:37?

Odpoveď: Podľa Valeriánových a Porciánových zákonov, ktoré boli sepsané v rokoch 509 p. n. l. až 195 p. n. l., sa na rímskeho občana nevzťahovali miestne zákony, pokiaľ s tým nesúhlasil. Rímsky občan sa mohol vyhnúť trestu smrti, mučeniu alebo uväzneniu tým, že sa odvolal na Cézara, ktorý následne o prípade rozhodol. Pokiaľ ide o to, prečo by Pavla bičovali skôr, než sa ho najprv opýtali, či je rímskym občanom, podobná udalosť sa stala rímskemu občanovi, ktorého bičovali ešte istý čas aj po tom, čo zakričal, ako uvádza Cicero v diele „Verrine Orations“, 2.5.161–162. Ak však magistrát zbil rímskeho občana, keď nemal, mohlo to zabrániť tomu, aby tento magistrát niekedy v budúcnosti opäť zastával rímsku funkciu.

Otázka: Aké mimobiblické dôkazy existujú v Skutkoch apoštolov 17:6 pre toto podivné grécke slovo označujúce „vládcu mesta“ (politarch)?

Odpoveď: Kedysi neexistoval žiadny. Archeológovia však toto slovo po prvýkrát objavili v roku 1835 na oblúku mimo Solúna. Odvtedy sa tento termín našiel na šestnástich alebo sedemnástich ďalších miestach, avšak iba v súvislosti s mestami v Macedónsku. Mimochodom, pre týchto Židov muselo pôsobiť zvláštne, že predstierali, ako veľmi ich rozhorčuje potreba brániť povesť Rímskej ríše.

Otázka: Prečo boli v Skutkoch 17,11 Berejčania ušľachtilejší ako Tesalonickí, keďže Pavlovi až tak nedôverovali?

Odpoveď: Boli ušľachtilejší, lebo kriticky porovnávali Pavlove slová so Starým zákonom. Viera Tesalonických nebola o nič menej platná. Aj dnes je viera kresťana stále platná, ak jednoducho uveril tomu, čo mu povedali jeho kresťanskí priatelia a rodina. Je však lepšie preskúmať fakty a pozrieť sa na všetky dôkazy, ktoré vieru podopierajú.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 17:14–15, išiel Pavol do Atén [údajne] sám, pričom Silasa a Timotea nechal v Berei, alebo poslal Pavol Timotea späť do Tesaloniky, ako naznačuje 1. list Tesalonickým 3:1–2?

Odpoveď: V prvom rade nevieme, či Pavol pôvodne plánoval ísť do Atén, ktoré v tom čase mali pravdepodobne nie viac ako 10 000 obyvateľov. V tom čase už stratili akýkoľvek politický vplyv, boli však „intelektuálnym hlavným mestom“ Grécka. Bolo to v podstate „historické chrámové mesto“ a univerzitné mesto. Pavol mohol mať v úmysle vydať sa po 500 míľ dlhej Egnatiovej ceste k Jadranskému moru a ísť priamo do Ríma. Nepokoje v Solúne ho však mohli prinútiť odbočiť na juh do Atén. Existujú dve rôzne odpovede, ktoré účinne zodpovedajú na túto otázku, hoci ja uprednostňujem tú druhú.

Žiadny dôkaz o tom, že Timotej bol v Aténach: 1. Tesalonickým 3:1–2 nikde nehovorí, že Timotej bol s Pavlom v Aténach. Skôr sa tam len uvádza, že Pavol poslal Timoteja. Pavol mohol Timotejovi nariadiť, aby išiel, buď listom, alebo ústne prostredníctvom iného spolupracovníka. Ľudia vtedy aj dnes neustále delegujú úlohy na iných prostredníctvom správ.

Timotej mohol ísť do Atén a potom odísť: Skutky apoštolov 17:14–15 hovoria, že Pavol najprv odišiel do Atén, ale čakal tam na nich. Pavol teda odišiel na Areopág skôr, ako Timotej a Silas prišli do Atén; oni prišli do Atén a potom Pavol poslal Timoteja späť do Solúna.

Takže potom, čo Timotej odišiel do Berey, buď

a) odišiel do Atén za Pavlom a potom mu Pavol povedal, aby sa vrátil do Solúna,

b) zostal v Berei a listom alebo prostredníctvom posla dostal pokyn vrátiť sa do Solúna.

c) na ceste do Atén dostal listom alebo prostredníctvom posla pokyn, aby sa vrátil do Solúna.

Toto je jeden z detailov, ktoré nám Skutky apoštolov neprezrádzajú.

Otázka: Prečo by sa Pavol v Skutkoch 17:16 mal cítiť provokovaný pri pohľade na všetky tie krásne sochy? Ako by sme sa mali cítiť, keď vidíme umelecké, majstrovsky vyhotovené chrámy a oltáre?

Odpoveď: V najhoršom prípade si predstavte precízne a profesionálne umelecké spracovanie mayských chrámov s ich dobre navrhnutými bazénmi na dne, do ktorých hádzali mŕtve telá ľudských obetí. Gréci, Rimania, Egypťania a iní síce nepraktizovali ľudské obete. Xenofón, mimochodom, označil Atény za jeden veľký oltár a obetu. Sarkasticky povedal, že v Aténach je ľahšie nájsť boha ako človeka. V Aténach bolo pravdepodobne viac oltárov ako vo zvyšku Grécka dokopy. Tieto modloslužobné chrámy a oltáre však uväznili ľudí v duchovnom otroctve voči ich „bohom“, ktorí boli v skutočnosti démonmi. Spomeňte si tiež na architekta nádherného Tádž Mahalu. Nebol to náboženský chrám, ale mauzóleum pre veľmi milovanú manželku vládcu. Chcel sa uistiť, že sa už nikdy nepostaví nič, čo by mu mohlo konkurovať, a tak architekta za jeho dobrú prácu odmenil tým, že ho dal popraviť. Boh sa možno viac zameriava na morálnu stránku vecí, zatiaľ čo mnohí ľudia hľadia len na fyzickú stránku. Grécke slovo, ktoré tu označuje Pavlov „úzkosť“, je lekársky termín, ktorý môže tiež označovať záchvat alebo epileptický záchvat. Možno by sme sa mali viac zamerať aj na morálnu stránku.

Možno nehovoríme ako Pavol, lebo sa necítime tak, ako sa cítil Pavol. Necítime sa tak, ako sa cítil Pavol, lebo nevidíme tak, ako videl Pavol.

Otázka: Aké tri reakcie mohol Pavol v Skutkoch 17,16 zvoliť a ktorú z nich si nakoniec vybral?

Odpoveď: Tri reakcie sú: boj, útek alebo dialóg. Z emocionálneho hľadiska mohol Pavol konať z hnevu, strachu alebo lásky. Pavol sa rozhodol s nimi nadviazať dialóg kvôli svojej láske k Bohu a k nim.

Otázka: Prečo Pavol v Skutkoch apoštolov 17:18–34 citoval pravdu z pohanských zdrojov? Konkrétne básnika Epimenida (600 pred Kr.) z Knóssu na Kréte, ktorý ako Minos, syn Dia, povedal: „v ňom žijeme, pohybujeme sa a existujeme“, a cilický básnik Aratos (cca 315–240 pred Kr.) vo diele Phaenomena a stoik Kleanthes z Assosu (331–233 pred Kr.) v Hymne k Zeusovi: „Sme jeho potomkami“

Odpoveď: Pavlove citáty boli zámerné a jeho poslucháči ich aj ako také chápali. Pavol vytváral spoločnú základňu, s ktorou sa mnohí z jeho poslucháčov mohli stotožniť. Aratus napísal: „S Zeusom má každý z nás vo všetkom čo do činenia, lebo aj my sme jeho potomkami.“ Klement Alexandrijský vo diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 1, kap. 14, s. 313, uvádza k tomu zaujímavú myšlienku. Hovorí, že Pavol citoval pravdivé výroky gréckych básnikov, aby niektorých povzbudil a iných zahanbil. Možno chcel Pavol poukázať na to, aké zvláštne bolo, že poloateistickí epikurejci a panteistickí stoici uctievali grécke modly a skladali im chválospevy.

Otázka: Keďže Pavol v Skutkoch 17,23–30 zvestoval Grékom neznámeho boha, ktorého tušili, majú aj dnešné náboženstvá nejakého neznámeho boha, ktorého tušia, alebo, ako to vyjadril jeden človek, „skrytého Krista hinduizmu“?

Odpoveď: Táto myšlienka a formulácia pochádzajú od Raymonda Panikkara z diela „Neznámy Kristus hinduizmu“ (str. 137). Je to rovnako nesprávne, ako keby sme tvrdili, že uctievači Baala v skutočnosti uctievali pravého Boha Izraela. Pavol nepochválil ich uctievanie, ale skôr ich úprimné priznanie, že nepoznali konkrétneho Boha. To, ako blízko alebo ďaleko je neveriaci od Krista, alebo čo urobil pre falošného boha v porovnaní s hľadaním jediného pravého Boha, nie sú podrobnosti, ktoré musíme zisťovať. Skôr Pavol „zúril“, keď videl všetkých tých bohov a oltáre v Aténach (Skutky apoštolov 17:16). Pavol vedel, že sa musia odvrátiť od modiel, ktorých obety sú určené démonom, nie Bohu, ako to uvádza v 1. Korinťanom 10,19–20. Pavol povedal: „Preto, moji milovaní, utekajte pred modlárstvom,“ v 1. Korinťanom 10,14. Musíme sa chrániť pred modlami podľa 1. Jánovej 5,21.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 17:18–34, ľutoval Pavol neskôr tento prístup, keď zdôraznil, že Korinťanom v 1 Korinťanom 1:18–2:8, na svojej ďalšej zastávke po Aténach, kázal iba Krista?

Odpoveď: Hoci sa názory na túto otázku líšia, niektorí si myslia, že áno.

V Aténach Pavol začal tým, že nadviazal na ich náboženstvo, poukázal na niektoré dobré pravdy, ktoré si v ich náboženstve zaslúžia rešpekt, poukázal na niektoré nekonzistentnosti v ich uctievaní modiel a odlíšil pravdu o Kristovi.

V Korinte Pavol zdôraznil, že svetskú múdrosť nemožno postupne meniť tak, aby viedla ku Kristovi, že kázal iba Krista a chcel, aby ich viera spočívala na Božej moci, nie na ľudskej múdrosti.

Nech už to bolo akokoľvek, Pavol kázal o Kristovi, používal Písmo, reagoval na potreby ľudí, naďalej vyvracal argumenty (2 Korinťanom 10:5) a snažil sa byť všetkým pre všetkých, aby zachránil aspoň niektorých (1 Korinťanom 9:19–22).

Je zaujímavé porovnať tri Pavlove kázne:

1) Antiochia v Pisídii (v skutočnosti však vo Frýgii, nie v Pisídii) Skutky apoštolov 13:16–43

2) V Lystre nebola žiadna synagóga – Skutky apoštolov 14:15–17

3) Atény – Skutky apoštolov 17:22–31, Skutky apoštolov 20:18–35; pozri 1 Korinťanom 2:2–5

Viac informácií nájdete v diskusii o 1. Korinťanom 1:18–2:8.

Otázka: Aký dôkaz o tom, že Pavol neuspel, nachádzame v Skutkoch 17:18–34?

Odpoveď: Názor, že Pavol bol sklamaný výsledkami v Aténach, preslávil sir William Ramsay, ako uvádza publikácia „The Message of Acts Revised Edition“ na s. 272–273. N. B. Stonehouse však píše, že tento názor je „neudržateľný“. V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Cirkev v jednom z popredných gréckych miest musela byť zanedbateľná; spomínajú sa len dvaja ľudia a Pavol tejto cirkvi nikdy nenapísal. Na druhej strane, hoci boli Atény a ich univerzita považované za kultúrne a vzdelávacie centrum rímskeho sveta, počet obyvateľov Atén bol len okolo 10 000.

2. V cirkevných dejinách je len málo dôkazov o význame cirkvi v Aténach.

3. V Skutkoch apoštolov 17:18 niektorí kritizovali Pavla ako „zberača semien“, eklektika, ktorý čerpal slová z rôznych zdrojov, aby si vytvoril vlastnú filozofiu.

4. Keď Pavol prišiel z Atén do Korintu, prišiel v slabosti, strachu a veľkom chvení, ako sa píše v 1. Korinťanom 2:3.

Aténčania ho chceli počúvať a hoci s ním nesúhlasili a správali sa k Pavlovi povýšenecky, nepreťahovali ho. Niektorí radi diskutujú o Bohu a duchovných veciach, ale nikdy nie sú ochotní sa k niečomu zaviazať. Niektorí odmietajú evanjelium, lebo si myslia, že je falošné, iní ho odmietajú, lebo si myslia, že je triviálne. Myslia si to preto, lebo majú „náhradu za Boha“. Modla je čokoľvek, čo je náhradou za Boha. Niekedy môže byť modlou dokonca aj ideológia.

Ale aspoň z pozitívneho hľadiska sa Židia, ktorí prenasledovali Pavla z mesta do mesta, zrejme neodvážili pokúsiť sa ho zastaviť, keď dorazil do pohanského Atén. Atény sa hanbili za to, že pred stáročiami popravili filozofa Sokrata. Odvtedy boli ochotné nechať prehovoriť všetky školy a keďže považovali Pavla za filozofa, skôr by ublížili prenasledovateľom filozofa než samotnému filozofovi.

Záver: Dôkazy nie sú jednoznačné, že by bol Pavol úplne neúspešný. Je však dokázané, že cirkev v Aténach bola oveľa menšia a menej vplyvná ako grécke cirkvi vo Filipách, Solúne a Korinte.

Otázka: Z čoho obviňovali Pavla v Skutkoch apoštolov 17:18?

Odpoveď: Slovo, ktoré sa tu niekedy prekladá ako „kecal“, malo v skutočnosti špecifickejší význam. Používalo sa na vtáky, ktoré zbierali rôzne semená, a na ľudí, ktorí zbierali odpadky. V podstate obviňovali Pavla, že nemá žiadne originálne myšlienky, ale namiesto toho tu a tam zbiera útržky múdrosti a prezentuje ich, ako keby boli niečím novým.

Je zaujímavé, že samotní aténski filozofi boli obviňovaní z toho, že len tak sedeli a chceli počuť nové myšlienky. Nielen Lukáš to uvádza v Skutkoch apoštolov 17:21, ale aj Thukydides vo svojej Deji 3.38.5 hovorí o Aténčanoch: „Ste najlepší v tom, ako sa necháte oklamať niečím novým, čo sa povie.“ Neskôr, keď sa Macedónci chystali dobyť Atény, aténsky Démosthenes obvinil Aténčanov, že vždy žiadajú nové myšlienky. Filip 1.10.

Otázka: Ako sa Pavol v Skutkoch apoštolov 17:18 pokúsil osloviť epikurejcov, ktorých učenie vychádzalo z učenia Epikura zo Samu (341–270 pred Kr.)?

Odpoveď: Epikuros veril, že dve hlavné veci, ktorých si človek môže byť vedomý, sú bolesť a potešenie. Tvrdil, že hlavným cieľom človeka je maximalizovať potešenie a šťastie. Veril, že bohovia, ak vôbec existujú, sú pre ľudstvo irelevantní a že primárnymi príčinami sú hmota a náhoda. http://www.nidlink.com (October 29, 2002 ) uvádza, že Epikuros bol priekopníkom v tom, že do svojej školy prijal ženy a otrokov.

Epikurejci verili, že iba hmotné atómy trvajú večne a že neexistuje posmrtný život. Epikuros a Chrysippos tvrdili, že buď neexistuje žiadny boh, alebo ak existuje, stará sa iba o seba samého, podľa Theofilovho Listu k Autolykovi, kniha 2, kap. 4, s. 95.

Podľa diela „Octavius“ od Minucia Felixa (210 n. l.), kap. 34, s. 194, verili stoici aj epikurejci, že svet bude zničený ohňom. Podľa Encyklopédie Britannica bol jedným z hlavných cieľov Epikura zbaviť človeka strachu z bohov. Ľudia by mali byť oslobodení od strachu zo smrti a súdu. Epikurejci nemali veľa etického učenia. Existovali dva typy epikurejcov: pôvodní a „mutovaní“. Pôvodní epikurejci verili v umiernenosť. Napríklad hladovanie aj prejedanie sa spôsobovali bolesť. Neskorší, „mutovaní“ epikurejci boli milovníci zábavy, ktorí hovorili: „Jedz, pij a buď veselý, lebo zajtra zomrieme.“ Dnešných stúpencov Ayn Randovej by sme mohli považovať za podobných pôvodným epikurejcom. Bolo len málo slávnych epikurejcov, ale jedným z nich bol rímsky básnik Lukrécius.

Proti tomu Pavol uviedol nasledujúce.

1) Bol to Boh, nie náhoda, kto stvoril svet a všetko v ňom

2) Boh určuje, kedy a kde ľudia žijú

3) Ľudia by mali hľadať Boha

4) Musíme činiť pokánie pred Bohom

5) Boh je nám blízko

6) Boh bude súdiť svet spravodlivo

7) Dôkaz pravého náboženstva: Ježišovo vzkriesenie

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 17:18–31 spomínajú modly v súvislosti s epikurejcami?

Odpoveď: Epikuros nepopieral existenciu gréckych bohov, keďže napísal (List Menoeceovi 123): „Ich existenciu poznáme prostredníctvom bezprostredného vnímania.“ Iní epikurejci písali: „Sú stvorení z ušľachtilejšej podstaty než my a prebývajú ďaleko v medzisvetových priestoroch“ (Plutarch, Moralia 731 D, 734 C; Intermundia, Cicero, N.D. i.8). Stoici obviňovali epikurejcov z ateizmu. Toto obvinenie nebolo celkom pravdivé, ale epikurejci neverili, že by sa bohovia zaujímali o ľudské záležitosti alebo ich ovplyvňovali.

Hlavnými protivníkmi epikurejcov boli stoici. Hoci stoici boli panteisti a epikurejci sa podobali ateistickým racionalistom, obidve skupiny trpeli nekonzistentnosťou, keď popierali bohov, no zároveň výslovne uznávali grécke a neskôr rímske modly.

Otázka: Ako sa Pavol v Skutkoch apoštolov 17:18 pokúsil osloviť stoikov, ktorých učenie vychádzalo zo Zéna z Kítia na Cypre (cca 320 – cca 250 pred n. l.)?

Odpoveď: Stoici verili v panteistickú silu alebo božskú dušu, ktorá prenikala všetkým, a verili, že dejiny riadi veľký zámer. Neuznávali, že potešenie je nevyhnutne najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť bolesti. Niekedy človek nevedel, ako správne zvoliť to najlepšie potešenie. Boli fatalistickí a Josephus poznamenáva, že mali veľa podobností s farizejmi. Namiesto viery v božský zákon verili, že by mali nasledovať „zákon prírody“.

Podľa Athenagora v diele Obhajoba kresťanov (177 n. l.), kap. 19, s. 138, stoici tvrdili, že všetko bude spálené a svet zažije nový začiatok. Tatian vo svojom diele Oslovenie Grékov, kap. 6, s. 67, dodáva, že stoici verili, že všetko bude zničené a cyklus sa vráti do pôvodného stavu.

Stoici kládli dôraz na tri veci: logiku, fyziku a etiku a usilovali sa formovať charakter ľudí tak, aby bol silný prostredníctvom víťazstiev i tragédií. Ich štyri najvyššie cnosti boli múdrosť, odvaha, sebaovládanie a spravodlivosť. Stoicizmus mal významný vplyv. Seneca, Epiktétos a cisár Mark Aurelius boli stoici.

Proti stoicizmu sa Pavol v Aténach vyjadril takto:

1) Boh stvoril svet a všetko, čo je v ňom; svet nie je Boh

2) Boh je osobný

3) Boh nás živí, my nerobíme nič, aby sme živili Boha

4) Ľudia by mali hľadať Boha, nie len múdrosť a etiku

5) Musíme činiť pokánie pred Bohom

6) Boh bude súdiť svet

7) Dôkaz pravého náboženstva: Ježišovo vzkriesenie

Otázka: Prečo Pavol v Skutkoch apoštolov 17:18–31 spomínal modly pred panteistickými/ateistickými stoikmi?

Odpoveď: Slávny filozof Sokrates bol jediným gréckym filozofom, o ktorom je známe, že bol popravený za to, že neveril v gréckych bohov. Odvtedy sa žiadny iný grécky filozof nepostavil a neprehlásil, že grécki bohovia sú falošní. Jeden zo Sokratových žiakov, Antisthenes, založil cynickú školu a stoici vzišli práve z cynikov.

Treba si všimnúť rozpor medzi stoickou filozofiou a skutočným presvedčením stoikov.

Stoická filozofia: Stoicizmus učil, že všetci ľudia pochádzajú z jedného univerzálneho ducha (nie z gréckych modiel), ktorý preniká hmotou, a že všetci ľudia sú bratia a rovní.

Stoici: Stoici však neboli ateisti, keďže jeden z popredných vodcov stoikov, Kleanthes z Assosu, napísal „Hymnus na Zeusa“ (Zeus bol grécky idol), z ktorého citoval Pavol. Viera stoikov v idolov sa neskôr stala pre kresťanov otázkou života a smrti. Rímsky cisár Mark Aurelius bol stoik, ktorý prenasledoval kresťanov okrem iného aj preto, že neverili v žiadnych bohov okrem jediného pravého Boha.

Pavlov zámer: V Skutkoch apoštolov 17:18–31 Pavol pravdepodobne rafinovane, ale nepriamo poukazoval na intelektuálnu pokryteckosť hymien na Zeusa a schvaľovania gréckych božstiev v porovnaní s vierou v jediného (hoci panteistického) Boha. Kľúčovou otázkou je, že ak je Boh príčinou našej existencie, nemôžeme byť my príčinou Božej existencie.

Otázka: Použil Pavol v Skutkoch apoštolov 17:18–31 argument typu „straw man“, keď tvrdil, že bohovia nie sú tieto ľudské modly? Niektorí polyteisti verili, že modly sú len neživými znázorneniami bohov.

Odpoveď: Pohania nekonzistentne verili tak v neviditeľných bohov, ako aj vo viditeľné sochy. Konkrétne, bohovia mohli byť lokalizovaní tak, že „prebývali“ vo viditeľných sochách, ktoré boli posvätné a mali moc dávať proroctvá a uzdravovať. Napríklad v Efeze nehovorili, že bohyňa Artemis je dôležitá; skôr volali: „Veľká je Artemis Efezská!“ Pozrime sa na to, čo hovorili raní kresťania, moderní hinduisti a moderní katolíci, nie o polyteizme vo všeobecnosti, ale o uctievaní samotných kamenných sôch.

Raná cirkev: Okrem Pavla poukazovalo na túto nekonzistentnosť mnoho ranokresťanských autorov, ktorí používali rôzne argumenty rovnakého typu, že „samotné drevo, kov a kameň nemôžu nič urobiť“. Tu je niekoľko príkladov:

Tatianov Prejav k Grékom, kap. 4, s. 66, 110–172 n. l.

Teofil k Autolykovi, kniha 1, kap. 10, s. 92, 168–181/188 n. l.

Athenagorova Obhajoba kresťanov (177 n. l.) kritizuje pohanov za to, že veria, že skutočné sochy uzdravujú chorých a vyslovujú veštby.

Klement Alexandrijský, „Nabádanie“ (193–217/220 n. l.), kap. 10, s. 199, kritizuje považovanie kameňov a dreva za posvätné veci.

Minucius Felix (210 n. l.) „O koľko pravdivejšie posudzujú vašich bohov prirodzene nemé zvieratá? Myši, lastovičky, kánie vedeli, že nemajú žiadne city: hrýzú ich, šliapu po nich, sedia na nich; a ak ich nezaženiete, stavajú si hniezda priamo v ústach vášho boha. Pavúky dokonca tkáčajú svoje siete cez jeho tvár a zavesujú svoje vlákna priamo z jeho hlavy. Vy utierate, čistíte, škrabete a chránite a kŕmite tých, ktorých ste stvorili;“ Octavius z diela Minucius Felix, kap. 24, s. 187

Octavius z Minucius Felix, 210 n. l., kap. 19, s. 184 a kap. 27, s. 189–190. V kapitole 27 na s. 190 spomína, že pod sochami a obrazmi číhajú démoni.

Cyprian z Kartága (cca 246–258) v Traktáte 6, kap. 7, s. 467 parafrázuje Octavia o zlých duchoch číhajúcich pod sochami a posvätenými obrazmi.

Hinduistické modlárstvo: Dnes vedantickí hinduisti kladú dôraz na Upanišady a na jednu, panteistickú bytosť – Brahmana. Na rozdiel od iných hinduistov nezdôrazňujú Indru, kráľa bohov, ani to, že Šiva je Najvyšší, či že Višnu je Najvyšší, ani iných bohov. Napriek tomu však môžu mať vo svojich domovoch modly týchto alebo iných božstiev, ktorým obetujú ghí (maslo) alebo iné obety. Ako môžu tieto malé plastové alebo kovové modly konzumovať maslo a iné potraviny, najmä ak je všetko Brahman?

Katolícke modlárstvo: Dnes katolíci veria nielen tomu, že Mária roni slzy a uzdravuje, ale aj tomu, že samotné sochy Márie ronia slzy a uzdravujú.

Otázka: Existuje v Skutkoch apoštolov 17:23 nejaký mimobiblický dôkaz o oltári neznámemu bohu?

Odpoveď: Neexistujú žiadne archeologické dôkazy, ale je tu množstvo literárnych dôkazov. Pausanias (2. storočie n. l.) v diele Opis Grécka 1:1:4 hovorí o „oltároch neznámych bohov“ a Filostratos (3. storočie n. l.) v diele Život Apollónia z Týany 6:3:5 spomína: „Je rozumnejšie hovoriť dobre o všetkých bohoch, najmä v Aténach, kde sa stavajú oltáre dokonca aj neznámym bohom.“ Diogenes Laertios v diele Životy filozofov 1:110 spomína, že počas morovej epidémie v Aténach Epimenides vypustil čierne a biele ovce. Aténčania mali obetovať ovce tam, kde sa zastavili, a postaviť oltár najbližšie k miestu, kde sa zastavili. Keď sa ovce zastavili ďaleko od akéhokoľvek existujúceho oltára venovaného bohu, Aténčania postavili oltár neznámemu bohu.

Tiež nevieme s istotou, či Pavol dokončil svoje kázanie, keď ho prerušili aténski filozofi, ktorí sa mu vysmievali.

Otázka: Podporuje Skutky apoštolov 17:23 nejakým spôsobom ateistické tvrdenie, že „Boh“ je jednoducho názov pre to, čo nepoznáme?

Odpoveď: Existuje jeden bod, v ktorom sa kresťania môžu s ateistami čiastočne zhodnúť. „Boh“ je termín pre to, čo nepoznajú. Ale skrze Krista my Boha poznáme. Druhým bodom, s ktorým by ateisti mali súhlasiť, je to, že vzhľadom na rozsah Biblie a vzhľadom na mnohé svedectvá kresťanov kresťanstvo – za predpokladu, že je pravdivé – odhaľuje o Bohu veľa.

Mimochodom, Aischylos v diele „Eumenidy“ nechal boha Apollóna povedať: „Keď prach vsiakne krv človeka, akonáhle je mŕtvy, niet vzkriesenia.“ Ak by tomu niekto veril, posmieval by sa, keď Pavol hovoril o vzkriesení.

Dá sa povedať, že každý, vrátane ateistov, verí v Boha. Ak tu definujeme Boha ako to, čo nie je stvorené, čo ustanovilo prírodné zákony, pôvodnú príčinu, meno boha ateistov je „náhoda“. (prevzaté z prednášky Davida Prentissa.)

Otázka: Ako a kedy by sme mali v Skutkoch apoštolov 17:28 citovať z nekresťanských zdrojov ako pravdivé tvrdenia pri zvestovaní evanjelia alebo pri diskusii s nekresťanmi?

Odpoveď: Malo by sa to robiť veľmi opatrne. Nechceme vyvolať dojem, že veríme – alebo že oni by mali veriť – celému dielu, z ktorého citujeme, aj keby bola jeho časť pravdivá. Pavol, rovnako ako my, môže citovať z niečoho s cieľom nájsť spoločnú pôdu, a to tým, že sa zhodneme na veciach, ktoré obe strany už považujú za pravdivé, skôr než prejdeme k novým témam. Môžeme však to, čo hovoríme, uviesť napríklad takto: „Neverím, že táto kniha/tento zdroj je celkom pravdivý, ale myslím si, že sa zhodneme na tom, že táto jedna veta v ňom je pravdivá.“ V istom zmysle kráčate po tenkom ľade medzi argumentom ad hominem, keď sa odvolávate na to, čo oni považujú za dôveryhodné a spoľahlivé, bez toho, aby ste potvrdzovali alebo dopĺňali ich pohľad na dôveryhodnosť protibiblického zdroja.

Niekedy sa však objavujú aj zaujímavé fakty. Napríklad Xenofanes, ktorý písal v roku 570 pred n. l., sa vysmieval tomu, že bohovia na nebesiach boli všetci svetlošedí a modrookí, presne ako Tráci – aspoň podľa Trákov v dnešnom Bulharsku a severovýchodnom Grécku. Pre Etiópčanov však boli bohovia na nebesiach všetci tmavokoží a vyzerali, no, ako Etiópčania. A keď už sme pri tom, počuli ste niekedy o blondínke s modrými očami, hinduistickej bohyni menom „Brigitte“, alebo o hinduistickom bohu menom Chau Chung? – Myslel som si, že nie. Ak si každá kultúra myslela, že ľudia, ktorí sa fyzicky najviac podobali bohom v nebi, boli oni sami, človek by sa mohol zamyslieť, či obrazy týchto bohov v nebi neboli všetky falošné alebo klamlivé, a Xenofanes mohol mať v niečom pravdu. Tak by ste sa o tom podelili s pohanom? – Možno. Je to kázanie evanjelia? – Nie. Tomu sa hovorí polemika.

V mnohých prípadoch nie je vôbec potrebné odvolávať sa na akékoľvek nekresťanské a antibiblické zdroje ani ich spomínať. Ak však ľudia, ktorí vás počúvajú, majú voči evanjeliu bariéru, v takom prípade môže byť niekedy – hoci nie vždy – dobré ukázať, čo je správne a čo nesprávne na zdroji alebo autorite, ktorej dôverujú.

V prípade Pavla sa kresťania nezhodujú v tom, či Pavol v tejto situácii konal najlepšie, ako mohol. Nevidíme v Aténach žiadnu prosperujúcu cirkev a uverilo len niekoľko ľudí. Možno poslucháči považovali Pavlove slová za zaujímavé, ale jeho učenie sa mohlo ľahko zmestiť do ich existujúceho náboženského pohľadu, keďže všetko, čo povedal, bolo aj tak uvedené v ich vlastných zdrojoch. Na druhej strane by iní argumentovali, že za okolností veľmi skeptického publika urobil Pavol to najlepšie, čo sa dalo urobiť.

Poznal som jedného znovuzrodeného kresťana, bývalého mormóna, ktorý keď svedčil mormónom, jednoducho im citoval z Knihy Mormónov (ktorú poznal celkom dobre). Nemohli s ním vlastne polemizovať, keďže to bolo z ich vlastnej náboženskej knihy. Ale aký úspech mal s týmto jedinečným prístupom, to neviem.

Otázka: Ukazuje Skutky apoštolov17:28 , že panteizmus je pravdivý?

Odpoveď: Nie. Veta „V ňom žijeme, pohybujeme sa a existujeme“ neznamená, že sme fyzicky vnútri Boha, ktorý je duch. Skôr to znamená, že nás všetkých stvoril Boh a že naša ďalšia existencia závisí od Boha. Viac o Pavlovom uvažovaní v tejto súvislosti nájdete v Kolosenským 1:16–17.

Otázka: Ukazuje Skutky apoštolov17:28 –29, že nebeský otec a matka porodili duchovné deti, ako to učia mormoni?

Odpoveď: Nie. V odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

1. Všimnite si, že sa tam nespomína žiadna bohyňa ani matka.

2. Všimnite si, že sa tam nespomína žiadna sexuálna aktivita zo strany Boha. Moslimovia sa často mylne domnievajú, že kresťania veria, že Boh môže mať sexuálne vzťahy. Skutoční kresťania nikdy netvrdili, že Boh je sexuálna bytosť, hoci mormoni učia, že Boh je sexuálna bytosť.

Otázka: Bol Dionýz spomenutý v Skutkoch apoštolov 17:34 ten istý, ktorý sa neskôr stal aténskym biskupom?

Odpoveď: Nie sme si istí, ale Eusebius vo svojej knihe Cirkevné dejiny, kniha 3, kapitola 4, strany 137–138, uvádza, že Dionýz z Korintu (170 n. l.) povedal, že Dionýz, prvý aténsky biskup, a Dionýz Areopagita boli tá istá osoba.

Otázka: Napísal tento Dionýz spomínaný v Skutkoch apoštolov 17:34 diela, ktoré sa pripisujú Dionýzovi Areopagitovi?

Odpoveď: Nie. Tieto diela boli napísané o stovky rokov neskôr, približne v rokoch 485–528 n. l. Encyklopédia Britannica, vydanie z roku 1956 (zväzok 7, s. 396–397), uvádza, že tieto štyri diela spolu s desiatimi listami mali hlboký vplyv na teológov stredoveku, vrátane Tomáša Akvinského, Erigena, Petra Lombarda, Alberta Veľkého a ďalších. Viac ich zaujímal systém kresťanskej teológie v spojení s gréckou filozofiou, ktorý sa v nich nachádzal, ako identita skutočného autora.

Bohužiaľ, filozofia tak nahradila vzťah k Bohu a poslušnosť voči Nemu. Encyklopédia Britannica (1956), s. 396, uvádza: „Ich zložky – kresťanské, grécke, orientálne a židovské – sú zjednotené do organického systému, nie sú len hrubo zmiešané. Možno teologicko-filozofická fantázia nikdy nevytvorila nič pozoruhodnejšie.“ Tento systém zdôrazňoval tok života od Boha cez nebeskú hierarchiu troch po troch úrovniach:

I. serafínov, cherubínov a trónov

II. Pánov, Cností a Síl

IIIIII. Kniežatá, archanjeli a anjeli.

Štúdium údajných vzťahov medzi týmito bytosťami, trojíc rituálov a iných vecí nahradilo jednoduché štúdium Božieho slova. Je to takmer ako keby autor píšuci pod pseudonymom Dionýz Areopagita veľmi pozorne prečítal Kolosanom 2:18–19 a potom urobil všetko, čo mohol, aby to porušil.

Otázka: Kto bol prvý, kto uveril v Acháji – Aténčania Dionýz a Damaris zo Skutkov apoštolov 17,34, alebo Stephánova rodina z 1 Korinťanom 16,15?

Odpoveď: Prvými, ktorí uverili v Acháji, bola rodina Stefanasova. Atény neboli súčasťou rímskej provincie Achája, ale administratívne nezávislým mestom obklopeným Achájou. Autor by to pravdepodobne nevedel, pokiaľ by nežil práve v tej dobe.

Otázka: Máme v Skutkoch apoštolov 18,2 nejaké mimobiblické potvrdenie toho, že cisár Klaudius (41–54 n. l.) nariadil všetkým Židom, aby opustili Rím?

Odpoveď: Áno, rímsky historik Suetonius v diele Claudius 25 píše o tomto vyhnaní a uvádza, že dôvodom boli „ich neustále nepokoje podnecované Chrestusom“. Chrestus bol pravdepodobne chybným zápisom mena Kristus a tieto nepokoje pravdepodobne predstavovali odpor mnohých Židov voči prijatiu Krista. Stalo sa to okolo roku 50 n. l., ale Suetonius neuvádza presný rok.

Rímsky historik Dio Cassius a židovský historik Josephus tiež spomínajú nariadenie Claudia o vyhnaní všetkých Židov z Ríma, ale neuvádzajú rok.

Spomína to aj kresťanský spisovateľ Orosius, pričom uvádza, že sa opiera o Josefa Flavia. Orosius uvádza, že išlo o rok 49 n. l.

Otázka: Prečo bol Pavol v Skutkoch 18:3, 20:34; 1 Kor 9:1–18; 2 Kor 11:7–12; 1 Tes 2:9; 2 Tes 3:7–10 výrobcom stanov a nie profesionálnym rabínom?

Odpoveď: Vtedy neexistovali profesionálni rabíni. Podľa Mišny Pirke Abot/Avot 2:2 sa všetci rabíni mali naučiť nejakému remeslu.

Otázka: V Skutkoch 18:6, kedy si myslíte, že je vhodné správať sa ako Pavol a „otriasť si rúcho“ (alebo, ako v Skutkoch 13:51, „otriasť prach z nôh“)?

Odpoveď: Rozhodli sa, že za žiadnych okolností neprijmú Pavlove slová, a dali to Pavlovi jasne najavo. Keď je presvedčením všetkých ľudí, s ktorými hovoríte , že nebudú nasledovať Boha, odmietajú vás a vaše posolstvo a nevenujú pozornosť vašim slovám, potom vaša úloha varovať ich môže byť splnená. Otriasanie prachu z nôh je pre nich konečným posolstvom, že odteraz ich môže varovať sám Boh. Mimochodom, Pavol to robil iba v synagóge v Korinte. Neskôr Pavol navštívil synagógu v Efeze.

Otázka: Prečo si myslíte, že Boh v Skutkoch apoštolov 18:9–10 prehovoril k Pavlovi práve tu?

Odpoveď: Po prenasledovaniach a chladnom prijatí v Aténach sa mohol cítiť sklesnutý. Aj na iných miestach mal často sľubný začiatok, no nakoniec bol nútený odísť kvôli všetkému odporu. Keď sa možno zamýšľal nad tým, či jeho úsilie prináša vôbec nejaký trvalý účinok, Boh ho povzbudil. Napriek tomu, čo sa stalo predtým, Boh sľúbil Pavlovi, že mu v Korinte nikto neublíži. 2. Korinťanom 1:3–11 tiež ukazuje skľúčenosť, ktorú Pavol v tom čase pociťoval.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 18:9–10 zbožní vodcovia niekedy cítia sklesnutí a znechutení?

Odpoveď: Niekedy to môže byť preto, že nevidia výsledky, ktoré očakávajú, že by mali vidieť. Alebo, čo je rovnako zlé, vidia síce pozitívne výsledky, ale potom zistia, že tieto pozitívne výsledky netrvajú. Pamätajte však, že výsledky patria Bohu.

Na druhej strane sa vodcovia niekedy môžu stať príliš namyslenými. To môže byť pre ostatných ľudí demotivujúce.

Poslušní kresťania, ktorí milujú Pána, sa aj tak môžu dostať do stavu sklamania. Príklady z Biblie zahŕňajú Jóba, Eliáša, Dávida a Pavla. Ďalšími príkladmi kresťanov, ktorí trpeli sklamaním alebo depresiou, sú Martin Luther, Charles Spurgeon, Adoniram Judson, Hudson Taylor, Mary Morrisonová, manželka Roberta Morrisona, David Brainerd a A.B. Simpson.

Pozrime sa na to, čo Pavol mohol vidieť v situáciách svojho života. Smer, ktorým sa Pavol uberal, mohol mať veľkú strategickú hodnotu. Ak by Pavol mohol hovoriť s židovskými vodcami a presvedčiť vedenie, aby prijalo Ježiša za Mesiáša, malo by to obrovský dopad. Ak by Pavol mohol svedčiť rímskemu cisárovi a priviesť ho ku Kristovi, alebo aspoň dosiahnuť, aby sa kresťanstvo stalo akceptovaným náboženstvom, ktoré by nebolo prenasledované, výrazne by to uľahčilo život kresťanom v celej ríši. Pavol podnikol kroky v oboch týchto smeroch, ale nevieme, do akej miery o týchto strategických iniciatívach premýšľal. Bez ohľadu na to však obe tieto potenciálne veľké príležitosti vyšli nazmar. Kresťania v tej dobe nemali k dispozícii zdroje židovského národa ani zdroje Rímskej ríše, ktoré by im pomohli pri šírení evanjelia. Namiesto toho čelili ťažkému boju s Božou pomocou, ale bez podpory inštitúcií.

Ako by ste sa cítili, keby ste boli nadaný kazateľ, učiteľ a činiteľ zázrakov, a potom by ste boli dva roky vo väzení s len veľmi obmedzenou možnosťou pôsobiť na druhých? Sme nástroje. V mojej skrinke na náradie mám kladivo a je to dobré kladivo. Vyberiem ho a použijem, keď je to potrebné, a zvyšok času ho nechávam v skrinke. Netrápim sa tým, či je kladivo plne využívané, alebo či sa kladivo cíti naplnené. Sme nástrojmi pre Boha. Boh nás používa, keď si to želá, a v iných obdobiach nám môže dať len obmedzené príležitosti.

Niekedy nás Boh požiadal, aby sme boli väzňami a otrokmi. Nie vždy nám je dovolené robiť veci na maximum našich možností, ani robiť veci pre Boha na maximum našich možností. Ale Boh od nás nežiada výsledky, ale poslušnú lásku. Musíme byť pripravení, vždy pohotoví a nesmieme sa uraziť, keď nás odsunú na vedľajšiu koľaj a musíme čakať.

Otázka: Čo by sme mali robiť, keď sa cítime sklamaní, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 18, 9–10?

Odpoveď: Ako povedal jeden dobrý kresťanský spisovateľ, nemali by sme sa uraziť kvôli tomu, čo nemôžeme vysvetliť. Priblížme sa k Bohu. Uvedomme si, že prítomný okamih je veľmi malý v porovnaní s budúcnosťou večnosti. To, kým ste, je dôležitejšie ako to, čo robíte a čo sa vám deje. Pavol si to uvedomil vo väzení a to je tajomstvo toho, ako mohol byť radostný aj tam, spievať a chváliť Boha.

Otázka: Čo by sme mali podľa Skutkov apoštolov 18,9–10 robiť, aby sme povzbudili zbožných vodcov?

Odpoveď: Modlite sa za nich, dajte im najavo, že si ich ceníme a modlíme sa za nich. Aj keď by možno potrebovali napomenutie alebo dokonca pokarhanie, dajte im najavo, že ich naďalej rešpektujeme a máme o nich starostlivosť.

Otázka: Máme v Skutkoch apoštolov 18,12 nejaké mimobiblické informácie o prokonzulovi Galliovi?

Odpoveď: Áno, ale skôr než sa budeme venovať konkrétne Galliovi, porozprávajme sa najprv o prokonzuloch vo všeobecnosti. Niektoré rímske provincie boli pod kontrolou cisárskeho legáta, ktorý podliehal cisárovi, iné pod prokonzulom, ktorý podliehal senátu. V Ríme to bol dôležitý rozdiel, pokiaľ ide o to, kto vyberal dane. Korint bol starobylé mesto, ktoré Rimania zničili, ale v roku 47 pred Kr. ho znovu vybudovali. Korint bol hlavným mestom gréckej oblasti známej ako Achája. Achája bola do roku 27 pred Kr. súčasťou Macedónska a podliehala prokonzulovi (menovanému senátom). V roku 15 n. l. Tiberius ju spojil s Macedónskom a Moesiou do jednej cisárskej provincie. Claudius ju v roku 44 n. l. podriadil prokonzulovi menovanému Senátom, podľa Suetonia, Claudius 25.

Junius Annaeus Gallio bol starším bratom slávneho stoického filozofa Lucia Annaeusa Senecu, ktorý bol učiteľom Nera. Nápis v Delfách uvádza, že Gallio bol prokonzulom približne v rokoch 51–52 n. l. Iní interpretujú tento dátum ako 52– 53 n. l. Zdá sa, že sa stal prokonzulom krátko predtým, ako tam prišiel Pavol. Gallio bol veľmi zhovievavý. Podľa Galliovho vlastného brata Senecu „žiadny smrteľník nie je pre nikoho taký príjemný, ako je Gallio pre všetkých.“ Gallio nebol prokonzulom príliš dlho. Po niekoľkých rokoch sa vydal na plavbu, aby sa zbavil opakujúcej sa horúčky. O niekoľko rokov neskôr sa vybral na plavbu do Alexandrie, aby si uľavil od astmy. Nakoniec bol Galliov brat Seneca donútený spáchať samovraždu a neskôr Nero dal Gallia zabiť.

Gallionovo rozhodnutie zamietnuť prípad proti Pavlovi bolo dôležité z hľadiska vytvorenia precedensu. Ak by Gallio uznal Pavla za vinného z propagovania náboženstva, ktoré nebolo zákonné, ostatní guvernéri by mohli nasledovať jeho príklad a vyhnať Pavla hneď, ako by vstúpil na ich územie.

Otázka: Kto v Skutkoch 18:17 zbil Sosténa a prečo?

Odpoveď: Písmo neuvádza, kto zbil Sosténa ani prečo. Pozrime sa na štyri možnosti a potom sa rozhodnime, ktorá je najpravdepodobnejšia.

a) Sosthéna zbili antisemitskí Gréci

b) Židia zbili Sosthena za to, že bol vlažným hovorcom.

c) Žid Sosthenes prijal bitku ako „obetu“, aby sa pokúsil presvedčiť Gallia.

d) Židia zbili Sosthena, pretože sa stal kresťanom.

Správna odpoveď je pravdepodobne a), ale pravdepodobná je aj d). Pavol spomína Sosthéna v 1. Korinťanom 1:1. Keďže Pavol nerozlišoval medzi iným Sosthénom, išlo pravdepodobne o toho istého, čo robí z d) pravdepodobne správnu odpoveď. Sosthén nebolo bežné grécke meno.

Otázka: Bol Apollos v Skutkoch apoštolov 18:24–28 veriacim ešte predtým, ako sa dozvedel o Ježišovi?

Odpoveď: Apollos nepoznal Ježiša, ale podobne ako Abrahám, Jób a iní skutoční nasledovníci, veril v Boha, avšak ešte nemal príležitosť počuť o Ježišovi. Ako učil J. D. Pentecost, pokiaľ ide o Apollosa, pred rozhovorom s Akvilom a Priscillou sa ešte nachádzal v období Starého zákona. Apollos pochádzal z Alexandrie a pravdepodobne mal „helénistický prístup k judaizmu“, ktorý bol oboznámený s gréckou filozofiou. Možno by sa vedel lepšie rozprávať s gréckymi filozofmi ako Pavol.

Otázka: Ak by Apollos v Skutkoch 18:24–28 zomrel predtým, ako sa porozprával s kresťanmi, dostal by sa do neba?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale sú tu tri body.

1. Apollos veril v pravdu o Bohu, ktorú poznal.

2. Pravdepodobne nerozumel Duchu ani ho nemal.

3. Namiesto toho, aby Boh nechal Apollosa v tomto prechodnom stave, v ktorom by bol akýmsi veriacim zo Starého zákona, zabezpečil, aby sa Apollos dozvedel pravdu.

Otázka: Ako podľa Skutkov apoštolov 18,24–28 poučíte niekoho, kto má čiastočné, ale neúplné poznanie pravdy?

Odpoveď: Ak ide o neveriaceho, začnite modlitbou; iba Duch Svätý ho môže obrátiť, ale vy môžete zasiať semienka, sprevádzať ho alebo priviesť ku Kristovi v závislosti od toho, kde sa nachádza. Mnohí kresťania, ktorí sú bývalí mormoni a s ktorými som hovoril, mi povedali, že to, čo ich vyviedlo z mormonizmu, museli počuť asi desaťkrát, kým to na nich malo nejaký účinok. Až potom sa rozhodli urobiť si nejaký výskum, „vediac“, že dokážu, že kresťan sa mýli. Potom zistili, že to nedokážu, a nakoniec opustili mormonizmus a neskôr prišli ku Kristovi.

Ak sú veriaci, ktorí sa mýlia v dôležitých, ale druhoradých veciach, aj tak začnite modlitbou. Možno budete musieť byť voči nim tiež trpezliví. Nediskutujte s nimi, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Niekedy musíte starostlivo dokázať každý bod, ktorý uvádzate; inokedy však nemusíte týmto strácať čas, stačí len predniesť svoje argumenty. Musíte zistiť, kde sa nachádzajú, a zohľadniť danú osobu a situáciu. Je dobré opýtať sa ich, na akom základe zastávajú svoj postoj. Možno už vidia hodnotu vo vašom pohľade, ale majú pocit, že ho nemôžu prijať, lebo si myslia, že by potom museli zmeniť iný názor. To však nezistíte, kým sa ich neopýtate, prečo trvajú na svojom postoji. Potom im možno budete môcť ukázať, že sa môžu zmeniť a prijať váš pohľad bez toho, aby museli zmeniť svoj názor na tú druhú vec.

Môže sa tiež stať, že po tom, čo ste predložili svoje argumenty a oni vysvetlili dôvody svojho stanoviska, zistíte, že to vy sa mýlite, a buď vy, alebo obaja by ste mali zmeniť svoje názory, aby ste sa prispôsobili pravde.

Otázka: Ako vyzeralo mesto Efez v Pavlových časoch, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 19:1?

Odpoveď: Efez bol jedným z troch alebo štyroch najväčších miest Rímskej ríše. V meste bola veľmi silná pohanská prítomnosť a finančné záujmy spojené s pretrvávajúcim pohanstvom. Jeho obchodný rozkvet už pominul, pretože prístav sa zanášal bahnom v dôsledku nadmerného výrubu stromov, nadmerného pasenia dobytka a výroby dreveného uhlia proti prúdu rieky. Rimania sa v roku 65 n. l. pokúsili bahno odstrániť, ale neboli príliš úspešní. Stále však mohli zarobiť veľa peňazí na svojej striebornej bohyni Artemis. Hlavná ulica bola na svoju dobu veľmi široká, asi 11 metrov. Nič z toho však v skutočnosti neovplyvnilo veľké šírenie evanjelia v tomto meste. Chrám Artemis mal podľa Plínia v diele Prírodopis 36.95 šírku 239 stôp a dĺžku 418 stôp. Bol to pravdepodobne najväčší chrám na svete, asi štyrikrát väčší ako aténsky Parthenón.

Otázka: Čo sú v Skutkoch apoštolov 19:1 „horné pobrežia“?

Odpoveď: Bola to vnútrozemská horská oblasť Malej Ázie (frýgijská a galatská náhorná plošina), ktorou Pavol prechádzal na ceste do Efezu.

Otázka: Ako mohli v Skutkoch apoštolov 19:2–3 skutočne uveriť, keď ešte neprijali Ducha Svätého?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

Intelektuálne môže ktokoľvek uveriť, že kresťanstvo je pravda, bez toho, aby sa zaviazal stať sa kresťanom a byť spasený.

V časoch Starého zákona mnohí verili v Boha, hoci v nich nebolo prítomné Duch Svätý.

V tomto prechodnom období boli títo pohané poslušní a uverili, hoci ich ešte nenaplnil Duch Svätý.

Dnes, hoci tento prípad nie je pre nás príkladom, dokazuje, že prítomnosť Ducha Svätého v človeku nebola podmienkou na to, aby uveril v Boha.

Otázka: Môžu ľudia dnes podľa Skutkov apoštolov 19:2–3 skutočne uveriť bez toho, aby prijali Ducha Svätého?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

1. Tento úryvok, rovnako ako skúsenosť mnohých veriacich v Starom zákone, dokazuje, že teoreticky je možné, aby Boh priviedol ľudí k viere bez toho, aby mali v sebe Ducha Svätého.

2. V čase, keď Pavol písal List Rímskym 8, už Duch Svätý prebýval vo vnútri každého, kto bol skutočným veriacim.

Otázka: Môžete vysvetliť, prečo sa v Skutkoch apoštolov 19:5 píše, že Ježišovi učeníci krstili iba v Ježišovom mene? Prečo?

Odpoveď: Hoci to Písmo výslovne neuvádza, môžeme si všimnúť niekoľko vecí.

1. Krstili aj iní ľudia. Židia mali rituálne umývania a neskôr krstili aj cerintovskí heretici. V gréckych mystických náboženstvách existovali rôzne obrady.

Na rozdiel od týchto iných krstov však oni krstili z Ježišovej moci; takže výraz „v mene“ tu určite zahŕňa význam „z moci“.

2. Samozrejme, krstil aj Ján Krstiteľ. V skutočnosti niektorí kresťania v Efeze konali nesprávne. Viac informácií nájdete v Skutkoch apoštolov 19:1–6.

3a. Niektorí sa domnievajú, že nezáleží na tom, či ste krstili v mene Ježiša alebo v mene Otca, Syna a Ducha Svätého – je to jedno a to isté. Nezáleží na „formule“ ani na slovách, ale na význame a zámere.

3b. Na druhej strane, možno kresťania alebo Lukáš zámerne nechceli zverejňovať, že krstili v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, ale pre stručnosť jednoducho uvádzali krst v moci/menom Ježiša.

4. Pentekostali vyznávajúci jednotu tvrdia, že ide o synonymá, pretože Ježiš je Otec a Ježiš je Duch Svätý. To však nemôže byť pravda, lebo v Matúšovi 27:46 Ježiš zvolal: „Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?“

Takže body 1 a 2 sú určite pravdivé a pravdivé môže byť buď bod 3a, alebo 3b. Bod 4 je určite nepravdivý.

Otázka: Boli efézski učeníci v Skutkoch 19:6–7 skutočnými kresťanmi ešte predtým, ako boli pokrstení Duchom Svätým?

Odpoveď: Ešte neboli kresťanmi, hoci patrili medzi vyvolených. V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

V časoch Starého zákona mohol človek skutočne veriť v Boha, bez toho, aby mal v sebe Ducha Svätého. Duch Svätý mohol niekoho opustiť, ako Boh opustil Samsona v knihe Sudcov (16:20 ) a ako o to Dávid prosil Boha v Žalme 51:11.

V časoch Nového zákona majú všetci skutoční kresťania v sebe Ducha Svätého, ako hovorí Rímskym 8:9-11 a naznačuje 1. Korinťanom 2:16. Skutky apoštolov 19:2 ukazujú ľudí, ktorí uverili v Ježiša, ale ešte nemali Ducha Svätého. Keďže prechod od starozákonnej Mojžišovej zmluvy/dispensácie k Novej už nastal, bolo potrebné okamžite prosiť o Ducha Svätého.

Boh nie je obmedzený na to, aby konal len v rámci našich očakávaní. Napríklad niektoré deti zomierajú bez toho, aby mali schopnosť uveriť v Ježiša. Nič v Biblii nebráni Bohu, aby ich prostredníctvom Ježiša priviedol do neba.

Efezskí učeníci poznali iba Starý zákon a Jána Krstiteľa. (Možno s nimi hovoril Apollos.) Mohli byť podobní tým v starozákonných časoch.

Otázka: Mali by dnešní liečitelia vierou podľa Skutkov apoštolov 19:12 rozdávať vreckovky na uzdravenie?

Odpoveď: Ako niekto, kto nepatrí k charizmatickému hnutiu, musím povedať, že v tomto verši ani v žiadnom inom v Biblii nie je nič, čo by to priamo vylučovalo.

Otázka: Keďže v Skutkoch apoštolov 19:12 boli ľudia uzdravení vreckovkami a zásterami, ktorých sa dotkol apoštol, podporuje to náboženské relikvie, ako ich používajú katolícka a pravoslávna cirkev?

Odpoveď: Nie, pretože medzi apoštolovými vreckovkami a neskoršími relikviami boli podstatné rozdiely.

1. Oblečenie sa používalo na uzdravovanie, a nie na uctievanie alebo zbožňovanie.

2. Išlo iba o odevy apoštolov, nie iných svätých, ako napríklad Márie alebo Jakuba, Pánovho brata.

3. Nešlo tu o žiadne peniaze.

Od čias Jána Klimaka (pred rokom 670 n. l.) sa rôzni kresťanskí teológovia pokúšali zostaviť komplexný zoznam cností a nerestí. Najvýznamnejšie na takmer všetkých týchto zoznamoch je, že úplne zabudli na druhé z desiatich prikázaní. (Ak si nie ste istí, čo je druhé prikázanie, prečítajte si Exodus 20:4–6.)

Všimnite si, že medzi katolíckym a pravoslávnym pohľadom na uctievanie existujú určité rozdiely. Pravoslávni zvyčajne používajú ikony, čiže dvojrozmerné obrazy, prostredníctvom ktorých sa modlia k Bohu. Katolíci majú viac sôch.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 19:13–17 židovskí exorcisti nedokázali vyhnať démonov?

Odpoveď: Hovorili správne slová, ale sila nebola v tých slovách. Dôležitá bola Božia sila, ktorá prúdila cez život kresťana. Keďže neboli kresťanmi, táto sila tam chýbala.

Mimochodom, skutočnosť, že Sceva bol údajne veľkňazom, v skutočnosti neznamená, že ním bol alebo nebol; mohlo to byť len označenie, ktoré si sám dal. Hoci sa Scevovi synovia venovali exorcizmu, Písmo neuvádza, či sa mu venoval aj samotný Sceva.

Všimnite si, že títo exorcisti sa nepodriadili Ježišovi ako svojmu Pánovi a Spasiteľovi, ale nevideli dôvod, prečo by nemohli používať Ježišovo meno vo svoj prospech. Niektorí ľudia sú dnes rovnakí.

Otázka: Nachádzame v Skutkoch apoštolov 19,13–17 nejaký dôkaz o tom, že neskorší mágovia-exorcisti sa pokúšali používať Ježišovo meno?

Odpoveď: Vlastne áno. Parížsky magický papyrus č. 574, riadky 3018–3019, hovorí: „Zaprisahám ťa na Ježiša, boha Hebrejov“ (porov. K. Preisendanz, Papyri Graecae Magicae, 2 zväzky [Lipsko: Teubner, 1928, 1931], 1 tabuľka IV. Aj židovskí rabíni sa v svojich dielach vyslovili proti používaniu mena Ježiša pri uzdravovaní (porov. Tos Hulin 2:22–23; j. Šabat 14.4.14d; j Abodah Zarah 2.2.40d–41a; b Abodah Zarah 27b). Prečo by to odsudzovali, keby sa o to niektorí ľudia nepokúšali? Okultizmus a Ježiša nemožno miešať. Ako kresťania sa nesmieme zapájať do horoskopov, čítania z dlane, dosiek Ouija, tarotových kariet ani žiadnych okultných praktík.

Otázka: Aký by mal byť podľa Skutkov apoštolov 19:19 náš postoj voči okultným knihám a falošným náboženstvám?

Odpoveď: Ako povedal Zola Levitt: „Ak si zahrávaš so Satanom, on si bude zahrávať s tebou.“

Možno tam bol jeden alebo dva liečivé prostriedky, ktoré fungovali, zmiešané s veľkým množstvom falošných liekov. Možno tam bolo niekoľko múdrych slov, ktoré mali zmysel, zmiešaných s mnohými okultnými lžami. Možno tam bolo niekoľko kúziel, ktoré skutočne fungovali, pretože démoni spôsobili, že sa zdalo, že fungujú. Napriek tomu boli všetky knihy spálené.

Hoci knihy iných náboženstiev obsahujú mnoho pravdivých vecí, nemáme hľadať pravdu štúdiom kníh venovaných iným bohom. V Prísloviach9:17 je to bláznovstvo, nie múdrosť , keď sa hovorí: „Ukradnutá voda je sladká a chlieb zjedený v tajnosti je chutný!“ (BSB). To znamená, že je bláznovstvom snažiť sa byť eklektický a brať si akékoľvek dobré „detaily“, ktoré sa môžu nachádzať v diele venovanom falošnému bohu. Máte vo svojom dome nejaké sporné sochy, časopisy, videá alebo knihy? Ak áno, berte svoj vzťah s Ježišom vážne a zbavte sa ich.

Na druhej strane, ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, Pavol citoval z diel pohanských gréckych básnikov, keď hovoril k Grékom v Aténach a na iných miestach. Hoci Pavol vo Kolosanom 2:8 a 1. Korinťanom 1:18–31 veľmi jasne vyjadril svoj postoj k spoliehaniu sa na grécku filozofiu, využíval svoje znalosti gréckej filozofie a náboženstva na to, aby vysvetlil kresťanské pojmy spôsobom, ktorý im bol bližší. Kresťania sa nezhodujú v tom, či bola táto Pavlova metóda účinnejšia v porovnaní s „kázaním iba evanjelia“, ako uviedol v 1. Korinťanom 1:18–31.

Otázka: Je Demetrius v Skutkoch apoštolov 19:24 ten istý Demetrius, ktorý bol veriacim v 3. Jánovom liste 12?

Odpoveď: Hoci je to možné, je to veľmi nepravdepodobné, keďže Demetrius bolo bežné grécke meno.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 19:26, 28 Demetrius takto zhrnul celé Pavlovo učenie?

Odpoveď: Jeho jednostranné zhrnutie je v skutočnosti veľmi poučné. Vzal celé Pavlovo učenie a „zhuštil“ ho na to, čo považoval za relevantné pre seba. Keďže netúžil nasledovať pravdu, počul len to, že jeho živnosť s výrobou modiel by mohla upadať, ak by ľudia uverili v Boha, ktorý nemá žiadne modly.

Niektorí kresťania by mohli byť prekvapení, keď zistenia nekresťana o ich slovách môžu byť rovnako jednostranné a povrchné ako Demetriova analýza. Hoci bol Pavol účinným kresťanským kazateľom, jeho slová jednoducho nepreklenuli priepasť, lebo ľudia ako Demetrius spálili most na druhej strane. Aj keby ste vedeli toľko ako Pavol, mali jeho skúsenosti a dokázali robiť zázraky, aký robil on, ak Duch Svätý nepôsobí v srdci poslucháča, vaše slová samy osebe nebudú dostatočne účinné na preklenutie priepasti.

Na druhej strane, tie isté slová boli účinné pri obrátení mnohých v Efeze. Takže skutočnosť, že vaše slová možno nedokážu osloviť niektorých ľudí, neznamená, že zlyhanie spočíva v slovách.

Otázka: Čo sú v Skutkoch apoštolov 19:31 „asiarchovia“?

Odpoveď: Sú to úradníci provincie. Asiarchovia boli súčasťou čestného spolku a mali za úlohu podporovať uctievanie cisára v provincii Ázia. Ich sídlo bolo v Pergame. Funkciu asiarchu celej provincie vykonávala vždy len jedna osoba a v každom meste boli asiarchovia. Po uplynutí ich funkčného obdobia im bol na celý život udelený čestný titul asiarch. V provincii Lýkia boli tiež lysiarchovia a v provincii Galatia galatarchovia. Zdá sa, že dav si mohol myslieť, že ak bol niekto priateľom asiarchov, nepredstavoval hrozbu pre Rímsku ríšu.

Otázka: Prečo boli v Skutkoch apoštolov 19:35 takí citliví na „Artemis z Efezu“?

Odpoveď: Chrám Artemis bol postavený práve tu, s najväčšou pravdepodobnosťou po dopade meteoritu, ktorý uctievali. Grécka Artemis bola celibátnou bohyňou lovu, zatiaľ čo táto Artemis bola groteskne vyzerajúcou bohyňou plodnosti. Grécky boh alebo bohyňa mohli mať na rôznych miestach odlišné atribúty. Obety zanechané v chráme a predaj sôch Artemis prinášali mestu príjmy. Navyše, keďže chrám bol považovaný za posvätné a teda bezpečné miesto, slúžil aj ako banka, kde si bohatí mohli ukladať svoje majetky. Ako poukazuje skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible na strane 1072, dobyvatelia zvyčajne ušetrili Efez z úcty k chrámu Artemis. V roku 400 pred n. l. však chrám náhodne vyhorel a v roku 356 pred n. l. ho Herostratus, človek túžiaci po sláve, úmyselne podpálil v deň narodenín Alexandra Veľkého, aby sa meno Herostrata stalo nesmrteľným. Herostrata popravili a v budúcnosti by pravdepodobne popravili kohokoľvek obvineného zo znesvätenia chrámu Artemis, ktorý im prinášal bezpečnosť a príjmy. V Pavlových časoch to bol honosný chrám so 127 mramorovými stĺpmi v zlatej a bielej farbe. Chrám slúžil aj ako bankové úschovisko.

Pre niektorých ľudí je uctievanie modly stotožňované s národným patriotizmom. V rímskych časoch mali lojálni rímski občania prinášať obete cisárovi. Časopis Hinduism Today z apríla 1998 na strane 36 spomína, že hinduizmus je voči Indii „patriotický“. Samozrejme, až do príchodu Britov bol jedným z mála prvkov spoločných pre celý hinduizmus „suttee“ – zvyk, pri ktorom bola vdova upálená na pohrebnej hranici svojho manžela. Ak je tradičný hinduizmus skutočným patriotizmom, vďaka Bohu, že len málo Indov je „patriotických“ podľa tejto pokrivenej definície vernosti svojim hinduistickým tradíciám.

Človek nemusí mať prorocký dar, aby dokázal predpovedať, že Pavol zažije v Efeze zaujímavé obdobie plné mnohých ťažkostí. Zdá sa však, že to Pavla ani trochu nezastavilo. Ak by ste vedeli, že cesta na určité miesto vám prinesie veľa ťažkostí, ale zároveň by ste vedeli, že Boh chce, aby ste tam išli, boli by ste stále ochotní vydať sa na cestu? – Dúfam, že áno.

Otázka: Čo vieme o tejto funkcii „mestského úradníka“ v Skutkoch apoštolov 19:35?

Odpoveď: Mestský úradník, alebo grammateus, bol zvyčajne najvyšším úradníkom mestskej samosprávy, predsedom mestského zastupiteľstva, a nie len tajomníkom. Bolo by to niečo ako mestský správca v Spojených štátoch. Rímska provinčná vláda sídlila v Efeze a mestský úradník bol spojovacím článkom medzi mestom a rímskou vládou. Nebol menovaný Rimanmi, ale rímsky prokonzul ho zodpovedal za verejný poriadok. Ak by došlo k nepokojom, bola by ohrozená jeho práca a možno aj jeho život. Divadlo v Efeze mohlo pojmúť vyše 24 000/25 000 ľudí. Krátky, ale účinný prejav mestského úradníka svedčil o jeho schopnosti využiť znalosť ľudí na to, aby ich presvedčil, aby zachovali pokoj, a o úcte, ktorú k nemu ľudia chovali.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 19:35 spomína socha, „ktorá spadla z neba“ (v KJV „ktorá spadla z Jupitera“)?

Odpoveď: Zdá sa, že jedným z faktorov, prečo bola Artemis v Efeze taká uctievaná, bol meteorit, ktorý spadol z neba neďaleko tohto mesta. Okrem Efezu boli meteority uctievané aj v Tróji, Pessine, Enne a Emeze (Amasea), ako uvádza The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 502.

Podobne bol meteorit uctievaný v Ka’abe v Mekke už pred Mohamedovou dobou aj počas nej. Ranokresťanský spisovateľ Arnobius (297–303 n. l.) píše: „Vy [pohania] sa smejete, lebo v staroveku Peržania uctievali rieky, ako sa uvádza v spisoch, ktoré tieto veci zachovávajú v pamäti; Arabi uctievali neforemný kameň; skytské národy šabľu;…“ Arnobius, Proti pohanom, kniha 6, kap. 10, s. 510

Otázka: Mali by sme podľa Skutkov apoštolov 20:3 niekedy zmeniť svoje plány kvôli strachu alebo opatrnosti v nebezpečnej situácii?

Odpoveď: Pavol to urobil. Pavol bol chránený, nie nadprirodzeným spôsobom, ale tým, že sa dozvedel o sprisahaní a podnikol primerané kroky. Pavol pôvodne plánoval vyplávať z preplneného korintského prístavu Kenchreá juhovýchodným smerom priamo do Sýrie, čo bola najrýchlejšia trasa do Jeruzalema. Keď sa však Pavol dozvedel o sprisahaní proti nemu, vydal sa opačným smerom, do vnútrozemia a na sever do Macedónska, a možno aj ďalej na sever do Illyriky (súčasné Srbsko, Bosna a Čierna Hora). Buď Pavol, alebo jeden z jeho spoločníkov priniesol evanjelium do Illyriky, ako sa uvádza v Liste Rímskym 15:19.

Otázka: Ako je možné, že v Skutkoch apoštolov 20:4 je spomenutý Gaius z Derbe, keď v Skutkoch apoštolov 19:29 bol Gaius Macedónčan?

Odpoveď: Derbe leží uprostred dnešného Turecka, ďaleko od Macedónska. Hoci je možné, že by sa Macedónec presťahoval do Derbe, oveľa pravdepodobnejšou odpoveďou je, že ide o dvoch rôznych mužov. Gaius bolo v tej dobe veľmi bežné meno. V 3. Jánovom liste sa spomína aj ďalší Gaius (pravdepodobne tretia osoba).

Otázka: Čo znamenali „dni nekvasených chlebov“ v Skutkoch apoštolov 20:6?

Odpoveď: Bol to výraz označujúci obdobie Veľkej noci. V Biblii sa to stotožňuje s Veľkou nocou v Exoduse 23:15 a Levitiku 23:4–8. Pavol chcel rýchlo odísť do Jeruzalema z dvoch pravdepodobných dôvodov. Pavol strávil Veľkú noc vo Filipách (Skutky apoštolov 20:6) a chcel doraziť do Jeruzalema na Turíce (Skutky apoštolov 20:16), a navyše nechcel byť okradnutý, keďže so sebou niesol veľkú sumu peňazí. Byť kresťanom neznamená, že by ste nemali dodržiavať bezpečnostné opatrenia, a neznamená to ani to, že nemôžete byť okradnutí.

Otázka: Čo hovorí Skutky apoštolov 20:7–9 adventistom siedmeho dňa a svedkom Jehovovým?

Odpoveď: Prví kresťania sa modlili v prvý deň týždňa, v nedeľu, ako to uvádza 1. Korinťanom 16:1–2. Ak bolo pre Pavla a prvých kresťanov v poriadku uctievať Boha v prvý deň týždňa, je to v poriadku aj pre nás.

Otázka: Čo znamená v gréčtine meno „Eutychus“ v Skutkoch apoštolov 20:9–12?

Odpoveď: Meno Eutychus znamená „Šťastný“. Tento príbeh si môžete zapamätať, lebo len málokto, kto zaspí pri príležitosti, dostane druhú šancu. Niektorí odborníci sa domnievajú, že keďže bola noc, pravdepodobne horelo veľa lámp, čo mohlo z miestnosti odobrať časť kyslíka a spôsobiť, že ľudia boli ospalí. Eutychus však sedel na okne, takže mal pravdepodobne dostatok kyslíka.

Otázka: Bol Eutychus v Skutkoch apoštolov 20:9–12 mŕtvy, alebo bol ešte nažive, ako zrejme povedal Pavol?

Odpoveď: Eutychus bol nažive po tom, čo ho Pavol vzkriesil z mŕtvych. Lukáš bol lekár a pravdepodobne vedel posúdiť, či spiaca osoba, ktorá vypadla z okna v treťom poschodí, bola mŕtva, alebo nie.

Otázka: Prečo chcel Pavol v Skutkoch apoštolov 20:13 ísť pešo?

Odpoveď: Písmo neuvádza, prečo chcel Pavol prejsť týchto približne 20 míľ pešo. Možno chcel stráviť nejaký čas osamote s Pánom, alebo sa chcel naposledy na zemi stretnúť s niektorými ľuďmi.

Otázka: Čo vieme o meste Milétos na základe Skutkov apoštolov 20:15, 17?

Odpoveď: Peržania aj nánosy bahna spôsobili, že toto mesto „už zažilo svoje najlepšie časy“. Peržania vyplienili Milétos v roku 494 pred Kr. Neskôr sa však zotavilo a stalo sa významným mestom Malej Ázie. Milétos ležal na pobreží asi 30 míľ od Efezu. Dnes je pobrežie vzdialené desať míľ, pretože sa pozdĺž celého pobrežia usadili veľké množstvá bahna.

V prvom storočí n. l. malo 100 000 obyvateľov. Iný zdroj však uvádza, že nešlo o mesto veľkého významu.

Dôvodom tohto rozdielu v názoroch je pravdepodobne skutočnosť, že Milétos bol pôvodne väčší ako Efez. Okolo 2. storočia n. l. však stratil na význame, pretože jeho prístav sa zanášal bahnom. Nie je jasné, akú veľkosť malo mesto v Pavlových časoch.

Otázka: Prečo chcel Pavol v Skutkoch 20:16 ponáhľať sa do Jeruzalema na sviatok Turíc?

Odpoveď: Zdá sa, že Pavol vedel, že ho na tom konkrétnom mieste a v tom konkrétnom čase čaká stretnutie s osudom. V Skutkoch20:23 sa spomína, že Duch Svätý mu zjavil časť jeho budúcnosti.

Druhým dôvodom mohlo byť to, že vedel, že v tom čase budú v Jeruzaleme veľké davy ľudí z mnohých krajín a Pavol im chcel kázať.

Otázka: Aké boli hlavné body Pavlovho posolstva v Skutkoch apoštolov 20:18–35?

Odpoveď: Príklad služby z minulosti (20:18–21)

Súčasný smer (20:22–27)

Varovania starším o budúcnosti (20:28–31)

Odovzdanie sa Pánovi (20:32)

Príklad štedrého dávania (20:33–35)

Q: Aké usmernenia môžeme v Skutkoch 20:20 od Pavla získať pre hlásanie Božieho posolstva?

Odpoveď: Tento verš neposkytuje vyčerpávajúci zoznam, ale môžeme sa z neho naučiť päť vecí.

Pavol neváhal: Hovoril, či už to bolo pozitívne alebo negatívne, bez ohľadu na to, čo chceli počuť poslucháči. Na rozdiel od Pavlovho „plnenia svojej povinnosti“ v 2. Timoteovi 4:5–9 falošní učitelia uspokojovali „svrbiace uši“ ľudí v 2. Timoteovi 4:3–4.

Čo by bolo užitočné: Neexistuje žiadne obmedzenie počtu zaujímavých malých tém, ktoré nie sú relevantné pre znovuzrodenie človeka alebo pre rast v jeho vzťahu s Pánom. Pavol hovoril, aby povzbudzoval, napravoval a karhal (2. Timoteovi4:2 ), a aby povzbudzoval, utešoval a nabádal (1. Tesalonickým2:12 ). Naše rozhovory majú byť vždy „osolené“, ako hovorí Kolosenským 4:6.

Pre vás: Ježiš často nepoužíval presne tie isté slová pri rôznych ľuďoch. Podobne aj Pavol hovoril to, čo jeho poslucháči potrebovali.

Učil verejne: Pavol sa nebál spontánne oslovovať dav ľudí, vedomý si toho, že Boh bude hovoriť skrze neho.

A od domu k domu: Pavlova autorita, povesť a úspech nezpôsobili, že by sa tento verejný rečník stal pyšným a nebol ochotný hovoriť osobne s malými skupinami ľudí pre ich prospech.

Otázka: Prečo Pavol v Skutkoch apoštolov 20:21 učil veriť v Pána Ježiša namiesto viery v Boha Otca?

Odpoveď: Správne pochopená viera v jedného je vierou v druhého, lebo spolu so Svätým Duchom tvoria Trojicu. Heréza jednoty (modalizmus) bola v tej dobe tak vzdialená od myslenia Pavla a prvých kresťanov, že táto otázka sa ani nezvažovala.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 20:22–23 viedol Duch Svätý Pavla k prenasledovaniu a možno aj k smrti?

Odpoveď: Odpoveď nájdeme v Skutkoch apoštolov 20,24. Duch Svätý mu otvorene povedal, čo sa stane, ak bude Pavol nasledovať Boha. Pavol s týmto vedomím sa slobodne rozhodol, že aj tak pôjde. Pavol sa v duchu rozhodol ísť do Jeruzalema už v Skutkoch apoštolov 19,21. Nemali by sme sa mýliť v domnení, že niečo, čo vyžaduje odvahu, nie je nikdy potrebné. Niekedy Boh aj dnes vedie kresťanov týmto spôsobom. Môže sa stať, že Božia cesta pre poslušného kresťana skončí smrťou pre Božiu slávu.

Otázka: Bol Pavol v Skutkoch apoštolov 20:22 – 21:11 poslušný alebo neposlušný voči Duchu Svätému?

Odpoveď: Pavol bol poslušný. Tu sú štyri body, ktoré treba zohľadniť pri odpovedi.

1. Duch Svätý konkrétne povedal Pavlovi, že Božia vôľa je, aby išiel do Jeruzalema.

2. Duch Svätý ho viackrát varoval pred nebezpečenstvami, ktoré ho tam čakajú.

3. Možno mal Pavol na výber: ísť do Jeruzalema a trpieť, alebo do Jeruzalema neísť.

4. Pavlovo vlastné rozhodnutie urobiť presne to, čo chcel Boh, a ísť do Jeruzalema, nebolo vynútené, ani nebolo urobené z nevedomosti, ale bolo urobené s vedomím, ktoré Boh dal Pavlovi, že bude trpieť.

Otázka: Prečo Pavol v Skutkoch apoštolov 20:25 povedal, že ho všetci už nikdy neuvidia, keď ho predsa znovu uvidia v nebi?

Odpoveď: V prvom rade, v knihe „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 414 sa uvádza, že to neznamená, že žiadna z prítomných osôb ho už nikdy neuvidí, ale skôr to, že ako skupina ho už všetci spolu neuvidia. Nech je to akokoľvek, pre väčšinu z nich, alebo pre všetkých, ich smrteľné oči už Pavla nikdy neuvidia. Pavol predpovedal budúcnosť, ale nemuselo ísť nutne o proroctvo, keďže v Skutkoch apoštolov 20:22–23 výslovne uviedol, že nepozná celú svoju budúcnosť, ale len jej časti. Okrem toho grécky text doslovne hovorí, že už nikdy neuvidia Pavlovu tvár. 1. Korinťanom 15:50–54 hovorí, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ale že to, čo je pominuteľné, sa musí premeniť na to, čo je nepominuteľné. Je teda pravda, že už nikdy neuvidia Pavlovo telo ani jeho smrteľnú tvár.

Otázka: Ako je vôbec možné, že Pavol v Skutkoch apoštolov 20,26 hovorí, že je čistý od krvi všetkých, keď zabil toľko kresťanov?

Odpoveď: Sú tu dva aspekty: fyzický a zlyhanie v šírení evanjelia.

Z fyzického hľadiska bol Pavol kedysi vinný z týchto zločinov proti Bohu, ale Boh ho očistil prostredníctvom obety Ježiša Krista. Bez ohľadu na to, aký zlý človek môže byť, Kristova krv ho môže očistiť od hriechov, ak činí pokánie a verí v Ježiša.

Zlyhanie v šírení evanjelia: Pavol slobodne zvestoval evanjelium všetkým, s výnimkou niekoľkých prípadov, keď mu Duch Svätý výslovne ukázal, že to ešte nemá robiť (Skutky apoštolov 16:6-7). Tak v Ezechielovi 3:17-21, ako aj v Ezechielovi 33:2-7 Boh ustanovil proroka Ezechiela za strážcu, aby varoval ľudí. Ak by neuposlúchli varovanie, ich krv by bola na ich vlastnej hlave. Ak by však Ezechiel zlyhal vo svojej povinnosti varovať ich, bol by za to volaný na zodpovednosť. Podobne, keď Boh chce, aby kresťan zvestoval evanjelium, a kresťan neurobí to, čo Boh chce, bude za to volaný na zodpovednosť, ako ukazuje 1. Korinťanom 3:11–15. To sa netýka straty spasenia, ale skôr straty odmien.

Otázka: Keďže v Skutkoch apoštolov 20:28 Kristus vykúpil svoju cirkev svojou vlastnou krvou, znamená to, že nevykúpil spásu pre tých, ktorí neboli vyvolení?

Odpoveď: Existuje len jedna odpoveď, ale má dve časti.

Nie. Kristus priniesol obeť a do tejto ponuky zahrnul všetkých.

Áno. Keďže túto ponuku neprijali, transakcia, v rámci ktorej Ježiš vykúpil ich spasenie, nebola nikdy dokončená.

U mnohých kalvinistov existuje zásadná nekonzistentnosť (s výnimkou amyraldovských kalvinistov a hyperkalvinistov). Veria, že Kristus ponúkol aj nevyvoleným niečo, čo pre nich nevykúpil a čo pre nich nikdy nemal v úmysle ani si neprial, aby mali.

Všimnite si tiež, že „Boh“ ich vykúpil „svojou krvou“. Má Duch Svätý krv, alebo Boh Otec? Samozrejme, že nie. Toto je ďalší verš, ktorý ukazuje, že Ježiš je Boh.

Otázka: Aké príkazy dal Pavol v Skutkoch 20:28 starším (episkopous)?

Odpoveď: Pavol povedal, aby dávali pozor a aby boli pastiermi. Ide tu o viacero predmetov: majú dávať pozor ako na seba samých, tak aj na cirkev. Okrem toho, že majú dohliadať na cirkev, má každý starší dohliadať aj na seba samého, ako aj na ostatných starších.

Starší by nemali tolerovať ani herézu, ani vytrvalý, nepokáný hriech u iných starších, ani u seba samých. Jakub 3:1 hovorí: „Nie mnohí z vás, bratia moji, by ste sa mali stať učiteľmi , lebo viete, že my, ktorí učíme, budeme súdení prísnejšie.“ (BSB). Nemáme dohliadať len na zblúdených alebo zvedených veriacich, ale aj na tých, ktorých Pavol nazýva „divokými vlkmi“. Bohužiaľ, medzi niektorými kresťanskými cirkvami v Európe panuje nezhoda v tom, či by sa „divokým vlkom“ malo dovoliť učiť v cirkvi. Inými slovami, ak niekto učí nielen nejaké chyby, ale herézu, stále mu je dovolené učiť v cirkvi. Môžete si predstaviť, aký vplyv by to malo na vitalitu cirkvi. Prečítal som si smutný príbeh o tom, ako po druhej svetovej vojne odišlo do Japonska množstvo kresťanských misionárov. Veľmi liberálny teológ Paul Tillich bol pozvaný do Japonska, aby tam prednášal. Po jeho návrate cirkev v tej krajine príliš nerástla. Pavlovo učenie v tejto veci môžeme ignorovať len na vlastné nebezpečenstvo cirkvi.

Otázka: Prečo by Všemohúci Boh v Skutkoch apoštolov 20,29–30 dovolil, aby „divoké vlky“ vtrhli a pustošili Jeho stádo?

Odpoveď: Z akéhokoľvek dôvodu Boh často dopúšťa, aby bol Jeho ľud skúšaný. Jedným z účelov života na zemi je, aby slúžil ako skúšobná pôda pre nebo. Avšak cez všetky skúšky, ktorým kresťania čelia, Boh sľubuje, že im vždy ukáže cestu k úspechu. Konkrétne tu sú verše týkajúce sa nasledujúcich oblastí.

Pokušenie: 1. Korinťanom 10:13 hovorí, že na nás neprichádza žiadne pokušenie, ktoré by nebolo bežné pre človeka. Ešte dôležitejšia je posledná časť toho istého verša: keď sme pokúšaní, Boh nám poskytne aj východisko, aby sme to mohli zvládnuť.

Viera: V Jánovi 16:13 Ježiš sľúbil, že Duch Svätý nás povedie do všetkej pravdy. 1. Jánova 4:1-3 nám ponúka jeden spôsob, ako skúšať duchov. Ježiš nám dal ďalší spôsob (podľa ich ovocia) v Matúšovi 7:15-20. 2. Timoteovi 3:5, 8-9 hovorí, že falošní učitelia, ktorí majú formu zbožnosti, ale popierajú jej moc, budú rozoznateľní pre každého.

Znechutenie: Ježiš sľúbil v Matúšovi 5:4, že tí, ktorí smútia, budú potešení, a 2. Korinťanom 1:3-5 sľubuje, že Otec nás poteší vo všetkých našich ťažkostiach. Niekedy sa vodcovia môžu cítiť znechutení alebo im môže chýbať trpezlivosť voči svojmu stádu. Ale keďže Ježiš za nich zomrel, nemohli by sme sa aspoň pre nich namáhať?

Otázka: V Skutkoch 20:31 napomínal Pavol Efezanov tri roky, alebo učil v škole Tyranna v Efeze dva roky, ako hovorí Skutky 19:10?

Odpoveď: Obe tvrdenia sú pravdivé. Predtým, ako začal vyučovať v Tyrannovej sále (Sk19:10 ), Pavol strávil nejaký čas v Efeze, kde získaval nových veriacich (Sk 19:1–7), a okrem iného tri mesiace kázal v synagóge (Sk 19:8).

Pavol napriek odporu zo strany pohanov, odporu zo strany Židov a podľa niektorých špekulácií aj zdravotným problémom pokračoval v hlásaní evanjelia. Jedným z návrhov je , aby si si spísal zoznam blízkych príbuzných a priateľov, ktorým si ešte nikdy nehlásal evanjelium, a aby si prestal byť plachý alebo lenivý a podelil sa s nimi o evanjelium.

Otázka: Kde v Skutkoch apoštolov 20:35 povedal Ježiš: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“?

Odpoveď: Tieto Ježišove slová sa nenachádzajú v žiadnom zo štyroch evanjelií. Apoštol Ján v Jánovi 21:25 uvádza, že Ježiš povedal mnoho ďalších vecí, ktoré neboli zaznamenané.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 20:38 niektorí smútili nad Pavlovým blížiacim sa mučeníctvom a je v poriadku, ak kresťania smútia?

Odpoveď: Áno, je v poriadku, ak človek na chvíľu smúti nad niečí smrťou, a je v poriadku, ak kresťania smútia. Ježiš v Matúšovi 5:4 očakával, že zbožní ľudia budú smútiť nad hriechom, hoci širší kontext by mohol podporovať smútok vo všeobecnosti.

Otázka: Čo bola tá skupina siedmich, ktorej súčasťou bol Filip v Skutkoch apoštolov 21:8?

Odpoveď: Boli to pôvodní siedmi diakoni vybraní v Skutkoch 6:3–5.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 21:4 učeníci prostredníctvom Ducha naliehali na Pavla, aby nešiel do Jeruzalema, keď mu Duch v Skutkoch apoštolov 20:22–23 povedal, aby tam išiel?

Odpoveď: Po prvé, keď učeníci naliehali na Pavla, aby nešiel, Písmo neuvádza, či si Pavol uvedomil, že to pochádza od Ducha Svätého, alebo nie. Keď však to isté povedal Agabus, prorok uznávaný Pavlom, vtedy si to Pavol uvedomil.

Skutky apoštolov 20:22 a 21:14 ukazujú, že Boh mal radosť z toho, že Pavol ide do Jeruzalema. Duch Svätý povedal učeníkom, že ak Pavol pôjde, už ho nikdy na zemi živého neuvidia. Upozorniť Pavla na nebezpečenstvá je niečo iné ako zakázať mu ísť. Hovoril Duch Svätý Pavlovi prostredníctvom Agaba, aby nešiel, alebo Agabus z vlastnej iniciatívy povedal Pavlovi to, čo mu ukázal Duch Svätý? Mohlo to byť tak aj tak. Boh však vedel, že ak Agabovi prezradí budúcnosť, Agabus zareaguje práve takto, a výsledkom bolo, že Pavol si bol dobre vedomý toho, čo sa s ním stane v Jeruzaleme. Keď už bol v Jeruzaleme, Boh Pavlovi v Skutkoch apoštolov 23:11 povedal, že bude svedčiť v Ríme.

Otázka: Keďže Pavol nemal v Skutkoch 21, 4–6 nič spoločné s cirkvou založenou v Týre, prečo strávil sedem dní s učeníkmi?

Odpoveď: Cirkev v Týre nebola Pavlovou cirkvou, ale ani Korint, Solún, Ikónium ani žiadna z ostatných cirkví neboli Pavlovými cirkvami. Všetky boli Božími cirkvami! Pavol tam bol, aby poučoval a povzbudzoval veriacich, a to, či prišli ku Kristovi prostredníctvom neho, alebo nie, bolo irelevantné. Podobne by sme mali pomáhať Kristovmu telu bez ohľadu na to, aké uznanie za to dostaneme alebo kto ich priviedol ku Kristovi.

Otázka: Kto boli Filip a jeho štyri dcéry v Skutkoch 21:9?

Odpoveď: Filip nebol apoštolom, ale jedným zo siedmich pôvodných diakonov zo Skutkov 6,5. Pravdepodobne išlo o toho istého Filipa, ktorý kázal Samaritánom a Šimonovi Magovi v Skutkoch 8,5–13 a etiópskemu eunuchovi v Skutkoch 8,26–40. Filip mal štyri dcéry, ktoré žili v celibáte a prorokovali. Väčšina žien sa vydávala a v židovskej kultúre bola povolená polygamia, takže je pravdepodobné, že sa rozhodli žiť v celibáte z oddanosti Bohu. Hoci ženy by nemali byť pastorkami nad mužmi, Duch Svätý udeľuje svoje dary bez ohľadu na pohlavie. Eusébius píše, že Papias sa o nich zmienil v období rannej cirkvi.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 21:11 Agabus prorokoval, že Židia zviažu Pavla práve týmto spôsobom, keď to boli Rimania, ktorí Pavla zviazali v Skutkoch apoštolov 22:25, 29?

Odpoveď: Mimochodom, Agabus bol ten istý prorok, ktorý prorokoval hladomor v Skutkoch apoštolov 11:28. Prorokovanie prostredníctvom gest (pantomímy) používali aj Izaiáš v Izaiášovi 20:3, Ezechiel v Ezechielovi 4:1 a Achija Šilonitský v 1. knihe kráľov 11:29–39.

V prvom rade Židia mohli Pavla zviazať aj vtedy, keď stál pred Sanhedrinom v Skutkoch apoštolov 23:1–10. Nech už to bolo akokoľvek, Rimania konali v mene Židov, keď Pavla zviazali kvôli židovskému nepokoju. Toto jazykové vyjadrenie je podobné tomu, čo použil Peter v Skutkoch apoštolov 4:10, keď povedal rade: „Vy ste ukrižovali“ Ježiša, hoci to v skutočnosti vykonali rímski vojaci.

Myšlienka, že niekto, kto naplánoval a nariadil spáchanie zločinu, by bol nevinný, pretože to vykonala ruka iného, bola pre nich rovnako cudzia, ako by mala byť aj pre nás.

Otázka: Prečo Pavol v Skutkoch apoštolov 21:19 neustále rozprával ostatným veriacim o tom, čo Boh skrze neho vykonal?

Odpoveď: Na tom nebolo nič zlé. Jakub a ostatní oslavovali Boha za Pavlovu prácu, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 21:18–20.

Otázka: Majú v Skutkoch apoštolov 21:21 židovskí kresťania dodatočné predpisy, ktoré nemajú nekresťanskí kresťania?

Odpoveď: V tej dobe áno. Od Židov, ktorí sa stali kresťanmi, sa očakávalo, že budú dodržiavať starozákonný zákon, a existovali dva praktické dôvody, prečo sa nemali uraziť Židia.

a) Chceli ich získať pre Krista.

b) Mohli by sa tak vyhnúť určitému prenasledovaniu, keď žili na ich území.

Napriek tomu anjel v podstate povedal jednému židovskému kresťanovi (Petrovi), že od všetkých kresťanov sa nevyžaduje, aby dodržiavali židovské stravovacie zákony (Skutky apoštolov 10:9–16). Iný židovský kresťan (Pavol) povedal, že je v poriadku, ak sa skutoční kresťania líšia v dodržiavaní soboty a v konzumácii niektorých druhov mäsa (Rimanom 14).

Pokiaľ ide o stravovacie zákony, nič nenasvedčuje tomu, že by sa morálny zákon Starého zákona zmenil alebo stal neplatným.

Napriek tomu, čo Pavol povedal pohanom, nikdy Židom nepovedal, aby nedodržiavali židovské zvyky alebo aby neobrezávali svojich synov.

Otázka: Bola požiadavka, ktorú Jakub a starší predložili Pavlovi v Skutkoch 21:21–26, múdra?

Odpoveď: Na základe Skutkov apoštolov 21,27–36 sa zdá, že tento plán mal opačný účinok. Ak to v niekom vyvolalo dojem, že obrátení Židia by mali naďalej dodržiavať zákon, tento dojem bol zatienený falošným obvinením, že do chrámu boli vpustení nežidia, a Pavol bol zatknutý. Na jednej strane sa Pavol možno snažil byť všetkým pre všetkých, ako to uvádza v 1. Korinťanom 9:19–23, ale na druhej strane to mohlo u niektorých vyvolať dojem, že sa Pavol snaží pôsobiť, ako keby bol opäť pod zákonom. Avšak aj keď nie sme pod zákonom, máme slobodu zložiť nazirejský sľub, ak chceme. Ako povedal F. F. Bruce: „Skutočne oslobodený duch, akým bol Pavlov, nie je zotročený svojím vlastným oslobodením.“

Niektorí však tvrdia, že išlo o očistný obrad a nie o to, že by Pavol zložil nazírsky sľub, pretože minimálna dĺžka trvania nazírskeho sľubu bola podľa Mišny Nazir 3:6 30 dní

Pavol a Jakub sa zhodli na tom, že spása prichádza skrze Krista, a nie skrze zákon. Po druhé, zhodli sa na tom, že pohanom nie je potrebné dodržiavať židovské zvyky, ako už bolo rozhodnuté na Jeruzalemskom koncile v Skutkoch 15:1–31. Mali však Židia, ktorí sa stali kresťanmi, naďalej dodržiavať židovské zvyky, či už ako povinnosť, alebo len ako svedectvo pre Židov? Jakub a starší si mysleli, že áno, a Pavol s nimi súhlasil.

Ale tak či onak, nefungovalo to. Niekedy aj zbožní ľudia, ktorí sa usilovne snažia slúžiť Bohu, môžu stále robiť chyby. Avšak podľa Pavlovho názoru bol v súlade s Božou vôľou. V Skutkoch apoštolov 23:1 povedal, že neporušil svoje vlastné svedomie.

Otázka: Do akej miery by sme mali podľa Skutkov apoštolov 21,22–26 zmeniť svoje zvyky, aby sme lepšie zapadli medzi tých, ktorým slúžime?

Odpoveď: V 60. rokoch 19. storočia, keď väčšina čínskych mužov nosila vlasy zviazané do copu, mali ste v Číne nosiť vlasy zviazané do copu – tak ako to robil Hudson Taylor? Na Blízkom východe, kde má veľa mužov dlhé fúzy, mali by si kresťanskí misionári nechať narásť dlhé fúzy, ak to môžu urobiť? Keď čínske ženy v 60. rokoch 19. storočia viazali nohy svojim dcéram, aby vyzerali „roztomilejšie“, keď chodili s svojimi zmrzačenými nohami, mali by to robiť aj kresťania? Kde stanovíte hranicu a prečo?

Na túto tému boli napísané knihy, ale v Písme môžeme nájsť niekoľko usmerňujúcich zásad. V prvom rade, či je to spoločensky prijateľné alebo nie, nesmieme robiť kompromisy v tom, čo nás Boh učí v Písme. Ak je teda spoločensky prijateľné správať sa neslušne alebo ohovárať iných ľudí, potom nerobíme to, čo je spoločensky prijateľné. Musíme poslúchať skôr Boha ako ľudí (Skutky 4:19-20). Na druhej strane by sme sa mali v čo najväčšej miere prispôsobovať miestnym zvykom a dodržiavať ich, ak to neohrozuje našu vieru (1. Korinťanom 9:19-23), a to v záujme evanjelia. Nemali by sme robiť veci, ktoré spôsobujú, že iní klopýtajú (1 Korinťanom 8:9, 13; Rímskym 14:13–15, 21), či už tým, že niečo nerobíme, alebo tým, že niečo robíme. Nemali by sme však dovoliť, aby to, čo poznáme ako dobré, bolo označované za zlé (Rímskym 14:16).

Otázka: Prečo si myslíte, že Pavol v Skutkoch 21:24–26 platil za zvieracie obete, keď Ježiš zomrel na kríži?

Odpoveď: Pravdepodobne to považoval za pamiatku, keďže obete budú pamiatkou podľa Ezechiela 43:18–46:24; Malachiáša 1:11 a Malachiáša 3:3–4. Mimochodom, hradiť výdavky nazirejca sa považovalo za zbožný čin. Herodes Agrippa I. hradil výdavky viacerých chudobných nazirejcov podľa diela Jozefa Flavia „Staroveké dejiny Židov“, kniha 19, č. 294 (6.1).

Otázka: Existuje v Skutkoch apoštolov 21:28, 31 nejaký archeologický dôkaz o židovskom predpise, podľa ktorého mali byť nežidia zabití, ak vstúpili do chrámu?

Odpoveď: Áno. V roku 1871 bol v Jeruzaleme nájdený nápis, na ktorom sa píše: „Žiaden cudzinec nesmie vstúpiť za barikádu, ktorá obklopuje chrám a areál. Kto bude pri tom pristihnutý, bude si za svoju následnú smrť môcť vďačiť len sám sebe.“ V roku 1935 bol nájdený aj druhý nápis.

Otázka: Čo vieme o tom Egypťanovi, s ktorým bol Pavol v Skutkoch apoštolov 21:38 zamenený?

Odpoveď: Podľa židovského historika Jozefa Flavia sa istý Egypťan vydával za proroka, zostavil armádu 30 000 mužov a prišiel na Olivovú horu s tvrdením, že múry Jeruzalema sa zrútia na jeho príkaz. Lukáš uvádza, že ich bolo len 4 000, ale Jozef Flavius často uvádza neuveriteľne veľké čísla.

Mimochodom, keď Pavol s hrdosťou hovoril o Tarse, pričom použil zaujímavo znejúci výraz: „občan nie obyčajného mesta“, ide o tú istú frázu, ktorú Euripides použil pri opise Atén ako „nie obyčajného mesta Grékov“ o 500 rokov skôr v diele Ion 8.

Otázka: Prečo chcel Pavol v Skutkoch 21:40–22:23 osloviť dav?

Odpoveď: Pravdepodobne to nebolo preto, aby ich upokojil a uspokojil. Pamätajte, že Pavol mal veľmi podobnú skúsenosť, s tým rozdielom, že bol na druhej strane, keď Štefan hovoril v Skutkoch 7:1–58. Pavol mal dokonca odvahu spomenúť to v Skutkoch 22:20. Pavol im zvestoval evanjelium, aby uverili v Ježiša.

Otázka: Čo je zaujímavé na začiatku Pavlovho prejavu v Skutkoch apoštolov 22:1?

Odpoveď: Pavol začína svoj prejav slovami „bratia a otcovia“, čo je rovnaký spôsob, akým Štefan začal svoj prejav v Skutkoch apoštolov 7:2.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 22:6–8 si Pavol mohol ľahko domyslieť, že keď bude rozprávať o svojom obrátení, mnohí ho budú považovať za blázna. Boli by sme aj tak ochotní zvestovať evanjelium, keby sme vedeli, že mnohí nás budú považovať za pomýlených?

Odpoveď: Dúfajme, že áno, lebo by sme mali viac ceniť Božiu priazeň a potešenie než chválu a úctu ľudí. Keď vás niektorí ľudia odmietnu, môže to stále trochu bolieť, ale to nie je také dôležité ako potešiť Boha. Keď vám niektorí ľudia neustále hovoria, že ste blázni, neschopní, zbytoční alebo bezcenný, aby ste mohli prosperovať, musíte dospieť do bodu, keď vám už bude úplne jedno, čo si myslia.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch 22:9 píše, že nerozumeli hlasu, keď v Skutkoch 9:7 sa píše, že počuli zvuk?

Odpoveď: Počuli zvuk, ale nerozumeli slovám. V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. V Skutkoch 22:9 v gréčtine Pavol hovorí: „ale hlas Jeho nepočuli“

2. V Skutkoch 9:7 sa v gréčtine píše: „zvuk síce počuli“

3. Ako poukazuje Encyklopédia biblických ťažkostí na stranách 382–383, počuli zvuk, ale nepočuli slová hlasu. Hoci grécke podstatné meno je rovnaké, sloveso je v genitíve, keď počujú hluk, a v akuzatíve, keď ide o počutie posolstva vyjadrujúceho myšlienku.

Otázka: Ako sa v Skutkoch apoštolov 22:16 ľudia dajú pokrstiť a zmyjú si hriechy?

Odpoveď: V Skutkoch apoštolov 22:16 je grécky text v tomto bode o niečo presnejší ako anglický preklad. Nachádzajú sa tu dve samostatné vety. Prvá hovorí o tom, že majú vstať a dať sa pokrstiť. Druhá hovorí o tom, že majú zmyť svoje hriechy a volať na Jeho meno.

Je v poriadku povedať, že ľudia si tu zmývajú hriechy, pokiaľ si zapamätáte štyri body.

1. Moc zmývať hriechy má Boh, nie je to mágia vo vode.

2. Boh nie je obmedzený tým, že by „nemohol“ zachrániť ľudí, ktorí nie sú pokrstení, pretože zlodej na kríži bol s Ježišom v raji.

3. Z našej strany je sľub úprimného svedomia pred Bohom dôležitejší ako voda, ako ukazuje 1. list Petrov 3:21. Krst vodou je však príkazom pre každého kresťana.

4. Židia boli v Starom zákone oboznámení s obradnými umývaniami. Pavloví poslucháči teda chápali, čo mal na mysli, a nezamieňali to s bludmi o „magickej vode“ či „obmedzenom Bohu“.

Výraz „vzývať Jeho meno“ je grécky aoristický particip, ktorý „odkazuje buď na činnosť, ktorá prebieha súčasne s hlavným slovesom, alebo pred ním. V tomto prípade Pavlovo vzývanie Kristovho mena (za spásu) predchádzalo jeho krstu vodou. Particip sa dá preložiť ako ‚vzývajúc Jeho meno‘.“

Otázka: V Skutkoch 22:22–23 sa zdá, že Židia mali „spúšťaciu frázu“ týkajúcu sa odchodu k pohanom. Kedy by sme mali používať, alebo nepoužívať spúšťaciu frázu?

Odpoveď: Pavol si možno neuvedomil, že to bude spúšťacia fráza, ktorá ich rozzúri, ale bez ohľadu na to Boh v 1. Mojžišovej 12:3 povedal, že všetky národy budú požehnané skrze Abraháma, Jonáš išiel k Ninivčanom a Izaiáš 49:22 hovorí, že všetky národy prídu. Je zrejmé, že ak by Pavlovým hlavným cieľom bola jeho vlastná bezpečnosť, nemal by to povedať, ani by nemal prísť do Jeruzalema. Pavlovým hlavným cieľom však bolo kázať plné evanjelium a oni potrebovali vedieť, že evanjelium je pre všetkých, vrátane pohanov.

Keď s niekým zdieľame Božiu pravdu, niekedy možno chceme začať s „spoločnou pôdou“ a potvrdiť veci, na ktorých sa zhodneme, ako to urobil Pavol tu v Skutkoch apoštolov 22:3. Keď však existuje konkrétne miesto, kde poslucháči odporujú evanjeliu, musíme to konkrétne spomenúť a ukázať im, kde sa musia zmeniť. Inak, ak im poviete len to, čo už vedia a s čím súhlasia, naozaj sme im poskytli nejaké nové poznanie?

Otázka: Ako ľudia dnes v Skutkoch apoštolov 22,24–25 niekedy posudzujú, či je človek alebo názor správny či nesprávny, výlučne na základe rozruchu, ktorý spôsobujú iní ľudia?

Odpoveď: Niektorým ľuďom nejde o spravodlivosť, ale len o zachovanie pokoja. Rímsky veliteľ posádky, nazývaný chiliarch, samozrejme pravdepodobne nerozumel Pavlovmu prejavu v aramejčine.

Len predpokladať záver, spoliehať sa na druhých namiesto toho, aby si človek zistil fakty sám, je rýchlejšie a môže byť buď efektívnejšie, alebo lenivejšie, ak sa človek príliš nezaujíma o správnosť záveru. Ale na jeho obranu treba povedať, že rímsky veliteľ sa zmenil a chcel zistiť dôvod sám.

Otázka: Prečo v Skutkoch 22:28 veliteľ povedal, že si sám zaplatil za rímske občianstvo?

Odpoveď: Mohlo to byť pokusom oklamať Pavla, keby klamal. Človek, ktorý by sa vydával za rímskeho občana, by mohol jednoducho povedať, že sa ním stal tiež tým, že za to zaplatil. Stať sa rímskym občanom zaplatením za toto privilégium bolo veľmi zriedkavé. Rímske občianstvo bolo možné zakúpiť v čase vlády cisára Klaudia (41–54 n. l.). Rímsky historik Cassius Dio uvádza, že Messalina, manželka Klaudia, a oslobodení otroci predávali rímske občianstvo za cenu jedného alebo dvoch popraskaných pohárov. Doklady potvrdzujúce rímske občianstvo sa často bezpečne uchovávali a nenosili sa pri sebe, preto prijímali ústne vyhlásenie a nevyžadovali doklady. Druhým dôvodom na prijatie ústneho vyhlásenia bola prísnosť trestu za klamstvo v tejto veci. Falošné tvrdenie o občianstve mohlo byť trestané smrťou.

Kapitán sa mohol nechať presvedčiť aj preto, že hoci Pavol predtým hovoril k ľuďom v hebrejčine, teraz pravdepodobne hovoril po grécky, a keďže pochádzal z Tarsu, bola to zrejme dokonalá gréčtina bez palestínskeho prízvuku.

Otázka: Ako vyzeral veľkňaz Ananiáš, syn Nedebaeov, v Skutkoch apoštolov 23:1–2?

Odpoveď: Josephus napísal, že veľkňaz Ananiáš, syn Nedebaeusa, spomenutý v Skutkoch apoštolov 23:1–2, bol drzý, výbušný, bezbožný a chamtivý. Za veľkňaza ho vymenoval rímsky vládca Herodes z Chalkidy v rokoch 47–59 n. l. V diele „Evangelický komentár k Biblii“ (str. 917) sa uvádza, že Pavlova odpoveď, že Boh Ananiáša udrie, sa naplnila. Ananiáš bol veľkňazom v rokoch 47 až 58 n. l. Bol známy tým, že bol krutý, kradol desiatky z chrámových fondov a podplácal Židov aj Rimanov. Židovský ľud ho nenávidel; v Talmude sa o ňom dokonca nachádza posmešná báseň: „Zdvihnite hlavy, brány, a nech vojde Jochanan [Ananiáš], syn Narbaiho/Nadbaiho [čo znamená „štedrý“] a učeník Pinqaiho (čo znamená „rozmaznávať“), a nech si naplní žalúdok božskými obetami“ (b. Pesahim 57a). Keď v roku 66 n. l. vypukla vojna s Rimanmi, židovskí fanatici podpálili jeho dom. On unikol, ale on a jeho brat Ezechiáš boli čoskoro zabití v areáli paláca Herodesa Veľkého.

Otázka: Ako sú v Skutkoch apoštolov 23:3 niektorí ľudia podobní obieleným stenám?

Odpoveď: Vápno je lacná farba. Môže spôsobiť, že plot alebo stena vyzerajú veľmi bielo, ale tá biela farba sa ľahko zmyje dažďom alebo keď sa jej niečo dotkne. Ananiáš posudzoval, či Pavol porušil Zákon alebo nie, ale sám Ananiáš nariadil niečo nezákonné tým, že dal Pavla zbiť, hoci Pavol ešte nebol z ničoho uznaný za vinného. Podobne aj niektorí ľudia môžu pôsobiť veľmi spravodlivo, ale tá spravodlivosť sa veľmi ľahko stratí. Mali by sme sa usilovať o spravodlivosť, ktorá preniká celým naším bytím. Vápno je v poriadku pre ploty a steny, ale nie pre kresťanov.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 23:3, nahneval sa tu Pavol a stratil trpezlivosť?

Odpoveď: Áno, zdá sa, že áno. Pavol nebol bez hriechu a často, keď stratíme trpezlivosť, môžeme povedať veci, ktorých neskôr ľutujeme. Spomeňte si na Jakubov list 1:20, kde sa píše, že ľudský hnev neprináša Božiu spravodlivosť.

Otázka: Prečo Pavol v Skutkoch apoštolov 23:5 povedal, že nevedel, že Ananiáš je veľkňaz?

Odpoveď: Pavol povedal to, čo je v Skutkoch apoštolov 23:5, na základe 2. Mojžišovej 22:28. Ananiáš bol veľkňazom od roku 47 n. l. do roku 58 n. l., kedy ho Agrippa zbavil úradu a od roku 58 n. l. ustanovil za veľkňaza Izmaela ben Fabiho. Písmo to síce neuvádza, ale existujú štyri možné dôvody.

(nepravdepodobné) 1. Pavol tu bol sarkastický. Pre cudzinca by bolo ťažké spoznať Ananiáša ako veľkňaza, najmä vzhľadom na to, že Ananiáš porušil židovský zákon, keď dal Pavla zbiť.

(nepravdepodobné) 2. Niektorí ľudia si myslia, že Pavol mal slabý zrak a v tej dobe ešte neexistovali okuliare. Ak Pavol poznal Ananiášovu tvár, z diaľky ho nespoznal.

(pravdepodobné) 3. Keďže Pavol nežil v Jeruzaleme, nevedel, že Ananiáš je veľkňaz, alebo ak poznal jeho meno, nikdy predtým toho muža nevidel.

(pravdepodobné) 4. Keď bol Pavol zbitý, počul príkaz, aby ho zbili, ale nevidel, kto to hovorí. Pavol sa ohradil proti tomu, kto hovoril, bez toho, aby si uvedomil, že to bol veľkňaz.

Otázka: Prečo Pavol v Skutkoch apoštolov 23:5 povedal, že by ste nemali zle hovoriť o vládcovi svojho ľudu?

Odpoveď: V knihe Exodus 22:28 sa píše, že nemáš „preklínať“ vládcu svojho ľudu. Hebrejské slovo qalal tu znamená aj urážať, znevažovať, podceňovať a podobne.

Otázka: Mal Pavol v Skutkoch apoštolov 23:6 pravdu, keď podnecoval farizejov a saduceov proti sebe?

Odpoveď: Pavol tak urobil správne. Pavol poukázal na dôležitú vec (pozri 1 Korinťanom 15:1–4), aby ukázal, že jednota medzi saduceami a farizejmi bola iba povrchná. Keďže sa neskôr mnohí farizeji obrátili ku Kristovi (Skutky apoštolov 15:5), v istom zmysle boli stále farizejmi.

Otázka: Súhlasíte alebo nesúhlasíte s tvrdením v Skutkoch apoštolov 23:6–7, že saduceus, keď sa stane kresťanom, prestáva byť saduceusom, zatiaľ čo farizeus, keď sa stane kresťanom, môže naďalej zostať farizeusom, ako uvádza New International Bible Commentary na s. 1307?

Odpoveď: Táto otázka je príliš zložitá na to, aby sa dala odpovedať jednoduchým „áno“ alebo „nie“. Pozrime sa najprv na prípad farizeja a potom na prípad saducea. Pre porovnanie sa spýtajme aj to, či by skutočný kresťan mohol byť nacistom počas druhej svetovej vojny.

Môže kresťan naďalej byť farizejom? Áno, ale neskôr už nie.

Zjavne áno: Neexistovala žiadna oficiálna požiadavka, aby niekto musel poprieť, že Ježiš je Mesiáš, aby sa mohol stať členom alebo zostať v skupine farizejov. Ich láska k Starému zákonu a znalosť jeho písem bola výhodou. Farizej by sa teda po tom, čo by sa stal kresťanom, nemusel dobrovoľne rozhodnúť opustiť skupinu farizejov. V počiatkoch dejín cirkvi Skutky apoštolov 15,5 uvádzajú kresťanov, ktorí boli stále súčasťou skupiny farizejov, hoci si, žiaľ, so sebou priniesli aj svoje trvanie na dodržiavaní židovských zvykov.

Neskôr už nie: Ostatní farizeji by ho však mohli vylúčiť, pretože sa im nepáčilo, že verí, že Ježiš je Mesiáš. Ak by ho však nevylúčili, mohol by zostať. Mimochodom, v Ježišovej dobe bolo len asi 5 000 farizejov. Boli prenasledovaní saduceami, ale medzi ľuďmi boli farizeji vysoko cenení ako učitelia zákona. Zostať teda, ak to bolo možné, mohlo byť výhodou.

Pozrime sa na Pavlov postoj vo Filipským 3:6. Pavol, podľa vlastných slov, bol farizej, rovnako ako bol Hebrej z kmeňa Benjamína. To sa nezmenilo. Avšak vo Filipským 3:7–9 Pavol považoval tieto veci za smeti v porovnaní s neporovnateľnou veľkosťou Krista. Pavol si stále zachoval svoj farizejský pôvod a nebál sa ho spomenúť ako úspech, ale nedovolil, aby mu to bránilo v poslušnosti voči Kristovi.

Môže kresťan byť stále saduceusom? Na prvý pohľad nie, ale v skutočnosti áno

Zjavne nie: Všetci saduceovia popierali vzkriesenie, popierali posmrtný život a popierali existenciu anjelov a démonov. Kresťan by nemohol veriť tomu, čo o týchto veciach hovoril Ježiš a apoštoli, a zároveň veriť presnému opaku.

V skrytosti áno: Ak by však niekto bol saduceus a potom sa stal kresťanom, mohol by byť „skrytým kresťanom“ a tajne by neprezradil tým, čo mali na starosti, že popiera saducejské učenie. To by fungovalo, kým by to saducejskí vodcovia nezistili. Alebo by to mohlo fungovať donekonečna, ak by konkrétni vodcovia zatvárali oči alebo by im to bolo jedno. Sadúceus-kresťan by teda bol „tajným veriacim“, ktorý by musel zavádzať autority (možno mlčaním), že verí v sadúceuské učenie, zatiaľ čo by možno šíril pravdu evanjelia medzi ostatnými sadúceusmi.

Mohol by byť kresťan nacistom počas druhej svetovej vojny: Otvorene nie, tajne áno

Predpokladajme, že sa nacista neskôr stal kresťanom, alebo naopak, že sa kresťan stal nacistom, nevediac, čo nacistická strana vlastne zastávala.

Zjavne nie: Nacistická strana verila, že to, čo nesprávne označovali za árijskú rasu, je nadradená rasa, a že príslušníci iných rás majú byť podrobení alebo zabití. Obhajovali zabíjanie Židov, mentálne postihnutých a mnohých východoeurópanov, aby uvoľnili priestor pre expanziu. Kresťan, ktorý má milovať všetkých ľudí, verí, že v Kristovi nie je Žid ani pohan, ani žiadne iné rozdelenie, a verí, že vražda je zlá, nemohol nasledovať Krista a veriť tomu, čo učili nacisti.

Tak trochu áno: Vedeli ste, že existuje člen nacistickej strany, ktorý bol s čestnými poctami pochovaný v Jeruzaleme? Oskar Schindler, člen nacistickej strany, ktorý videl, čo sa deje so Židmi, sa NEODSTÚPIL od členstva v nacistickej strane. Skôr to využil na to, aby zachránil približne 1 200 Židov v Európe pred vyhladením, pričom celé svoje značné bohatstvo minul na úplatky za záchranu Židov. Neskôr skrachoval. V Číne sa nemecký nacista menom John Rabe zasadzoval za ochranu štvrtiny Nankingu a približne 200 000 Číňanov pred japonskými zverstvami. Opäť, mohol povedať: „Nepáči sa mi, čo nacistická strana reprezentuje, vystupujem z nej a jednoducho sa izolujem.“ Ale nie, namiesto toho využil svoju pozíciu a členstvo v tej zlej organizácii na to, aby zachránil životy. Kvôli tomu bol po vojne označený za nacistu a neskôr trpel podvýživou, pretože si nemohol nájsť prácu. Navyše, Schindler ani Rabe neboli známi ako kresťania; obaja boli na začiatku vojny veľmi oddanými nacistami.

Význam pre súčasnosť

Toto je dnes veľmi aktuálna téma, pretože kresťania diskutujú o tom, či môže byť nasledovník Ježiša zároveň moslimom alebo hinduistom.

Na strane proti by mohli hrešiť tým, že potvrdzujú lož, že Korán alebo Védy sú cenné duchovné knihy od jediného pravého Boha, alebo tým, že nevarujú ľudí, že Mohamed je falošný prorok a že nemožno uctievať nikoho iného ako pravého Boha. Ak niektorí (hoci nie väčšina) odmietajú, že Ježiš je Boh, alebo popierajú, že Pavol je apoštol a autor Písma, potom v skutočnosti vôbec nie sú veriaci.

Na strane kladov, v krajinách ako Malajzia, keď sa niekto narodí v moslimskej rodine, v jeho preukaze totožnosti je uvedené, že je moslim. Nezáleží na tom, čomu verí neskôr, preukaz totožnosti sa nezmení.

V posledných časoch sa veriacim možno naskytne príležitosť pokúsiť sa pôsobiť zvnútra, nenápadne byť súčasťou Babylona, prežiť a tajne zdieľať s ostatnými. Veriaci to však NESMÚ prijať, ale musia z Babylona utiecť, ako to Boh prikazuje v Zjavení 18:4.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 23:6-7, akých skupín by sa človek dnes mohol otvorene naďalej zúčastňovať, keď sa stane kresťanom, a akých skupín by sa už nemohol zúčastňovať?

Odpoveď: Predpokladám, že človek by mohol byť súčasťou skupiny, ktorá nemá žiadne protibiblické vierovyznania, s ktorými by ste museli súhlasiť, aby ste sa mohli stať členom alebo zostať členom. Ak však skupina presadzuje protibiblické vierovyznania, ale vy by ste im nemuseli veriť, mali by ste sa spýtať sami seba, prečo chcete byť jej členom. Aby ste sa stali moslimom, musíte povedať: „Nie je iného Boha ako Alaha a Mohamed je jeho prorok.“ To nemôžete povedať bez toho, aby ste zhrešili.

Predstavme si, že by niekto povedal, že sa stal kresťanom, ale zároveň tvrdí, že neverí v Boha, nechce nasledovať Ježiša a neprijíma Božie slovo. Nemali by ste aspoň určité podozrenie, že ide o falošného kresťana? To, čo platí o popieraní základných princípov kresťanstva, platí aj o popieraní princípov iných náboženstiev. Takže áno, hypoteticky by človek mohol byť kresťanom a falošným hinduistom, falošným uctievačom rímskych bohov alebo dokonca falošným satanistom. Ale chcel by to od vás Pravý Boh? – Samozrejme, že nie.

Otázka: Prečo sa Pán zjavil Pavlovi v Skutkoch apoštolov 23:11?

Odpoveď: Pavol mal pred sebou ťažké časy, keď mal byť dva roky uväznený. Boh k nemu prehovoril, aby ho povzbudil a uistil, že je na správnom mieste, presne vtedy, keď tam mal byť. Všimnite si, že nebola žiadna kritika toho, že Pavol vôbec išiel do Jeruzalema, a nebola žiadna kritika toho, že Pavol postavil farizejov a saduceov proti sebe.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 23:1–11, urobil Pavol so svojou smelosťou dobrú prácu, keď tu svedčil?

Odpoveď: Áno, pretože svedčil. Jedným zo spôsobov, ako zaručiť neúspech pri zvestovaní evanjelia, je vôbec ho nezvestovať. Pavol však nechcel nechať túto príležitosť prejsť bez povšimnutia. Modlime sa, aby sme mali takú smelosť, akú mal Pavol. V tomto dialógu chýba plynulosť. Pavol nebol požiadaný, aby predniesol prejav; išlo skôr o otázky a odpovede, kde ho mohli kedykoľvek prerušiť. Dnes, keď sa nachádzame v chaotickom, nepripravenom prostredí, je dobré najprv uviesť kľúčové body, ako to robia novinové články, pre prípad, že sa rozhodnú nepočúvať zvyšok toho, čo hovoríte.

Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom odpoveď.

Nie je to odpoveď: Pavol tu vlastne nesvedčil; svedčil by v Cézarei v Judei a neskôr v Ríme. Toto však nie je odpoveď, pretože Pán ho nepochválil za to, čo urobí, a nepochválil Pavla za svedectvo v Judei, ale skôr v Jeruzaleme.

Odpoveď: Odviedol dostatočne dobrú prácu, keď odvážne svedčil pred nepriateľským publikom.

Otázka: Zomrelo v Skutkoch 23:15–25 tých štyridsať vrahov a prečo bolo nasadených 470 Rimanov?

Odpoveď: Je zaujímavé, že Židia si mysleli, že majú väčšiu šancu na Pavlovu smrť tým, že prepadnú rímsku vojenskú stráž, ako tým, že ho odsúdia na súde. To naznačuje, že si sami uvedomovali slabosť svojho prípadu.

Všetci títo Židia zložili prísahu, že nebudú jesť ani piť, kým nezabijú Pavla. Ak by však Pavla nedokázali zabiť bez vlastnej viny, židovskí vodcovia by ich z tejto prísahy oslobodili. Rabíni povoľovali porušenie prísahy zo štyroch dôvodov: prísahy pod vplyvom podnetu, prísahy prehnané, prísahy zložené omylom a prísahy, ktoré nemožno splniť z dôvodu núdze (M Nedarim 3:1–3).

Rímsky veliteľ Klaudius Lysias chcel zaistiť Pavlovu bezpečnosť, nie kvôli cti alebo starostlivosti o Pavla, ale skôr preto, že by vyzeral zle, keby svojou nedbanlivosťou dovolil Židom zabiť rímskeho občana, ktorý bol pod jeho ochranou. Cézarea ležala 65 míľ severozápadne od Jeruzalema, dostatočne ďaleko na to, aby sa tam nemohli dostať výtržníci. Pravdepodobne sa zastavili v Antipatris, približne v polovici cesty, 35 míľ od Jeruzalema a 23 míľ od Cézarey. Okrem toho, aby sa urýchlila cesta, pechota mohla cestovať na ťažných zvieratách.

Otázka: Aké sú v Skutkoch apoštolov 23:26–30 niektoré dôležité časti tohto listu?

Odpoveď: Nachádza sa v ňom chyba a niekoľko opomenutí. Z listu vyplýva, akoby Lysias zachránil Pavla preto, že bol rímskym občanom. V skutočnosti sa Lysias dozvedel, že Pavol je rímskym občanom, až oveľa neskôr. Lysias zrejme „zabudol“ spomenúť, že sa chystal Pavla bičovať. Väčšina zvyšku listu je presná, ale bol veľmi sebecký.

Lukáš sa o tomto liste dozvedel od Pavla, ale ako mohol Pavol poznať obsah tohto listu? Aj keby Felix neskôr Pavlovi tento list neukázal, pravdepodobne bol prečítaný počas súdneho konania.

Otázka: Čo vieme zo Skutkov apoštolov 24:1–27 o človeku, ktorého Tertullus nazval „ušľachtilý Felix“, a o jeho manželke Drusille?

Odpoveď: Podľa Evangelického komentára k Biblii (str. 918) sa Antoninus Felix narodil ako otrok, oslobodila ho matka cisára Claudia a v roku 52 n. l. bol vďaka vplyvu svojho brata Pallasa povýšený na guvernéra Judey. Felix bol chamtivý a s banditami zaobchádzal kruto.

Neskôr vypuklo v Cézarei povstanie, s ktorým si Felix poradil pomocou svojich vojakov, pričom zabil mnoho židovských civilistov a zmocnil sa ich majetku. Židovský veľkňaz menom Jonatán napísal Felixovi list, v ktorom ho žiadal, aby sa viac hodil na svoju funkciu. Felix preto zaplatil protirímskym sikariom, ktorí boli nájomnými vrahmi, aby zavraždili Jonatána. Kvôli Felixovmu správaniu vo všeobecnosti sa niektorí Židia vybrali do Ríma, aby sa sťažovali u Nera, a Felix bol odvolaný. V Ríme by utrpel trest, keby sa za neho nezastal jeho brat Pallas.

Drusilla bola najmladšou dcérou Herodesa Agrippu I. Jej súrodencami boli Berenika, Mariamne a Herodes Agrippa II. (Skutky apoštolov 25:13–26:32). Drusilla bola Felixovou treťou alebo štvrtou manželkou. Ona a Azizas/Azizus, kráľ (pod nadvládou Rimanov) Emesy (dnešný Homs v Sýrii), mali v pláne zosobášiť sa, keď mala 14 rokov, pod podmienkou, že on konvertuje na judaizmus. Neskôr ju však Felix presvedčil, aby opustila Azizasa/Azizusa a namiesto toho sa vydala za Felixa ako jeho štvrtá manželka.

Samotné meno Tertullus bolo pomerne bežné a znamenalo „malý Tertius“. Felix poznal židovské zvyky a potlačil povstanie zbojníkov, na čo Tertullus pravdepodobne naráža v Skutkoch apoštolov 24:2. Okrem toho mal Tertullus o Felixovi pravdepodobne len málo ďalších pochvalných slov. Niekedy môže byť lichotenie niekomu naozaj ťažká úloha!

Viac informácií nájdete v diele Jozefa Flavia „Staroveké dejiny Židov“, kniha 20, kap. 7.1–2,5, s. 420–421.

Otázka: Aká je podstata Tertullovho obvinenia Pavla zo Skutkov apoštolov 24:5–8?

Odpoveď: Tertullus uviedol len štyri veci. Pomerne subjektívne nazval Pavla morom, povedal, že Pavol je pôvodcom rozporov, správne uviedol, že Pavol je vodcom Nazarejcov (t. j. kresťanov), a nepravdivo tvrdil, že Pavol sa pokúsil znesvätiť chrám. Ale kohokoľvek, koho nemáte radi vy alebo tí, ktorí vás najali, môžete jednoducho nazvať morom. Zvláštne je, že o Židoch, ktorí Pavla sledovali a dokonca plánovali jeho vraždu, sa nehovorilo, že by spôsobovali rozbroje – iba o Pavlovi. Je zločinom viesť skupinu ľudí? – Židia sami mali rôzne rabínske školy. Tertullus si teda najzávažnejšie obvinenie, znesvätenie chrámu, nechal na koniec, a aj to bolo nepravdivé. Ako právnik sa Tertullus snažil z toho mála, čo mal, vyťažiť čo najviac.

Otázka: Aká je podstata Pavlovho obhajovania v Skutkoch apoštolov 24,11–21?

Odpoveď: Počas veľmi krátkeho času, ktorý strávil v Jeruzaleme – dvanásť dní –, k ničomu nepodnecoval. Židia, ktorí podnecovali dav, by tu mali byť, nie on. Pavol neznesvätil chrám a oni nemajú žiadny dôkaz, že tak urobil. Áno, bol súčasťou „Cesty“, t. j. bol kresťan.

Pavol však povedal aj veľa vecí, ktoré vlastne neslúžili na jeho obhajobu. Najprv poukázal na to, že mu nepredložili žiadne konkrétne obvinenia z toho, ako znesvätil chrám, ani z čoho ho vlastne súdia, a tak Pavol s radosťou vysvetlil Felixovi, aké skutočné obvinenie proti nemu vzniesli. Pavol túto príležitosť využil na to, aby kázal časť evanjelia o vzkriesení mŕtvych. Je to, ako keby svoju obhajobu prerušil uprostred, pretože musel zvestovať evanjelium.

Na začiatku súdneho konania Felix nepovedal: „Musíme počkať s verdiktom, kým nepríde Lysias.“ Je to takmer ako keby Felix nečakal rýchly výsledok, možno ho súdne konanie unavilo a jednoducho sa rozhodol odložiť rozhodnutie, kým nepríde sám Lysias. Ak by Felix vtedy a tam Pavla oslobodil, židovskí vodcovia by sa na neho nahnevali a Felix sa snažil zachovať si ich priazeň a zachovať sviatok. Medzitým by sa židovskí vodcovia museli namáhavo vrátiť do Jeruzalema a neskôr sa vrátiť na pokračovanie procesu. Felixovi však pravdepodobne bolo jedno, aké ťažkosti to pre nich znamenalo, alebo ako dlho bude Pavol vo väzení. Mimochodom, nemáme žiadnu zmienku o tom, že by Lysias niekedy podnikol túto dvojdňovú cestu.

Otázka: Aký je dnes v Skutkoch apoštolov 24:25b rozdiel medzi odmietnutím evanjelia a jednoduchým odkladom zvažovania evanjelia?

Odpoveď: Ak je odklad nekonečný, potom v konečnom dôsledku neexistuje žiadny rozdiel. Boh je však k nám trpezlivý a môžeme sa modliť, aby bol odklad niektorých ľudí len dočasný a aby sa napokon obrátili. Boh je voči neveriacim veľmi trpezlivý a my by sme mali byť tiež. Bohužiaľ, v tomto prípade Felix povedal, aby odišli, a že si Pavla nechá priviesť, keď to bude pre neho vhodné. Zdá sa, že pre Felixa nikdy nenastal vhodný čas na prijatie evanjelia. Keď niekto chce počúvať evanjelium len vtedy, keď je to pre neho vhodné, v mnohých prípadoch sa ten vhodný čas nikdy nenastane.

Otázka: Bol Felix v Skutkoch 24,25–27 nespravodlivý, keď držal Pavla vo väzení?

Odpoveď: Podľa rímskych noriem nebol Felix nespravodlivý, ale v skutočnosti bol. Felix nevyniesol voči Pavlovi žiadny nesprávny rozsudok. Avšak uväznenie Pavla na dva roky bolo nesprávne. Pavol sa nachádzal v stave, ktorý Rimania nazývali custodia libera, čo znamená, že bol neustále strážený, ale jeho priatelia ho mohli navštevovať. Okrem toho, hoci bolo spravodlivé, aby sa Pavol počas súdneho konania bránil, v podstate mal štyri súdne konania – pred Sanhedrinom, pred Felixom, pred Festusom a pred Herodesom Agrippom II. Pavol si možno kládol otázku, koľko súdnych konaní bude musieť prejsť, bez toho, aby ho uznali za vinného, kým ho konečne prepustia. Dnes môžu byť ľudia nespravodliví nielen tým, že niekomu odopierajú to, čo by mal mať, ale aj tým, že to na neurčito odkladajú.

Otázka: Prečo by Felix v Skutkoch apoštolov 24:26 dúfal v úplatok od Pavla, obyčajného výrobcu stanov?

Odpoveď: Pavol s najväčšou pravdepodobnosťou nebol bohatý, ale niekto, kto mohol priniesť do Jeruzalema značnú peňažnú obeť, mal buď priateľov, ktorí spolu disponovali veľkým množstvom peňazí. Okrem toho, podľa diela Jozefa Flavia „Staroveké dejiny Židov“, kniha 20, kap. 9.5, s. 424, po vládnutí Felixa a Festusa guvernér Albinus takmer vyprázdnil väznice a zostali v nich len tí, ktorí nemohli Albinusovi zaplatiť vôbec žiadne peniaze.

Na jednej strane by Felix pravdepodobne mohol získať peniaze tým, že by od Židov požadoval úplatok za vydanie Pavla. Ak by však niekto niekedy prezradil, že Felix tak urobil s cieľom nechať zabiť rímskeho občana, bolo by to pre neho veľmi nebezpečné.

Otázka: Aké mimobiblické informácie máme o Festusovi v Skutkoch apoštolov 24:27?

Odpoveď: Porcius Festus bol menovaný za správcu Judey na jeseň roku 60 n. l. Existuje však určitá neistota ohľadom tohto dátumu, ktorý sa môže pohybovať v rozmedzí od roku 55 n. l. do roku 60 n. l. Aj Josephus (Staroveké dejiny Židov 20.8.9–11; 20.185–188 a Vojny Židov 2.271, napísané okolo rokov 93–94 n. l.) tiež uvádza, že Festus bol menovaný za správcu Judey. Židia pravdepodobne považovali Festa za lepšieho a rozumnejšieho než jeho predchodcu Felixa, ako aj než jeho nástupcov Lucceia Albina (62–64 n. l.) a skorumpovaného Gessia Flora (64–66 n. l.).

Festus bolo priezvisko šľachtickej rodiny v Ríme.

O Festusovi neexistujú žiadne záznamy pred jeho príchodom do Palestíny. Záznamy o jeho vládnutí však ukazujú, že bol múdrejší a čestnejší než Felix. Napriek tomu musel Felix odísť do Ríma, aby sa zodpovedal za svoje konanie pri nepokojoch medzi Židmi a pohanmi v Cézarei.

Na rozdiel od neho Felix násilne potláčal obyvateľstvo. Pôvodne bol otrokom, neskôr bol oslobodený. Rímsky historik Tacitus o Felixovi povedal: „Vykonával kráľovskú moc s myslením otroka“. Zariadil vraždu veľkňaza menom Jonatán, ktorý ho kritizoval za zlé vládnutie.

Otázka: Prečo sa v Skutkoch apoštolov 25:2 píše o „najvyšších kňazoch“ (v množnom čísle), keď mal byť len jeden najvyšší kňaz?

Odpoveď: Najvyšším kňazom v tom čase bol Izmael, syn Fabiho, menovaný Herodesom Agrippom II. (Marcus Julius Agrippa II.). Izmael nahradil Ananiáša. Vo všeobecnosti sa bývalý najvyšší kňaz mohol naďalej nazývať najvyšším kňazom, avšak v tomto prípade existoval bezprostrednejší dôvod. Ananiáš si stále udržoval moc, až kým ho v roku 66 n. l. nezabili židovskí povstalci. Ananiáš neváhal použiť vraždy a atentáty na dosiahnutie svojich cieľov, a je teda primerané, že tí, ktorí žili mečom, zomreli mečom. Viac informácií nájdete v diele Jozefa Flavia „Staroveké dejiny Židov“ 20, 179 (i.8), 194–196 (8.11).

Otázka: Čo ešte vieme o Bernice / Berenice zo Skutkov apoštolov 25:23?

Odpoveď: V prvom rade sa volala buď Berenika, alebo Pherenika, čo sa v latinčine vyslovovalo ako Veronika. Bernice bola zasnúbená s Marcom, synovcom židovského filozofa Filóna. Neskôr sa vydala za svojho strýka Herodesa z Chalkidy, vládcu veľmi malého kráľovstva pod nadvládou Ríma v libanonských horách. Po jeho smrti v roku 48 n. l. opustila svojho tretieho manžela a žila so svojím bratom (o rok starším) Agrippom II. Rímsky básnik Juvenal (Satirae 6.156–160) aj židovský historik Josephus (Antiquities 20.145–147) uvádzajú, že mali incestný vzťah. To by však nebol problém, keďže cisár Nero mal sexuálny vzťah so svojou vlastnou matkou (hoci ona s tým pravdepodobne nesúhlasila). V Židovskej vojne ( ) sa postavila na stranu Rimanov a neskôr sa stala milenkou Vespasiana a potom rímskeho generála Tita. To sa stalo verejným škandálom, až napokon Titus musel ju poslať preč

Takže tu máme tento „pár“, ktorý sa snaží napísať cisárovi, ktorý sa neskôr (po roku 60 n. l.) stane netvorom, a snaží sa predložiť cisárovi Nerovi obvinenia, prečo je Pavol zlý a vinný človek, a majú s tým veľké ťažkosti. Všimnite si však, že Pavol sa k nim stále správa s úctou.

V každom prípade, keďže Agrippa bol považovaný za odborníka na judaizmus a priateľa cisárskej rodiny, bolo mu udelené privilégium vybrať židovského veľkňaza, a tak zosadil Ananiáša a vybral Izmaela, syna Fabiho. Neskôr došlo k sporu ohľadom múru, ktorý kráľovi bránil vo výhľade na chrám, a tak Agrippa zosadil Izmaela a vybral Jozefa, syna Simeona. Napriek tomu však bývalý veľkňaz Ananiáš stále vládol v pozadí, a to je pravdepodobne dôvod, prečo Lukáš hovorí o veľkňazoch v množnom čísle.

Otázka: Skutky apoštolov 25:23 spomínajú, že Agrippa a Bernice vošli s veľkou okázalosťou, ale Písmo to nezaznamenáva v prípade Herodesa ani Piláta. Prečo niektorí ľudia konajú s „okázalosťou“?

Odpoveď: V gréčtine sa to nazývalo meta polles phantasias. Robia veci kvôli vonkajšiemu dojmu a predstierajú, že vonkajšok zodpovedá podstate. Rimania často organizovali veľkolepé slávnosti. Možno sa predpokladalo, že táto okázalosť zapôsobí na židovských vodcov alebo zastraší obvineného. V Cézarei bolo dislokovaných päť kohort a každá kohorta mala nominálne 1 000 mužov. Festusovi teda slúžilo päť rímskych chiliarchov.

Rímski cisári boli niekedy nazývaní Augustus, v gréčtine Sebastos, čo znamenalo, že boli nadradení ostatným smrteľníkom. Až v čase Nera sa však začali nazývať „Pán“.

Dnes niektorí ľudia veria, že ak budú pôsobiť dôležito, ľudia ich budú považovať za dôležitých a oni sa potom stanú dôležitejšími. Je smutné, ak si myslíte, že vaša vlastná hodnota závisí od vášho vzhľadu a popularity.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 26:12–15 Pavol vynechal niektoré podrobnosti, napríklad o Ananiášovi a o tom, ako neskôr dostal poverenie. Kedy je v poriadku, ak zhrnieme a zjednodušíme?

Odpoveď: Pavol nepoužíval podvod a ani my by sme nemali. Pavol však vynechal niektoré podrobnosti, pretože pre poslucháčov by neboli dôležité. Je úplne v poriadku, ak aj my vynecháme niektoré podrobnosti.

Otázka: Ako mohol v Skutkoch apoštolov 26, 14 ten hlas hovoriť k Saulovi v hebrejčine, keďže populárna fráza „ťažko je kopať proti ostňom“ bola známa v gréčtine, ale nie v hebrejčine?

Odpoveď: V gréčtine to bol dobre známy výraz, ktorý znamenal bojovať proti božstvu, ako ukazujú tieto päť odkazov. Euripidove „Bacchanalia“ 794–795; Aischylos, „Prometeus spútaný“ 324–325; „Agamemnon“ 1624, Pindarova „Pythia“ 2.94–95, Terentius, „Phormio“ 1.2.27. Pavol poznal gréčtinu a grécku kultúru rovnako dobre ako hebrejčinu. Existujú dve možné odpovede a, úprimne povedané, nezáleží na tom, ktorá z nich je správna.

1. Nie je nezvyčajné prekladať slangový výraz z jedného jazyka do druhého, najmä keď Pavol, nehovoriac o Bohu, ovládal oba jazyky dobre.

2. Boh mohol hovoriť s Pavlom v hebrejčine a práve túto frázu vysloviť v gréčtine. Stále by bolo správne, hoci nepresné, povedať, že Boh hovoril s Pavlom v hebrejčine, ak Boh vyslovil aj jednu malú frázu v gréčtine.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 26:14 bol „bič na vola“ tvrdá, ostrá palica, ktorou sa bodal vôl, keď sa nechcel pohnúť. „Kopanie proti bičom“ je viac než len hriech. Ako ľudia dnes hrešia a kopú proti bičom?

Odpoveď: Ako vtipne poznamenal jeden súčasný autor: „Tvoje ruky sú príliš krátke na to, aby si boxoval s Bohom.“ Jedna vec je hrešiť, ale druhá vec je vzpierať sa tomu. Keď Boh jasne povedal, aby si niečo nerobil, a ty to napriek tomu s týmto vedomím urobíš, v podstate bojuješ proti Bohu.

Otázka: Čo presne znamená slovo „prvý“ v Skutkoch apoštolov 26:23?

Odpoveď: Najprv sa pozrime na grécke slovo pre „prvý“, ktoré Pavol používa tu aj inde, a potom sa pozrime na to, čo presne mal Pavol na mysli pod pojmom vzkriesenie, tu aj inde.

Grécke slová protos/proton (Strongov č. 4412/4413) sú príbuzné slová, ktoré môžu znamenať prvý v čase, poradí alebo dôležitosti. Pavol používa toto slovo aj v približnom zmysle, aby vyjadril „na začiatku“ alebo „pred iným“.

Ak zosúladíme Pavlove spisy a Lukášov záznam o Pavlovom učení, Pavol používa toto slovo nasledovne:

Iba v zmysle času alebo poradia: Sk 13,46; 20,18; 26,20; 1 Kor 14,30; 16,2; Gal 4,13; Ef 1,12; 4,9; 1 Tes 4:16; 2 Tes 2:3; 1 Tim 3:10; 5:4; 5:12; 2 Tim 1:5; 4:16; 2 Tim 2:6; Tit 3:10

Iba dôležitosť: 1 Kor11:18 ;12:28 ; 15:3; 2 Kor 8:5,12; 1 Tim1:16 ; 2:1

Čas/poradie aj dôležitosť: Sk 26:23; Rim 1:8;1:16 ; 1 Kor 15:45,46,47; 1 Tim 2:13

Skôr alebo pred iným: Rim 10:19-20; 15:24; Ef 1:12; 6:2; Flp 1:5; 1 Tim 1:16; 2 Tim 4:16

Nerozlíšené: Rim 2:9; 2:10; Ef 6:2

Záver: Skutky 26:23 môže znamenať všetky tri veci: čas/poradie, dôležitosť a skôr ako iní. Kristus bol prvý, kto vstal s neporušiteľným telom, je zdrojom nášho vzkriesenia a vstal skôr, ako vstaneme my.

Aký druh vzkriesenia:

Pavol nebol cudzí vzkrieseniu, keďže v Skutkoch 20:9–12 vzkriesil Eutycha z mŕtvych. Ale z technického hľadiska grécky výraz neoznačuje činnosť „vstávania z mŕtvych“, ale skôr podstatné meno „vzkriesenie mŕtvych“. Na čo teda Pavol odkazuje?

a) Dočasné vzkriesenie s telami, ktoré by opäť zomreli: Lazar (Ján11:38 –42), syn vdovy (1. Kniha kráľov17:22 ), syn Šunamčanky (2. Kniha kráľov4:28 –37) a Eutych (Skutky apoštolov 20:9–12).

b) Trvalé vzkriesenie, pri ktorom bol Ježiš prvým, kto vstal s neporušiteľným telom.

Pavol nikde inde nekázal o prvom type, iba o druhom. V Liste Rímskym 6:9 hovorí, že keďže Kristus vstal z mŕtvych, „nemôže už znova zomrieť“, a podobne aj naše vzkriesené telá sú neporušiteľné (1. Korinťanom 15:20–23, 35–55). Pavol tiež hovorí: „V skutočnosti ho [Ježiša] Boh vzkriesil z mŕtvych, aby už nikdy nezažil rozklad“ (Skutky apoštolov 13:34a).

Bolo by nesprávne si myslieť, že Pavol kázal buď to, že Kristus mal iba dočasné vzkriesenie, alebo že nám sľúbil iba dočasné vzkriesenie. Jeho posolstvo Festusovi a Agrippovi, ako aj všetkým ostatným, sa týkalo iba trvalého vzkriesenia, ktoré má Kristus aj my.

Otázka: Prečo bol Pavol v Skutkoch 26:24–29 taký smelý pred kráľom Agrippom?

Odpoveď: Čo mal Pavol čo stratiť? Duch Svätý povedal Pavlovi, že bude svedčiť v Ríme, a Pavol vedel, že ide do Ríma. Pavol bol tu smelý kvôli obráteniu svojich poslucháčov. Pavol zrejme usúdil, že priamy a jednoduchý apel je najlepší prístup. Možno tu bola aj naliehavosť, prečo sa Pavol musel odvolať do Ríma práve teraz. Festus nepoznal situáciu a zrejme netušil, že Židia chceli, aby bol Pavol poslaný do Jeruzalema len preto, aby ho tam mohli prepadnúť. Pavol sa možno odvolal do Ríma práve teraz, lebo videl, že ho čoskoro pošlú do Jeruzalema.

Človek by sa mohol opýtať, prečo by sa Pavol namáhal kázať evanjelium vládcom, ktorí sa zdali byť tak ďaleko mimo dosahu evanjelia. Možno je odpoveďou to, že Pavol to tak nevnímal. Pavol sa nepýtal, kto je mimo dosahu evanjelia, ale keďže mal príležitosť, chcel ju využiť a kázať nielen Felixovi a kráľovi Agrippovi, ale aj všetkým ostatným, ktorí ho počúvali.

Ako historickú poznámku na okraj: v druhom storočí (100–200 n. l.) boli rímski občania zvyčajne posielaní do Ríma bez toho, aby sa museli odvolať k cisárovi. V treťom storočí boli takmer všetci, ktorí neboli otrokmi v Rímskej ríši, občanmi, takže takmer každý sa mohol rozhodnúť, že chce byť poslaný do Ríma. Avšak v Pavlových časoch neboli rímski občania posielaní do Ríma, pokiaľ sa výslovne neodvolali.

Aj dnes by sme mali byť smelí. Nespravme z hlásania evanjelia len skrytý motív, ale otvorene povedzme, že najdôležitejším dôvodom, prečo k nim hovoríme, je to, aby mohli byť spasení.

Otázka: Prečo Festus v Skutkoch 26,24–25 obvinil Pavla z šialenstva?

Odpoveď: Nebolo to preto, že by si myslel, že Pavol je nevzdelaný; v skutočnosti tvrdil, že práve Pavlova veľká učenosť ho priviedla k šialenstvu, čo v podstate niečo vypovedá o Festusovej vlastnej úrovni vzdelania. Jedným z dôvodov, prečo to Festus mohol povedať, je, že možno nerozumel všetkým Pavlovým argumentom. Druhým dôvodom je, že Festus bol Grék, nie Žid, a grécka filozofia (takmer) nepoznala pojem vzkriesenia z mŕtvych.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 26:27 sa Pavlovi darilo so svojím výrečným, učeným a biblickým prejavom, ale Pavol to všetko prerušil, aby položil kráľovi Agrippovi priamu, prenikavú otázku. Kedy si myslíte, že by sme mali pri zvestovaní evanjelia urobiť pauzu, aby sme položili priame, prenikavé otázky?

Odpoveď: Pri kázaní evanjelia sa môže stať, že poslucháč počúva pasívne a neuvedomí si, že sa chystá urobiť najdôležitejšie rozhodnutie vo svojom živote: či uverí a bude nasledovať posolstvo evanjelia, alebo nie. Kráľ Agrippa bol pravdepodobne odborníkom na judaizmus vrátane prorokov. Pavol tu však jasne vyznačil hranicu. Agrippa vedel o prorokoch, ale veril v nich, áno alebo nie? Agrippa bol určite poslucháčom ochotným počúvať, ale bol aj poslucháčom ochotným urobiť zmenu na základe toho, čo počuje?

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 26,27–29 kráľ Agrippa neprijal Krista, keď k nemu Pavol hovoril?

Odpoveď: Hoci nepoznáme všetky dôvody, mohlo to byť z pýchy, strachu alebo kvôli tomu, že ho pozorovali ostatní ľudia. Nakoniec, Boh vopred vedel a predurčil, kto pôjde do neba. Bez ohľadu na to, ako si možno predstavujete vzájomný vzťah medzi predvedomím a predurčením, je nesprávne spájať tieto dva pojmy takým spôsobom, ktorý výslovne alebo implicitne zbavuje kráľa Agrippu zodpovednosti prijať a uveriť.

Q: Mal by sa Pavol v Skutkoch 26:32 a Skutkoch 25:11 odvolať k cisárovi?

Odpoveď: To by znamenalo, že by Pavol cestoval do Ríma, aby o jeho prípade rozhodol osobne cisár.

Pavol urobil múdro, že sa odvolal k cisárovi, a to z troch dôvodov.

Po prvé, Pavol chcel ísť do Ríma a toto by bola jeho vstupenka.

Po druhé, Pavol si možno uvedomil, že neúprosná, vražedná opozícia by znamenala, že v Judei by ho nikdy neprepustili. Pamätajte, že veľkňazi chceli, aby sa Pavol vrátil do Jeruzalema, aby ho mohli prepadnúť.

Po tretie, ak by sa Pavol postavil pred cisára a bol vyhlásený za nevinného, poskytlo by to kresťanstvu právny základ, tak ako ho malo judaizmus.

Nakoniec si pamätajte, že keď niekto niečo povie, neznamená to, že to, čo hovorí, je nutne pravda. Festus a Agrippa sa zhodli, že Pavol je nevinný, a keby sa neodvolal k cisárovi, prepustili by ho. Teraz sa im to ľahko hovorilo. Mohli Pavla prepustiť kedykoľvek počas tých dvoch rokov, čo bol vo väzení! Mohli ho dokonca oslobodiť aj teraz, čo by znamenalo, že odvolanie sa k cisárovi by bolo bezpredmetné. Je ľahké znieť veľmi milo a zmierlivo, keď to nikoho nič nestojí, nemajú čo stratiť a vedia, že ich „veľkorysosť“ nemôže byť nikdy uplatnená. V skutočnosti si Festus pravdepodobne vydýchol, keď sa Pavol odvolal, pretože ho to dostalo z chúlostivej situácie. Nechcel si znepriateliť Židov a radšej by nezabil nevinného rímskeho občana, za čo by sa neskôr mohol musieť zodpovedať. Festus si teda pravdepodobne uvedomil, že aj keby bol Pavol nevinný, stále by mohol byť nebezpečnou osobou.

Otázka: Čo nám prezrádza štýl písania v Skutkoch apoštolov 27:1–28:13?

Odpoveď: Je to tak podrobné, že Lukáš musel byť očitým svedkom a pravdepodobne mal dokonca prístup k lodným denníkom. Ako povedal Thomas Walker: „V celej klasickej literatúre neexistuje taký podrobný záznam o fungovaní starovekej lode.“ Lukáš, ktorý bol lekár a v Skutkoch apoštolov často používal lekárske výrazy, mal určite cit pre detaily. Na druhej strane však Lukášova jednoduchá terminológia týkajúca sa plavby naznačuje, že nebol námorníkom. James Smith z Renfrewshire v Škótsku bol tridsať rokov jachtárom a vycestoval na Maltu, aby študoval Pavlovu plavbu. V roku 1848 napísal dielo The Voyage and Shipwreck of Paul (Pavlova plavba a stroskotanie), v ktorom uvádza: „Žiaden námorník by nepísal štýlom, ktorý by sa tak málo podobal štýlu námorníka; žiadny človek, ktorý nie je námorníkom, by nemohol napísať rozprávanie o námornej plavbe, ktoré by bolo vo všetkých častiach tak konzistentné, ak by to nebolo na základe skutočného pozorovania.“ Na druhej strane, ak nepočítame túto plavbu, Pavol počas svojich ďalších jedenástich plavieb preplával celkovo 3 500 míľ. Hoci teda Pavol nebol skúseným námorníkom, bol skúseným cestujúcim na lodi.

Okrem toho, kto ďalší by pravdepodobne bol na palube? Medzi cestujúcimi boli pravdepodobne aj iní väzni, ktorí smerovali do Ríma, aby tam boli súdení alebo popravení. Často ich popravovali v Koloseu alebo v iných arénach.

Otázka: V Skutkoch 27:10, dal tu Pavol falošné proroctvo, že ľudia prídu o život, keďže podľa Skutkov 27:22–23 nikto o život neprišiel?

Odpoveď: Nie, existujú však dve rôzne odpovede.

Pavlov pôvodný názor verzus Boží neskorší sľub: Pavol v Skutkoch apoštolov 27:10 hovoril na základe svojho vlastného poznania, pretože povedal: „Vidím“, a nie „Boh povedal“ alebo „anjel povedal“, ako je to v Skutkoch apoštolov 27:22.

Zjavená Božia vôľa sa môže zmeniť, keď sa zmení naša vôľa: Možno Boh skutočne povedal Pavlovi, že môže dôjsť k strate životov ešte pred Skutkami apoštolov 27:10. Keďže Skutky apoštolov 27:24 hovoria, že životy tých, ktorí boli s Pavlom, mu boli „udelené“, Pavol sa za nich musel úprimne modliť. Božia zjavená vôľa voči nám sa môže zmeniť, keď sa modlíme alebo keď sa zmení naša vôľa. Ďalší príklad toho nájdete v knihe Genesis 20:3–7. Príklad situácie, keď bola Dávidova verná, častá a úprimná modlitba vyslyšaná slovom „Nie“, nájdete v 2. knihe Samuelovej 12:15–19.

Otázka: Ako by ste mali žiť podľa Skutkov apoštolov 27:10, keď ste proti svojej vôli súčasťou niečoho, čo smeruje k zkáze?

Odpoveď: Najprv sa za to modlite a potom varujte ostatných, ako to urobil Pavol. Niekedy to nefunguje, pretože tí, ktorým to hovoríte, podceňujú buď závažnosť nebezpečenstva, alebo pravdepodobnosť, že k nemu dôjde. Možno by ste chceli vystúpiť z lode, ak je to možné, hoci v Pavlovom prípade to nebolo realizovateľné. Alebo ak by ste boli na Titanicu, keď sa potápal, mohli by ste povedať ľuďom, aby nastúpili do záchranných člnov, povedať im, aby počkali, kým sa člny naplnia, a vo všeobecnosti konať tak, ako by chcel, aby ste v tejto situácii konali Kristus. Ale aby ste mohli tieto veci urobiť, museli by ste zachovať chladnú hlavu a nepanikáriť. Ľudia skôr podľahnú panike, keď nevedia, že Boh nad nimi bdie. Ale to, že Boh nad vami bdie, môže zahŕňať aj upokojenie vašich nervov, aby ste sa mohli rozhodnúť pre najlepší postup.

Možno by sme sa mohli uspokojiť s myšlienkou, že pokiaľ verne nasledujeme Boha, nestretneme sa s ťažkými búrkami ani stroskotaním. Ale to nie je pravda ani z fyzického, ani z emocionálneho hľadiska, a to ani v prípade Pavla. Boh nás prenesie cez búrky, ale medzitým máme byť „ostrovom pokoja“, byť dobrým svedkom a chváliť Boha aj uprostred búrky.

Otázka: Čo je to vietor „Euroclydon“ v Skutkoch apoštolov 27,14?

Odpoveď: Doslovne to znamená „severovýchodný vietor“ a ide o silný severovýchodný vietor, ktorý sa v tejto časti Stredozemného mora vyskytuje na jeseň a na začiatku zimy. Po 14. septembri robí plavbu vo východnom Stredozemnom mori nebezpečnou. Bolo to po Dni zmierenia a podľa Williama Ramsaya bol v roku 59 n. l. Deň zmierenia 5. októbra, takže obdobie pokojnej plavby skončilo približne do 5. marca. Cauda bol malý ostrov asi 25 míľ južne od Kréty. Plaviť sa v tomto ročnom období bolo nerozumné, ale majitelia lode to pravdepodobne chceli risknúť kvôli zisku z „ “. Plavba z Fair Havens do Phoenixu bola kratšia ako 100 míľ a keď vyplávali, vietor bol mierny, takže sa rozhodli to risknúť.

Otázka: Ako sa ľudia dnes cítia bezpečnejšie, keď v nebezpečných situáciách prijmú drobné preventívne opatrenia, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 27:17?

Odpoveď: V Skutkoch apoštolov 27:17 obviazali loď zvonku lanami, aby ju lepšie udržali pohromade na rozbúrenom mori. Predstavte si, že by vám niekto povedal: „Na mori vás čakajú vetry s hurikánovou silou, ale o nič sa nebojte, okolo vašej lode omotáme laná!“ Hoci omotanie lode lanami bol dobrý nápad, nebol ani stotinu taký dobrý ako nápad vôbec tam tak neskoro neplávať. Keď však už toto rozhodnutie urobili – kvôli finančnému zisku na úkor bezpečnosti všetkých – omotanie lode lanami bolo lepšie ako nič. Ďalšie štyri veci, ktoré urobili – vytiahnutie záchranného člna na palubu, spustenie plachty na spomalenie plavby, spustenie kotvy na mierne spomalenie plavby a zúfalé vyhodenie nákladu cez palubu – boli to najlepšie, čo mohli urobiť, keď už sa v tejto situácii ocitli. Chceli loď spomaliť, lebo nechceli naraziť na pobrežie Líbye v noci. Pred pobrežím Líbye sa obávali pieskových plytčín.

Dnes ľudia niekedy robia veci, vďaka ktorým sú o trošku bezpečnejší, nie preto, že by to malo veľký význam, ale aby sa cítili lepšie v rizikovej situácii. Je lepšie zhodnotiť celkové riziko a možno sa do tej rizikovej situácie vôbec nedostávať. Malé kroky, ktoré majú niečo zlepšiť alebo znížiť riziko, sú v poriadku, ale nenechajte sa nimi zaslepiť a stratiť prehľad o celkovej situácii. Napríklad si spomeňte na Robina Hooda, ktorý okrádal bohatých a dával chudobným. Mal by okrádať? Nie. Ale keby dal chudobným trochu peňazí, cítil by sa potom lepšie? Je lepšie neokrádať ľudí, ako ich okrádať, aj keby ste chudobným dali peniaze, ktoré vám nepatrili.

Otázka: Ako a kedy by ste mali v Skutkoch apoštolov 27:21 povedať „Ja som vám to hovoril“, ako to tu zrejme urobil Pavol?

Odpoveď: Veľa závisí od vášho postoja a tónu hlasu, keď to poviete. Pavol sa ich nesnažil ponižovať, ale tým, že to povedal, naznačil, že v budúcnosti by mali venovať väčšiu pozornosť jeho odporúčaniam.

Otázka: Ako sa v Skutkoch apoštolov 27:27 plavili po Jadranskom mori, keď mali byť južne od Talianska?

Odpoveď: Vtedy to, čo nazývali Jadranským morom, zahŕňalo aj vody južne od Talianska až po Sicíliu a Maltu na západe a po ostrov Kréta na východe. To je podstatne južnejšie od toho, čo sa dnes nazýva Jadranské more. Josephus, ktorý tu tiež stroskotal, ho nazýval „Adrijským morom“.

Otázka: Prečo bolo v Skutkoch apoštolov 27:37 na lodi, na ktorej cestoval Pavol, toľko ľudí (276)?

Odpoveď: Zrejme to bola veľká loď a väčšina lodí v tej dobe mala otrokov, ktorí veslovali. Josephus v knihe Život, 15. kapitole, 3. oddiele spomína, že loď, ktorá ho prevážala do Talianska, mala 600 cestujúcich. Josephus tiež utrpel stroskotanie a prežilo len 80 cestujúcich.

Otázka: Prečo v Skutkoch apoštolov 27:38–41 chceli nasmerovať loď do rieky alebo zátoky?

Odpoveď: Pravdepodobne aby sa vyhli veľkým skalám.

Otázka: Aký význam má v Skutkoch apoštolov 27:41 to, že loď narazila na plytčinu medzi dvoma morami?

Odpoveď: V oblasti, ktorá sa dnes nazýva St. Paul’s Bay, medzi ostrovom Malta a neďalekým ostrovčekom Salmonetta, sa nachádzali (a stále nachádzajú) pieskové plytčiny. Toto miesto bolo ideálne na to, aby loď narazila na plytčinu, keďže nikto by nechcel, aby loď narazila na skaly.

Tento zdanlivo bezvýznamný detail je veľmi dôležitý, pretože nikto by to nevedel, ak by buď nežil na Malte, alebo nebol svedkom udalosti.

Otázka: Prečo boli vojakovia v Skutkoch apoštolov 27:42 takí horliví zabiť väzňov?

Odpoveď: Rímski vojaci mohli byť popravení za to, že nechali väzňov ujsť, ale neboli by potrestaní za to, že ich zabili, aby im zabránili v úteku. Možno by vojaci boli spokojní, keďže všetka vina by padla na stotníka, keďže to bol on, kto im prikázal, aby väzňov nezabíjali.

Otázka: V Skutkoch apoštolov 27:1 až 28:1 sa všetci stretávame s búrkami v živote. Ako by ste porovnali a kontrastovali Pavlovu cestu s Jonášovou?

Odpoveď: Je zaujímavé porovnať Pavlovu plavbu s podobnou plavbou Jonáša, ktorá viedla približne cez tú istú oblasť. Obaja zažili búrky a nečakane museli opustiť bezpečie lode. Jonáš však, hoci bol pod Božou ochranou, dobrovoľne utekal, aby neuposlúchol Boha. Pavol, napriek potenciálnemu odporu Satana, ale stále pod Božou ochranou, bol väzeň bez akejkoľvek kontroly nad tým, kam pôjde. Obaja sa však dostali do cieľov, ktoré im Boh určil. A obaja sa tam dostali spôsobmi, ktoré pre nich boli úplne neočakávané.

Otázka: Čo vieme o ostrove Malta na základe Skutkov apoštolov 28:1?

Odpoveď: Malta je malý ostrov (18 x 8 míľ, 95 štvorcových míľ alebo 246 štvorcových kilometrov), ktorý leží len 58–60 míľ (93–96 kilometrov) južne od Sicílie a približne 180 míľ severovýchodne od Tuniska. Nachádza sa 600 míľ (960 kilometrov) západne od Fair Havens na Kréte.

Obyvateľmi boli bývalí Feničania, ako aj rímski vojaci a ich rodiny. Nazývali ich „barbari“ nie preto, že by neboli civilizovaní, ale slovo „barbar“ pôvodne znamenalo niekoho, kto nehovoril rodnou rečou gréčtinu (alebo neskôr latinčinu). Študijná Biblia NIV na strane 1699 dodáva, že títo ľudia boli potomkami Feničanov, ktorí boli romanizovaní, a teda celkom civilizovaní.

Otázka: Kde presne na Malte pristál Pavol podľa Skutkov apoštolov 28:1?

Odpoveď: Pravdepodobne to bolo miesto, ktoré sa dnes nazýva Pavlova zátoka (z pochopiteľných dôvodov). Nachádza sa približne 8 míľ (13 km) severozápadne od mesta Valletta.

Otázka: Ako sa mohla v Skutkoch apoštolov 28:3 zmija uhryznúť Pavla do ruky, keďže na Malte dnes žiadne zmije nežijú?

Odpoveď: Dnes sa na Malte vyskytujú len dva druhy hadov a oba boli dovezené. Na Malte dnes tiež nie je veľa lesov, z ktorých by sa dalo zbierať drevo. Avšak predtým, ako ľudia vyklčovali lesy, niet dôvodu predpokladať, že tam neboli rovnaké druhy hadov ako v okolitých krajinách. Had Vipera aspis žije v južnej Európe, Vipera latastei obýva Španielsko a Portugalsko a Vipera ammodytes sa vyskytuje o niečo ďalej v juhovýchodnej Európe.

Hoci mohlo ísť o démona prezlečeného za hada, nie je dôvod predpokladať, že to nebolo bežné, prirodzené zviera. Či už bol ten had pôvodný alebo sa dostal na ostrov loďou, Malťania neboli cudzí jedovatým hadom.

Otázka: Kto alebo čo je v Skutkoch apoštolov 28:4 „Spravodlivosť“?

Odpoveď: Slovo „Spravodlivosť“ znamená „spravodlivosť“, existovala však aj grécka bohyňa menom Dike/Dice, nazývaná tiež „Pani Spravodlivosť“, ktorá bola bohyňou spravodlivosti a morálneho poriadku. Bola dcérou Dia a jeho druhej manželky, titánky Themis, ktorá bola bohyňou „božského poriadku a spravodlivosti“. Maltčania teda mohli mať na mysli ktorúkoľvek z nich. Hoci väčšina Maltčanov bola fenického/kartáginského pôvodu, iní pochádzali z rodín rímskych vojakov. Zdá sa, že rôzni bohovia a bohyne sa voľne prelínali medzi kultúrami.

Otázka: Existuje v Skutkoch apoštolov 28:7 nejaký archeologický dôkaz o titule „prvý/hlavný muž“ ostrova?

Odpoveď: Áno. Malta bola príliš malá na to, aby bola provinciou alebo kráľovstvom. Nápis svedčí o tom, že cisár Augustus ustanovil „najvyššieho muža nad celou obcou Malty“.

Otázka: Existuje v Skutkoch apoštolov 28,7 nejaký mimobiblický dôkaz o tomto Publiovi, „najvyššom úradníkovi ostrova“?

Odpoveď: Áno. Tradícia hovorí, že Publius sa stal prvým biskupom Malty. Gennadius/Jerome v diele O slávnych mužoch 19 uvádza, že bol neskôr zabitý pre svoju kresťanskú vieru.

Otázka: Prečo im ostrovania v Skutkoch apoštolov 28,7–10 poskytli zásoby?

Odpoveď: Malta je malý ostrov a ostrovania nemali žiadnu povinnosť poskytovať zásoby namiesto toho, aby ich predávali. Pravdepodobne však boli veľmi vďační za ľudí, ktorých Pavol na ostrove uzdravil. Takže všetci rímski vojaci a posádka mali prospech z Pavlovho konania. Ako veriaci dnes, majú ľudia vo vašom okolí prospech z vášho požehnaného života?

Otázka: Čím mohol trpieť Publiov otec v Skutkoch apoštolov 28:8?

Odpoveď: Na Malte panuje mierne podnebie. V zime sa teplota môže pohybovať medzi 50 až 65 F (10–17 C), takže mohlo ísť o viacero príčin. Na väčšine miest je príčinou dyzentérie znečistená voda alebo pokazené jedlo. Na Malte však existuje tretia príčina. Existuje mikroorganizmus, ktorý sa vyskytuje v kozej mlieku na Malte, v Gibraltári a na ďalších teplých miestach v Stredozemí a nazýva sa micrococcus melitensis. Dnes existuje proti nemu vakcína, ale bez nej môže pretrvávajúca horúčka trvať od štyroch mesiacov až do troch rokov.

Otázka: Kto boli Kastor a Pollux v Skutkoch apoštolov 28:11?

Odpoveď: Podľa gréckej mytológie boli Castor a Pollux dvojčatá, ktoré sa narodili Zeusovi a Lede, kráľovnej Sparty, keď Zeus prijal podobu labutia a oplodnil Ledu. Boli to ochranní bohovia námorníkov. Ak bolo počas búrky vidieť ich súhvezdie Blíženci, znamenalo to šťastie. Údajne sa vyliahli z vajec. V tej dobe to nebol taký populárny mýtus ako iné, ale neskôr, počas renesancie, mnohí umelci maľovali obrazy znázorňujúce tento akt, vrátane Leonarda da Vinciho (nikdy nedokončené) a Michelangela. Za to im platili mecenáši. Ak vás niekto platí za to, aby ste niečo urobili, koľko času strávite premýšľaním nad tým, či Boh naozaj chce, aby ste na tom pracovali, alebo nie?

Mimochodom, vo Vatikáne na dverách Baziliky svätého Petra je obraz, ktorý vyzerá ako Leda a labuť. Na portáli Trip Advisor bola jeho fotografia. Neviem, prečo sa to nachádza práve vo Vatikáne.

Otázka: Čo vieme o Židoch v Ríme na základe Skutkov apoštolov 28:24–25?

Odpoveď: Najskôr boli v Puteoli, prístave neďaleko Neapola, okolo roku 4 pred n. l. Cisár Klaudius vyhnal Židov z Ríma v rokoch 41 až 53 n. l., ale odvtedy im bolo dovolené vrátiť sa. V Ríme bolo sedem rôznych židovských synagóg. V Ríme boli menšinou, ale významnou menšinou.

Otázka: Čo robil Pavol počas dvoch rokov domáceho väzenia v Ríme, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 28:30–31?

Odpoveď: Písmo hovorí, že Pavol prijímal návštevníkov a kázal evanjelium, ale viac sa o tom nezmieňuje. Mohlo to byť obdobie, keď Pavol napísal List Efezanom, List Filipským, List Kolosanom a List Filemonovi.

Otázka: Myslíte si, že v Skutkoch apoštolov 28:30–31 bol Pavol prepustený na slobodu, alebo nie?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Ani história nám nehovorí, či a) bol Pavol odsúdený a zomrel mučeníckou smrťou, alebo b) bol prepustený, vykonal ďalšie skutky, neskôr bol zatknutý, odsúdený a zomrel mučeníckou smrťou. Môžeme sa však pozrieť na situáciu. Neexistuje žiadny náznak, že by sa objavili jeho židovskí žalobcovia, pravdepodobne preto, lebo vedeli, že majú veľmi slabý prípad. Nero nebol na začiatku svojej vlády vražedne šialený. Bola teda veľká šanca, že Pavol bol nakoniec prepustený.

Rovnako ako my, aj Pavol zažíval dobré aj zlé časy, chvíle, keď bol istý tým, čo sa stane, a chvíle, keď nemal ani potuchy. Ale či bol Pavol tentoraz prepustený na slobodu, alebo nie, bol kresťanom za každých okolností. Vedel byť spokojný, keď kázal pred veľkými davmi a uzdravoval ľudí, a vedel byť spokojný aj vo väzení, odkiaľ napísal List Filipským. Pavol vedel byť spokojný s istotou, že pôjde do Ríma, a vedel byť spokojný aj v neistých časoch, keď sa mu život zdal ako stroskotanie lode. Keď sme sa zamerali na Pavlov život, mali by sme sa snažiť, aby sa náš život viac podobal Pavlovmu (Filipským 3:17).

Otázka: Čo možno povedať o Lukášovom štýle písania v Skutkoch apoštolov a v Lukášovom evanjeliu?

Odpoveď: Kým Marek písal ako „človek činu“, Lukáš sa zaujímal o to, čo bolo povedané. Viac ako 22 % Skutkov tvoria hlavné prejavy a spolu s ďalšími, kratšími prejavmi, tvoria prejavy viac ako polovicu knihy Skutkov. Prejavy boli nepochybne oveľa dlhšie, než ich Lukáš zaznamenal, a uznáva sa, že Lukáš ich parafrázoval. Podobne Lukášovo evanjelium obsahuje viac Ježišových podobenstiev než ostatné evanjeliá.

Lukášova gréčtina je vynikajúca a zrejme mal vysoké vzdelanie. Dnešní študenti gréčtiny dokonca považujú jeho gréčtinu za najzložitejšiu na preklad v Biblii.

Otázka: Kto napísal Knihu Skutkov?

Odpoveď: Panuje pomerne jednoznačná zhoda v tom, že ju napísal Lukáš, tá istá osoba, ktorá napísala Lukášovo evanjelium.

Existujú náznaky, že autor Skutkov bol v skutočnosti Pavlov spoločník, ktorý ho sprevádzal na jeho cestách.

Lukáš je spomenutý aj v Kolosenským 4:14, 2. Timoteovi 4:11 a Filemonovi 24.

Otázka: Kedy bola napísaná Kniha Skutkov?

Odpoveď: Existujú dva názory.

1. Skorší dátum, pretože keby o tom Lukáš vedel, pravdepodobne by spomenul Pavlovu smrť, prenasledovania za vlády Nera a pád Jeruzalema, ak by k nim došlo. Lukáš mohol napísať Knihu Skutkov medzi rokmi 61 a 64 n. l. Iní uvádzajú roky 63–70 n. l. vzhľadom na to, že sa v nej nespomínajú neskoršie udalosti.

2. Druhý názor je, že je možné, že Lukáš plánoval tretí zväzok (hoci to nebolo v Božej vôli), takže Lukáš mohol napísať knihu neskôr a neskoršie udalosti si naplánoval pre tretí zväzok.

Klement Rímsky (96–98 n. l.) cituje štvrtinu Skutkov apoštolov 20:35 a nasl. (5 slov z 26 slov) 1. Klement, zväzok 1, kap. 2, s. 5 a Polykarp (100–155 n. l.) cituje polovicu Skutkov apoštolov 2:24a (7 z 15 gréckych slov) v Polykarpovom liste Filipským, kap. 1, s. 33. Bol určite napísaný pred rokmi 96–98 n. l.

Otázka: Bola táto kniha napísaná v 2. storočí (dlho po Lukášovej smrti), ako tvrdila liberálna Tübingenská škola?

Odpoveď: Tvrdili to kvôli mnohým paralelným faktom uvedeným tak v Skutkoch apoštolov, ako aj v dielach Jozefa Flavia. (Jozef Flavius napísal dielo „Staroveké dejiny Židov“ okolo rokov 93–94 n. l.)

To by sa však dalo očakávať, ak by Lukáš mal prístup k mnohým tým istým zdrojom, ktoré používal Jozefus. Okrem toho Irenej (182–188 n. l.), Klement Alexandrijský (193–202 n. l.), Muratoriho kánon (170–210 n. l.), Origenes (225–254 n. l.) a Pamfilus (mučeník, zomrel v roku 309 n. l.) všetci tvrdia, že Skutky napísal Lukáš.

Otázka: Ako vieme, že dnešné znenie Skutkov apoštolov je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dobré dôvody.

1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. Petrovom 1:24–25 a Matúšovi 24:35.

2. Svedectvo rannej cirkvi. Prednicejskí kresťanskí autori citovali 20,4 % knihy Skutkov apoštolov. To je 204,86 z 1003 veršov. Tu sú autori, ktorí odkazovali na verše zo Skutkov apoštolov.

Klement Rímsky (96–98 n. l.) cituje 1/4 Skutkov 20:35 a nasl. (5 slov z 26 slov) 1. Klement, zväzok 1, kap. 2, s. 5

List Barnabáša (cca 100–150 n. l.), kap. 7, s. 142, naráža na Skutky apoštolov 14:22

Polykarp (100–155 n. l.) cituje polovicu Skutkov apoštolov 2:24a (7 z 15 gréckych slov) – Polykarpov list Filipským, kap. 1, s. 33. V kap. 2, s. 33 cituje aj Skutky apoštolov 17:31

Pastier Hermas (r. 160 n. l.), kniha 1, kap. 2, s. 18, cituje polovicu Skutkov apoštolov 4:12.

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) jasne parafrázuje Skutky apoštolov 1:9 v diele O zmŕtvychvstaní, kap. 9, s. 298

Kresťania z Vienne a Lugduna (177 n. l.) citujú polovicu Skutkov apoštolov 7:60: „ako aj Štefan, dokonalý svedok: ‚Pane, nepripisuj im tento hriech.‘“ Ante-Nicene Fathers, zväzok 8, s. 784.

Irenej, ktorý v rokoch 182–188 n. l. napísal dielo Proti herézam, sa na 48 miestach odvoláva na 88 veršov zo Skutkov apoštolov.

Irenej (182–188 n. l.) cituje Skutky apoštolov 8,9–11, 20, 21, 23 (Šimon Čarodejník) tak, ako ich napísal Lukáš. Irenej, Proti herézam, kniha 1, kap. 23.1, s. 347

Muratoriho kánon (190–217 n. l.) ANF, zväzok 5, kánon 2, s. 603: „Okrem toho Skutky apoštolov sú zahrnuté Lukášom v jednej knihe,“

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) cituje 48 veršov zo Skutkov: 1:7;2:26 –28, polovicu2:41 ; 6:2; 8:22a;10:10 –15,34,35;15:23 , 28, 29;17:18 , 22, 23, 28; 26:17-18. Odkazuje na 9 veršov zo Skutkov apoštolov:3:14 , 17, 19, 21; 5:1;8:30 ;10:24 ;17:15 (zmienka o Aténach);17:30 .

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) cituje Skutky apoštolov 17:22, 23 slovami: „Lukáš v Skutkoch apoštolov“ v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 5, kap. 12, s. 464. V diele Stromata, kniha 6, kap. 8, s. 494, cituje aj „Petra v Skutkoch“.

Tertulián (198–220 n. l.) spomína pod názvom Skutky apoštolov v diele O vzkriesení tela, kap. 39.

Tertulián uvádza mnoho citátov a narážok zo Skutkov a uvádza, že sa nachádzajú v Skutkoch apoštolov, v diele Päť kníh proti Marcionovi, kniha 5, kap. 2, s. 432–433.

Hippolyt (222–235/236 n. l.) cituje Jeremiáša 23:18 a Skutky apoštolov 10:36 a hneď na to hovorí: „Tieto veci teda, bratia, sú vyhlásené v Písmach.“ V diele Proti heréze Noeta, kap. 13–14, s. 228

Origenes (225–254 n. l.) „…ako to opisuje Lukáš v Skutkoch apoštolov“ Origenes, Proti Celsovi, kniha 6, kap. 11, s. 578

Novatian (250–257 n. l.) cituje tri štvrtiny Skutkov apoštolov2:17 (tiež Joel2:28 ) ako proroctvo Joela a slová, ktoré vyslovil Kristus. Traktát o Trojici, kap. 29, s. 640

Traktát o opätovnom krste, kap. 1, 2, s. 668 (250–258 n. l.) „A preto, ako je potrebné, zozbierame do jedného celku všetky pasáže Svätého Písma, ktoré sa týkajú tejto témy.“ Potom v kapitole 2 cituje Matúša 3:11b a Skutky apoštolov 1:4,5, ako aj Skutky apoštolov 11:15–17, Skutky apoštolov 15:5,8

Traktát o opätovnom krste (cca 250–258 n. l.), kap. 12, s. 674, cituje Skutky15:13 –17 a menovite spomína Jakuba, ktorý hovorí v Skutkoch apoštolov.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) „Božie Písmo to dokazuje, keď hovorí: ‚Ale množstvo tých, čo uverili, bolo jedného srdca a jednej duše.‘ [Skutky 4:32] A opäť: ‚Všetci títo zotrvávali jednomyseľne v modlitbe spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježiša, a s Jeho bratmi.‘“ [Skutky 1, 14] Traktáty Cypriána, Traktát 1, kap. 25, s. 429

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje zo „Skutkov apoštolov“ vo svojej Traktáte 12, tretia kniha, 3,43.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) spomína Skutky apoštolov a cituje Skutky 5,3–4 v diele Cypriánove traktáty – Svedectvá, kap. 30, s. 543. Pozri tiež List 72, kap. 17, s. 383.

Pontiusov Život a utrpenie Cypriána (po roku 258 n. l.), kap. 3, s. 268, odkazuje na Skutky apoštolov 8,37 ako na „v Skutkoch apoštolov“.

Dionýz Alexandrijský (246–265 n. l.) cituje Skutky apoštolov 13,5.13 ako „v Skutkoch apoštolov“ v diele Dve knihy o sľuboch, kap. 5, s. 83.

Adamantius (okolo roku 300 n. l.) spomína „Skutky apoštolov“ v diele „Dialóg o pravej viere“, druhá časť, 12d, s. 90.

Victorinus, biskup z Petau v dnešnom Slovinsku (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.), spomína Skutky apoštolov v diele Komentár k Zjaveniu blahoslaveného Jána, s. 355

Pamphilus (mučenícky zomrel v roku 309 n. l.): zachoval sa nám jeho prehľad Skutkov apoštolov. Ante-Nicene Fathers, zväzok 6, s. 166–168.

Peter z Alexandrie (306, 285–311 n. l.) cituje Skutky 7,59 v súvislosti so Štefanovým prejavom. Kánonický list, kánon 9, s. 273.

Koncil v Neocaesarei (okolo roku 315 n. l.), kánon 15, s. 86: „Diakonov by malo byť podľa kánonu sedem, aj keby bolo mesto veľké. O tom vás presvedčí Kniha Skutkov.“

Atanáz (okolo roku 318 n. l.) pred koncilom v Nicei cituje časť Pavlovho prejavu zo Skutkov14:15 , ako ho uvádza Pavol. Proti pohanom, časť 3, kap. 35, s. 22

Laktancius (okolo r. 303 – okolo r. 325 n. l.) naráža na Skutky apoštolov 1,9, keď hovorí: „On [Ježiš] mohol odísť k svojmu Otcovi, vynesený na oblaku.“ Božské inštitúcie, kniha 4, kap. 12, s. 111

Po Nicejskom koncile

Eusébius z Cézarey (323–326 n. l.) hovorí, že sa to nachádza v „posvätnej knihe Skutkov apoštolov“. *Cirkevné dejiny*, kniha 2, kap. 18, *Nicejskí a postnicejskí otcovia*, druhá séria, zväzok 1, s. 122. Lukáš napísal *Skutky apoštolov*. Tamže, kap. 22, s. 124

Eusébius z Cézarey (323–339/340 n. l.) sa odvoláva na Skutky apoštolov 12:3 slovami „ako hovorí Božie Písmo“; Eusébiova Cirkevná história, kniha 2, kap. 9, s. 111

Eustáthios z Antiochie (pred rokom 337 n. l.) odkazuje na Skutky apoštolov 16:17 a ďalšie verše.

Afrahát Sýrsky (337–345 n. l.) naráža na Skutky apoštolov v diele Vybrané dôkazy

List ariánskeho kacíra Candidusa Mariovi (359–362 n. l.)

Hegemonius zo Sirmia (3. storočie n. l.) pri preklade Archelaa (262–278 n. l.) cituje Skutky apoštolov 2:6 ako Písmo. „Disputa s Manesom“, kap. 36, s. 210.

Archelaus tiež cituje Skutky apoštolov 9:15 v diele „Disputa s Manesom“, kap. 34, s. 208. V „Fragmente 1“, s. 234, pravdepodobne odkazuje na Skutky apoštolov 9:40. Na žiadne iné verše zo Skutkov apoštolov sa neodvoláva.

Synoda v Laodicei (vo Frýgii) (343–381 n. l.) v kánone 60, s. 159, uvádza zoznam kníh Starého a Nového zákona. Kánon 59, s. 158, stanovuje, že v kostole sa smú čítať iba kanonické knihy Starého a Nového zákona.

Victorinus z Ríma (po roku 363 n. l.)

Atanáz (367 n. l.) „Opäť nie je únavné hovoriť o [knihách] Nového zákona. Sú to štyri evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Potom Skutky apoštolov a listy (nazývané katolícke), sedem, a to: jeden list Jakuba, dva listy Petra, tri listy Jána a po nich jeden list Júdu. Okrem toho je tu štrnásť Pavlových listov, napísaných v tomto poradí. Prvý, Rimanom; potom dva Korinťanom; po nich Galatským; ďalej Efezským; potom Filipským; potom Kolosenským; po nich dva Tesalonickým a ten Hebrejom; a opäť dva Timoteovi; jeden Titovi; a napokon ten Filemonovi. A okrem toho Zjavenie Jána.“ Athanasiov Sviatočný list 39, kap. 5, s. 552

Hilary z Poitiers (355–367/368 n. l.) cituje Skutky apoštolov 1:7 ako slová Ježiša. V diele O Trojici, kniha 9, kap. 75, s. 181

Dielo „Synopsis Scripturae Sacrae“ (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína Skutky apoštolov ako súčasť Nového zákona. Cituje celý text Skutkov apoštolov 1,1.

Efraim Sýrsky (350–378 n. l.) cituje Skutky apoštolov 22:11 a 26:13 v diele Tri kázne, kázeň 1, kap. 26 a 27, s. 316.

Bazil z Kapadócie (357–378/379 n. l.)

Ambrosiaster (po roku 384 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) spomína Skutky apoštolov v prednáške 14.28, s. 102

Cheltenhamský kánon (= Mommsenov katalóg) (cca 360–370 n. l.) spomína každé zo štyroch evanjelií, Skutky apoštolov, Pavlove listy, 1. list Petrov, 1. list Jánov a Zjavenie.

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Gregor Nazianzenský (330–391 n. l.)

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) spomína Pavla, ktorý cituje gréckeho básnika (Skutky17:28 –29) v diele „Skutky apoštolov“, list 4.2, s. 31

Gregor z Elviry (po roku 392 n. l.)

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.) spomína Skutky apoštolov v Druhej knihe Proti Eunómiovi, s. 274 a s. 276.

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.) cituje Skutky apoštolov 2:36 v diele Proti Eunomiovi, kniha 5, kap. 3, s. 177

Amfilochius (zomrel v roku 397 n. l.) odkazuje na Skutky apoštolov15:24 a ďalšie pasáže v diele „Iambi ad Seleucum“

Didymus Slepý (398 n. l.) naráža na Skutky apoštolov 13:8–11. Komentár k Zachariášovi 11, s. 285

Schizmatický Lucifer z Cagliari (361–399 n. l.) odkazuje na Skutky apoštolov 12:23

Sýrsky katalóg sv. Kataríny (okolo roku 400 n. l.) odkazuje na štyri evanjeliá, Skutky apoštolov, List Rimanom a List Galatským až po List Židom.

Maximinus (4./5. storočie)

Maximus z Turína (4./5. storočie)

Donatistický schizmatik Petilianus (4./5. storočie)

Epifanius zo Salamisu (360–403 n. l.) spomína štyri evanjeliá, 14 listov Pavla, Jakuba, Petra, Jána, Júdu, Skutky apoštolov, Jánovu apokalypsu, Múdrosť Šalamúnovu a Sirach (= Ekleziastik).

Pápež Inocent I. z Ríma (okolo roku 405 n. l.)

Rufinus (374–406 n. l.) vo svojom preklade Origena (225–254 n. l.) odkazuje na Skutky apoštolov 7 ako na Skutky apoštolov de Principiis, kniha 2, kap. 4.2, s. 276

Donatistický schizmatik Gaudentius (po roku 406 n. l.)

Ján Zlatoústy (392–407 n. l.) napísal 55 kázní o Skutkoch.

Chromatius (zomrel v roku 407 n. l.)

Severian (po roku 408 n. l.)

Asterius z Emesy (okolo roku 410 n. l.)

Orosius/Hosius z Bragy (414–418 n. l.) odkazuje na Skutky apoštolov 6,11–13 v diele Obrana proti pelagiánom, kap. 8, s. 124

Kartáginský koncil (393–419 n. l.) (218 biskupov)

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Nového zákona. Konkrétne spomína každé zo štyroch evanjelií, Pavlove listy siedmim cirkvám, List Židom, Pavlove listy Timoteovi, Titovi a Filemonovi. Jeroným potom rozoberá Skutky apoštolov. Následne rozoberá sedem listov Jakuba, Petra, Jána a Júdu. Nakoniec sa zaoberá Jánovou Apokalypsou. List 53, kap. 9, s. 101–102.

Sulpicius/Sulpitius Severus (363–420 n. l.) spomína Skutky apoštolov v diele História, kniha 1, kap. 36, s. 89 a v diele História, kniha 2, kap. 28, s. 110

Augustín z Hippa (388–430 n. l.) cituje Skutky apoštolov 17,30–31 v diele „O Božom meste“, kniha 18, kap. 54, s. 395

Ján Cassian (419–430 n. l.) spomína Skutky apoštolov 4,32–34 v diele Inštitúcie Jána Cassiana, kniha 2.5, s. 206

Koncil v Efeze (r. 431 n. l.) cituje zo Skutkov apoštolov.

Vincenc z Lerins (okolo 434 n. l.)

Sokrates z Konštantínopolu (okolo 400–439 n. l.) odkazuje na Skutky apoštolov 15,29 a ďalšie verše. Sokratova Cirkevná história

Cyril z Alexandrie (444 n. l.)

Hesychius z Jeruzalema (zomrel v roku 450 n. l.)

Speculum (5. storočie)

Theodotus z Ancyry (5. storočie)

Chalcedonský koncil (451 n. l.)

Quodvultdeus (okolo roku 453 n. l.)

Eucharius (okolo 424–455 n. l.) Instructiones

Theodoret z Cyrusu (biskup a historik) (423–458 n. l.)

Pápež Lev I. z Ríma (461 n. l.)

Prosper Tyro z Akvitánie (425–465 n. l.) uvádza, že Skutky10:45 sa nachádzajú v Skutkoch apoštolov

Dôkazy o heretikoch a falošných knihách

Apoštolské konštitúcie (neistý dátum, okolo roku 380 n. l.)

Kacír Priscillian (okolo roku 385 n. l.)

Kacír Apollinaris z Laodicey (okolo roku 390 n. l.)

Arianistický heretik Eunomius (okolo 360 – okolo 394 n. l.) cituje Skutky apoštolov 2:36, keď hovorí Peter. Apologetický list, kap. 25, s. 71

Pelagiánsky heretik Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) naráža na Štefana v Skutkoch apoštolov 7:42–43 ako na „v Skutkoch svätých apoštolov“. Komentár k Amosovi, kap. 5, s. 154

Nestóriov diel Bazaar of Heracleides (451/452 n. l.)

Všetky tieto texty máme k dispozícii aj dnes.

3. Najstaršie rukopisy Skutkov, ktoré máme, vykazujú malé odchýlky v texte, ale žiadne teologicky významné chyby.

Otázka: Aké sú najstaršie biblické rukopisy zo Skutkov apoštolov?

Odpoveď: Tu je väčšina z nich. Celkovo prednicejské biblické rukopisy citujú 32,5 % Skutkov apoštolov. To je 326 z 1003 veršov. Prednicejskí kresťanskí autori spolu s prednicejskými biblickými rukopismi pokrývajú 43,9 % Skutkov apoštolov. Viac informácií nájdete na stránke https://www.biblequery.org/Bible/BibleReliability/EarlyChristianNTQuotes.xlsx.

s. 8 (= Berlin Inv. 8683) Skutky apoštolov4:31 –37; 5:2–9; 6:1–6, 8–15 (4. storočie)

p29 Skutky apoštolov 26:7-8,20. 200–225 n. l. Písár, ktorý napísal tento rukopis, písal nasledujúce písmená nezvyčajným spôsobom: theta, pi a epsilon. Rukopis p45 (Chester Beatty I) má rovnaký nezvyčajný druh písma. Dátum je uvedený ako 200–225 n. l., pretože rukopis je podobný Papyrus Marmarica, ktorý je takmer s istotou alexandrijským textom z obdobia 200–225 n. l.

s. 33 Skutky apoštolov 7:6–10, 13–18;15:21 –24, 26–32 (6. storočie) Zhoduje sa so Sinaiticusom

s. 38 (=Ann Arbor Inv. 1570, =papyrus Michigan 137) Skutky apoštolov18:27 –19:6;19:12 –16, cca 300 n. l.

Koniec 2. alebo začiatok 3. storočia – 1999

s. 41 (8. storočie) Skutky apoštolov 17:28–34; 18:1f, 17f, 22–25, 27; 19:1–4, 6–8, 13–16, 18f; 20:9–13, 15f, 22–24, 26–38; 21:1–4, 26f; 22:11–14,16f. Zdroj: Viedeň, Papyrussammlung Nationalbibliothek, K. 7541–7542–7543–7544–7545–7546–7547–7548. Stud. Pal. 015 237; P. Weigandt, v K. Aland, Materialien (1969), s. 54–72. hlavné vydanie (faksimile); J. Henner, H. Förster, U. Horak, Christliches mit Feder und Faden, Nilus 3 (1999), s. 10 č. 9

(Pozri http://www.tyndale.cam.ac.uk/Tyndale/staff/Head/NTPapyri.htm#_ftn40)http://www.tyndale.cam.ac.uk/Tyndale/staff/Head/NTPapyri.htm – _ftn40

s. 45 Chester Beatty I (100–150 n. l.) Všetky 4 evanjeliá a 29 % (289/1003 veršov) Skutkov apoštolov. Skutky apoštolov 4:27–36; 5:10–20; (8 z 33 písmen v 5:21) 30–39; 6:7–7:2; 7:10–21; 7:32–41; 7:52–8:1; 8:14–15, 8:34–9:6; (8:37 nebol nikdy napísaný); 9:16–27; 9:35–10:2; 10:10–23, 31–41; 11:2–13; 11:24–12:6; 12:13–22; 13:6–16, 25–36; 13:46–14:3; 14:15–23; 15:2–7, 9–27; 15:38–16:4; 16:15–21, 32–40; 17:9–17. V Skutkoch 15:7 sa pisár stratil a zopakoval šesť veršov zo Skutkov 15:2. (Predtým sa predpokladalo, že pochádza z konca 2. alebo začiatku 3. storočia, resp. z roku 200 n. l.)

p48 Skutky apoštolov 23:11–17, 25–29 (okolo roku 220 alebo druhá polovica 3. storočia n. l.)

s. 50 (Papyrus Yale 1543) Skutky apoštolov 8:26–32; 10:26–31 Aland datoval tento dokument do 4. alebo 5. storočia, „ale redaktori z Yaleu pomerne presvedčivo argumentujú v prospech datovania do obdobia vlády Diokleciána (284–305 n. l.).“

s. 53 Matúš 26:29–30 a Skutky apoštolov 9:33–38; (3 písmená zo Skutkov apoštolov 9:39b); Skutky apoštolov9:40 –10:1. cca 260 n. l. Dátum je založený na podobnostiach s Listami Heronina datovanými na cca 260 n. l.

s. 56 Skutky apoštolov 1:1, 4–5, 7, 10–11 (5. až 6. storočie) alexandrijský text

s. 57 Skutky apoštolov4:36 –5:2; 5:8–10 (4. alebo 5. storočie) alexandrijský text

s. 58 rovnaký originál ako s. 33. Tu sú informácie o s. 33. Skutky apoštolov 7:6-10,13-18;15:21 –24, 26-32 (6. storočie) Zhoduje sa so Sinaiticusom

s. 74 (=Bodmer 17) Skutky apoštolov 1:2–5, 7–11, 13–15, 18–19, 22–25; 2:2–4; 2:6–3:26; 4:2–6, 8–27; 4:29–27:25; 27:27–28:31; List Jakubov 1:1–6, 8–19, 21–23, 25; 1:27; 2:1–3; 2:4?; 2:5–15; 18–22, 25–26; 3:1, 5–6, 10–12, 14, 17–18; 4:8, 11–14; 5:1–3, 7–9, 12–14, 19–20; 1. list Petrov 1:1–2, 7–8; 1:12?; 1:13, 19–20, 25; 2:6–7, 11–12, 18, 24; 3:4–5; 2. list Petrov 2:21; 3:4,11,16; 1. list Jánov 1:1,6; 2:1–2,7,13–14,18–19,25–26; 3:1–2,8,14,19–20; 4:1, 6–7, 12, 16–17; 5:3–4, 9–10, 17; 2. Jánov list 1, 6–7, 13; 3. Jánov list 6, 12; Júdov list 3, 7, 12, 18, 24 (7. storočie)

s. 91 (= Sydney Inv. 360) Skutky2:30 –37;2:46 –3:2 polovica 3. storočia. Ide len o jeden list (dva fragmenty) „napísaný dokumentárnym písmom“.

s. 112 (=papyrus Oxyrhynchus 4496) Skutky apoštolov 26:31–32; 27:6–7 (5. storočie)

Unciál 0165 (Berlín, 5. storočie) Skutky apoštolov 3:25; 4:1; 4:6; 4:8;4:10 a pravdepodobne aj ďalšie verše.

Unciál 0189 Skutky apoštolov 5:3-21. Je to jeden z najstarších unciálov: koniec 2. alebo začiatok 3. storočia.

Vaticanus [B] (325–350 n. l.)

Sinaiticus [Si] (340–350 n. l.) obsahuje celé Skutky apoštolov. Za Pavlovými listami (vrátane Listu Židom), končiacimi listom Filemonovi, nasleduje prázdna linkovaná strana a potom Skutky apoštolov. Za Skutkami apoštolov nasleduje List Jakuba.

Alexandrinus [A] (okolo roku 450 n. l.)

Bohairský koptský [Boh] 3./4. storočie

Sahidská koptská verzia [Sah] 3./4. storočie

Meg. koptský [Meg] 3./4. storočie

Fajúmska koptská [Fay] 3./4. storočie

Efraemov reskript [C] 5. storočie

Italika

Latinská Vulgáta [Vg] 4. a 5. storočie

Arménčina [Arm] po roku 406 n. l.

Gruzínčina [Geo] od 5. storočia

Cambridge 5./6. storočie

Etiópska [Eth] od cca 500 n. l.

Gotčina 493–555 n. l.

Filoxénov sýrsky [SyrPh] 507/508 n. l.

Harcleovská sýrčina [SyrH] 616 n. l.

Byzantská [Byz] (Byzantská skupina obsahuje 1 761 až 2 209 samostatných rukopisov. Pochádzajú z obdobia približne od roku 850 n. l. do roku 1576 n. l.)

Viac informácií o raných rukopisoch Skutkov apoštolov nájdete na stránke www.Biblequery.org/ActsManuscripts.html.